Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 28, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/75/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716213741
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6716213741.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov

Mgr. Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka, v právnej veci žalobcu Mesto Zvolen, so sídlom
Zvolen, Námestie Slobody 22, IČO: 00 320 439, zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KOHÚT
advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Zvolen, Námestie SNP 74/28, IČO: 47 235 888, proti žalovanej
Z.P.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomW.,U.XXXX/XX,ožalobenavyprataniebytu,oodvolanížalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 6C/179/2016-30 zo dňa 15. 05. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej tiež „súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový
súd“) rozhodol tak, že žalovaná je povinná vypratať nehnuteľnosť - byt č. XX, nachádzajúci sa na X.
poschodí bytového domu, postaveného na ulici A. U. XXXX/XX vo W., pozostávajúci z troch obytných
miestností, kuchyne, kúpeľne, WC a vedľajších miestností, zapísaný na LV č. X na Okresnom úrade
Zvolen, katastrálnom odbore pre obec a kat. úz. W. a to do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Zároveň rozhodol, že priznáva žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanej vo výške 100%.

2.Vodôvodnenísvojhorozhodnutiasúdprvejinštancieuviedol,že žalobcasasvojimžalobnýmnávrhom
domáhal voči žalovanej vypratania bytu.

3. Prvostupňový súd tiež uviedol, že žalovaná sa pojednávania osobne nezúčastnila, pričom svoju
poslednú neúčasť odôvodnila len stručne žiadosťou o odročenie pojednávania (zo dňa 09. 05. 2017)
a to z rodinných dôvodov. Neuviedla absolútne žiadnu bližšiu špecifikáciu rodinného dôvodu, kedy
súd nemohol vyhodnotiť, či závažnosť rodinného dôvodu bol takej intenzity, že žalovaná sa skutočne

nemohla dostaviť na pojednávanie, vyjadriť k veci, prípadne navrhnúť dôkazy, alebo nie. Podľa názoru
súdu prvej inštancie žalovaná mala svoju neúčasť z titulu rodinných dôvodov náležitým spôsobom
odôvodniť, prípadne súdu predložiť nejakú listinu svedčiacu o skutočnej objektívnej nemožnosti
dostaviť sa osobne na súdne pojednávanie. Prvostupňový súd vyhodnotil jej žiadosť o odročenie
a ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní za účelové v snahe vyhnúť sa svojej povinnosti opustiť
byt, ktorého vypratanie bolo predmetom súdneho sporu. Z tohto dôvodu vo veci konal a na základe
predložených dôkazov aj meritórne rozhodol.

4. Vykonaným dokazovaním prvostupňový súd zistil, že žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 07. 12. 2015
zmluvu o nájme bytu, kde žalobca vystupoval v pozícii prenajímateľa a žalovaná v
pozícii nájomcu. V článku II. bolo vopred, jasne a zrozumiteľne oboma zmluvnými stranami dojednané,že prenajímateľ prenajíma byt nájomcovi na dobu určitú, a to do 31. 05. 2016. Uvedenú skutočnosť a
tvrdenia žalobca preukázal zmluvou o nájme bytu zo dňa 07. 12. 2015.

5. Súd prvej inštancie konštatoval, že na základe uvedeného zmluvného dojednania, žalovaná bola
povinná byt uvoľniť najneskôr do 31. 05. 2016. Pretože tak neurobila, a to aj napriek tomu, že bola
na vypratanie bytu žalobcom vyzvaná písomne výzvou zo dňa 13. 09. 2016, ktorú výzvu žalovaná
prevzala dňa 21. 09. 2016, žalobcovi nezostalo nič iné, len domáhať sa vypratania predmetného bytu
prostredníctvom súdu.

6. Súd prvej inštancie uzavrel, že je zrejmé, že žalovaná užíva predmetný byt od 01. 06. 2016 bez
právneho dôvodu.

7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 686 ods.
2 Občianskeho zákonníka, § 710 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa § 720a ods. 9 Občianskeho

zákonníka.

8. Na základe žalobcom preukázanú časovo ohraničenú dĺžku nájmu, kde nájomný vzťah uplynutím
doby zanikol dňa 31. 05. 2016, prvostupňový súd považoval žalobu za plne dôvodnú a opodstatnenú a
preto jej v celom rozsahu vyhovel. Pretože išlo o uzavretie nájmu dohodnutého na určitý čas, žalovanej

nevznikol nárok na bytovú náhradu v zmysle § 712 Občianskeho zákonníka, preto prvostupňový súd
uložil byt vypratať do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

9. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1, 2
CSP a žalobcovi priznal voči žalovanej náhradu trov konania vo výške 100%.

10. Rozsudok okresného súdu napadla v zákonnej lehote odvolaním žalovaná. Požadovala, aby
odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a rozhodnutie.

11. Podané odvolanie žalovaná odôvodnila tým, že súd nesprávnym procesným postupom jej znemožnil,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Žalovaná predovšetkým namietala, že okresný súd rozhodol bez jej prítomnosti vo veci
napriek tomu, že ospravedlnila svoju neúčasť. Taktiež žalovaná namietala, že rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na to, že Európsky dohovor o ľudských právach má

prioritu. Uviedla tiež, že sa dostala do nepriaznivej finančnej situácie. Dlhy, ktoré jej vznikli na nájomnom
priznala a uviedla, že je jej úmyslom čím skôr ich uhradiť.

12. Žalobca sa k podanému odvolaniu žalovanej nevyjadril.

13. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ust.
§ 379, § 380 a§ 381 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario
a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

14. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

15.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovanej, ako aj predchádzajúce
konaniespolusnapadnutýmrozsudkomsúduprvejinštancieauvádza,žesavplnomrozsahustotožňuje
so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie ohľadne dôvodnosti žaloby žalobcu, v tomto
smere si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 na

tieto v celom rozsahu poukazuje.

17.Nazdôrazneniesprávnostinapadnutéhorozsudku,reagujúcnaodvolaciedôvodyžalovanejodvolací
súd uvádza, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovýmzisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenia právneho predpisu a súčasne vec správne právne
posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalovanej viazaný (§ 379 CSP,
§ 380 CSP), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalovanej uvádzanými v odvolaní a

procesnýmpostupomsúduprvejinštancie,ktorýpredchádzalvydaniunapadnutéhorozsudkuzhľadiska,
či nedošlo k vadám, ktoré by sa týkali procesných podmienok ( § 380 ods. 2 CSP).

18. Odvolanie žalovanej nie je dôvodné. Žalovaná žiadnym spôsobom, argumentmi uvádzanými v
odvolaní, nespochybnila správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.

19. Žalovaná svoje odvolanie ťažiskovo odôvodnila tým, že jej súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, predovšetkým tým, že okresný súd rozhodol v jej neprítomnosti.

20. Odvolací súd k tejto odvolacej námietke žalovanej uvádza, že predvolanie na pojednávanie konané

dňa 15. 05. 2017 bolo žalovanej doručené do vlastných rúk dňa 03. 05. 2017. Súčasťou predvolania
na pojednávanie je okrem iných poučení aj poučenie o tom, že pojednávanie sa môže odročiť len z
dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo
jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno
spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávanie nechali zastúpiť. Od strany možno vždy spravodlivo žiadať,

aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu
jej nepriaznivého zdravotného stavu. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania oznámi súdu dôvod
bezodkladne potom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky
okolnosti mohla predpokladať. Ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania
nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje

odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktoré je ju
možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania (§ 183 CSP).

21. Napriek tomu, že dňa 10. 05. 2017 bolo súdu prvej inštancie žalovanou osobne doručené podanie
označené ako „Žiadosť o odročenie pojednávania spis. zn. : 6C/179/2016 a ospravedlnenie“, odvolací

súd v zhode so súdom prvej inštancie musí konštatovať, že žalobkyňa v tomto podaní neuviedla
absolútne žiadnu bližšiu špecifikáciu rodinného dôvodu, kedy súd nemohol vyhodnotiť závažnosť
rodinného dôvodu, teda, či je takej intenzity, že žalovaná sa skutočne nemôže dostaviť na pojednávanie.
Naviac, žalovaná v tomto podaní neuviedla žiaden telefonický kontakt alebo elektronickú adresu, na
ktorú by ju bolo možné upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania. Ak

za danej situácie súd prvej inštancie vyhodnotil jej žiadosť o odročenie a o ospravedlnenie neúčasti
na pojednávaní za účelové v snahe vyhnúť sa svojej povinnosti opustiť byt, ktorého vypratanie bolo
predmetom súdneho konania, odvolací súd dospel k obdobnému záveru, že jediným cieľom a účelom
takejto žiadosti o odročenie pojednávania zo strany žalovanej bolo predĺžiť konanie s tým, že žalovaná
sa snažila len dosiahnuť odročenie pojednávania, aby byt nemusela vypratať.

22. Z uvedeného vyplýva, že ak v tomto konkrétnom prípade súd prvej inštancie pojednávanie konané
dňa 15. 05. 2017 vykonal v neprítomnosti žalovanej, jeho postup nie je postupom, ktorým by došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces a týmto postupom zo strany prvostupňového súdu nedošlo k
znemožneniu žalovanej, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva.

23. Ďalšie odvolacie námietky týkajúce sa toho, že žalovaná je v nepriaznivej finančnej situácii a z týchto
dôvodov požiadala, aby odvolací súd vyhovel jej odvolaniu, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné.

24. Dôležitým momentom v prejednávanom prípade je to, že žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 07. 12.

2015 zmluvu o nájme bytu, kde žalobca vystupoval v pozícii prenajímateľa a žalovaná v pozícii nájomcu.
Prenájom bytu bol dojednaný na dobu určitú, a to do 31. 05. 2016. Keďže nedošlo zo strany žalobcu
k predĺženiu doby nájmu, od 01. 06. 2016 žalovaná užíva predmetný byt bez právneho dôvodu, preto
je povinná ho vypratať.

25. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil
v celom rozsahu, teda vrátane výroku o trovách konania, ktorý ani žalovaná nenapadla konkrétnymi
odvolacími dôvodmi.26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP,
podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie
konanie v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa

jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalobca bol v odvolacom konaní v
plnom rozsahu úspešný. Nakoľko však žalobcovi žiadne trovy konania v odvolacom konaní nevznikli (k
podanému odvolaniu sa nevyjadril), odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej
nepriznal (porovnaj napr. uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/544/2015 zo dňa 26. 10. 2016).

27. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods.
2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).