Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 19, 2019

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 5Pc/26/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4418205746
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Božena Csibrányiová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2019:4418205746.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Boženou Csibrányiovou, v právnej veci navrhovateľky: M.

L., nar. X.X.XXXX, trvale bytom X., L. XX/XX, zast. kolíznym opatrovníkom J. práce, sociálnych vecí
a rodiny O. K., proti odporcom v rade: 1. G. L., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom X., L. XX/XX, 2. M. L.,
nar. XX.X.XXXX, trvale bytom X., L. XX/XX, v súčasnosti sa zdržiava na adrese X. F. XX, o prípustnosť
zapretia otcovstva, takto

r o z h o d o l :

I. F. p r i p ú š ť a zapretie otcovstva dieťaťom: M. L. nar. X.X.XXXX, z matky M. L., rod. M. , proti v
rodnom liste zapísanému otcovi a to G. L., nar. X.XX.XXXX, ktorému svedčí zápis v matrike.

II. Súd u r č u j e , že zapretie otcovstva je v záujme dieťaťa.

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka/ mal. dieťa/, zastúpená súdom ustanoveným kolíznym opatrovníkom/ ustanovený
v konaní 7P/48/2018/, podala návrh na začatie konania o prípustnosť podania návrhu na zapretia
otcovstva, ktoré otcovstvo podľa rodného listu v súčasnosti svedčí odporcovi v rade 1.. Odporca v
rade 1., ktorému bol návrhu doručený postupom podľa § 116 ods. 3 CSP, sa k návrhu nevyjadril,
pojednávania sa nezúčastnil. Súd napriek uvedenému nariadil vo veci pojednávanie a vec prejednal

v súlade s ustanovenia § 2 a § 31 CMP a §179 ods. 2 a § 180 CSP , v neprítomnosti riadne
predvolaného odporcu v rade 1..

2. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, výsluchom odporkyne v rade 2 / matky
navrhovateľky/ a svedka, pripojil si rozvodový spis sp.zn. 6C/7/04.

3. Ako bolo uvedené, navrhovateľka podala návrh na prípustnosť podania návrhu na zapretie otcovstva.

Kolízny opatrovník navrhovateľky pred súdom uviedol, že navrhuje, aby súd návrhu vyhovel. Otec ktorý
jezapísanývrodnomlistemaloletejnavrhovateľky sňouniejevžiadnomkontakte. Nevyvinulasamedzi
nimi žiadna citová väzba, nemajú vybudovaný absolútne žiadny vzťah. Matrikový otec navrhovateľke
materiálne neprispieva a neplatí jej výživné. Ako otec bol zapísaný do jej rodného listu z dôvodu, že
sa narodila tesne po rozvode. Biologickým otcom maloletej navrhovateľky je Róbert Horváth, ktorý s
matkou navrhovateľky, s navrhovateľkou a jej ďalšími dvoma súrodencami žije v spoločnej domácnosti a
to od narodenia navrhovateľky. S matkou navrhovateľky žil už predtým. Pripustenie zapretia otcovstva

je preto v záujme maloletej.

4. V konaní vypočutá matka navrhovateľky/ odporkyňa v rade 2 / uviedla, že sa s predchádzajúcim
manželom / odporcom v rade 1/ rozviedla v apríli 2004 a maloletá Klára sa narodila v máji 2004, t.j. tesnepo rozvode. V tom čase, resp. už viac ako rok pred rozvodom, však s predchádzajúcim manželom
LadislavomJozefíkomnebývala aanisním nežila.Vtomčaseužžilaapohlavnesastýkalas Róbertom
Horváthom. Otcom maloletej Kláry nemôže byť nikto iný, len Róbert Horváth, pretože ten rok aj pol

predtým, ako sa narodila, bola odporkyňa v rade 2 len s ním. S bývalým manželom / odporcom v rade
1/ už nežila a ani sa s ním nestýkala. Keď sa navrhovateľka narodila , zapísali však do jej rodného listu
bývalého manžela, pretože sa narodila len mesiac po rozvode a podľa zákona teda zapísali do rodného
listu bývalého manžela matky. Bývalý manžel však od začiatku vie, že navrhovateľka nie je jeho dcéra.
Odporkyňa v rade 2 uviedla, že bývalému manželovi vysvetlila, prečo ho zapísali do rodného listu a

súčasne uviedla, že sa s ním dohodla, že nemusí na maloletú nič platiť a že to neskôr dá odporkyňa v
rade 2. do poriadku. Uviedla, že jej bývalý manžel od začiatku vedel, že Klára nie je jeho dcéra, vedel to
v podstate od jej narodenia. Len nechcel, aby musel chodiť kvôli tomu na súd. Súčasne uviedla, že sa
odporca v rade 1 o navrhovateľku nikdy nestaral, nikdy na ňu neplatil. Potvrdila, že mal určené výživné,
ale nikdy ho neplatil. Návrh na určenie výživného podala len kvôli ,,sociálke“, súd aj uložil odporcovi
v rade 1 povinnosť platiť na navrhovateľku výživné 28,-eur, ale on to odmietal, pretože nie je otcom

maloletej. Tak mu odporkyňa v rade 2 povedala, že nemusí platiť. Odporkyňa v rade 2 opakovane pred
súdom uviedla, že biologickým otcom navrhovateľky je jej terajší partner Róbert Horváth a tento aj ,,tlačí
na odporkyňu“, aby dala veci do poriadku, aby mali deti jeho zapísaného v rodnom liste. Róbert Horváth
je biologickým otcom nielen navrhovateľky, ale aj ďalších dvoch detí, ktoré sa odporkyni narodili neskôr.
Odporkyňa v rade 2. uviedla, že s Róbertom Horváthom bývajú spolu už takmer 17 rokov v kuse. Ona

platí elektriku, vodu, on dáva peniaze dievčatám. Stará sa ako môže. Navrhovateľka ho od začiatku
volá : ,,otec“ a od začiatku vie, že jej otcom je Róbert Horváth. O tom, že v rodnom liste má zapísaného
niekoho iného, vie už tiež dávno. S Ladislavom Jozefíkom navrhovateľka nie je v žiadnom kontakte. Nie
je v kontakte ani s jeho rodinou. Ani Ladislav Jozefík a ani jeho rodina o navrhovateľku nikdy záujem
nevyvíjali. Naopak, čo sa týka rodiny Róberta Horvátha, tak celá jeho rodina, jeho mama, sestra, bratia,

všetci vedia , že navrhovateľka je Róbertova dcéra. Navrhovateľka je s jeho rodinou v kontakte. Otcovu
mamu, t.j. Róbertovu mamu oslovuje „babka.“ Aj v škole vedia, že jej otec je Róbert Horváth. Odporkyňa
v rade 2 zopakovala, že Róbert Horváth, chce aby bol zapísaný v rodnom liste ako otec navrhovateľky.

5. Súd v konaní ako svedka vypočul matkou označeného biologického otca maloletej navrhovateľky,

Róberta Horvátha, ktorý uviedol, že navrhovateľka je jeho dcéra a že jej matka je jeho družka. Uviedol,
že pozná aj Ladislava Jozefíka, pozná ho z mesta v podstate už od malička, ale nie sú v žiadnom
kontakte a nie sú ani kamaráti. Ďalej uviedol, že chce, aby bola jeho dcéra Klára Jozefíková zapísaná
ako jeho dcéra, resp. aby bol on zapísaný v jej rodnom liste ako jej otec. Uviedol, že je presvedčený o
tom, že je biologický otec navrhovateľky. Veď sa na neho aj podobá. Uviedol, že s matkou navrhovateľky

žijú spolu už cca 17 rokov. A predtým ako sa navrhovateľka narodila, žil s jej matkou už cca 2 roky.
Uviedol, že s navrhovateľkou vychádza v pohode, že ho oslovuje : ,, otec“ a stretáva sa aj s
jeho rodinou. Ďalej uviedol, že síce dostáva sociálne dávky, ale chodí aj robiť na brigády a peniaze,
ktoré zarobí a dostane dáva družke Kláre Jozefíkovej / odporkyni v rade 2/. Takto sa starajú spolu o
domácnosť. Na otázku opatrovníka navrhovateľky uviedol, že mal od narodenia maloletej záujem to

doriešiť. Uviedol, že keď prišiel do pôrodnice a povedali mu, že malá má priezvisko Jozefíková, tak skoro
dostal porážku.

6. Z pripojeného rozvodového spisu tunajšieho súdu sp.zn. 6C/7/2004 súd zistil, že manželstvo
odporkyne v rade 2 / matky navrhovateľky/ a odporcu v rade 2 bolo právoplatne rozvedené ku dňu

21.4.2004. Zo zápisnice o pojednávaní rozvodu zo dňa 8.4.2004 súd zistil, že odporkyňa v rade 2 na
predmetnom pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo za účasti odporcu v rade 1 uviedla , že je tehotná s
iným mužom. Z rodného listu navrhovateľky súd zistil, že táto sa narodila len pár týždňov po rozvode jej
matky a zrejme z uvedeného dôvodu /podľa § 85 ods. 1 Zákona o rodine/ bol ako otec do rodného
listu navrhovateľky zapísaný bývalý manžel odporkyne v rade 2..

7. Podľa § 85 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia
trojstého dňa po zániku manželstva, alebo po jeho vyhlásení za neplatné považuje sa za otca manžel
matky.
Podľa § 96 ods. 1 a 2 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa

lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia
otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom.Ak súd rozhodne tak, že návrhu podanému podľa odseku 1 vyhovie a určí, že zapretie otcovstva po
uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, môže dieťa po právoplatnosti tohto rozhodnutia podať
návrh na zapretie otcovstva.

Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje
inak.

8. Na základe vykonaného dokazovania dospel teda súd k záveru, že bolo dostatočne preukázané, že
tu sú dané dôvody na pripustenie podania návrhu navrhovateľkou na zapretie otcovstva voči odporcovi

v rade 1, ktorý je v súčasnosti zapísaný v jej rodnom liste. Súd uvedené pripustil, pretože obom rodičom
už uplynula zákonná lehota na podanie tohto návrhu, obaja rodičia už od narodenia navrhovateľky
vedeli, že odporca v rade 1 nie je biologickým otcom navrhovateľky. V rodnom liste zapísaný otec -
odporca v rade 1 sa o navrhovateľku od jej narodenia nezaujímal. Výsluchom svedka Róberta Horvátha
mal súd za preukázané, že biologické otcovstvo s najväčšou pravdepodobnosťou svedčí v konaní
vypočutému svedkovi. Tento sa naopak o navrhovateľku stará od jej narodenia, zaujíma sa o ňu, žije

s ňou, s jej matkou a s ďalšími jej súrodencami v spoločnej domácnosti a tvrdí, že je jej biologickým
otcom a chce byť už konečne zapísaný ako jej otec aj v rodnom liste. Preto má súd zato, že je v záujme
maloletej navrhovateľky, aby bolo otcovstvo odporcu v rade 1 zapreté a následne bolo určené otcovstvo
jej skutočného biologického otca.

9. Vzhľadom na uvedené súd návrhu v plnom rozsahu vyhovel , nakoľko dospel k záveru, že zapretie
otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme navrhovateľky.

10. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že v konaní nepriznal nárok na náhradu trov
konania žiadnemu z účastníkov. Účastníci konania si žiadne trovy ani neuplatnili.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať zanásledok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie.