Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 3, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/129/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118266149
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6118266149.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej

a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Márie Podhorovej, v právnej veci žalobcov: 1/ Bytové
družstvo Hron, so sídlom Čsl. armády 8, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 00 634 280, 2/ Y.. B. N., nar. XX.
XX.XXXX,bytomR.XX,F.F.S.S.,obajažalobcoviavkonaníprávnezastúpeníMgr.ŠtefanomLišiakom,
advokátom, advokátska kancelária so sídlom Robotnícka 8, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému:
BB EXPO spol. s r. o., so sídlom ČSA 12, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 591 442, v konaní právne
zastúpený JUDr. Oskarom Chnápkom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie Komenského 3,
974 01 Banská Bystrica, o vypratanie a vydanie nebytových priestorov, o odvolaní žalobcov 1/, 2/ proti

rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 16C/32/2018 - 140 zo dňa 23. 01. 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 16C/32/2018 - 140 zo dňa 23. 01. 2019 p o t v
r d z u j e .

II. Žalobcovia 1/, 2/ s ú p o v i n n í zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 % v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške
náhrady trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný

súd“) žalobu žalobcov zamietol (výrok I.) a o trovách rozhodol tak, že žalobcom 1/, 2/ uložil povinnosť
zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti uznesenia,
ktorým vyšší súdny úradník rozhodne o ich výške (výrok II.). V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol,
že žalobcovia sa podanou žalobou domáhali vypratania a vydania nebytových priestorov tak, ako sú
špecifikované v petite žaloby. V žalobe uviedli, že žalovaný nemá k nebytovým priestorom žiadne
užívacie právo, užíva ich neoprávnene a bez právneho dôvodu. Zároveň neplatí za užívanie nebytových
priestorov. Napriek predžalobnej výzve priestory nevypratal a žalobcom nevydal.

2. Súd prvej inštancie vec prejednal vo veci vykonal dokazovanie a ustálil skutkový stav. Vec právne
posúdil podľa ust. § 123 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 126 ods. 1 OZ a § 2 ods. 4 Zákona
č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. A konštatoval, že na základe vykonaného
dokazovania mal preukázané, že žalobcovia sú vlastníci, resp. spoluvlastníci nehnuteľností vedených
na Okresnom úrade, odbor katastrálny, Banská Bystrica, katastrálne územie S. S., LV č. XXXX. Zároveň
je nespornou skutočnosťou, že žalovaný užíva priestory, nachádzajúce sa v S. S., R. XX. Tieto priestory

však na liste vlastníctva zapísané nie sú, žalobcovia nepredložili súdu žiaden dôkaz, že by rozhodnutím
stavebného úradu boli v dome špecifikované nebytové priestory. Žalovaný oznámil žalobcovi 1/, že
priestory, ktoré užíva, má záujem aj naďalej užívať, čaká však na vyriešenie sporu medzi SBD Banská
Bystrica a žalobcom 1/. Následne sa dohodne so žalobcom 1/ na predmete nájmu a platení nájomného.Žalobcovia označili predmet vypratania a vydania tak, ako je uvedené v petite žaloby, pričom sú v
konaní zastúpení advokátom. Aj keď žalovaný užíva priestory v S. S. na ulici R.. XX, petit žaloby je
nevykonateľný, žiaden exekútor by nevedel zabezpečiť vypratanie a vydanie nehnuteľností tak, ako sú

špecifikované v žalobe. Z tohto dôvodu súd potom žalobu v celom rozsahu zamietol. Záverom súd prvej
inštancie odporučil žalobcom a žalovanému, aby vzájomné spory riešili až po rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, v ktorom sa rieši dovolanie proti rozhodnutiam Okresného súdu Banská
Bystrica a Krajského súdu v Banskej Bystrici, spor vedený na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.
zn. 13C/70/2000. O náhrade trov konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia z
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), h) zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP“). Podľa ich názoru z rozhodnutia súdu prvej inštancie nie sú zrejmé dôvody zamietnutia
žaloby, ani dôvody, pre ktoré považuje súd petit žaloby za nevykonateľný. Z textu rozhodnutia súdu
prvej inštancie je možné sa o týchto dôvodoch len domnievať. Súd prvej inštancie sa v zmysle §

220 ods. 2 CSP nevysporiadal so všetkým rozhodujúcimi skutočnosťami a nevysvetlil, ktoré konkrétne
zistené skutočnosti z vykonaného dokazovania viedli súd k vyslovenému právnemu záveru o tom,
že petit žaloby nie je vykonateľný, ani to, z akých právnych dôvodov by nemohol byť vykonateľným.
V žalobe žalobcov je v navrhovanom petite jasne, určite a zrozumiteľne uvedená povinnosť, ktorej
splnenia sa žalobcovia domáhajú a z rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé prečo a z akého

právneho dôvodu petit žaloby nezodpovedá z hľadiska určitosti alebo zrozumiteľnosti niektorému zo
spôsobov výkonu rozhodnutia, v danom prípade podľa ust. § 181 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného
poriadku v platnom znení. Žalobcovia na pojednávaní vo veci dňa 23. 01. 2019 navrhli, aby súd
vykonal dôkaz ohliadkou nebytových priestorov v obytnom dome súpisné č. XXX na ulici R. XX v
S. S., ktorý mal slúžiť k preukázaniu ich existencie a k preukázaniu toho, že ich užíva žalovaný.

Súd prvej inštancie navrhnutý dôkaz bez uvedenia dôvodov nevykonal, žiadnym spôsobom uvedenú
skutočnosť v napadnutom rozhodnutí nezdôvodnil, čím porušil práva žalobcov, znemožnil a sťažil
dôkaznú pozíciu žalobcov. Žalobcovia sú toho názoru, že súd postupoval v konaní formalisticky, keď
ochranuprávvlastníkovnehnuteľnostineumožnilztohodôvodu,žepredmetvypratanianemáoznačenie
podľa predstavy súdu, resp., že nebol súdu predložený dôkaz o špecifikovaní nebytových priestorov v

rozhodnutí stavebného úradu, pričom takýto dôkaz nemá opodstatnenie, pretože predmetné nebytové
priestory vznikli vstavbou do podchodu obytného domu, zo spoločných častí a priestorov obytného
domu súpisné č. XXX ešte v rokoch 1971 - 1972, t. j. v dobe pred tým, ako bol účinný Zákon č.
50/1976 Zb. stavebný zákon, pričom samotný obytný dom súpisné č. XXX bol zapísaný na príslušný list
vlastníctva ešte pred účinnosťou zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov,

kedy sa nebytové priestory na list vlastníctva nezapisovali. Nie je sporné, že žalovaný užíva nebytové
priestory v dome súpisné č. XXX, potom nemôže byť sporné ani to, že existujú a požiadavka súdu na
preukazovanie ich špecifikácie rozhodnutím stavebného úradu je nadbytočná a nedôvodná. Nebytové
priestory, ktoré užíva žalovaný v obytnom dome súpisné č. XXX, nie sú z vyššie uvedených dôvodov
zapísané na LV č. XXXX, sú v spoluvlastníctve vlastníkov zapísaných na LV č. XXXX, katastrálne

územie S. S. a nadobudli ich podľa zákonov a na základe právnych dôvodov, ktoré žalobcovia uviedli
v písomnom podaní na súd zo dňa 06. 08. 2018. Žalovaný má v ich nebytových priestoroch od roku
1993 zriadené svoje sídlo spoločnosti aj obchodné prevádzkarne s predmetmi podnikania, ktoré súdu
žalobcovia predložili ako dôkaz, čo potvrdzuje, že tieto nebytové priestory reálne existujú a žalovaný
ich užíva na svoju podnikateľskú činnosť. Pokiaľ súd prvej inštancie strany sporu v závere odôvodnenia

odporučil, aby spory v tejto otázke riešili až po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, žalobcovia uviedli,
že rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica a Krajského súdu v Banskej Bystrici vo veci sp. zn.
13C/70/2000 zo dňa 23. 01. 2015, resp. sp. zn. 16Co/1004/2015 zo dňa 29. 06. 2017, sú právoplatné
a vykonateľné a nič na tom nezmenilo ani dovolanie. Okrem toho, dovolaním bolo napadnuté len
rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/1004/2015 z dôvodu úmrtia jedného zo

106-tich účastníkov súdneho konania, v dobe rozhodovania odvolacieho súdu. Žalobcovia sú tak toho
názoru, že neexistuje žiadny dôvod k tomu, aby bolo naďalej odďaľované právne zrušenie viac ako 25-
ročného bezdôvodného a bezodplatného užívania nebytových priestorov žalovaným, ktoré je na úkor
a náklady žalobcov a ostatných spoluvlastníkov. Žalobcovia preto navrhli, aby odvolací súd postupom
podľa § 388 CSP zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že vyhovie žalobe žalobcov 1/ a 2/, a

pokiaľ to nebude možné, aby v zmysle ust. § 388 ods. 1 písm. b/ CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.4. K odvolaniu žalobcov sa podaním zo dňa 15. 04. 2019 vyjadril žalovaný prostredníctvom svojho
právneho zástupcu. Uviedol, že s odvolacími dôvodmi ako aj s tvrdeniami žalobcov 1/, 2/ sa
nestotožňuje. Pokiaľ žalobcovia 1/, 2/ sú toho názoru, že neboli naplnené všetky povinnosti uložené §

220 ods. 2 CSP, žalovaný má naopak za to, že v rozsudku súd prvej inštancie jasne uvádza, že priestory,
ktoré užíva žalovaný v liste vlastníctva zapísané nie sú, pričom žalobca 1/ a 2/ nepredložil v konaní
pred súdom prvého stupňa, ani v podanom odvolaní súdu žiaden dôkaz, že by rozhodnutím stavebného
úradu boli v dome špecifikované nebytové priestory. Žalovaný s takýmto záverom súdu súhlasí a ďalej
poukazuje na konštantnú judikatúru, v zmysle ktorej nie je povinnosťou súdu vykonať všetky navrhnuté

dôkazy. Je vecou súdu, aby rozhodol, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Toto oprávnenie súdu
sa neviaže na návrhy účastníka konania. Žalovaný s poukazom na vykonané dokazovanie považuje
rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a konanie žalovaného obsiahnuté v odvolaní považuje
za účelové. Navrhol, aby krajský súd, ako súd odvolací, napadnutý rozsudok v zmysle § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správny potvrdil a zároveň uložil žalobcom 1/ a 2/ povinnosť na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

5. K vyjadreniu žalovaného sa podaním zo dňa 18. 05. 2019 vyjadrili žalobcovia 1/, 2/ prostredníctvom
svojho právneho zástupcu. Uviedli, že nesúhlasia s vyjadrením žalovaného k odvolaniu, dôvody, ktoré
v ňom uvádza žalovaný na podporu rozhodnutia súdu prvej inštancie, považujú za nesprávne, pretože
nemajú oporu v skutkových a právnych okolnostiach posudzovaného sporu. Žalovaný - BB EXPO

spol. s r. o. - užíva v obytnom dome súp. č. XXX, zapísanom na LV č. XXXX len jeden nebytový
priestor o výmere 88,77 m2 na ulici R. XX, ako žalobcovia uviedli v žalobe. V žalobe je jasne určené
vypratania akého priestoru sa žalobcovia 1/, 2/ domáhajú, žalovaný neužíva žiadny iný nebytový priestor
v obytnom dome súp. č. XXX ako ten, ktorý žalobcovia 1/, 2/ uviedli v žalobe a akékoľvek pochybnosti
žalovaného o nejasnom určení nebytových priestorov sú len jeho účelovou a špekulatívnou obranou.

Takútoobranužalobcusúdprvejinštancievnapadnutomrozhodnutíznevysvetlenýchdôvodovpodporil.
Žalovaný uvádza, že žalobcovia 1/ a 2/ nepredložili dôkaz o tom, že rozhodnutím stavebného úradu boli
v dome špecifikované nebytové priestory, ako keby bez takéhoto dôkazu bolo oprávnené žalovaného
užívanie nebytových priestorov v obytnom dome č. XXX. Žalovaný užíva nebytové priestory, ktorých
sa domáhajú žalobcovia 1/, 2/ vypratania, bez právneho dôvodu a akákoľvek ďalšia ich špecifikácia

alebo potvrdenia, ako ich požaduje žalovaný, na tejto skutočnosti nič nemenia. Nebytové priestory,
ktoré neoprávnene užíva žalovaný v obytnom dome súp. č. XXX boli vbudované do obytného domu
za účelom ich užívania ako priestory kancelárske, resp. obchodné pred účinnosťou Zákona č. 50/1976
Zb. (Stavebný zákon) pričom o ich charaktere ako nebytových priestorov svedčí delimitačný protokol
zo dňa 12. 02. 1992, ako aj právoplatné rozsudky Okresného súdu Banská Bystrica a Krajského súdu

v Banskej Bystrici, ktoré predložili žalobcovia 1/, 2/ ako dôkazy č. 4, 5, 6 so žalobou. V súvislosti s
akýmikoľvek námietkami žalovaného o nejasnosti určenia nebytových priestorov uvedených v žalobe
poukázali žalobcovia na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 219/2007 zo dňa 30. 07. 2008,
podľa ktorého súd nie je viazaný výrazovými prostriedkami použitými v texte petitu alebo jeho doslovným
znením a tam, kde je to potrebné, je dokonca povinnosťou súdu upraviť formulačne petit žaloby tak, aby

zodpovedal objektívnemu hmotnému právu a aby jeho formulácia zodpovedala dovoleným spôsobom
výkonu rozhodnutia. Žalobcovia 1/, 2/ sú toho názoru, že odvolanie aj z vyššie uvedených dôvodov je
dôvodné, vyjadrenie žalovaného na tom nič nemení, a preto opätovne navrhli, aby odvolací súd rozhodol
v zmysle odvolacieho návrhu žalobcov 1/, 2/.

6. K vyjadreniu žalobcov sa písomným podaním zo dňa 07. 06. 2019 vyjadril žalovaný prostredníctvom
svojho právneho zástupcu, v ktorom uviedol, že trvá na tom, že petit navrhovaného rozsudku je
nevykonateľný nakoľko nie je dostatočne určitý a zrozumiteľný. V obytnom dome súp. č. XXX,
zapísaného na LV č. XXXX, nie sú na príslušnom liste vlastníctva zapísané žiadne nebytové priestory,
ktorých vypratania by sa mohli žalobcovia domáhať. Z podanej žaloby a ani z podaného odvolania

nie je naďalej zrejmé, o aké nebytové priestory sa má jednať, nakoľko v obytnom dome sa môže
nachádzať aj viac nebytových priestorov, pričom za nebytové priestory sa môžu napríklad považovať
aj pivnice, schodištia, spoločné priestory a podobne. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že súd nemusí
prevziať doslovne žalobcom naformulovaný petit a môže v ňom vykonať také zásahy, ktoré zachovávajú
podstatu petitu a nemenia jeho zmysel, je takáto námietka irelevantná. V prípade, ak by tak súd vykonal,

konal by nad rámec podaného žalobného návrhu a znevýhodnil by jedného z účastníkov konania, čo je v
rozpore so základnými princípmi Civilného sporového poriadku. Opätovne žalovaný navrhol potvrdenie
odvolaním napadnutého rozsudku odvolacím súdom.7. V dôsledku podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný
sporový poriadok), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia
pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie podľa

ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správny.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Na základe podaného odvolania žalobcov 1/, 2/ tak v rozsahu podaného odvolania v zmysle
§ 379 CSP a dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP po preskúmaní rozsudku súdu prvej

inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie
v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191
ods. 2 CSP, rozhodnutie náležite odôvodnil, pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má
náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP. S prihliadnutím na rozsah odvolania žalobcov a odvolacie dôvody
žalobcov uvedené v odvolaní odvolací súd konštatuje, že na základe preskúmania veci dospel k záveru,

že podané odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným
v napadnutom rozhodnutí vo veci samej, ako aj s jeho dôvodmi stotožňuje a na tieto poukazuje, pričom
odvolací súd zároveň konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci
odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali
procesných podmienok; čo sa týka preskúmania veci samej, odvolací súd dospel k záveru, že súd

prvej inštancie z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby žalobcov dospel k správnym skutkovým
a právnym záverom a rozsudok súdu je vecne správny. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie nie sú
založené na chybnom hodnotení dôkazov.

11. Nad rámec uvedeného a na jednotlivé námietky žalobcov 1/, 2/ odvolací súd uvádza nasledovné:

12. Zo žaloby vo veci samej, ako aj z ostatných písomných podaní a ústnych prednesov žalobcov
vyplýva, že žalobcovia sa vo veci samej domáhali uloženia povinnosti žalovanému BB EXPO spol. s r.
o. vypratať a vydať žalobcovi 1/ a 2/ nebytové priestory o výmere 88,77 m2, nachádzajúce sa v Banskej
Bystrici na ulici R. XX, v bytovom dome súpisné č. XXX, bytový dom postavený na parc. č. XXXX/X,

XXXX/X, XXXX/X, zapísanom na LV č. XXXX, kat. územie S. S.. Z listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že
na uvedenom nie sú zapísané žiadne nebytové priestory, a preto je nutné konštatovať, že priestor, ktorý
žalobca navrhuje vypratať a odovzdať, nie je samostatne právne identifikovaný ako nebytový priestor
a teda ako samostatne identifikovateľná nehnuteľnosť alebo jej časť, právne neexistuje. Nie je preto
postačujúce pre účely súdneho rozhodnutia a jeho prípadného výkonu, špecifikovať priestor, ktorého

vypratanie sa navrhuje jeho označením ako „nebytový priestor o výmere 88,77 m2“, nakoľko takýto
nebytový priestor ( a ani žiadny iný) v bytovom dome právne neexistuje.

13. Uvedená skutočnosť však neznamená, že by v konaní pred súdom nebolo možné úspešne žiadať
vypratanie určitej časti nehnuteľnosti a jej odovzdanie oprávnenej osobe, resp. oprávneným osobám,

avšak za uvedeného právneho stavu, existujúceho a vyplývajúceho z listu vlastníctva, je potrebné a
nevyhnutné požadovanú nehnuteľnosť, resp. jej časť špecifikovať a určiť popisným spôsobom presne
a nezameniteľne s inou časťou nehnuteľnosti, resp. s iným priestorom. Uvedená špecifikácia musí byť
obsiahnutá v žalobnom petite.

14. Odvolací súd uvádza, že najdôležitejšou obsahovou náležitosťou návrhu je žalobný petit. V ňom
navrhovateľ (žalobca) uvádza ako by podľa jeho želania mal súd rozhodnúť, resp. ako by mal znieť
výrok rozsudku. Ním zároveň stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho,
o čom a ako má rozhodnúť. Nakoľko ide o návrh súdneho výroku, kladie zákon na formuláciu petitu
požiadavky rešpektovaním ktorých sa zabezpečuje presnosť a určitosť, a teda aj vykonateľnosť výrokov

rozsudku. Presný a určitý petit je pre súd rámcom rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť a ktorý môže
prekročiť len v taxatívne vymedzených prípadoch. Žalobný petit (návrh na výrok rozsudku súdu) musí
byť presný, určitý a zrozumiteľný. Je to nutné z toho dôvodu, že súd musí celkom presne vedieť, o čom
má konať a rozhodnúť, nakoľko súd nemôže účastníkom priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, nežsú navrhované. Pokiaľ je žalobný petit nesprávny, t. j. vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností
v ňom obsiahnutých, je nepresné, neurčité alebo nezrozumiteľné, prevzatie takéhoto petitu do výroku
súdneho rozhodnutia by malo za následok, že by rozhodnutie bolo nevykonateľné. Uvedené požiadavky

nie sú formálne, ale nevyhnutné pre výsledok konania, teda pre to, aby rozhodnutie bolo vykonateľné
a aby mohli nastať účinky žalobcom zamýšľané (I. ÚS 233/97). V prejednávanej veci vyššie popísaná
podmienka určitosti a vykonateľnosti žalobného petitu splnená nebola.

15. Pokiaľ sa týka odvolacej námietky žalobcov obsiahnutej v odvolaní, že súd prvej inštancie

navrhovaný dôkaz obhliadky na mieste samom zamietol, pričom žiadnym spôsobom toto svoje
rozhodnutie v napadnutom rozhodnutí nezdôvodnil, čím, podľa názoru žalobcov porušil práva žalobcov
a sťažil dôkaznú pozíciu žalobcov, odvolací súd uvádza, že zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 23. 01.
2019 vyplýva, že uvedený dôkazný návrh vzniesol právny zástupca žalobcu až na pojednávaní po
výzve súdu v zmysle § 182 CSP na to, aby zhrnuli svoje návrhy, vyjadrili sa k dokazovaniu a právnej
stránke veci. V tomto štádiu konania právny zástupca žalobcov navrhol, aby súd vykonal ohliadku

priestorov, ktoré žalovaný užíva za účelom, aby súd na mieste samom zistil, či žalobný petit žalobcov
by bol vykonateľný alebo nebol vykonateľný. Pokiaľ súd prvej inštancie takýto dôkazný návrh zamietol,
postupoval procesne správne, nakoľko, ako už bolo uvedené vyššie, spornou nebola tá okolnosť, či
priestory označované žalobcom (ako nebytové priestory) fakticky existovali, či existujú, avšak uvedené
priestory, resp. ich časť, neexistujú právne, t. j. nepostačovalo v žalobnom návrhu označiť predmet

vypratania ako nebytový priestor o výmere 88,77 m2, ale požadované bolo potrebné špecifikovať
popisným spôsobom jednoznačne, presne a určito tak, aby predmetný priestor nebolo možné zameniť s
iným priestorom, či časťou nehnuteľnosti. Uvedená požiadavka formulácie žalobného petitu predstavuje
otázku právnu, ktorú nebolo možné vyriešiť a tento nedostatok odstrániť, navrhovanou obhliadkou
na mieste samom, keďže ani po vykonaní obhliadky by nebol odstránený nedostatok spočívajúci v

nepresnosti a neurčitosti žalobného petitu, v dôsledku ktorého by bolo navrhované súdne rozhodnutie,
jeho výroková časť, nevykonateľné. Je nutné uviesť, že konajúci súd nie je povinný a ani oprávnený
nahrádzať povinnosť žalobcu v otázke presnej formulácie žalobného návrhu pre splnenie podmienky
vykonateľnosti súdneho rozhodnutia (pričom uvedené je potrebné striktne odlíšiť od otázky neúplnosti,
nejasnosti, či nezrozumiteľnosti žalobného návrhu, na odstránenie ktorých nedostatkov súd žalobcu

obligatórne vyzýva), navyše za stavu, keď je žalobca v konaní zastúpený advokátom. Nakoľko s
uvedenou otázkou nedostatku formulácie žalobného petitu v časti určenia, špecifikácie predmetu
vypratania sa súd prvej inštancie zaoberal v ostatnom odôvodnení svojho rozhodnutia, dôvod
zamietnutia dôkazného návrhu žalobcov tak vyplýva v kontexte z ostatného obsahu odôvodnenia
rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd tak dospel k záveru, že uvedeným spôsobom nebolo

súdomprvejinštancieporušenéprávažalobcovnaspravodlivýsúdnyprocesčisťaženádôkaznápozícia
žalobcov.

16. Nakoľko odvolací súd nezistil žiadne vady konania pred súdom prvej inštancie a súd prvej inštancie
dospel na základe dostatočne zisteného skutkového stavu k správnym právnym záverom o nedostatku

vykonateľnosti žalobného petitu, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa
§ 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správny.

17. Odvolací súd preskúmal i výrok o trovách konania prvoinštančného súdu, nakoľko sa jedná o výrok
závislý na rozhodnutí vo veci samej a rovnako dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval a

rozhodol vecne správne, keď žalobcom 1/, 2/ ako procesne neúspešným stranám sporu uložil povinnosť
zaplatiť žalovanému ako procesne úspešnej strane sporu náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote
3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým súdny úradník rozhodne o ich výške. Súd prvej inštancie
správne postupoval podľa § 255 ods. 1 CSP a správne vyhodnotil celkový procesný úspech žalovaného
v konaní. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil i v tejto časti.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 396, § 262 ods. 1 a §
255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu, priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keďže tomuto v súvislosti s odvolacím konaním
preukázateľne i trovy konania (trovy právneho zastúpenia) reálne vznikli. O výške náhrady trov konania

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

19. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).