Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 17, 2019

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 21C/7/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319200691
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Sivák

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2019:8319200691.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v spore žalobcu: MANAJLOV, pozemkové

spoločenstvo vlastníkov pôdy Vydraň, IČO: 37883615, Vydraň, 068 01 Medzilaborce, právne zast. JUDr.
Emil Župík, advokát, Pražská 4, 040 11 Košice, proti žalovanému: 1/. X. D., K.. XX.XX.XXXX, bytom
Z. XX, 2/. H.. H. Č., K.. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/XX, XXX XX Q., právne zast. JUDr. Daniel Fink,
advokát, Valaškovská 21, 066 01 Humenné, v konaní o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že kúpna zmluva zo dňa 20.12.2016 uzavretá medzi žalovanou v 1. rade a žalovaným v 2.
rade na základe ktorej Okresný úrad Q., katastrálny odbor rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX č. vkladu
V XXX/XXXX povolil vklad vlastníctva v prospech žalovaného v 2. rade k podielu X/XXX na parcele

registra E č. XXXX/XXX lesný pozemok o výmere 948234 m2, zapísanej na LV č. XXX, k. ú. V., okres.
Q., obec V. je neplatná.

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu, pričom o výške
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd zastavuje konanie o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 25.03.2019.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 13.02.2019 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal určiť, že je neplatná kúpna zmluva

zXX.XX.XXXXuzatvorenámedzižalovanouv1.radeažalovanýmv2.rade,ktorejpredmetomjeprevod
vlastníckeho podielu v prospech žalovaného v 2. rade, a to podielu X/XXX na nehnuteľnosti zapísanej
na LV č. XXX, kat. územie V..

2. Podanú žalobu žalobca odôvodnil tým, že je pozemkovým spoločenstvom vlastníkov pôdy s
právnou subjektivitou, registrovaným podľa zákona o pozemkových spoločenstvách. Žalovaná v 1. rade
je členom tohto pozemkového spoločenstva a začlenila svoje spoluvlastnícke podiely do spoločnej

nehnuteľnosti, z čoho vyplývajú povinnosti pri prevode vlastníctva k podielom. Žalovaná vlastnila
podiel X/XXX na spoločnej nehnuteľnosti, parcele registra „E“ č. XXXX/XXX, lesný pozemok o výmere
948234 m2, zapísanej na LV č. XXX, katastrálne územie V., okres Q., obec V.. Na liste vlastníctva
je vyznačená správa pozemkového spoločenstva. Žalobca je aktívne legitimovaný podať žalobu, lebo
je spoluvlastníkom na spoločnej nehnuteľnosti a Valné zhromaždenie spoločenstva uznesením aj
splnomocnilo výbor podať žalobu o neplatnosť prevodu podielov. Žalobca zistil, že žalovaná v 1. rade
ponukovú povinnosť v zmysle § 9 ods. 8 zákona č. 97/2013 Z.z. nesplnila, ale uvedený podiel na

spoločnej nehnuteľnosti previedla na tretiu osobu - žalovaného v 2. rade. Urobila tak kúpnou zmluvou,
na základe ktorej Okresný úrad Q., katastrálny odbor, povolil vklad vlastníctva č. V XXX/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX v prospech žalovaného v 2. rade. Pre rozpor s ustanovením § 9 ods. 8 zákona č. 97/2013Z.z. žalobca považuje kúpnu zmluvu za neplatnú, a preto žiadal, aby súd rozsudkom určil, že táto zmluva
je neplatná.

3. Žalovaní sa prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu vyjadrili k žalobe tak, že
žalobu považujú za nedôvodnú a navrhujú, aby ju súd zamietol a priznal im nárok na náhradu trov
konania. Poukázali na to, že v čase prevodu nebolo na liste vlastníctva č. XXX uvedené, že sa
jedná o spoločnú nehnuteľnosť, a preto nie je možné na tento prevod aplikovať ust. § 9 zák. č.
97/2013 Z.z. Do súdneho spisu predložili stanovisko Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka

SR týkajúce sa niektorých praktických aspektov aplikácie zákona č. 97/2013 Z.z. a zák. č. 140/214
Z.z.. Uviedli, že zápisy údajov v registri pozemkových spoločenstiev majú iba deklaratórny účinok,
konštitutívny účinok zápisu nastáva až zapísaním údajov v katastri nehnuteľností. Keďže v čase prevodu
zápis spoločnej nehnuteľnosti neexistoval, žalovaný v 1. rade nemal zákonnú ponukovú povinnosť, na
ktorú sa žalobca odvoláva. Uvedená nehnuteľnosť bola ako spoločná nehnuteľnosť zapísaná až po
prevode predmetu sporu dňa XX.XX.XXXX. Navyše žalovaný v 2. rade podiel na spornej nehnuteľnosti

nadobudol dobromyseľne, nevedel o povinnosti žalovaného v 1. rade ponúknuť nehnuteľnosti na predaj
ostatným členom spoločenstva prostredníctvom výboru. Uviedli, že spochybňujú aj aktívnu legitimáciu
žalobcu, ktorý svoj podiel na spornej nehnuteľnosti nadobudol aj na základe notárskej zápisnice zo dňa
XX.XX.XXXXanáslednekúpnejzmluvyzXX.XX.XXXX,tedapravdepodobnevydržaním,ktoréžalovaná
v 1. rade spochybňuje, pretože žalobca nebol subjektom spôsobilým vydržať predmetné nehnuteľnosti.

Navrhli, aby si súd vyžiadal nadobúdacie tituly, na základe ktorých je žalobca vedený ako vlastník
nehnuteľnosti.

4. Žalobca predložil do konania listinné dôkazy o tom, že je zapísaný v registri pozemkových
spoločenstiev vo vložke číslo Y.-XXXX/XXX ako pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou, list

vlastníctva č. XXX so zapísanou spoločnou nehnuteľnosťou parc. č. XXXX/XXX v k.ú. V., uznesenie z
Valného zhromaždenia pozemkového spoločenstva Q. konaného dňa XX.XX.XXXX so splnomocnením
pre výbor vysporiadať súdom pozemky členov PS, ktorí predali svoj podiel bez ponukovej povinnosti
H.. H. Č., rozhodnutie Okresného úradu Q., katastrálneho odboru, číslo vkladu V XXX/XXXX o povolení
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnosti v k.ú. V. pozemok registra E KN parc. č.

XXXX/XXX, lesné pozemky o výmere 948234 m2, zapísanej na LV č. XXX, následne aj kúpnu zmluvu
zo dňa XX.XX.XXXX o odpredaji podielu žalovanej v 1. rade žalovanému v 2. rade. Tieto listinné dôkazy
použil ako prostriedky procesného útoku.

Žalovaný ako prostriedok procesnej obrany predložil listinný dôkaz svedčiaci o tom, že Okresný úrad,

katastrálny odbor Q., vyznačil údaj o spoločnej nehnuteľnosti od XX.XX.XXXX, a to pod číslom zmeny
XX/XX. Vykonaným dokazovaním bol zistený nasledovný skutkový stav:

5. Výpisom z registra pozemkových spoločenstiev Okresného úradu Z. bolo preukázané, že žalobca
je zapísaný v tomto registri, a to od XX.XX.XXXX. Hospodári na spoločných nehnuteľnostiach v

katastrálnomúzemíB.,zapísanýchnaLVč.XXXX,XXXX,XXXX,XXXX,XXXXaXXXXavkatastrálnom
území V., zapísaných na LV č. XXX.

6. Valné zhromaždenie spoločenstva dňa XX.XX.XXXX uznesením splnomocnilo výbor vysporiadať
súdom pozemky členov PS, ktorí predali svoj podiel H.. H. Č. bez toho, aby ponúkli členom PS

prostredníctvom Výboru PS alebo Pozemkovému spoločenstvu Q.. Jedná sa o členov, medzi ktorými je
aj X. ( omylom zapísaná ako Q. ) D..

7. Z predloženej kúpnej zmluvy vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX predávajúca X. D., bytom Z. XX, predala
kupujúcemu H.. H. Č., bytom Q. XXX/XX, Q., podiel X/XXX v nehnuteľnostiach zapísaných na LV č.

XXX, kat. územie V..

8. Na základe tejto právnej skutočnosti je žalovaný v 2. rade zapísaný ako spoluvlastník dotknutej
nehnuteľnosti, čo vyplynulo z listu vlastníctva č. XXX kat. územie V..

9. Zo stanoviska Okresného úradu Q., katastrálny odbor z XX.XX.XXXX vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX
mu bolo doručené upozornenie prokurátora podľa § 28 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z., podľa ktorého
bolo potrebné odstrániť protiprávny stav a zrušiť opatrenie o vyznačení poznámky, že sa jedná o
spoločnú nehnuteľnosť na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX kat. územie B. a na LVč. XXX kat. územie V.. Katastrálny odbor odstránil protiprávny stav dňa XX.XX.XXXX a na uvedených
LV zrušil kód spoločnej nehnuteľnosti. Dňa XX.XX.XXXX obdržal žiadosť o vyznačenie spoločnej
nehnuteľnosti, a keďže listina už bola v súlade so zákonom, do katastra nehnuteľností bola dňa

XX.XX.XXXX pod číslom zmeny XX/XX vyznačená spoločná nehnuteľnosť v súlade so zákonom, a to
od XX.XX.XXXX.

10. Prostriedkami procesnej obrany žalovaných bolo okrem spochybnenia aktívnej legitimácie žalobcu
aj tvrdenie, že v čase prevodu zápis spoločnej nehnuteľnosti neexistoval, a teda žalovaný v 1. rade

nemal zákonnú ponukovú povinnosť.

11. Na nariadenom pojednávaní, ktorého sa žalovaní napriek riadne a včas doručenému
predvolaniu nezúčastnili, zástupca žalobcu na podanej žalobe trval v celom rozsahu.
Uviedol, že v obdobných veciach už súd právoplatne rozhodol, a to vo veci
6C/80/2016, kde rozsudok potvrdil aj Krajský súd v Prešove. V ďalšej veci vedenej

na Okresnom súde Humenné bolo už rozhodnuté, a to v konaní sp. zn. 7C/19/2018,
kde bolo podané odvolanie a vec sa nachádza na krajskom súde. Podľa jeho názoru
boli vyriešené všetky podmienky na uplatnenie nároku zo strany žalobcu, ktorý je
taktiež spoluvlastníkom. Bolo zistené porušenie postupu pri uplatnení predkupného
práva ostatných spoluvlastníkov tejto nehnuteľnosti, v tomto prípade uzavretím

kúpnej zmluvy, a preto sú splnené podmienky na vyslovenie jej neplatnosti.

12. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi stranami sporu je spornou skutočnosťou,
či zmluva uzatvorená medzi žalovanými v 1. a 2. rade je platná, a to vzhľadom na ustanovenie § 9 ods.
8 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách. Súd zistil nasledovný skutkový stav:

13. Žalobca žiadal určiť, že kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovanými je neplatná pre rozpor s
ustanovením § 9 ods. 8 zákona č. 97/2013 /ďalej len zákon o pozemkových spoločenstvách/, lebo
žalovaná v 1. rade neponúkla svoj podiel v spoločnej nehnuteľnosti ostatným členom spoločenstva
prostredníctvom výboru.

14. Podľa § 2 ods. 2 zákona o pozemkových spoločenstvách na práva a povinnosti vlastníkov spoločnej
nehnuteľnosti a vlastníkov spoločne obhospodarovaných nehnuteľností sa vzťahujú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ak § 8 ods. 1, § 9 ods. 1 až 3 a 7 až 10, § 10 ods. 4 a § 15 ods. 2 až 4
neustanovujú inak.

15. Podľa § 9 ods. 8 zákona o pozemkových spoločenstvách na prevod podielu spoločnej nehnuteľnosti
medzi členmi spoločenstva sa nevzťahuje všeobecné ustanovenie o predkupnom práve, ak nejde o
prevod podľa § 11 ods. 2. Ak vlastník podielu spoločnej nehnuteľnosti prevádza svoj spoluvlastnícky
podiel, musí ho ponúknuť na predaj ostatným vlastníkom podielov v spoločnej nehnuteľnosti

prostredníctvom výboru; ak o podiel neprejavia záujem ostatní vlastníci podielov, môže ho ponúknuť
tretej osobe.

16. Žalobca listinnými dôkazmi preukázal, že je pozemkovým spoločenstvom podľa zákona o
pozemkových spoločenstvách a má v správe spoločnú nehnuteľnosť, ktorá zahŕňa aj podiel v

nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy medzi žalovanými. Jeho aktívna legitimácia
v konaní je daná, preto súd neprihliadol na jej spochybňovanie zo strany žalobcu z dôvodu
spôsobu nadobudnutia jeho podielu na spoločnej nehnuteľnosti. Po zistení, že žalovaná v 1. rade
previedla svoj podiel na spoločnej nehnuteľnosti na tretiu osobu-žalovaného v 2. rade bez toho,
aby si splnila svoju ponukovú povinnosť vo vzťahu k ostatným vlastníkom podielov, považoval

žalobca uzatvorenú kúpnu zmluvu za neplatnú. Ďalším listinným dôkazom - uznesením z Valného
zhromaždenia pozemkového spoločenstva Manajlov zo dňa XX.XX.XXXX preukázal, že výbor bol
valným zhromaždením pozemkového spoločenstva splnomocnený vysporiadať súdnou cestou pozemky
tých členov pozemkového spoločenstva, ktorí predali svoj podiel bez ponukovej povinnosti H.. H. Č..

17. K námietke žalovaných v rámci ich procesnej obrany, že v čase prevodu zápis spoločnej
nehnuteľnosti neexistoval, a teda žalovaná v 1. rade nemala zákonnú ponukovú povinnosť, pretože
táto nehnuteľnosť bola ako spoločná zapísaná až dňa XX.XX.XXXX, súd poznamenáva, že podľa
§§ 4 a 5 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností sa práva k nehnuteľnostiam zapisujúvkladom, záznamom a poznámkou a tieto zápisy majú účinky právotvorné, evidenčné, informatívne
alebo predbežné. Iba vklad má právotvorné účinky. Záznam má evidenčnú funkciu a informatívnu
funkciu. Poznámka má evidenčnú a informatívnu funkciu, je to úkon okresného úradu, ktorý je určený

na vyznačenie skutočností alebo pomeru vzťahujúceho sa na nehnuteľnosti alebo na osobu a ktorý
nemá vplyv na vznik, zmenu ani zánik práv k nehnuteľnostiam. Poznámka vyjadruje skutočnosti, ktoré
obmedzujú oprávnenie vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou, alebo informuje o nehnuteľnosti alebo o
práve k nehnuteľnosti. Teda nezakladá práva a povinnosti, iba o nich informuje.

Režim zákona o pozemkových spoločenstvách sa vzťahuje na takú spoločnú nehnuteľnosť, ktorá
bola rozhodnutím vlastníkov zahrnutá do správy pozemkového spoločenstva v zmluve o spoločenstve.
Tento režim platí od vzniku pozemkového spoločenstva a vyznačenie tejto skutočnosti v katastri
nehnuteľností má iba informatívny charakter. Obaja žalovaní v čase uzatvárania kúpnej zmluvy vedeli,
že ide o spoločnú nehnuteľnosť, pretože upozornenie prokurátora na protiprávny stav a zrušenie
vyznačenej poznámky o spoločnej nehnuteľnosti došlo katastrálnemu odboru Okresného úradu Q. až

dňa XX.XX.XXXX, teda až po podpísaní kúpnej zmluvy; do uvedeného dňa sa poznámka o spoločnej
nehnuteľnosti na liste vlastníctva č. XXX nachádzala. Kód spoločnej nehnuteľnosti kataster zrušil až dňa
XX.XX.XXXX a opätovne ho zaviedol na základe novej žiadosti o vyznačenie spoločnej nehnuteľnosti
do katastra nehnuteľností dňa XX.XX.XXXX. Je preto evidentné, že údaj o spoločnej nehnuteľnosti sa
na dotknutých listoch vlastníctva nenachádzal len v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX.

Je potrebné konštatovať, že údaje v katastri nehnuteľností sú záväzné a platia, až kým sa nepreukáže
ich opak. Teda v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy medzi žalovanými v 1. a 2. rade bola na jednotlivých
listoch vlastníctva uvedená skutočnosť, že ide o spoločnú nehnuteľnosť a tento údaj bol záväzný. Je
potrebné zdôrazniť, že spoločná nehnuteľnosť nevznikne uvedením poznámky na jednotlivých listoch

vlastníctva, ale zmluvou, na základe ktorej spoločenstvo vzniká a tam zahrnutých nehnuteľností, ktoré
budú tvoriť spoločnú nehnuteľnosť. Poznámka v katastri nehnuteľností má len evidenčnú a informatívnu
evidenciu. V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy takúto informatívnu funkciu aj spĺňala, lebo na jednotlivých
listoch vlastníctva bolo vyznačené, že ide o spoločnú nehnuteľnosť.

18. Zásadnou skutočnosťou je to, že žalovaná v 1. rade ako člen spoločenstva neprevádzala svoj podiel
na iného člena spoločenstva, ale na tretiu osobu. Kupujúci nebol členom spoločenstva a nevlastnil už
iné podiely v spoločnej nehnuteľnosti. V zmysle § 9 ods. 8 zákona o pozemkových spoločenstvách,
žalovaný v 1. rade ako vlastník podielu spoločnej nehnuteľnosti pri prevode svojho podielu musel tento
ponúknuť na predaj ostatným vlastníkom podielov spoločnej nehnuteľnosti prostredníctvom výboru. Len

ak by o podiel neprejavili záujem ostatní vlastníci podielov, mohol ho predať tretej osobe. V konaní však
bolo jednoznačne preukázané, že žalovaná v 1. rade ako predávajúca svoj podiel neponúkla ostatným
spoluvlastníkom, ale predala ich tretej osobe, ktorá nebola členom spoločenstva.

19. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil, že podanej žalobe je potrebné vyhovieť a určiť,

že kúpna zmluva tak, ako je vymedzená vo výrokovej časti tohto rozsudku, je neplatná.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Žalovaní v 1. a 2. rade uzatvorili kúpnu zmluvu, ktorá odporuje zákonu, konkrétne ustanoveniu § 9 ods.
8 zákona o pozemkových spoločenstvách, a teda je neplatná. Dôvodom neplatnosti je skutočnosť, že
žalovaná v 1. rade ako člen pozemkového spoločenstva a vlastník podielu v nehnuteľnosti tvoriacej
spoločnú nehnuteľnosť, tento podiel odpredala tretej osobe, ktorá nie je členom spoločenstva, a to bez
toho, aby ho ponúkla na predaj ostatným vlastníkom spoločnej nehnuteľnosti prostredníctvom výboru.

20. Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

21.Nazákladeurčenianeplatnostikúpnejzmluvysaobnovípôvodnývlastníckystavažalovanáv1.rade

bude v katastri nehnuteľností znovu vedená ako vlastník podielu v nehnuteľnosti, ktorá tvorí spoločnú
nehnuteľnosť. Súd do výroku rozsudku túto skutočnosť neuviedol, lebo to vyplýva priamo z ustanovení
katastrálneho zákona.22. Podľa § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo
neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred
dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou

a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.

23. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, preto
mu súd priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

24. Podľa ustanovenia § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu
späť.

Podľa ustanovenia §146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví,
ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas

žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr,
než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa §168 alebo pojednávanie.

Skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa §168 a pred prvým
pojednávaním žalobca zobral žalobu späť, preto súd aj bez súhlasu žalovaného konanie

zastavil, pretože na jeho prípadný nesúhlas sa neprihliada.

25. Keďže žalobca vo svojom podaní zo dňa 25.03.2019 navrhol súdu nariadiť neodkladné opatrenie s
uloženou povinnosťou žalovaného v 2. rade do skončenia súdneho konania nenakladať s podielom na
nehnuteľnosti získanej od žalovanej v 1. rade na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, pričom

tento návrh ďalším podaním doručeným súdu XX.XX.XXXX zobral späť, týmto rozsudkom súd zároveň
rozhodol o zastavení konania o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.