Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. jún 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 58C/83/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217219712
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Kudravá
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2018:1217219712.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Kudravou v sporovej veci žalobcu:
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, so sídlom
Piesková 32, 949 01 Nitra, IČO: 00 151 866 proti žalovanému: W.. Y. N., L.. XX.XX.XXXX, J. L. X, J.,
M. D., zastúpený Mgr. Rastislavom Palovičom, konateľom AK H.P., spol. s.r.o., so sídlom Radvanská 1,
P.O.Box 196, Bratislava, o zaplatenie 2.834,61 Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.834,61 Eur do troch dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 07.12.2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy vo výške 2.834,61 Eur titulom náhrady škody.

2. Žaloba bola odôvodnená tým, že dňa 23.06.2015 spôsobil žalovaný svojim protiprávnym konaním
Ministerstvu vnútra SR, zastúpenému Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v Nitre (ďalej len „KR
PZ v Nitre“) škodu, keď v čase asi od 02:30 hod. do 07:30 hod. boli príslušníci pohotovostného
policajného útvaru odboru poriadkovej polície KR PZ v Nitre vyslaní na vykonanie bezpečnostného
opatrenia k zadržaniu žalovaného na základe požiadavky Národnej protizločineckej jednotky - expozitúra
Západ Národnej kriminálnej agentúry Prezídia policajného zboru so súhlasom riaditeľa KR PZ v Nitre
na ulici Niťová 1052/3 Bratislava - Ružinov, kde sa mal nachádzať žalovaný. Po vykonaní vstupu a
prehliadky obydlia, dvaja policajti vstúpili do spálne, kde na posteli ležal žalovaný zakrytý prikrývkou.
Po opakovaných výzvach, aby ukázal voľné ruky, na ktoré žalovaný nereagoval, ho jeden z policajtov
chcel odokryť, aby sa presvedčil či nemá pri sebe zbraň, ale žalovaný ho kopol do ľavej ruky, po
čom okamžite pocítil silnú bolesť. Voči žalovanému boli následne zasahujúcimi policajtmi použité
donucovacie prostriedky a boli mu nasadené putá. Kopom do ľavej ruky žalovaný poškodenému zlomil
záprsnú kosť, čím mu spôsobil služobný úraz, na základe ktorého bol poškodený príslušník policajného
zboru neschopný na výkon štátnej služby od 23.06.2015 do 20.07.2015. Svojim konaním tak žalovaný
príslušníkovi policajného zboru spôsobil poškodenie zdravia, za ktoré mu bola vyplatená náhrada za
bolesť vo výške 1.374 Eur a služobný plat vo výške 1.460,61 Eur, ktoré žalobca príslušníkovi policajného
zboru riadne vyplatil a náhradu ktorej si uplatňuje od žalovaného. Žalovaný bol rozsudkom Okresného
súdu Bratislava II, sp. zn. 5T/168/2016-400 zo dňa 31.10.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
03.11.2017 oslobodený, pretože vyššie opísaný skutok nie je trestným činom. Žalobca bol ako
poškodený rozsudkom odkázaný na občianske súdne konanie. Žalovaný žalobcovi do dnešného dňa
dlžnú sumu neuhradil.

3. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným súdu dňa 23.03.2018
navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú z nasledujúcich dôvodov. Žalobca
nešpecifikoval z akého dôvodu a podľa akej právnej normy považuje konanie žalovaného opísané v
žalobe za protiprávne, pričom dodal, že takúto špecifikáciu ani nemohol v žalobe uviesť, keďže nedošlo
k žiadnemu konaniu žalovaného, ktoré by sa dalo charakterizovať ako protiprávne v nadväznosti na
ustanovenia § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov,
z ktorého vyplýva, že základnou podmienkou na vznik práva na náhradu škody voči tretím osobám
z výplaty dávky nemocenského zabezpečenia a dávky úrazového zabezpečenia, zákon vyžaduje
existenciu zavineného protiprávneho konania povinného subjektu. Žalovaný svoje tvrdenie o tom, že sa
nedopustil žiadneho protiprávneho konania zdôvodnil tým, že konanie opísané v žalobe, bola skratová,
šoková reakcia po tom, čo bol z jeho vtedajšieho subjektívneho pohľadu, v spánku napadnutý viacerými
osobami, pričom tento v prvotnom šoku nevnímal a nemal vedomosť o tom, že ide o služobný zákrok
príslušníkov policajného zboru, pričom po následnom zistení, že sa jedná o služobný zákrok, sa žalovaný
podrobil všetkým pokynom zasahujúcich príslušníkov policajného zboru a teda žiadnym spôsobom
neporušil povinnosť uloženú mu zákonom. V čase predmetného služobného zákroku žalovaný spal po
užití liekov proti bolesti a po násilnom prebudení bol v šoku, jednal skratovo a neúmyselne, pričom
napriek tejto skutočnosti zranenie príslušníka ľutuje. Primárne však uviedol, že skutočnosť, že zo strany
žalovaného nedošlo k žiadnemu protiprávnemu konaniu, konštatoval i Okresný súd Bratislava II vo
svojom právoplatnom rozsudku zo dňa 3.11.2017, sp.zn. 5T/168/2016, ktorým žalovaného podľa § 285
písm. b) Trestného poriadku oslobodil spod obžaloby, založenej na rovnakom skutkovom základe ako
predmetná žaloba. Ustanovenie § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z. explicitne nevyžaduje spáchanie
trestného činu, ale existenciu zavineného protiprávneho konania. V prípade, že by sa v danej trestnej
veci jednalo o akékoľvek iné protiprávne konanie, súd by postupoval podľa ustanovenia § 280 ods. 2
Tr.por. a postúpil by vec inému orgánu príslušnému na prejednanie činu (v prípade priestupkového,
správneho, prípadne disciplinárneho konania). Z uvedeného vyplýva záver, že skutok opísaný v
predmetnej žalobe nie je trestným činom a ani iným deliktom, a teda konanie žalovaného opísané
v žalobe nemožno, pri akceptácii zásady prezumpcie správnosti súdneho rozhodnutia, považovať za
protiprávne, naviac poukázal na skutočnosť, že ustanovenie § 114 (5) Zákon č. 328/2002 vyžaduje
nielen existenciu akéhokoľvek protiprávneho konania, ale výslovne zavineného protiprávneho konania.
Na základe uvedeného žalobca nemá voči žalovanému nárok na náhradu škody, ktorá mala žalobcovi
vzniknúť výplatou dávky nemocenského zabezpečenia a dávky úrazového zabezpečenia.

4. Na pojednávaní konanom dňa 03.05.2018, žalobca zotrval na podanom návrhu a súčasne zdôraznil,
že ak aj žalovaný nebol za spôsobenú škodu trestne zodpovedný a za daný skutok nebola udelená
pokuta, neodôvodňuje to záver, že za danú škodu nezodpovedá podľa ustanovenia § 420 ods. 1
Občianskeho zákonníka v nadväznosti na ustanovenie § 423 Občianskeho zákonníka. Žalovaný pre
veľké bolesti niekoľkokrát užil v predmetný deň a noc liek Tramal spolu s alkoholom (vínom), čo je na
základe dostupných informácii neodporúčané, až zakázané, následkom čoho mohol byť uvedený stav,
na ktorý sa žalovaný vo vyjadrení k žalobe odvoláva. Podľa názoru žalobcu, do uvedeného stavu sa
žalovaný dostal úmyselne a preto by mal zodpovedať za spôsobenú škodu. Žalovaný prostredníctvom
svojho právneho zástupcu uviedol, že žalobca si svoj nárok na náhradu škody uplatňuje aj podľa zákona
č. 328/2002 Z.z., kde rovnako tak ako je v Občianskom zákonníku, ich zásadnou podmienkou na
vznik práva na náhradu škody voči tretím osobám z výplaty dávky nemocenského a dávky úrazového
poistenia, je zavinené protiprávne konanie povinného subjektu. Nie je špecifikované podľa akej právnej
normy má byť konanie žalovaného protiprávne. Užitie vína s Tramalom nie je protiprávnym konaním.

5. Titulom záverečnej reči žalobca uviedol, že žalovaný spôsobil príslušníkovi policajného zboru
poškodenie zdravia, ktorému bola na základe príslušných ustanovení zákona č. 328/2002 Z.z. vyplatená
dávka úrazového zabezpečenia vo výške 1.374 Eur a dávka nemocenského zabezpečenia vo výške
1.460,61 Eur, z čoho vyplýva, že žalobcovi vznikla škoda vo výške 2.834,61 Eur. To, že konanie
žalovaného nebolo v trestnom konaní označené ako trestný čin, ešte neznamená, že ide o právom
dovolené konanie, pretože žalovaný spôsobil poškodenie zdravia inému, čo nespochybňuje ani on
sám. Poukázal na ustanovenia § 415 a § 420 Občianskeho zákonníka, keď žalovaný si nesplnil svoju
povinnosť a nepočínal si tak, aby nedošlo ku škode na zdraví. Doplnil, že žalovaný užil liek Tramal v ten
večer spolu s alkoholom, o ktorom sa znalec z odboru zdravotníctva v trestnom konaní vyjadril, že tento
liek patrí do skupiny analgetík a používa sa pri liečbe väčšej bolesti napríklad pri liečbe onkologických
pacientov, z čoho je zrejmé, že sa nejedná o bežný dostupný liek proti bolesti, ale o silné analgetikum
viazané na lekársky predpis. Vzhľadom na vek žalovaného, jeho skúsenosti a znalosť svojej diagnózy,

je dôvodné predpokladať, že uvedené skutočnosti mu boli známe, vedel o nich, s liekom mal skúsenosti,
no napriek tomu užil s liekom aj alkohol (fľašu vína) a vedome sa sám priviedol do stavu, kedy sa mohlo
stať, že nebol schopný ovládať svoje konanie alebo posúdiť jeho následky nadväzujúc na ustanovenia §
423 Občianskeho zákonníka. Žalovaný titulom záverečnej reči zotrval na svojich doterajších skutkových
i právnych tvrdeniach.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so súdnym spisom tunajšieho súdu pod sp.zn.
5T/168/2016, rozhodnutím riaditeľa KR PZ v Nitre č. KRPZ-NR-E zo dňa 22.03.2016, potvrdením o
vyplatení dávky úrazového zabezpečenia č. D.-M.-XXX-XXX/XXXX-A. zo dňa 14.04.2016, vyčíslením
výšky služobného platu počas neschopnosti na výkon štátnej služby č. Q.-M.-XXXX/XXXXXX-XXX zo
dňa 30.03.2016, Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 5T/168/2016-400 zo dňa 31.10.2017
ako i ďalšími listinami založenými do súdneho spisu, pričom zistil nasledujúci skutkový a právny stav.

7. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 5T/168/2016-400 zo dňa 31.10.2017, bol žalovaný
v pozícii obžalovaného spod obžaloby Okresného prokurátora pre Bratislava II zo dňa 12.09.2016, č.k.
2Pv719/15/1102, pre zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a)
Trestného zákona, oslobodený, keďže skutok nie je trestným činom. Podľa ustanovenia § 288 ods.
3 Trestného poriadku súd žalobcu v pozícii poškodeného odkázal s nárokom na náhradu škody na
občianske súdne konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 03.11.2017.

8. Riaditeľ Krajského riaditeľstva policajného zboru v Nitre rozhodnutím č. KRPZ-NR-E zo dňa
22.03.2016, priznal poškodenému práp. C. K., nar. XX.XX.XXXX, podľa ustanovenia § 20 ods. 1 písm.
b) v spojení s ustanovením § 22 zákona č. 328/2002 Z.z. v súlade s ustanovením § 173 ods. 3 a § 174
ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. a ustanovenia § 3 ods. 1, ods. 2 a ustanovenia § 5 ods. 1, ods. 2 zákona
č. 437/2004 Z.z., náhradu za bolesť vo výške 1.374 Eur. Z odôvodnenia daného rozhodnutia súd zistil,
že o vzniku služobného úrazu poškodený ihneď po zadržaní podozrivého informoval veliteľa zásahu
a následne bol prevezený na ošetrenie do Nemocnice s poliklinikou sv. Cyrila a Metoda na Antolskej
ulici v Bratislave. Vyšetrením úrazu nebolo preukázané, že k poškodeniu zdravia poškodeného došlo
jeho zavinením, poškodený neporušil predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone
služby ani požiarnej ochrany, nebol pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok a nebolo tiež
preukázané, že by porušil svojim zavinením ustanovenia právnych predpisov, rozkazy alebo pokyny
na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone služby a požiarnej ochrany. Žalobca priznal
poškodenému nárok na náhradu za bolesť na základe lekárskeho posudku posudzujúceho lekára MUDr.
Gustáva Ušiaka zo dňa 28.07.2015, ktorý na základe zákona č. 437/2004 Z.z. určil za služobný úraz
položku č. 154 c) - zlomenina jednej záprsnej kosti úplná s posunutím úlomkov so sadzbou 40 bodov.
Na základe takto zisteného stavu, rozhodol o priznaní náhrady za bolesť vo výške 1.374 Eur (40 bodov x
17,16 Eur za každý bod = 686,40 Eur, ktorá suma sa zaokrúhľuje smerom nahor podľa § 5 ods. 2 zákona
č. 437/2004 Z.z., t.j. 687 Eur a suma ktorá sa podľa § 173 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. zdvojnásobuje
na sumu 1.374 Eur). Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.03.2016.

9. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia personálnych a sociálnych činností a osobný
úrad, listom zo dňa 14.04.2016, č. D.-M.-XXX-XXX/XXXX-A., potvrdil vyplatenie dávky úrazového
zabezpečenia vo výške 1.374 Eur poškodenému policajtovi práp. C. K., L.. XX.XX.XXXX, zaradenému
na výkon štátnej služby na Jednotke zvláštnych činností pohotovostného policajného útvaru odboru
poriadkovej polície Krajského riaditeľstva policajného zboru v Nitre - služobný úrad Ministerstvo vnútra
SR, krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre.

10. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, centrum podpory, oddelenie miezd a platov, listom zo dňa
30.03.2016, č. Q.-M.-XXXX/XXXXXX-XXX, vyčíslilo výšku služobného platu poškodenému policajtovi
práp. C. K., L.. XX.XX.XXXX, počas neschopnosti na výkon štátnej služby na sumu 1.460,61 Eur (ako
služobný plat počas dočasnej práceneschopnosti a odvody za zamestnávateľa).

11. Podľa ustanovenia § 415 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky
zákonník“), každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na
prírode a životnom prostredí.

12. Podľa ustanovenia § 420 ods.1 a 3 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú
spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

13. Podľa ustanovenia § 423 Občianskeho zákonníka, kto sa uvedie vlastnou vinou do takého stavu,
že nie je schopný ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť jeho následky, je povinný nahradiť škodu v
tomto stave spôsobenú; spoločne a nerozdielne s ním zodpovedajú tí, ktorí ho do tohto stavu úmyselne
priviedli.

14. Podľa ustanovenia § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo
poškodenému ušlo (ušlý zisk).

15. Podľa ustanovenia 20 ods. 1 písm. b) zákona č. 328/2002 Z.z., policajtovi alebo profesionálnemu
vojakovi, ktorý utrpel služobný úraz podľa § 29 ods. 1 až 3 alebo u ktorého bola zistená choroba z
povolania podľa § 29 ods. 4, sa poskytuje v rozsahu, v akom služobný úrad alebo služobný orgán za
škodu zodpovedá, náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia.

16. Podľa ustanovenia 29 ods. 1 až 3 zákona č. 328/2002 Z.z., za služobný úraz sa na účely tohto
zákona považuje poškodenie zdravia alebo smrť policajta alebo profesionálneho vojaka spôsobené
nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov a) pri výkone
služobných činností vyplývajúcich zo služobného zaradenia policajta alebo profesionálneho vojaka, pri
činnosti vykonávanej na príkaz, pokyn alebo rozkaz nadriadeného alebo pri činnosti, ktorá je obvyklá
pri plnení služobných úloh vrátane obvyklej činnosti v čase prestávok v službe, b) pri činnosti, ktorá sa
vykonáva v záujme služby alebo s cieľom chrániť záujem služby, bez ohľadu na to, z akého podnetu
policajt alebo profesionálny vojak túto činnosť vykonáva, c) v dôsledku konania alebo opomenutia
inej osoby, ak dôvodom takého konania alebo opomenutia je príslušnosť policajta k Policajnému
zboru, Hasičskému a záchrannému zboru, Horskej záchrannej službe, Slovenskej informačnej službe,
Národnému bezpečnostnému úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže alebo k Finančnému riaditeľstvu
Slovenskej republiky, alebo príslušnosť profesionálneho vojaka k ozbrojeným silám, alebo činnosť,
ktorú policajt alebo profesionálny vojak vykonáva alebo vykonával v záujme služby alebo s cieľom
chrániť záujem služby, d) počas cesty z miesta, kde sa policajt alebo profesionálny vojak zdržiava
mimo výkonu služby, namiesto výkonu služby, ak sa táto činnosť vykonáva s cieľom dostaviť sa na
miesto výkonu služby, ak bol na výkon služby mimoriadne povolaný, a späť, e) pri činnosti, ktorú policajt
alebo profesionálny vojak vykonáva vo verejnom záujme alebo v záujme ochrany života, zdravia alebo
majetku. Ako služobný úraz sa posudzuje aj úraz, ktorý policajt a profesionálny vojak utrpel pre výkon
služby. Za úraz vzniknutý pri výkone služby alebo v súvislosti s ním sa nepovažuje úraz, ktorý policajt
alebo profesionálny vojak utrpel za okolností uvedených v § 6 ods. 7, aj keď sú inak splnené podmienky
uvedené v odseku 1.

17. Podľa ustanovenia 22 zákona č. 328/2002 Z.z., náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie
spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo podľa osobitných predpisov.

18. Podľa ustanovenia 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z., služobný úrad, služobný orgán, útvar
sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia má právo voči
tretím osobám na náhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou dávky nemocenského zabezpečenia a dávky
úrazového zabezpečenia v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania alebo v dôsledku potvrdenia
nesprávnych údajov rozhodujúcich na vznik nároku na dávku nemocenského zabezpečenia a dávku
úrazového zabezpečenia, nároku na jej výplatu alebo jej sumu.

19. Podľa ustanovenia § 193 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový
poriadok“), súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s
Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská
republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných
orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa
osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku
spoločnosti.

20. Súd má z vykonaného dokazovania, po posúdení skutkovej stránky veci a právnom posúdení za
preukázané, že žaloba žalobcu je dôvodná a preto jej súd vyhovel. Medzi stranami nebolo sporné,
že konaním žalovaného utrpel poškodený policajt (práp. C. K.) služobný úraz a nebola sporná ani

skutočnosť, že žalobca zaplatil poškodenému škodu, ktorú si žalobca voči žalovanému uplatnil podľa
ustanovenia § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z. (aktívna vecná legitimácie) z titulu jej náhrady a ktorú
musel žalobca zaplatiť poškodenému ako dávku úrazového zabezpečenia vo výške 1.374 Eur a dávku
nemocenského zabezpečenia v čase dočasnej pracovnej neschopnosti vo výške 1.460,61 Eur, t.j. nebol
sporný dôvod ani výška škody. Spornou nebola ani tá skutočnosť, že žalovaný bol oslobodený spod
obžaloby, na tom skutkovom základe, že skutok opísaný v obžalobe nie je trestným činom. Sporným
ostalo konanie žalovaného pri ktorom vznikla škoda, z dôvodu, že žalovaný konanie opísané v žalobe
nepovažuje za protiprávne konanie, na základe ktorého sa možno domáhať náhrady škody.

21. Pod pojmom škoda v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 OZ sa chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej
sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda
napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza
k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť
poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac. Predpokladom na úspešné uplatnenie
nároku na náhradu škody je preukázanie porušenia právnej povinnosti, vznik škody a príčinnej súvislosti
medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou).
Vzniknutá škoda v podobe skutočnej škody (damnum emergens) alebo ušlého zisku (lucrum cessant)
musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením právnej povinnosti. Škoda ani porušenie právnej
povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná
súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť
tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, týkajúce sa príčinnej súvislosti
v civilnom procese, zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého tvrdenie má byť preukázané, teda
poškodeného - žalobcu. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom bezpečne preukázaný
a bezprostredný. Príčinnú súvislosť však nemožno zamieňať s časovou nadväznosťou a súvislosťou,
inými slovami, neplatí zásada "ante hoc, propter hoc" (uvedené opisuje logickú chybu spočívajúcu v
tom, že sa z časovej následnosti dvoch udalostí usudzuje existencia príčinného vzťahu medzi nimi).
Časová súvislosť napomáha len pri posudzovaní vecnej súvislosti. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je
treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala a je rozhodujúca iba
vecná súvislosť príčiny a následku. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v
komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou
zákon spája zodpovednosť za škodu. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť
za škodu nenastáva. Tvrdenie žalovaného v konaní, že sa tento nedopustil žiadneho protiprávneho
konania, pričom podľa jeho vyjadrenia konanie opísané v žalobe, bola skratová, šoková reakcia po tom,
čo bol z jeho vtedajšieho subjektívneho pohľadu, v spánku napadnutý viacerými osobami, pričom tento
v prvotnom šoku nevnímal a nemal vedomosť o tom, že ide o služobný zákrok príslušníkov policajného
zboru, na základe vyššie uvedeného neobstojí a z pohľadu ním deklarovanej procesnej obrany je pred
súdom nespôsobilé privodiť pre žalovaného priaznivý výsledok sporu. Práve naopak, žalobca preukázal
príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného a vznikom škody. Príčinná súvislosť je daná vtedy, ak
je škoda v zmysle všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom
protiprávneho úkonu. Súčasne sa musí preukázať, že škoda by nebola vznikla bez tejto príčiny, čo
je nepochybne aj týmto prípadom. V zmysle ustanovenia § 193 Civilného sporového poriadku, súd je
viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin a o tom, kto ho spáchal.
Súd však nie je viazaný oslobodzujúcim rozsudkom, čo bol aj tento prípad. Oslobodenie spod obžaloby
neznamená, že sa skutok nestal a teda že ním obžalovaný nemohol spôsobiť škodu, náhrady ktorej
sa žalobca domáha a teda že v konečnom dôsledku nemá nárok na náhradu škody. Na to, aby mohlo
ísť o nárok na náhradu škody a priznanie škody, musia byť súčasne splnené podmienky príčiny a
následku, pričom súd skúmal vzťah medzi protiprávnym úkonom žalovaného a škodou. Súd je toho
názoru, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu právnej povinnosti uvedenej v ustanovení § 415
Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ustanovením
§ 423 Občianskeho zákonníka, pričom zavinenie žalovaného súd posúdil ako nedbanlivostné. Žalovaný
porušil právnu povinnosť tým, že si nepočínal tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, keď sa
vlastnou vinou uviedol do takého stavu a to tým, že užil liek proti bolesti (Tramal) a fľašu vína, že
nebol schopný ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť svoje následky, pričom žalovaný v rámci procesnej
obrany ani nepreukázal, že by nevedel o následkoch zmiešania lieku s alkoholom. Pri uvedenom konaní
bolo irelevantným zo strany žalovaného tvrdenie, že nejde o úmyselné konanie, keďže z dôvodu vyššie
uvedeného jednal skratovo (šoková reakcia), pretože niet pochýb o tom, že škoda vznikla a že túto
škodu spôsobil žalovaný porušením právnej povinnosti a preto je povinný nahradiť škodu v tomto stave
spôsobenú. Žalovanému sa v konaní nepodarilo preukázať, že škodu nezavinil.

22. Záverom súd dodáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo
na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn. aby sa rozhodlo v súlade s jej
požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazom
súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.

23. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto tomuto vznikol nárok
na náhradu trov konania. Keďže však žalobcovi v tomto konaní žiadne trovy konania preukázateľne
nevznikli, ani si žiadne trovy konania na súde voči žalovanému neuplatnil, súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorému rozsudok smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák.
č. 233/1995 Z. z. ) a ktorého
jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29
zákona č. 233/1995
Z. z. ).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 24. 11. 2019. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.