Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, May 23, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/143/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6917207465
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6917207465.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov Mgr.
Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobcov 1/ Q. X., narodenej XX. XX. XXXX, s
trvalým pobytom B. XXX, K., 2/ H. E., narodenej XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom G. XXX, 3/ Z. F.,
narodenej XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom J. XX, všetci právne zastúpení JUDr. Róbertom Lakatošom,
advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Daxnerova 5, Rimavská Sobota, proti žalovanému S. E.,

narodenému XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom J. XXX, právne zastúpenému JUDr. Pavlom Balogom,
advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Železničná 6/1, Rimavská Sobota, o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č.
k. 9C/21/2017-14 z 10. júla 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rimavská Sobota, ako súd prvej inštancie (ďalej aj „okresný súd", alebo „súd prvej
inštancie" event. „prvoinštančný súd") odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 10. 07. 2017 určil,
že novovytvorená CKN parc. č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, vytvorená
geometrickým plánom geodeta I. S. č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 02. 11. 2016, a rodinný dom so
súp. č. XXX patria do podielového spoluvlastníctva žalobkýň v spoluvlastníckom podiele 1/3 - iny k celku
(prvý výrok). O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobkyniam 1/, 2/, 3/náhradu trov

konania nepriznal (druhý výrok).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia prvoinštančný súd uviedol, že žalobkyne sa domáhali určenia
vlastníckeho práva každá v podiele 1/3 - iny k celku k novovytvorenej parcele č. XX/X a rodinného
domu š. č. XXX na tejto parcele z dôvodu reálnej deľby nehnuteľnosti koncom 19. storočia medzi
pôvodnými spoluvlastníkmi. Pôvodná parc. č. XX/X evidovaná na LV č. XX bola spoločným dvorom s

tým, že pozemok je v prírode reálne zastavaný stavbami dvoch rodinných domov spojených spoločnou
stenou a to domom súp. č. XXX na novovytvorenej parcele č. XX/X a domom so súp. č. XXX na
novovytvorenej parc. č. XX/X. Na základe reálnej deľby pripadla časť pôvodnej parc. č. XX/X, ktorá
zodpovedá novovytvorenej parcele č. XX/X do výlučného vlastníctva právnych predchodcov žalobkýň,
ktorí koncom 19. storočia postavili rodinný dom so súp. č. XXX a nehnuteľnosť takto v prírode reálne
vyčlenenú užívali. Napriek dedičskému konaniu, v rámci ktorého po starej matke S. E., zdedili v celosti

rodinný dom so súp. č. XXX, boli v katastri nehnuteľnosti zapísané iba ako podielové spoluvlastníčky
každá po 1/6-ine parcely č. XX/X a rodinnému domu so súp. č. XXX.

3. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa ust. § 130 ods. 1, 2, § 134 ods. 1, 3 Občianskeho
zákonníka (ďalej aj „OZ") a konštatoval oprávnenú držbu právnych predchodcov žalobkýň 1/, 2/, 3/,
ktoré pokračujú v oprávnenej držbe nehnuteľnosti od roku 1994 v domnení, že ich právni predchodcovia

užívali nehnuteľnosti oprávnene, preto ich tiež môžu oprávnene užívať, nakoľko užívacie pomery k
nehnuteľnosti vyriešili právni predchodcovia. Nehnuteľnosti sú viac než 100 rokov užívané právnymipredchodcami žalobkýň bez sporu. Pretože žalobkyne 1/, 2/, 3/ užívajú nehnuteľnosti po smrti starej
matky od roku 1994, podľa § 134 OZ si môžu započítať do oprávnenej držby aj dobu oprávnenej
držby ich právneho predchodcu, a teda splnili podmienku oprávnenej držby viac ako 10 rokov,

pričom subjektívny postoj o užívaní nehnuteľností ako vlastných opierajú o domnelé dedičstvo po
svojich právnych predchodcoch, ktorí uzavreli dohodu o reálnej deľbe s pôvodnými pozemnoknižnými
vlastníkmi. Dobromyseľnosť oprávnenej držby žalobkýň možno odvodiť aj z osvedčenia o dedičstve
č. k. 2D/63/94 zo dňa 04. 10. 1996, podľa ktorého žalobkyne nadobudli vlastníctvo k rodinnému
domu so súp. č. XXX s príslušenstvom, ktorý užívala ich právna predchodkyňa výlučne. Poukázal na

to, že novovytvorená parcela č. XX/X s rodinným domom č. súp. XXX nezasahujú do nehnuteľností
užívaných žalovaným, ktorý užíva parc. č. XX/X a na ňom stojaci rodinný dom so súp. č. XXX, pričom
žalovanému nič nebráni v usporiadaní vlastníckym pomerov k nehnuteľnosti tak, aby bol vedený ako
výlučný vlastník užívanej nehnuteľnosti s využitím geometrického plánu. Oprávnenú držbu právnych
predchodcov žalobkýň 1/, 2/, 3/ založil na základe dobromyseľného titulu - dohody o reálnej deľbe,
pričom pre účely nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním sa nevyžadovala perfektne uzavretá

písomná zmluva.

4. O nároku na náhradu trov konania prvoinštančný súd rozhodol bez uvedenia príslušných ustanovení
Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP") tak, že plne úspešným žalobkyniam 1/, 2/, 3/ nepriznal
náhradu trov konania, pretože si ich neuplatnili.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi uvedenými podľa ust. § 365 ods. 1 CSP. Namietal nesprávne
skutkové zistenia a procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý mu znemožnil uskutočniť svoje

procesné práva, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces . Konštatoval nevedomosť
obsahu podania doručovaného súdom, i keď predpokladal, že sa týka domu, pretože pred obdržaním
zásielky jednal zo žalobkyňami, ktoré mali vedomosť o jeho maďarskej národnosti a neznalosti
slovenského jazyka. Uvedenú skutočnosť síce neoznámil súdu prvej inštancie, avšak mohli tak učiniť
aj žalobkyne 1/, 2/, 3/. Poukázal na telefonické ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní konanom

dňa 10. 07. 2017 prostredníctvom pracovníčky Obecného úradu s tým, že zároveň žiadal o odročenie
pojednávania. Nakoľko nevlastní mobilný telefón, nemohol oznámiť telefónne číslo ani emailovú adresu.
Bol uzrozumený pracovníkom súdu, že pojednávanie bude odročené. Žalobkyne nepredložili žiaden
relevantný doklad o svojich tvrdeniach, pričom on nemal vedomosť o rozdelení predmetnej parcely, ktorá
bola vždy v spoluvlastníctve. Rozhodnutím súdu došlo k navýšeniu vlastníckeho práva žalobkýň a to sa

týka aj rodinného domu so súpisným č. XXX, ktorého spoluvlastníčkami sú žalobkyne napriek tomu, že
do rozhodnutia súdu existoval iba jeden dom, pričom po rozhodnutí sú už dva domy, podľa ktorých dom
so súp. č. XXX patrí do spoluvlastníctva žalobkýň a dom so súp č. XXX do spoluvlastníctva všetkých
strán sporu.

6. Žalobkyne 1/, 2/, 3/ vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhli rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdiť a priznať im náhradu trov konania. Poukázali na nedôvodnosť a účelnosť
odvolacích dôvodov žalovaného, s ktorým sa snažili spor vyriešiť mimosúdne uzavretím dohody
o rozdelení spoločného pozemku, pričom o súčinnosť požiadali aj starostu obce, ktorý sa snažil
žalovanému v maďarskom jazyku vysvetliť problematiku, ako aj výhodnosť dohody. Avšak žalovaný sa

neustanovil na podpis vypracovanej dohody. Nič mu nebránilo podať vzájomnú žalobu a vec mohla
byť vyriešená aj súdnym zmierom. Zotrvali na konštatovaní reálnej deľby nehnuteľnosti, pre ktorú aj
podľa R-911/1932 Úradnej zbierky rozhodnutí Najvyššieho súdu ČSR a V 27/1972 sa nemohli domáhať
zrušenia spoluvlastníctva. Argumentácia žalovaného o neznalosti slovenského jazyka vyznieva iluzórne
vzhľadom na oboznámenie sa žalovaného s obsahom rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému

podal odvolanie. Vytýkali žalovanému možnosť dať si preložiť obsah žaloby, prípadne požiadať súd prvej
inštancieojejprekladdojazykamaďarského,zktoréhodôvodujeargumentáciaoodňatímožnostikonať
pred súdom neoprávnená. Navyše žalovaný komunikuje so svojím právnym zástupcom, ktorý neovláda
maďarskýjazyk.Poukázalinazavádzajúcuargumentáciužalovanéhooriadnomospravedlníneúčastina
pojednávaní dňa 10. 07. 2017, ako aj o dôvodoch ospravedlnenia z dôvodu vysokého štádia tehotenstva

manželky žalovaného, keď podľa ich zistení v deň pojednávania manželka žalovaného nerodila a nikde
neboli.7.Žalovanývovyjadreníkvyjadreniužalobkýň1/,2/,3/popieralvedomosťoreálnejdeľbenehnuteľnosti.
Rodinný dom a pozemok, na ktorom je postavený, nadobudol jeho t. č. nebohý otec kúpnou zmluvou
v roku 1968 od Z. Y., pričom podľa zmluvy kupoval spoluvlastnícky podiel na pozemkoch, z ktorého

dôvodu vyplýva neexistencia reálnej deľby. O neznalosti slovenského jazyka mali žalobkyne vedomosť
aj z jednania, na ktorom mu starosta obce musel tlmočiť stanoviská.

8. Žalobkyne 1/, 2/ a 3/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrvali na doterajšej argumentácii, pričom
poukázali na skutočnosť, že vzhľadom na obdobie výstavby rodinných domov koncom 19. storočia,

už nežije žiadna osoba, ktorá by si ich výstavbu pamätala, žijú však osoby, ktoré si pamätajú na ich
osobitné užívanie. Rodinný dom užívaný žalovaným je postavený z kameňa, jeho steny nenesú známky
zmeny vstupného vchodu, a teda je v stave, v akom bol možno pred 100 rokmi. Za dohodu o rozdelení
spoločnej nehnuteľnosti je potrebné považovať okolnosť, že zo strany podielových spoluvlastníkov
boli na pozemku postavené dva rodinné domy, a preto reálne došlo k rozdeleniu pozemku na dva
samostatné. Pokiaľ aj rozdelením pôvodnej parcely dochádza k vytvoreniu dvoch parciel, z ktorých

má jedna väčšiu výmeru, k uvedenému rozdeleniu došlo ešte v dávnej minulosti zo strany právnych
predchodcov a v súčasnosti by nebolo efektívne kvôli tomu zbúrať spoločnú stenu medzi domami
a posunúť ju na hranicu v presnej polovici doposiaľ spoločnej parcely. Konštatovali, že sú taktiež
maďarskej národnosti, pričom so žalovaným komunikovali výlučne v maďarskom jazyku, ktorému
rozumie, preto ich stanoviská nemusel prezentovať žalovanému starosta obce, ktorého požiadali len o

vysvetlenie podstaty problematiky.

9. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 379,
§ 380 a § 381 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 2 CSP a contrario a odvolaním
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušil a vec mu podľa §

391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie rozhodol na pojednávaní dňa 10. 7. 2017 za
prítomnosti žalobkýň 1/, 2/, 3/, ich právneho zástupcu a v neprítomnosti žalovaného, ktorý okrem iného v

odvolaní namietal skutočnosť, že svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil, požiadal o odročenie
pojednávania. Zároveň namietal porušenie práva na spravodlivý proces v súvislosti s jeho právom konať
na súde v jazyku, ktorému rozumie. Žalovaný potvrdil, že súd nepožiadal po doručení žaloby o pribratie
tlmočníka a neoznámil, že nerozumie slovenskému jazyku, táto skutočnosť však vyplýva aj z vyjadrenia
samotných žalobkýň k odvolaniu ( na č. l. 34 spisu).

11. Ústava SR garantuje právo konať vo svojom jazyku v článku 47 ods. 4, a to v podobe práva každej
osoby na tlmočníka, pokiaľ táto osoba vyhlási, že nerozumie jazyku, v ktorom sa vedie súdne konanie.
Právo na tlmočníka v súdnom konaní považuje Ústavný súd SR za jeden z atribútov spravodlivého

súdneho procesu. Na ústavnoprávnu úpravu práva konať vo svojom jazyku nadväzuje právna úprava
CSP v ustanovení § 155. Každá strana musí mať rovnaké možnosti uplatnenia svojich práv, aj keď nie
je spôsobilá dorozumieť sa v slovenskom jazyku. Možnosť strany uplatniť svoje práva je garantovaná
právom strany konať vo svojom jazyku.

12. Procesný postup súdu znamenajúci porušenie práva na spravodlivý proces je jedným zo zákonných
dôvodov pre zrušenie rozhodnutia. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký. Hlavnými
znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 389 ods. 1 písm. b) CSP sú a/ zásah súdu
do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane,
aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.

13. Pojem „procesný postup" bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu vydaných
tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo
nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane
sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj

napr. R 129/1999, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012, 5 Cdo 90/2017, 3 Cdo 186/2017).

14. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvostupňového súdu
odvolací súd konštatuje, že odvolacia námietka žalovaného o porušení práva na spravodlivý proces,pretože mal právo, aby súd konal v jazyku, ktorému rozumie, je preto dôvodná a preto už z tohto dôvodu
bolo nutné zrušiť odvolaním napadnutý rozsudok.

15. Súd prvej inštancie založil záver o dôvodnosti žaloby na určení vlastníckeho práva vydržaním k
novovytvorenejparceleč.XX/Xnatomskutkovomzáklade,žežalobkynepokračovalivoprávnenejdržbe
právnych predchodcov, ktorí nehnuteľnosť začali užívať na základe dobromyseľného titulu - dohody o
reálnej deľbe. Zároveň však nebolo potrebné, aby išlo o perfektnú písomne uzavretú zmluvu. Žalovaný

tieto skutkové tvrdenia ohľadne dohody týkajúcej sa reálnej deľby nehnuteľnosti v odvolaní popieral. Na
spornej parc. č. XX/X zapísanej na LV č.XX, ktorá mala byť reálne rozdelená v dávnej minulosti, sa
nachádzajú dve domové nehnuteľnosti a to rodinný dom so súp. č. XXX, ktorý je zapísaný na LV č. XX
a je v užívaní žalovaného a rodinný dom so súp. č. XXX bez zápisu v katastri nehnuteľností v užívaní
žalobkýň 1/, 2/, 3/, resp. ich právnych predchodcov, ktorí mali tento rodinný dom postaviť koncom 19.
storočia.

16. Vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie odvolací súd považuje záver
prvoinštančného súdu o dôvodnosti žaloby za predčasný, pretože žalobkyne 1/, 2/, 3/ žiadnymi
relevantnými dôkazmi nepreukázali ako reálna deľba nehnuteľnosti prebehla. Ďalej v akom časovom
období a kým boli postavené rodinné domy (s. č. XXX a s. č. XXX), a ktorý rodinný dom bol postavený

skôr. Taktiež nie je zrejmé, prečo bol do katastra nehnuteľností zapísaný len rodinný dom so súp. č.
XXX. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie aj potvrdenie obce J. zo
dňa 28. 4. 2017, z ktorého vyplýva, že rodinné domy s. č. XXX a s. č. XXX sú samostatnými stavbami,
postavenými samostatne v dávnej minulosti.

17. Z uvedených dôvodov odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok súdu prvej inštancie
podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP), pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP),
ani na jeho zmenu (§ 388 CSP).

18. Úlohou súdu prvej inštancie bude doplniť dokazovanie za účelom preukázania reálnej deľby
nehnuteľnosti. Dôkazné bremeno v tomto smere nesú žalobkyne 1/, 2/, 3/. Za predpokladu, že došlo
k reálnej deľbe nehnuteľnosti, zistiť v akom rozsahu k nej došlo a či boli žalobkyne oprávnené sa
domáhať vlastníckeho práva k novovytvorenej parcele v nimi uvedenom rozsahu. Do pozornosti treba
vziať skutočnosť, že na LV č. XX je zapísaná len jedna domova nehnuteľnosť so súp. č. XXX v

podielovomspoluvlastníctvestránsporu.Jepotrebnétaktiežustáliťčidomovénehnuteľnostipredstavujú
samostatné veci, ktorým ak boli osobitne pridelené súpisné čísla a boli samostatne postavené právnymi
predchodcami žalobkýň a žalovaného, nemohli patriť do podielového spoluvlastníctva strán sporu. Za
predpokladu, že rodinné domy predstavujú samostatné veci, nič nebránilo zápisu domovej nehnuteľnosti
do katastra nehnuteľností po pridelení súpisného čísla XXX.

19. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd
prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).

20. V novom rozhodnutí rozhodne prvoinštančný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania

(§ 396 ods. 3 CSP).

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).