Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 10, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/119/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116213608
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6116213608.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a
členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Márie Podhorovej, v právnej veci žalobcu: P. W., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom M. X, W. W., v konaní právne zastúpený Mgr. Alenou Gregorovou, advokátkou,
so sídlom Horná 54, Banská Bystrica, IČO: 42 186 307, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia,
s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, v konaní právne zastúpený Advokátskou

kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o
zaplatenie 563,35 €, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
20Csp/14/2016-98 zo dňa 12. 02. 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20Csp/14/2016-98 zo dňa 12. 02. 2019 p o t v r
d z u j e .

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
% v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o výške trov
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Banská Bystrica uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 563,35 € na účet právnej zástupkyne žalobcu v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia

(prvý výrok rozsudku) a osobitným druhým výrokom žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania
voči žalovanému vo výške 100 %, ktoré uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi v lehote 3 dní
odo dňa rozhodnutia o výške trov samostatným uznesením. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol,
že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému zaplatiť sumu 563,35 € s trovami
žalobcovi ako rozdiel medzi výškou poskytnutého úveru a zaplatenými sumami. V predchádzajúcom
priebehu konania Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz pod č. k. 20Csp/14/2016-17 zo

dňa 03. 08. 2016, pričom proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor. Po zrušení
platobného rozkazu súd prvej inštancie vec prejednal a následne vo veci rozhodol rozsudkom č. k.
20Csp/14/2016-51 zo dňa 21. 03. 2017 tak, že žalobe vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi istinu vo výške 563,35 € spolu s trovami konania. V dôsledku podaného odvolania žalovaným
o veci rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací a uznesením zo dňa 25. 10. 2018
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil z dôvodu podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP a vec vrátil súdu na ďalšie

konanie s usmernením, že úlohou súdu prvej inštancie bude posúdiť, či predmetná zmluva je platný
alebo neplatný právny úkon pre nedostatok akceptácie návrhu žalobcu žalovaným, t. j. pre nedostatok
písomnej formy v zmysle § 46 Občianskeho zákonníka. Až za predpokladu, že by súd dospel k záveru
o platnosti zmluvy o úvere ako právneho úkonu, môže pristúpiť k posudzovaniu náležitostí uvedenej
zmluvy podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy.
Po vrátení veci súd prvej inštancie opätovne vec prejednal a z predložených listinných dôkazov mal

preukázanú, žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvu o revolvingovom úvere zo dňa 06. 12.
2012, kde v bode 5 predmetnej zmluvy je uvedený úverový limit 750,- €, splatnosť úveru 42/20, mesačnásplátka, vrátane úrokov 40,19 €, celková čiastka na zaplatenie 1.687,98 €, predpokladaná RPMN za
úver 70,030 %, ročná úroková sadzba 70,03 %, priemerná RPMN za úver 46,35 %, poskytnutá čiastka
revolvingu 395,47 €, celková čiastka pri revolvingu na zaplatenie 964,56 €, predpokladaná RPMN úveru

po poskytnutí revolvingu 63,33 % a ročná úroková sadzba revolvingu 76,21 %. Súd konštatoval, že
údaje v bode 6 zmluvy sa od bodu 5 líšia, a preto mal súd prvej inštancie za to, že podľa § 46 ods.
2 Občianskeho zákonníka nie je preukázané riadne uzavretie predmetnej zmluvy písomnou formou,
teda písomný návrh na jej uzavretie a písomné prijatie návrhu. Súd prvej inštancie nemal preukázanú
existenciu dvoch vzájomných a obsahovo zhodných prejavov vôle zmluvných strán v písomnej forme,

v ktorých by boli uvedené všetky náležitosti predpokladané § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. Listinu
označenú ako žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru v častiach bodu 2 a 5 vyplnených žalobcom
súd posúdil ako návrh žalobcu na uzavretie zmluvy podľa § 43a ods. 1 OZ a listinu v časti 6 vyplnenú
žalovaným, dňa 06. 12. 2012 súd posúdil ako odmietnutie návrhu žalobcu žalovaným a zároveň nový
návrh žalovaného na uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 43 ods. 2 OZ. Žalovaným prijatý
návrh obsahuje dodatky a iné zmeny, kde napr. v bode 5 uvádza predpokladanú RPMN za úver 70,03

% a v bode 6 po prijatí uvádza RPMN 67,47 %. Je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že údaje
nie sú totožné v časti, ktorú vypĺňal žalovaný v bode 5 a v časti, ktorú vypĺňal veriteľ pri schvaľovaní
revolvingového úveru v bode 6, ako aj v samotnom oznámení o schválení. Uvedené úkony, ktoré mali
na seba nadväzovať sú zmätočné, nezrozumiteľné, zmluvu nie je možné považovať za platne uzavretú.
Súd potom žalobe žalobcu vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 563,35 €,

keďže mu bol poskytnutý úver vo výške 642,35 € a žalobca zaplatil 1.205,70 €, a teda viac, na čo má
žalovaný nárok. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, a to z
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, písm. f/ a písm. h/ CSP. Uviedol, že súd prvej inštancie rozhodol

na základe záveru, že nedošlo k uzavretiu zmluvy v písomnej forme, a to preto, lebo medzi návrhom
na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere a prijatím návrhu sú rozdiely v údaji RPMN a v poplatku
za uzavretie zmluvy. Súd prvej inštancie sa však nedostatočne zaoberal otázkou vzniku zmluvy ako
právneho úkonu a závery, ktoré prijal sú formalistickými bez toho, aby vôbec súd uviedol a posúdil,
ktoré zákonné náležitosti úverovej zmluvy boli zmenené, či súdom uvádzaný údaj RPMN je vôbec

negociovateľný a dohodnuteľný rovnako, ako je napr. výška úveru, doba jeho splatnosti, či výška splátky.
Žalovaný namietal, že rozsudok je nepreskúmateľný po vecnej stránke, kedy absentuje v rozsudku
odôvodnenie akéhokoľvek posúdenia, ktoré by zrozumiteľne a jednoznačne vysvetlilo, že údaj o RPMN
(ktorý sa údajne mal meniť) je dohodnuteľný, a teda že z dôvodu jeho zmeny došlo k odmietnutiu návrhu.
Záver súdu prvej inštancie o neuzavretí zmluvy z dôvodu, že nedošlo k dohode o výške RPMN, je

v rozpore so zákonom a v zmysle platného právneho stavu nemôže mať za následok, že nedošlo k
vzniku úverovej zmluvy, a to z dôvodu súvisiaceho s predpokladmi, za ktorých úverová zmluva vzniká.
Podstatnými náležitosťami zmluvy je dohoda o úvere, záväzok tieto prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podstatnou náležitosťou nie je dohoda o RPMN. Druhý dôvod spočíva podľa žalovaného v tom, že
hodnota RPMN nie je žiadnym zákonom stanovená ako podmienka vzniku úverovej zmluvy. Tvrdí preto,

že čiastkový záver súdu o nevzniknutí zmluvy z dôvodu, že nedošlo k dohode o RPMN, je v rozpore
so zákonom. Tretím dôvodom, pre ktorý je záver súdu o neuzavretí zmluvy z dôvodu nedosiahnutia
dohody nesprávnym, súvisí so samotným údajom RPMN. Súd prvej inštancie vychádzal v rozsudku
z toho, že RPMN sa dojednáva medzi stranami zmluvy. Neuvádza však ani jeden dôvod, pre ktorý
sa domnieva, že uvedený údaj je dohodnuteľným. Žalovaný zvýraznil, že hodnota RPMN úveru sa

medzi stranami úverovej zmluvy nedojednáva, a preto sa účastníci zmluvy na tejto náležitosti dohodnúť
ani nemôžu. To, že RPMN sa dohodnúť objektívne nedá (nedá sa teda navrhnúť, akceptovať a pod.),
vyplýva predovšetkým z právnej úpravy upravujúcej spôsob určenia tohto údaju. Aj súdna prax dospela
k obdobnému záveru. Žalovaný poukázal na § 2 písm. d/ zák. č. 129/2010 Z. z. a na prílohu č. 1 zák.
č. 258/2001 Z. z. písm. a/, podľa ktorej RPMN sa vypočíta v čase, keď sa uzatvára zmluva. Ak by

žalovaný neurčil údaj RPMN schváleného úveru, či revolvingu postupom podľa zák. č. 258/2001 Z. z.,
teda v čase uzavretia zmluvy, ale by uviedol hodnotu zhodnú s „predpokladanou RPMN“ uvedenou v
bode 5, potom by porušil zákon č. 258/2001 Z. z. Z napadnutého rozsudku nie je ani zrejmé to, na
základe čoho súd prvej inštancie dospel k záveru o tom, že žalobca vlastne navrhol údaj o RPMN.
Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru žiadny návrh RPMN neobsahuje, uvádza sa v nej len údaj

o predpokladanej RPMN. Na základe týchto skutočností má žalovaný za to, že súd prvej inštancie
nesprávne právne posúdil otázku vzniku zmluvných vzťahov. Žalovaný poukázal v tejto súvislosti na
uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. 5Co/839/2016 zo dňa 29. 06. 2016. Rozsudok okresného
súdu žalovaný navrhol zmeniť tak, že odvolací súd žalobu žalobcu zamietne a žalovanému prizná právona náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v celom rozsahu. Zároveň žalovaný žiadal priznať
i právo na náhradu trov odvolacieho konania.

3. Odvolanie žalovaného bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 06. 05. 2019.

4. K odvolaniu sa vyjadril žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným súdu
prvej inštancie elektronicky dňa 10. 05. 2019. Uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s rozsudkom
okresného súdu, ktorým tento žalobe vyhovel. Podľa názoru žalobcu právne posúdenie a posúdenie

skutkových okolností bolo konajúcim súdom vykonané správne v súlade s právnymi predpismi. Poukázal
na odsek 13 uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14Co/286/2017 zo dňa 25. 10. 2018,
ktorým v predchádzajúcom konaní odvolací súd zrušil rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, vrátil
vec súdu prvej inštancie a vyslovil vo veci právny názor. Na tento okresný súd reagoval v celom rozsahu
a svoje odôvodnenie uviedol v odseku 24, keď konštatoval, že má za to, že podľa § 46 ods. 2 OZ nie
je preukázané uzavretie predmetnej zmluvy písomnou formou, teda písomný návrh na jej uzavretie a

písomné prijatie návrhu. Na odôvodnenie rozsudku poukázal i v ďalšom obsahu vyjadrenia. Mal tak
za to, že súd prvej inštancie sa v celom rozsahu vysporiadal s rozhodujúcimi otázkami posúdenia
právneho vzťahu medzi stranami, platnosťou/neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere a dokonca
naviac uviedol, že v prípade, ak by zmluva bola aj platne uzavretá, neobsahuje zákonom predpísané
náležitosti, čo by zakladalo jej bezúročnosť a bezpoplatkovosť. S tvrdeniami žalovaného uvedenými v

odvolanítakniejemožnésúhlasiť,apretorozsudokokresnéhosúdunavrholakovecnesprávnepotvrdiť.
Vyjadrenie žalobcu bolo doručené právnemu zástupcovi žalovaného na vyjadrenie dňa 16. 05. 2019.
Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.

5. V dôsledku odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z.) Civilného sporového

poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných v ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP á contrario rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 387
ods. 1 a 2 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil. Odvolací súd uvádza, že odvolanie proti rozsudku
súdu prvej inštancie podal len žalovaný, žalobca odvolanie nepodal.

6. V zmysle § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

7. V zmysle § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

8. Na základe podaného odvolania žalovaného tak v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379
CSP a dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie

a konania, ktoré mu predchádzalo dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom
rozsahu zistil skutkový stav veci, dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP, rozhodnutie
náležite odôvodnil, pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti podľa § 220
ods. 2 CSP. S prihliadnutím na rozsah odvolania žalovaného a odvolacie dôvody žalovaného uvedené
v jeho odvolaní odvolací súd konštatuje, že na základe preskúmania veci dospel k záveru, že podané

odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným
v napadnutom rozhodnutí vo veci samej, ako aj s jeho dôvodmi stotožňuje a na tieto poukazuje,
pričom odvolací súd zároveň konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní
veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali
procesných podmienok; pokiaľ sa týka preskúmania veci samej, odvolací súd dospel k záveru, že súd

prvej inštancie z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby žalobcu dospel k správnym skutkovým a
právnym záverom a rozsudok súdu je vecne správny.

9. Z dokazovania vykonaného vo veci súdom prvej inštancie je zrejmé, že strany sporu mienili
uzavrieť zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v

znení neskorších predpisov. Na kontraktačný proces súd prvej inštancie správne aplikoval kogentné
ustanovenia § 43a a § 44 Občianskeho zákonníka, ktorého aplikáciu zákon č. 129/2010 Z. z. nevylučuje.
V uvedených Občiansky zákonník ustanovuje, že v rámci procesu uzatvárania každej zmluvy, akákoľvek
zmena oproti návrhu na jej uzavretie predstavuje nový návrh (§ 44 ods. 2 prvá veta Občianskehozákonníka), ktorý podlieha akceptácii. Z dokazovania vyplýva, že žalobca oproti návrhu žalovaného
na uzavretie zmluvy zmenil navrhovanú hodnotu RPMN. Keďže RPMN je náležitosťou zmluvy o
spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 2 písm. j/ zák. č. 129/2010 Z. z.), pri jej zmene ide o nový návrh na

uzavretie zmluvy. Občiansky zákonník nemá ustanovenie, že na uzavretie zmluvy stačí dohoda strán o
jej podstatných náležitostiach, preto na uzavretie zmluvy sú nevyhnutné dva adresované jednostranné
právne úkony, ktoré sú úplne obsahovo zhodné. Nakoľko zákon č. 129/2010 Z. z. v § 9 ods. 1 veta
prvá vyžaduje písomnú formu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom písomnú formu v danom prípade
si vymienil sám žalobca ako veriteľ v bode 2.1 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere

spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., v ktorých zmluvných podmienkach je uvedené, že zmluva
sa uzatvára na predtlačenom formulári veriteľa, ktorý je zároveň návrhom na uzavretie zmluvy o
revolvingovom úvere a podľa ustanovenia bodu 2.1 zmluvných dojednaní je zmluva o revolvingovom
úvere uzatvorená a nadobúda platnosť dňom podpisu dlžníka a veriteľa, pre vznik zmluvy sa vyžaduje
podpis oboma zmluvnými stranami, teda dlžníkom a veriteľom. Návrh na jej uzavretie, ako aj jeho
prijatie teda musia mať písomnú formu, pričom z vykonaného dokazovania nevyplýva písomné prijatie

nového návrhu na uzavretie zmluvy so zmenenou hodnotou RPMN zo strany žalovaného. Keďže v rámci
kontraktačného procesu medzi stranami sporu nedošlo k dohode o RPMN spotrebiteľského úveru, záver
súdu prvej inštancie, že k uzavretiu spornej zmluvy nedošlo, je správny.

10. Navyše odvolací súd nad rámec odôvodnenia uvedeného súdom prvej inštancie uvádza, že

celkom novou náležitosťou a údajom pôvodne v časti 5 (t. j. návrhu na uzavretie úverovej zmluvy) sa
nenachádzajúcou, je údaj o ročnej úrokovej sadzbe úrokov z omeškania v predmetnej prejednávanej
veci,konkrétneveriteľomurčenývovýške8,75%ročne.Vprejednávanejvecitakažžalovanýakoveriteľ
z úveru po vyplnení časti 5 a podpísaní celej žiadosti žiadateľom o úver, t. j. žalobcom, doplnil niekoľko
dní po podpise návrhu zmluvy žalobcom nový údaj, s ktorým sa žalobca v čase vypĺňania žiadosti/zmluvy

nemohol oboznámiť, a teda túto výšku nemohol ani ovplyvniť. Žalovaný tak bez vedomia a súhlasu
žalobcu ako dlžníka z úverovej zmluvy zmenil a doplnil podstatné obsahové náležitosti zmluvy o úvere
až v časti 6 formulára. Jedná sa konkrétne o náležitosť o ročnej úrokovej sadzbe úrokov z omeškania vo
výške 8,75 % ročne, s ktorou náležitosťou dlžník ako spotrebiteľ nebol oboznámený a nemal možnosť
ju akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť, nakoľko sa jedná o údaj nový včlenený do časti zmluvy vypĺňanej

až následne veriteľom a tiež o údaj RPMN, ktorého konečnú hodnotu do zmluvy uviedol veriteľ rovnako
až následne po podpise návrhu zmluvy dlžníkom, avšak v inom percentuálnom vyjadrení. Preto pokiaľ
boli tieto zásadné údaje do zmluvy dopĺňané, resp. menené až následne po prejave vôle dlžníka, ide
o zmenu návrhu, resp. o nový návrh zmluvy, ktorý mal opätovne v rámci kontraktačného mechanizmu
podliehať schváleniu druhej zmluvnej strany.

11. Zmluva je v súlade s § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka uzavretá až okamihom, keď prijatie návrhu
na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť a včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť až okamihom, keď
vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi (§ 43 ods. 2 OZ). Pokiaľ tak v čase vypĺňania
časti 5 formulára žalobca ako žiadateľ úveru (a zároveň spotrebiteľ) nemal k dispozícii všetky obligatórne

požadované údaje o úvere tak, ako ich v písomnej podobe a v čase uzatvárania a podpisovania
konkrétnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyžadovala zákonná úprava, nemožno mať za to, že zmluva
o úvere bola uzatvorená platne.

12. V danom prípade je teda nutné plnenie prijaté žalobcom na základe vyššie popísaného

kontraktačného procesu právne posúdiť len ako plnenie bez právneho dôvodu, nakoľko právnym
následkom neuzavretia zmluvy je vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalobcu pri prvotnom
akceptovaní prostriedkov poskytnutých na základe zamýšľanej úverovej zmluvy. Výšku bezdôvodného
obohatenia vyjadrenú súdom prvej inštancie sumou 563,35 € ako rozdielu medzi poskytnutými
finančnými prostriedkami a vrátenými finančnými prostriedkami žalobcom, pokiaľ ide o výšku

bezdôvodného obohatenia, žalovaný v podanom odvolaní nenamietal. Keďže sa odvolací súd stotožnil
so závermi súdu prvej inštancie o neplatnosti zmluvy o úvere z dôvodu nedostatku písomnej formy ,
považuje odvolací súd závery súdu prvej inštancie vo vzťahu k vzniku bezdôvodného obohatenia za
právne správne. Odvolanie žalobcu z hore uvedených dôvodov nie je dôvodné, rozhodnutie súdu prvej
inštancie je správne, keďže v konaní bolo preukázané, akú sumu žalovaný žalobcovi vyplatil titulom

zamýšľanej zmluvy o úvere a akú sumu žalobca žalovanému vrátil. Z týchto dôvodov odvolací súd
postupom v zmysle § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o veci samej,
ako aj v závislom výroku o trovách konania potvrdil.13. Odvolací súd dodáva vo vzťahu k rozsudku súdu prvej inštancie, týkajúceho sa trov konania, že
súd prvej inštancie správne aplikoval ust. § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov
tohto konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, nakoľko bol žalobca v prejednávanej veci procesne

úspešný v celom rozsahu.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 396 ods.
1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní iniciovanom odvolaním žalovaného
táto sporová strana nebola úspešná ani sčasti, a preto súd odvolací procesne úspešnému žalobcovi

priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi v celom rozsahu, keďže tomuto v súvislosti
s odvolacím konaním i reálne trovy konania (právneho zastúpenia) vznikli. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

15. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).