Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, August 19, 2019

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 2T/32/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5619010137
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Juraj Lukáč
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2019:5619010137.1

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom Mgr. Jurajom Lukáčom dňa 19. 8. 2019 v Liptovskom
Mikuláši takto

r o z h o d o l :

Podľa § 241 ods. 1 písm. b/, § 214 ods. 1 Tr. poriadku a s použitím § 10 ods. 2 Tr. zákona súd p o
s t u p u j e trestnú vec obvinenej R. Ž. W. K. Í. T. M. E. R. I., nar. XX. X. XXXX v T., trvale bytom
J. J., P. XXXX/XXX, pre skutok

že
od 01.09.2018 do súčasnej doby neoprávnene užíva byt č. X v bytovom dome na ulici J. XXX/X E. B. Y.,
okresB.C.,atonapriektomu,žebolamajiteľmibytuO..B.J.,nar.XX.XX.XXXXaI.J.,nar.XX.XX.XXXX,
obaja bytom G. XXX/X B. Y., viackrát vyzvaná, aby uvedený byt opustila, pretože podľa nájomnej zmluvy
z 01.05.2015, uzavretej medzi obvinenou a poškodenými o nájme predmetného bytu, jej dodatkov a

písomnej výzvy majiteľov bytu z 08.08.2018, nájomný vzťah obvinenej k bytu bol ku dňu 31.08.2018
ukončený a odvtedy obvinená neoprávnene uvedený byt naďalej užíva a odmieta sa z neho vysťahovať,

ktorým mala spáchať prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru
podľa § 218 ods. 1 Tr. zákona,

Okresnému úradu Liptovský Mikuláš, odbor všeobecnej vnútornej správy, pretože nejde o trestný čin,
ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podal obžalobu na obvinenú R. Ž. za prečin
neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 1 Tr.
zákona, ktorého sa mala dopustiť na skutkovom základe opísanom vo výroku tohto rozhodnutia.

Podľa § 241 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s hornou
hranicoutrestnejsadzbyneprevyšujúcouosemrokovpreskúmasamosudcaapodľajejobsahuaobsahu
spisu postúpi vec inému orgánu, ak sú tu okolnosti uvedené v § 214 ods. 1.

Podľa § 214 ods. 1 Tr. poriadku prokurátor alebo policajt postúpi vec inému orgánu, ak výsledky

vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by
mohol byť priestupkom alebo iným správnym deliktom alebo by mohol byť prejednaný v disciplinárnom
konaní.

Podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky,
okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť

nepatrná.V rámci preskúmania obžaloby súd zameral pozornosť na zistenie, či nie je dôvod na postúpenie veci
inému orgánu. Doposiaľ zistené skutočnosti vyplývajúce zo spisového materiálu nasvedčujú tomu, že
skutok, ktorý je predmetom obžaloby sa stal, pričom z jeho spáchania je v tomto štádiu konania dôvodne

podozrivá obvinená. Obvinená popiera spáchanie skutku, podľa jej obhajoby pred uzatvorením nájomnej
zmluvy k predmetnému bytu na dobu určitú do 31. 12. 2015 bola uzatvorená pôvodne ústna dohoda
s nájmom bytu na dobu neurčitú. Obvinená potvrdila, že v sledovanom období užíva dotknutý byt.
Zo spáchania skutku je v tomto štádiu konania usvedčovaná predovšetkým výpoveďou poškodenej,
ktorá potvrdila, že s obvinenou uzatvorili nájomnú zmluvu k dotknutému bytu v roku 2015, pričom doba

nájmu bola opakovane predĺžená, pričom poštou ju vyzvali, aby uvoľnila byt do 31. 8. 2018. Výpoveď
poškodenej je podporená listinnými dôkazmi, z ktorých vyplýva, že medzi obvinenou a poškodenými
bola uzatvorená v písomnej forme nájomná zmluva, na základe ktorej bola obvinená oprávnená užívať
predmetný byt, pričom na základe písomných dodatkov sa doba nájmu predĺžila do 31. 8. 2017. Zo
zadovážených listinných dôkazov je zrejmé, že na základe výzvy poškodených mala obvinená vypratať
byt najneskôr do 31. 8. 2018 tak, aby k uvedenému dátumu došlo k jeho odovzdaniu poškodeným.

Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 4C/9/2019 bolo zistené,
že žalobcovia O.. B. J., nar. XX. X. XXXX, a I. J., nar. XX. X. XXXX, sa domáhajú proti žalovanej
R. Ž., nar. XX. X. XXXX, vypratania bytu, a to garsónky č. X nachádzajúcej D. L. W.. G.Í. vo vchode
Č.. X E. bytovom dome D.. Č.. XXX E. B. Y., ktorý byt je zapísaný v evidencii Okresného úradu

Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor na LV č. XXXX pre k.ú. B. Y., obec Liptovský Hrádok, ako
bezpodielové spoluvlastníctvo žalobcov v celosti. Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn.
4C/9/2019 zo dňa 11. 6. 2019 súd vyhovel žalobe žalobcov v plnom rozsahu a uložil žalovanej povinnosť
vypratať vyššie špecifikovaný byt, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Označený rozsudok
nenadobudol právoplatnosť z dôvodu podania odvolania žalovanou. Uvedené konanie doposiaľ nie

je právoplatne skončené. Z dokazovania vykonaného v civilnom procese mal súd preukázané, že
žalobcovia sú bezpodieloví spoluvlastníci bytu, vypratania ktorého sa v spore domáhali a ktorý zmluvou
o nájme bytu zo dňa 1. 5. 2015 v znení dodatku č. 1 zo dňa 1. 1. 2016 prenechali na užívanie žalovanej,
a to na dobu určitú. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaná po uplynutí dojednanej doby
nájmu naďalej predmetný byt užíva, tento doposiaľ nevypratala a žalobcom neodovzdala. Súd preto

poskytol ochranu vlastníckemu právu žalobcov, do ktorého žalovaná neoprávnene zasahuje tým, že
užíva predmetný byt po uplynutí doby nájmu, t. j. bez právneho dôvodu, keďže nájomná zmluva bola
uzatvorená na dobu určitú. Nájomný pomer zanikol ku dňu 31. 8. 2016.

Na základe skutkových zistení majúcich základ v dôkazoch zadovážených v prípravnom konaní v

spojení so skutkovými zisteniami vyplývajúcimi zo spisu 4C/9/2019 okresný súd dospel k záveru, že v
prejednávanej veci je namieste uplatnenie tzn. materiálneho korektívu v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zákona.
Uplatnenie materiálneho korektívu znamená, že ak je závažnosť činu vykazujúceho formálne znaky
(znaky skutkovej podstaty) prečinu nepatrná, nejde o prečin. Ide o výnimku z formálneho chápania
kategórie trestných činov.

Pri hodnotení závažnosti činu súd prihliadol predovšetkým na okolnosti, za ktorých mal byť skutok
spáchaný. Niet pochybností o tom, že minimálne od 1. 9. 2018 doposiaľ obvinená užíva predmetný
byt napriek tomu, že došlo k zániku nájmu bytu uplynutím dohodnutej doby nájmu, teda v súčasnosti
užíva byt bez právneho dôvodu, čoho si obvinená musí byť vedomá. Nielen z výpovede obvinenej

a poškodenej, ale aj zo zadovážených listinných dôkazov mal súd preukázané, že nájomný vzťah
vznikol už v roku 2015, doba nájmu bytu bola opakovane predlžovaná do 31. 8. 2017 a to na základe
písomnej dohody obvinenej ako nájomcu a poškodených ako prenajímateľov a súčasne vlastníkov bytu.
Z výpovede poškodenej vyplýva, že obvinenej predĺžili dobu nájmu do 31. 12. 2017 aj na základe
ústnej dohody. Poškodená potvrdila, že počas uvedeného obdobia užívania bola obvinená milá, riadne

si plnila povinnosti vyplývajúce z nájomného, pričom nájomné uhrádzala aj v období po zániku nájmu
bytu a teda aj poškodení prijímali uvedené plnenie napriek tomu, že obvinená užívala byt bez právneho
dôvodu. Nemožno prehliadnuť, že ani poškodení neboli od začiatku aktívni v otázke skončenia nájmu
a vypratania bytu a uspokojili sa s tvrdením obvinenej, že na základe opakovaného predlžovania doby
nájmu došlo k zmene nájomného vzťahu z dobu určitej na dobu neurčitú. Až v polovici roka 2018 riešili

otázkuukončenianájmu,resp.vyprataniabytuvyhľadanímosobyposkytujúcejprávneslužby.Vzhľadom
na vyššie uvedené skutočnosti je závažnosť spáchaného činu nepatrná.Princíp ultima ratio by mal plniť hlavne funkciu špeciality, ktorá sa uplatňuje tak pri tvorbe noriem tres-
tného práva ako aj pri ich aplikácii. Spočíva v povinnosti zákonodarcu dať prednosť prijatiu netrestných
opatrení právnej aj neprávnej povahy pred kriminalizáciou a taktiež v povinnosti súdov a orgánov čin-

ných v trestnom konaní dať prednosť uplatňovaniu zodpovednosti podľa netrestnej právnej normy pred
postihom páchateľa pomocou noriem trestného práva. Princíp ultima ratio plní tiež funkciu subsidiárnu,
ktorá spočíva v tom, že trestnoprávne normy majú byť používané len pokiaľ použitie iných prostriedkov
právneho poriadku neprichádza do úvahy alebo ich využitie je zjavne neúčelné. Inak povedané, záko-
nodarca by mal kriminalizovať len tie najzávažnejšie prípady a umožniť čo najširšie uplatnenie mimot-

restných reakcií na porušenie práva, pričom povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní a súdov je
reagovať uplatňovaním trestnej represie len na prípady spoločensky škodlivé, pri ktorých mimotrestné
prostriedky nestačia k ochrane ohrozených, či porušených práv. Trestné právo by sa, najmä v súkrom-
noprávnych vzťahoch (osobitne pri majetkových vzťahoch), malo uplatňovať skutočne len podporne k
iným právnym normám a aj to len v prípadoch zjavných excesov v súkromnoprávnych vzťahoch, pretože
trestné právo je nástrojom celkom nevhodným k regulácii súkromnoprávnych vzťahov (na ich reguláciu

slúžia iné právne normy), pričom je potrebné vychádzať z pomocnej úlohy trestnej represie, to zname-
ná trestnú represiu uplatňovať len následne a vedľa iných opatrení. Vychádzajúc z princípu ultima ratio
konanie obvinenej pri zohľadnení všetkých vyššie uvedených okolností nie je tak spoločensky škodlivé,
aby nastúpila trestná represia a teda sú postačujúce mimotrestné prostriedky smerujúce k ochrane
porušených práv. Z obsahu spisu 4C/9/2019 vyplýva, že poškodení aj využili prostriedky ochrany práva

mimo sféry trestného práva, keďže sa voči obvinenej v civilnom procese domáhajú vypratania bytu.
Rozhodnutím súdu v civilnom procese im bola poskytnutá ochrana ich vlastníckeho práva (vo vzťahu ku
predmetnému bytu), do ktorého obvinená neoprávnene zasiahla, keďže súd uložil obvinenej povinnosť
vypratať byt v súdom určenej lehote. V prípade nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti tohto
rozsudku majú poškodení exekučný titul, na podklade ktorého možno vykonať exekúciu vyprataním bytu

v prípade, ak si obvinená dobrovoľne nesplní súdom uloženú povinnosť.

Výsledky vyšetrovania preto preukazujú, že skutok, ktorý sa obvinenej kladie za vinu, nie je trestným
činom, ale môže napĺňať nanajvýš znaky priestupku na úseku hospodárenia s bytmi podľa § 26 ods.
1 zákona o priestupkoch. Na prejednanie uvedeného priestupku je príslušný Okresný úrad Liptovský

Mikuláš - odbor všeobecnej vnútornej správy, preto súd postúpil predmetnú trestnú vec označenému
úradu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor a obvinená podať sťažnosť v lehote 3 pracovných dní odo dňa
oznámenia rozhodnutia, ktorá má odkladný účinok.