Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. máj 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16C/33/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116212432
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8116212432.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobcu: M.. O. T., V. Z.

Z. G. M. X, XXX XX A., L.: XX XXX XXX, právne zastúpeného Mgr. Miroslavom Balážom, advokátom
so sídlom kancelárie Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, proti žalovanému: L.. A. G., D.. X.XX.XXXX, H. N.
G. Z. XX, XXX XX A., právne zastúpenému JUDr. Karolom Ševecom, advokátom so sídlom kancelárie
Hlavná 29, 080 01 Prešov, IČO: 37 941 721, o zaplatenie 7.481,47 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o ktorých výške súd

rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Prešov dňa 14.6.2016, sa žalobca domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 7.481,47 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy
od 6.2.2016 do zaplatenia, a to titulom odmeny za poskytnuté právne služby, ako aj náhradu trov
konania. V žalobe uviedol, že a to z dôvodu neuhradenia odmeny za poskytnuté právne služby. Žalobca
ako advokát, zapísaný v zozname advokátov SAK pod č. XXXX, na základe plnomocenstva zo dňa
26.2.2013 prevzal právne zastupovanie žalovaného v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov
pod sp. zn. 8C/133/2012. Žalobca dňa 15.1.2016 žalovanému plnomocenstvo vypovedal a následne

mu dňa 29.1.2016 vystavil faktúru č. 08/2016 za poskytnuté právne služby, pričom pri vyúčtovaní
jednotlivých položiek vychádzal z vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb. Faktúra bola splatná dňa 5.2.2016 a žalovanému bola doručená dňa
2.2.2016. Nakoľko žalovaný faktúru č. 8/2016 neuhradil, žalobca mu dňa 17.2.2016 poslal upomienku,
na ktorú žalovaný takisto nijakým spôsobom nereagoval a ku dňu podania žaloby sumu 7.481,47 Eur
ako ani jej časť, žalovaný neuhradil.

2. Okresný súd Prešov žalobe v celom rozsahu vyhovel a dňa 5.12.2014 vydal platobný rozkaz č.k.
16C/33/2016-29. Voči tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný dňa 19.8.2016 odpor, v ktorom
uviedol, že má za to, že vo vzťahu k žalobcovi, ako poskytovateľovi právnych služieb, mal postavenie
spotrebiteľa, a teda v zmysle § 18 ods. 4 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii (ďalej len „zákon o
advokácii“) ho mal žalobca ako advokát informovať o výške odmeny za úkon právnej služby, čo však
žalobca, podľa jeho tvrdenia, ani pred začatím zastupovania a ani v priebehu konania neurobil. Žalovaný
ďalej namietal úkony právneho zastúpenia žalovaného, a to podanie odvolania zo dňa 28.2.2013,

vypracovanie zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 12.3.2013, návrh na zmenu účastníkov zo dňa
5.6.2013, vyjadrenia vo veci samej zo dňa 15.5.2014, 24.11.2014, 11.12.2014, 27.3.2015, 30.3.2015
a 13.8.2015, pričom tvrdí, že ide o úkony, o ktorých nemal vedomosť, a na ktoré žalobcu nikdy
nesplnomocnilaobsahtýchtoúkonovavyjadrenísnímžalobcanekonzultoval,pričompodľajehonázoruposlednétrizvyššieuvedenýchúkonov,niesú vyjadrenímvovecisamej,nakoľkoideopoloženieotázok
znalcovi a predloženie listín. Z rovnakých dôvodov namietal podanie sťažnosti na prieťahy v konaní
zo dňa 19.9.2014. Taktiež namietal odmenu za nazretie do súdneho spisu dňa 9.4.2015 a 23.4.2015,

nakoľko má za to, že tieto sú už zahrnuté v odmene za prevzatie a prípravu právneho zastúpenia.
Uviedol, že ak by poznal hodnotu jedného úkonu vo veci samej, tak by išiel nazrieť do súdneho spisu
osobne. S poukazom na uvedené má za to, že odmena za zastupovanie žalobcovi nepatrí, nakoľko
nebol informovaný ako spotrebiteľ právnej služby o výške odmeny za úkon právnej služby, žalobu teda
navrhol zamietnuť.

3. K odporu žalovaného sa písomným podaním zo dňa 6.10.2016, doručeným tunajšiemu súdu dňa
6.10.2016, vyjadril žalobca, ktorý oznámil, že trvá na podanej žalobe, nakoľko všetky úkony právnej
služby boli v konaní vedenom na Okresnom súde pod sp. zn. 8C/133/2012 vykonané účelne. Uviedol,
že žalovaný svoj odpor nedostatočne právne odôvodnil a nepredložil súdu žiaden dôkaz. Mal za to,
že v prípade, ak má advokát udelené plnomocenstvo od klienta na zastupovanie pre celé konanie, je

oprávnený vykonávať všetky úkony, a to i bez ďalšieho splnomocnenia či konzultovania s klientom.
Taktiež mal za to, že ním vykonané úkony právnej služby boli v konaní sp. zn. 8C/133/2012 vykonané
účelne. Tvrdenie žalovaného, že je voči žalobcovi v postavení spotrebiteľa považuje za irelevantné,
nakoľko sa vymyká definícii spotrebiteľa. Na preukázanie svojich tvrdení navrhol vypočuť svedka A.
M., nar. X.X.XXXX, bytom W. XX, XXX XX A. a to najmä aby sa vyjadril, či žalovaný bol alebo nebol

informovaný o výške odmeny za úkon právnej služby.

4. K vyjadreniu žalobcu zo dňa 6.10.2016 sa vyjadril žalovaný písomným podaním, doručeným
tunajšiemu súdu dňa 2.11.2016, kde uviedol, že trvá na tom, čo uviedol vo svojom odpore. Na
preukázanie tvrdených skutočností navrhol vypočuť strany sporu.

5. Okresný súd Prešov rozhodol v danej veci rozsudkom zo dňa 7.2.2017, č.k.16C/33/2016-95 tak, že
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.368,01 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,05 % ročne zo sumy 4.368,01 Eur od 6.2.2016 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od
právoplatnostitohtorozsudku(I.),vprevyšujúcejčastižalobuzamietol(II.)auložilžalovanémupovinnosť

nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 16,78 %, o výške ktorých malo byť rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti rozsudku (III.).

6. Proti I. a III. výroku rozsudku prvoinštančného súdu po podal žalovaný dňa 17.2.2017 odvolanie.
Namietal, že súd nesprávne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil. Uviedol, že žalobca ho,

ako klienta a spotrebiteľa právnej služby, mal povinnosť informovať o výške odmeny za právny úkon pred
každým jedným úkonom právnej služby a to s poukazom na v zmysle § 18 ods. 4 zákona o advokácii,
ako aj na § 6 ods. 1 písm. a/ advokátskeho poriadku. Advokát je teda povinný informovať klienta o výške
odmenyzakaždýjednotlivýúkon,pričomsúčasťoutejtopovinnostijeajpresnévymedzeniekonkrétneho
úkonu. V prípade, ak si advokát túto informačnú povinnosť nesplní, nevznikne mu právo na odmenu za

tenjednotlivýúkon,ktoréhosanesplnenieinformačnejpovinnostitýka.Opakovanetrvalnato,žežalobca
ho ako advokát o odmene neinformoval, pokiaľ žalobca tvrdí opak, tak to nie je pravdou. Ak by tomu tak
aj bolo, mal ho advokát informovať o konkrétnej výške odmeny za jeden úkon tak, ako to predpokladá §
18 ods. 4 zákona o advokácii v záujme ochrany spotrebiteľa. Ďalej trval na to, že k podpisu plnej moci
pre žalobcu došlo v priestoroch kancelárie žalovaného, a nie tak, ako to uviedol svedok M., a to bez

prítomnosti žalobcu, a teda o výške odmeny nebol žalobcom informovaný. Z výpovede žalobcu vyplýva,
že o výške odmeny ho mal poučiť len raz a to pri údajnom podpise plnej moci. Súd sa podľa jeho názoru
neriadil znením § 18 ods. 4 zákona o advokácii, nakoľko súd mal za to, že odmena za právne služby
mu bola známa ešte pred prevzatím právneho zastúpenia žalobcom, čo však nie je pravdou, a preto
žalobcovi odmena za právne služby nepatrí. Súd prvého stupňa mal zato, že odmena za právne služby

bola žalobcovi známa ešte pred prevzatím právneho zastúpenia žalobcom, nakoľko išlo v spore už o
druhého právneho zástupcu. Uvedené nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, nakoľko M.. B. neplatil
a v čase podpísania plnej moci M.. T. ešte nepoznal, všetko to organizoval svedok M.. S poukazom na
uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol
a priznal mu trovy odvolacieho konania.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie taktiež žalobca,
ktorý napadol rozsudok vo výroku II, pričom poukázal na skutočnosť, že je dôvodné zaviazať žalovaného
na zaplatenie celej uplatnenej náhrady za poskytnutie právnych služieb s poukazom na skutočnosť, žežalovaný nenamietal uplatnený nárok ako ani výšku tarifnej odmeny za vykonané úkony právnej služby.
Obrana žalovaného v neinformovanosti o výške odmeny pred vykonaním každého jednotlivého úkonu
je nedôvodná, nakoľko bolo nesporne preukázané, že žalovanému bola známa výška uplatňovaného

nároku, teda finančná náhrada za vecné bremeno, teda hodnota sporu, pričom žalobca informoval
žalovaného pred prevzatím právneho zastúpenia o tejto skutočnosti. Úkony právnej služby, ktoré
vyhodnotil súd prvej inštancie ako neúčelné, a to vyjadrenia zo dňa 15. 05. 2014, 24. 11. 2014, 30.
03. 2015 a 13. 08. 2015 boli vyjadrením vo veci samej a mali podstatný význam najmä tým, že v
nich boli predložené rozhodnutia iných súdov, ktoré podporovali právny názor žalobcu. Obdobne bola

účelná aj sťažnosť na prieťahy a štúdia spisu, pričom po podanej sťažnosti bol okamžite vytýčený
termín pojednávania, preto sa jednalo o účelný úkon právnej služby a pri samotnom štúdiu spisu možno
vychádzať z toho, že ak aj takýto úkon právnej služby nie je výslovne uvedený vo vyhláške, podľa nej
platí, že za úkony právnej služby, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 1 a 2 patrí odmena ako za úkony,
ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie. Z rozhodnutí vyšších súdov vyplýva, že advokátovi,
ktorý vykonal úkon štúdia spisu v záujme riadnej prípravy na pojednávanie, vrátane do jeho nahliadnutia,

patrí za tento úkon odmena.

8. Žalobca vo svojom vyjadrení ku odvolaniu žalovaného uviedol, že odvolanie je nedostatočne právne
odôvodnené a žalovaný nepoukázal ani na žiadnu judikatúru v obdobnej právnej veci. Tvrdenie, že mal
žalovaného informovať pred každým úkonom o výške odmeny považoval za nesprávne. Za relevantné

skutočnosti v danom spore považoval to, že žalovaný mu udelil generálnu plnú moc na zastupovanie,
žalovanému bola od podania žaloby vo veci sp. zn. 8C/133/2012 známa výška uplatňovaného nároku -
hodnota sporu, od ktorej sa odvíjala hodnota jednotlivých úkonov, pred prevzatím právneho zastúpenia
žalovaného ho žalobca informoval o výpočte odmeny za právne zastúpenie v zmysle vyhlášky MS
SR č. 655/2004 Z.z., ako aj o jej výške a žalovaný aj z iných konaní, vedených na Okresnom súde

Prešovmávedomosťospôsobeodmeňovaniazaslužbyprávnehozastúpenia.Ďalejuviedol,žetvrdenie
žalovaného, že z výpovede svedka vyplýva, že pri podpise plnej moci nebol žalobca prítomný, takže ho
ani nemohol informovať o výške odmeny je zavádzajúce, keďže ani z výpovede svedka a ani z výpovede
žalobcu takéto skutočnosti nevyplývajú.

9. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že považuje rozhodnutie okresného súdu,
čo do výroku napadnutého žalobcom za správne, pričom opätovne poukázal na svoju argumentáciu
podanú v odvolaní voči výroku I. Taktiež v súlade s názorom súdu prvej inštancie považoval úkony
právnej služby, za ktoré nebola priznaná odmena za neúčelné. Zároveň vo svojom vyjadrení z 28.
03. 2017 poukázal na skutočnosť, že z vykonaného dokazovania nevyplýva, žeby žalobca informoval

žalovaného o výške odmeny v zmysle ust. § 18 ods. 4 zákona o advokácií, nakoľko aj z dôkazov, ktoré
bolivykonané,bolospomenutélento,žebolinformovanýoodmenepodľatarify,kdeaniprítomnýsvedok
nevedel uviesť konkrétnu výšku odmeny a vypovedal len všeobecne.

10. Žalobca vo svojich písomných podaniach zo dňa 19. 04. 2017 zotrvával na svojich predchádzajúcich

vyjadreniach a poukázal na obsah sťažnosti, ktorú adresoval žalovaný voči nemu na Slovenskú
advokátsku komoru, z ktorej vyplýva, že žalovaný ako klient, žalobcovi ako advokátovi plne dôveroval a
radil sa s ním o všetkých právnych otázkach, preto sú jeho vyjadrenia o tom, že pri podpise plnej moci
žalovaný žalobcu nepoznal, nie pravdivé.

11. O podanom odvolaní rozhodol Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 7.12.2017, č.k.
3Co/78/2017-136 tak, že rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

12. Svoje rozhodnutie odvolací súd odôvodnil tým, že zo záverov dokazovania doposiaľ vykonaného,
spadá žalobca pod kategóriu spotrebiteľa, ktorou sa v zmysle nášho právneho poriadku v zásade

rozumie fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. V tomto konaní sa súd prvej inštancie nevyporiadal s námietkami vznášanými žalovaným
ohľadom právneho posúdenia ust. § 18 ods. 4 zákona č. 586/2003 Z. z., čím došlo zo strany súdu prvej

inštancie k vydaniu nepreskúmateľného rozhodnutia, pričom preskúmateľnosť rozhodnutia nepochybne
je porušením práva strany sporu na spravodlivý proces, ďalej súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí
nedal odpoveď na obranu žalovaného ohľadom uplatnenia citovaného ustanovenia zákona o advokácii,
pričom súd musí jednoznačne uviesť, či došlo zo strany žalobcu pred začatím úkonu právnej služby kpodaniuinformáciížalovanémuovýškeodmenyzaúkonprávnejslužby,zároveňsavodôvodnenísvojho
rozhodnutia súd prvej inštancie musí vyporiadať aj so skutočnosťou, či niektoré úkony právnej služby
nebolo nutné vykonať bezodkladne. Až po zodpovedaní tejto otázky je možné pristúpiť k vyhodnoteniu

účelnosti úkonov právnej služby. Zároveň súd prvej inštancie nepodoprel argumentačne svoj názor, či
je naplnením zákona znenia zákona to, že bol informovaný žalovaný o výške odmeny za úkon právnej
služby len s odkazom na to, že jej výška bude ustanovená podľa tarify, teda podľa vyhlášky o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnej služby alebo je vyžadované oznámenie výšky odmeny
v konkrétnom vyčíslení v eurách, pričom až po tom, čo sa súd prvej inštancie vyporiada dostatočne s

vyššie uvedenými okolnosťami, ktoré sú aj predmetom odvolania zo strán sporu, budú mať strany sporu
zabezpečené právo na spravodlivý proces.

13. Po vrátení veci súdu prvej inštancie tento nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom vykonal
dokazovanie listinnými dôkazmi, a to plnomocenstvom žalovaného udelené dňa 26.2.2013 žalobcovi
v konaní 8C/133/2012, faktúrou č. 08/2016 vystavenou dňa 29.1.2016 spolu so špecifikáciou trov

konania, poskytnutými úkonmi právnej služby a to z pripojeného spisu sp. zn. 8C/133/2012, písomnými
vyjadreniami žalobcu a žalovaného, rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 16C/33/2016-95 zo dňa 7.2.2017,
odvolaním žalovaného voči vyššie uvedenému rozsudku súdu prvej inštancie, na odvolaním žalobcu
voči vyššie uvedenému rozsudku súdu prvej inštancie, vyjadrením žalobcu k odvolaniu žalovaného,
vyjadrením žalovaného k odvolaniu žalobcu, vyjadrením žalovaného vo veci samej zo dňa 28.3.2017,

vyjadrením žalobcu k vyjadreniu žalovaného zo dňa 27.3.2017, vyjadrením žalobcu k vyjadreniu
žalovaného zo dňa 28.3.2017, vyjadrením žalovaného vo veci zo dňa 7.6.2017, uznesením Krajského
súdu v Prešove č. k. 3Co/78/2017-136 zo dňa 7.12.2017, čestným prehlásením svedka A. M. zo
dňa 23.4.2018, plnomocenstvom právneho zástupcu žalobcu rovnako zo dňa 23.4.2018, predložené
právnym zástupcom žalobcu ako aj e-mailovou komunikáciou spolu s prílohami, s oznámením o

postúpení pohľadávky a Zmluvou o postúpení pohľadávky medzi postupcom L. A. a postupníkom L.. A.
G. ako aj prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávky výsluchom strán sporu, výpoveďou svedka,
ako aj ostatného spisového materiálu, pričom bol zistený tento skutkový stav :

14. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca zastupoval ako advokát žalovaného v spore

vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 8C/133/2012, v rámci ktorého vykonal úkony právnej
služby špecifikované v žalobnom návrhu, za ktorých vykonanie si uplatňuje odmenu, ktorá je predmetom
tohto konania. Rovnako nebolo sporné, že v posudzovanom prípade ide o spotrebiteľský vzťah medzi
žalobcom ako advokátom a žalovaným ako spotrebiteľom právnej služby.

15. Spornými skutočnosťami v konaní sú, či vôbec a ak áno, tak akým spôsobom bola dohodnutá
odmena za jednotlivé úkony právnej služby, a či bol žalovaný v pozícii spotrebiteľa vopred informovaný
o výške tarifnej odmeny za poskytované právne služby, t.j. ešte pred ich poskytnutím. Žalovaný udelil
žalobcovi len tzv. generálnu plnú moc na zastupovanie v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov
pod sp. zn. 8C/133/2014 zo dňa 26.2.2013, na ktorú aj žalobca poukazoval. Na základe tejto plnej moci

mal žalobca za to, že bol všeobecne splnomocnený na vykonávanie všetkých úkonov súvisiacich s
uvedeným súdnym konaním. Informácie o výške tarifnej odmeny za úkon právnej služby ani spôsob
určenia tarifnej odmeny, neboli obsahom tohto plnomocenstva. Žalobca však uviedol, že žalovaný
ako klient bol ústne informovaný a uzrozumený s výškou tarifnej odmeny pred prevzatím právneho
zastúpenia pri podpise plnej moci, čo dosvedčil predvolaný svedok pán M., ktorý bol údajne taktiež

prítomný pri podpise plnej moci. Žalobca to ďalej konkretizoval tak, že žalovaný má za sebou už niekoľko
súdnych sporov a je si vedomý, akým spôsobom sa vypočíta tarifná odmena za výkon právnej služby
a teda bol si vedomý aj výšky tarifnej odmeny v predmetnom súdnom konaní. Konkrétna hodnota za
jednotlivý úkon povedaná nebola. Písomný záznam o prevzatí zastupovania spísaný nebol. Žalovaný
tieto skutočnosti poprel, a tvrdil, že pri podpise plnej moci žalobca prítomný nebol a túto mu na podpis

priniesol do jeho kancelárie pán M., nakoľko boli dlhoroční priatelia a odporučil mu žalobcu ako právneho
zástupcu. Z toho dôvodu ani nemohol byť zo strany žalobcu informovaný o výške tarifnej odmeny za
zastupovanie v konaní už od počiatku. Uviedol, že je pravdou, že vystupoval v niekoľkých súdnych
konaniach, avšak vždy tieto riešil s pánom M., ktorý ich mal vždy v plnej réžii, ako aj odmeňovanie
právnych zástupcov. Nakoľko žalobcom uvedené tvrdenia žalovaný v celom rozsahu poprel a žalobca

ani žalovaný žiadne ďalšie dôkazy neoznačili, súd ich, vzhľadom na protichodné výpovede, nemohol
zahrnúť do zisteného skutkového stavu a tieto považoval za nepreukázané.

16. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:17. Podľa § 215 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd
rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

18. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

19. Podľa § 52 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez

ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

20. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď
13C/82/2016 6 by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

21. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

22. Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre

spotrebiteľa priaznivejší.

23. Podľa § 18 ods. 2 zák. č. 586/2013 Z. z. o advokácii (ďalej len „zákon o advokácii“), advokát
je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná
čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v

záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť
a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb.

24. Podľa § 18 ods. 4 zákona o advokácii, advokát je povinný v priebehu poskytovania právnej služby
informovať klienta, ktorý je spotrebiteľom právnej služby, o výške odmeny za úkon právnej služby ešte

pred začatím tohto úkonu, inak mu odmena nepatrí. To neplatí v prípade, ak je potrebné úkon právnej
služby vykonať bezodkladne.

25. Podľa § 6 ods. 1 písm. a/ Advokátskeho poriadku, je advokát povinný riadne a včas písomne
informovať klienta, ako postupuje pri vybavovaní veci a posielať klientovi všetky písomnosti, z ktorých

pre klienta vyplývajú práva a povinnosti, ak sa s klientom písomne nedohodne inak.

26. Podľa § 1 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb (ďalej len „vyhláška“), odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi
advokátom a jeho klientom (ďalej len „zmluvná odmena“); ak nedôjde k dohode, na určenie odmeny

advokáta sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o tarifnej odmene (§ 9 až 14).

27. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu ako aj citovaných právnych ustanovení súd prvej
inštancie uzatvára:

28. Súd prvej inštancie, súc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, ustálil, že v posudzovanom
prípade ide o vzťah spotrebiteľský, a len pre úplnosť dodáva, že pojem spotrebiteľ právnej služby tak,
ako ho definuje zákon o advokácii, nie je nijakým širším pojmom v porovnaní s definíciou spotrebiteľa v
zmysle Občianskeho zákonníka, teda ide o akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách koná s cieľom,
nevzťahujúcim sa k jej obchodom, podnikaniu alebo povolaniu, pričom status spotrebiteľa právnej služby

má aj klient, ktorý síce je podnikateľom, avšak predmetom poskytovanej právnej služby nie sú vzťahy
vzťahujúce sa k jeho obchodom či podnikaniu, resp. sú, no k celkovému účelu poskytovanej právnej
služby sú tieto zastúpené len v nepatrnom rozsahu. Žalovaný v predmetnom konaní nekonal v rámcipredmetu svojej podnikateľskej činnosti a samotný predmet konania je preto extenzívnym výkladom
možné považovať za „klasický“ spotrebiteľský spor.

29. V návrhovom konaní je výlučne na žalobcovi a jeho zodpovednosti čoho a na základe akých
skutočností sa v súdnom konaní domáha. V zmysle ustanovenia § 132 ods. 1 CSP musí žalobca v
žalobe uviesť pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok
(povinnosť tvrdenia), teda vymedziť skutkové okolnosti, ktoré majú byť podkladom rozhodnutia, označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť), a uviesť žalobný návrh. Žalobným návrhom

je súd viazaný. Žalobca teda procesne zodpovedá za to čo a prečo žaluje, a za výber a formuláciu
procesných prostriedkov.

30. V predmetnom konaní si žalobca uplatnil voči žalovanému odmenu za poskytnutie právnej služby,
pričom bremeno tvrdenia, že, okrem iného, v zmysle § 18 ods. 4 zákona o advokácii žalovaného
ako svojho klienta vopred informoval o výške tarifnej odmeny za jednotlivé úkony právnej služby, a

to pred poskytnutím týchto úkonov, resp. ešte pred začatím právneho zastupovania nesie žalobca,
inak mu za takýto úkon odmena nepatrí. Žalobca dôkazné bremeno v predmetnom konaní neuniesol,
nakoľkovierohodnýmspôsobomnepreukázal,žebyriadneavzmyslecitovanýchzákonnýchustanovení
informoval žalovaného ako svojho klienta pred, resp. pri prevzatí právneho zastúpenia o výške tarifnej
odmenyzatútoslužbu.Žalobcanapreukázaniesvojichtvrdenínavrholvykonaťdokazovanievýpoveďou

svedkaM.,avšaksúdpovažujeskutočnostisvedočnévyjadreniavpriebehukonaniazaúčelové,nakoľko
na pojednávaní konanom dňa 10.1.2017 vypovedal svedok, že žalobca bol upovedomený pri podpise
plnejmociotom,žeodmenazaposkytnutieprávnychslužiebbudepodľavyhlášky,pričomnešpecifikoval
konkrétnu sumu, no v čestnom vyhlásení zo dňa 23.4.2018 uviedol, že žalovaný bol o výške tarifnej
odmenyinformovaný,pričomužuviedolajkonkrétnuvýšku,nakoľkoonsámvypočítavalhodnotuúkonov

vykonaných M.. B. po tom, čo vypovedal plnú moc, pričom tento výpočet predložil aj žalovanému.
Žalovaný tieto vyjadrenia poprel. Súd k tomuto uvádza, že aj v prípade, že by tieto skutočnosti považoval
za preukázané, nebola by zo strany žalobcu splnená informačná povinnosť v zmysle § 18 ods. 4 zákona
o advokácii, nakoľko je irelevantné, či žalovaný bol alebo informovaný o výške odmeny za právne
úkony vykonávané M.. B., informačnú povinnosť mal už pri prevzatí právneho zastúpenia žalobca a to

s dôrazom na to, že došlo ku zmene petitu a rozšíreniu žalobného návrhu a teda aj ku zmene výšky
tarifnej odmeny. Vzhľadom na relevanciu pre vec samú súd nemôže oprieť svoje rozhodnutie o tieto
tvrdenia, ktorých hodnovernosť bola spochybnená a to aj s poukazom na § 54 ods. 2 OZ, kde platí, že
v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

31. Súd má za potrebné na záver poukázať na dôvodovú správu k bodu 6 zákona č. 304/2009 Z. z.,
ktorá bližšie rozvádza odôvodnenosť potreby zakotvenia § 18 ods. 4 zákona o advokácii, podľa ktorej
„Obdobne ako u notára, musí advokát vopred informovať spotrebiteľa právnej služby o cene úkonu
právnej služby. Ak si túto povinnosť nesplní a poskytne úkon právnej služby, zanikne mu zo zákona
právo na odmenu za tento úkon právnej služby. Cieľom je posilniť dôveru v advokátsky stav, pretože

odmena za poskytovanie právnej služby sa stane viac predvídateľnou. Prax totiž potvrdzuje, že najmä
pri vysokých odmenách spotrebiteľ právnej služby negatívne znáša oznam o celkovej konečnej odmene
advokáta. Navrhované ustanovenie zapadá do celkového kontextu právnej úpravy určenej na ochranu
spotrebiteľa.“

32. Na základe uvedeného a citovaných ustanovení, súd rozhodol tak, ako je uvedené v prvom výroku
tohto rozsudku a žalobu zamietol.

33. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v danom prípade platí, že podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko bol žalovaný v konaní úspešný,

súd mu priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia, pričom v zmysle § 263 CSP
je povinný ich uhradiť na účet právneho zástupcu žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Prešove.Podľa § 363 C.s.p v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne
splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.