Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 12, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/221/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316202343
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2316202343.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudkýň:
JUDr. Ľubica Spálová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobkyne: Ing. G. V., nar. X.X.XXXX,
adresa H. XXX, zastúpenej advokátkou: JUDr. Eva Koleničová, so sídlom Trnava, Paulínska 20, proti
žalovaným: 1. Ing. N. E., nar. XX.X.XXXX, adresa H., U. XXX/X, 2. Ing. G. E., nar. XX.X.XXXX,
adresa R., W. XXXX/X, obaja zastúpení advokátom: JUDr. Miroslav Záhorák, so sídlom Šaľa, Horná

926/1, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalovaných proti rozsudku
Okresného súdu Galanta č. k. 8C/50/2016-69 zo dňa 15.7.2017, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovaným 1. a 2. nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. podielové spoluvlastníctvo žalobkyne
Ing. G. V. a žalovaných Ing. N. E. a Ing. G. E. k stavbe rodinného domu súpisné číslo XXX

postavenom na parcele registra „C“ č. 6043/5 zapísané na LV číslo XXXX pre katastrálne územie H.,
evidované Okresným úradom v I. - katastrálnym odborom sa zrušuje a vec sa prikazuje do podielového
spoluvlastníctva Ing. N. E. nar. XX.X.XXXX v 1-ici a podielového spoluvlastníctva Ing. G. E. nar.
XX.X.XXXX v 1-ici. Druhým výrokom žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade uložil povinnosť
zaplatiť žalobkyni každý po 6.489,28 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a výrokom III.
rozhodol, že žalobkyňa má voči žalovaným v 1. a 2. rade právo na náhradu trov konania vo výške 100%.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 142 ods. 1,
2 Občianskeho zákonníka, § 209 ods. 1, § 150 ods. 1, § 147, § 132 až § 137, § 255 ods. 1. 2, §
262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku a vecne tým, že: „Z povahy podielového spoluvlastníctva
ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k
dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a o
jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu,
aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. V konaní nie

je sporným v akých podieloch sú sporové strany podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, ktorá sa
má vyporiadať. Taktiež nie je sporné, že žalovaná strana má v podielom spoluvlastníctve pozemok na
ktorom stojí dom súp. č. XXX. Taktiež je nesporné, že dom súp. č. XXX v H. nie je reálne deliteľný
čo vyplynulo zo znaleckého posudku Ing. Hontváriho č. 073/2000 zo dňa 12.6.2000. Žalobkyňa nemá
záujem zotrvať v spoluvlastníctve so žalovanou stranou a žalovaná strana má záujem o podiel žalobkyne
na nehnuteľnosti. V závere sporu na pojednávaní dňa 18.5.2017 advokát žalovanej strany žiadal, aby

súd nechal vyhotoviť znalecký posudok. Žalovaná strana však súdu predložila znalecký posudok, ktorý
bol znalcom doplnený o náležitosti v zmysle § 209 ods. 2 CSP. Podľa §-u 209 ods. 1 CSP súkromný
znalecký posudok je znalecký posudok predložený stranou bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadilsúd. Po tom, čo znalec doplnil znalecký posudok tento znalecký posudok spĺňa všetky náležitosti
súkromného znaleckého posudku. S týmto znaleckým posudkom vyjadrila súhlas aj strana žalobkyne
a preto ďalšie znalecké dokazovanie by bolo nadbytočné. Žalovaná strana vzniesla námietku veci

právoplatne rozhodnutej s poukazom na rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. 8C 119/98 zo dňa
31.1.2001. K tomu je nutné uviesť, že sa nejedná o res iudicata vzhľadom na to, že v konaní 8C 119/98
vystupovaliiníúčastnícikonaniaakovtomtospore.Súdpoukazujeajnakomentárkustanoveniu§-u142
(C.L.-ObčianskyzákonníkprepraxvydavateľstvoEurounionstr.1314).Zamietnutienávrhunazrušenie
spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie v zásade nepredstavuje prekážku res iudicata. Predpokladom

pre vydanie „nového“ rozhodnutia je iba zmena pomerov v porovnaní so stavom, ktorý tu bol v čase
zamietnutia návrhu. Žalovaná strana tiež namietala, že žalobkyňa nepredložila žiaden relevantný dôkaz,
že podiel žalobkyne má hodnotu 10 000 euro. Najvyšší súd ČR v konaní 22 Cdo 1476/2009 uviedol,
že konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je konaním, v ktorom z právneho
predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi. Súd tak nie je viazaný návrhom
na spôsob vyporiadania a nie je vadou žaloby ak žalobkyňa neuvedie možnú výšku vyrovnávacieho

podielu. V danom prípade v petite žalobkyňa žiadala od žalovaných finančnú protihodnotu za svoj podiel
podľa znaleckého posudku. Súd v danom prípade vychádzal z ohodnotenia nehnuteľnosti znalcom,
vychádzal zo súkromného znaleckého posudku, ktorý predložila žalovaná strana, pričom so znaleckým
posudkom súhlasila aj žalobkyňa. Žalovaná strana žiadala, aby súd prihliadol na tržnú cenu predmetnej
nehnuteľnosti aj s ohľadom na to, že pozemok na ktorom stojí dom je vlastníctvom žalovaných. Ako

už bolo uvedené súd pri cene nehnuteľnosti vychádzal zo súkromného znaleckého posudku. Znalec pri
ohodnocovaní postupoval v zmysle vyhlášky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku.
Všeobecná hodnota majetku je výsledná objektivizovaná hodnota nehnuteľnosti a stavieb, ktorá je
znaleckým odhadom ich najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, ktorý by tieto mali dosiahnuť
na trhu v podmienkach voľnej súťaže pri poctivom predaji, keď kupujúci a predávajúci budú konať s

patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou
pohnútkou. Znalec nehnuteľnosť oceňoval na základe bežných pravidiel, pričom bral do úvahy rôzne
okolnosti čo bližšie rozviedol na strane 16 a 17 znaleckého posudku. Žalovaná strana nepreukázala
investície do nehnuteľnosti. Za uplatnenie nároku nemožno považovať predloženú fotokópiu znaleckého
posudku v ktorom žalovaná strana škrtala a dopĺňala údaje. Takýto úkon súd považuje za nejasný

a nezrozumiteľný. V §-e 150 ods. 1 CSP sa uvádza, že strany majú povinnosť pravdivo a úplne
uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Vzhľadom na vyššie uvedené
súd nemohol prípadné nároky žalovanej strany považovať za vzájomnú žalobu podľa § 147 CSP. Na
vzájomnú žalobcu sa považujú primerane ustanovenia §-u 132 až 137 CSP. Podanie žalovanej strany
toto však nespĺňalo. Žalovaná strana neprodukovala dôkaz o investíciách na ktoré by mala nárok.

Nepredložila dôkaz, že by investície učinené F. E. prešli na nich, čo by malo vyplývať z dedičského
rozhodnutia. Pri vyporiadaní zrušeného podielového spoluvlastníctva je potrebné z hľadiska povahy
nárokov a ich premlčania rozlišovať medzi nákladmi na nutnú opravu a údržbu veci a nákladmi na opravu
a údržbu veci, ktoré neboli nevyhnutné, medzi nákladmi v bežnej záležitosti a v ostatných záležitostiach
alebo ktoré boli niektorým spoluvlastníkom vynaložené bez tohto súhlasu treba tiež zisťovať, či za

trvania podielového spoluvlastníctva došlo medzi spoluvlastníkmi k dohode o spôsobe úhrady týchto
nákladov. Vzhľadom na to potom pôjde spravidla buď o majetkové právo investujúceho spoluvlastníka
uplatňované voči ostatným spoluvlastníkom alebo o právo na vydanie bezdôvodného obohatenia (viď 3
Cz 29/1979, R 37/1982 NS ČR). Pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súd vychádzal z toho, že
žalobkyňa nemá záujem užívať nehnuteľnosť, že nemá záujem zotrvať v spoluvlastníctve. Naproti tomu

žalovaná strana resp. jej právny predchodca nehnuteľnosť užíva od roku 1949. Pri svojom rozhodovaní
súd vychádzal aj z toho, že pozemok na ktorom stojí sporná nehnuteľnosť je v spoluvlastníctve žalovanej
strany. Podľa znaleckého posudku hodnota nehnuteľnosti činí 25 957,14 euro. Podiel pripadajúci vo
finančnom vyjadrení na žalobkyňu je 12 878,57 euro. Podiel žalobkyne prešiel do vlastníctva žalovanej
strany a preto je každý zo žalovaných povinný zaplatiť žalobkyni 6489,28 euro. Konanie bolo zapríčinené

žalovanou stranou. Strana žalobkyne hodlala vec usporiadať mimosúdne. Za podiel na nehnuteľnosti
v rámci mimosúdnych jednaní požadovala menej ako činil jej podiel v znaleckom posudku. Strana
žalobkyne mala teda v spore plný úspech a preto jej súd prisúdil 100% trov konania.“

3. Proti tomuto rozsudku podali prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie obaja žalovaní, ktorým

sa domáhali jeho zrušenia a vrátenia veci. Dôvodil tým, že prvoinštančný súd procesne pochybil v
tom smere, že dňa 8.11.2016 svojím uznesením nariadil vykonať dôkaz a to vyhotovením znaleckého
posudku na trhové ocenenie nehnuteľností. Tento dôkaz navrhla strana žalobcu. Súd za týmto
účelom odročil pojednávanie. Z neznámych dôvodov však súd znalecké dokazovanie nevykonal aani neodôvodnil túto procesnú stránku. Naviac súd spochybnil a zároveň neuznal znalecký posudok
nimi predložený, teda nezistil do dnešného dňa skutočnú tržnú cenu spoluvlastníckeho podielu k
nehnuteľnosti žalobkyne. Až na pojednávaní dňa 18.5.2017 od znaleckého dokazovania súd upustil a to

na námietku ich právneho zástupcu, z akého dôvodu nebol vykonaný znalecký posudok k nehnuteľnosti
v tržnej cene. Už v minulosti tvrdili, že všetky investície do domovej nehnuteľnosti od roku 1949 vkladal
výlučne ich otec F. E.. Konštatovanie súdu o tom, že toto tvrdenie nebolo preukázané nie je pravdivé.
Dedič vstupuje do všetkých majetkových práv svojho právneho predchodcu. Aj tomto smere súd
nevykonal žiadne dokazovanie. Ak by súd dôsledne zisťoval skutkový stav z fotodokumentácie spornej

nehnuteľnosti alebo vykonal ohliadku, zistil by veľmi zlý stav rodinného domu, ktorý je neobývateľný
a hodný na zbúranie. Aj z tohto dôvodu súd nezistil do vydania rozsudku skutočnú tržnú cenu k
nehnuteľnosti. Súdu prvej inštancie vytýka procesné vady a nedostatočne zistený skutkový stav.

4. Žalobcovia odvolací návrh nepodali. K doručeným odvolaniam žalovaných sa písomne vyjadrili
prostredníctvom právneho zástupcu, v ktorom vyjadrení navrhli, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie

prvoinštančného súdu a zaviazal žalovaných na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.
Poukázal na to, že žalovaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu zavádzajúco a účelovo priam
až nepravdivo tvrdia, že prvoinštančný súd „procesne pochybil“ keď nenariadil znalecké dokazovanie
na trhové ocenenie nehnuteľnosti. Prvoinštančný súd sa vyjadril k znaleckému posudku, ktorý
predložili práve žalovaní, že aj napriek tomu, že ona s predloženým znaleckým posudkom súhlasila

a nerozporovala jeho závery, znalecký posudok nespĺňal náležitosti uvádzané Civilným sporovým
poriadkom, resp. v znaleckom posudku absentovalo vyhlásenie znalca v zmysle § 209 ods. 2 CSP. Táto
vadaznaleckéhoposudkubolavkonaníriadneavčasodstránenáDoplnenímč.1kznaleckémuposudku
č. 42/2016. Znalecký posudok žalovaných tak spĺňa všetky náležitosti súkromného znaleckého poriadku
riadne použiteľného na súdne účely. Sama sa vyjadrila, že so znaleckým posudkom, ktorý dali vyhotoviť

žalovaní súhlasí v plnom rozsahu a na základe výzvy súdu prvej inštancie, toto svoje stanovisko aj
písomne potvrdila. Je názoru, že súd nepochybil, keď odročil pojednávanie s tým, že uviedol, že bude
nariadené znalecké dokazovanie. Ak počas konania pred samotným nariadením tohto znaleckého
dokazovania odpadla príčina a dôvod na vyhotovenie ďalšieho znaleckého posudku, súd samostatným
uznesením znalecké dokazovanie nenariaďoval a vyzval ju, aby sa vyjadrila k Doplneniu č. 1 znaleckého

posudku. Žalovaní žiadnym spôsobom nepreukázali, že by od roku 2007 investovali do spoločnej
nehnuteľnosti akékoľvek financie, ani nenavrhli v tomto smere žiadne dokazovanie. Argumentácia o
investovaní do nehnuteľnosti pred 40 až 50 rokmi predkami žalovaných alebo žalobkyne je v tomto
konaní irelevantná a nepreukázaná. Podľa jej názoru bolo a je účelom žalovaných konanie čo najdlhšie
naťahovať, aby nehnuteľnosť strácala na hodnote, pričom žalovaní jej bránili v užívaní nehnuteľnosti

a účelovo nechali nehnuteľnosť chátrať bez akýchkoľvek opráv či úprav. Pokiaľ žalovaní namietajú, že
prvoinštančný súd nevykonal osobnú ohliadku dotknutej nehnuteľnosti, prvoinštančný súd nie je, ani
nebol povinný k takémuto nehospodárnemu úkonu, nakoľko disponoval riadnym znaleckým posudkom
v rámci ktorého sa nachádza aj podrobná fotodokumentácia dotknutej nehnuteľnosti. Znalec vyhodnotil
aktuálny stav nehnuteľnosti. Má za to, že skutkový stav bol riadne zistený a podložený listinnými dôkazmi

ako aj znaleckým posudkom.

5. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej „CSP“),
ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej
„OSP“). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe

prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolania boli podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávnenými subjektami - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359

CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia
použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods.

2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať
alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej
tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospelk záveru, že odvolaniu žalovaných nie možné priznať úspech, pretože napadnutý rozsudok je vecne
správny, čím boli splnené zákonné podmienky pre jeho potvrdenie.

7. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou uplatňovaného nároku, keď zároveň má za
to, že pokiaľ súd vykonal dokazovanie súkromným znaleckým posudkom a upustil od nariadenia
znaleckého dokazovania, postupoval plne v súlade s CSP a neporušil pritom procesné práva
žalovaných, a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo

veci, keď súd vec aj správne právne posúdil, pričom sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho
dôvodov a odkazuje na, i keď stručné ale v podstatnom výstižné, správne a presvedčivé odôvodnenie
písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by
sa mal od skutkových alebo právnych záverov a to tak procesnoprávnych, ako aj hmotnoprávnych
súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľom. Keďže prvoinštančný súd

sa so všetkými námietkami žalovaných obsiahnutými v odvolaní správne a presvedčivo vysporiadal
v odôvodnení preskúmavaného rozsudku, s ktorým sa odvolací súd plne stotožňuje a na ktoré v
podrobnostiach odkazuje, dopĺňa už iba nasledovné:

8. Pokiaľ ide o namietanie upustenia súdom prvej inštancie od nariadenia znaleckého dokazovania na

„trhové ocenenie nehnuteľnosti“ (t.j. všeobecnej hodnoty dotknutej nehnuteľnosti - rodinného domu),
ktoré nenariadenie znaleckého dokazovania ani nebolo súdom podľa odvolateľov zdôvodnené, odvolací
súd zastáva názor, že súd prvej inštancie správne, plne v súlade s § 187, § 191, tiež § 208 ako i
§ 153 CSP vykonal dokazovanie práve súkromným znaleckým posudkom, ktorý posudok predložili
súdu prvej inštancie práve odvolatelia, pričom súčasne odkazuje na ods. 21 a 22 odôvodnenia

preskúmavaného rozsudku, v ktorých sa prvoinštančný súd vysporiadal s tým, prečo vychádzal práve
zo súkromného znaleckého posudku, ktorý postup odvolací súd zároveň považuje za hospodárny (pozri
čl. 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku). Všeobecne pritom platí, že pri hodnotení
znaleckého posudku (rešpektujúc jeho zvláštnosti) sa musí súd zaoberať tým, či posudok znalca
má všetky formálne náležitosti (tu bol znalecký posudok na upozornenie súdu doplnený o chýbajúcu

osobitnú náležitosť, ktorou bola doložka podľa § 209 ods. 2 CSP), či jeho závery sú náležite odôvodnené
a podložené obsahom nálezu, či znalec vyčerpal zadanie mu vymedzené a či bral do úvahy všetky
skutočnosti, s ktorými sa mal vysporiadať a či jeho závery zodpovedajú výsledkom konania a nie sú
v rozpore s ostatnými vykonanými dôkazmi. Súd však pritom nemôže preskúmavať vecnú správnosť
odborných záverov znalca, keďže sudcovia na to nemajú odborné vedomosti, alebo ich nemajú v takom

rozsahu, aby mohli takéto preskúmanie vykonať. Len keď existujú pochybnosti o vecnej správnosti
znaleckého posudku, možno pokračovať v posudzovaní jeho správnosti. Tu pritom odvolací súd,
zhodne s prvoinštančným súdom pochybnosti o formálnej a vecnej správnosti posudku Ing. Františka
Hontváriho - znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností,
ktorý pri ocenení dotknutej nehnuteľnosti vychádzal z vyhlášky MS SR č. 492/2004 <. Z. z. o stanovení

všeobecnej (tržnej) hodnoty majetku, nemá. Napokon sú to práve odvolatelia, ktorý predmetný dôkaz -
súkromný znalecký posudok súdu prvej inštancie predložili, s ktorým posudkom súhlasila i žalobkyňa,
čím upustila od svojho návrhu na nariadenie znaleckého dokazovania súdom, žalovaní nariadiť znalecké
dokazovanie súdom nenavrhovali, čím odpadol dôvod na jeho nariadenie.

9. Otázku výšky náhrady, ktorú odvolatelia spochybňujú súd prvej inštancie odôvodnil v ods. 25
odôvodnenia preskúmavaného rozsudku, s ktorým odôvodnením sa odvolací súd stotožňuje. Žalovaní
inú - nižšiu cenu náhrady vyporiadavaného rodinného domu nepreukázali a ani dôkazy na jej
preukázanie nenavrhli. Súd prvej inštancie potom správne pri určení všeobecnej, t.j. tržnej hodnoty
dotknutej nehnuteľnosti vychádzal z podkladov, ktoré mu boli v konaní poskytnuté a to práve odvolateľmi

(nimi predložený súkromný znalecký posudok, vyhotovený znalcom na základe objednávky žalovaného
1.).

10. Pokiaľ ide o ostatný odvolací dôvod založený na neprihliadnutí súdom prvej inštancie na investície do
domovejnehnuteľnostiodroku1949ichotcomF.E.avtomtosmerenevykonaniežiadnehodokazovania

súdom, odvolací súd v tomto smere upresňuje a dopĺňa zdôvodnenie prvoinštančného súdu nasledovne:

11. Pohľadávka z dôvodu zaplatenia primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel (§ 142 ods. 1
Občianskeho zákonníka) vzniká až právoplatnosťou rozsudku, ktorým sa podielové spoluvlastníctvozrušuje a vysporiadava. Bežná súdna prax vychádza z toho názoru, že o vysporiadaní zrušovaného
podielového spoluvlastníctva, vykonávaného súdom ako vyporiadanie v širšom zmysle na návrh strany
sporu alebo na podklade vzájomnej žaloby strán, rozhoduje súd samostatným výrokom rozsudku. Preto

ak sa strana sporu v rámci širšieho vysporiadania podielového spoluvlastníctva (i vzájomnou žalobou)
domáha uspokojenia samostatného majetkového nároku vyčísliteľného v peniazoch, je v takom prípade
náležitosťou žalobného návrhu (resp. vzájomnej žaloby) výška peňažnej sumy, ktorú požaduje zaplatiť.
To znamená, že strana musí uviesť konkrétnu sumu, ktorú uplatňuje a ktorá je potom predmetom
konania. Aj pre vzájomnú žalobu rovnako ako pre žalobu platí, že musí obsahovať skutkové opísanie

okolností, z ktorých vyplýva dôvodnosť a výška požadovaného plnenia. Žalovaní ale vzájomnú žalobu
nepodali, pokiaľ aj na pojednávaní dňa 8.11.2016 (t.j. už v čase platnosti a účinnosti Civilného sporového
poriadku) ústne prostredníctvom právneho zástupcu predniesli, že žiadajú zohľadniť písomné vyčíslenie
investícií do nehnuteľnosti, ktoré učinil otec žalovaných, ktorý v nehnuteľnosti žil s manželkou od
roku 1948, mysliac tým investície, ktorých vyčíslenie je uvedené v znaleckom posudku, na ktorom
je uvedený návrh prepočtu všeobecnej ceny po zohľadnení investícií nimi vykonaných, keď súdu

predkladajú i prehlásenie F. E. - ich otca z 5.5.1971, ktoré obdržala i protistrana, v sporovom konaní
možno urobiť len písomné podanie, čo znamená, že žalobu, t.j. i vzájomnú žalobu, ani iné podania v
sporovom konaní ústne do zápisnice zákon už nepripúšťa (§ 125 ods. 1 CSP). Žalovaní, v konaní právne
zastúpení, kvalifikované podanie na širšie vyporiadanie ich podielového spoluvlastníctva k predmetnej
nehnuteľnosti riadne nepodali, za takéto podanie ani pri najväčšej snahe nie je možné považovať

dopisovanie, prepisovanie a škrtanie v znaleckom posudku (založený v dvojhárku pod č.l. 46 spisu),
ako ani vyjadrenie žalovaných zo dňa 23.3.2016 (z podania vyplýva len to, že žalovaní len v súvislosti
so snahou uzatvoriť mimosúdnu dohodu s protistranou poukázali na to, že predchodca žalobkyne sa
na rozdiel od ich predchodcu na investíciách do nehnuteľnosti nepodieľal, čo má súd pri rozhodovaní
zohľadniť), pretože ani prinajmenšom nevykazujú nie len čo do formy (prednes v rámci pojednávania)

ale i čo do obsahu (vyjadrenie zo dňa 23.3.2016) riadne uplatnenie tohto nároku. Tu nemožno opomenúť
ani to, že v prípade, ak je strana zastúpená advokátom, nie je súd povinný jej poskytovať poučenia o jej
procesných právach a povinnostiach (§ 160 ods. 1, 3 písm. b) CSP).

12. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd po vyčerpaní relevantných

odvolacích dôvodov uplatnených žalovanými, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vo všetkých
výrokoch vecne správny, včítane závislého, odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého výroku o
náhrade trov konania, s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

13. V zmysle § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú

aj na odvolacie konanie. Podľa ods. 2 ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na
náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

14. V zmysle § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci, ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,

prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

15. V zmysle § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

16. V tomto odvolacom konaní bola plne úspešná žalobkyňa a preto podľa cit. ustanovení žalobkyni
vzniklo právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči v odvolaní neúspešným žalovaným.
Prípadnáexistenciadôvodovhodnýchosobitnéhozreteľavzmysle §257CSPodôvodňujúcavýnimočné

nepriznanie náhrady trov úspešnej strane (či už úplné alebo čiastočné), pritom v konaní nebola tvrdená,
ani ju odvolací súd nezistil. Odvolací súd preto žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania voči žalovaným 1 a 2 povinným spoločne a nerozdielne v plnom rozsahu 100%, pričom o výške
náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, pričom žiaden dôvod na výnimočnú aplikáciu §

257 CSP v podobe dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov úspešnej strane
odvolací súd nezistil, ani nebol stranami tvrdený.

17. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti

podaného dovolania (§ 435 CSP).