Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 18, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/188/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6917200544
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6917200544.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Renáty

Deákovej a sudcov JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore žalobkyne:
S. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom v S. J., ul. A. E. č. 8, zastúpenej JUDr. Mgr. Viktorom Balákom,
advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie v S. J., ul. Povstania č. 15, proti žalovanému: J. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom v S. J., ul. F. č. X/XXX, zastúpeného JUDr. Róbertom Lakatošom, advokátom so
sídlom Advokátskej kancelárie v S. J., ul. Daxnerova č. 2, o zdržaní sa zásahov do vlastníckeho práva,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 8C/3/2017-131 zo dňa
13. 03. 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu,
ktoré je žalovaný povinný zaplatiť v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie
o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa obťažovania
žalobkyne hlukom a pachom nad mieru primeranú pomerom, vyplývajúcim z chovu psov na CKN parcele
č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 239 m2 a na CKN parcela č. XXXX/XX, záhrady o

výmere XXX m2 zapísaných na LV č. XXX, vedených Okresným úradom S. J., odbor katastrálny pre k.
ú. S. J., obec S. J., okres S. J. (prvý výrok) a žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 % (druhý výrok).
1.1 Z jeho dôvodov vyplýva, že vychádzal z článku 44 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, z ustanovenia
§127 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej v texte aj len „OZ“), §3 ods. 1 zákona č.
282/2002 Z.z. o úprave niektorých podmienok držania psov (ďalej aj len „z.č. 282/2002 Z.z.“) a po
vykonaní dokazovania výsluchom účastníkov, svedkov (E. M., O.. S. E., O.. A. B.), listinnými dokladmi

a ohliadkou na mieste samom konštatoval, že nehnuteľnosti strán sporu bezprostredne súvisia, medzi
stranamisporuideosusedskýspor,ktoréhopodstatoujeobťažovaniežalobkynežalovaným,spôsobené
hlukom a pachom psov, ktoré žalovaný chová. Vzhľadom na rozdielne tvrdenia strán sporu vykonal
súd ohliadku na mieste samom s úmyslom zistiť stav veci, ako aj objektivizovať subjektívne tvrdenie
strán sporu. Zistil, že žalovaný v priebehu rokov 2014 až 2017 mal prihlásených na Mestskom úrade
S. J. štyroch dospelých psov plemena nemecký ovčiak, t.j. plemena, ktoré je často používané na
strážne účely, napríklad súkromno-bezpečnostnými firmami na ochranu objektov. V uvedenom období

vzhľadom na to, že vlastní aj chovnú sučku, mal niekoľkokrát minimálne šesť šteniat. Je všeobecne
známa skutočnosť, že hluk a pach inej intenzity produkujú psy tzv. malých plemien, ako na príklad čivava
a inej tzv. zvláštne psy, ako napríklad aj plemeno nemecký ovčiak, ktoré chová žalovaný. Výsluchom
svedkov E. M. a O.. S. E. ako susedov žalovaného okresný súd považoval za preukázané, že chov psovžalovaného obťažuje hlukom a zápachom aj týchto susedov. Svedok O.. E. sa k intenzite hluku vyjadril,
že závisí od aktuálneho počtu psov žalovaného a od toho, či sú psy nakŕmené a to od ojedinelého
štekania až po úplné šialenstvo; svedkyňa M. uviedla, že psy reagujú na každý ich pohyb.

1.2 Okresný súd uzavrel, že účelom súdneho konania, ktoré je zavŕšené vyhlásením rozsudku, je
určitá výchovná a preventívna funkcia. Pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku. Z
výsluchu svedkov O.. E. a O.. Csomósa vyplynulo, že momentálna situácia je relatívne dobrá, avšak
pre úspešnosť negatórnej žaloby stačí, ak došlo čo i len k jedinému neoprávnenému rušeniu, pričom
nemožno vylúčiť, že nehrozí opakovanie takéhoto rušenia (R 65/1972).

1.3 Vdanomprípadeevidentnedošlokneoprávnenémurušeniu;ajsamotnýžalovaný(právnyzástupca)
na pojednávaní, konanom dňa 13.03.2018 uviedol, že žalovaný si uvedomil, že chov viac ako dvoch
psov bol pre susedov neúnosný, preto pristúpil k obmedzeniu ich počtu (na dva kusy). Vzhľadom
na správanie sa žalovaného, meniaceho počty psov, ako i vzhľadom na to, že aktuálne má chovnú
sučku a u druhej sučky je predpoklad, že sa chovnou v budúcnosti stane, teda k dvom dospelým
psom môžu pribudnúť aj šteňatá, je vysoko pravdepodobný predpoklad opakovania neoprávnených

rušení hlukom aj zápachom. Tieto skutočnosti okresný súd považoval za preukázanie toho, že rušivý
brechot psov a ich pach pretrváva aj v súčasnom období. Žalovaný dva dni po vykonaní súdnej ohliadky
na mieste samom nahlásil zmenu počtu evidovaných psov zo štyroch na dvoch. Neexistuje žiadna
norma, upravujúca prípustnosť hladiny hluku a intenzity zápachu, produkovaného psami, žiadny právny
predpis nepozná pojem chovateľská stanica a jej činnosť nepodlieha žiadnej registrácii; neexistuje

predpis, upravujúci počet psov, chovaných na určitom území, resp. súkromnom pozemku. Hoci psy
žalovaného sú z veterinárneho hľadiska v dobrej kondícii, pravidelné očkované, odčervované, cvičené
a riadne evidované, súd venoval náležitú pozornosť tomu, či sú dôvody na to, aby žalobkyni bola súdom
poskytnutá ochrana jej práv, pretože je obťažovaná nad mieru, ktorá je primeraná pomerom, v akých
žije. Zisťoval, či žalovaný chovom takéhoto množstva psov (v minulosti v počte spolu so šteňatami aj 10

kusov, v súčasnosti v počte dvoch dospelých psov) neporušuje hranicu medzi tým, čo je ešte dovolené
a čo už dovolené nie je, teda je neprípustné, a to nielen vo vzťahu k žalobkyni a okolitým susedom, ale
aj vo vzťahu k objektívne existujúcim pomerom; skúmal, či chov takého počtu psov plemena nemecký
ovčiak je v obytnej zóne častý, bežný, obvyklý alebo presahuje rámec bežnosti a obvyklosti. Súd prvej
inštancie zobral do úvahy nielen značné výhrady žalobkyne, ale aj výpovede bezprostredných susedov

žalovaného ako svedkov (M. a O.. E.). Z ich výpovedí vyplynulo, že sú obťažovaní chovom psov
žalovaného, nemôžu neobmedzene užívať svoje nehnuteľnosti, chodiť do záhrady, lebo psy kopírujú
ich pohyb, nemôžu relaxovať na dvore vo vonkajšom sedení, sú rušení počas dňa aj v noci brechotom,
zavýjaním a skučaním psov. Brechanie, zavýjanie a kňučanie psov a šteniat nie je jednorazové a ani
pravidelne sa opakujúce, jeho intenzita nie je objektívne merateľná a preto posudzovanie takého hluku je

individuálna záležitosť; i keď by hluk neprekračoval prípustné hodnoty hlučnosti, pre svoje okolie a ľudí,
žijúcich svoj každodenný život, by mohol byť obťažujúci až neznesiteľný. Pre mnohých ľudí je neúnosné
spolužitie so susedom, vlastniacim jedného psa, ktorý by žil v tesnej blízkosti ich obytnej zóny a nie
spolužitie so susedom, ktorý chová rôzny počet psov a šteniat, pričom ide z hľadiska plemena o väčšie
psy, pred ktorými má väčšina ľudí prirodzený rešpekt, ba dokonca strach. Obťažovanie zápachom,

produkovaným psami, je rovnako subjektívna záležitosť a zistiť prípustnú mieru obťažovania v prostredí,
v ktorom žijú strany sporu, nebolo možné. Intenzita zápachu je závislá aj od ročného obdobia, počasia,
čistoty okolia, kde sú psy chované a tiež od starostlivosti o psy. Okresný súd zohľadnil pri rozhodovaní
to, že pri vykonaní ohliadky v bezprostrednej blízkosti kotercov bolo cítiť mierny zápach, pričom ohliadka
bola vykonaná v zimnom období, kedy vo všeobecnosti vzhľadom na chlad zápach necítiť tak výrazne,

ako v letnom období pri vyšších teplotách vzduchu, ako aj to, že zápach cítia osoby bezprostredne žijúce
v blízkosti psov (nielen žalobkyňa). Napríklad svedok O.. B. uviedol, že najhoršie bolo v roku 2014, kedy
mu jeho manželka zvykla hovoriť, že psov cítiť, pričom ide o suseda cez ulicu. Preto okresný súd žalobu
posúdil ako dôvodnú, vyhovel jej a uložil žalovanému, aby sa zdržal obťažovania žalobkyne šírením
pachu a hluku, produkovaného jeho momentálne dvomi psami, pretože chov viac ako jedného psa

plemena nemecký ovčiak v obytnej zóne v bezprostrednej blízkosti stavby rodinného domu žalobkyne
nepovažoval za bežný, ale ohrozujúci výkon práv susedov. Na vykonanej ohliadke okresný súd zistil, že
žalovaný má dostatočné až nadštandardné priestorové možnosti presunutia kotercov psov od rodinného
domu smerom vyššie do záhrady, prípadne až na koniec záhrady, čím by sa mohol eliminovať hluk a
zápach určite. Je na žalovanom, aby zvolil opatrenie, ktorým odstráni existujúci rušivý stav a vytvorí také

podmienky, ktoré jeho okolie nebude považovať za obťažujúce a rušivé.
1.4 Žalovaný síce čiastočne realizoval kroky, ktoré mali zamedziť nadmernému obťažovaniu hlukom a
zápachom, produkovaným jeho psami, avšak situácia stále nie je uspokojivá. Na obranu žalovaného, že
susedov rušia aj psy O.. E., okresný súd konštatoval, že rušenie psami tohto suseda nie je predmetomsporu a žalobkyňa v žalobe ani netvrdí, že by sa cítila byť rušená aj psami O.. E.. Práve naopak uviedla,
že tieto psy sú rodinní miláčikovia, zabrešú raz za deň na poštárku, čo sa nedá porovnať s brechotom
nevyvenčených a nenakŕmených psov žalovaného. Pokiaľ sa žalovaný bránil, že premiestnenie kotercov

do záhrady nie je možné, pretože má koterce vybudované na základe stavebného povolenia a vtedy
platných predpisov, okresný súd poukázal na samotné vyjadrenie žalovaného na pojednávaní dňa
10.10.2017,žesúčasnálegislatívaužnevyžaduje,abykotercemalibetónovúpodlahu,akúmážalovaný,
ale stačí len podlaha z dosák, čo nasvedčuje tomu, že premiestnenie časti kotercov, resp. zhotovenie
nových by nebolo ani stavebno-technicky náročné a priestorové možnosti v záhrade má.

1.5 S odkazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.11.2011 sp.zn.
6Cdo/145/2011 okresný súd uzavrel, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky, nastolené stranami
sporu, ale len na tie, ktoré majú podstatný význam pre rozhodnutie, prípadne postačuje, ak súd
dostatočne objasnil skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých
detailov, uvádzaných stranami sporu; preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní
skutkový a právny základ rozhodnutia stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované

základné právo na spravodlivý proces.
1.6 O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia §262 ods. 1 v spojení s §255 ods.
1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej v texte aj len „C.s.p.“) tak, že žalobkyni
ako strane v spore v plnom rozsahu úspešnej priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

2. Proti rozsudku okresného súdu v plnom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z
dôvodov §365 ods. 1 písm. b), d), f), h) C.s.p.. Napriek tomu, že súd prvej inštancie dostatočne zistil
skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, skutkový
stav nesprávne právne posúdil a následkom toho potom vo veci aj nesprávne rozhodol.

2.1 V zmysle §216 ods. 1 C.s.p. je súd viazaný žalobným návrhom žalobcu. V danej veci žalobkyňa
podala žalobu s dvomi žalobnými petitmi, pričom druhým petitom sa domáhala uloženia povinnosti
žalovanémuniečoaktívnekonať.Podanímzodňa13.04.2017žalobkyňajednakupresnilaznenieprvého
svojho žalobného petitu a v druhom petite zobrala žalobu späť. Súd prvej inštancie takúto zmenu posúdil
len ako upresnenie, resp. čiastočné späťvzatie žaloby akceptoval.

2.2 V zmysle §127 ods. 1 OZ je v obdobných sporoch na mieste použitie negatórnej žaloby; petit musí
byť formulovaný negatívne, t.j., že žalovaný je povinný sa zdržať určitého konania, ktoré musí byť presne
špecifikované. Výrok súdneho rozhodnutia, vydaného na základe takto podanej žaloby, musí obsahovať
presný opis toho, čoho sa má vlastník zdržať, aby bol materiálne vykonateľný núteným výkonom
rozhodnutia v exekučnom konaní. Napriek tomu, že žalobkyňou v zmene jej žaloby formulovaný petit

nespĺňal zákonné požiadavky, súd prvej inštancie znenie tohto petitu bez procesnej dispozície žalobkyne
pozmenil a upravil tak, aby bol v súlade s predmetným zákonným ustanovením a nahradil tak žalobkyňou
použitú nesprávnu formuláciu „žalovaný je povinný zamedziť šíreniu pachu a hluku, vyplývajúceho z
chovu psov nad mieru primeranú pomerom“ za správnu formuláciu „žalovaný je povinný zdržať sa
obťažovania žalobkyne hlukom a pachom nad mieru primeranú pomerom, vyplývajúcim z chovu psov“,

čímrozhodolvovecinadžalobnýnávrh,opravujúctaknesprávneznenienavrhovanéhožalobnéhopetitu
miesto toho, aby z procesných dôvodov žalobu žalobkyne zastúpenej advokátom zamietol.
2.3 V ustanovení §127 ods. 1 OZ je upravené zákonné obmedzenie vlastníckeho práva, ktoré sa priamo
odvíja od vlastníctva, tzv. susedského práva. Ide o konkretizáciu všeobecnej zásady občianskeho práva,
zakotvenej v §3 OZ. Predpoklady, uvedené v hypotéze tejto normy, treba vykladať v každom jednotlivom

prípadeobjektívne.Vkonkrétnychprípadochsamusiatietopredpoklady(nadmieruprimeranúpomerom
a vážne ohrozenie výkonu práv) posúdiť z odborných hľadísk, to znamená aj pomocou znalca, aby
mohli byť podkladom pre objektívny výklad uvedených pojmov. Vlastník nesmie susedov obťažovať
hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom,
tienením, vibráciami a podobne. Potrebné je skúmať, či imisie, spôsobené takýmto zásahom prekračujú

mieru primeranú miestnym pomerom. Žalobným návrhom sa možno voči vlastníkovi, ktorý nerešpektuje
tzv. susedské práva domáhať len toho, aby sa zdržal presne opísaného a vymedzeného rušenia,
ktorým obťažuje suseda alebo ktorým ohrozuje výkon jeho práv (§127 ods. 1 prvá veta OZ). Výrok
súdneho rozhodnutia musí obsahovať presný opis toho, čoho sa má vlastník zdržať, aby tento výrok
bol materiálne vykonateľný núteným výkonom rozhodnutia v exekučnom konaní. Je vylúčené opierajúc

sa o tento právny dôvod žaloby požadovať, aby sa vlastníkovi uložila povinnosť niečo konkrétne
konať, pričom žalobkyňa žalovala uloženie povinnosti žalovanému zamedziť šíreniu pachu a hluku.
Žaloba na vykonanie vhodných a primeraných opatrení na odvrátenie vážne hroziacej škody môže
mať svoj právny dôvod iba v §417 ods. 2 OZ a ak sa osobe, ktorá je rušená v zmysle §127 ods.1 OZ neposkytla náležitá právna ochrana tým, že sa vlastníkovi uložila povinnosť zdržať sa rušenia,
možno uvažovať aj o objektívnej kumulácii a v procese možno aplikovať oba právne dôvody popri
sebe (simultánne), čo však žalobkyňa neurobila. Nie je pritom zrejmé, či toto mal na mysli súd

prvej inštancie, keď v závere odôvodnenia svojho rozhodnutia naznačil ako možnosť riešenia situácie
presun chovu psov vyššie do záhrady, resp. až na koniec záhrady, hoci vykonanie vhodných a
primeraných opatrení na odvrátenie vážne hroziacej škody nebolo predmetom sporu. Zjednodušene
povedané, podstatou ochrany, poskytovanou citovanou právnou normou, je zamedzenie prenikania
nejakých účinkov z jedného pozemku na susedný pozemok. Ak ide o zásah, ktorý neprekračuje mieru

primeranú pomerom a spoločensky únosné hranice, nie je to neoprávnený zásah. Potrebné je skúmať,
či ide o výkon vlastníckeho práva v súlade s platnými predpismi (napríklad zdravotnými, stavebnými,
vodohospodárskymi a podobne). Pri zásahu rušením hlukom okrem miestnych pomerov treba vziať do
úvahy aj intenzitu hluku, ako aj to, či ide o rušenie jednorazové, opakované, úmyselné a celý rad ďalších
okolností, s čím sa však súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal.
2.4 Žalobkyňa si vo svojej žalobe zo dňa 23.12.2016, resp. v jej zmene zo dňa 13.04.2017, uplatnila

právo na uloženie povinnosti žalovanému zamedziť šíreniu pachu, hluku, vyplývajúceho z chovu psov
nad mieru primeranú pomerom. V žalobe však už žiadnym spôsobom nekonkretizovala, koho má tento
hluk a pach obťažovať a ani to, ktorý výkon práva považuje za výkon nad mieru primeraným pomerom
a v ktorom vidí vážne ohrozenie svojich práv. Petit žaloby žalobkyne bol preto nepresný a neurčitý
a procesne bolo neprípustné, aby nedostatky tohto petitu odstránil samotný súd prvej inštancie jeho

preformulovaním.
2.5 Dokazovanie k otázke prekročenia povolenej hladiny hluku brechotom psov nespočíva len v
prehratí audiovizuálnych záznamov, vyhotovených žalobkyňou bez verifikácie času ich vyhotovenia
ako aj podmienok, za ktorých boli vyhotovené a to najmä s prihliadnutím na udalosti, ktoré im mohli
predchádzať. V tomto smere je potrebné poukázať na závery vykonanej ohliadky na mieste samom,

kedy psy zabrechali hlasnejšie len v prípadoch, keď sa sudkyňa pred jedným z kotercov pošmykla a keď
účastníci ohliadky odchádzali z dvora, pričom počas pobytu účastníkov ohliadky na dvore žalobkyne a
to aj v bezprostrednej blízkosti kotercov boli kľudné a nebrechali.
2.6 Žaloba žalobkyne o zamedzenie šírenia pachu a hluku, vyplývajúceho z chovu psov v časti
týkajúcej sa pachu nebola žiadnym spôsobom identifikovaná a nie je teda zrejmé, ktorého rušenia by

sa mal žalovaný zdržať, čo cítila sudkyňa pri ohliadke pach psov, resp. pach pevných alebo tekutých
odpadov - moču, prípadne exkrementov psov. Tento nedostatok žaloby však žalobkyňa do rozhodnutia
súdu prvej inštancie neodstránila. Žaloba teda nespĺňala zákonom vyžadované všeobecné náležitosti a
neobsahovala konkrétny tzv. konečný návrh - petit, ktorý musí byť presný a určitý, pretože vymedzuje
predmet sporu. Pokiaľ žaloba neobsahuje žiadny petit alebo vadný petit, súd už nemá voči stranám

sporu poučovaciu povinnosť a tento nedostatok má viesť k zamietnutiu žaloby. Pokiaľ súd prvej inštancie
rozhodol o neurčitej žalobe, postupoval procesne nesprávne. Poukázal na rozhodnutie v obdobnej veci
Krajského súdu Trnava sp.zn. 23Co/327/2011 zo dňa 25.03.2013.
2.7 Napriek tomu, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku podrobne vysvetľuje, prečo
pripustil a vykonal dôkazy, predložené žalobkyňou až na poslednom pojednávaní (13.03.2018), takýmto

postupom okresný súd porušil zásadu sudcovskej koncentrácie konania a flagrantne porušil článok 9
Základných princípov Civilného sporového poriadku, podľa ktorého majú strany sporu právo oboznámiť
sa s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany a môžu k nim vyjadriť svoje stanovisko v rozsahu,
ktorý určí zákon. Aj keď okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia tvrdí, že vytvoril obom stranám
podmienky, ktoré by im neznemožňovali realizáciu procesných práv, tak zo zápisnice z pojednávania zo

dňa 13.03.2018 toto nevyplýva, keďže po vykonaní predmetných dôkazov žalovanému súd neumožnil
vyjadriť sa k týmto dôkazom a rovno pristúpil k záverečným zhrnutiam návrhov, vyjadreniu sa k
dokazovaniu a k právnej stránke veci, až v rámci ktorého prednesu sa mohol žalovaný bez možnosti
prejednať vec so svojím advokátom k týmto dôkazom vyjadriť.
2.8 Nestotožnil sa s názorom okresného súdu, že k týmto dôkazom sa mal žalovaný, ako aj jeho právny

zástupca možnosť vyjadriť v rámci záverečného zhrnutia návrhov a vyjadrenia sa k dokazovaniu a k
právnej stránke veci a postup súdu prvej inštancie v tomto smere preto považoval za postup, ktorým mu
bolo odňaté právo konať pred súdom. Poukázal na to, že okresný súd žiadnym spôsobom neskúmal a
neverifikoval čas a podmienky vzniku ostatných audiovizuálnych záznamov, predložených žalobkyňou
a teda či sa tieto týkajú vôbec obdobia pred podaním žaloby, čo je podstatné už aj z toho hľadiska, že

medzi týmito záznamami bolo viacero záznamov, vyhotovených pred niekoľkými rokmi, čo je objektívne
dané z dôvodu, že niektoré psy, zachytené na týchto záznamoch, už niekoľko rokov nežijú. Je zrejmé,
že žalobkyňa predkladala súdu ako dôkazy nahrávky staré už niekoľko rokov, ktoré sa vôbec netýkali
obdobia pred podaním žaloby a o ktoré súd prvej inštancie oprel svoje rozhodnutie v roku 2018.2.9 Nesúhlasil ani s názorom okresného súdu ohľadom aplikácie ustanovenia §217 ods. 1 C.s.p.,
pretože je vylúčené, aby súd rozhodoval podľa stavu, ktorý v čase vyhlásenia rozhodnutia už neexistuje.
Poukázal na R 37/1985.

3.10 Navrhol, aby krajský súd v zmysle §388 C.s.p. rozsudok okresného súdu zmenil a žalobu v plnom
rozsahu zamietol a žalovanému priznal plný nárok na náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho
konania, alebo aby rozsudok okresného súdu podľa §389 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) C.s.p. zrušil a
vec mu podľa §391 ods. 1 C.s.p. vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie; uplatnil si plný nárok na
náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania.

3. Žalobkyňa v replike navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť. Nesúhlasila s odvolaním ani jeho
dôvodmi. Okresný súd vykonal rozsiahle dokazovanie a dospel k správnym skutkovým zisteniam a
vec správne právne posúdil. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že súd do výroku svojho rozhodnutia
nemusí prevziať doslovne žalobcom naformulovaný petit žaloby, ale môže v ňom vykonať také zásahy,
ktoré zachovávajú podstatu petitu a nemenia jeho zmysel. Poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky zo dňa 28.09.2010 sp.zn. 5Cdo/254/2009, ako aj na ustanovenie §129 C.s.p. a v
súvislostistýmajnarozsudokOkresnéhosúduSpišskáNováVeszodňa19.01.2012sp.zn.8C/45/2011.
3.1 Zo žaloby a z vykonaného dokazovania, najmä z výsluchu žalobkyne a výsluchu svedkov, ako aj
ňou predložených listinných dôkazov jednoznačne vyplynulo, že žalobkyňu a susedov obťažuje chov
psov, konkrétne hluk a pach, ktorý vyplýva z tohto chovu a to už niekoľko rokov. O obťažovanie nad

mieru primeranú daným pomerom v tomto konkrétnom prípade ide predovšetkým z dôvodu, že žalovaný
prevádzkuje chovnú stanicu so zameraním na množenie psov, pričom ide o jedinú chovnú stanicu na
ulici, t.j. v obytnej zóne, v ktorej sú domy postavené jeden vedľa druhého v malej vzdialenosti. Situácia sa
značne zhoršuje od jari po jeseň, najmä v súvislosti s chovom viacerých šteniat, vyžadujúcich zvýšenú
starostlivosť a keď ju od žalovaného nedostanú, intenzívne kňučia, prípadne štekajú. V tomto období je

aj zápach, šíriaci sa z priestorov chovu oveľa intenzívnejší, ako v zimnom období.
3.2 Dokazovanie prekračovania povolenej hladiny hluku brechotom psov v tomto prípade nie je
potrebné, pretože z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že psy už samotným, častokrát
dlhšie trvajúcim až sústavným brechotom, od skorých ranných hodín (od cca 4.00 h. - 5.00 h.) nielen
žalobkyňu, ale aj iných susedov skutočne obťažujú nad mieru primeranú pomerom. Samotný žalovaný

na pojednávaní uviedol, že si uvedomil, že v minulosti stav, keď držal viac psov, bol zrejme neúnosný,
pretoobmedzilpočetpsovnadvoch,ktorýjerovnocennýspočtompsov,držanýchjehosusedomO..E.m
anevybočujetakzbežnýchzvyklostínauliciA.E..O..E.všakneprevádzkujeaaninikdyneprevádzkoval
na ulici A. E. chovnú stanicu, nemnožil a ani nemnoží psov, tieto psy sú dokonca vykastrované. Ním
chované psy sú pokojného plemena, vyrovnané, nie sú neustále uzavreté v koterci ako psy žalovaného.

O.. E. sa o svoje psy dennodenne stará, keďže býva v dome, v ktorom ich chová, sú to jeho miláčikovia
a čo je najpodstatnejšie, svojím brechotom neobťažujú nikoho, pretože brešú len sporadicky, čo je
dôvodom, že doposiaľ sa žiadny zo susedov na jeho psy ani nesťažoval.
3.3 Žalobkyňa nesúhlasila ani s tvrdením žalovaného, že sa nemal možnosť oboznámiť s dôkazmi ňou
predloženými na súdnom pojednávaní, konanom 13.03.2018 a že tieto boli predložené až po skončení

dokazovania; poukázala na obsah zápisnice o pojednávaní. Počas dokazovania na pojednávaní právny
zástupca žalovaného dokonca opustil na niekoľko minút pojednávaciu miestnosť v čase prehrávania
zvukovo-obrazových nahrávok.
3.4 Žalovaný tiež nedôvodne spochybňuje obdobie vzniku zvukovo-obrazových záznamov, aj to len
v podanom odvolaní, keďže tieto záznamy z tohto dôvodu v priebehu konania pred súdom prvej

inštancie nijako nespochybňoval. Žalobkyňa zvukovo-obrazové záznamy vyhotovovala priebežne a to
pred podaním žaloby už od roku 2014, žalobu podala v januári 2017, v priebehu súdneho konania, ako
aj krátko pred konaním pojednávania, na ktorom bol vynesený rozsudok.
3.5 Argument žalovaného, že psy v čase ohliadky až tak nebrechali, tiež nie je dôvodný, pretože
pri prehliadke sa žalovaný ako majiteľ psov nachádzal v ich bezprostrednej blízkosti a už svojou

prítomnosťou pôsobil na psov a keď sa rozbrechali, zahriakol ich, na základe čoho prestali. Žalovaný
však v mieste chovu nebýva ani sa nezdržiava okrem toho, že večer psy nachová, takže situácia je
opačná a psy brešú, pretože im v tom nemá kto zabrániť.
3.6 Navrhla, aby krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil a priznal jej voči
žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

4. Žalovaný v duplike zotrval na svojom odvolaní. Priznal, že nemožno namietať voči tvrdeniu žalobkyne,
že súd do výroku svojho rozhodnutia nemusí prevziať doslovne žalobcom formulovaný petit žaloby a
že v ňom môže vykonať také zásahy, ktoré zachovávajú podstatu petitu a nemenia jeho zmysel; takýtonázor je však akceptovateľný len v prípade, ak žalobný petit nemá žiadne vady a jeho zmena zo strany
súdu spočíva v podstate len v jeho gramatickej úprave. Takýto postup však neprichádza do úvahy v
prípadoch, ak žalobcom formulovaný petit nespĺňa zákonné požiadavky - v danom prípade vyplývajúce

z ustanovenia §127 ods. 1 OZ, ako tomu bolo v súdenej veci, čím rozhodol vo veci nad žalobný
návrh,opravujúctaknesprávneznenienavrhovanéhožalobnéhopetitunamiestotoho,abyzprocesných
dôvodov žalobu zamietol. Opätovne poukázal na znenie ustanovenia §127 ods. 1 OZ. Poukaz žalobkyne
na iný rozsudok okresného súdu, vydaný v obdobnej veci, ktorý zrejme nebol preskúmaný v rámci
odvolacieho, resp. dovolacieho konania nie je namieste, preto nemožno automaticky tvrdiť, že tento

rozsudok iného okresného súdu je správny. Navyše tento rozsudok bol vydaný ešte za účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku.
4.1 Ďalšie tvrdenia žalobkyne, uvedené v jej vyjadrení, nemajú žiaden racionálny podklad a ani neboli
predmetomdokazovania,vykonanéhovspore.Niejezrejmé,akýmspôsobomdošlažalobkyňakzáveru,
že žalovaný prevádzkuje chovnú stanicu so zameraním na množenie psov; pokiaľ takéto tvrdí, mala
by v tomto smere predložiť aj dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti, čo však zrejme už nemôže

byť predmetom odvolacieho konania. Žalobkyňa zrejme opomenula, že skutočným prevádzkovateľom
chovnej stanice psov na ul. I. E. v S. J. je p. O.. R. P. a v minulosti bol aj p. C. K., bývajúci na tejto ulici.
O.. S. E., ktorý bol v tejto veci vypočutý ako svedok, taktiež v minulosti choval viacero psov a v jeho
dvore sa nachádzalo spolu šesť až osem psov a šteniat.
4.2 Nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne, že by mali byť výlučne psy žalovaného na ulici, ktoré by

mali brechať a obťažovať žalobkyňu hlukom a pachom nad mieru primeranú pomerom. Žalovaným v
súčasnosti držaný počet psov nevybočuje z bežných zvyklostí na ulici A. E. v S. J..
4.3 Okresný súd žiadnym spôsobom neskúmal a neverifikoval čas a podmienky vzniku audiovizuálnych
záznamov, predložených žalobkyňou. Je zrejmé, že žalobkyňa predkladala súdu ako dôkazy nahrávky
staré niekoľko rokov, ktoré podľa názoru žalovaného boli účelovo upravené, keďže niektoré sekcie sa

viackrát opakovali a netýkali sa obdobia pred podaním žaloby.
4.4 Ani vykonanou ohliadkou za súčasnej prítomnosti viacerých cudzích ľudí nebola preukázaná
opodstatnenosť žaloby žalobkyne a nebolo preukázané, že by žalovaným chované psy brechali a
vytvárali taký zápach, že by tým obťažovali žalobkyňu hlukom a pachom nad mieru primeranú pomerom.
4.5 K vyjadreniu právneho zástupcu ako prílohu pripojil vyjadrenie aj žalovaný osobne. Koterce aj

výbeh pre psov pravidelne čistí a po vypustení psov v krátkej dobe exkrementy pozbiera a uloží ich do
uzatvárateľnej nádoby aj viackrát denne a koterce pravidelne umýva. Žalobkyňa nehovorí pravdu, že z
pozemku sa šíri neprimeraný hluk a pach najmä v letných mesiacoch. V prípade narodenia šteniatok sa
sučka o ne stará, počas dojčenia ich pravidelne olizuje, masíruje im brušká a vylizuje aj výkaly. Žalovaný
v koterci aj vo výbehu zabezpečuje starostlivosť o čistotu.

4.6 Nie je pravda, že jeho chovateľská stanica na ul. A. E. je jediná, lebo chovateľskú stanicu vlastní aj
O.. R. P. na adrese A. E.W. ďalšia sa nachádza na ulici O. tiež v obytnej zóne a na ulici A. E. chovajú
aj iné rôzne zvieratá, napríklad králiky, sliepky, prasatá, ovce a kravu.
X.X Poprel, že by patril medzi množiteľov psov, jeho sučka má splnené podmienky čistokrvného chovu,
má najvyššie skúšky, všestrannú medzinárodnú skúšku IPO3 a špeciálnu stopársku skúšku IPO-FH, čo

má v SR len niekoľko psov. Zúčastnil sa s ňou aj majstrovstiev Európy psov stopárov v Taliansku, od
roku 2008 sa zúčastňuje majstrovstiev Slovenska a kvalifikačných pretekov na majstrovstvách sveta; bol
prvým náhradníkom na majstrovstvách sveta v Moskve. Jeho sučka počas svojho života odchovala len
tri vrhy šteniatok, naposledy štyri šteniatka v marci 2017, pretože sa zúčastnila spomínaných pretekov.
Počas odchovu šteniatok tieto prikrmuje päť aj šesť krát denne kvalitným krmivom a toľkokrát čistí aj

chovateľské zariadenie. Sučka má v období dojčenia trvalý prístup k potrave. Dospelých psov chová
žalovaný jedenkrát denne, ako je to obvyklé. O týraní psov hladom, ako tvrdí žalobkyňa, nemôže byť
ani reč. Keby šteniatka neboli nadštandardné a držané v nevyhovujúcich podmienkach, nedostali by
preukaz pôvodu.
4.8 Na základe sťažnosti žalobkyne, ktorá je podľa počtu podaných sťažností chorobnou sťažovateľkou,

boli u žalovaného vykonané kontroly zo Štátnej veterinárnej správy, ktoré predložil súdu. Ani v jednom
prípademunebolodokázanéžiadnepochybenieanizávady.Tietokontrolybolivykonanépočasodchovu
šteniatok, ale ani jedna žiadne nedostatky nepotvrdila.
4.9 Poukázal na to, že rodina M. v minulosti chovala sliepky a dokonca aj prasatá.
4.10 Tvrdil, že jeho psy neštekajú, pokiaľ nie sú vyprovokované. Žalobkyňa používa na dráždenie psov

ultrazvukový prístroj ako i prístroj, ktorý bliká na okne a je nasmerovaný na pozemok žalovaného, do
psov hádže kamene a zem, čím psov provokuje ku štekaniu. Týmto konaním úmyselne spôsobuje psom
traumu, čím sa žalobkyňa dopúšťa týrania zvierat.4.11 Poukázal na to, že O.. E. v minulosti množil psov, odchoval ich bez preukazu pôvodu; jeho pes
labrador je synom jeho sučky. Z tohto dôvodu ich dali vykastrovať. Nie je pravda, že jeho psy štekajú
len na poštárku, štekajú na prechádzajúcich ľudí aj psy a návštevy žalovaného, v nočných hodinách

vyrušujú susedov, pretože majú búdy pod balkónom na ulici; štekajú na mládež, vracajúcu sa z diskoték
v nočných hodinách či už na ulicu A. E. alebo na Chrenovisko.
4.12 Zvukové nahrávky žalovanému nebolo umožnené si vypočuť v plnom rozsahu, pretože mu boli
zaslané na priloženom USB kľúči, kde pes veľa neštekal. Prehrávky boli na súde prehrávané len
útržkovito, aj tak bolo zrejmé, že sa niektoré viackrát opakujú, boli získané protizákonným spôsobom

počas niekoľkých predchádzajúcich rokov, ako to žalobkyňa aj sama priznala. Boli zostrihané a nebolo z
nich zrejmé, že to šteká pes žalovaného. Kamera si sama zosilňuje zachytený zvuk, takže ani intenzita
zvukunemôžebyťztakéhotozdrojasprávneposudzovaná.Mohlobyťtiežmanipulovanésnastaveniami
kamery, ako je napríklad čas, dátum, dráždenie psa k štekaniu ultrazvukom z iného okna. Voči týmto
nahrávkam sa vyjadril vo vyjadreniu k žalobe, ako aj na súde. Niektoré fotografie dodané ako dôkazy
boli zjavne fotené z pozemku žalovaného; neoprávneným vstupom na pozemok sa žalobkyňa dopustila

trestného činu rušenia domovej slobody.
4.13 Žalobkyňa naďalej sleduje dvor žalovaného a pozemok kamerou, čím narušuje súkromie jeho
rodiny.
4.14 V čase ohliadky sa všetci prítomní presunuli do výbehu pre psov. Psy sa chovali pokojne napriek
tomu, že cudzí ľudia vošli do ich teritória. Zaštekali až vtedy, keď sa pani sudkyňa pošmykla na snehu

a rozhodila rukami, čo ich vydráždilo; na zabrechanie sa značne preľakla; žalovaný ich reflexívne
napomenul povelom, na čo prestali štekať. Neštekali ani pri prehliadke záhrady žalobkyne a to i napriek
tomu, že všetci po schodoch prešli až do záhrady.
4.15 Žalovaný nemal možnosť sa vyjadriť ani k dôkazom na poslednom USB kľúči s fotografiou novín
Nový čas, predloženom na druhom pojednávaní; psy zaštekali ani nie na prechádzajúcu osobu, ako na

žalobkyňu, vykláňajúcu sa z okien na poschodí domu, odkiaľ ich snímala kamerou. Z tohto miesta ich
zvykne dráždiť ultrazvukom ako i blikajúcim prístrojom v nočných hodinách, a hádzaním kameňov.

5. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaného zotrvala na svojom vyjadrení; prevádzkovanie chovnej stanice a
množenie psov žalovaným vyplýva z dôkazov, predložených ako príloha k žalobe; tvrdenie žalovaného,

že na ulici A. E. sa nachádzajú aj iné chovné stanice nie je pravdivé, pretože O.. P. a p. K. mali chovné
stanice v minulosti, pričom O.. P. sa venoval chovu psov v 90-tych rokoch. Okrem toho rodinný dom O..
P. je posledným domom na ulici na opačnej strane, teda je vzdialený od rodinného domu žalobkyne.
Žalovaný však chová psy v bezprostrednom susedstve žalobkyne.
5.1 Sučka žalovaného bola nakrývaná v mesiaci marec 2017, t.j. po podaní žaloby v tejto veci a

okotila sa začiatkom mesiaca jún 2017. Predaj šteniat bol inzerovaný na portáli bazos.sk (inzerát zo
dňa 15.07.2017). Ďalšie tvrdenia žalovaného o dráždení psov ultrazvukovým prístrojom alebo blikacím
prístrojom sú nepodložené, klamlivé tvrdenia.
5.2 Nepravdivé je aj tvrdenie, že žalobkyňa vstúpila na pozemok žalovaného.
5.3 Námietka žalovaného, týkajúca sa skráteného prehrávania obrazovo-zvukových záznamov na

pojednávaníniejedôvodná,keďženaotázkusúdužalovanýanijehoprávnyzástupcanenamietalitakýto
spôsob prehrávania záznamov. Tento spôsob vykonávania dôkazov vzhľadom na rozsiahlosť záznamov
je plne v súlade so zásadou rýchlosti a hospodárnosti súdneho konania, keďže prehrávanie celých
záznamov by zabralo viac hodín. Nie je pravdivé ani tvrdenie žalovaného, že nemal možnosť vyjadriť sa
k obrazovo-zvukovým záznamom predloženým súdu na pojednávaní. Žalovanému bolo zo strany súdu

umožnené vyjadriť sa k nim, avšak túto možnosť na pojednávaní nevyužil.
5.4 Tvrdenia žalovaného, týkajúce sa chovu zvierat žalobkyňou v minulosti a chovu psov rodinou O..
E., tak ako ich opisuje žalovaný, sú zavádzajúce a nemajú žiaden súvis s touto vecou.
5.5 Dôkazmi, vykonanými súdom prvej inštancie na pojednávaní a ohliadkou miesta chovu psov bolo
jednoznačne preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu

prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu.

6. Žalovaný už možnosť vyjadriť sa k vyjadreniu žalobkyne nevyužil.

7. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§34 C.s.p.), preskúmal vec bez
potreby nariadenia odvolacieho pojednávania (§385 ods. 1 C.s.p.) len v rozsahu odvolania podľa §379
C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§380 ods. 1 C.s.p.) a rozsudok súdu prvej inštancie podľa
§387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.8. Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného, uvedeného v odvolaní,
ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie. Stotožňuje sa

so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku a
v zmysle §387 ods. 1 C.s.p. na tieto poukazuje; súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov
dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a
súčasne vec správne právne posúdil.

10. Okresný súd konštatoval, že ochrany vlastníckeho práva sa možno domáhať žalobou podľa §127

ods. 1 OZ, ktoré sa vzťahuje na konanie, spočívajúce v tom, že vlastník pri výkone vlastníckeho práva
obťažuje iného, prípadne ohrozuje výkon jeho práv. V prejednávanej veci žalobkyňou tvrdené zásahy
do jej vlastníckeho práva mali spočívať v obťažovaní žalobkyne hlukom a pachom nad mieru primeranú
pomerom, vyplývajúceho z chovu psov na pozemku v priamom susedstve jej rodinného domu, ktoré
psy chová žalovaný, pričom predmetné nehnuteľnosti - rodinný dom a priľahlé pozemky - patria do

vlastníctva jeho rodičov. Samotný žalovaný býva v inej časti mesta a starostlivosť o psy zabezpečuje
dochádzaním. Jeho dochádzka nie je pravidelná, tým pádom psy sú aj hladné a neopatrené, teda aj
nepokojné a hlučné. Okrem toho ich koterce nie sú vyčistené a zapáchajú. Keďže koterce sú postavené
v bezprostrednej blízkosti rodinného domu žalobkyne, psy reagujú na fungovanie rodiny žalobkyne v ich
blízkosti brechotom. Tieto skutočnosti žalovaný popieral. Priznal len, že skutočne choval viac psov, s

ktorými absolvoval medzinárodné i svetové výstavy, a má chovnú sučku, resp. dve, ktorú chová riadne s
povolením mesta a riadne platí dane. Vzhľadom na rozdielne tvrdenia strán sporu okresný súd vykonal
ohliadku na mieste samom s úmyslom zistiť stav veci, ako aj objektivizovať subjektívne tvrdenia strán
sporu. Okresný súd zistil, že pozemky obidvoch strán sporu sú v bezprostrednej blízkosti, koterce pre
psy sú situované v blízkosti oddychového sedenia žalobkyne; ohliadka bola vykonávaná v zimnom

období, preto zápach psov a ich exkrementov, prípadne moču nebol veľmi intenzívny a vykonávala
sa za prítomnosti žalovaného, ktorý psy upokojil, pokiaľ reagovali na prítomnosť cudzích osôb v ich
teritóriu podráždene. Okresný súd skonštatoval, že obťažovanie zápachom, produkovaným psami, je
subjektívna záležitosť a zistiť prípustnú mieru obťažovania v prostredí, v ktorom žijú strany sporu nebolo
možné. Intenzita zápachu je závislá aj od ročného obdobia, počasia, čistoty okolia, kde sú psy chované

a tiež od starostlivosti o samotné psy. Pri rozhodovaní okresný súd zohľadnil aj to, že počas ohliadky v
bezprostrednej blízkosti kotercov bolo cítiť mierny zápach napriek zimnému obdobiu, kedy zápach cítiť
podstatne menej výrazne ako v letnom období pri vyšších teplotách vzduchu a zohľadnil aj to, že zápach
cítia osoby bezprostredne žijúce v blízkosti psov, teda nielen žalobkyňa, ale aj susedia cez ulicu.

11. Okresný súd vo svojom rozsudku priznal žalobkyni ochranu jej vlastníckeho práva podľa ustanovenia
§127 ods. 1 OZ, lebo dospel k záveru, že k zásahu do jej vlastníckeho práva dochádza nad mieru
primeranú pomerom. Vychádzal zo skutkových zistení na základe vykonaného dokazovania, najmä
ohliadkou na mieste samom. Vlastnícke právo možno chrániť nielen žalobou podľa §127 ods. 1 OZ, ale
aj vlastníckou žalobou podľa §126 ods. 1 OZ. Žaloba z imisií predstavuje osobitný prípad negatórnej

(zapieracej) žaloby, pritom ustanovenie §127 ods. 1 OZ je potrebné považovať za osobitnú úpravu v
pomere k ustanoveniu §126 OZ. Imisiami (zásahmi) sa spravidla rozumie prenikanie nejakých účinkov (z
činnosti alebo z nečinnosti vlastníka) z jednej nehnuteľnosti na druhú (susednú) nehnuteľnosť (porovnaj
napríklad R 37/1985). Nepriamou imisiou sú také vlastnícke úkony, ktorých bezprostredné účinky sa
prejavujú na vlastnej nehnuteľnosti a jedine z iných príčin mimo vôle vlastníka a bez jeho prispenia

pôsobia aj na nehnuteľnosť suseda. O priamu imisiu ide vtedy, ak vlastnícke úkony majú vzápätí
bezprostredné účinky nielen na vlastnú nehnuteľnosť, ale aj na nehnuteľnosť suseda, resp. len na túto
nehnuteľnosť. V ustanovení §127 ods. 1 OZ sú upravené imisie spočívajúce v tom, že vlastník veci pri
výkone vlastníckeho práva obťažuje iného, prípadne ohrozuje výkon jeho práv; ide o nepriame zásahy,
ktoré musí každý znášať, pokiaľ nepresahujú (nedosahujú) určitú intenzitu rušenia: u obťažovania

mieru primeranú pomerom a u výkonu práv imisiou dotknutého vlastníka susednej nehnuteľnosti stav
vážneho ohrozenia. Pokiaľ existuje len nízka intenzita takéhoto rušenia - ide o nepodstatné zásahy, t.j.
o bežné správanie, ktoré sú susedia povinní navzájom si trpieť, lebo je spojené s obvyklým užívanímnehnuteľnýchvecí;vtakomtoprípadenebolobymožnéúspešnesadovolaťsúdnejochrany(rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo/68/2008).

12. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že nárok žalobkyne na súdnu ochranu bol správne založený
na ustanovení §127 ods. 1 OZ. V rámci preštudovania spisového materiálu krajský súd zistil, že
okresný súd vykonal dostatočné dokazovanie (vrátane ohliadky na mieste samom), ktoré v plnom
rozsahu korešponduje s prijatým záverom v jeho rozsudku. V odôvodnení sú jednoznačné odpovede na
odvolacie námietky žalovaného. Okresný súd sa riadne a podrobne vysporiadal so všetkými dôkazmi

a skutočnosťami v spore preukazovanými. Jeho odôvodnenie zodpovedá zákonným ustanoveniam, je
presvedčivé a výstižné.

13. Nie je dôvodná odvolacia námietka žalovaného, že okresný súd nepripustil zmenu žaloby ani
čiastočné späťvzatie žaloby a ďalej konal, a že si sám vytvoril petit žaloby. Civilný sporový poriadok
žalobný nárok (procesný nárok) definuje ako individualizáciu predmetu konania, predmetu civilného

sporu, teda súhrnu skutkových a právnych poznatkov, ktoré budú predmetom právneho posúdenia
nezávislým súdom v rámci civilného procesu. Žalobca je povinný v žalobe svoj žalobný nárok riadne
špecifikovať, individualizovať a konkretizovať; predmet civilného sporu zásadne neurčuje súd, ale
žalobca ako tzv. dominus litis. Žalobca je povinný pravdivo a úplne opísať rozhodujúce okolnosti
skutkového žalobného deja - táto povinnosť tvorí jednu zo základných procesných povinností žalobu

- povinnosť tvrdenia. Druhou zložkou žalobného nároku je tzv. žalobný návrh, označovaný aj ako
petit žaloby, v ktorom žalobca konkretizuje návrh na poskytnutie ochrany špecifickým spôsobom,
zodpovedajúcim skutkovému žalobnému deju. Žalobný petit musí byť jasný, stručný, určitý, zrozumiteľný
a vykonateľný; súdna prax je jednotná v tom, že požiadavku, aby z návrhu na začatie konania bolo
zjavné, čoho sa navrhovateľ domáha, nemožno vykladať tak, že by navrhovateľ bol povinný urobiť návrh

zneniavýroku,ktorýsudcalenprevezmedovýrokurozsudku;ustanoveniaCivilnéhosporovéhoporiadku
neukladajú žalobcovi formulovať návrh rozsudku, ale iba to, aby z návrhu na začatie konania bolo
zjavné, čoho sa žalobca domáha; určite a zrozumiteľne označiť spôsob určenia právneho vzťahu, práva
alebo povinnosti, ktorá má byť rozhodnutím súdu uložená odporcovi (viď ZSP 56/2005). Ústavný súd
Slovenskej republiky v rozhodnutí II. ÚS 135/2004 konštatuje, že prílišný formalizmus pri posudzovaní

úkonov účastníkov občianskeho súdneho konania na nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí
do procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú oporu v zákone, ktoré idú nad rámec zákona alebo
nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého
procesu. Ak boli splnené základné náležitosti podania, ale to, čoho sa navrhovateľ dovoláva (žalobná
žiadosť) by mohlo byť formulované ešte presnejšie, všeobecný súd nemôže po opakovaných výzvach na

doplnenie podania, ktoré účastník realizuje listinnými dôkazmi a nie doplnením návrhu konanie zastaviť.
Tým sa dopúšťa porušenia článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a odmieta spravodlivosť.
Obdobný záver zaujal i Najvyšší súd Českej republiky v rozhodnutiach sp.zn. 28Cdo/3130/2008 a sp.zn.
22Cdo/2255/2009, Najvyšší súd Slovenskej republiky napr. v rozhodnutiach sp.zn. 5Cdo/196/2009, sp.
zn. 5Cdo/254/2009, sp. zn. 1Cdo/70/2010.

13.1 Okresný súd svoj postup, keď nerozhodoval o zmene žaloby ani o späťvzatí jej časti vysvetlil (viď
č.l. 29 spisu) v úradnom zázname, že vzhľadom na to, že žaloba ešte nebola doručená žalovanému,
považoval podanie zo dňa 13.04.2017 žalobkyne len za upresnenie formulácie znenia prvého žalobného
návrhu(prvýpetit).Takémutopostupuokresnémusúdunebrániažiadnezákonnéprocesnéustanovenia.

14. Žalovaný v odvolaní namietol aj, že ak sa žalobkyňa domáha ochrany v zmysle §127 OZ, tak
nemožno ukladať povinnosť konať, lebo v takom prípade ide o žalobu na odvrátenie škody v zmysle
§417 ods. 2 OZ; okresný súd sa s podstatou ochrany vlastníckeho práva v zmysle §126 a §127
OZ nevysporiadal. Odpoveď na túto odvolaciu námietku krajský súd uviedol v bode 11 a 13 svojho
rozhodnutia a poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 22Cdo/2466/2007.

15. Aj odpoveď na ďalšiu odvolaciu námietku ohľadom petitu žaloby a jeho nepresnosti,
ohľadom obťažovania hlukom, keď okresný súd nedostatky petitu žaloby nemohol sám odstraňovať
preformulovaním, krajský súd zodpovedal v bode 13 svojho rozsudku.

16. Odvolacie námietky, že psy nebrechali ani na ohliadke, len keď sa sudkyňa pošmykla a že vo
vzťahukintenzitebrechotuahlukumalobyťvykonanéinédokazovanie,akojeprehratieaudiovizuálnych
záznamov a tiež, že petit žaloby ohľadom pachu nebol definovaný a identifikovaný a nie je zrejmé,ktorého rušenia sa má žalovaný zdržať, sú nedôvodné; odvolací súd poukazuje na dôvody rozhodnutia
okresného súdu aj na dôvody svojho rozhodnutia v bodoch 11,13.

17. Okresný súd nepochybil ani procesne: zo zápisnice o pojednávaní (č.l. 87 až 93, č.l. 128) vyplýva,
že postupoval v súlade s procesnými predpismi a umožnil vyjadriť sa stranám sporu, neznevýhodňujúc
ani jednu z nich. Odvolacia námietka žalovaného je aj v tomto smere nedôvodná.

18. Žalovaný napadol odvolaním rozhodnutie okresného súdu z dôvodov, uvedených v ustanovení §365

ods.1 písm. b/, d/, f/ a h/ C.s.p..
Prvý odvolací dôvod (§365 ods.1 písm. b/ C.s.p.) - súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces - predpokladá, že ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov
strán; ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá
a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty; právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne

očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych
autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať,
že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo; ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a
právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto
odklonu; v prejednávanom spore tento odvolací dôvod naplnený nebol.

Druhý odvolací dôvod (§365 ods.1 písm. d/ C.s.p.) - konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci - znamená, že v konaní boli iné vady, ktoré mohli mať vplyv na výrok
rozhodnutia; v prejednávanej veci iné vady krajský súd nezistil.
Tretí odvolací dôvod (§365 ods.1 písm. f/ C.s.p.) - súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam - predpokladá zistenie vady skutkovej, ktorá môže byť

dôvodom odvolania; ide o nesprávny postup súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania,
pričom súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, prípadne neprihliadol na
skutočnosti, ktoré boli preukázané; v spore, ktorý bol predmetom odvolacieho prieskumu, nebol zistený
ani tento odvolací dôvod.
Ani štvrtý odvolací dôvod (§365 ods.1 písm. h/ C.s.p.) - rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci - kedy ide o hmotnoprávnu vadu rozhodnutia, predstavujúcu
mylné použitie právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový
stav nemožno použiť - v prejednávanom spore nie je zistiteľný.

19. Súd prvej inštancie rozhodol správne, svoje rozhodnutie riadne a správne odôvodnil (§220 C.s.p.)

a to aj vo výroku o trovách konania.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa §396 ods. 1 C.s.p.
(ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie) v spojení
s §255 ods. 1 C.s.p. (súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci) a v

spojení s §262 ods. 1 C.s.p. (o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí) tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu.

21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie
v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu
podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).