Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 24, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/212/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114229802
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5114229802.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej
a členov senátu JUDr. Romana Tichého a Mgr. Miroslava Šeptáka, v spore žalobcu: Československá
obchodná banka, a. s., so sídlom Žižkova 11, Bratislava, IČO: 36 854 140, právne zastúpeného: Malata,
Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., so sídlom Twin City Tower, Mlynské nivy 10, Bratislava - mestská
časť Staré Mesto, IČO: 47 239 921, proti žalovanej: N. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXXX/

XX, N., o zaplatenie 1.667,85 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Žilina č. k. 8C/390/2014-134 zo dňa 18.02.2019 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina
č. k. 8C/390/2014-190 zo dňa 23.07.2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e .

Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobu v celom rozsahu zamietol, II. žalovanej priznal

voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na základe dvoch titulov, a to titulom zmluvy o bežnom účte a
titulom žiadosti o povolené prečerpanie k bežnému účtu. Z predložených listinných dôkazov mal súd
za preukázané, že žalobca a žalovaná uzavreli dňa 13.11.2009 Zmluvu o bežnom účte a poskytovaní
MAXIKONTA, predmetom ktorého bolo uzatvorenie zmluvy podľa § 708 až 715 Obchodného zákonníka,

na základe ktorej žalobca otvoril a viedol pre žalovanú bežný účet č.: X XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX, k nemu vydal platobnú kartu a poskytoval služby elektronického bankovníctva. Žalobca k žalobe
priložil okrem iného aj všeobecné obchodné podmienky G., Y. a nesprávne uviedol, že žalovaná uzavrela
zmluvusjehoprávnympredchodcom-G.,Y.Následnevpodanídoručenomsúdudňa22.05.2015opravil
túto zrejmú nesprávnosť, uviedol, že zmluva bola uzavretá so samotným žalobcom a doložil
aj Obchodné podmienky pre povolené prečerpanie bežného účtu (ktoré boli prílohou samotnej žaloby).
Všeobecnéobchodnépodmienky,kuktorýchplneniusažalovanávzmluvezodňa13.11.2009zaviazala,

žalobca súdu nedoložil, ani napriek výzve súdu. Súd tak nemohol posúdiť oprávnenosť žalobného
nároku vo vzťahu k debetnému zostatku a jeho úročenia, ktorý mal vzniknúť porušením článku 6 bod
10 Všeobecných obchodných podmienok bežného účtu. Súd poznamenáva, že Obchodné podmienky
pre povolené prečerpanie bežného účtu sa nevzťahujú k nároku z nepovoleného prečerpania zo
zmluvy o bežnom účte zo dňa 13.11.2009, nakoľko upravujú povolené prečerpanie bežného účtu. Zo
samotného znenia zmluvy, článok III. bod 1 vyplýva, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Osobitné

obchodné podmienky, ktoré žalobca súdu nepredložil. Na základe uvedeného, vo vzťahu k nároku na
zaplatenie sumy 71,04 eur spolu s debetným úrokom vo výške 25 % ročne od 06.09.2014
súd konštatuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania nároku uvedeného vžalobe, preto súd v tejto časti žalobe nevyhovel, t. j. žalobu zamietol. Ďalej súd skúmal žalobný nárok
týkajúci sa povoleného prečerpania na bežnom účte. Na základe Oznámenia o poskytnutí povoleného
prečerpania k žiadosti žalovanej č. 003751108R zo dňa 30.07.2010 (č. l. 22) žalobca poskytol žalovanej

povolené prečerpanie do výšky úverového limitu 1.700,- eur na jej bežnom účte XXXXXXXXXX/XXXX,
pričom ku dňu otvorenia účtu povoleného prečerpania je výška úrokovej sadzby 16,90 % ročne a
sadzby úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne. V zmysle zmluvy je sadzba platná, pokiaľ sa zmluvné
strany nedohodnú na inej sadzbe podľa článku III. Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie
bežného účtu. Obchodné podmienky pre povolené prečerpanie bežného účtu sú prílohou žaloby (č.

l. 24) a vyjadrenia žalobcu doručeného súdu dňa 22.05.2015 (č. l. 66). Žalovaná mohla úver čerpať
od 30.07.2010. Žalobca uviedol, že žalovaná čerpala sumu 1.200,- eur, pričom k 01.04.2015 žalobca
eviduje prečerpanú istinu vo výške 1.200,- eur. Uvedená skutočnosť vyplýva z výpisu z účtu žalovanej (č.
l. 73). Nakoľko žalovaná bola v omeškaní so splatením neuhradeného povoleného prečerpania, v
oznámení o zosplatnení úveru zo dňa 01.01.2014 jej žalobca oznámil, že z dôvodu porušenia zmluvných
povinností došlo k zosplatneniu úveru ku dňu 31.12.2013 a vyzval ju na úhradu dlžnej sumy 1.916,99

eur najneskôr do 11.01.2014. Doručovanie a samotné doručenie oznámenia o zosplatnení žalobca súdu
nepreukázal. Žalobca v konaní tvrdil, že žalovaná čerpala úverový limit do výšky 1.200,- eur, čo malo
vyplynúť z priloženého výpisu z účtu žalovanej ku 01.04.2015 (č. l. 73). Zo žiadosti o
povolené prečerpanie k bežnému účtu vyplýva, že žalovaná mohla čerpať úver od 30.07.2010 do limitu
1.700,- eur. Z prehľadu úhrad má však súd za preukázané, že žalovaná vykonala úhrady v celkovej

výške 2.022,21 eur. Uvedené vyplýva z prehľadu splátok na č. l. 72 a popisu žalobcu v podaní na č. l. 70
(úhrady odporcu). Samotný žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 10.04.2015, ktorým špecifikoval
žalobnú pohľadávku jednoznačne neuviedol sumu čerpania úverového limitu, iba uviedol, že výška
prečerpanej istiny je uvedená v prehľadovej tabuľke v stĺpci „Zostatok na úverovom účte“ a k sume
úhrad iba odkázal na prehľadovú tabuľku, z ktorej má platba vyplynúť zo stĺpca „splátka

uhradená klientom“. Súd tento nárok žalobcu, ktorý medzi stranami sporu vznikol uzatvorením zmluvy
o povolenom prečerpaní, posúdil ako právny vzťah, ktorý je od jeho vzniku nevyhnutné posudzovať
podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré
upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zákon č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch), keďže zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod a zároveň

žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaná
vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo podnikateľskej činnosti. Podľa článku I. bodu 2. Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie
bežného účtu, povolené prečerpanie bežného účtu poskytuje banka fyzickej osobe, ktorá je majiteľom
bežného účtu na nepodnikateľské účely vedeného v banke, staršej ako 18

rokov, a to na základe zmluvy o povolenom prečerpaní bežného účtu podľa § 710 a nasl. Obchodného
zákonníka a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorú tvorí žiadosť
o povolené prečerpanie, oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania a tieto podmienky. Podľa
článku III. bodu 6. Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu, banka je oprávnená
účtovať klientovi za svoje služby pri poskytovaní povoleného prečerpania odplatu, ktorú predstavujú

poplatky banky podľa sadzobníka pre fyzické osoby - občanov. Sadzobník pre fyzické osoby - občanov
však nebol súčasťou predmetnej zmluvy o poskytnutí povoleného prečerpania. Podľa textu zmluvy nebol
sadzobník jej súčasťou a za súčasť nebol prehlásený ani v obchodných podmienkach pre povolené
prečerpanie bežného účtu. Podľa článku I bod 3 Obchodných podmienok (č. l. 66) súčasťou zmluvy sú
Všeobecného obchodné podmienky Banky a Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere

týkajúce sa povolených prečerpaní. Podľa Oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania bežného
účtu k žiadosti reg. č. 003751108R zo dňa 30.07.2010 dňom podpisu zmluvnými stranami je medzi
bankou a klientom uzatvorená zmluva o povolenom prečerpaní v zmysle článku I. bodu 2. Obchodných
podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu. Uvedená zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú,
pričom dlžník je povinný úver splatiť kedykoľvek na požiadanie banky. Vychádzajúc z uvedeného, s

poukazom na skutočnosť, že v zmysle textu zmluvy išlo zároveň o spotrebiteľský úver poskytnutý formou
povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie, súd má s poukazom na citované
ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. za to, že na predmetný zmluvný vzťah je potrebné aplikovať
ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. v rozsahu podľa citovaného ustanovenia § 1 ods. 4. Z ustanovenia
§ 10 ods. 1 písm. c) ZoSÚ vyplýva požiadavka, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného

prečerpania obsahovala výslovné uvedenie všetkých poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom
oduzavretiazmluvyospotrebiteľskomúvereapodmienky,zaakýchsatietopoplatkymôžumeniť.Odkaz
na sadzobník poplatkov skrytý v obchodných podmienkach, ktorý navyše ani neprehlasuje sadzobník
za súčasť zmluvy, nie je dostatočný, pretože ide o prejav obchodnej praktiky, ktorá je spôsobilá uviesťspotrebiteľadoomyluoekonomickejvýhodnostiposkytnutéhoúveruaovplyvniťjehorozhodnutievstúpiť
do zmluvného vzťahu s dodávateľom. Keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného
prečerpania neobsahovala náležitosti podľa § 10 ods. 1 písm. c) ZoSÚ, a síce výšku poplatkov

spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienky, za
akých sa tieto poplatky môžu meniť, je potrebné považovať v súlade s § 11 ods. 1 písm. c) ZoSÚ
poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Okrem toho súdu konštatuje, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosť podľa § 10 ods. 1 psím. a) zákona č. 129/2010 Z. z., a

to konkrétne podľa § 9 ods. 2 písm. f) - konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru a dobu trvania zmluvy
a termín konečnej splatnosti úveru. Uvedená zmluva absolútne neobsahuje údaj o trvaní či konečnej
splatnosti úveru, a tak ju súd v zmysle § 11 ods. 1 citovaného zákona aj z týchto dôvodov
považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Nakoľko úver poskytnutý formou povoleného prečerpania sa
považuje bezúročný a bez poplatkov, žalobca nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru, ani žiadnych
poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutého úveru po odrátaní plnenia zo strany žalovaného.

Keďže žalovaná čerpala úver vo výške 1.200,- eur a na tento zaplatil celkom sumu 2.022,21 eur, t. j.
úver preplatila. Na základe uvedeného súd žalobu vyhodnotil ako nedôvodnú, a preto ju v celom rozsahu
zamietol. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 Civilného sporového poriadku,
teda podľa zásady úspešnosti v konaní. Nakoľko súd žalobu v celom rozsahu zamietol, žalovaná bola
v konaní úspešnou stranou sporu. Žalovaná si vo vyjadrení k žalobe uplatnila právo na náhradu trov

konania, a tak jej súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

3. Opravným uznesením okresný súd opravil zrejmé nesprávnosti v záhlaví písomného vyhotovenia
rozsudku, v ktorom bol nesprávne označený žalobca a právny zástupca žalobcu.

4. Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov v zmysle ust. §
355 ods. 1 CSP v spojení s § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Žalobca namieta, že konajúci súd pri
posudzovaní úverovej zmluvy neaplikoval zákon č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia
zmluvy, t. j. ku dňu 30.07.2010. Ide o znenie § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení
účinnom ku dňu 30.07.2010. S účinnosťou od 01.01.2013 bolo uvedené ustanovenie novelizované,

pričom náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) - k), r) a y) a § 10 ods. 1 boli vylúčené ako alternatívny dôvod.
V čase uzatvorenia predmetnej zmluvy sa preto jednoznačne vyžadovalo kumulatívne splnenie oboch
podmienok uvedených v § 11 ods. 1 písm. a). Konajúci súd však žiadnym spôsobom neuviedol, že by
neboladodržanápísomnáformaúverovejzmluvy.Poukazujenaust.§220ods.2CSP.Súčasťouobsahu
základného práva na spravodlivé konanie obsiahnuté v práve na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany. V prípade, že zákon na nastolenie sankcie vyžaduje kumulatívne splnenie
dvoch podmienok, je potrebné, aby konajúci súd uviedol, či a ako boli obe podmienky súčasne splnené.
V napadnutom rozhodnutí však uvedené jednoznačne absentuje. Súčasťou právneho štátu je aj zákaz

spätného pôsobenia právnych predpisov. Zo strany konajúceho súdu sa pritom nejedná o rozširovanie
pôsobnosti už existujúcej právnej normy, ale o priame uplatnenie novelizovaného hmotnoprávneho
ustanovenia smerom do minulosti, čo považuje žalobca za neprípustné. V tejto súvislosti poukazuje aj na
judikatúru Ústavného súdu SR. Sankcia prezentovaná konajúcim súdom spočíva v tom, že poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Táto predstavuje zásah do prejavenej

vôle zmluvných strán, a to i vtedy, ak sa dodávateľ žiadnym spôsobom neobohatil na úkor spotrebiteľa.
Rovnako tak ide o zásah do vytvárania zisku pre žalobcu. Upozorňuje aj na judikatúru, podľa ktorej
nie je možné aplikáciu právnych noriem na ochranu spotrebiteľa uskutočňovať selektívne a spätne.
Nie je možné dospieť k záveru, že ochrana spotrebiteľa umožňuje aplikáciu akéhokoľvek ustanovenia
len s odôvodnením, že je pre spotrebiteľa výhodnejšia. Ak neboli splnené kumulatívne dve zákonom

stanovené podmienky na vyhlásenie úveru za bezúročný a bez poplatkov, nie je možné uplatniť danú
sankciu len s odkazom na to, že sa jedná o spotrebiteľský spor. Žalobca poukazuje na to, že v obdobných
prípadoch bol nárok žalobcu vyhodnotený ako dôvodný. Poukazuje preto na základný obsah princípu
materiálnej rovnosti a princípu právneho štátu, ktorého obsahom je vytvorenie právnej istoty, že na určitú
právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď. Vzhľadom

na skutočnosť, že výrok o trovách konania má svoj podklad vo výroku vo veci samej, podáva žalobca
odvolanie aj voči výroku o trovách konania. Žiada napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanie.5. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu udáva, že rozsudok považuje za správny a žiada ho potvrdiť.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania žalobcu v

rozsahu a z dôvodov daných ust. § 379, § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) postupom v zmysle ust. § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil
v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

7. Odvolací súd považuje rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny. Súd prvej inštancie v

dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje
s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, na ktoré poukazuje v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP
poukazuje.

8. Odvolanie žalobcu nepovažuje odvolací súd za dôvodné.

9. Pokiaľ žalobca namieta nedostatok riadneho odôvodnenia napadnutého rozsudku, odvolací súd
konštatuje, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným kritériám uvedeným v
ust. § 220 ods. 2 CSP pre odôvodňovanie súdnych rozhodnutí. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku
jasne a zrozumiteľne vyplývajú skutkové a právne závery súdu prvej inštancie, ako aj jednotlivé
úvahy, ktorými sa súd prvej inštancie riadil. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je logické a

presvedčivé. Do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré zahŕňa aj právo na riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, nepatrí právo strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi
názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani právo na to,
aby strana konania bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej
požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 51/04).

10. Pokiaľ odvolateľ vymedzuje ako odvolací dôvod dôvod uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP,
teda, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
tento dôvod uviedol len vo všeobecnej rovine, citovaním zákonného ustanovenia, v konkrétnej rovine
nevymedzil, v čom má tento odvolací dôvod spočívať. Odvolací súd potom, viazaný dôvodmi odvolania,

nemohol relevanciu tohto odvolacieho dôvodu posúdiť.

11. Poslednou odvolacou námietkou odvolateľa je nesprávne právne posúdenie spočívajúce v
nesprávnej aplikácii ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. Odvolateľ má za to, že nebolo
aplikované ustanovenie účinné ku dňu 30.07.2010, teda ku dňu uzatvorenia zmluvy.

12. V zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v stave ku dňu 30.07.2010 poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá
písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) - k), r) a y) a § 10
ods. 1.

13. Odvolateľ má za to, že nedostatok týchto náležitostí, teda nedostatok písomnej formy a zároveň
nedostatok náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. a) - k), r) a y) a § 10 ods. 1 musia byť splnené kumulatívne.
S týmto tvrdením možno súhlasiť. Výklad citovaného ustanovenia zákona však musí zodpovedať zmyslu
a účelu zákona č. 129/2010 Z. z.

14. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je názor, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom
nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza
ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a
lepšiu dostupnosť právnych služieb a konečne možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne

cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu
pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený,
pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom
právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to
formou obmedzenia autonómie vôle. Autonómia vôle, ktorá je elementárnou podmienkou fungovania

materiálneho právneho štátu, nie je úplne absolútna, ale je limitovaná v rámci spotrebiteľských vzťahov
princípom ochrany tej osoby, ktorá uzatvárala právny úkon s dôverou v určitý, druhou stranou jej
prezentovaný skutkový stav.15. Práve s ohľadom na uvedenú koncepciu spotrebiteľského práva bol prijatý aj zákon č. 129/2010
Z. z. a ustanovil osobitné náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak, aby za účelom
odstránenia vyššie uvedenej faktickej nerovnováhy bol spotrebiteľ účinným spôsobom informovaný o

podmienkach spotrebiteľského úveru a vedel lepšie ako pri nespotrebiteľskej úverovej zmluve posúdiť
všetky právne dôsledky vyplývajúce pre neho z uzatvorenej úverovej zmluvy. Niektoré ustanovené
náležitosti, a to práve tie uvedené v § 11, zákonodarca v prospech ochrany spotrebiteľa preferoval až
do takej miery, že ich neuvedenie v písomnej forme sankcionoval bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou
úveru ako sankciou pre dodávateľa, ktorý nerešpektuje zákon a tým spotrebiteľa

vystavuje nerovnému postaveniu.

16. V súdenej veci nie je sporné, že účastníci konania uzatvorili zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú s
poukazom na podmienky, za akých bola zmluva uzatvorená a s poukazom na ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka. V danom prípade ide o zmluvu formulárovú, individuálne nedojednanú a súd
rozhodujúci spotrebiteľský právny vzťah má povinnosť prihliadať na neprijateľné podmienky z úradnej

povinnosti.

17. Zároveň medzi účastníkmi nie je sporné, že na uvedený právny vzťah sa vzťahujú ustanovenia
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Pre spotrebiteľský úver na rozdiel od
úveru bežného zákon č. 129/2010 Z. z. v § 9 ods. 1, 2 predpisuje ďalšie formálne a obsahové náležitosti.

Z hľadiska formálnych náležitostí ide o písomnú formu, ktorá sa pri bežnom úvere nevyžaduje.
Obsahové náležitosti sú vymedzené v § 9 ods. 2 citovaného zákona.

18. Ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. vymedzuje prípady, kedy sa úver považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Ide vlastne o špeciálnu právnu úpravu absolútnej neplatnosti právneho

úkonu.

19. Výklad a aplikácia ust. § 11 citovaného zákona musí byť v súlade so zmyslom a účelom citovaného
zákona. Tým, že zákon dodržanie iba niektorých obsahových náležitostí zmluvy, ako aj písomnej
formy postihuje neplatnosťou, robí z týchto náležitostí nevyhnutné podstatné náležitosti zmluvy.

Predpísaná písomná forma musí byť zachovaná vo vzťahu k esenciálnym, teda podstatným obsahovým
náležitostiam zmluvy vyplývajúcimi jednak z ust. § 497 Obchodného zákonníka a jednak vo vzťahu k
tým náležitostiam, ktoré sú vymenované v § 9 ods. 2 citovaného zákona a zároveň aj v § 11 ods. 1 písm.
a) citovaného zákona. Pokiaľ zmluva uzavretá medzi účastníkmi niektorú z náležitostí vymenovaných
v ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. neobsahuje, nie je zároveň vo vzťahu k tejto

náležitosti zachovaná písomná forma a poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

20. Žalobca v podanom odvolaní nespochybnil chýbajúce náležitosti zmluvy tak, ako ich v rozsudku
uviedolsúdprvejinštancie.Vychádzajúczobsahuodvolania,potomužodvolacísúdsaabsencioutýchto
náležitostí bližšie nezaoberal.

21. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd konštatuje, že výklad a aplikácia ust. § 11 ods. 1 zákona
č. 129/2010 Z. z. ku dňu 30.07.2010 zo strany súdu prvej inštancie bola správna.

22. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil, vrátane výroku

o trovách konania, ktorý taktiež vykazuje vecnú správnosť.

23. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 396 ods. 1 CSP s poukazom na ust.
§ 255 ods. 1 CSP. Žalovaná bola úspešnou účastníčkou odvolacieho konania, preto jej vznikol nárok na
náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi v rozsahu 100 %.

24. V zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)