Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. január 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20C/40/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117222766
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117222766.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobcov X. A. Š., H..

X.XX.XXXX, C. K. Č.. XX, XXX XX E., X. E. Š., H.. XX.X.XXXX, C. K. Č.. XX, XXX XX E., obaja
právne zastúpení JUDr. Jánom Klimekom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie Sládkovičova
8, Prešov, proti žalovanej Slovenskej kancelárii poisťovateľov, Trnavská cesta č. 82, 826 58 Bratislava,
právne zastúpenej MGA IURIS s.r.o., Pri starej prachárni 10, 831 04 Bratislava, o plnenie z povinného
zmluvného poistenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a a žalobcovia n e m a j ú

právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia žalobou podanou na súde dňa 29.1.2014 si voči žalovanej uplatnili nárok na zaplatenie
13.277,- eur pre žalobcu v 1. rade a 13.277,- eur pre žalobcu v 2. rade. Svoju žalobu odôvodnili
tým, že sú pozostalí po nebohej Z. Š., ktorá utrpela smrteľné zranenia pri dopravnej nehode dňa
31.1.2006, ktorú spôsobila P. N. na motorovom vozidle, ktorého prevádzateľom bol A. N.. Z titulu
zodpovednosti za škodu sa žalobca v 1. rade obrátil na Slovenskú kanceláriu poisťovateľov, ktorá

poverila na vybavenie tejto poistnej udalosti Allianz - Slovenskú poisťovňu, a.s., ktorá časť škody
uhradila. Nároky, ktoré poisťovňa neuhradila boli uplatnené voči vodičke a prevádzateľovi motorového
vozidla. Konanie sa viedlo na tunajšom súde pod sp. zn. 8C/33/2008. Rozsudkom zo dňa 16.6.2011 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 16.11.2010, sp. zn. 12Co 26/2010 súd zaviazal
žalovanú v 1. rade uhradiť žalobcom sumu 250,- eur v mesačných splátkach po 15,- eur. Žalovaná v 1.
rade bola zaviazaná zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 13.277,- eur a žalobcovi v 2. rade sumu 13.277,-
eur, pričom táto nie je spôsobila uvedené sumy uhradiť. Keďže priznaná nemajetková ujma má svoj

základ v dopravnej nehode motorovým vozidiel, ktorá škoda je krytá povinným zmluvným poistením
(ďalej PZP), žalobcovia sú toho názoru, že aj túto škodu má poisťovňa hradiť. Na výzvu žalobcu im
žalovaná oznámila, že nemajetková ujma nie je krytá PZP. Žalobcovia poukázali na rozsudok Súdneho
dvora EÚ zo dňa 24.10.2013, č. 947921, ktorý konštatuje, že na základe článku 3 ods. 1 smernice
Rady 72/166/EHS z 24. apríla 1972 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich
sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti
poistenia tejto zodpovednosti, článok 1 ods. 1 a 2 druhej smernice Rady 84/5/EHS z 30. decembra

1983 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu
a Rady 2005/14/ES z 11. mája 2005, a článok 1 prvý odsek tretej smernice Rady 90/232/EHS zo 14.
mája 1990 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednostiza škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel sa majú vykladať v tom zmysle, že povinné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu
nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu

na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci
samej. Obdobné stanovisko zaujal aj Krajský súd v Prešove vo veci 6Co 127/2010. Keďže žalovaná
neplní to čo jej vyplýva z PZP, žalobcovia sú nútení domáhať sa ochrany v zmysle § 4 Občianskeho
zákonníka.

2. Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Vo vyjadrení k žalobe vzniesla námietku premlčania. Premlčacia
doba začala plynúť od okamihu, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv (hoci
účinky môžu pretrvávať po dlhú dobu ). K neoprávnenému zásahu došlo okamihom smrti a týmto
dňom začala plynúť všeobecná premlčacia doba, ktorá uplynula dňom 1.2.2009. K nároku žalobcov
žalovaná uviedla, že Súdny dvor iba skonštatoval, že PZP má pokrývať aj náhradu nemajetkovej
ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode za predpokladu, že jej

náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v
spore vo veci samej. Tento záver je iba potvrdením predchádzajúcej rozhodovacej praxe. Členské
štáty sú povinné zabezpečiť, že zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel
podľa vnútroštátneho práva bude krytá poistením, ktoré je s nimi v súlade a sú teda okrem iného
povinné zabezpečiť aj to, že ak jedným z nárokov zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla podľa vnútroštátneho práva, je nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch,
tak tento nárok je krytý poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
Preto ak podľa vnútroštátneho práva právo na náhradu nemajetkovej ujmy nie je jedným z nárokov
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, tak takýto nárok nemusí byť kryty
poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Podľa Občianskeho

zákonníka nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch nie je nárokom zo zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a nie je ani krytý povinným zmluvným poistením
podľa zákona č. 381/2001 Z.z.. Žalovaná uviedla, že do pôsobenia Súdneho dvora nepatrí výklad
vnútroštátnych predpisov. Žalobcom nároky na náhradu nemajetkovej ujmy voči žalovanej nevznikli. Z
§ 1 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. totiž vyplýva, že jeho predmetom je úprava povinného zmluvného

poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. S takto vymedzeným
predmetom korešponduje aj vymedzenie v § 4 ods. 1 na koho sa poistenie vzťahuje a vymedzenie
rozsahu poistného krytia v § 4 ods. 2, ktorý obsahuje taxatívny výpočet prípadov, ktoré podliehajú
poistnému krytiu a ktoré sú z hľadiska rozlíšenia toho, čo sa odškodňuje, okrem prípadu uvedeného pod
písmenom c, plne v zhode s právnou úpravou spôsobu a rozsahu škody v § 442 a nasl. Občianskeho

zákonníka. Naproti tomu pojem „náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch“ za zásah do osobnostných
práv je upravený v Prvej časti Občianskeho zákonníka s názvom „Všeobecné ustanovenia“ v ustanovení
§ 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako jeden z právnych prostriedkov ochrany osobnostných práv.
Podstatou a účelom nemajetkovej ujmy je poskytnúť fyzickej osobe priznanie finančnej satisfakcie.
Žalovaná ďalej uviedla, že právo na náhradu nemajetkovej ujmy prestavuje absolútne nemajetkové

právo, rýdzo osobnostné právo a je úzko späté s osobnosťou človeka a jej prejavmi, no na druhej
strane právo na náhradu škody má len relatívnu povahu a má majetkovú povahu. Zásadný rozdiel pri
odškodňovaní nemajetkovej ujmy a náhrady škody je ten, že pri určení nemajetkovej ujmy sa vychádza
iba z predpokladu, akú ujmu mohol zásah vykonať, pričom pri náhrade škody možno výšku škody
presne ustáliť a preukázať. Právo na náhradu škody a právo ochrany osobnosti predstavujú dve celkom

samostatné práva, ktoré sú podmienené rôznou sférou ochrany zabezpečovanej OZ. Z uvedeného je
zrejmé, že medzi týmito dvoma pojmami nie je ani obsahová a ani pojmová blízkosť. Úplne rozdielna je
ich podstata ako aj účel, ktorému tieto dva inštitúty majú slúžiť. Rovnako je odlišný aj gramatický význam
týchto použitých slovných spojení. Blízkosti nenasvedčuje ani ich systematické zaradenie. Právo na
náhradu nemajetkovej ujmy existuje popri práve na náhradu škody a aj preto nemôže byť jedným z

nárokov na náhradu škody. Žalovaná poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 20.4.2011, sp.
zn. 4Cdo 168/2009, v ktorého odôvodnení uviedol, že Odvolací súd preto nesprávne vyložil ustanovenie
§ 4 ods. 2 písm. a/ zákona o PZP, keď ustálil, že do pojmu „nákladov pri usmrtení" možno subsumovať
náhradu nemajetkovej ujmy. Výsledkom tejto mylnej interpretácie právnej normy je nesprávny záver,
podľa ktorého povinnosť žalovanej 1/ na plnenie z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, sa vzťahuje tiež na nárok žalobcov na náhradu
nemajetkovej ujmy vyplývajúci z ustanovenia § 13 ods. 2 OZ a teda, že žalovaná 1/je aj v konaní o tomto
nároku pasívne vecne legitimovaná.3. Žalobcovia v replike uviedli, že až právoplatnosťou rozsudku dňa 4.3.2011 bol nárok čo do základu
a výšky preukázaný. Podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný
bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť

poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný. Teda až dňa 5.3.2011 začala plynúť
premlčacia lehota voči poisťovateľovi. Žalobcovia ďalej uviedli, že judikatúra, na ktorú sa žalovaná
odvoláva je už prekonaná rozhodnutiami Súdneho dvora EU a slovenských súdov. Členské štáty sú
povinné vykonávať svoje právomoci v tejto oblasti v súlade s právom únie. Právny základ zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vychádza z ustanovení Občianskeho zákonníka.
Pri vysvetlivke k § 429 Občianskeho zákonníka sa uvádza „Ide o zodpovednosť za škodu spôsobenú
na zdraví, vrátane škody spôsobenej usmrtením fyzickej osoby ( porovnaj s § 444 a nasl.), o škodu na
veciach ( porovnaj a § 442 a nasl.), ale aj o zodpovednosť za ďalšiu škodu, ktorá nevznikla následkom
prevádzky dopravného prostriedku“ ( viď JUDr. Jaromír Svoboda - Občiansky zákonník - komentár -
Eurounion, Bratislava 2004). Vo vysvetlivke sa ďalej uvádza „V súvislosti s rozsahom škody, ktorú musí

prevádzateľ poškodenému nahradiť, treba konštatovať, že pri zákonnom poistení zodpovednosti za
škody spôsobenej prevádzkou motorových vozidiel plnenie poisťovne za toho, kto za škodu zodpovedá,
nie je z hľadiska rozsahu obmedzená. Pri zmluvnom poistení môže byť rozsah plnenie poisťovne čo
do rozsahu obmedzený dojednaním maximálnej poistnej sumy (pozri § 822)“ (viď Občianske právo s
vysvetlivkami, kol. autorov, Iura Edition). Žalobcovia ďalej uviedli, že účelom poistenia je nahrádzať

nejaký škodlivý či nechcený, neželaný následok, ktorý poškodeného obral o niečom čo predtým mal, a
tento to pociťuje ako deficit, ktorý nie je možné napraviť navrátením do predošlého stavu. Zmyslom PZP
je ako ochrana prevádzateľa motorového vozidlám aby mohol v primeranej výške a lehote spôsobené
následky nahradiť, ale aj ochranu poškodených aby mohli mať v reálnom čase nezávisle od možnosti
poisteného, dostať náhradu škody ( ujmu, škodlivého následku ....).

4. Okresný súd Prešov zo dňa 26.5.2014, č.k. 20C/26/2014 - 86 žalobu z dôvodu premlčania zamietol.
Krajský súd v Prešov rozsudkom zo dňa 20.10.2014, sp. zn. 1Co/179/2014 rozsudok potvrdil. Najvyšší
súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 29.2.2016, sp. zn. 2 Cdo 375/2015 zrušil rozsudok
Krajského súdu v Prešove zo dňa 20.10.2014, sp. zn. 1Co 179/2014 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

5. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 24.7.2017, č.k. 18Co/59/2016 - 151 zrušil rozsudok
Okresného súdu Prešov zo dňa 26.5.2014, č.k. 20C/26/2014 - 86 a vec vrátil súdu I. stupňa na ďalšie
konanie. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že záver súdu prvej inštancie o premlčanom nároku žalobcov
v 1. a 2. rade je vzhľadom na argumentáciu žalobcov a vec samotnú predčasný. Súd prvej inštancie

príliš formálne sa stotožnil s námietkou premlčania vznesenou žalovaným. Nevenoval dostatočnú
pozornosť argumentácii žalobcov, uplatnenému nároku, momentu od ktorého žalobcovia uplatnili svoje
nároky. V predmetnej právnej veci je žalobcami uplatnený nárok na nemajetkovú „posmrtnú“ ujmu, ktorú
predstavuje nenávratná strata manželky a matky. Uvážiť princíp spravodlivosti v spojení s prípadným
neuznaním námietky premlčania pre rozpor s dobrými mravmi. Dobré mravy použiť pri rozhodovaní o

náhrade trov konania.

6. Súd vykonal listinnými dôkazmi a to: žalobou zo dňa 29.1.2014, trestným rozkazom sp.zn. 1T/98/2006
zo dňa 27.10.2006, rozsudkom Okresného súdu Prešov 8C/33/2008 zo dňa 16.6.2011, rozsudkom
Krajského súdu v Prešove 12Co/26/2010 zo dňa 16.11.2010, predžalobnou výzvou zo dňa 27.11.2013,

podacímlístkom,odpoveďounapredžalobnúvýzvuzodňa3.12.2013,rozsudkomsúdnehodvorazodňa
24.10.2013, uznesením Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Col27/2010 zo dňa 28.10.2013, aktuálnou
sadzbou zákonných úrokov z omeškania, vyjadrením žalovaného zo dňa 12.3.2014, vyjadrením
žalobcov zo dňa 8.4.2014, rozsudkom Najvyššieho súdu zo dňa 27.11.2012 sp.zn. 2Cdol94/2011,
uznesením Najvyššieho súdu zo dňa 20.4.2011, sp.zn. 4Cdo/168/2009, Odvolaním na č.l. 89-90,

Rozsudkom Najvyššieho súdu Českej republiky na č.l. 91-92, Uznesením NS ČR na č.l. 93-95,
Vyjadrením k odvolaniu na č.l. 98-99, podaním žalovaného na č.l. 103, Rozsudkom Krajského súdu
v Prešove na č.l. 104-108, rozsudkom Krajského súdu v Prešove na č.l. 109-113, Dovolaním na č.l.
124, Vyjadrením žalobcov na č.l. 143, Vyjadrením žalobcov na č.l. 145, potvrdením o návšteve školy zo
dňa 12.9.2017,Uznesením Krajského súdu v Prešove 6Co/180/2014, Uznesením Najvyššieho súdu SR

8Cdo/219/2016 a zistil tento skutkový stav:

7. Dňa 31.1.2006 viedla P. N. motorové vozidlo značky Peugeot 307, na priamom úseku, rýchlosť jazdy
neprispôsobila stavu a povahe vozovky a svojim schopnostiam, prešla do protismeru a narazila doprotiidúceho motorového vozidla, ktoré viedla Z. Š.Á., H.. XX.X.XXXX, pričom táto utrpela zraneniam,
ktorým podľahla. Trestným rozkazom zo dňa 27.10.2006, č.k. 1T 98/06 - 177 bola P. N. uznaná vinnou
z prečinu usmrtenia a ublíženia na zdraví.

8. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 16.6.2011, sp. zn. 8C/33/2008 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Prešove zo dňa 16.11.2010, sp. zn. 12Co 26/2010 súd zaviazal P. N.Ú. uhradiť žalobcom sumu
250,- eur v mesačných splátkach po 15,- eur a zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 13.277.- eur a žalobcovi
v 2. rade sumu 13.277,- eur.

9. Z oznámenia o postúpení vysporiadania nároku vyplýva, že žalovaná v zmysle § 24 ods. 9 zákona č.
381/2001 Z.z. poverila na vybavenie poistnej udalosti Alianz - Slovenskú poisťovňu, a.s.. Z listu zo dňa
3.12.2007 vyplýva, že časť škody bola žalobcom uhradená.

10. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

11. Podľa § 100 ods. l, 2, 3 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva
s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú

skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách
alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

12. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

13. Podľa § 106 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na
náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa,
keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Právo na náhradu

škody spôsobenú niektorým trestným činom korupcie podľa osobitného zákona sa premlčí za tri roky
odo dňa nadobudnutia právoplatnosti odsudzujúceho rozhodnutia súdu o spáchaní niektorého trestného
činu korupcie, najneskôr za desať rokov odo dňa spáchania tohto trestného činu.

14. Podľa § 15 ods. 1,2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
aj ako „zákon o PZP“), náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený
uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie
nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.

15. Podľa § 4 ods. 1 zákona o PZP, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve citovaného zákona).

16. Podľa § 4 ods. 2 zákona o PZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za

neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu:
a/ škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b/ škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením, alebo stratou veci,
c/ účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písm. a/, b/ a d/, ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a/ alebo písm. b/

alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,
d/ ušlého zisku (§ 4 ods. 2 citovaného zákona).

17. Súd sa v prvom rade zaoberal vznesenou námietkou premlčania. Premlčanie je kvalifikované

uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto
inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne
oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov,
aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinnéosoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania
takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom
ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje

právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav,
že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva.

18. Krajský súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí uviedol, že v tomto konaní ide o priame uplatnenie
nárokov voči žalovanému ako poisťovateľovi zodpovednosti za škodu spôsobenej prevádzkou

motorového vozidla, ktorá bola spôsobená vodičkou P. N.E.. Tento priamy nárok v zmysle § 15 ods. 1
zákona č. 381/2001 Z.z. je možný, avšak v zmysle § 15 ods. 2 citovaného zákona na premlčanie nároku
proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila,
teda v konečnom dôsledku proti poistenému.

19. V danom prípade ide o peňažný nárok (reparačný nárok), ktorý rovnako ako iné obdobné práva

na peňažnú satisfakciu, ktorých základom je nemajetková rovina, podlieha režimu premlčania, a to vo
všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, ktorá v zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka začína plynúť
odo dňa, kedy tento nárok mohol byť uplatnený prvýkrát. Objektívnou skutočnosťou zakladajúcou vznik
práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je samotný zásah do osobnosti, osobnostných práv
fyzickej osoby a premlčacia doba teda začína plynúť dňom nasledujúcim po dni kedy k zásahu došlo

(teda dňom kedy bolo možné uplatniť právo po prvýkrát). Týmto okamihom je dopravná nehoda, pretože
od tohto momentu si mohli žalobcovia uplatňovať svoje nároky voči vodičke motorového vozidla, z
prevádzky ktorého dopravná nehoda vznikla. Žalobcovia 1/ a 2/ preto mohli svoje právo na uplatnenie
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vykonať prvýkrát 1.2.2006 (nasledujúci deň po nehode) a
premlčacia doba uplynula dňa 1.2.2009. Žalobcovia 1/ a 2/ však svoju žalobu podali na súde dňa

29.1.2014,tedapouplynutípremlčacejdoby.Vzmysle§15ods.1,2zákonaoPZPnapremlčanienároku
na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá
škodu spôsobila. Na plynutie premlčacej doby nemalo vplyv, ak si žalobcovia uplatnili svoj nárok voči
vodičke a počas tohto konania premlčacia doba nespočívala. Vznesenú námietku premlčania považoval
súd za dôvodnú, a preto mu nezostávalo nič iné ako žalobu žalobcov, ktorou sa domáhali premlčaného

práva, zamietnuť.

20. Krajský súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí uložil súdu povinnosť uvážiť princíp spravodlivosti v
spojení s prípadným neuznaním námietky premlčania pre rozpor s dobrými mravmi. Súd preto skúmal,
či vznesená námietka premlčania nie je v rozpore s dobrými mravmi a to s poukazom na skutočnosť,

že bola spôsobená smrť manželky žalobcu v 1. rade a matky žalobcu v 2. rade. Súd však dospel k
záveru, že vzhľadom na časový aspekt podanej žaloby, t.j. skoro 5 rokov po uplynutí premlčacej doby
a 8 rokov od dopravnej nehody nie je možné takúto námietku premlčania vyhodnotiť ako v rozpore s
dobrými mravmi. Žalobcovia zastúpený advokátom si dňa 31.1.2008 uplatnili voči vodičke P. N. nárok
na náhradu nemajetkovej ujmy. V tom čase bolo účinné ustanovenie § 15 ods. 1 zákona o PZP, ktoré

umožňovalo poškodenému, t.j. žalobcom, uplatniť si svoj nárok voči poisťovateľovi. Teda neexistoval
žiaden logicky dôvod, pre ktorý si nemohli už v tomto okamihu (31.1.2008) uplatniť voči žalovanej nárok
na náhradu nemajetkovej ujmy. Za takýto dôvod súd nepovažoval ani to, že v tom čase ešte nebola
známa judikatúra, na základe ktorej by bolo možné si uplatniť nemajetkovú ujmu voči poisťovateľovi,
keďže prejudiciálna otázka mohla byť podaná aj v konaní, v ktorom by žalobcovia žalovali priamo

poisťovňu. Inštitút premlčania má pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných
dobách uplatnili svoje práva a zároveň zabrániť tomu, aby povinné osoby po časovo neprimeranej dobe
boli nútené splniť si svoje povinnosti, a tým prispieť k právnej istote v súkromnoprávnych vzťahoch. Za
takúto neprimeranú dobu je teda potrebné pokladať aj práve vyššie uvedených 8 rokov od dopravnej
nehody.

21. V uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.4.2011 sp. zn. II. ÚS 176/2011, súd
konštatoval: „Podľa názoru ústavného súdu vo všeobecnosti nie je vylúčené, aby vznesenie námietky
premlčania žalovaným mohlo byť považované za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, pretože
výkon žiadneho práva nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. O takýto prípad však môže ísť iba

výnimočne. V rozpore s dobrými mravmi môže byť však len taký výkon práva účastníkom v občianskom
súdnom konaní, ktorý je výrazom zneužitia tohto práva na úkor druhého účastníka konania, pričom
vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania môže o takýto prípad ísť len vtedy, ak druhý účastník
konania márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči nemu by za tejto situácie priznanie účinkovpremlčania bolo neprimerane tvrdým postihom. Pre posúdenie tejto primeranosti je potrebné vychádzať
z konkrétnych okolností prípadu, najmä vziať do úvahy charakter uplatneného práva, jeho rozsah a
dôvody, pre ktoré právo nebolo uplatnené pred uplynutím premlčacej doby.“ Súd ako už bolo uvedené

vyššie zastáva názor, že v danom prípade vznesená námietka premlčania nie je v rozpore s dobrými
mravmi. Žalovaná žiadnym spôsobom nezavinila uplynutie premlčacej doby. Naopak žalobcom nič
nebránilo si nárok uplatniť priamo voči poisťovateľovi a to navyše za stavu, ak si ho uplatnili včas voči
vodičke. Žalobcovia v konaní neuviedli žiaden logický dôvod, ktorý im bránil podať žalobu včas. Preto
súd žalobu zamietol.

22. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len ako „CSP“), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci v spojení s § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa. Žalovaná bola úspešná v celom rozsahu, avšak súd žalovanej nárok
na náhradu trov konania nepriznal. Za dôvody hodné osobitného zreteľa súd považoval skutočnosť, že

v dôsledku dopravnej nehody žalobca v 1. rade stratil manželku a žalobca v 2. rade matku. V rodine
žalobcov teda došlo k nenapraviteľnej ujme, a preto by bolo nespravodlivé ak by v konaní, v ktorom bola
žaloba zamietnutá pre premlčanie, hradili trovy konania. Navyše žalovanej sa povinnosť znášať si trovy
konania samej existenčne nedotkne. Žalobcovia ako neúspešní nemajú právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).