Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, May 30, 2019

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 8Er/216/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714205109
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Vojtko
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2019:7714205109.2

Uznesenie

Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného Slovenská republika - Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, proti povinnému T. o vymoženie 800,00 eur s
príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Sokolom, Exekútorský úrad Košice,
Jantárová 30, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu z a s t a v u j e.

II. Súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Sokolovi priznáva trovy exekúcie vo výške 51,71 eur, na ktorých
úhradu zaväzuje oprávneného v lehote troch dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený podal súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Sokolovi návrh na vykonanie exekúcie na
vymoženie pohľadávky, ktorú povinný nezaplatil, napriek tomu, že mu tak ukladá rozhodnutie o

priestupku č. ORPZ-MI-ODI2-P-75/2012 zo dňa 14.3.2012, ktoré vydal ODI OR PZ v MI. Okresný súd
Michalovce následne v zmysle § 44 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) dostal
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd po zistení, že podaný
návrhspĺňazákonnépredpoklady§44ods.2Exekučnéhoporiadkuhopoverilvykonanímtejtoexekúcie.

2. Podaním doručeným súdu dňa 29.4.2019 predložil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko v priebehu exekúcie zistil, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

3. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniezačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca

2017.

4. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

6. Súd s poukazom na súdnym exekútorom vykonané šetrenie majetkových pomerov zistil, že povinný
nedisponuje žiadnym exekučne postihnuteľným majetkom. Počas vedenia exekúcie sa nepodarilo
vymôcť pohľadávku, nakoľko povinný nemá ani nemal žiadne finančné prostriedky, nie je vlastníkom
motorového vozidla, resp. žiadnych hnuteľných alebo nehnuteľných vecí, ktorých predajom by výťažok
presahoval náklady dražby, rovnako nemá voči nikomu žiadnu pohľadávku. Za daného stavu je jasne

preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a ďalším výkonom exekúcie by
dochádzalo len k zvyšovaniu trov exekúcie.7. Súd v tejto súvislosti dodáva, že zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je
podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie napr. aj

z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Ale takéto očakávanie musí
mať reálny podklad. Ústavný súd v podobnom prípade vo veci udáva (IV. ÚS 452/11), že podľa § 58
ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody,
na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku)
alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku)

upravuje Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je
explicitne ustanovený. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení
exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného
vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného
konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania (IV. ÚS
252/04). Pre rozhodovanie o zastavení, resp. nezastavení exekúcie je určujúci stav a majetkové

pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia, nie je preto možné vziať do úvahy
eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti, ak takýto predpoklad nie je možné
reálne vyvodiť zo zistených skutočností (teoretická zmena pomerov je daná vždy). V tejto veci sa
majetkové pomery povinného počas exekučného konania nezmenili - súdnym exekútorom nebol zistený
majetok, na ktorom by bolo možné účelne vykonávať exekúciu.

8. Súd má s poukazom na vyššie uvedené okolnosti za preukázané, že v danom prípade je naplnený
predpoklad § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, preto súd pri aplikácií tohto citovaného právneho
ustanovenia zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

9. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

10. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o
tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

11. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na

náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

12. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na
vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na

náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

13. Podľa § 14 ods. 1, 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej
len „vyhlášky“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví,
odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony

exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti
je 3,32 eura.

14. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a)
získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie

upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o
spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie
bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

15. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zhŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.16. Súdny exekútor si pri zastavení exekúcie uplatnil trovy vo výške 51,71 eur.

17. Paušálnu odmenu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1, 2 a § 15 ods. 1 vyhlášky

vo výške 3,32 eur/úkon si uplatňoval súdny exekútor vo výške 33,19 eur. Nakoľko súdnemu exekútorovi
patrí pri vykonaní exekúcie paušálna odmenu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti podľa § 14 ods.
1, ods. 2 a § 15 ods. 1 vyhlášky vo výške najmenej 33,19 eur v prípade, ak počet účelných úkonov
exekučnejčinnostiodmeňovanýchsumou3,32eurnedosialminimálnuvýškuodmenyatoajbezpotreby
ich podrobnej špecifikácie, súd mu uvedenú odmenu priznal v rozsahu zákonného minima 33,19 eur.

Uvedený nárok na odmenu vznikol súdnemu exekútorovi udelením poverenia na vykonanie exekúcie
súdom.

18. Náhradu hotových výdavkov uplatnenú podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súd priznal vo výške 9,90 eur,
pozostávajúce z poštovného.

19. S poukazom na § 196 Exekučného poriadku, ak je súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného predpisu, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o
daň z pridanej hodnoty ( 20 % DPH). Súd priznal súdnemu exekútorovi aj túto daň vo výške 8,62 eur
z priznanej odmeny a náhrad.

20. Zohľadňujúc vyššie uvedené položky, súd celkovú výšku účelných trov exekúcie súdneho exekútora,
na základe exekútorom vykonaných úkonov exekučnej činnosti pred jej zastavením a náhrad s nimi
súvisiacimi, vyčíslil súd sumou 51,71 eur.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, pri aplikácií § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku

súd zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a zároveň aj
rozhodol o povinnosti oprávneného nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi v zmysle § 203 ods. 2
Exekučného poriadku a to z dôvodu, že v prípade zastavenia exekúcie z dôvodu, že majetok povinného
nestačíaninaúhradutrovexekúcie,znášaichoprávnený,takakojeuvedenévovýrokutohtouznesenia.

Poučenie:

1./ Proti výroku o zastavení exekúcie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na tunajší súd.

2./ Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).