Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. január 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 3T/14/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118010451
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Eliaš
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2118010451.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Eliaša a prísediacich Ing.
Heleny Hukelovej a Benjamína Frantu, v trestnej veci obžalovaných 1./ A. B., nar. XX.XX.XXXX v J.,
trvale bytom J., 2./ A. A. nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom M. XXXX/X J., a 3./ A. I. nar. XX.XX.XXXX
v J., trvale bytom J., pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zákona s použitím § 138
písm. e) Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom

porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 24.01.2019 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:
1./ A. B., nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom J., t. č. V. a ÚVV Leopoldov
2./ A. A., nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom M. XXXX/X J., t. č. ÚVTOS a ÚVV Leopoldov
3./ A. I., nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom J.,

u z n á v a j ú s a z a v i n n ý ch, ž e

1. obžalovaný A. B. v dobe od 23.45 hod dňa 07.09.2016 do 07.20 hod dňa 08.09.2016v Trnave na
ulici Ferka Urbánka pred bytovým domom s popisným číslom X za pomoci dlažobnej kocky rozbil

sklenenú výplň okna pravých predných dverí na tam odparkovanom a riadne uzamknutom osobnom
motorovom vozidle značky A. 3, červená metalíza, EC:J a z odkladacieho priestoru medzi prednými
sedadlami vo vnútri vozidla odcudzil čiernu peňaženku značky Mamut s obsahom finančnej hotovosti 2,-
Eur, občiansky preukaz, vodičský preukaz, kartička poistenca poisťovne Union a platobná karta banky
Slovenská sporiteľňa, všetky doklady na meno Mgr. U. S., Z.., čím spôsobil vlastníkovi vozidla A.. U. S.,
Z.., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., škodu odcudzením peňaženky vo výške 20,-Eur a škodu poškodením
vozidla vo výške 79,58,-Eur, pričom obžalovaný A. B. sa skutku dopustil napriek tomu, že bol rozsudkom

Okresného súdu Trnava, č.k. 2T/109/2014 zo dňa 16.09.2014, právoplatným dňa 16.09.2014, odsúdený
za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2, písm. a), ods. 3 písm. b) Trestného zákona,
2. obžalovaný A. B. v dobe od 23.00 hod dňa 09.09.2016 do 08.00 hod dňa 10.09.2016 v Trnave na
ulici Jána Bottu na parkovisku nachádzajúcom sa pred podnikom Brooklyn za pomoci dlažobnej kocky
rozbil sklenenú výplň zadných pravých krídlových dverí na tam odparkovanom a riadne uzamknutom
nákladnom motorovom vozidle značky Z. oranžová metalíza, EC:J kde následne z vnútra vozidla

odcudzil zelený kufrík s AKU vŕtačkou značky BOSCH, nezisteného typu a výrobného čísla spolu s
nabíjačkou, sivo-čierny koberec znázornenými kameňmi o rozmere 1,6 x 1,2 m a stropné vnútorné
osvetlenie v prednej časti vozidla čím spôsobil A. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. škodu odcudzením
vo výške 129,-Eur a vlastníkovi vozidla S. J. - KLAMPIARSTVO, so sídlom J., Q. P. XXXX/X, U.:
XXXXXXXX, škodu odcudzením vo výške 70,-Eur a škodu poškodením vozidla vo výške 110,-Eur,
pričom obžalovaný A. B. sa skutku dopustil napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Trnava,
č.k. 2T/109/2014 zo dňa 16.09.2014, právoplatným dňa 16.09.2014, odsúdený za prečin krádeže podľa

§ 212 ods. 2, písm. a), ods. 3 písm. b) Trestného zákona,3. obžalovaní A. B., A. A. a A. I. dňa 15.9.2017 v čase o 21.30 hod. v Trnave, Na G., po vzájomnej
dohode vošli do vchodu bytového domu č. XX, tak, že A. I. požiadal svoju kamarátku, ktorá býva v
uvedom vchode, aby mu otvorila so zámienkou ju navštíviť, obžalovaný A. I. vyšiel na 2. poschodie, kde

si od svojej kamarátky vypýtal vodu a dával pozor a A. B. s A. A. vyšli výťahom na 7. poschodie, kde za
nimi prišiel obžalovaný I. a snažil sa dvere vyraziť, následne sa zľakol o ušiel, následne obžalovaní A.
a B. vypáčili vchodové dvere bytu č. 82 v oblasti zámku, poškodili pánty zárubne, dvere zvesili a opreli
ich do chodby bytu, pričom použili kľúč a nožnice na plech, z bytu odcudzili mobilný telefón zn. Sony
Xperia XA, IMEI: 358125077477225, dámsky prsteň zn. Swarovski, bicykel značky Alpha Alumínium

6500 Trek strieborno modrej farby, nezisteného výrobného čísla, zelenú rybársku tašku Iron Clase Claw
s popruhom cez plece s obsahom rybárskych dokladov na meno W. M. a rôzneho rybárskeho náčinia,
čím spôsobili užívateľovi bytu W. M. škodu vo výške 597,- Eur a vlastníčke bytu Y. G., poškodením dverí
škodu vo výške 160,- Eur,

t e d a

obžalovaný 1./ A. B.

v bodoch 1. a 2.

- si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal vlámaním, pričom skutku sa dopustil hoci bol
za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený

v bode 3.

- spoločným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu a čin spáchal
závažnejším spôsobom konania - vlámaním,
- spoločným konaním neoprávnene vnikol do obydlia iného

obžalovaný X./ A. A.

v bode 3.
- spoločným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu a čin spáchal
závažnejším spôsobom konania - vlámaním,

- spoločným konaním neoprávnene vnikol do obydlia iného

obžalovaný X./ A. I.

v bode 3.

- spoločne sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa
dopustil v úmysle prisvojiť si cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak malú škodu a čin mal v
úmysle spáchať závažnejším spôsobom konania - vlámaním, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo
- spoločne sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa
dopustil v úmysle neoprávnene vniknúť do obydlia iného, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo

čím spáchali

obžalovaný X./ A. B.

v bodoch 1. a 2.

- pokračovací prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno b) Trestného zákona

v bode 3.

- zločin krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 4 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.
e) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona
-prečinporušovaniadomovejslobodypodľa§194odsek1Trestnéhozákonaspolupáchateľstvompodľa
§ 20 Trestného zákona.obžalovaný 2./ A. A.

v bode 3.

- zločin krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 4 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.
e) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona

-prečinporušovaniadomovejslobodypodľa§194odsek1Trestnéhozákonaspolupáchateľstvompodľa
§ 20 Trestného zákona.

obžalovaný 3./ A. I.

v bode 3.

- zločin krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 4 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138
písm. e) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, v štádiu pokusu podľa
§ 14 ods. 1 Trestného zákona,

-prečinporušovaniadomovejslobodypodľa§194odsek1Trestnéhozákonaspolupáchateľstvompodľa
§ 20 Trestného zákona, v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j ú :

obžalovaný 1./ A. B.:

Podľa § 44 Trestného zákona súd upúšťa od uloženia súhrnného trestu, pretože považuje trest odňatia
slobody v trvaní 6 rokov so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
so stredným stupňom stráženia, uložený obžalovanému A. B. rozsudkom Okresného súdu Trnava sp.
zn. 15T/15/2015 zo dňa 20.11.2018, právoplatným dňa 20.12.2018, na ochranu spoločnosti a nápravu
obžalovaného za dostatočný.

obžalovaný 2./ A. A.:

Podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2, ods. 5, § 37 písm. m) Trestného
zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona, na úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6

(šesť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného zaraďuje na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia.

obžalovaný 3./ A. I.:

Podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2, ods. 5, § 37 písm. m) Trestného
zákona, § 41 ods. 2, § 42 ods. 1 Trestného zákona na súhrnný, nepodmienečný trest odňatia slobody
vo výmere 6 (šesť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného zaraďuje na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona sa ruší vo vzťahu k obžalovanému A. I. výrok o treste trestného

rozkazu Okresného súdu Trnava zo dňa 16.08.2018, sp. zn. 0T/201/2018, právoplatný dňa 16.08.2018,
ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo zrušením, stratili podklad.Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému 1./ A. B. ukladá povinnosť nahradiť
poškodenému:
- A. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/X, J., škodu vo výške 383,- Eur.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovaným 1./ A. B., X./ A. A., X./ A. I., ukladá
povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť poškodeným:
- W. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, J., škodu vo výške 597,- Eur,
- Y. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. O. G. XXXX/XX, J., škodu vo výške 170,- Eur.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd odkazuje poškodeného Michala Tibenského, nar.
02.12.1975, bytom Lomonosovova 2796/5, Trnava, so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný
proces.

o d ô v o d n e n i e :

Vo vzťahu k obžalovanému 1./ A. B. tento rozsudok v zmysle § 172 ods. 2 Trestného poriadku

neobsahuje odôvodnenie, nakoľko sa prokurátor, obhajkyňa a obžalovaný, po vyhlásení rozsudku vzdali
odvolania.

Súd na hlavnom pojednávaní po oznámení prejednávanej veci, a po vyhlásení obžalovaných A. A. a
A. I. v zmysle § 257 ods. 1 písm. a) Tr. por. o tom, že sú nevinní, vykonal dokazovanie výsluchom

obžalovaných, čítaním výpovedí obžalovaných z prípravného konania, poškodených, svedkov, čítaním
výpovedí svedkov z prípravného konania, oboznámením znaleckým posudkom a oboznámením sa
s relevantnými listinnými dôkazmi zabezpečenými v rámci prípravného konania. Na základe takto
vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd zistil a ustálil skutkový a právny stav tak, ako je
uvedený v skutkovej a právnej vete výrokovej časti tohto rozsudku.

Ku skutku 3):

Obžalovaný X./ A. B. na hlavnom pojednávaní ku skutku v bode 3) obžaloby uviedol, že to bolo 15.9.
vo večerných hodinách, volal mu A. A. s tým, že mal k nemu prísť, ale nepovedal mu o čo sa jedná,

iba že potrebuje s niečím pomôcť. Prišiel na bicykli, nemal kredit, tak mu nemohol zavolať, tak mu
pískal ako býval v tej sociálnej bytovke, nik sa v okne neobjavil, tak sa vozil okolo tej bytovky či ho
náhodou nestretne. Nestretol ho a išiel som späť pred ten vchod tej bytovky a snažil sa ešte pískať.
Nikto nevychádzal, sadol na bicykel, išiel smerom na Arcadiu, okolo Tesca, na konci bytovky niekto na
neho zapískal. Otočil sa, spoznal A. B. a stál tam ešte s jedným chalanom, stál tam s I.. Išli smerom na

sídlisko W. G.. Pri tých schodoch, čo sú dole, tam mu povedal A. A., že ide za svojou bývalou priateľkou či
manželkou A., že si potrebuje odtiaľ zobrať nejaké veci, že sa rozišli, že ho mala dať na súd za alimenty,
že sa odsťahoval, niečo také. Po ceste išli za barákom od tých schodov ku kotolni k prvému vchodu, on
zostal vzadu a oni dvaja akoby boli pred vchodovými dverami, nevidel, čo tam robia. Myslí, že I. zazvonil
na zvonček, ozval sa ženský hlas s tým, že povedal, že „to som ja, niečo potrebujem“. Ona mu otvorila

tým elektronickým zámkom z bytu. Oni dvaja vošli do vchodu, on išiel za nimi posledný. Zatváral za
sebou vchodové dvere, bicykel oprel na pravú stranu pred vchodovými dvermi. Všimol si, že A. I. odišiel,
on s A. A. išli k výťahu a čakali na výťah. Keď išli na výťah, vyviezli sa na 5. poschodie, keď vystúpili na
medziposchodí A. A. išiel na 7. poschodie navrch, kde mala bývať jeho manželka, priateľka. On zostal
na tom 5. poschodí, tam čakal asi 10 - 15 minút na tom medziposchodí, potom počul ako sa pohol

výťah, niekto ho privolal a vyviezol sa na 4. poschodie myslí, že to bol A. I., zo 4. poschodia sa iba pozrel
akoby cez medzeru medzi schodiskom a výťahom, on sa ľakol, tam fajčil, nejaká pani mu nadávala,
že sa tam nefajčí. A. I. potom odtiaľ odišiel, on zostal na tom medziposchodí ešte asi XX - 15 minút,
nevedel, čo sa deje. A. A. medzičasom išiel z toho horného poschodia dole. Podal mu horský bicykel,
aby mu ho pomohol odniesť domov. Spolu vyšli zadným vchodom smerom do Arcadie ako sú tie schody

do Tesca pri bytovke. Po schodoch išiel, tam odstavil ten bicykel, išiel taxíkom preč. Svoj bicykel tam
nechal z toho dôvodu, lebo odchádzal na tom druhom bicykli, myslel, že si zarobí 10 - 20 euro, myslel,
že bude potrebovať prenášať nejaké skrinky, alebo niečo. Dozvedel o tom, že z daného bytu sa majú
odnášať nejaké veci, ako išli smerom po schodisku na G.. Ako vošli do toho bytového domu sa vyviezli
na 5.poschodie, nesprevádzal A. A. až do daného bytu, nakoľko on nechcel, tak tam zostal, asi myslel,že sa budú hádať, alebo niečo. V danej dobe neužíval pervitín, od októbra 2016 pervitín neužíval. Keď
odchádzali z bytu, prvý išiel A., I. tam už nebol, on išiel posledný.
NaodchodezbytovéhodomusaA.ponáhľal,išielrýchlo.Vtedy,keďmuodovzdávalbicykel,mupovedal,

aby mu pomohol, mal ešte niečo v ruke. S vlastným bicyklom chcel naložiť tak, že sa potom poň dokonca
vrátil, ale nikto mu nechcel otvoriť tie vchodové dvere. Tak ho tam nechal. Potom sa už nevrátil pre neho.
Stýmbicyklom,čomuodovzdalA.A.naložiltak,žehonechalvtomprvomvchodebytovkyoprotiArcadii.
Pred týmto skutkom odovzdával, predával mobilný telefón G. D., bol na ňom prasknutý vrch displaya,
on ho chcel ponúknuť nejakému kamarátovi do Trstína, ale ho nechcel. Ten telefón kupoval ako je herňa

na stanici. Zobral ho za nejakých 20 eur. Bol to telefón Sony Xperia, biely telefón v čiernom puzdre
zatvárateľnom, zadná strana bola tenká biela, bol akoby trošku vrch displaya prasknutý, ale fungoval.
Nebol ani display blokovaný. Ako bol ten byt situovaný, keď tam nikdy nebol, vedel z fotodokumentácie
od vyšetrovateľa. Boli tam už výpovede, tak asi z nich. Oni tam rozprávali čo kde má byť, hovorili to tí
vyšetrovatelia, ktorí tam boli. Mali fotky, obhliadku činu, plány bytu čo kde malo byť. Pýtali sa na horský
bicykel, zlatý prsteň, peniaze tam mali byť.

Následne sa prečítala výpoveď obžalovaného 1./ A. B. v pozícií obvineného, z prípravného konania zo
dňa 20.9.2017 č.l. 66-69, v ktorej uviedol, že „dňa 15.9.2017 večer, mohlo byť okolo 19:00 hod.. už bola
tma, telefonoval A. A. mojej priateľke Z. I., aby som za ním čo najrýchlejšie prišiel. Z. I. mu telefonovala
naspäť, že prečo mám prísť a on jej povedal, aby som čo najrýchlejšie prišiel k nemu. Ja som potom

sadol na môj horský bicykel modrej farby a išiel som k nemu k jeho bytovke. A. A. býva v sociálnej
bytovke pri Arkádii. Býva hneď v prvom vchode od Arkádie na prvom poschodí. Ja som nemal kredit, tak
som A. A. nemohol zavolať, že už som pri jeho bytovke, ani nemá označený zvonček menom, tak som
mu pískal pod oknom. Ja som sa vozil na bicykli po okolí, či nie je niekde na okolí. Potom som mu išiel
ešte raz zapískať pod okna, a v tom na mňa zakričal niekto "A.", ja som sa otočil a uvidel som A. A. s

jedným chlapom, ktorému hovoria I., ale ja ho nepoznám. Ja som išiel k nim a oni dvaja išli po chodníku
okolo firmy A-mont, prešli sme cez cestu a zišli sme schodiskom dole na sídlisko Na hlinách. Ja som sa
A. A. pýtal, o čo sa jedná. On mi povedal, že potrebuje otvoriť nejaké dvere, pričom mi ale nepovedal,
aké sú to dvere a koho sú to dvere. On sa s I. rozprávali niečo také, že či to majú dobre zistené, či je
v robote a či sa nemôže vrátiť z roboty. Ale nespomínali o kom konkrétne hovoria. Na tých schodoch

na sídlisko Na hlinách A. A. mi vravel, že má ísť o byt jeho kamaráta, ale jeho mi nepovedal. Povedal
mi, že v tom byte je 5000 Eur, aby som neurobil nejakú pičovinu, lebo sme v tom štyria a mal by som z
toho zle. Na to sídlisko sme šli len my traja. A. sa s tým I. zrejme poznajú. Ja som mal so sebou šedý
batoh a v ňomsom mal bežne osobné veci a okrem toho vidlicový kľúč veľkosti 24 alebo 26 a nožičku
s nožníc na plech. Ten kľúč som mal so sebou preto, lebo na bicykli sa mi uvoľňuje stredový náboj a

nožičku od nožníc som mal so sebou preto, lebo predtým som naťahoval šponovací drôt na pletive v
dome priateľkinej matky, menom P.. Zo schodiska srne išli okolo Gymnázia Jána Hollého, na jeho konci
sme prešli cez cestu k jednej bytovke, pri nej srne zatočili doľava a za tou sme zatočili doprava, pomedzi
bytovky a prišli sme k detskému ihrisku, prešli sme cez neho po chodníku a prišli sme k bytovke, pri
ktorej je schodisko na sídlisko Vodáreň. Prišli sme k prvému vchodu spredu bytovky. Vchod bytovky je

akoby po moste ponad priekopu. Keď sme tam prišli, tak A. s I. išli ku vchodu. Ja som ostal stáť ďalej. Ja
som nevidel, čo robia, ale počul som také chrastenie, akoby odomykali dvere. Až potom som si všimol,
že A. sa snažil nieto vopchať do škáry dverí pri jazýčku kl'učky. Neviem, čo to držal v ruke, mal niečo
tenké. Na to mu I. povedal, že na čo robí také pičovinv, že on zazvoní. I. sa natiahol cez A., niekomu
zazvonil, ozval sa ženský hlas, opýtala sa "kto je," I. povedal, že to som ja I., otvor dvere, musím ti niečo

povedať." Dvere zabzučali a A. ich otvoril. Oni dvaja prví vošli dovnútra. Ja som išiel za nimi a hneď
za dverami som si oprel bicykel. A. išiel privolať výťah a ten I. išiel niekam peší po schodoch hore. Ja
s A. som nastúpil do výťahu, vyviezli sme sa na piate poschodie, tam sme vystúpili a pešo sme išli z
piateho poschodia na siedme. Tam sme prišli na samý vrch. A. zastavil pred dverami do bytu napravo
od schodiska. Napravo od schodiska boli dva byty a aj napravo od schodiska boli dva byty. My sme

zastali hneď pri prvom byte napravo. I. s nami nešiel. On tak prišiel až asi po troch minútach po nás.
A. najprv zazvonil, na aké meno neviem. Keď nikto neotváral, tak päsťou búchal do dverí. V priebehu
toho prišiel aj I.. Všetci traja srne pozerali, či sa tie dvere dajú nejako otvoriť. Ja som im povedal, že tie
dvere by sa dali bez problémov otvoriť, ale ja tu nemám žiadne náradie. I. sa rozbehol a bokom vrazil do
dverí, ale ich neotvoril. Vtedy sa asi zľakol a odtiaľ utiekol. Bol to veľký buchot. Ja som si všimol, že po

celej dĺžke dverí pri pántoch je väčšia medzera a keď sa zaprelo do vrchnej časti dverí, akoby perovali.
Ja som vložil vidlicový kľúč medzi dvere a zárubňu hore. A. A. potom tlačil na vidlicový kľúč smerom k
dverám. aby sa vrch dverí dostal za zárubňu. Ja som potom vložil nožičku z nožníc na plech medzi prach
a dvere. a tak sme nadvihli dvere a dvere vysadili z pántov. Pri tomto úspešnom otváraní dverí som bollen ja a A.. I. tam už nebol. Neviem, kam išiel I.. Tie dvere sme potom opreli o stenu v chodbe bytu. Už
neviem, kto z nás ich tam oprel. A. ako prvý vbehol do kuchyne. Ja som ostal v chodbe bytu. Videl som,
ako A. prehľadával skrinky v kuchyni. V kuchyni prehľadal všetky skrine a šuflíky. Bordel nerobil veci

nevyhadzoval von. Pozeral aj do chladničky. Odtiaľ išiel do obývačky, kde všetko prehľadal, pozeral do
periňáku postele a prehľadal všetky skrine. Keď bol v obývačke, tak s niekým telefonoval, ale neviem s
kým. Potom prešiel z obývačky na chodbu k skrini s posuvnými dverami. Aj tuto skriňu prehľadal. V byte
na chodbe bolo aj také skladacie lehátko, ktoré A. posúval a nim buchol do opretých vchodových dverí,
ktoré vtedy padli a riadne buchli. Keď bol A. v kuchyni, tak som si v tej skrini s posuvnými dverami všimol

čiernu buxu a čierne puzdro s mobilom. Ja som sa pozrel do tej buxy, ale v nej boli iba účty. Keď som ju
mal v ruke, tak z kuchyne vyšiel A. a ja som mu povedal, že v nej nič nie je. On mi neveril, tak ma začal
po vačkoch prehľadávať. Ja som z tej skrine zobral telefón Sony Xperia aj s čiernym obalom a bicykel z
obývačky. Bicykel bol modro-biely s prednou odpruženou vidlicou. A. zobral z chodby zelenú kapsičku.
Neviem, či zo skriniek zobral aj nieto iné. Potom sme z bytu odišli pešo na prízemie a cez zadný vchod
sme vvšli von a za tou bytovkou sme sa rozdelili. Ja som išiel preč na tom odcudzenom bicykli. Ten

môj bicykel som nechal vo vchode vpredu. Ešte keď srne boli pred bytom, keď sme nevedeli otvoriť
dvere, tak A. chcel rebríkom vyliezť na strechu a zo strechy zliezť na balkón. A. si aj pristavil rebrík, ale
dvierka na strechu boli zamknuté visiacim zámkom. Ja som ten rebrík potom odložil naspäť. Pri odchode
z bytovky a ani pri nej sme I. nestretli. Ja som potom na tom ukradnutom bicykli odišiel na D. k W. G.,
ktorý býva pri benzínke smerorn na B. D.. Je to rožný oranžový dom na tej ceste do B. D. a cesty, ktorá

vedie naspäť do D.. Ja som mu povedal, že mám svoj horský bicykel, nepovedal som mu, že je kradnutý
a chcel som mu ho predať. Ja som mu ho dal za 60 Eur. Ten telefón s puzdrom som dal na druhý deň G.
D. v staníčnom parku pri tom jazierku. Tam som mu dal telefón, povedal som mu, že ten telefón je môj, či
by ho nevedel predať. Doteraz mi za neho peniaze nedal. Ja som mu povedal, že keď ho predá, nech mi
dá za neho peniaze. Je mi to ľúto, neviem prečo som sa dal na takú hovadinu nahovoriť. Od prepustenia

z výkonu trestu som žil normálnym životom, nič som nevyviedol a neužívam ani drogy, ani alkohol.“

V záverečnej reči sa obžalovaný 1./ A. B. aj ku skutku 3.) v plnej miere priznal.

Obžalovaný 2./ A. A. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa necíti byť vinný zo skutku 3.) obžaloby,

ktorý sa mu kladené za vinu. Ďalej uviedol, že bolo to niekedy na jeseň minulého roku, keď sa stretával
s W. J., ktorý mu požičiaval peniaze. Vždy si to odrobil u neho, keď potreboval niečo. Pred septembrom
ho oslovil W. J., teda pred 15.9., sa stretli pred Tescom Arcadiou, bol mu dlžný 150 Eur, chcel ich vrátiť.
Povedal mu, že momentálne nemá, že je v krízi, tak mu spomínal o známom, ktorý mal peniaze, nevie
či z trestnej činnosti, nespomínal o čo sa jednalo. Tak mu navrhoval, aby niekomu spomenul, že v tom

byte by mal mať 4000 - 5000 Eur, ktoré by mali byť z nelegálnej činnosti. Tak mu potom povedal, že
takými vecami sa nezaoberá, krádežami ani nič také, že aby to teda niekomu navrhol, že on potrebuje
peniaze. Že vie o tých peniazoch, že sa v tom byte určite nachádzajú. Dva tri dni na to sa stretol s G.
D., volajú ho C., sa ho pýtal či nevie o niečom, že potrebuje peniaze, tak mu spomínal W. J.. Len mu to
spomínal, on povedal, že by išiel do toho, obžalovaný nechcel mať s tým nič spoločné. On povedal, že

on tam pôjde, že si to spraví. Pol hodinu na to mu volal, že namiesto neho pôjde A. B., nechápal prečo
poslal A. B., keď povedal že potrebuje peniaze, že on to spraví sám. Z. prišiel A. B., v tom vchode je jeho
bývalá priateľka, s ktorou má dve deti, nežili už spolu, ale ju navštevoval. Bývala vedľa poškodeného W.
M.. Chodil za deťmi, preto vedel, kde sa ten byt nachádza. Išiel s A. B., ktorému oznámil ako to všetko
je, Ďalák išiel za tou priateľkou A. D., ktorá bývala vlastne hneď vedľa dverí. A. I. tam akurát prišiel, on

tam bol náhodne, nie úmyselne, išiel k nejakej kamarátke, on s tým nič nemal. Išiel s A. B. hore, lebo
tam bývala tá jeho priateľka. Ona už bola presťahovaná na Veternej ulici, o čom on nevedel. Vyšli hore,
A. B. otváral tie dvere, vypáčoval ich, že aby dával chvíľku pozor, tak tam stál, potom vypadli tie dvere.
Čo bolo vnútri to nevie. Len mu podal zelenú kabelu, nevie čo bolo v nej, ktorú po príchode kriminálnej
polície vydal, nezobral z nej nič, len do nej nakukol. Boli tam voľajaké preukazy na rybárske potreby

a také veci. Potom išiel dole, A. B. zobral nejaký bicykel, jeden mal ešte dole, na ktorom prišiel a na
druhom odišiel. Potom už išiel domov. Tú kabelu mal na balkóne, niekedy v pondelok prišla kriminálna
polícia. Keby chcel spáchať ten trestný čin, vie, že v tom baráku sa nachádzajú kamerové systémy.
Prítomný vtedy ako G. D. dával prvýkrát tip na vykradnutie bytu, boli tam minimálne takí traja, štyria, A.
B. ani A. I. tam neboli, bol tam G. D., on. G. D. mu volal, že posiela A. B., chcel, aby mu vysvetlil, kde

sa to nachádza, lebo jeho bývalá priateľka bývala hneď vedľa, vedel, kde sa ten byt nachádza, A. B. to
nepoznal. Keď všetci traja vošli do toho bytového domu, I. išiel peši po schodoch ku svojej priateľke, on
s B. išli výťahom hore na 7.poschodie. On následne išiel k tej priateľke, zistil, že tam priateľka nebýva
a A. B. povedal, že nech dá pozor, nech tam počká s ním. Sú tam kamerové systémy. Len B. ukázal,ktoré sú to dvere. Nejakú pol hodinu, hodinu, tam na neho čakal. Mal so sebou obž. B. voľáky kľúč, ktorý
mal na tento účel. Do toho dotknutého bytu on nešiel, len padli na neho tie dvere, tak ich musel držať.
B. ich vytiahol z pantov, tak hneď spadli na neho. Položil ich o tie zárubne zvonku. Stál vonku, nedržal

ich, oni spadli na neho. Následne mu B. podal tú rybársku kabelu a išiel dole s bicyklom. On bol po celú
dobu pri dverách bytu toho pána poškodeného. B. behal po tom byte z izby do izby prechádzal, dvere
boli dané tak, že bolo čiastočne do bytu vidieť a čiastočne nie.

Následne sa prečítala výpoveď obžalovaného 2./ A. A. z prípravného konania zo dňa 20.9.2017 č.l.

85-88., v ktorej uviedol, že „v piatok 15.09.2017 popoludní som išiel von od priateľky E. F., ktorá býva na
K. ulici v J.. Išiel som do krčmy na Zátvore. Išiel som len tak, bez nejakého cieľa. Po ceste som stretol
G. D. a tiež ešte aj A. I.. Spolu sme sa bavili o ich situácii ako nemajú peniaze. Ja som peniaze mal z
predaja mobilov. Pýtali sa ma I. a D. že či neviem o nejakom privyrobení si. S. som sa ich, že čo majú
na mysli. Oni mi povedali. že im to je úplne jedno. Spomenul som im, že viem o byte na G. XX v J.. Býva
v ňom taxikár K. a ten ba mal mať doma okolo 4.000 až 5.000 Eur. Toto mi povedal jeden známy, cca 2

týždne dozadu. I. a D. sa začali o to zaujímať, že kde presne to je a ako sa tam dá dosť. Chceli sa tam
dostať. Pýtali sa ma, že či ten taxikár je doma a ako to tam vyzerá. Ja som im povedal, že peniaze by
mal mať v byte na 7. poschodí. Bol to byt vedľa mojej bývalej priateľky, rozišli sme sa pred 1.5 rokom.
A tiež som im povedal. že to či je taxikár doma alebo nie zistia podľa toho, či je zaparkovaný taxík pri
vchode. Ako som im to povedal, tak I. išiel domov, má bývať niekde na D.. A D. si išiel tiež domov pre

náradie, tak povedal. Potom večer asi hodinu potom ako sme sa rozišli vonku, vonku už bola tma, mi
volal G. D., že namiesto seba posiela B., že on do toho nejde. Prečo to toho nešiel neviem uviesť. Čo sa
týka G. D., tak sa poznáme od detstva. A. I. poznám tak cca 2 roky, stretávali sa vonku ako kamaráti. A.
B. poznám cez G. D.. Stretávali sme sa len tak vonku a B. mi sem tam priniesol nejaké veci na predaj.
Boli to asi kradnuté veci. naposledy mi priniesol nejakú drogériu. V tejto veci by som uviedol, že okolo

20:00 hod som išiel z priateľkinho bytu von. Stretli sme sa pri krčme zátvor. Konkrétne som tmu bol ja,
A. B. a I.. Ja som im dal tip na peniaze, kde sa mali nachádzať. Do samotného bytu som ja nemal žiaden
úmysel vojsť. Ja som im ho bol ukázať, išli sme všetci traja. Prišli sme pred vchod na G. XX/A. B. mal
so sebou náradie a to ako keby na poli zlomené kliešte a to zároveň slúžilo ako páčidlo. Zostali sme
však všetci traja stáť pred vchodom do činžiaku a to z dôvodu, že sme nevedeli ako sa dostať dnu. Bol

tam elektronický vrátnik. A. I. ten zazvonil na nejaký zvonček na vchode. Na zvončeku bolo napísané
tuším Y., Neviem presne. Z reproduktora sa ozval nejaký ženský hlas a I. sa predstavil, že to je on. Tá
žena hneď otvorila dvere a všetci traja sme vošli dnu. Prvý išiel I. po schodoch k tej žene do bytu. Ja
a B. sme išli spolu na výťahu na 7. poschodie. Ja som tam nechcel ísť, ale B. stále nevedel ktorý byt
to je. B. mi zároveň sľúbil, že mi dá 500 Eur ak pôjdem s ním hore a ukážem mu byt. Ako sme vyšli

výťahom na 7.poschodie. tak som B. ukázal, ktoré sú to dvere. Boli to po vystúpení dvere bytu vpravo po
schodoch. Ja som stál na medziposchodí a B. pre istotu zabúchal na dvere, či sa tak niekto nenachádza.
Nikto sa nehlásil. Medzitým prišiel po schodoch zdola A. I.. B. sa potom snažil vypáčiť dvere v oblasti
zámku, chcel vylomiť FAB-ku. Nepodarilo sa mu to a I. hneď na to utiekol dolu preč po schodoch a už
nevrátil. B. ešte z vaku vytiahol obyčajný údržbársky kľúč a skúšal tie dvere páčiť. Robil pri tom aj nejaký

buchot. Avšak nikto sa na chodbe neozval. Skúšal to do vtedy kedy sa mu nepodarilo vylomiť dvere a to
kompletne tak, že ich vytiahol z pántov. Dvere padli na podlahu bytu. B. ich zodvihol a oprel z vonkajšej
strany z chodby o zárubne. B. potom išiel do bytu a ja som stál na medziposchodí. Do bytu som však
nevošiel. Stál som pri dverách, ktoré na mňa raz padli. B. behal po byte, z izby do izby a po chodbe. Pýtal
som sa B., že či našiel nejaké peniaze. On mi povedal, že žiadne peniaze nenašiel. Po byte pobehal tak

pol hodinu a svietil si baterkou. Všimol som si, že on v byte aj prehadzoval nejaké veci. Otváral skrinky
na chodbe. Ja som ho pozoroval iba od vstupných dverí. Asi po pol hodine vyšiel von z bicyklom, bol
to nejaký horský bicykel modrej farby, značku však neviem uviesť. Mne podal do ruky nejakú menšiu
zelenú tašku. Ja som sa ho pýtal, že čo je v nej, ale on mi neodpovedal. B. iba začal utekať dolu po
schodoch aj s bicyklom. Ja som išiel za ním. Pýtal som sa ho po ceste dolu, že či niečo našiel, ale on

povedal, že nie. Potom sme vyšli von z vchodu a B. nasadol ten bicykel, ktorý ukradol a odišiel preč.
Kam išiel neviem povedať. B. prišiel do vchodu na svojom bicykli, ale ten nechal opretý dolu vo vchode
a odišiel na tom ukradnutom. Ako mi B. zmizol v noci v meste, tak ja som išiel domov. Ešte v ten večer
som volal B. na mobil, ale bol vypnutý. Tiež som volal D., ale ten mi nedvíhal. Nakoniec som zavolal Z.
I., ktorá1 býva s B., ale tá mi povedala, že nevie, kde sa nachádza. Na druhý deň som znovu volal Z.

I.. Tá mi povedala, že A. B. mal pri sebe 60 Eur, ktoré ukradol z bytu a tiež aj horský bicykel, ktorý už
asi predal. Volal som aj s G. D. a ten mi povedal, že B ukradol ešte aj telefón, nejakú Xpériu. Čo s ňou
spravil neviem povedať. Ja som mal pri sebe tú malú zelenú tašku a kompletne celú som ju vydal polícii.“Obžalovaný X./ A. I. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa necíti byť vinný zo skutku 3.) obžaloby,
ktorý sa mu kladené za vinu. Ďalej uviedol, že ich stretnutie tam bolo náhodne, on tam išiel za svojou
kamarátkou W. P., išiel zo sídliska S. na G., bolo to tam na G.. Obž. B. ani nepozná. Oni dvaja išli spolu

po chodníku, on sa pripojil, poznal len A.. A. A. povedal, že ide k svojej bývalej žene D., že tam býva, išli
priamo tam, nevedel, že ona býva v tom istom vchode. Ako tam prišli on zvonil tej kamarátke pri vchode
a ona mu otvorila. Pani W. P. som v danom čase chodil navštevovať niekedy dvakrát za týždeň, niekedy
za mesiac. Zdržal som sa v tom vchode 10 minút. Dala mu vodu, porozprávali sa, bavili sa o bývalej
priateľke. Bol zvedavý, čo tam išli oni dvaja robiť na medziposchodí, nakukol, to bolo všetko, išiel potom

preč. Počul vtedy len dva chlapské hlasy. Vtedy len sem tam brigádoval. Jeho priateľka bývalá B. A.
vtedy práve bola vo vzťahu s p. A., ktorý tento prípad riešil a vyžiadal si ma na pátranie on osobne. Ona
toho svojho priateľa na neho huckala, aby ho dal zavrieť, nevie z akého dôvodu. Ona podala na neho
niekoľko trestných oznámení. On to neriešil, nikomu to neoznámil. Bývalá priateľka B. sa vyhrážala W.,
že keď bude vypovedať v jeho prospech.

Svedkyňa, poškodená Y. G., na hlavnom pojednávaní uviedla, že byt na G. č. XX dala do prenájmu,
býval tam p. M., keď sa toto stalo, že sa vlámali do toho bytu, bola mimo J., o tom nevedela. Deň, lebo
dva na to jej zavolal pán M., že dvere sú vylomené, že to bude treba opraviť. Keď sa vrátili s partnerom
do J., išli do toho bytu a dali dvere opraviť. Dvere boli pred týmto skutkom v poriadku.

Svedok, poškodený W. M., na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol v práci, pracuje v taxislužbe, prišlo
mu zle, tak išiel skôr domov, šiel hore po schodoch a našiel dvere opreté o stenu, zavolal políciu. Išiel
dole a čakal na políciu. Dvere boli opreté o stenu, posteľ bola otvorená, mala odkladací priestor, to
bolo hore, všetko bolo porozhadzované. Dvere boli zospodu vypáčené, keď prišla polícia všetko spísali,
nešli už dať naspäť. Otvor na zámok bol celý poškodený. Nemal tam bicykel, prsteň, rybárske doklady,

telefón. V kuchyni boli skrinky pootvárané. Mal u seba v byte schovanú a nejakú finančnú hotovosť, ale
deň predtým som si ju zobral. Na druhý deň mu obžalovaný I. hovoril, že vie kto to urobil, povedal že A.
a B., povedal to jednoznačne, že si bol istý. V tom byte nebýval pravidelne každý deň. Byt si prenajali s
priateľkou. V tom čase bol pohádaný s W. J.. Poslal jeho priateľke fotky, na ktorých bol svedok zachytený
s inou ženou.

Svedkyňa W. P., na hlavnom pojednávaní uviedla, že vykradol sa u nich vo vchode byt, A. I. otvorila
vchodové dvere, podala mu fľašu vody. I. je kamarát, raz za dva mesiace, ju vedel navštíviť. Aj vtedy ju
navštívil a vypýtal si fľašu vody, pričom bol tam asi ani nie minútu.

Prečítala výpoveď svedka W. G. z prípravného konania, zo dňa 25.10.2017, č. l. 117-118, z ktorej nič
podstatné nevyplynulo, iba že od obžalovaného B. nekúpil odcudzený bicykel.

Prečítala výpoveď svedka G. D. z prípravného konania, zo dňa 15.11.2017, č. l. 123-124, z ktorej

vyplynulo, že „presný dátum neviem ale bolo ešte leto asi tak dva mesiace dozadu v čase okolo 17.00
hod ma oslovil A. A., ktorého poznám už dlhší čas s tým, že vie o nejakom byte, kde sa nachádza väčší
obnos peňazí a či by som nešiel do toho. Toto sa ma A. A. pýtal pri OC Arkádia na ulici K., kde som ho
náhodne v daný deň stretol. Ja som sa o toto nezaujímal a povedal som mu, že nech ma do takýchto
vecí ani neťahá a že takúto vec neurobím. Viac som sa s A. A. nerozprával. Ako sme sa spolu lúčili tak

mi povedal aby som na to zabudol a to bolo asi tak všetko. Ja som potom išiel po svojom. A. A. som
viac v daný deň nestretol. Asi po dvoch dňoch som sa dozvedel od priateľky A. B., od Z. I., že A. B. bol
zadržaný aj s A. A a A. I. z dôvodu, že mali spraviť nejaký byt. Viac som sa o to čo urobili alebo ako to
urobili nezaujímal. K samotnej veci by som uviedol ešte toľko, že v čase keď bol A. B. ešte na slobode
teda v období medzi tým ako som stretol A. A. a ako mi o ich zadržaní povedala Z. I., som stretol na ulici

W. G. A. B., ktorý sa ma spýtal či by som nevedel predať nejaký telefón. Viem, že to bol Sony Xperia AZ
alebo Z1 presný model si už nepamätám, farby bielej. Telefón bol zachovalý a ja som sa A.a spýtal odkiaľ
ho má, A. B. mi povedal, že ho kúpil v herni a ja som sa viacej nezaujímal. A. som povedal, že nech ho
ide dať do záložne na stanici ale n mi povedal, že nemá pri sebe doklady. Ja som teda súhlasil a rozlúčil
som sa s A. B.. A. mi povedal, že keď ho predám tak sa mu mám ozvať. Ako som išiel hneď na stanicu

do záložne, ktorá sa nachádza vo vnútri na železničnej stanici tak som sa zamestnanca spýtal, či by
kúpil telefón čo mi dal A. B. On mi povedal, že by s ním mal iba problémy, keďže nemám príslušenstvo k
nemu a tak som išiel zo záložne preč. Z. záložnou som stretol partiu chalanov, ktorý videli, že v záložni
ponúkam telefón a ako som vyšiel ma oslovili, čo mám aký telefón. Ja som ho vytiahol a spýtali sa mačo za neho chcem. Ja som sa ich spýtal, čo za neho dajú a povedal jeden z nich, že 50,-Eur. Ja som
im, teda odovzdal telefón a išiel som po svojom. Zo stanice som išiel na ulicu W. G.. kde som v tom
čase býval. Kúsok odtiaľ býva priateľka A. B. Z. I. a tak som išiel k ich bytu, kde som pískal, no nikto

nereagoval a tak som išiel po svojom. Asi jeden alebo dva dni ako som predal telefón čo mi dal A. B. som
sa od Z. I. dozvedel, že A. B. bol zadržaný a to kvôli spomínanému bytu. Peniaze za predaný telefón
som mu nevrátil nakoľko som odvtedy ako i dal na predaj telefón nebol. Pri tom ako sa ho A. A. pýtal na
to, či by nemal záujem si zarobiť peniaze, bol iba on a A.. Nevedel či sa jedná o byt alebo dom, len sa
ma pýtal, či by som nevedel otvoriť dvere. Či poznal A. A. poškodeného, neviem či ho poznal ale podľa

toho čo povedal: "je to tutovica, na 100% sú tam peniaze a je tam slušný balík". Podľa tohto asi poznal.“

Súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil s fotodokumentáciou zo dňa 18.9.2017 a CD záznamom
z č.l. 148-155, na ktorom je zaznamenaný príchod všetkých troch obžalovaných do vchodu bytového
domu v čase o 21.30 hod. v J., Na G..

Súd sa ďalej na hlavnom pojednávaní oboznámil s nasledovnými listinnými dôkazmi:

· znalecký posudok č. l. 127-129, vypracovaný KEU PZ Bratislava zo dňa 25.10.2017

· odborné vyjadrenie k hodnote č.l. 130-135
· zápisnica z obhliadky miesta činu zo dňa 16.9.2017 č.l. 156-167 + fotodokumentácia
· zápisnica z obhliadky miesta činu zo dňa 18.9.2017 č.l. 168-172 + fotodokumentácia
· zápisnica o vydaní veci zo dňa 19.09.2017, č.l. 143-147
· zmluva o nájme bytu, faktúra, dodací list, príjmový doklad č.l. 173-182

· listinné dôkazy č.l. 184-214
· aktuálny odpis RT na všetkých troch obžalovaných
· lustrácia v registri priestupkov na všetkých troch obžalovaných
· lustrácia v registri STA na všetkých troch obžalovaných
· pripojený spis OS Trnava sp. zn. 0T/201/2018, z neho najmä trestný rozkaz týkajúci sa obž. A. I.

V súlade s ust. § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli
prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa §
2 ods. 12 Tr. por. hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd,

orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Na základe vykonaného dokazovania dospel
súd k jednoznačnému záveru, že obžalovaní A. B., A. A. a A. I. sa dopustili zločinu krádeže podľa §
212 odsek 1, odsek 4 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania
domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného

zákona, pričom v prípade A. I. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona. Svojím konaním
naplnili všetky zákonné znaky skutkovej podstaty tohto zločinu, keďže spoločným konaním si prisvojili
cudziu vec tým, že sa jej zmocnili a spôsobili tak malú škodu a čin spáchali závažnejším spôsobom
konania - vlámaním, a zároveň neoprávnene vnikli do obydlia iného. Vykonaným dokazovaním bola vina
obžalovaných v plnom rozsahu preukázaná.

K vine obžalovaných A. A. a A. I.

Spáchanie skutku uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku bolo obžalovaným A. B., A. A. a
A. I. dostatočne preukázané. Na hlavnom pojednávaní nebola produkovaná žiadna taká presvedčivá

skutočnosť, ktorá by dôvodnosť trestnoprávnej zodpovednosti u obžalovaných spochybňovala, v tomto
kontexte prioritne treba poukázať na skutočnosť, že sa v prípravnom konaní A. B., ako aj A. A. ku skutku
3./ tohto rozsudku priznali, podrobne popísali ako prebehlo samotné vlámanie do bytu poškodeného,
ako každý z obžalovaných participoval na spáchaní tohto skutku. A. B. svoju výpoveď z prípravného
konania, na hlavnom pojednávaní menil, resp. prekrúcal, avšak v záverečnej reči sa sám ku skutku

v plnej miere priznal, čím len potvrdil pravdivosť jeho výpovede z prípravného konania, o ktorej súd
nemal pochybnosti, nakoľko práve táto pôsobila vierohodne, logicky a chronologicky, s prihliadnutím
aj na listinné dôkazy ako aj výpovede ostatných obžalovaných ako aj svedkov, ktorí boli vypočutí
na hlavnom pojednávaní. Rovnako pôsobila aj výpoveď obžalovaného A. A. z prípravného konania,pričom v pozmenenej podobe túto uviedol aj na hlavnom pojednávaní, kde sa nepriamo priznal ku
spáchaniu skutku, pričom už sa snažil svojou výpoveďou vyviniť, rovnako ako aj negovať akúkoľvek
účasť obžalovaného A. I., s tým že sa snažil všetku vinu preniesť na obžalovaného B.. Obhajoba

obžalovaného A., že on nevstúpil do bytu, bol len na chodbe kde mal dávať pozor a robil len to, čo
mu obžalovaný B. poručil, ho žiadnym spôsobom nezbavuje viny. Práve naopak, sám sa zo spáchania
skutku usvedčuje ako spolupáchateľ, rovnako aj výpoveď obžalovaného B. s prípravného konania,
zápisnica o vydaní veci zo dňa 19.09.2017, č.l. 143-147, kde obžalovaný A. dobrovoľne vydal odcudzené
veci poškodeného W. M.. Vinu obžalovaného A. podporne potvrdzuje aj výpoveď svedka G. D. z

prípravného konania, ktorý v nej uviedol, ako obžalovaný A. plánoval vlámanie do bytu poškodeného a
ako sa ho snažil presvedčiť, aby do toho išiel s ním. Čo sa týka viny obžalovaného A. I., súd ju mal v
jeho prípade za ustálenú predovšetkým z výpovedi spoluobžalovaných B. a A. z prípravného konania,
kde podrobne popísali spoluúčasť obžalovaného I., ako o všetkom dopredu vedel, ako bol dohodnutý s
obžalovanýmA.apôvodnesosvedkomG.D.,namiestoktoréhonakoniecprišielobžalovanýB..Zároveň
z ich výpovedí mal súd za ustálene, ako sa všetci traja dostali do bytového domu za pomoci svedkyne

W. P., ktorá im otvorila, po tom, ako jej zazvonil na zvonček obžalovaný I., ktorý ju poznal, predstavil
sa a pod zámienkou, že potrebuje vodu na pitie, žiadal aby mu otvorila. X. súd mal za ustálené, ako
obžalovaný I. prišiel po schodoch bytového domu k bytu poškodeného, kde už boli obžalovaní B. a A.,
ktorí sa už snažili vylomiť vstupné dvere do bytu. Po neúspešnej snahe obžalovaného I. vyraziť dvere
bytu, sa zľakol a z miesta činu utiekol. Obhajoba obžalovaného I., ktorú prezentoval či už v prípravnom

konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní bola nelogická, nesúrodá a vzájomne si odporovala, pričom
hlavným argumentom obžalovaného I. mala byť „náhoda“, ktorej súd neuveril, s prihliadnutím na ostatné
dôkazy vyprodukované v neprospech obžalovaného I..

Po zhodnotení vyššie uvedených dôkazov a to jednotlivo ako i vo vzájomných súvislostiach umožnili

súdu vysloviť spoľahlivý záver, že skutok opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku v bode 3./ sa stal a
že ho spáchali ako trestne zodpovední páchatelia - obžalovaní A. B., A. A. a A. I..

K trestom obžalovaných A. A. a A. I.

Obžalovaný A. A. nie je z miesta bydliska bližšie hodnotený, v priestupkovom registri nemá žiaden
záznam. Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný A. bol doposiaľ 13x súdne trestaný
predovšetkým pre drogovú trestnú činnosť, pričom hneď pri prvom odsúdení Okresným súdom Trnava,
zo dňa 04.04.1995, sp. zn. 2T/432/1994, sa jednalo o trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Trestného
zákona účinného do 31.12.2005, kde mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere

16 mesiacov, pričom trestná sadzba v danom prípade bola 2-10 rokov. Voči obžalovanému A. sa na
súdoch v Slovenskej republiky momentálne vedie 5 ďalších trestných konaní na Okresnom súde Trnava.

Priúvaheodruhutrestuajehovýmeresúdnáslednevychádzalnajmäzovšeobecnýchzásaduvedených
v § 34 ods. 4 Trestného zákona a z účelu trestu podľa § 34 ods.1 Trestného zákona, pričom

po zohľadnení závažnosti činu pre spoločnosť, spôsobu spáchania činu a jeho následku, zavinenia,
pohnútky, poľahčujúcich okolností, priťažujúcich okolností a osoby obžalovaného A. A., jeho pomery
a možnosť nápravy, uložil obžalovanému pri nezistení poľahčujúcej okolnosti, a zistení priťažujúcej
okolnosti (§ 37 písm. m) Trestného zákona - že už bol súdne trestaný), zároveň pri zistení skutočnosti,
že obžalovaný opätovne spáchal zločin (odsúdenie Okresným súdom Trnava, zo dňa 04.04.1995, sp.

zn. 2T/432/1994), ako aj aplikácií absorpčnej zásady podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona (jednočinný
súbeh), podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2, ods. 5, § 37 písm. m)
Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona, na úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo
výmere 6 rokov a 6 mesiacov (t.j. na samej dolnej hranici trestnej sadzby trestného činu podľa § 212
odsek 4 Trestného zákona (3 až 10 rokov) za použitia ust. § 38 ods. 5 Trestného zákona, keď sa zvyšuje

dolná hranica o jednu polovicu, a teda súd trest mohol ukladať v sadzbe od 6 rokov a 6 mesiacov až do
10 rokov). Zároveň súd podotýka, že sa jedná už o ťažkého recidivistu a silno kriminálne narušeného
jedinca. Súd obžalovaného A. zároveň zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu so stredným
stupňom stráženia, nakoľko bol v predchádzajúcich desiatich rokov vo výkone nepodmienečného trestu.

Obžalovaný A. I. nie je z miesta bydliska bližšie hodnotený, v priestupkovom registri má 2 záznamy pre
priestupky na úseku cestnej premávky. Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný I. bol doposiaľ
7x súdne trestaný pre rôznu trestnú činnosť, pričom pri v poradí 6 odsúdení Okresným súdom Trnava, zo
dňa 09.02.2012, sp. zn. 3T/32/2009, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 18.09.2012,sp. zn. 5To/50/2012, sa jednalo o zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona,
kde mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 6 mesiacov, pričom
trestná sadzba v danom prípade bola 4-10 rokov. Posledné odsúdenie obžalovaného I. je Okresným

súdom Trnava, zo dňa 16.08.2018, sp. zn. 0T/201/2018, a to pre prečin krádeže, kde mu bol uložený
podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, so skúšobnou dobou 30 mesiacov. Voči
obžalovanému I. sa na súdoch v Slovenskej republiky momentálne nevedie ďalšie trestne konanie.

Priúvaheodruhutrestuajehovýmeresúdnáslednevychádzalnajmäzovšeobecnýchzásaduvedených

v § 34 ods. 4 Trestného zákona a z účelu trestu podľa § 34 ods.1 Trestného zákona, pričom
po zohľadnení závažnosti činu pre spoločnosť, spôsobu spáchania činu a jeho následku, zavinenia,
pohnútky, poľahčujúcich okolností, priťažujúcich okolností a osoby obžalovaného A. I., jeho pomery
a možnosť nápravy, uložil obžalovanému pri nezistení poľahčujúcej okolnosti, a zistení priťažujúcej
okolnosti (§ 37 písm. m) Trestného zákona - že už bol súdne trestaný), zároveň pri zistení skutočnosti, že
obžalovaný opätovne spáchal zločin (odsúdenie Okresným súdom Trnava, zo dňa 09.02.2012, sp. zn.

3T/32/2009, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 18.09.2012, sp. zn. 5To/50/2012),
ako aj aplikácií asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona (viacčinný súbeh), § 42 ods. 1
Trestného zákona, podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2, ods. 5, § 37
písm. m) Trestného zákona, § 41 ods. 2, § 42 ods. 1 Trestného zákona, na súhrnný nepodmienečný trest
odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 6 mesiacov (t.j. na samej dolnej hranici trestnej sadzby trestného

činu podľa § 212 odsek 4 Trestného zákona (3 až 10 rokov) za použitia ust. § 38 ods. 5 Trestného
zákona, keď sa zvyšuje dolná hranica o jednu polovicu, zároveň asperačná zásada, kde sa zvyšuje
horná hranica o jednu tretinu, a teda súd trest mohol ukladať v sadzbe od 6 rokov a 6 mesiacov až do
13 rokov a 4 mesiacov). U obžalovaného I. súčasne prichádzalo do úvahy ukladanie súhrnného trestu
k už právoplatnému odsúdeniu a to Okresným súdom Trnava, zo dňa 16.08.2018, sp. zn. 0T/201/2018,

a preto súd zrušil v danom rozhodnutí výrok o treste ako aj všetky výroky naň nadväzujúce. Súd
obžalovaného I. zároveň zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu so stredným stupňom
stráženia, nakoľko bol v predchádzajúcich desiatich rokov vo výkone nepodmienečného trestu.

O náhrade škody súd rozhodol podľa § 287 ods. 1 Tr. por., keď zaviazal všetkých troch obžalovaných

spoločne a nerozdielne nahradiť poškodeným W. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, J., škodu
vo výške 597,- Eur, a Y. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. O. G. XXXX/XX, J., škodu vo výške 170,- Eur,
ktoré boli riadne a včas uplatnené a na hlavnom pojednávaní oboznámené, pričom súd o ich nároku
ako aj škode nemal žiadne pochyby.

Čo sa však týka výšky škody zo strany poškodeného A. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/X, J. so
zvyškom nároku na náhradu škody ho súd odkázal na civilný proces podľa § 288 ods. 2 Tr. por., nakoľko
nad rámec sumy 383,- Eur, túto čiastku nemal súd ničím preukázanú, resp. riadne doloženú listinnými
dôkazmi.

Takto uložený trest považuje súd za primeraný, zákonný a spravodlivý.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia, ktoré je potrebné
podať na Okresný súd Trnava. Podané odvolanie má odkladný účinok.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa

rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.