Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 25, 2019

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 17C/20/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118202590
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Mesárošová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2019:4118202590.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou, v spore žalobcu: C. F., nar. XX.X.XXXX,

V. XXXX/X, XXX XX D. V., zast.: KORABOVA & LOVICH s.r.o., Záborského 42, 831 03 Bratislava,
proti žalovanému: Slovenská republika-Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Štúrova 2, 812 85
Bratislava-Staré Mesto, o náhradu škody vo výške 2.820,08 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd ukladá žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.820,08 eur s 5 % úrokom z
omeškania ročne, počnúc od 14.11.2017 až do zaplatenia a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný.

III. O výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1./ Žalobca sa žalobou prostredníctvom právneho zástupcu domáhal, aby súd zaviazal žalovaného
na zaplatenie sumy vo výške 2 820,08 eur, a to titulom náhrady škody spolu s príslušným úrokom z
omeškania.
Právny zástupca žalobcu žalobu odôvodnil tým, že dňa 10.6.2011 bolo v neprospech žalobcu podané
trestné oznámenie zo strany fyzickej osoby X R., nar. XX.XX.XXXX trvale bytom D. V., B. číslo XXXX/X
pre údajné podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu podľa ustanovenia § 221 ods. 1 zák. číslo

300/2005 Z.z. trestný zákon.
Na podklade vyššie uvedeného trestného oznámenia bolo žalobcovi dňa 30.10.2012 vznesené
obvinenie zo strany povereného príslušníka OO PZ ZM a to uznesením zo dňa 30.10.2012, H.: Y.-XXXX/
ZM-NR-XXXX podľa ustanovenia § 206 ods. 1 zák. číslo 301/2005 Z.z. Trestný poriadok pre podozrenie
zo spáchania úmyselného prečinu podvodu podľa § 221 ods. TZ ktorého znaky skutkovej podstaty mal
údajne svojím konaním naplniť žalobca.
Voči vyššie uvedenému uzneseniu príslušného OO PZ ZM žalobca dňa 21.12.2012 podal sťažnosť,

ktorá bola uznesením Okresnej prokuratúry Nitra zo dňa 14.01.2013 číslo konania 4Pv 436/11 - 13
zamietnutá.
Dňa 13.12.2013 bola podaná obžaloba na Okresný súd Nitra pod číslom konania 4Pv/436/11 - 23.
Súdne konanie bolo vedené v neprospech žalobcu a to počas obdobia od 13.12.2013 do 22.3.2016 a
to v 1. stupni pred Okresným súdom Nitra pod číslom konania 4T/154/2013 a následne aj pred odvolacím
súdom Krajského súdu Nitra 1To/11/2015 a 1To/10/2016. Trestné konanie sa voči žalobcovi viedlo v
období piatich rokov a žalobca bol však napokon dňa 22.3.2016 rozsudkom Krajského súdu v Nitre

zo dňa 22.3.2016 číslo konania 1To/10/2016-304 právoplatne a v celom rozsahu oslobodený spod
obžaloby OP NR z dôvodu, že dotknutý skutok nikdy nebol trestným činom.Právny zástupca žalobcu ďalej v žalobe uviedol, že podľa ustálenej súdnej praxe zodpovedá štát aj za
škodu spôsobenú začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsudzujúcim
rozhodnutím trestného súdu.

Rozhodovacia prax súdov tak vychádza z názoru, že ten proti ktorému bolo trestné stíhanie zastavené,
alebo ten kto bol oslobodený spod obžaloby, má právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o
vznesení obvinenia (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.03.2011, sp. zn.
3Cdo/194/2010).
V danom konaní si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody pozostávajúcej z trov obhajoby (právneho

zastúpenia), zahŕňajúcich účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie v rámci
predmetného trestného konania určenú ako tarifnú odmenu advokáta (obhajca obvineného).
Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je vypočítaná podľa § 12 ods. 3 písm.
a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. O odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ku
dňu realizácii jednotlivých úkonov a predstavuje:
- 57,95 EUR za 1 úkon právnej služby, vykonaný v roku 2013,

- 60,11 EUR za 1 úkon právnej služby, vykonaný v roku 2014,
- 61,75 EUR za 1 úkon právnej služby, vykonaný v roku 2015,
- 63,58 EUR za 1 úkon právnej služby, vykonaný v roku 2016.
celkové vyčíslenie náhrady trov obhajoby žalobcu odo dňa prevzatia jeho právneho zastúpenia (t. j. od
25.10. 2013) do právoplatného skončenia trestnej veci ( t. j. do 22.03.2016) tak predstavuje v zmysle

priloženej špecifikácie sumu vo výške 2820,08 eur, vrátane DPH.

2./ Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil Uznesenie OO PZ ZM o
vznesení obvinenia zo dňa 30.10.2012, Uznesenie OP NR zo dňa 14.01.2013, Obžaloba OP NR
zo dňa 13.12.2013, č.k. 4Pv/436/11-23, Oslobodzujúci Rozsudok KS NR zo dňa 22.03.2016, č. k.:

110/10/2016-304, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 07.06.2017,
doklady ohľadom špecifikácie trov obhajoby a žiadal do konania pripojiť spis OS Nitra č.k. 4T/154/2013.

3./ Súd doručil účastníkom poučenia o ich procesných právach a povinnostiach, žalovanému spolu so
žalobu na vyjadrenie.

4./ Žalovaný doručil súdu dňa 10.08.2018 vyjadrenie ktorom uviedol, že žalobu V.F. považuje za
nedôvodnú.
Ďalej vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že z dôkazného stavu v čase vznesenia obvinenia
vyplývalo dôvodné podozrenie, žeX F. sa dopustil konania, ktoré má všetky znaky stíhaného trestného

činu. V štádiu vznesenia obvinenia nebolo nutné vykonať dokazovanie v rozsahu umožňujúcom prijať
jednoznačný záver o tom, že skutok je lebo nie je trestným činom, nakoľko rozhodnutie podľa § 206
odsek 1 Trestného poriadku nie je rozhodnutím konečným, ale predstavuje prvý úkon trestného konania,
ktorý smeruje voči konkrétnej osobe. Dostatočnú odôvodnenosť záveru o tom, že trestný čin spáchala
určitá osoba, ktorú Trestný poriadok pre vznesenie obvinenia vyžaduje je ta nutné vnímať s prihliadnutím

na štádium konania, ktoré je v momente vznesenia obvinenia vo vzťahu ku konkrétnej osobe ešte len na
začiatku. Na základe uvedeného nemožno prijať záver, že by uznesenie o vznesení obvinenia bolo bez
existencie relevantných podkladov a preto by ho bolo nutné považovať za nezákonné. Ani oslobodzujúci
rozsudok neznamená, že postup policajta resp. dozorujúceho prokurátora pri vznesení obvinenia bol
nezákonný. Súd oslobodenie spod obžaloby dôvodil tým, že skutok nie je trestným činom. Oslobodzujúci

rozsudok je výsledkom dokazovania vykonaného po vznesení obvinenia na hlavnom pojednávaní, ktoré
v momente vznesenia obvinenia ešte vykonané nebolo.
Ďalej uviedol, že v danej trestnej veci nebolo prokurátorom vydané žiadne nezákonné rozhodnutie, ktoré
by odôvodňovalo priznanie nároku na náhradu škody žiadateľovi. Za nezákonné možno považovať len
také rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré síce bolo v čase jeho vydania zákonným rozhodnutím, ale

na základe dokazovania vykonaného po jeho vydaní bol v trestnom konaní ustálený iný právny záver.
Zároveň tiež poukázal aj na obsah nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 163/2012
zo dňa 13.11.2013, podľa ktorého vydanie uznesenia o vznesení obvinenia (analogicky aj podanie
obžaloby) nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca
pravdepodobnosťou spáchaní určitého skutku konkrétnou osobou sa neskôr z rôznych dôvodov

nepotvrdila.
V uvedenom prípade nenastala žiadna z takýchto skutočností, a teda v danom prípade nie sú splnené
podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody C. F. podľa § 6 odsek 1 zákona č. 514/2003 Z. z.,nakoľko nebolo zistené vydanie nezákonného rozhodnutia ani jeho zrušenie alebo zmena predpísaným
spôsobom.
Titulom,nazákladektoréhonavrhovateľodvodzujesvojnároknanáhraduškodyjeuznesenieovznesení

obvinenia vydané vyšetrovateľom, pričom toto uznesenie nebolo vydané na pokyn prokurátora .
V rámci trestného konania vedeného proti navrhovateľovi prokurátor nevydal žiadne nezákonné
rozhodnutie, medzi ktorým a vznikom škody existuje priama príčinná súvislosť.

5./Právnyzástupcažalobcukvyjadreniužalovanéhokžalobeuviedol,ževsúladeskonštantnousúdnou

praxou zodpovedá štát za škodu spôsobenú začatím (vedením) trestného stíhania, ktoré neskončilo
právoplatnýmodsudzujúcimrozhodnutímtrestnéhosúdu.Tátozásadajevyjadrenávoveľkommnožstve
rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, týkajúcich sa náhrady škody, spôsobenej štátnym
orgánom podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
v znení neskorších predpisov.
Vo svojom písomnom vyjadrení poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa

18.08.2010, sp. zn.: 4MCdo/15/2009). Identický právny názor vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky
napr. aj v aktuálnom Uznesení zo dňa 21.11.2018. sp. zn.: 4Cdo/66/2018.
Ďalej uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky zo dňa 13.11.2013, sp. zn.: v II. ÚS 163/2012, odôvodnenie ktorého je celkom nevhodne
vytrhnuté z kontextu a ktorý ani nemožno na posudzovanú právnu vec aplikovať, nakoľko predmetné

rozhodnutie sa týka zodpovednosti za škodu, spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu v príčinnej súvislosti
s rozhodnutím o väzbe, kde Ústavný súd Slovenskej republiky jednoznačne poukazuje na špeciálnu
právnu úpravu o škodových nárokoch, vzniknutých v súvislosti s väzbou.
Ďalej uvádza, že v právnej veci žalobcu je namieste prihliadnuť na aktuálny nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky zo dňa 07.07.2016, sp. zn.: I. ÚS 320/2016, v zmysle ktorého nie je rozhodné, ako

orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, že sa ich podozrenie napokon
v trestnom konaní nepotvrdilo.

6./ Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na podanej žalobe
aj na skutočnostiach uvedených v replike, na ktoré touto cestou odkazuje . Má za to, že žaloba bola

podaná dôvodne s ohľadom načo si dovoľuje navrhnúť, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a
rozhodol v zmysle navrhovaného žalobného petitu.
Ako vyplýva z obsahu súdneho spisu a ako aj nie je sporné voči žalobcovi bolo vedené trestné konanie
v procesnom postavení obvineného a neskôr obžalovaného v období od 30.10.2012 do 22.3.2016,
kedy bol napokon rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 22.3.2016 č.k. 1To/10/2016-34 právoplatne

oslobodený spod obžaloby.
Náhrada škody, ktorú si žalobca uplatňuje voči žalovanej pozostáva z trov obhajoby zahŕňajúcich účelne
vynaložené hotové výdavky a odmenu advokáta za právne zastupovanie v rámci trestného konania,
ktoré bolo voči nemu vedené nezákonne, pričom sa jedná o tarifnú odmenu za zastupovanie v trestnom
konaní vyčíslenú v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za

poskytovanie právnych služieb.
Celá procesná obrana žalovanej v tomto konaní pozostáva z tvrdenia, že v uvedenom prípade údajne
prokurátor OP Nitra nemal inú možnosť ako podať voči žalobcovi obžalobu pre podozrenie zo spáchania
Tr. činu podvodu, pričom až súdy následne rozhodli po vykonanom dokazovaní, že predmetný skutok
nie je trestným činom.

Žalovaný v konaní nerozporuje žiadne iné skutočnosti, celá jeho procesná obrana sa obmedzuje iba
na tento argument.
Súdna prax najvyšších súdnych autorít sa jednoznačne ustálila na názore, že oslobodenie spod
obžaloby v trestnom konaní je významovo identické ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení
obvinenia. Zároveň najvyššie súdy SR aj ČR ako aj ústavné súdy SR aj ČR zastávajú identický názor,

že ten, kto bol spod obžaloby oslobodený má zásadne právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
trestným stíhaním a teda nezákonným uznesením o vznesení obvinenia.
Ďalej zdôrazňuje, že rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania orgánu verejnej moci je výlučne
výsledok trestného konania, ktorý je meradlom opodstatnenosti a teda zákonnosti vedenia trestného
stíhania, pričom je irelevantné z akého procesného dôvodu bol obžalovaný spod obžaloby oslobodený.

V konaní predložil všetky listinné dôkazy spoľahlivo preukazujúce jeho nárok na náhradu škody, spôsob
jeho výpočtu, výšku nároku, pričom jeho nárok bol predbežne prerokovaný zo strany žalovaného v
súlade s ustanovením § 15 Zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a záverom zdôrazňuje, že v uvedenom prípade je zodpovednosť za škodu žalovanej založená naobjektívnom zodpovednostnom princípe bez možnosti vyberať si a teda žalovaná sa tejto zodpovednosti
ani nemôže zbaviť. Vzhľadom na uvedené žalobca zotrváva na podanej žalobe v celom jej rozsahu a
dovoľuje si navrhnúť, aby súd žalobe vyhovel v intenciách žalobného petitu.

Ďalej uviedol, že žalovaná nerozporuje výšku uplatňovaného nároku ani dôvod, ani spôsob jeho výpočtu
a osobitne by som chcel poukázať na rozsudok KS Nitra zo dňa 2.11.2017 sp. zn. 9Co/14/2017, kde
aj odvolací súd jednoznačne uviedol, že v prípade keď je obžalovaný spod obžaloby oslobodený,
je uznesenie o vznesení obvinenia vždy nezákonným rozhodnutím zasahujúcim do základných práv
jednotlivca.

7./ Splnomocnený zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, žalovaná pozná základné princípy
civilného sporového procesu, tak isto pozná článok 2 odsek 2 CSP, ktorý hovorí teda, čo považujeme
za právnu istotu. Pozná judikatúru najvyšších súdnych autorít, koniec koncov v drvivej väčšine prípadov
práve za žalovanú Slovenskú republiku vystupuje a koná Generálna prokuratúra SR.
Napriek tomu so žalobou nesúhlasia, pokiaľ bolo povedané, že čo znamená oslobodenie spod obžaloby,

považuje za potrebné uviesť, že nevyhnutnou podmienkou na priznanie náhrady škody je to, že
uznesenie o vznesení obvinenia muselo byť zrušené, alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným
orgánom v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci.
Takéto rozhodnutie jednoducho neexistuje, k čomu dospela vývojom súdna prax, teda je známe,

poznáme to, avšak doteraz sa nepodarilo odôvodniť prečo sa prehliada podmienka zrušenia alebo
zmenyrozhodnutia,ktorébymalobyťtedanezákonné,čovtomtoprípadejevznesenieobvineniapánovi
žalobcovi.
K vyjadreniu žalobcu zo dňa 28.1.2019 podaného k vyjadreniu žalovanej k žalobe podanej 10.8.2018
uvádza, že nález ústavného súdu II. US 163/2013 v 2 odseku hovorí o tom, že pokiaľ žalobca žiada

náhradu škody aj za nezákonnú väzbu, musí sa tejto škody domáhať.
Teda nestačí, aby uplatnil škodu len na nezákonne vznesené obvinenie.
V ich vyjadrení poukázali aj na iné rozhodnutie najvyššej súdnej autority a to spomínaný nález II. US
163/2013, ktorý v odseku 3 samotného nálezu hovorí, že vydanie uznesenia o vznesení obvinenia
nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné, ak sa pravdepodobnosť po spáchaní určitého skutkov

neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila.
Mázato,žetentovýroknálezuÚstavnéhosúdujeaplikovateľnýtaknatrestnéstíhania,ktorýmiobvinený
nebol trestne stíhaný a platí tak na trestné stíhania, v ktorých väzobne stíhaný bol, to znamená že
nedošlo k vytrhnutiu z kontextu, ale tento výrok nálezu je aplikovateľný pre všetky trestné stíhania.
Teda pokiaľ sa strana žalobcu odvoláva na určitú judikatúru najvyšších súdnych autorít, aj žalovaná si

dovolila poukázať na nález najvyššej súdnej autority, ktorým ústavný súd SR je.
ŽalovanáatakistoajGenerálnaprokuratúraSR,ktorávtomtokonaníakoajvmnožstveinýchkonaniach
vystupuje a koná za žalovanú, pozná rozhodovaciu prax súdov, napriek tomu tvrdí, že nie je splnená
zákonná podmienka požadovaná ustanovením § 6 odsek 1 zákona č. 514/2003 a teda, že neexistuje
také rozhodnutie o vznesení obvinenia žalobcu, ktoré bolo zrušené, alebo zmenené pre nezákonnosť

a pokiaľ sú aj považované tie uznesenia o vznesení obvinenia za nezákonné v § 6 ods. 1 Zákona
514/2003 sa hovorí, že aby nebolo len považované za nezákonné, ale aby bolo aj zrušené alebo
zmenené príslušným orgánom.

8./ Právny zástupca žalobcu v záverečnej reči uviedol, že sa pridržiava všetkých doterajších písomných

a ústnych prednesov, na ktoré v rámci záverečnej reči odkazuje a je toho názoru, že v uvedenom prípade
sú splnené a preukázané všetky zákonné predpoklady, ktoré zakladajú nárok žalobcu na náhradu
spôsobenej škody v uplatnenej výške s ohľadom načo navrhuje, aby súd žalobnému návrhu v celom
rozsahu vyhovel a žalobcovi priznal oproti žalovanej nárok na náhradu trov súdneho konania a trov
právneho zastúpenia o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením.

9./ Splnomocnený zástupca žalovanej v záverečnej reči uviedol, že žalobu s poukazom na písomné
vyjadrenie k veci, ako aj dnešné stanovisko žiada zamietnuť ako nedôvodnú.
Pokiaľ by predsa len súd žalobe vyhovel, čo i len čiastočne v zmysle § 232 ods. 3 veta druhá CSP
žiadajú, aby súd určil lehotu na plnenie dlhšiu, požadovali by aspoň 30 dňovú vzhľadom k tomu, že v

prípade Generálnej prokuratúry ide o subjekt napojený na štátny rozpočet, kde prípadná realizácia toho,
čo by mala plniť je technickejšie náročnejšia a trvá dlhšie.10./ Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi
nachádzajúcimi sa v spise, s pripojeným spisom 4T 154/2013 a dospel k nasledovným skutkovým a
právnym zisteniam.

11./ Z vykonaných listinných dôkazov ako aj z výsluchu strán sporu mal súd za preukázané, že
predmetom sporu je zaplatenie čiastky vo výške 2 820,08 eur, pričom žalobca si predmetnú sumu
uplatňuje z titulu náhrady škody pozostávajúcich z trov obhajoby (právneho zastúpenia) zahŕňajúcich
účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie v rámci trestného konania, ktoré sa

viedlo pod spisovou značkou 4T/54/2013.
Žalobca žalobu odôvodnil tým, že uplatňovaný nárok teda škoda, ktorá mu vznikla bola spôsobená
nezákonným rozhodnutím a to uznesením vydaného príslušným OO PZ v Zlatých Moravciach zo
dňa 30.10.2012 ČVS: ORP 2057/ZM-NR-2011, ktorým bolo vznesené obvinenie pre podozrenie zo
spáchania úmyselného prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, ktorého znaky skutkovej
podstaty mal údajne svojím konaním naplniť.

Obvodným oddelením Policajného zboru v Zlatých Moravciach pod číslom ČVS: ORP-2057/ZM-
NR-2011bolo zistené, že dňa 30.10.2012 bolo začaté trestné stíhanie žalobcu za úmyselný prečin
podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona a to z dôvodu, že dňa 13.5.2011 v Zlatých Moravciach
uviedol do omylu a spôsobil poškodenému J. R., bytom D. V., B. XXXX/XX a to tak, že poškodený J.
R. bol dňa 13.5.2011 v D. V. na ulici T. v bare E. XXX, kde vyhral na výhernom hracom automate sumu

vo výške 280 eur, ktorá mu ale na pokyn prevádzkovateľa baru C. F. nebola vyplatená na mieste a
túto mu prevádzkovateľ C. F. následne odmietol vyplatiť pod zámienkou, že bol vykonaný neoprávnený
zásah do tohto automatu aj jemu peniaze za výhry spoločnosť nevyplatila kde, ale poškodený J. R.
spoločnosti STAR DUST, ktorá je majiteľom týchto výherných automatov za všetky výhry na prístrojoch
boli spoločnosťou riadne vyplatené a o žiadnom neoprávnenom zásahu ony nevedia.

Žalobca bol rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 4T/154/2013-247 zo dňa 1.10.2015 uznaný vinným,
že poškodeného J. R. uviedol do omylu a spôsobil mu škodu vo výške 280 eur, teda na škodu cudzieho
majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu,
tým spáchal prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona a za to sa odsudzuje na peňažný trest
vo výmere 400 eur tým, že sa mu v predmetom rozsudku uložila aj povinnosť nahradiť poškodenému

škodu vo výške 280 eur.
Voči predmetnému rozsudku bolo podané odvolanie a Krajský súd v Nitre ako odvolací súd rozsudkom
č.k. 1To/10/2016-304 zo dňa 22.3.2016 napadnutý rozsudok zrušil a podľa § 322 ods. 3 Trestného
poriadku obžalovaného, teda žalobcu C.F. podľa § 275 písm. b) Trestného zákona oslobodil spod
obžaloby Okresnej prokuratúry Nitra číslo 4Pv/436/11-23 podanej dňa 16.12.2013 pre skutok v nej

právne kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona , a to z dôvodu, že skutok
nie je trestným činom.
Z predmetného spisu bolo ďalej zistené, že žalobca si prostredníctvom právneho zástupcu listom zo
dňa 7.6.2017 podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej začatím a
vedením trestného stíhania, ktoré sa neskončilo právoplatným odsúdením. Predmetnú žiadosť si podal

na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
Predmetná žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky svojim listom zo dňa 12.6.2017 postúpilo na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky.
Generálna prokuratúra Slovenskej republiky Bratislava na žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody odpovedalo v znení že v danom prípade neboli splnené podmienky pre

priznanie nároku na náhradu škody podľa § 6 ods. 1 zákona číslo 514/2003 Z.z. a jeho žiadosť
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu
verenej moci preto považuje za nedôvodnú, pričom vo svojej odpovedi poukazoval aj na obsah
nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky IIÚS 163/2013 zo dňa 13.11.2013 podľa ktorého vydanie
uznesenia o vznesení obvinenia (analogicky aj podania obžaloby) nemožno bez ďalšieho považovať

za nezákonné iba z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní určitého
skutku konkrétnou osobou sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila.

12./Podľa§3ods.1,2Zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za

škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci
a)nezákonným rozhodnutím,
b)nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,c)rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d)nesprávnym úradným postupom.
Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

13./ Podľa § 4 ods.1 písm. f) citovaného zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu
spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo
správnom konaní.

14./ Z citovaného zákonného ustanovenia § 4 vyplýva, že subjektom zodpovednosti podľa druhej časti
zákona je štát, ktorý svoju moc vykonáva prostredníctvom určených štátnych orgánov, resp. subjektov,
na ktoré bola prenesená časť verejnej moci. Samostatným subjektom zodpovednosti je Generálna
prokuratúra SR, ktorá vykonáva pôsobnosť v špecifických oblastiach výkonu verejnej moci. Právne
postavenie prokuratúry vo všeobecnosti a Generálnej prokuratúry SR upravujú čl. 149 až 151 Ústavy

SR a Zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre.

15./ Podľa § 5 ods. 1 vyššie cit. zák. ustanovenia, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

16./ Podľa § 6 ods. 1, vyššie cit. zák. ustanovenia ,ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie,
ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.
Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

17./ Podľa § 15 ods. 1 vyššie cit. zák. ustanovenia, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

18./ Podľa § 16 ods. 4 vyššie cit. zák. ustanovenia , ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný

orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že

neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

19./ Podľa § 17 ods. 4 vyššie cit. zák. ustanovenia, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

20./ Podľa § 18 ods. 1 vyššie cit. zák. ustanovenia, náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne
vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné
rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a
inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie

zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania,
ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy
konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom.
Podľa ods. 3 tohto ustanovenia súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú

účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie ktorá sa určí ako tarifná odmena
advokáta.
Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred
príslušným orgánom.21./ I keď jedným zo základných predpokladov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím v zmysle § 6 ods. 1 veta prvá zákona o zodpovednosti za škodu je zrušenie alebo zmena

právoplatného rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, treba mať na zreteli, že zmyslu právnej
úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym
či nezákonným zásahom štátu bola odčinená (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 4MCdo 5/2009).
Zákon o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci (číslo 514/2003 Z.z.) výslovne neupravuje

nárok na náhradu škody v prípade oslobodenia obžalovaného spod obžaloby.
Súdna prax a judikatúra však dospela k záveru, že ide o špecifický prípad zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú začatím a vedením trestného stíhania, pri ktorom treba vychádzať z analogického výkladu
úpravynajbližšej,atozúpravyzodpovednostizaškoduspôsobenejnezákonnýmrozhodnutím.Rovnaký
význam ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť má v tomto
zmysle tiež zastavenie trestného stíhania alebo oslobodenie spod obžaloby. Skutočnosť, že nedošlo k

zrušeniurozhodnutia,ktorýmsazačínatrestnéstíhanie,natomničnemení.Podstatanárokunanáhradu
škody sa totiž v tomto prípade neviaže na (ne)správnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní
pri začatí trestného stíhania, ale na samotný výsledok trestného stíhania (rozsudok NS SR z 30. 03.
2011 sp.zn. 3Cdo 194/2010).

22./ Súd na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu dospel k záveru, že žalobou uplatnený
nárok je v celom rozsahu dôvodný.

23./ Predmetom konania v danej veci je žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy vo výške
2.820,08eurspoluspríslušnýmúrokomzomeškaniaatoztitulunáhradyškodyspočívajúcejvzaplatení

trov právneho zastúpenia v trestnom konaní, v ktorom bol v konečnom dôsledku spod obžaloby podanej
prokurátorom oslobodený.
V danej veci je teda predmetom konania náhrada škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom v
zmysle zákona číslo 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci.

24./ V predmetnom konaní bolo nesporné, že v predmetnej veci bolo začaté trestné stíhanie, taktiež
bolo nesporné, že žalobca sa dal v predmetnom konaní zastúpiť advokátom, ktorý si uplatnil odmenu
za právnu pomoc v zmysle vyhlášky 655/2004 Z.z. v celkovej výške 2.820,0208 eur, čomu aj žalobca
zaplatil .
Ako už bolo vyššie konštatované, žalobca sa predmetnou žalobou domáhal zaplatenia sumy vo výške

2 820,08 eur spolu s príslušným úrokom z omeškania počnúc od 14.11.2017 až do zaplatenia, pričom
predmetnú žalobu si podal z toho dôvodu, že vydaným uznesením Obvodného oddelenia Policajného
zboru v Zlatých Moravciach pod číslom ČVS ORP - 2057/ Z M- NR-2011 zo dňa 30.10.2012 bolo začaté
trestné stíhanie žalobcu za úmyselný trestný čin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona.
Voči predmetnému uzneseniu žalobca podal dňa 23.12.2012 sťažnosť, ktorú prokurátor Okresnej

prokuratúry uznesením číslo 4Pv/436/11-13 zo dňa 14.1.2013 zamietol ako nedôvodnú.
Následne Okresná prokuratúra v Nitre podala dňa 16.12.2013 na žalobcu obžalobu.
Rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 4T/154/2013-247 zo dňa 1.10.2015bol uznaný vinným, a za
to sa odsudzuje na peňažný trest vo výmere 400 eur tým, že sa mu v predmetom rozsudku uložila aj
povinnosť nahradiť poškodenému škodu vo výške 280 eur.

Voči predmetnému rozsudku bolo podané odvolanie a Krajský súd v Nitre ako odvolací súd rozsudkom
č.k. 1To/10/2016-304 zo dňa 22.3.2016 napadnutý rozsudok zrušil a podľa § 322 ods. 3 Trestného
poriadku obžalovaného, teda žalobcu C. podľa § 275 písm. b) Trestného zákona oslobodil spod
obžaloby Okresnej prokuratúry Nitra číslo 4Pv/436/11-23 podanej dňa 16.12.2013 pre skutok v nej
právne kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona a to z dôvodu, že skutok

nie je trestným činom.
Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľné dňa 22.03.2016.
V trestnom konaní vedenom proti jeho osobe bol nútený vyhľadať právnu službu , pričom si ako obvinený
zvolil za advokáta JUDr. Darinu Korábovú, pričom v príčinnej súvislosti nezákonným rozhodnutím
uvedeným vyššie a následným nezákonným postupom proti žalobcovi vznikla škoda vo výške 2.820,08

eur, ktorá predstavuje vynaložené náklady na právne zastupovanie advokátom vzniknuté v predmetnom
trestnom konaní.

25./ Žalobcom uplatnené náklady pozostávajú :25.10.2013 - § 14 ods. 1 písm. a) prevzatie a príprava veci, právna porada osobná vo výške 57,95 eur
6.11.2013 - § 14 ods. 1 písm. b) pís. vyjadrenie obv. ku skutočn., kt. sa mu kladú za vinu vo výške 57,95
eur

6.11.2013 - § 14 ods. 1 písm. c) záverečné preštudovanie vyš. spisu vo výške 57,95 eur
23.1.2014 - § 14 ods. 1 písm. b) odpor voči trestnému rozkazu vo výške 60,11 eur
26.2.2014 - § 14 ods. 1 písm. c ) účasť na meritórnom pojednávaní pred OS NR/ 4h vo výške 120,22 eur
2.4.2014 - § 14 ods. 5 písm. b) účasť na pojednávaní pred OS NR/0,5h vo výške 15,03 eur
23.4.2014 § 14 ods. 5 písm. b) účasť na meritórnom pojednávaní pred OS NR/0,5 h vo výške 15,03 eur

16.6.2014 § 14 ods. 5 písm. b) účasť na meritórnom pojednávaní pred OS NR/0,5 h vo výške 15,03 eur
22.9.2014 § 14 ods. 1 písm. b ) písomná záverečná reč obhajcu vo výške 60,11 eur
22.9.2014 §14 ods. 1 písm. c) účasť na meritórnom pojednávaní pred OS NR/1,5 h vo výške 60,11 eur
16.1.2015 § 14 ods. 1 písm. d) príprava odvolania na KS NR voči odsudz. Rozsudku vo výške 61,75 eur
2.7.2015 § 14 ods. 1 písm. c ) účasť na meritórnom pojednávaní pred OS NR /1 h vo výške 61,75 eur
13.7.2015 § 14 ods. 1 písm. b) návrh obhajcu na vykonanie dôkazov na HP - OS NR vo výške 61,75 eur

21.7.2015 § 14 ods. 1 písm. c ) účasť na meritórnom pojednávaní pred OS NR/ 0,7 h. vo výške 61,75 eur
1.10.2015 § 14 ods. 1 písm. b) písomná záverečná reč obhajcu vo výške 61,75 eur
1.10.2015 § 14 ods. 1 písm. c ) účasť na meritórnom pojednávaní pred OS NR/ 1,5 h. vo výške 61,75 eur
4.2.2016 § 14 ods. 1 písm. d) odvolanie voči rozsudku OS NR vo výške 63,58 eur
22.3.2016 § 14 ods. 1 písm. c) zastupovanie klienta na verejnom zasadnutí KS NR/ 1 h vo výške 63,58

eur
Odmena advokáta spolu (bez režijných paušálov) vo výške 957,04 eur
3 x režijný paušál 7,81 € (za úkony vykonané od 01 .01 .2013 do 31 .12.2013) t.j. vo výške 23,43 eur
7 x režijný paušál 8,04 € (za úkony vykonané od 01 .01 .2014 do 31 .12.2014)t.j. vo výške 56,28 eur
6 x režijný paušál 8,39 € (za úkony vykonané od 01 .01 .2015 do 31 .12.2015) t.j. vo výške 50,34 eur

2 x režijný paušál 8,58 € (za úkony vykonané od 01 .01 .2016 do 31 .12.2016) t.j. vo výške 17,16 eur
2.4.2014 parkovné - 0,60 eur
23.4.2014 parkovné - 1,00 eur
16.6.2014 parkovné - 0,40 eur
22.9.2014 parkovné - 1,00 eur

22.7.2015 parkovné - 2,04 eur
Režijné paušály a hotové výdavky spolu vo výške 152,21 eur
Odmena advokáta, režijné paušály a hotové poplatky spolu vo výške 1 109,25 eur.
Náhrada cestovného (základná náhrada + spotrebované pohon. hmoty) § 15 písm. a) adv. tarify:
6.11.2013 - AK Záborského 42, Bratislava - OS Nitra, Štúrova 9 a späť - 179,20 km, - základná náhrada

za 1 km - 0,183 - spotreba litrov na 100 km - 7,60, cena za liter paliva - 1,42 eur- náhrada 52,119
26.2.2014 - AK Záborského 42, Bratislava - OS Nitra, Štúrova 9 a späť - 179,20 km, - základná náhrada
za 1 km - 0,183 - spotreba litrov na 100 km - 7,60, cena za liter paliva - 1,40 eur- náhrada 51,915
2.4.2014 - AK Záborského 42, Bratislava - OS Nitra, Štúrova 9 a späť - 179,20 km, - základná náhrada
za 1 km - 0,183 - spotreba litrov na 100 km - 7,60, cena za liter paliva - 1,42 eur- náhrada 52,119

23.4.2014 - AK Záborského 42, Bratislava - OS Nitra, Štúrova 9 a späť - 179,20 km, - základná náhrada
za 1 km - 0,183 - spotreba litrov na 100 km - 7,60, cena za liter paliva - 1,43 eur- náhrada 52,260
16.6.2014 - AK Záborského 42, Bratislava - OS Nitra, Štúrova 9 a späť - 179,20 km, - základná náhrada
za 1 km - 0,183 - spotreba litrov na 100 km - 7,60, cena za liter paliva - 1,51 eur- náhrada 53,760
22.9.2014 - AK Záborského 42, Bratislava - OS Nitra, Štúrova 9 a späť - 179,20 km, - základná náhrada

za 1 km - 0,183 - spotreba litrov na 100 km - 7,60, cena za liter paliva - 1,46 eur- náhrada 51,970
2.7.2015 - AK Záborského 42, Bratislava - OS Nitra, Štúrova 9 a späť - 179,20 km, - základná náhrada
za 1 km - 0,183 - spotreba litrov na 100 km - 7,60, cena za liter paliva - 1,28 eur- náhrada 50,180
21.7.2015 - AK Záborského 42, Bratislava - OS Nitra, Štúrova 9 a späť - 179,20 km, - základná náhrada
za 1 km - 0,183 - spotreba litrov na 100 km - 7,60, cena za liter paliva - 1,40 eur- náhrada 51,990

1.10.2015 - AK Záborského 42, Bratislava - OS Nitra, Štúrova 9 a späť - 179,20 km, - základná náhrada
za 1 km - 0,183 - spotreba litrov na 100 km - 7,60, cena za liter paliva - 1,16 eur- náhrada 48,380
22.3.2016 - AK Záborského 42, Bratislava - OS Nitra, Štúrova 9 a späť - 179,20 km, - základná náhrada
za 1 km - 0,183 - spotreba litrov na 100 km - 7,60, cena za liter paliva - 1,02 eur- náhrada 46,590
Náhrada cestovného za vykonané cesty spolu 511,28 eur

Náhrada za stratu času (čas strávený cestou do miesta pojednávania a späť - § 17 adv. tarify):
6.11.2013 AK Záborského 42, BA - OS Nitra Štúrova 9 a späť - počet začat. polhodín: 6 - náhrada aj za
začatú polhodinu - 13,01 eur - náhrada 78,06 eur,26.2.2014 AK Záborského 42, BA - OS Nitra Štúrova 9 a späť - počet začat. polhodín: 6 - náhrada aj
za začatú polhodinu - 13,40 eur - náhrada 80,40 eur,
2.4.2014 AK Záborského 42, BA - OS Nitra Štúrova 9 a späť - počet začat. polhodín: 6 - náhrada aj za

začatú polhodinu - 13,40 eur - náhrada 80,40 eur,
23.4.2014 AK Záborského 42, BA - OS Nitra Štúrova 9 a späť - počet začat. polhodín: 6 - náhrada aj
za začatú polhodinu - 13,40 eur - náhrada 80,40 eur,
16.6.2014 AK Záborského 42, BA - OS Nitra Štúrova 9 a späť - počet začat. polhodín: 6 - náhrada aj
za začatú polhodinu - 13,40 eur - náhrada 80,40 eur,

22.9.2014 AK Záborského 42, BA - OS Nitra Štúrova 9 a späť - počet začat. polhodín: 6 - náhrada aj
za začatú polhodinu - 13,40 eur - náhrada 80,40 eur,
2.7.2015 AK Záborského 42, BA - OS Nitra Štúrova 9 a späť - počet začat. polhodín: 6 - náhrada aj za
začatú polhodinu - 13,98 eur - náhrada 83,88 eur,
21.7.2015 AK Záborského 42, BA - OS Nitra Štúrova 9 a späť - počet začat. polhodín: 6 - náhrada aj
za začatú polhodinu - 13,98 eur - náhrada 83,88 eur,

1.10.2015 AK Záborského 42, BA - OS Nitra Štúrova 9 a späť - počet začat. polhodín: 6 - náhrada aj
za začatú polhodinu - 13,98 eur - náhrada 83,88 eur,
22.3.2016 AK Záborského 42, BA - OS Nitra Štúrova 9 a späť - počet začat. polhodín: 6 - náhrada aj
za začatú polhodinu - 13,98 eur - náhrada 83,98 eur,
Náhrada stratu času spolu vo výške 815,58 eur.

0dmena advokáta, režijné paušály, cestovné a náhrada za stratu času (bez DPH) - 2 436,11 eur
DPH z odmeny, režijných paušálov a náhrady za stratu času (20%) - 383,97 eur
Odmena advokáta, režijné paušály, hotové výdavky, cestovné a náhrada za stratu času (s DPH) celkom
- 2 820,08 eur.

26./ Ak v súvislosti s rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní fyzická osoba vynaložila náklady
na trovy obhajoby smerujúce k odstráneniu nežiaducich právnych dôsledkov na obvineného (žalobcu),
štát zodpovedá za takto vzniknutú škodu podľa § 1 ods. 1, § 3 ods. 1 písmeno a/ zák. č. 514/2003 Z.
z., a to bez ohľadu na skutočnosť, či v trestnom konaní bol obvinenému obhajca ustanovený alebo či
si ho zvolil sám. Je ústavne zaručeným právom každého mať právo na právnu pomoc v konaní pred

súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok
ustanovených zákonom (Ústava SR, čl. 47 ods. 2, Listina základný práv a slobôd čl. 37 ods.2). V súlade
s § 34ods. 1 tretia veta Trestného poriadku, obvinený má právo zvoliť si obhajcu a s ním sa radiť aj počas
úkonov vykonávaných orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom, pričom nie je rozhodujúce v
ktorom štádiu trestného konania si obvinený obhajcu zvolí. V súvislosti so zvolením si obhajcu žalobcovi

nepochybnevzniklitrovy.Tutrebapovedať,žežalobcoviničnebránilozvoliťsinazastupovanievtrestnej
veci aj dvoch zástupcov. Štát zodpovedá za vznik škody, ktorej sa v danom prípade nemôže zbaviť.

27./ V danom prípade je potrebné ustáliť, že voči žalobcovi bolo vznesené obvinenie, pričom trestné
stíhanie neskončilo právoplatným odsudzujúcim rozsudkom súdu, preto sa musí uznesenie o vznesení

obvinenia považovať za nezákonné rozhodnutie (bolo vznesené nevinnému).
Rozhodujúce teda je, že nakoniec sa posúdenie veci orgánom činným v trestnom konaní ukázalo
nesprávnym, pretože sa nepreukázalo, že obvinený skutok spáchal, že sa tento vôbec stal alebo
je trestným činom a štát musí byť potom povinný reparovať nevinnému všetky následky spôsobené
trestnýmstíhanímanahradiťmunielenvzniknutúškodu,alevprípadesplneniazákonnýchpredpokladov

aj nemajetkovú ujmu.
Na základe z vykonaného vykonal dokazovania súd dospel záveru, že žalobca v predmetnom konaní
preukázal všetky predpoklady objektívnej zodpovednosti žalovaného za škodu t.j. súčasné splnenie
troch podmienok a to existencia nezákonného rozniesť rozhodnutia ( uznesenie o vznesení obvinenia zo
dňa 30. 10. 2012), vznik škody ( vynaložené trovy obhajoby v sume 2.820,08 eur ) a príčinnú súvislosť

medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody ( nutnosť úhrady trov obhajoby v súvislosti s trestným
dvíhaním žalobcu ).
Taktiež žalobca preukázal, že podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím a zároveň, že táto žiadosť bola Generálnou prokuratúrou
Slovenskej republiky odmietnutá ako nedôvodná ( § 15 ods. 1 a § 16 ods. 4 zák. č. 513/2003 Z.z. ).

Vzhľadomnasplnenievšetkýchpodmienok,ktorézákonustanovujesúdžalobevcelomrozsahuvyhovel
a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.28./ Čo sa týka námietky žalovaného, ktorý vo svojej výpovedi poukazuje na právne závery vyslovené
v Náleze Ústavného súdu slovenskej republiky sp.zn. II.ÚS 163/2013 - 50 , zo dňa 13.11.2013, ktorý
v odseku 3 samotného nálezu hovorí, že vydanie uznesenia o vznesení obvinenia nemožno bez

ďalšieho považovať za nezákonné, ak sa pravdepodobnosť po spáchaní určitého skutku neskôr z
rôznych dôvodov nepotvrdila, súd uvádza a poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn.4Cdo/183/2009, 4MCdo/15/2009, ktorých právne závery však nálezom Ústavného súdu
Slovenskej republiky spochybnené neboli. Len výňatok z uvedeného nálezu (II. US 163/2013-50 z
13.11.2013) nespôsobuje posun v judikatúre súdov Slovenskej republiky, ktorú žalovaný napriek tomu,

že ide o ustálenú súdnu prax, nepovažuje za správnu a zodpovedajúcu zákonu.
V konečnom dôsledku Ústavný súd Slovenskej republiky v neskoršom náleze sp.zn. I.ÚS 540/2016 -33
zo dňa 13.12.2016 konštatoval, že „nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného
stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa
zákonač.513/2003Z.z.účinnéhood1.júla2004arovnakoajpodľapredtýmplatnéhozákonač.58/1969
Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným

postupom účinného do 30. júna 2004 (ďalej len „zákon č. 58/1969 Zb.“).
Doterajšia súdna judikatúra dôvodila, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu
zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu proti
občanovi (fyzickej osobe) bola odčinená, a dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania
alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z

toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté.
Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti)
začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania.
Tieto závery prijaté súdnou judikatúrou v čase platnosti zákona č. 58/1969 Zb. sú napriek zmene právnej

úpravy stále použiteľné (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 M Cdo 15/2009)
a svojou rozhodovacou činnosťou ho v prevažnej miere potvrdzuje aj ústavný súd (napríklad III. ÚS
117/2006, I.ÚS 320/2016, I.ÚS 395/2016 a iné)“.
Na inom mieste citovaného nálezu ústavný súd uviedol, že „ak sa trestné stíhanie konkrétnej osoby
skončilo vydaním oslobodzujúceho rozsudku bez ohľadu na dôvod, pre ktorý sa tak stalo, uznesenie,

ktorým bolo obvinenému vznesené obvinenie, je potrebné považovať za takýchto okolností vždy za
nezákonné a zasahujúce do základných práv jednotlivca“.

29./ Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

30./ Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

31./ Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol v konaní úspešný, súd mu priznal plnú náhradu trov
konania.

32./ Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch
vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 CSP) , proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že ( § 365 ods. 1 CSP)
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ä § 365 ods. 3 CSP) .
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie.