Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 12, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/1/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113209680
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5113209680.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu a
členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka v spore žalobcu Potraviny Kačka, a.s., so
sídlom Dukelských hrdinov 2, Lučenec, IČO: 36 620 319, právne zastúpený JUDr. Alexandrom Filom,
advokátom so sídlom W.. K.. V. XX/A, X., proti žalovaným: 1/ S. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q.
XXXX/XA, L., 2/ X. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S.. V.. I. XXX/XX, L., 3/ F. S., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom L. XX/XX, L., 4/ O. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXXX/X, L., o zaplatenie 607,56
eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 8C/100/2013-192 zo dňa 3.
septembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch o nárokoch na náhradu trov konania (V. - VIII.) potvrdzuje.

Vo zvyšnej časti odvolaním nenapadnutej ponecháva rozsudok nedotknutý.

Žalovaným proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým rozsudkom súd konanie voči žalovanej 2/ zastavil (I. výrok), žalovanej 1/ uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 158,17 eur s príslušenstvom (II. výrok), žalovanej 3/ uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 163,40 eur s príslušenstvom (III. výrok), žalovanej 4/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi

sumu 127,82 eur s príslušenstvom (IV. výrok) s tým, že žalobcovi voči žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 26,03 % trov konania (V. a VI. výrok), voči žalovanej 3/ priznal žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 26,90 % trov konania (VII. výrok) a voči žalovanej 4/ mu priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 21,04 % trov konania (VIII. výrok).

2) O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP podľa úspešnosti

žalobcu v konaní. U žalovanej 2/ konanie zastavil v časti o zaplatenie istiny s časťou vyčísleného úroku z
omeškania, nakoľko táto uhradila žalobcovi celú istinu, a to po podaní žaloby. Vychádzal z ustanovenia
§ 256 CSP, v zmysle ktorého žalovaná 2/ zavinila zastavenie konania, keby súd prizná náhradu trov
konania protistrane. Čo sa týka žalovaných 1/, 3/ a 4/, zaviazal ich k úhrade celej žalovanej sumy
s príslušným úrokom z omeškania. Konštatoval, že žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešnou
stranou sporu. Keďže žalobca požadoval, aby súd zaviazal žalované na náhradu trov konania každú v

pomere podľa jej účasti na celkovom vymáhanom schodku, nemohol priznať viac, ako žalobca žiadal, a
preto pri určovaní povinnosti žalovaných nahradiť trovy konania vychádzal z jednotlivých priznaných (aj
žalovaných) súm. Mal za to, že žalovaná 1/ je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 26,03
% (158,17 eur/ 607,56 eur x 100%), žalovaná 2/ je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške
26,03 % (158,17 eur/ 607,56 EUR x 100%), žalovaná 3/ je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania vo
výške 26,90 % (163,40 eur/ 607,56 eur x 100%). Žalovaná 4/ je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania

vo výške 21,04 % (127,82 eur/ 607,56 eur x 100%). Na základe uvedeného uviedol, že žalované 1/ až4/ sú povinné nahradiť percentuálny podiel na celkovej vyčíslenej výške trov právneho zastúpenia, ktorá
bude vyčíslená v samostatnom uznesení vydanom vyšším súdnym úradníkom.

3) Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, čo do výrokov o nárokoch na náhradu trov konania
(V - VIII) z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a žiadal ho v tejto časti zmeniť. Nesúhlasil
s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého mal za to, že požadoval, aby súd zaviazal žalované
na náhradu trov konania každú v pomere podľa jej účasti na celom vymáhanom schodku, a preto
vychádzal z jednotlivých priznaných súm, pričom žalobcovi priznal od každej žalovanej náhrady trov

konania iba v rozsahoch, ako sú tieto percentuálne vyjadrené u každej zo žalovaných, teda ani u jednej
z nich nie v celom rozsahu. Rozhodnutie o povinnosti žalovaných ako kolektívne hmotne zodpovedných
zamestnancov na náhradu školy zo schodku nie je rozhodnutím o niekoľkých práv so samostatným
skutkovým základom, ale ide o jediný nárok žalobcu vychádzajúci z jediného a rovnakého skutkového
základu, t.j. zo zisteného schodku 607,56 eur. Nejde o spojenie veci, teda o objektívnu kumuláciu
(napriek tomu, že žaluje naraz viacero osôb), čiže o spojenie takých vecí, z ktorých každá z nich by

existovalanasvojomsamostatnomskutkovomahmotnoprávnomzáklade.Nanímuplatnenýnároktreba
nahliadať ako na jeden celok, aj čo do žalovanej hodnoty a vzhľadom na to, že bol ohľadne celej ním
žalovanej istiny v plnom rozsahu úspešný, mal mu byť priznaný nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu. V spore o zaplatenie schodku ide iba o subjektívnu kumuláciu (procesné spoločenstvo), tzv.
subjektívnuprocesnúkumuláciunastranežalovaných,ktoráexistovalaodpodaniažalobyvovecisamej.

Označením viacerých žalovaných iba využil svoje dispozičné oprávnenie, a preto ide o dobrovoľné,
samostatné, procesné spoločenstvo na strane žalovaných, t.j. nejde tu o spoločenstvo nerozlučné. Preto
mal súd prvej inštancie postupovať tak, že v prvom kole prizná plne úspešnému žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v plnej výške a v druhom kole sa musí s takouto subjektívnou kumuláciou na strane
žalovaných vysporiadať tak, že jednotlivé žalované zaviaže na náhradu trov konania pomerne - každú z

nich podľa pomeru jej účastenstva na veci, v danom prípade na celkovej žalovanej hodnote 607,56 eur.
Percentá uvedené v napadnutom rozhodnutí sú nesprávne aj z dôvodu, že súd prvej inštancie percentá
podielov pri každej zo žalovaných určil výlučne len podľa ich účastenstva na veci (iba z hmotnoprávneho
hľadiska), nie aj z hľadiska ich účastenstva na celom konaní (z procesného hľadiska), pritom nie všetky
štyri žalované boli účastníkmi konania po celú dobu trvania tohto konania.

4) Žalované sa podanému odvolaniu nevyjadrili.

5)Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§379CSP,§380ods.1CSP)abeznariadeniapojednávania(§385CSP)rozsudoksúduprvejinštancie

v napadnutej časti (vo výrokoch o nároku na náhradu trov konania) podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správny potvrdil. V odvolaním nenapadnutej časti ponechal rozsudok súdu prvej inštancie
nedotknutý.

6) Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci,

v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré
v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany odvolateľa neboli
v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevysporiadal súd prvej
inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

7) Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím námietkam žalobcu krajský súd
dopĺňa, že žalobca sa ako zamestnávateľ žalobou domáhal voči žalovaným ako spoločne hmotne
zodpovedným zamestnankyniam náhrady škody podľa na nich pripadajúcich podielov na vzniknutom
schodku (§ 189 ods. 2, 3 ZP), t.j. ako vyplýva z petitu, výšku náhrady škody pri schodku uplatnil proti
každej žalovanej v konkrétnej, na ňu pripadajúcej výške. Vzhľadom na uvedené, ako sám uviedol, sa

na strane žalovaných jedná o samostatné procesné spoločenstvo podľa § 76 CSP (predtým § 91 ods.
1 OSP), pri ktorom ide o samostatné práva a povinnosti a každý koná sám za seba, t.j. súd rozhoduje
o každom nároku samostatne, vrátane nároku na náhradu trov konania, pri ktorom úspech žalobcu
posudzuje ku každej žalovanej samostatne a nie, či bol ohľadne celého schodku úspešný. Žalobca
cestou svojho zástupcu jednoznačne uplatnil v prípade úspechu proti každej žalovanej nárok na náhradu

trov konania v pomeroch podľa ich účasti na celkovom vymáhanom schodku, ktoré aj vyčíslil a v ktorých
vzhľadom na jeho plný úspech v spore voči žalovanej 1/, 3/, 4/, respektíve zavinenia zastavenia konania
žalovanou 2/ mu súd tak, ako požadoval, aj priznal.8) Vychádzajúc aj z uvedených skutočností, vysporiadajúc sa s podstatnými tvrdeniami žalobcu v
odvolacom konaní, krajský súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

9) O nároku na náhradu trov odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1
CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a žalovaným ho i napriek tomu, že mali v odvolacom
konaní plný úspech, nepriznal, vzhľadom k tomu, že v ňom boli nečinné a preukázateľne im žiadne trovy
konania nevznikli.

10) Toto uznesenie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).