Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, March 6, 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 10C/141/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316209576
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Gildeinová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8316209576.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ivetou Gildeinovou v právnej veci žalobcov v 1. rade G. H.,

nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXXX/XX, J. a v 2. rade A. H., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXXX/XX,
J., žalobcovia v prvom a druhom rade zastúpení JUDr. Veronikou Ruščanskou, advokátkou, Mierová
1908/52, Humenné proti žalovanému A. C., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, J., zast. JUDr. Petrom
Gdovinom, advokátom, Starinská 2272, Humenné o zaplatenie 690 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný uhradiť žalobcom v prvom a druhom rade sumu 1 215 eur spolu s 5,05% úrokom
z omeškania ročne zo sumy 90 eur od 12.12.2015 do zaplatenia, s 5,05% úrokom z omeškania ročne
zo sumy 300 eur od 13.8.2016 do zaplatenia, s 5,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 300 eur

od 13.9.2016 do zaplatenia, s 5,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 300 eur od 13.1.2017 do
zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd priznáva žalobcov v prvom a druhom rade voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.

O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutie vo veci
samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali, aby súd zaviazal žalovaného uhradiť mu sumu 690 eur

spolu s 8,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 90 eur mesačne od 13.12.2015 do zaplatenia, spolu
8,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 300 eur od 13.8.2016 do zaplatenia, spolu s 8,05% úrokom
z omeškania ročne zo sumy 300 eur mesačne od 13.9.2016 do zaplatenia a aby ho súd zaviazal na
úhradu trov konania.
Podaním doručeným súdu dňa 18.11.2016 žalobcovia upravili petit žaloby a žiadali, aby súd zaviazal
žalovaného uhradiť im sumu 690 eur spolu s 5,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 90 eur mesačne
od 13.12.2015 do zaplatenia, spolu 5,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 300 eur od 13.8.2016

do zaplatenia, spolu s 5,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 300 eur mesačne od 13.9.2016 do
zaplatenia a aby ho súd zaviazal na úhradu trov konania.
Podaním doručeným súdu dňa 15.5.2017 požiali žalobcovia o zmenu petitu žaloby s tým, aby súd
zaviazal žalovaného aj na úhradu sumy za mesiac január 2017 vo výške 300 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 300 eur od 13.1.2017. Súd zmenu žalobného petitu pripustil
na pojednávaní dňa 17.5.2017.
Podaním doručeným súdu dňa 18.9.2017 požiadali žalobcovia o zmenu žalobného petitu s tým, že za

rok 2016 vznikol na byte nedoplatok vo výške 225,77, eur a preto žiada, aby súd zaviazal žalovaného
aj na úhradu tohto nedoplatku vo výške 225,77 eur. Uznesením č. 10C 141/2016 zo dňa 20.10.2017
súd pripustil zmenu žalobného petitu v tomto znení: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1 215
eur spolu s 5,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 90 eur od 12.12.2015 do zaplatenia, spolu s5,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 300 eur od 13.8.2016 do zaplatenia ,spolu s 5,05% úrokom
z omeškania ročne od 13.9.2016 do zaplatenia, spolu s 5,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 300
eur od 13.1.2017 do zaplatenia a sumu 41 eur titulom náhrady súdneho poplatku.

2. Vo svojej žalobe žalobcovia uviedli, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. XX, na X. poschodí,
vchod č. XX, ktorý sa nachádza v bytovom dome č.s.XXXX, postavenom na parcele č. R. XXXX/XX o
výmere 844 m2, zastavané plochy a nádvoria, na N. ulici v J., pričom byt je zapísaný na LV č. XXXX,
katastrálnehoúzemiaJ..Zmluvouovýpožičkebytuzodňa11.2.2015prenechaližalovanémudoužívania

hore uvedenú nehnuteľnosť. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca a žalovaný sa v bode III zmluvy
o výpožičke dohodli na úhrade za plnenia poskytované s užívaním bytu, posudzuje sa táto zmluva o
výpožičke ako nájomná zmluva, pretože zmluva o výpožičke je zásadne bezodplatná. Podľa zmluvy
o výpožičke mal nájom bytu skončiť dňa 31.1.2016. Keďže žalovaný užíval byt aj po tomto termíne,
zmluva sa obnovila za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. V článku III Zmluvy o
výpožičke sa žalovaný zaviazal platiť úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu v celkovej výške

300 eur mesačne vrátane energií k 12. dňu bežného mesiaca. Žalovaný svoju povinnosť platiť úhrady za
plnenia poskytované s užívaním bytu opakovane porušuje. Listom zo dňa 27.7.2016 žalobcovia vyzvali
žalovaného na úhradu dlžnej sumy 690 eur. Ku dňu podania žaloby žalobcovia neevidovali úhrady za
mesiac december 2015 vo výške 90 eur, za august 2016 vo výške 300 eur, za september 2016 vo výške
300 eur.

3. Žalobcovia spolu s podanou žalobou predložili súdu čiastočný výpis s z listu vlastníctva č. XXXX.
Ďalej predložili súdu zmluvu o výpožičke zo dňa 11.2.2015, kde v článku I je uvedený predmet zmluvy a
to byt špecifikovaný v odseku 2 tohto odôvodnenia, v článku II je uvedená doba nájmu od 15.2.2015 do
31.1.2016, v článku III súd dohodnuté úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu v celkovej výške

300 eur mesačne vrátane energií a tieto úhrady sú splatné do 12. dňa bežného mesiaca.
Zo strany žalobcov bola predložená predžalobná výzva zo dňa 27.7.2016, doručenka podpísaná dňa
28.7.2016.
Spolu s podaním doručeným súdu dňa 15.5.2017 predložili žalobcovia pohyby peňažného denníka za
rok 2015, potvrdenie o výške poplatkov SIPO zo dňa 31.5.2015 na sumu 143,42 eur, zo dňa 23.2.2015

na sumu 163,42 eur, zo dňa 23.3.2015 na sumu 146,42 eur, zo dňa 20.4.2015 na sumu 146,42 eur, zo
dňa 15.5.2015 na sumu 113,32 eur, zo dňa 19.6.2015 na sumu 125,82 eur, zo dňa 1.7.2015 na sumu
mínus 437,80 eur, zo dňa 31.8.2015 na sumu 142,72 eur, zo dňa 6.2.2017 na sumu 134,72 eur, zo dňa
26.10.2015 na sumu 146,72 eur, zo dňa 23.11.2015 na sumu 154,72 eur, zo dňa 21.12.2015 na sumu
146,72 eur, pohyby peňažného denníka za rok 2016, potvrdenie o výške úhrad zo dňa 20.1.2016 na

sumu 146,72 eur, zo dňa 26.2.2016 na sumu 154,72 eur, zo dňa 20.3.2016 na sumu 146,72 eur, zo dňa
19.4.2016nasumu146,72eur,zodňa23.5.2016nasumu163,60eur,zodňa23.6.2016nasumu122,72
eur, zo dňa 27.7.2016 na sumu 46,09 eur, zo dňa 25.8.2016 na sumu 156,17 eur, zo dňa 16.9.2016 na
sumu 148,17 eur, zo dňa 19.10.2016 na sumu 148,17 eur, zo dňa 28.11.2016 na sumu 156,17 eur, zo
dňa 20.12.2016 na sumu 148,17 eur, potvrdenie o podaní daňového priznania za rok 2015, potvrdenie

o podaní daňového priznania za rok 2016.
Spolu s podaním doručeným súdu dňa 18.9.2017 predložil žalobca vyúčtovanie nákladov spojených s
užívaním bytu za rok 2016, kde je vykázaný nedoplatok vo výške 225,77 eur.
Na pojednávaní dňa 17.5.2017 bolo predložené vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za rok
2015, kde je uvedený preplatok vo výške 104,73 eur, faktúra SPP za fakturačné obdobie od 19.4.2015

do 18.4.2016 - nedoplatok 8,88 eur, faktúra VSE za obdobie od 13.6.2015 do 14.6.2016 - nedoplatok vo
výške 2,65 eur, daňové priznanie za rok 2015 (podané dňa 31.3.2017), daňové priznanie za rok 2016,
výpisy z účtu žalobkyne - dňa 14.1.2016 úhrada 290 eur, dňa 15.2.2016 úhrada 290 eur, dňa 16.3.2016
úhrada 440 eur, dňa 12.4.2016 úhrada 290 eur, dňa 18.5.2016 úhrada 340 eur, dňa 15.8.2016 úhrada
290 eur, dňa 13.9.2016 úhrada 290 eur, dňa 13.10.2016 úhrada 290 eur, dňa 14.11.2016 úhrada 290

eur, dňa 13.12.2016 úhrada 290 eur.
Spolu s podaním doručeným súdu dňa 11.1.2018 predložili žalobcovia vyúčtovanie spotreby elektrickej
energie za obdobie od 13.6.2014 do 12.6.2015, kde bol nedoplatok vo výške 94,84 eur, vyúčtovanie
spotreby plynu za obdobie od 19.4.2014 do 18.4.2015, kde bol vykázaný preplatok vo výške 36,46 eur,
výpis z účtu žalobkyne v druhom rade, z ktorého vyplýva úhrada zo dňa 15.4.2015 v sume 290 eur,

13.5.2015 v sume 290 eur, 13.8.2015 v sume 290 eur, 13.10.2015 v sume 290 eur, 15.8.2016 v sume
290 eur, 13.9.2016 v sume 290 eur, 13.10.2016 v sume 290 eur, 14.11.2016 v sume 290 eur, 13.12.2016
v sume 290 eur, poštová poukážka zo dňa 28.6.2017 na sumu 142,49 eur adresovaná daňovému úradu,
poštová poukážka zo dňa 28.4.2017 na sumu 85,20 eur adresovaná daňovému úradu,Dňa 30.1.2018 predložili žalobcovia vyúčtovanie plynu za obdobie od 19.4.2016 do 18.4.2017 kde bol
preplatok vo výške 5,79 eur, vyúčtovanie elektrickej energie za obdobie od 15.6.2016 do 13.6.2017,
kde bol preplatok vo výške 91,38 eur, vyúčtovanie plynu za obdobie od 19.4.2015 do 18.4.2016, kde

bol nedoplatok vo výške 8,88 eur, vyúčtovanie elektriny za obdobie od 13.6.2015 do 4.6.2016 kde bol
nedoplatok vo výške 2 ,65 eur,

4. Vo veci bol Okresným súdom Humenné dňa 28.11.2016 vydaný platobný rozkaz č. 10C 141/2016,
ktorým súd žalobe žalobcov vyhovel. Dňa 17.1.2017 podal voči tomuto platobnému rozkazu žalovaný

odpor, v ktorom uviedol, že zmluva o výpožičke je zmluvou, ktorou požičiavateľ prenecháva
vypožičiavateľovi na dočasné bezplatné užívanie vec. Zo zmluvy vyplýva, že vypožičiavateľ sa zaviazal
platiť úhradu za plnenia spojené s užívaním bytu vo výške 300 eur. Je nepochybné, že suma 300 eur v
sebe nezahŕňa len preddavok na platenie úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu a spotrebu energií,
ale aj samotné nájomné za užívanie tohto bytu. Skutočnosť, že najmenej polovica zo sumy 300 eur,
ktorú žalovaný platil, tvorí nájomné sa prieči samotnému účelu a zmyslu bezodplatnej zmluvy a preto

je predmetná zmluva v zmysle ustanovení § 39 Občianskeho zákonníka neplatná. Žalovaný má za to,
že skutočným úmyslom žalobcov bolo uzavrieť zmluvu o nájme bytu, avšak v snahe vyhnúť sa plateniu
zákonných povinností, najmä dane z príjmu za prenájom bytu, uzavreli túto zmluvu o výpožičke bytu.
Z dôvodu podaného odporu bol platobný rozkaz uznesením Okresného súdu Humenné č. 10C 141/2016
zo dňa 23.1.2017 zrušený.

5. Na pojednávaní dňa 17.5.2017 zástupkyňa žalobcov uviedla, že odpor žalovaného považuje za
vecne neodôvodnený, pretože žalovaný nespochybnil ani dôvod ani výšku uplatneného nároku. Pokiaľ
žalovaný namieta neplatnosť zmluvy o výpožičke, tak žalobcovia už v podanej žalobe uviedli, že táto
zmluva sa posudzuje ako nájomná zmluva z dôvodu, že strany zmluvy si dohodli nájomné. Z právnych

predpisov vyplýva, že zmluva o výpožičke je v zásade bezodplatná, do úvahy sa berie vôľa zmluvných
strán a má sa za to ,že ide o nájomnú zmluvu. Žalovaný akceptoval nájomné a hradil ho. Žalovaný sám
naznačil, že ide o simulovaný právny úkon. V tejto súvislosti zást. žalobcov poukázala na rozhodnutie
NSSR č. 5Mcdo 11/2009 zo dňa 19.10.2010, ktoré uvádza, že ak právnym úkonom má byť zastretý iný
právny úkon, platí tento iný úkon ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti.

V danom prípade platí zastieraný právny úkon a to nájomná zmluva a tento úkon zodpovedal vôli
subjektov, pretože žalovaný platiť žalobcom nájomné.
Zástupcažalovanéhonarovnakompojednávaníuviedol,žeodporjepodľanehodostatočneodôvodnený
a v danom prípade je tento právny úkon absolútne neplatný, pretože ide o klasické obchádzanie zákona.

6. V podaní doručenom súdu dňa 18.9.2017 žalobcovia uviedli, že daňové priznanie za rok 2015 a 2016
bolo podané, pričom žalobcovia si neboli vedomí svojich daňových povinností. Zmluvu o výpožičke si
nechali vypracovať u právnika, boli uvedení do omylu a neboli si vedomí svojich daňových povinností.
Od svojho právneho zástupcu sa dozvedeli o svojej daňovej povinnosti v roku 2016 a dňa 28.7.2016
sa žalobkyňa v druhom rade zaevidovala na príslušnom daňovom úrade a bolo jej vydané osvedčenie

o registrácii a pridelení daňového identifikačného čísla a svoju daňovú povinnosť si splnila podaním
dodatočného daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby. Rozdiel dane za rok 2015 a 2016
žalobcovia uhradili.

7. V podaní doručenom súdu dňa 18.9.2017 žalovaný, okrem skutočností uvedených v skorších

podaniach, poukázal na rozsudok NS Českej republiky č. 26Cdo 376/2009 zo dňa 24.2.2010, kde sa
uvádza, že jedným z pojmových znakov nájomnej zmluvy je odplatnosť. V prípade, ak vlastník bytu
bezodplatne prenechá byt inému na určitú dobu ide o výpožičku. Podľa vyjadrenia žalovaného zmluvu
o výpožičke nie je možné považovať za nájomnú zmluvu pre absenciu jej podstatných náležitostí a to
určenia výšky nájomného a výšky úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Z

uzavretej zmluvy vyplýva, že vypožičiavateľ sa zaviazal platiť požičiavateľom úhradu za plnenia spojené
s užívaním bytu vo výške 300 eur mesačne, pričom chýba dohoda o výške nájomného alebo spôsob jeho
určenia.Nazákladepredloženýchdokladovzostranyžalobcovvyplýva,žepriemernénákladyzaplnenia
spojené s užívaním bytu nepresiahli sumu 155 eur mesačne, pričom v zmysle zmluvy bol žalovaný
povinný platiť mesačne za tieto služby vrátane energií 300 eur mesačne. Len za rok 2016 zaplatil

najmenej o 1 140 eur viac ako boli skutočné náklady. Preto žalovaný považuje žalobu za nedôvodnú
a navrhuje ju zamietnuť.8. Podaním doručeným súdu dňa 6.11.2017 žalovaný uviedol, že predmetný byt začal žalovaný užívať
od 15.2.2015. Za rok 2015 zaplatiť žalovaný žalobcom čiastku 3 150 eur za desať a pol mesiaca a
podľa vyjadrenia žalovaných im je dlžný za mesiac december 2015 sumu 90 eur. Takže v roku 2015

mal žalovaný žalobcom uhradiť sumu 3 060 eur. A to v prípade, ak za február 2015 hradil len polovicu
sumy 150 eur a nie 300 eur. Podľa vyúčtovania za rok 2015 boli skutočné náklady vo výške 1 351,13
eur, zaplatené boli zálohy vo výške1 455, 86 eur a preplatok vo výške 104,73 eur bol zrejme poukázaný
na účet vlastníkov bytu. Podľa vyúčtovania spotreby elektrickej energie za obdobie od 13.6.2015 do
14.6.2016 bola vyúčtovaná suma 230,65 eur, t.j. náklady na elektrickú energiu nepresiahli mesačne

sumu 20 eur. Náklady na plyn podľa vyúčtovania za obdobie od 19.4.2015 do 18.4.2016 predstavujú
mesačne sumu 3,40 eur. Mesačné náklady na byt tak predstavujú sumu 112,59 eur + elektrina 19,22
eur + plyn 3,40 eur, čo spolu predstavuje sumu 135,21 eur a ročne sumu 1 622,52 eur. Pokiaľ žalovaný
zaplatil žalobcom celkovo čiastku 3 060 eur v roku 2015, tak sa žalobcovia na jeho úkor bezdôvodne
obohatili o sumu 1 640,29 eur. Rovnaká situácia je aj v roku 2016 a v januári 2017. Na úhradách mal
žalovaný uhradiť 3 900 eur, v skutočnosti zaplatil sumu 3000 eur, neuhradil za mesiace jún, júl, január

2017). V roku 2016 skutočné náklady predstavovali sumu 1 721,66 eur a zaplatené preddavky sumu
1 495,89 eur. Podľa vyúčtovania bol nedoplatok vo výške 225,77 eur. Za rok 2016 neboli predložené
nákladynaplynaelektrinu,alevychádzajúczpredchádzajúcehoobdobianákladybymohlipredstavovať
sumu do 25 eur mesačne. Mesačná čiastka tak vychádza v sumu 168,47 eur, a za 13 mesiacov je to
suma 2 190,13 eur. Keďže žalovaný uhradil sumu 3000 eur, žalobcovia sa na jeho účet obohatili o sumu

809,86 eur. Preto žalovaný navrhuje žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

9. Vo svojom písomnom podaní doručenom súdu dňa 11.1.2018 žalobcovia uviedli, že už v žalobe tvrdili,
že ide o nájomnú zmluvu, v bode III tejto zmluvy bolo dohodnuté, že vypožičiavateľ bude požičiavateľom
platiť úhradu za plnenia spojené s užívaním bytu vo výške 300 eur mesačne. Výška tejto úhrady je

vzhľadomnaveľkosťbytuaskutočnosť,žebytužívallenjedenčlovekporovnateľnásvýškounájomného
za porovnateľný byt v J.. V podanom odpore žalovaný aj vyjadril právny názor, že skutočným úmyslom
žalobcov bolo uzavrieť zmluvu o nájme bytu. Do úvahy však treba brať predovšetkým vôľu zmluvných
strán. Žalovaný akceptoval dohodnutú odplatu a hradil ju s výnimkou nezaplateného nájomného.
ŽalovanýsadokoncazaviazalplatiťajúrokzomeškaniavčlánkuIIIuzavretejzmluvy.Žalovanýnamietal,

že nájomná zmluva je neplatná pre absenciu podstatných náležitostí. K tomu žalobcovia uviedli, že
strany reálne podpísali zmluvu o výpožičke a preto z uvedeného dôvodu nemohla táto zmluva ani
obsahovať všetky náležitosti nájomnej zmluvy.

10. Podľa § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon,

platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti
takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za zastretý.

11. Podľa § 659 Občianskeho zákonníka zmluvou o výpožičke vznikne vypožičiavateľovi právo vec po
dohodnutú dobu bezplatne užívať.

12. Podľa § 685 Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ
prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby
užívania, nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je
chránený, ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

13. Podľa § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu
a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob
ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva
neuzavrela písomné, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.

14. Podľa § 676 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal,
ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.
Ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci
alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých
podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje

vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu.

15. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právood zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

16. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

17. Podľa znenia § 3 ods.1 nariadenia vlády SR 87/1995 Z.z. v platnom znení ku dňu omeškania výška
úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

18. Žalobcovia sa podanou žalobou v zmysle podaných návrhov na zmenu žalobného petitu domáhali,
abysúdzaviazalžalovanéhouhradiťžalobcomsumu1215eurspolus5,05%úrokomzomeškaniaročne

zo sumy 90 eur od 12.12.2015 do zaplatenia, spolu s 5,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 300
eur od 13.8.2016 do zaplatenia ,spolu s 5,05% úrokom z omeškania ročne od 13.9.2016 do zaplatenia,
spolu s 5,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 300 eur od 13.1.2017 do zaplatenia a sumu 41 eur
titulom náhrady súdneho poplatku.

19. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi stranami sporu došlo k
uzavretiu zmluvy o výpožičke bytu dňa 11.2.2015. V danom prípade má súd za to, že išlo o zastretý
právny úkon. Žalobcovia od začiatku, od podania návrhu tvrdili, že ich úmyslom bolo uzavretie nájomnej
zmluvy na predmetný byt, čo v podstate žalovaný nevyvrátil. Práve naopak sám uviedol v odpore
doručenom súdu dňa 17.1.2017, že skutočným úmyslom žalobcov v prvom a druhom rade bolo uzavrieť

zmluvu o nájme bytu, ale z dôvodu, aby sa vyhli zákonným povinnostiam voči daňovému úradu tak
uzavreli zmluvu o výpožičke. Súd má za to, že úmyslom oboch strán bolo uzavretie nájomnej zmluvy na
byt. Žalobcovia si svoje daňové povinnosti ohľadom predmetného bytu splnili dodatočne, čo preukázali
podanými daňovými priznaniami ako aj dokladmi o zaplatení dane. Podstatnými náležitosťami nájomnej
zmluvy podľa ustanovení § 686 Občianskeho zákonníka sú označenie bytu a popis jeho príslušenstva,

rozsah užívania bytu, výška nájomného. Uzavretá zmluva zo dňa 11.2.2015 v článku I uvádza predmet
zmluvy, rozsahu užívania bytu ako aj jednotlivé obmedzenia sú upravené v článku II, IV, V uzavretej
zmluvy a výška nájomného je upravená v článku III, kde sa uvádza, že vypožičiavateľ sa zaväzuje
platiť odo dňa podpísania tejto Zmluvy úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu v celkovej
výške 300 eur mesačne vrátane energií. Aj keď v zmluve nie je presne špecifikované čo zo sumy 300

eur predstavuje nájomné a čo náklady na energie, je potrebné uviesť, že aj napriek tejto skutočnosti,
žalovaný sumu akceptoval, platil požadovaný rozsah až na mesiace, ktoré sú predmetom tohto konania.
Je potrebné uviesť, že nájomná zmluva nemusí byť uzavretá písomne a teda pokiaľ žalovaný platil
dohodnutú sumu, má súd za to, že medzi stranami sporu došlo k dohode o výške úhrad aj bez presnej
špecifikácie výšky nájomného a nákladov na energie.

Zmluva zo dňa 11.2.2015 bola uzavretá na dobu určitú. Keďže súd posúdil, že úmyslom strán sporu
bolo uzavretie nájomnej zmluvy tak v zmysle ustanovení § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa
táto nájomná zmluva za rovnakých podmienok obnovuje vždy na rovnaký čas, aký bol v tejto zmluve
dojednaný. Preto má súd za to, že v zmysle týchto ustanovení zákona bola medzi stranami sporu
uzavretá aj naďalej nájomná zmluva, pretože predmetný byt žalovaný naďalej užíval, aj keď uplynula

doba, na ktorú bola zmluva uzavretá t.j. do 31.1.2016.
Súd mal taktiež za preukázané, že žalovaný neuhradil úhrady za mesiace jún, júl 2016 a január 2017,
čo potvrdil žalovaný v svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 6.11.2017. Za tieto tri mesiace
predstavuje neuhradená suma výšku 900 eur. Okrem toho si žalobcovia uplatnili nezaplatenú časť
úhrady za mesiac december 2015 vo výške 90 eur. Žalovaný nepreukázal, že by došlo k úhrade tejto

sumy. Taktiež si žalobcovia uplatnili sumu 225,77 ako nedoplatok za rok 2016. Podľa článku III uzavretej
zmluvy sa nedoplatok zúčtuje vypožičiavateľovi. Výška nedoplatku bola preukázaná predloženým
vyúčtovaním za rok 2016 a preto súd aj v tejto časti považuje žalobu žalobcov za dôvodnú.

20. Súd priznal žalobcom aj úrok z omeškania v požadovanej výške, okrem úroku z omeškania zo

sumy 225,77 eur. Z tejto sumy si žalobcovia úrok z omeškania neuplatnili. Splatnosť nájomného bola
podľa uzavretej zmluvy 12. dňa v bežnom mesiaci. Za neuhradené mesiace súd priznal žalobcom úrok
z omeškania od 13. dňa v mesiaci.21. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

22. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

23. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

24. Keďže žalobcovia boli v konaní úspešní, súd im priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. O
výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutie
vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.