Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 17, 2019

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 2T/96/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317010467
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Schweitzerová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2019:2317010467.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta samosudkyňou JUDr. Evou SCHWEITZEROVOU na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 17.04.2019 takto

r o z h o d o l :

obžalovaná E. R.Ó., K.. Z., nar. XX.XX.XXXX Y. X. B., L. H. XXXX/XX, S. Š.,

j e v i n n á, ž e

v období od apríla 2015 najmenej do 06.07.2016, na rôznych miestach, prevažne v rodinnom dome na
ulici Y. Č.. XXXX/XX v obci H., spôsobovala fyzické a psychické útrapy manželovi J. R. tým spôsobom, že

ho neustále podozrievala z nevery, vyhrážala sa mu zabitím, odrezaním penisu, podrezaním v spánku,
podpálením domu aj s poškodeným ako aj tým, že mu dá vykopať jamu, do ktorej ho zaživa pochová,
trhala mu odev, zničila mu všetky veci, bila ho a fyzicky napádala, útočila na poškodeného lopatou
a nožom, zakazovala mu základnú hygienu, nútila ho vykonávať všetky domáce práce, pričom po jej
predchádzajúcich fyzických atakoch a ďalších vyhrotených situáciách začal poškodený spávať v druhej
izbe, kde sa vždy zamykal, niekoľkokrát mu zobrala kľúče od domu. dom uzamkla a poškodeného doň
nevpustila, v dôsledku čoho bol nútený prespávať po vonkajších priestoroch obce Močenok, čo malo

za následok, že mu odmrzli prsty na nohách, od poškodeného vyžadovala, aby jej odovzdával všetky
peniaze a neposkytovala mu stravu, čím ohrozovala fyzické a psychické zdravie poškodeného J. R.,

t e d a

blízkej osobe spôsobovala fyzické a psychické utrpenie bitím, údermi, spôsobením rán rôzneho druhu,
ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu, stresu, násilnou izoláciou,
citovým vydieraním, bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu, spánku, odopieraním nevyhnutnej

osobnej starostlivosti, ošatenia, hygieny, bývania,

t ý m s p á c h a l a

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a, b) Tr. zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 277 ods. 1/ Tr. zákona s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 3/ Tr. zákona na trest odňatia slobody
v trvaní 3(troch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 51 ods. 1, 2/ Tr. zákona výkon uloženého trestu sa jej podmienečne odkladá
na skúšobnú dobu v trvaní 3(troch) rokov s probačným dohľadom.Podľa § 51 ods. 4 písm. g) Tr. zákona sa jej ukladá povinnosť, spočívajúca v súčinnosti s probačným a
mediačným úradníkom alebo iným odborníkom podrobiť sa programu sociálneho výcviku alebo inému
výchovnému programu.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej, svedkov J. R., H. R., Ľ. R.,
H.. Y. Z.É., K. Z., B. H.. H. Ť. a prečítaním ostatného, na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu.

ObžalovanáE.R.nahlavnompojednávanípodľa§257Tr.poriadkuvyhlásila,žejenevinnázospáchania
skutku. Vypovedala, že ona nikomu zlého neurobila. Poškodeného poznala z videnia a keď začala

hľadať podnájom, bol to poškodený, ktorý ju oslovil, aby išla k nemu bývať do podnájmu za 50,- Eur
nájomného. Ona sa k nemu aj nasťahovala a tak sa zblížili. Dala všetko do poriadku aj okolo domu
a sa aj o poškodeného starala. Všetko bolo v poriadku, kým sestra poškodeného sa nedozvedela, že
poškodený napísal na ňu svoju sedminu z rodinného domu. Začali k nim chodiť, robili im zle, vyvolali
medzi nimi hádku a rozdelili ich. Aj susedské vzťahy sa narušili, nakoľko švagriná aj susedov začala

proti nej huckať. S poškodeným sa začali hádať, ale ho neudrela, ani sa mu nevyhrážala. Riadne mu
varila, starala sa o neho a riadne robil aj hygienu. Je pravdou, že poškodený na tele mal zahojené rany,
ale sa stalo, že aj z roboty prišiel domov so zraneniami, ale k doktorovi ísť nechcel. Hovoril, nevadí keď
mu tečie krv, aj tak má vysoký tlak. O omrzlinách na nohách nevedela. S poškodeným vtedy už bolo
ťažké, nakoľko začal piť, býval agresívny, aj sa chcel obesiť, že už situáciu nezvláda. Mala pocit, že jej

bol aj neverný s predchádzajúcou frajerkou.

Svedok J. R. na hlavnom pojednávaní dňa 28.11.2017 vypovedal, že obžalovanú zobral do prenájmu
do svojho domu a vtedy všetko bolo v poriadku. Potom sa zblížili a on ju zobral za manželku a takto
žili asi 3 roky. Po svadbe prepísal na ňu svoj podiel z rodičovského domu, ale aj napriek tomu sa ich

vzťah zmenil, bolo všelijako. Začala ho podozrievať, že ju podvádza, čo ale nebola pravda. Začala ho
obmedzovať, škaredo mu nadávala do „vyjebancov, kokotov a pod.“, udrela ho s lopatou. Takéto hádky,
bitky boli už každý deň. Bila ho so všetkým, čo jej prišlo pod ruku. Povedala, že ho dostane do basy
alebo do blázninca, zavolá si svoju rodinu a zaživa ho dá zakopať. Keď ho vyhodila z domu, spával
vonku, kedy mu vznikli aj omrzliny na nohách. Nedovolila mu sa umývať, oholiť sa, schudol a cítil sa

veľmi biedne. Keď sa už veľmi bála obžalovanej, išiel za svojou sestrou o pomoc.

Dňa 23.10.2018 sa dostavil na hlavné pojednávanie a žiadal o opätovný výsluch. Vypovedal už tak, že
s obžalovanou si obnovili spolunažívanie a nechce, aby bola súdená a všetko by chcel stiahnuť. Bola u
svedka vykonaná dychová skúška s digitálnym detektorom alkoholu LifeGuard č. 030008 s výsledkom

0,80 promile alkoholu v dychu.

Svedkyňa H.. Y. Z. vypovedala, že poškodený je jej strýkom. Videla ho párkrát prespávať v parku, ale
mama na to jej povedala, že určite to nebol on. Od cudzích ľudí sa dozvedeli, že je u nich bodrel a
obžalovaná strýka týra. Aj sused potvrdil, že videl, ako obžalovaná bije strýka s lopatou, palicou a so

všetkým, čo jej príde pod ruku. Raz potom strýko prišiel k nim, že už to viac nevydrží a aj OP mu zobrala.
Ona sa snažila pozbierať dokumenty, kúpila mu oblečenie a zobrala ho do Šale si vybaviť OP. Smrdel,
nebol oholený, ale sa nechcel dať do poriadku, lebo sa bál obžalovanej, že keď príde domov, dostane
bitku. Bol vychudnutý, ledva mal 45 kg a na nohách mal omrzliny, ktoré mu ona dávala so žiletkou do
poriadku.

Svedkyňa K. Z. vypovedala, že poškodený je jej brat. Je pravdou, že si rád vypil. Keď sa chcel oženiť
s obžalovanou, odhovárali ho od toho, ale si nedal poradiť. V lete roku 2016 prišiel k nej s plačom,
pričom bol špinavý, vychudnutý, že si niečo urobí, lebo to nezvláda. Dcéra s ním odišla do Šale si vybaviť
občiansky preukaz, aby mohli ďalej postupovať. Keď sa brat vrátil domov, obžalovaná mu roztrhala veci,

ktoré mal na sebe. Keď bratovi povedala, aby si pobalil veci, hovoril, že nič nemá, že ich obžalovaná
spálila, aby nechodil za kurvami. Mal rozbitú hlavu, poranenú ruku a aj na ostatných častiach tela
zranenia. Ako žili sa dozvedela z bratovho rozprávania. Podľa nej obžalovaná to urobila s vypočítavosti,
aby sa dostala k jeho podielu na rodinnom dome.Svedkyňa H. R. vypovedala, že obžalovaná je jej susedkou. Viackrát spolu s manželom ju upozorňovali,
aby doma nerobila výtržnosti, krik, keďže svokra ako onkologický pacient sa na to sťažovala a nemala
kľud. Keďže vykrikovala aj také, že podpáli dom, mali z nej skutočný strach. Keď poškodený prišiel

domov, už sa do neho pustila, vykrikovala, že zoberie nôž a odreže mu penis. Nie raz videla, že
poškodený má roztrhané šaty, že je dobitý. Viackrát ho videla spať vonku v dedine. Nielen oni ale aj
ďalší susedia volali aj políciu.

Svedkyňa Ľ. R. vypovedala, že videla poškodeného viackrát dobitého, v dotrhaných šatách. Konkrétne

videla, keď ho obžalovaná ho bila s lopatou. Obžalovaná fyzicky napadla aj j a vyhrážala sa jej, že ju
zabije. často k nim chodila aj polícia.

Znalkyňa z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých H.. H. Ť. vypovedala, že
vyšetrila poškodeného J. R. a v písomnom znaleckom posudku hodnotila jeho osobnosť, intelekt
a celkové správanie sa. Ide o osobu so simplexnejšou osobnosťou, ktorá je schopná sa sústavne

podriaďovať osobe s dominantnou povahou a ktorá pre neho rieši jednotlivé situácie. Depresívne
a úzkostné prežívanie bolo u neho zistené v čase spolužitia s obžalovanou, ako dôsledok tohto
spolužitia. V tom období boli u neho zistené samovražedné myšlienky, avšak bez ich realizácie. Prežíval
pocit hanby, aby sa obrátil o pomoc na svoju rodinu, keďže rodina ho od manželstva s obžalovanou
odhovárala. Až potom, keď sa ocitol v existenčnom ohrození ako pošliapanie elementárnej úcty,

bol schopný sa obrátiť na rodinu a s ich podporou situáciu začať riešiť. Jeho výpovede obsiahnuté
v spisovom materiály ako i jeho verbalizácia v rámci samotného znaleckého úkonu nesú známky
dostatočnej psychologickej vierohodnosti. Možno u poškodeného konštatovať diagnózu - syndróm
týranejosoby,ktorázpsychologickéhohľadiskasapopisujeakoskupinapríznakov,ktorémôžubyťrôzne
aj kombinované. Najčastejšie sa prejavuje v podobe symptómov posttraumatickej stresovej poruchy,

adaptačnej či inej neurotickej, úzkostnej, depresívnej poruchy a sebazničujúcich reakcií. Poškodený sa
snažil vyhovieť očakávaniam manželky, v pozadí s motívom vyhnúť sa jej agresivite, prípadne naplneniu
vyhrážok o jeho fyzickej likvidácii, a z toho dôvodu jej mal aj prepísať svoj podiel na rodičovskom dome.
Sám seba vnímal ako bezmocného, neschopného situáciu adekvátne riešiť, dokonca bol presvedčený,
že koniec príde v podobe jeho smrti. Napriek tomu, že sa ocitol bez strechy nad hlavou, prespával na

verejných miestach v chladnom počasí, nežiadal o pomoc sestru, lebo mal pocit, že nato nemá právu.
Nakoniec v zúfalstve napriek hanbe vyhľadal rodinu. Neboli zistené príznaky, že by motivácia k podaniu
trestného oznámenia poškodeným mala byť dôsledkom vplyvu inej osoby - sestry. Ju vníma ako osobu,
ktorá mu ako jediná môže pomôcť a sa na ňu môže spoľahnúť.

Súd na základe vykonaného a vyhodnoteného dokazovania mal za preukázané, že obžalovaná sa
dopustila skutku tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku. Obžalovaná popiera spáchanie skutku
a tým aj trestného činu. Pripustila, že boli medzi ňou a manželom - poškodeným hádky, ale sa mu
nevyhrážala, ani fyzicky mu neublížila. Nezhody vznikali z dôvodu, že mala pocit z jeho nevery ako
aj z dôvodu, že požíval alkohol. Vzťahy medzi nimi sa zhoršili, že jeho rodina sa dozvedela, že na

ňu napísal svoju sedminu - podiel na rodičovskom dome. Vtedy manžela začala rodina huckať proti
nej a robila im zle. Túto obranu obžalovanej súd hodnotil ako účelovú s poukazom na ostatné dôkazy.
Obžalovaná uzavrela s poškodeným manželstvo dňa 10.04.2015. Poškodený svoj podiel 1/7-nu na
rodičovskom dome daroval na Notárskom úrade v Šali formou Notárskej zápisnice č N 422/2015, NZ
28721/2015, NCRls 29379/2015 dňa 19.08.2015, obžalovanej. Toto obdobie zapadá do obdobia, kedy

už u poškodeného sa prejavili symptómy týranej osoby, ako to jednoznačne popísala znalkyňa, teda
že povolil požiadavke obžalovanej o prevedenie podielu na nehnuteľnosti. Obžalovaná zo spáchania
skutku je v plnom rozsahu usvedčená výpoveďou samotného poškodeného J. R. z prípravného konania
a z hlavného pojednávania dňa 28.11.2017, kedy jednoznačne popísal ich vzťah od zoznámenia,
zblíženiasa,uzavretiamanželstvaažpopodanietrestnéhooznámenianaobžalovanú.Súdnemaldôvod

poškodenému neveriť, nakoľko jeho výpoveď korešponduje aj s ostatnými svedeckými výpoveďami
ako aj s výpoveďou znalkyne. Jeho ďalšie dostavenie sa k hlavnému pojednávaniu dňa 23.10.2018
s úmyslom svoje trestné oznámenie odvolať, nemohol hodnotiť ako vierohodný dôkaz, skôr snahu
obžalovanej sa zbaviť trestnej zodpovednosti za svoje protiprávne konanie. Navyše, poškodený sa
dostavil na súd pod vplyvom alkoholu. V tejto súvislosti súd opäť poukazuje na výpoveď znalkyne, ktorá

osobnosť poškodeného hodnotila ako ovplyvniteľnú a ktorá je schopná sústavne sa podriaďovať osobe s
dominantnou povahou, len aby nemusel situácie riešiť. Znalkyňa jednoznačne potvrdila u poškodeného
syndróm týranej osoby, ako je uvedené vyššie. Obžalovaná svojmu manželovi - poškodenému spôsobila
nielen psychické ale aj fyzické utrpenie tak, ako je uvedené v ustanovení § 208 ods. 1 písm. a, b) Tr.zákona a preto jej konanie kvalifikoval ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208
ods. 1 písm. a, b) Tr. zákona.

Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere podľa § 34 ods. 1, 4/ Tr. zákona súd zvážil všetky okolnosti,
charakter trestnej činnosti ako aj osobu obžalovanej. Obžalovaná doposiaľ súdom trestaná nebol
(poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zákona), priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Tr. zákona súd
nezistil. Za primeraný a postačujúci považoval pri prevahe poľahčujúcich okolnosti trest pri dolnej hranici
trestnej sadzby (základná trestná sadzba je trest odňatia slobody od 3 do 8 rokov), trest odňatia slobody

pri dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní 3 rokov. Výkon uloženého trestu jej podmienečne odložený na
skúšobnúdobuvtrvaní3rokovsprobačnýmdohľadom.Vrámciprobačnéhodohľadujejuložilpovinnosť
sa podrobiť v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom podrobiť sa
programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. Takúto povinnosť súd uložil z dôvodu
jej základných povahových vlastností. Takto uložený trest súd považoval za primeraný a dostatočný na
dosiahnutie nápravy obžalovanej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho vyhlásenia na Krajský súd v Trnave
cestou podpísaného súdu.