Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, September 19, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/103/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617205848
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5617205848.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej

a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: X. Q., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX Q. 238, právne zastúpený: JUDr. Darina Solárová, advokátka so
sídlom Z., W. 3, proti žalovaným: 1/ PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96
Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o.,
so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, 2/ Krajské riaditeľstvo Hasičského a
záchranného zboru v Žiline, so sídlom Námestie požiarnikov 1, 010 01 Žilina, IČO: 00 151 866, o vydanie
bezdôvodného obohatenia a určenie neplatnosti právneho úkonu, na odvolanie žalovaného v rade 1/

proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 20Csp/103/2017-102 zo dňa 27. novembra 2017,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II., III. a IV. p o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch V. a VII. z r u š u j e a v tomto rozsahu mu vec v r a c
i a na ďalšie konanie.

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a VI. ostáva n e d o t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu voči žalovanému 2/ v celom rozsahu zamietol.
Určil, že Dohody o zrážkach zo mzdy uzavreté medzi žalobcom a žalovaným v rade 1/ č. 8500093565
zo dňa 28.11.2014, č. 8500093566 zo dňa 28.11.2014 a č. 8500056797 zo dňa 08.04.2013, sú neplatné.
Žalovaného v rade 1/ zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 11.936,66 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 2.091,04 Eur od 20.07.2017 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 1.777,40 Eur od 20.07.2017 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 1.209,36 Eur od 20.07.2017 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy

1.350 Eur od 20.07.2017 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.350 Eur od
20.07.2017dozaplatenia,úrokomzomeškaniavovýške5%ročnezosumy2.696,78Eurod20.07.2017
do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.462,08 Eur od 20.07.2017 do
zaplatenia. Ďalej žalobu v časti, v ktorej sa žalobca domáhal určenia neplatnosti Rozhodcovských
zmlúv č. 820005696 zo dňa 08.04.2013, č. 8500073999 zo dňa 07.08.2014, č. 8500074001 zo dňa
07.08.2014, č. 8500093565 zo dňa 28.11.2014, č. 8500093566 zo dňa 28.11.2014 a č. 8500108228 zo
dňa 24.03.2015, zamietol v celom rozsahu. Žalobcovi priznal voči žalovanému 1/ náhradu trov konania

v plnom rozsahu.

2. Vychádzal zo zistenia, že medzi stranami sporu bolo uzatvorených niekoľko zmlúv o revolvingovom
úvere, a to zmluva o revolvingovom úvere č. 8200056796, na ktorej základe poskytol žalovaný 1/žalobcovi úver vo výške 1.500 Eur, pričom na účet žalobcu bola, podľa výpisu z jeho účtu, poukázaná
suma 1.284,25 Eur. Ďalej zmluva o revolvingovom úvere č. 8500073999, na ktorej základe poskytol
žalovaný 1/ žalobcovi úver vo výške 1.500 Eur, pričom na účet žalobcu bola, podľa výpisu z jeho účtu,

poukázaná suma 1.450 Eur. Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500074001, na ktorej základe poskytol
žalovaný 1/ žalobcovi úver vo výške 1.050 Eur, pričom na účet žalobcu bola, podľa výpisu z jeho účtu,
poukázaná suma 1.015 Eur. Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500093565, na ktorej základe poskytol
žalovaný 1/ žalobcovi úver vo výške 1.500 Eur, pričom na účet žalobcu bola, podľa výpisu z jeho účtu,
poukázaná suma 1.350 Eur. Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500093566, na ktorej základe poskytol

žalovaný 1/ žalobcovi úver vo výške 1.500 Eur, pričom na účet žalobcu bola, podľa výpisu z jeho účtu,
poukázaná suma 1.350 Eur. Zmluva o revolvingovom úvere č. 8200056797, na ktorej základe poskytol
žalovaný 1/ žalobcovi úver vo výške 1.500 Eur, pričom na účet žalobcu bola, podľa výpisu z jeho účtu,
poukázaná suma 678,76 Eur. Napokon zmluva o revolvingovom úvere č. 8500108228, na ktorej základe
poskytol žalovaný 1/ žalobcovi úver vo výške 1.200 Eur, pričom na účet žalobcu bola, podľa výpisu z
jeho účtu, poukázaná suma 1.080 Eur. Ku každej zmluve o revolvingovom úvere bola na osobitnej listine

uzavretá medzi žalobcom a žalovaným 1/ dohoda o zrážkach zo mzdy, rozhodcovská zmluva a dohoda
o poskytovaní služieb.

3. Z dohôd o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) zistil, že žalobca ako dlžník a žalovaný 1/ ako
veriteľ uzatvorili dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka, podľa ktorých sa zabezpečuje

pohľadávka žalovaného 1/ voči žalobcovi z jednotlivých zmluvy o revolvingovom úvere zrážkami zo
mzdy žalobcu, prípadne z iných príjmov, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou,
ktorú žalobca poberá od svojho zamestnávateľa. Na základe týchto dohôd je zamestnávateľ žalobcu
povinný vykonávať v prospech žalovaného 1/ mesačné zrážky zo mzdy žalobcu vždy v riadnom
výplatnom termíne žalobcu. Z potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Centrum podpory

Žilina, Oddelenie miezd a platov, zo dňa 15.06.2017 súd zistil, že žalobcovi sú aktuálne vykonávané
zrážky zo mzdy v prospech žalovaného 1/ s variabilnými symbolmi, ktoré sa číselne zhodujú s číslami
uzavretých dohôd o zrážkach zo mzdy č. 8500093565, č. 8500093566 a č. 8200056797.

4. Na predmetnú vec aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ako

aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ) a ustanovenie §
5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa. Pokiaľ sa týka žalovaného 2/, žalobu
zamietol v celom rozsahu, nakoľko v konaní nebola preukázaná jeho pasívna vecná legitimácia. Žalobca
si voči nemu v spore ani neuplatnil nijaké nároky, ako stranu sporu ho označil výlučne na účely vydania
neodkladného opatrenia. Z charakteru vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 1/ je jednoznačné, že sa

jedná o spotrebiteľský vzťah. Keďže bezdôvodné obohatenie vzniklo zo zmlúv, ktoré majú spotrebiteľský
charakter, vyhodnotil námietku miestnej nepríslušnosti vznesenú žalovaným 1/ ako nedôvodnú a vec
prejednal a rozhodol ako súd miestne príslušný.

5. Jednotlivé zmluvy o úvere uzavreté medzi žalobcom a žalovaným 1/ podrobil kontrole v zmysle

zákona o spotrebitelˇských úveroch a preskúmaním týchto zmlúv zistil, že neobsahovali obligatórne
náležitosti zmluvy v zmysle zákona o spotrebitelˇských úveroch. Zmluvy o úvere neobsahovali: 1/ výšku,
pocˇet a termíny splátok istiny, úrokov, ani iných poplatkov, resp. poradie, v akom sa tieto priradˇujú
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebitelˇského úveru; 2/ údaj
o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru;

3/ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Uvedené skutocˇnosti
zakladajú rozpor zmluvy so zákonom. ZoSÚ absenciu vyššie oznacˇených náležitostí spája s následkom
uvedeným v § 11 ods. 1 písm. b), odsek 2, teda úver považuje za bezúrocˇný a bez poplatkový.

V zmluvách nie je jednoznačným a zrozumiteľným spôsobom dojednané, kedy nastane konečná
splatnosť úveru. Spotrebiteľ nemá povinnosť konečnú splatnosť úveru dedukovať z údajov uvedených
dodávateľom v zmluve. Údaj 42/12 nie je zrozumiteľným údajom, z ktorého je možné jednoducho ustáliť
konečnú splatnosť úveru. Pokiaľ sa týka celkovej čiastky, ktorú mal žalobca uhradiť za poskytnutie úveru,
išlo o plnenie na úrovni od 30 % do 125 % z poskytnutých úverových prostriedkov. Požadovanie poplatku

v takejto výške znásobuje neprimeranostˇ odplaty, ide o neprijatelˇnú podmienku spotrebitelˇskej zmluvy,
pretože dodávatelˇ (žalovaný 1./) vyžadoval od žalobcu ako spotrebitelˇa financˇný záväzok za plnenie,
ktoré z materiálnej stránky spotrebitelˇovi vôbec nebolo dodané. Pri poplatkoch zo spotrebitelˇského
úveru je podstatné to, aby sa nimi platilo iba za skutocˇné plnenie poskytnuté spotrebitelˇovi, ktoréje v jeho záujme. Dojednanie o poplatku je vadným ustanovením, ktoré vôbec nešpecifikuje, o aké
konkrétne administratívne cˇinnosti ide zo strany žalovaného pre žalobcu. Naviac uzavrel, že ak
nebanková spolocˇnostˇ požadovala od spotrebitelˇa poplatok za spracovanie úveru, resp. vypracovanie

zmluvy v uvedenej výške, poškodila tak spotrebitelˇa, pretože ho vystavila neprijatelˇnému vedlˇajšiemu
dojednaniu o cene úveru. Preto celkovú odplatu za poskytnutý spotrebitelˇský úver vyhodnotil ako
neprimeranú a spôsobujúcu nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán,
teda odporujúcu § 53 a nasl. Obcˇianskeho zákonníka (ďalej len OZ). Preto dospel k záveru, že
medzi stranami vznikol vztˇah z bezdôvodného obohatenia. Žalobca žalovanému 1./ zaplatil na úver č.

8200056796 sumu 3.375,54 Eur, pri poskytnutom úvere vo výške 1.500 Eur, na úver č. 8500073991
sumu 3.227,40 Eur, pri poskytnutom úvere vo výške 1.500 Eur, na úver č. 8500074001 sumu 2.259,36
Eur, pri poskytnutom úvere vo výške 1.050 Eur, na úver č. 8500093565 sumu 2.123,84 Eur, pri
poskytnutom úvere vo výške 1.500 Eur, na úver č. 8500093566 sumu 2.123,44 Eur, pri poskytnutom
úvere vo výške 1.500 Eur, na úver č. 8200056797 sumu 3.375,54 Eur, pri poskytnutom úvere vo výške
1.500 Eur a na úver č. 8500108228 sumu 2.512,08 Eur, pri poskytnutom úvere vo výške 1.200 Eur.

Titulombezdôvodnéhoobohateniažalobcapožadovalodžalovaného1/rozdielmedzivyplatenousumou
a sumou, ktorá mu bola v rámci jednotlivých zmlúv o úvere zo strany žalovaného 1/ skutočne poskytnutá,
t.j. sumu celkovo 11.936,66 Eur. V rozsahu žalovanej sumy celkovo 11.936,66 Eur jednoznačne došlo
na strane žalovaného 1/ k bezdôvodnému obohateniu. Vychádzal z nesporných tvrdení strán sporu.
Pokiaľ aj žalovaný 1/ namietal nesprávne vyčíslenie bezdôvodného obohatenia v prípade zmluvy

o úvere č. 8500073999, č. 8500074001, č. 8200056797 a č. 8500108228, vôbec neuviedol, aká
konkrétna čiastka tvrdená žalobcom je nesprávna. Žalovaný 1/ iba stroho uviedol, že poukazuje na
zrejmú nesprávnosť žalobcu v rozsahu splatených záväzkov z jednotlivých zmlúv, pričom v prípade
uvedných zmlúv je rozdiel medzi sumou uvedenou žalobcom a skutočne vyplatenou sumou markantný.
Žalovaný 1/ však neuviedol, aká čiastka je nesprávna, resp. aká je správna, odkázal iba na listinné

dôkazy,čojeneprijateľné.Opísanierozhodujúcichskutočnostínemožnonahradiťodkazomnaoznačené
dôkazy. V zmysle platnej právnej úpravy má žalovaný povinnostˇ prijaté plnenie, ktoré je bezdôvodným
obohatením, vydatˇ žalobcovi podľa § 456 OZ. Zároveň priznal žalobcovi aj príslušenstvo pohľadávky
- úrok z omeškania, ktorý žalobca vyčíslil v zákonnej výške.

6. Posudzovanie platnosti dohody o zra´zˇkach zo mzdy spada´ do ra´mca kontroly dodrzˇania
predpisov na ochranu spotrebitelˇa, ktoru´ su´d s poukazom na na´sledky neprijatelˇnosti zmluvny
´ch podmienok podlˇa § 53 ods. 5 Obcˇianskeho za´konni´ka vykona´va z vlastnej iniciati´vy. Su´dna
kontrola platnosti dohody o zra´zˇkach zo mzdy je odo^vodnena´ skutocˇnostˇou, zˇe na za´klade dohody
o zra´zˇkach zo mzdy mozˇno bez su´dneho rozhodnutia a posudzovania pri´padny´ch neprijatelˇny

´ch podmienok v spotrebitelˇskej zmluve v sporovom konani´ dosiahnutˇ uspokojenie vsˇetky´ch na
´rokov zo spotrebitelˇskej zmluvy (bez ohlˇadu na to, cˇi pri´padne nemaju´ za´klad v neprijatelˇny´ch
zmluvny´ch podmienkach). Z dokazovania vyply´va, zˇe v deň, keď boli uzavreté jednotlivé zmluvy
o revolvingovom u´vere, boli uzvareté aj posudzované dohody o zra´zˇkach zo mzdy a skutocˇnostˇ,
zˇe bez uzavretia dohody o zra´zˇkach zo mzdy zabezpecˇuju´cej pohlˇada´vku zˇalovane´ho 1/ by

nedosˇlo ani k uzavretiu zmluvy o u´vere preukazuje samotny´m zˇalovany´m 1/ vyhotoveny´ text
dohody o zra´zˇkach zo mzdy, podlˇa ktore´ho „spolocˇnostˇ zˇalovane´ho 1/ bude matˇ (ma´) vocˇi dlzˇni
´kovi pohlˇada´vku, ktora´ vznikne ty´m, zˇe spolocˇnostˇ poskytne dlzˇni´kovi na za´klade zˇiadosti o
poskytnutie revolvingove´ho u´veru/zmluvy o revolvingovom u´vere cˇiastku vo vy´sˇke ....... eur“. Takto
formulovany´ text odo^vodnˇuje za´ver, zˇe bez uzavretia dohody o zra´zˇkach zo mzdy by nedosˇlo ani

k uzavretiu zmluvy o revolvingovom u´vere, ktore´ zabezpecˇenie si takto zˇalovany´ 1/ ako doda´vatelˇ
vymienil. Je zrejme´, zˇe uzavretie dohody o zra´zˇkach zo mzdy bolo podmienkou uzavretia zmluvy o
spotrebitelˇskom (revolvingovom) u´vere, ako to tvrdi´ zˇalobca v zˇalobe, cˇo ma´ nepochybne vplyv
na vo^lˇu zˇalobcu ako spotrebitelˇa pri jej uzavreti´ a mozˇnosti odmietnutia jej uzavretia, ako aj na
posudzovanie jej individua´lneho dojednania. Ustanovenie § 551 ods. 1 OZ nevylucˇuje zabezpecˇenie

splnenia spotrebitelˇske´ho za´va¨zku dohodou o zra´zˇkach zo mzdy, musia vsˇak bytˇ resˇpektovane´
za´konne´ ustanovenia smeruju´ce k ochrane spotrebitelˇa ako slabsˇej strany z tohto pra´vneho vztˇahu.
Ta´to ochrana sa nesko^r premietla aj do ustanovenia § 5a ods. 1 za´kona cˇ. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebitelˇa, podlˇa ktore´ho je nepri´pustne´ zabezpecˇenie uspokojenia pohlˇada´vky alebo splnenie
za´va¨zku zo spotrebitelˇskej zmluvy dohodou o zra´zˇkach zo mzdy a iny´ch pri´jmov v prospech preda

´vaju´ceho alebo inej osoby, ibazˇe ta´to dohoda bola uzavreta´ vo forme osobitnej listiny, spotrebitelˇ
bol poucˇeny´ o do^sledkoch jej uzavretia a mal mozˇnostˇ ju odmietnutˇ, ktore´ s u´cˇinnostˇou od
01.05.2014 zakotvilo osobitny´ pri´stup pri zabezpecˇovani´ splnenia za´va¨zkov spotrebitelˇa dohodou
o zra´zˇkach zo mzdy. Dohody o zra´zˇkach zo mzdy spo^sobujú znacˇnu´ nerovnova´hu v pra´vach apovinnostiach zmluvny´ch stra´n, pretozˇe umozˇnˇujú zˇalovane´mu 1./ bez su´dnej kontroly vymo^ctˇ
od zˇalobcu plnenia, ktore´ mo^zˇu matˇ za´klad v neprijatelˇny´ch zmluvny´ch podmienkach a uzavretie
sporných dohôd o zra´zˇkach zo mzdy dosiahol zˇalovany´ 1/ podmienkou, zˇe inak nedo^jde k uzavretiu

formula´rovej zmluvy o revolvingovom u´vere.

7. Pokiaľ ide o vyslovenie neplatnosti rozhodcovských zmlúv, ustálil, že nebol daný naliehavý právny
záujem na takomto určení, nakoľko, ako sám žalobca potvrdil, žiadne rozhodcovské ani súdne konanie
na plnenie z predmetných úverových zmlúv neprebieha.

Rozhodcovské zmluvy boli na samostatnej listine a nemožno ich považovať za neprijateľnú zmluvnú
podmienku, nakoľko boli individuálne dojednané a spotrebiteľ mal možnosť od zmluvy odstúpiť bez
uvedenia dôvodu do 14-tich kalendárnych dní od jej uzavretia. Navyše, uzavretie zmluvy nebolo
podmienkou poskytnutia úveru. Rovnako rozhodcovská zmluva neukladala povinnosť riešiť spory v
rozhodcovskom konaní a napokon obsahuje aj poučenie o priebehu rozhodcovského konania a jeho
dôsledkoch.

8. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), keď mal za to, že žalobca bol v spore úspešný a jeho neúspech spočíval iba
v nepatrnej časti určenia neplatnosti rozhodcovských zmlúv.

9. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku vo výrokoch II. - V., VII. podal odvolanie žalovaný
1/. Namietal, pokiaľ ide o neplatnosť dohôd o zrážkach zo mzdy, že tieto neboli podmienkou pre
uzavretie úverovej zmluvy, nakoľko bolo preukázané, že medzi sporový stranami bolo spolu uzavretých
5 úverových zmlúv a v konaní bolo preukázané uzavretie dohôd zo zrážkach zo mzdy iba v troch
prípadoch. Z textu dohody o zrážke zo mzdy, ktorý znamená obsahové a logické prepojenie hlavného

záväzku a zabepečenia, vyvodzuje súd, že zabezpečenie bolo podmienkou pre vznik hlavného záväzku.
Takýto postup a záver súdu je nedôvodný, pretože zabezpečovací prostriedok musí nadväzovať na
hlavný. Je nemysliteľné zriadiť zabezpečenie bez toho, aby toto zabezpečenie neidentifikovalo primárny
vzťah.Zrozsudkuniejezrejmé,akoinakbymalabyťzabezpečenáobsahováprepojenosťzabezpečenia
na hlavný záväzok. Rovnako postupoval nesprávne po vecnej stránke, keď aplikoval § 5a ods. 1 zákona

č. 250/2007 Z.z. bez rozdielu, kedy bola tá-ktorá dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá a je zrejmé,
že sa s obsahom dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej 28.11.2014 vôbec nevyporiadal. Citované
ustanovenie nadobudlo účinnosť dňa 01.05.2014 a Dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8500056797 bola
uzavretá dňa 08.04.2013. Rešpektujúc zásadu zákazu retroaktivity sa dané ustanovenie použije iba
na právne vzťahy, ktoré vznikli najskôr 01.05.2014, preto neplatnosť tejto dohody o zrážkach zo mzdy

posúdil na základe nesprávnej právnej normy. V prípade zvyšných dvoch dohôd o zrážkach zo mzdy
boli uzavreté v súlade so zákonom č. 250/2007 Z.z., keď obsah týchto dohôd súd prvej inštancie
neposudzoval. Dohoda obsahuje poučenie, čo jej uzavretie znamená, poučuje o dobrovoľnosti a je na
samostatnej listine. Súd prvej inštancie len mechanicky prevzal paušálne tvrdenia žalobcu zhodné so
stovkami iných spotrebiteľov, ktoré sa uvádzajú na internete ako návod na zastavenie zrážok zo mzdy.

Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/81/2001, v ktorom sa uvádza, že podmienkou
pre to, aby mohol prihliadnuť k vôli účastníkov je, aby nebola v rozpore s tým, čo vyplýva z jazykového
vyjadrenia úkonu. Výkladom tak možno zisťovať iba obsah právneho úkonu, nemožno ním prejav vôle
doplňovať. Ak postačí pred súdom poprieť vlastný prejav vôle, potom takýto prístup popiera samotný
zmysel písomnej formy právneho úkonu. Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo skutočností,

ktoré konštatoval na základe nesprávneho výkladu zákona. Nemá oporu v právnom poriadku, aby
bolo možné zmluvu negovať tým, že sa poprie jednoduchým vyhlásením. Žiadny zákon ani neurčuje
prezumpciu neplatnosti zmluvy len preto, že ju uzavrel spotrebiteľ. Poukázal na nález Ústavného
súdu SR sp.zn. I. ÚS 640/2014. Tvrdil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výrokoch I. - III. (pozn.
odvolacieho súdu - správne malo byť II. - IV.) je nesprávne, prijaté predčasne a v rozpore so zákonom.

Pokiaľ ide o bezdôvodné obohatenie, súd posúdil, že jednotlivé úvery zo zmlúv o revolvingovom
úvere sú bezúročné a bez poplatkov pre nedostatok označených náležitostí a ďalej, že poplatok za
poskytnutie úveru je neprijateľná podmienka. Neprijateľnosť poplatku za poskytnutie úveru považuje za
neadekvátny, protiprávny a vecne nedôvodný. Poplatok za poskytnutie úveru posudzovala aj Národná
banka Slovenska, ktorá dospela k záveru o jeho prípustnosti a správnosti, s odkazom na jej rozhodnutie

a posúdenie postupoval pri uzatváraní zmlúv. Poplatky spojené so spotrebiteľským úverom boli a sú
bežnou súčasťou obchodnej praxe spojené s poskytovaním úverov, pričom tento fakt bol zohľadnený
aj príslušnou právnou úpravou. ZoSÚ legálnu definíciu poplatku nemá, no vo viacerých ustanoveniach
hovorí o poplatku/poplatkoch, pričom z tejto úpravy je zrejmé, že pod uvedeným pojmom sa má namysli iná platba, ako je úrok. Poukázal na ustanovenie § 9 ods. 10 citovaného zákona s účinnosťou
od 10.06.2013, čím bola zavedená výslovná úprava toho, aké poplatky pri spotrebiteľskom úvere sú ex
legem zakázané. Poplatok za poskytnutie úveru je pritom všeobecne rozšírenou položkou rovnako, ako

bol poplatok za vedenie, správu a evidenciu spotrebiteľského úveru. Z prijatej zákonnej úpravy vyplýva,
že zákonodarca poplatok za poskytnutie úveru nepovažoval za problematický a neprípustný. Ide o
platbu za takú činnosť, ktorá je aj v záujme spotrebiteľa (získanie peňažných prostriedkov). Poukázal
na zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. Cpjn203/2013. Tvrdí, že poplatok
za poskytnutie úveru nie je platený za niečo, čo by nebolo v záujme klienta. Okrem konečnej splatnosti

úveru súd prvej inštancie neodôvodnil záver o ostatných chýbajúcich náležitostiach žiadnymi skutkovými
zisteniami. Neuvádza, či vôbec vykonal dôkaz zmluvami v tomto smere, pretože počet, výška splátok,
výška RPMN a celková čiastka na úhradu je v každej zmluve uvedená. Nie je povinnosťou sporovej
strany odhadovať, z akých dôvodov súd dospel k určitému záveru. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej
praxi kladie vo všeobecnosti nároky na odôvodnenie rozsudku všeobecného súdu v tom zmysle, že
právny záver všeobecného súdu musí zodpovedať zistenému skutkovému stavu a zároveň buď expresis

verbis vyplývať z textu aplikovaného právneho predpisu, alebo je nutné, aby súd výslovne uviedol, akými
logickými operáciami sa k predmetu záveru dopracoval. Absencia obsahovej náležitosti zakladá jeho
nepreskúmateľnosť, a teda jeho ústavnú neudržateľnosť. V rozsudku sa neuvádza nič, čo by umožnilo
záver súdu o neuvedení doby trvania, ročnej percenutálnej miery nákladov, celkovej čiastky na úhradu,
či výšky a počtu splátok. V tejto časti je rozsudok nepreskúmateľný. Jediný skutkový záver ohľadne

náležitostí sa týka konečnej splatnosti úveru, avšak skutkové zistenia v tejto časti nie sú správne.
Zmluva o úvere je tvorená ustanoveniami nachádzajúcimi sa nielen v listine označenej ako Žiadosť o
poskytnutiespotrebiteľskéhoúverurevolvingovéhotypu/zmluvaospotrebiteľskomúvererevolvingového
typu, ale aj zmluvnými dojednaniami. Obsah zmluvy tvoria zmluvné dojednania, ktoré sú v zmysle čl.
13 neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ako aj prílohy tvoriace súčasť zmluvy o RÚ (čl. 7, ods. 7.1 písm. g)

zmluvných dojednaní). V zmysle bodov 4.5 a 9.1 zmluvných dojednaní má za to, že termíny konečnej
splatnosti úveru sú riadne uvedené a je tým splnená zákonná požiadavka. V tejto súvislosti poukázal i na
rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15. Exaktné uvádzanie termínu konečnej splastnosti je aj s
prihliadnutím na charakter uzatvoreného zmluvného vzťahu (revolvingu) nedôvodné, preto je potrebné v
tejto sfére vychádzať predovšetkým z doby trvania zmluvy, ktorá je totožná s dátumom poslednej splátky

úveru, resp. revolvingu. Predmetom novely ZoSÚ prijatej dňa 12.10.2017 bola aj uvedená náležitosť a
prijatá novela stanovila, že slová v § 9 ods. 2 písm. d) „a termín konečnej splastnosti spotrebiteľského
úveru“ sa zo zákonného znenia vypúšťajú. Z tejto zmeny je zrejmé, že akceptovanie výkladu podaného
Súdnym dvorom EÚ v tom smere, že uvádzanie termínu konečnej splatnosti nemá vplyv na posúdenie
rozsahu záväzku spotrebiteľa, keďže ten určuje celková čiastka na splatenie. Na základe toho súd

nemohol dospieť k záveru o vzniku bezdôvodného obohatenia, ale ani k výške sumy, akú uviedol v
rozsudku. Zo žiadneho vykonaného dôkazu nevyplýva, že žalobca v prípade zmluvy č. 8500073991
uhradil sumu 3.227,40 Eur. Rovnako zo zmluvy č. 8500074001 nebolo preukázané, že by uhradil sumu
2.259,36 Eur. Poprel, že žalobcom uvádzané sumy sú správne, čo znamená povinnosť toho, čo niečo
tvrdí - v tomto prípade vznik určitého nároku - ho osvedčiť. CSP nie je založené na tzv. negatívnej

dôkaznej teórii, čiže dokazovaní, že sa niečo nestalo. Žalobca predložil doklady, ktoré neosvedčujú jeho
nárok ani čo do výšky. Súd prvej inštancie neodôvodnil priznanie nároku na úrok z omeškania vôbec. Na
základe uvedeného navrhuje napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť v celom rozsahu a priznať
mu náhradu trov konania, ktoré si zároveň vyčíslil.

10. K odvolaniu žalovaného 1/ sa vyjadril žalobca, ktorý vyjadril, že zotrváva na svojich doterajších
písomných a ústnych vyjadreniach. Napádané dohody o zrážkach zo mzdy sú absolútne neplatné
v zmysle § 39 OZ, k čomu je dostupná pomerne rozsiahla judikatúra. Dohoda o zrážkach zo
mzdy predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu hrubú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu. Umožnila žalovanému 1/ siahnuť na jeho majetok

bez súdnej kontroly. Takto vymohol viac, než na čo má nárok a jemu spôsobil škodu. Ako laik v
čase podpisu dohody o zrážkach zo mzdy nemal vedomosť o tom, k čomu sa vlastne zaväzuje.
Nepredpokladal, že ak aj veriteľ nemá nárok na odplatu za ním poskytnutý úver, odplatu si vymôže
práveprostredníctvomnapádanýchdohôd.Poukázalnaustálenújudikatúru,zktorejvyplýva,žepoplatky
žalovaného 1/ za poskytnutie úveru sú neprijateľné. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na stanovisko

NBS. Následne, za týmto vyjadrením žalobcu je nelogicky udávaný čl. XV. - XVII. bez súvislostí k
predchádzajúcemu textu.11. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie podala včas sporová
strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnuté rozhodnutie

v intenciách ustanovenia § 379 a § 380 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., III. a IV. podľa
§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Vo výroku V. a VII. rozsudok súdu prvej inštancie podľa
§ 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a v tomto rozsahu vrátil vec súdu prvej inštancie na nové konanie.
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a VI. nenapadnuté odvolaním ostal nedotknutý.

12. Podľa § 124 ods. 1 CSP každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Hoci žalovaný 1/ v odvolaní
uviedol, že podáva odvolanie proti výrokom I. a V., VII. z obsahu tohto podania vyplýva, že odvolanie
nebolo podané voči výroku I., ktorým bola zamietnutá žaloba proti žalovanému v rade 2/. Z tohto dôvodu
predmetný výrok napadnautého rozsudku odvolací súd nepreskúmaval.

13. Pokiaľ sa jedná o výroky II. - IV., ktorým bola vyslovená neplatnosť dohôd o zrážkach zo mzdy, je

nutné priznať odvolacej námietke žalovaného 1/, že na Dohodu o zrážkach zo mzdy uzatvorenú dňa
08.04.2013 nebolo možné aplikovať ust. § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa,
nakoľko predmetné ustanovenie nadobudlo účinnosť až 01.05.2014. Je však potrebné poukázať na to,
že súd prvej inštancie pri určovaní neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy vychádzal i z ustanovenia § 53
ods. 5 OZ a mal za to, že išlo o neprijateľnú zmluvnú podmienku pri všetkých týchto dohodách a nakoľko

zmluva o revolvingovom úvere a dohoda o zrážkach zo mzdy boli uzavreté v rovnaký deň je zrejmé, že
bez uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečujúcej pohľadávku žalovaného 1/, by nedošlo ani k
uzavretiu zmluvy o úvere. Uvedené vyvodil z textu dohody o zrážkach zo mzdy, podľa ktorého „žalovaný
1/ bude mať (má) voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že spoločnosť poskytne dlžníkovi na
základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru čiastku vo výške ...... Eur“. Teda uzavretie dohody

o zrážkach mzdy bolo podmienkou uzavretia zmluvy o spotrebitelˇskom u´vere, čo má nepochybne
vplyv na vo^lˇu zˇalobcu ako spotrebitelˇa pri jej uzatváraní a mozˇnosti odmietnutia jej uzavretia, ako
aj na posudzovanie jej individua´lneho dojednania. Ďalej poukázal na to, že dohody o zrážkach zo
mzdy spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, pretože umožňujú
žalovanému 1/ bez súdnej kontroly vymôcť od žalobcu plnenia, ktoré môžu mať základ v neprijateľných

zmluvných podmienkach.

14. Odvolací súd poukazuje na to, že v § 53 ods. 1 OZ zákonodarca vymedzil všeobecnú zásadu, podľa
ktorej spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky).

To neplatí iba v prípade, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak
boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa však nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy,
ak nemohol ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods. 2 OZ). Uvedené zásady sa vzťahujú aj na vedľajšie

zmluvné ustanovenia formulárovej povahy (záložné zmluvy, dohody o ručení, dohody o zrážkach zo
mzdy, rozhodcovské zmluvy a podobne). Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. V konštantnej judikatúre Súdneho dvora EÚ (napríklad rozsudku
Oceano Group Editorial & Salvat Editores C-240/98 - C-244/98, Eliza Maria Mostaza Claro C-168/05,
Annon GSM Zrt C-243/08 a vec Artusco C-40/08 a ďalšie) sa zdôrazňuje, že systém ochrany zavedený

smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“)
vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v
znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, a to aj úroveň informovanosti a táto situácia
ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby
mohol vplývať na ich obsah a vzhľadom na predmetné nerovné postavenie jednej zo zmluvných strán čl.

6 ods. 1 uvedenej smernice stanovuje, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné. Povaha
a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana zavedenou smernicou, pritom odôvodňujú,
že vnútroštátny súd má povinnosť ex offo posudzovať nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým
vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom a taktiež
má povinnosť zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo

strany predajcu alebo dodávateľa podľa vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby
zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak jej ďalšia existencia je možná bez
nekalých podmienok (čl. 6 ods. 1 smernice 93/13/EHS).15.Jepretonesporné,žeajvposudzovanejveciprislúchalosúduposúdiť,čidohodyozrážkachzomzdy
možno kvalifikovať ako neprijateľné (nekalé) zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve uzavretej
medzi sporovými stranami. Sporné dohody o zrážkach zo mzdy, uzavreté medzi žalobcom a žalovanou

1/, vzhľadom na ich formulárové znenia nemajú charakter individuálne dojednaných zmluvných
ustanovení, ktorých obsah by žalobca mohol prípadne ovplyvniť (§ 53 ods. 2 OZ). Preto ustanovenia
dohody o zrážkach zo mzdy nesmú spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Je potrebné uviesť, že výpočet neprijateľných podmienok
v § 53 ods. 4 OZ, je uvedený príkladmo. V rámci súdneho preskúmavania jednotlivých ustanovení

spotrebiteľských zmlúv, ktoré nemajú charakter individuálne dojednaných zmluvných ustanovení, môže
súd dôslednou aplikáciou generálnej klauzuly obsiahnutej v § 53 ods. 1 OZ okruh týchto podmienok
rozšíriť. Medzi neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve podľa § 53 ods. 4 OZ patria
okrem iného aj ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku (§ 53 ods. 4 písm. k) OZ),
prípadne, ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo

ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi (§ 53 ods. 4 písm. o) OZ). Práve predmetné
dohody o zrážkach zo mzdy umožňujú obísť tieto vyššie uvedené neprijateľné podmienky, keďže iba
ich predložením zamestnávateľovi žalobcu a oznámením výšky jeho dlhu podľa vlastného uváženia
žalovanej 1/ je zamestnávateľ povinný vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu bez toho, aby žalovanou 1/
požadovaná pohľadávka voči žalobcovi prešla súdnym prieskumom jej oprávnenosti. Je teda možné, že

v rámci takto žalovanou 1/ vyčíslenej pohľadávky sa môžu ocitnúť aj nároky, ktoré sú sporné a ktorých
spornosť je takto vyňatá zo súdneho prieskumu. Inak povedané, sama žalovaná 1/ meritórne rozhodne
o celkovej výške dlhu žalobcu ako spotrebiteľa voči žalovanej 1/ ako dodávateľovi, ktorý takto sám
rozhoduje, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou o revolvingovom úvere. Preto odvolací súd nemal inú
možnosť, iba konštatovať, že sporné dohody o zrážkach zo mzdy tak, ako sú formulované, umožňujú

žalovanej 1/ ako dodávateľovi obchádzať účinnú justičnú kontrolu, čím reálne dochádza k narušeniu
smernicousledovanejrovnováhymedzizmluvnýmistranamivneprospechprávžalobcuakospotrebiteľa
a z tohto dôvodu sú považované za neprijateľnú podmienku, a teda neplatné, ako to ustálil súd prvej
inštancie.

16. Dohody o zrážkach zo mzdy boli medzi žalobcom a žalovanou 1/ uzavreté v rovnaký deň ako zmluvy
orevolvingovýchúveroch.Ztohovyplýva,žeužvčasevznikuzmluvyoúverebolžalobcaakospotrebiteľ
nútený uzatvoriť tieto dohody o zrážkach zo mzdy, pričom ich uzavretie nemohol odmietnuť, keďže ich
uzavretím bolo podmienené poskytnutie revolvingového úveru. Žalobca tak mal na výber, kedy mohol
dohody o zrážkach zo mzdy buď odmietnuť, čím by si zmaril možnosť, aby mu bol úver poskytnutý,

alebo zmluvu o revolvingovom úvere vrátane dohody o zrážkach zo mzdy podpísať, čím sa podrobil
vykonávaniu zrážok zo mzdy bez možnosti akejkoľvek kontroly opodstatnenosti výšky pohľadávky. Táto
podmienkaajpodľanázoruodvolaciehosúduspôsobujeznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - žalobcu a predstavuje tak neprijateľnú zmluvnú podmienku
znevýhodňujúcu spotrebiteľa, a preto s poukazom na § 53 OZ je neplatná.

17. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dospel k správnemu
právnemu záveru o neplatnosti označených dohôd o zrážkach zo mzdy, a preto v tejto časti rozhodnutie
súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

18. Podstatnou odvolacou námietkou v časti priznania bezdôvodného obohatenia bolo, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie v tejto časti trpí nedostatočným odôvodnením pokiaľ konštatoval absenciu
podstatných náležitostí spotrebiteľských zmlúv a priznané úroky z omeškania. Je potrebné uviesť, že
právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo sporovej strany na dostatočné
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry

EurópskehosúdupreľudsképrávaakoajzrozhodnutíÚstavnéhosúduSRtotižvyplýva,žetakzákladné
právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, v sebe zahŕňajú aj právo na
rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006); právo na riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu.

19. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade
a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,
neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov; ktoré by popreli zmysel a podstatu
práva na spravodlivý proces. Ústavný súd SR vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, že nezávislosťrozhodovania všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesnoprávanom
a hmotnoprávnom rámci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§ 220 ods. 2 CSP) musí vyplývať
vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi

závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení
svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami, na to, aby premisy
zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu
právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne ale v neposlednom rade aj spravodlivé a
presvedčivé. Všeobecný súd pritom musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby

bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov sporových strán (IV. ÚS 1/2002, II.
ÚS 174/04, III. ÚS 117/07). Z práva na spravodlivé súdne konanie v tejto súvislosti vyplýva aj povinnosť
všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentami a návrhmi strán (avšak) s výhradou,
že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07).

20. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie nespĺňa vyššie uvedené kritéria pre

odôvodnenie rozhodnutí v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP pokiaľ ide o priznané bezdôvodné obohatenie
a v tejto časti je nepreskúmateľné. Súd prvej inštancie v bode 21 odôvodnenia konštatuje, že zmluvy
o spotrebiteľských úveroch (všeobecne, nie jednotlivo vyhodnotená každá zmluva o revolvingovom
úvere, ktorá bola predmetom konania) neobsahovali obligatórne náležitosti zmluvy, a to výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, resp. poradie, v akom sa tieto priraďujú k jednotlivým

nesplatenýmzostatkomsrôznymiúrokovýmisadzbamispotrebiteľskéhoúveru,ďalejúdajodobetrvania
zmluvyospotrebiteľskomúvereatermínkonečnejsplatnostispotrebiteľskéhoúveruanapokonaniročnú
percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe
údajov platných v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, z ktorého dôvodu sa zmluvy podľa §
11 ods. 1 písm. b), ods. 2 ZoSÚ považujú za bezúročné a bezpoplatkové. Bližšie, v čom vidí nedostatok

týchto podstatných náležitostí zmlúv, súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí neodôvodňuje, okrem
konečnej splatnosti úveru, a to s poukazom, že táto je napríklad uvedená ako údaj 42/12, čo ide o
nezrozumiteľný údaj, z ktorého nie je možné jednoducho ustáliť konečnú splatnosť úveru.

21. Napokon súd prvej inštancie poukazuje i na celkovú čiastku, ktorú mal žalobca uhradiť za poskytnutie

úveru na úrovni od 30 % do 125 % z poskytnutých úverových prostriedkov, pričom požadovanie
takéhoto poplatku je neprimeranou odplatou a ide o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve.
Tu je rovnako potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie bližšie neodôvodňuje, z ktorých ustanovení
jednotlivých zmlúv dospel k takémuto záveru o dojednaní predmetného poplatku, a preto je rozhodnutie
aj v tejto časti nepreskúmateľné. Bolo potrebné podrobiť analýze každú jednotlivú zmluvu aké poplatky

obsahuje, v akej výške, ktoré poplatky boli dohodnuté medzi účastníkmi zmluvy a následne ich
vyhodnotiť, či ide o neprimerané poplatky alebo poplatky, ktoré je nutné vyhodnotiť ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku.

22. Odvolací súd považuje za nepreskúmateľné odôvodnenie rozhodnutia v bode 21 ohľadne súm, ktoré

mali byť žalobcom uhradené žalovanému, poskytnuté prostriedky žalovaným 1/ žalobcovi na základe
jednotlivých úverových zmlúv, nakoľko súčet rozdielov medzi poskytnutým úverom a zaplatenou sumou
žalobcom žalovanému 1/ nie je totožný s priznanou sumou bezdôvodného obohatenia vo výroku.

23. Súd prvej inštancie pri výške priznaného bezdôvodného obohatenia na jednej strane konštatuje, že

vychádzal z nesporných tvrdení strán sporu a na druhej strane neprihliadal na námietku žalovaného
1/ ohľadne nesprávne vyčísleného bezdôvodného obohatenia v prípade zmlúv č. 8500073999, č.
8500074001, č. 8200056797 a č. 8500108228.

24. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností zaťažuje tú sporovú stranu, ktorá tieto skutočností

tvrdí a vyvodzuje z nich pre seba priaznivé právne dôsledky. Pokiaľ sa žalobca domáha vydania
bezdôvodného obohatenia, je na ňom, aby preukázal vznik a výšku tohto bezdôvodného obohatenia.
Preto v danom prípade je na žalobcovi dôkazné bremeno, aby preukázal v akej výške sa mal žalovaný
1/ bezdôvodne obohatiť na jeho úkor.

25. Odvolací súd považuje za potrebné konštatovať, že je nesprávny záver súdu prvej inštancie, že
zmluvaneobsahujenáležitosťuvedenúv§9písm.k)ZoSÚ(výška,počet,termínysplátokistiny,úrokova
iných poplatkov), prihliadajúc na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/146/2017 z 22.02.2018
(a následne aj 3Cdo/56/2018 zo 17.04.2018), v ktorých bola riešená otázka eurokonformného výkladu§ 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ. Z citovaného rozhodnutia vyplýva, že zákon č. 129/2010 Z.z. je úplnou
transpozíciou Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 o spotrebiteľskom
úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS do Slovenského právneho poriadku, že zámerom

zákonodarcu nebolo, aby § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ bolo v rozpore s čl. 10 ods. 2 smernice.
Eurokonformným výkladom tohto ustanovenia, ktoré je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný,
dospel dovolací súd k záveru, že zmluvy uzatvárané podľa tohto zákona nemôžu od dodávateľov
žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach
samostatne vo väzbe na istinu, úroky a poplatky.

26. Je nutné vytknúť súdu prvej inštancie, že priznaný úrok z omeškania v napadnutom rozhodnutí
neodôvodnil žiadnym spôsobom, preto nie je možné k nemu zaujať hocijaké stanovisko.

27. Vzhľadom na vyššie konštatované, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku V., ako aj
v závislom výroku VII. o nároku na náhradu trov konania zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a v

tomto rozsahu mu vec vrátil na ďalšie konanie.

28. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude opätovne rozhodnúť, svoje rozhodnutie
náležite odôvodniť, každú zmluvu o revolvingovom úvere vo vzťahu k obsahu podstatných náležitostí
zmluvy, jednotlivých poplatkov vyhodnotiť samostatne. Každé ustanovenie o podstatných náležitostiach

spotrebiteľskej zmluvy vyložiť eurokomformným výkladom v súlade so Smernicou Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008. Rovnako opätovne rozhodnúť o nároku na náhradu
trov konania, ako aj o nároku na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému 2/, o ktorom doposiaľ
rozhodnuté nebolo.

29. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)