Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. september 2018

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 18C/36/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817213955
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kotríková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2018:3817213955.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou v právnej veci žalobkyne: H. S., rod. I.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. J. XXX/XX, XXX XX C. U., občan SR, právne zastúpená JUDr.
Dušanom Motúsom, advokátom, so sídlom v Prievidzi, Hviezdoslavova 3 proti žalovanému: W. S., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom A. S. XXX/X, XXX XX M. - M. II M., korešpondenčná adresa: O. XXX/XX,
XXX XX C., občan SR o zaplatenie sumy 3.528,13 EUR takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 3.528,13 EUR v lehote troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ich výške súd
rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

(1)Žalobkyňa sa žalobou, podanou prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 30.11.2017
domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 3.528,13 EUR a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila
tým, že rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 15C/61/2005-21 zo dňa 22.08.2005, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 29.10.2005 bolo manželstvo strán sporu rozvedené. Za trvania manželstva strany
sporu uzatvorili Zmluvu o hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX s Tatra bankou, a.s. v sume 700.000,-
Sk istiny. Celková suma úveru vrátane úrokov a ostatného príslušenstva je 1.150.000,- SK ( 38.173,

- EUR). Bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu nebolo vyporiadané ani dohodou ani nebol podaný
návrh na jeho vyporiadanie na súd v trojročnej lehote od zániku manželstva. Tento spoločný záväzok
nebol predmetom vyporiadania BSM v zákonnej lehote a preto v súlade s § 149 ods. 4 Občianskeho
zákonníka platí, že podiely oboch strán sporu na solidárnom záväzku sú rovnaké. Spoločný záväzok
spláca výlučne žalobkyňa, ktorá zaplatila za obdobie od 30.11.2014 do 16.11.2017 sumu 7.056,26 EUR
a v zmysle § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka má žalobkyňa voči žalovanému právo na regresnú
náhradu vo výške 50% zaplatenej sumy, t.j. vo výške 3.528,13 EUR, ktorú žalovaný žalobkyni ani sčasti

neuhradil a preto ju žalobkyňa uplatňuje touto žalobou.

(2) Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 18C/36/2017-12 zo dňa 18.01.2018, ktorým žalobe v
celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného v lehote 15 dní zaplatiť žalobkyni sumu 3.528,13 EUR a
náhradu trov konania. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor, namietol, že žalobkyňa v
spore neuniesla dôkazné bremeno o tom, že hradila predmetný úver, z ktorého si uplatňuje svoj nárok.
Poprel tvrdenia žalobkyne v celom rozsahu a žiadal platobný rozkaz zrušiť, žalobu žiadal zamietnuť pre

neunesenie dôkazného bremena žalobkyňou.(3) Uznesením č.k. 18C/36/2017-18 zo dňa 23.04.2018 súd platobný rozkaz zrušil s poukazom na ust.
§ 267 ods. 3 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej ako ,,CSP“). Vo veci nariadil
pojednávanie.

(4) Žalobkyňa sa k podanému odporu vyjadrila písomne podaním z 11.05.2018, doručeným súdu
dňa 11.05.2018. Uviedla, že predmetom konania je regresná náhrada žalobkyne proti žalovanému
ako solidárnemu dlžníkovi v zmysle § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka vo výške 50% žalobkyňou
zaplatenej sumy zo spoločného záväzku podľa Zmluvy o hypotekárneho úveru č. XXXXXXXXXX. .

Žalovaný v odpore poprel tvrdenie žalobkyne, že spoločný záväzok žalobkyňa spláca výlučne sama,
tvrdil, že neuniesla v spore dôkazné bremeno tohto tvrdenia. Žalobkyňa k tomu do sporu predložila
potvrdenie z Tatra banky, a.s. z 23.11.2017 a ako ďalší dôkaz žalobkyňa predkladá potvrdenie Tatra
banky, a.s. z ktorého je nepochybné, že úver bol splácaný za celé žalované obdobie len z bežného
účtu č. 2612124337, zároveň predložila výpis zo svojho účtu, z ktorého je zrejmé, že je majiteľkou účtu,
z ktorého sa úver spláca. Z uvedeného je nepochybné, že spoločný hypotekárny úver spláca výlučne

žalobkyňa. Žalobkyňa považuje žalobu za dôvodnú v celom rozsahu.

(5) V podaní, doručenom súdu 29.06.2018 žalovaný tvrdil, že žalobkyňa finančné prostriedky z
predmetného úveru použila na svoje súkromné účely a z toho dôvodu jej nevzniká žiadny nárok v
zmysle § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka vo výške 50% zaplatenej sumy. Po podpise zmluvy o

hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX jej boli peniaze z Tatra banky, a.s. prevedené na jej osobný
účet a nikdy ich neinvestovala do spoločného majetku, ale ponechala si ich výhradne pre vlastné
potreby. Preto žalobkyňa nemá nárok na 50% sumy , ktorú doteraz zaplatila, pretože by týmto získala
duplicitne finančné prostriedky a bezdôvodne by sa týmto obohatila na úkor žalovaného. Žiadal žalobu
ako nedôvodnú zamietnuť.

(6) Súd spor prejednal za účasti oboch strán sporu. Vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu,
prednesom právneho zástupcu žalobkyne, oboznámením s obsahom listinných dôkazov a to najmä
žaloby, Zmluvy o hypotekárnom úvere č. 2004003210, potvrdením Tatra banky a.s. z 23.11.2017,

platobným rozkazom z 18.01.2018, odporom proti platobnému rozkazu z 04.04.2018, uznesením z
23.04.2018, písomným vyjadrením žalobkyne z 11.05.2018, potvrdením Tatra banky a.s. z 09.05.2018,
dôkazom o majiteľovi účtu č.l. 22, vyjadrením žalovaného z 28.06.2018, spisom Okresného súdu
Prievidza sp. zn. 15C/61/2005 z neho rozsudkom súdu zo dňa 22.08.2005 č.k. 15C/61/2005-21 a
ostatným obsahom súdneho spisu sp. zn. 18C/36/2017.

(7) Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav:

-Z rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 15C/61/2005-21 zo dňa 22.08.2005, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 29.10.2005 bolo zistené, že strany sporu uzavreli manželstvo dňa 17.11.1979 a ich
manželstvo právoplatne zanikla dňom 29.10.2005.

-Zo Zmluvy o hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXX0 uzavretej dňa 26.03.2004 medzi Tatra bankou, a.s.
ako veriteľom a žalobkyňou a žalovaným ako spoludlžníkmi boli zistené, že predmetom zmluvy bolo

poskytnutie úveru v sume 700.000,- Sk na výstavbu rodinného domu na pozemku č. XXX/X, v k.ú. C.,
splatnosť úveru bola dohodnutá na 15 rokov od splatnosti prvej anuitnej splátky, výška mesačnej splátky
v prípade poskytnutia štátneho príspevku vo výške 6.272,- Sk a v prípade neposkytnutia príspevku
v sume 6.669,- Sk. Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 7,95% ročne. Za veriteľa bola zmluva
podpísaná dňa 23.03.2004, žalobkyňou dňa 26.03.2004 a žalovaným dňa 26.03.2004.

-Z potvrdenia Tatra banky, a.s. zo dňa 23.11.2017 bolo preukázané, že za obdobie od 30.11.2014 do
16.11.2017 bolo na hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX zaplatených 7.056,26 EUR.
-ZpotvrdeniaTatrabanky,a.s.zodňa09.05.2018bolopreukázané,žeúverč.XXXXXXXXXXjesplácaný
z bežného účtu č. XXXXXXXXXX . od načerpania.

-Z výpisu z účtu žalobkyne zo dňa 23.11.2017 je zrejmé, že majiteľom účtu, vedeného v Tatra banke,
a.s. č. XXXXXXXXXX je žalobkyňa.-Žalobkyňa na pojednávaní dňa 21.09.2018 pred súdom uviedla, že úver si so žalovaným zobrali na
dostavbu rodinného domu. Úver spláca aj po rozvode manželstva výlučne sama a bude ho ešte splácať
do dosiahnutia 60-teho roku svojho veku, teda ešte budúci rok, v mesačnej splátke po 196,- EUR.

Žalovanému navrhla, aby splátky úveru prevzal, na čo reagoval, že on s tým nič nemá. Ak by splátky
neplatila,rodinnýdomjezaloženýavprípadenesplácaniaúverubyonehnuteľnosťprišli,pretojenútená
tieto splátky platiť, keďže žalovaný ich platiť odmieta. Ani jednu splátku úveru žalovaný nezaplatil. Ak
žalovaný tvrdí, že peniaze z hypotekárneho úveru použila na svoje súkromné účely toto tvrdenie popiera,
nie je pravdivé, dokonca viac z tých peňazí išlo na autá ako na stavbu. Z poskytnutých peňazí 200.000,-

Sk si žalovaný zobral na Fiat Ducato, ktoré potom predal. Povedal, že keď budú peniaze, vráti sa to
do úveru, čo sa nestalo.
-Právny zástupca žalobkyne v prednese uviedol, že žalobkyňa trvá na žalobe v celom rozsahu. Pokiaľ
ideotútoregresnúnáhradu,idevporadíužotretiesúdnekonanie,žalobkyňasipostupnežalujepolovicu
ňou zaplatenej čiastky, už dvakrát bola úspešná. Po prvom súdnom konaní žalovaný súdom priznanú
sumu žalobkyni zaplatil, po druhom súdnom konaní ju nezaplatil a prebieha voči nemu v tejto veci

exekúcia. K spoločnému úveru je toto už tretie súdne konanie. Finančné prostriedky z hypotekárneho
úveru boli použité na spoločné potreby, na investíciu do spoločnej nehnuteľnosti. Išlo o spoločný úver,
ktorývznikolzatrvaniamanželstva,obajasúsolidárnymidlžníkmiaichpodielysúpodľazákonarovnaké.
Žaloba je dôvodná a žalobkyňa preukázala, že úver splácala výlučne sama, žalovaný nijakým spôsobom
na tento úver neprispieva. Žalobkyňa poprela všetky tvrdenia, ktoré predniesol žalovaný.

-Žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 21.09.2018 uviedol, že popiera všetky dôvody žaloby,
pretože nie sú predložené doklady z účtu, z ktorého sa peniaze prevádzali, v akom množstve prišli na
účet, žiadal vykonať dôkaz na pohyb peňazí z účtu, pretože on sa z tých peňazí nedostal ani k jednému
centu. Nemá na účet žiadny dosah ani prehľad o ňom. Tie peniaze išli na osobný účet žalobkyne a

dlhodobý úrok a pokiaľ dostane presnú sumu, koľko prišlo úveru, tak si veci vie riešiť. Potvrdil, že úver
bol čerpaný za trvania manželstva. Potvrdil, že Zmluvu o hypotekárnom úvere dňa 26.03.2004 podpísal.
Potvrdil, že Zmluva o hypotekárnom úvere sa týkala spoločnej nehnuteľnosti, patriacej do BSM a BSM
nebolo do troch rokov od zániku manželstva vyporiadané. Žiadal žalobu zamietnuť.

(8) Súd po právnej stránke žalobu posúdil podľa nasledovných ustanovení zákonov:

-Podľa Čl. 8 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len ,,CSP“) strany sporu sú povinné
označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v

súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

-Podľa Čl. 15 ods. 1 CSP dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s
princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.

-Podľa § 191 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

-Podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka ak do troch rokov od zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo

manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu,
platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich
veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako
vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom
spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných

majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

-Podľa § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je
oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj
podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.

(9) Strany sporu sú povinné prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a
úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky. Sú povinné označiť dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonanéhodokazovania. Strany sporu majú v konaní povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, preto žalobca v
záujme dosiahnutia úspechu v konaní musí sám uviesť skutočnosti, odôvodňujúce ním uplatňovaný
nárok voči žalovanému a o týchto skutočnostiach poskytnúť dôkazy. V sporovom občianskom súdnom

konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú
povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá
strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy
na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže
splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v

sporovom občianskom konaní spočíva v zodpovednosti strany sporu za to, že v konaní budú preukázané
tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany,
tak dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jej neprospech.

(10) Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná.
Bolo preukázané, že žalobkyňa po rozvode manželstva splácala zo svojich výlučných finančných

prostriedkov spoločný hypotekárny úver, poskytnutý obom stranám sporu ako spoludlžníkom za
trvania ich manželstva. Predloženým listinným dôkazom od Tatra banky a.s.( na č.l. 7 spisu ) bolo v
spore dostatočne preukázané, že žalobkyňa v rozhodnom období od 30.11.2014 do 16.11.2017 na
hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX zaplatila celkom sumu 7.056,26 EUR. Nebolo sporným, že strany
sporu si v zákonnej lehote troch rokov nevyporiadali BSM dohodou ani v tejto lehote nepodali návrh na

vyporiadanie BSM na súd, preto je na ich prípad potrebné aplikovať ust. § 149 ods. 4 Občianskeho
zákonníka. Tým, že išlo o spoločný záväzok strán sporu, ktorý vznikol za trvania manželstva a počas
existencie BSM, tak vzniká žalovanému ako spoludlžníkovi povinnosť nahradiť žalobkyni polovicu
zaplatených splátok. Ide o vzťah solidárnych dlžníkov, pre ktorý platí, že ich podiely sú rovnaké. Ak
teda žalobkyňa preukázateľne v rozhodnom období zaplatila veriteľovi ( Tatra banke, a.s.) na spoločný

záväzok z úverovej zmluvy sumu 7.056,26 EUR výlučne sama, čo vyplýva z potvrdenia Tatra banky
a.s. na č.l. 21 a dôkazu, komu účet, odkiaľ je úver splácaný, patrí ( č.l. 22) , má právo, aby jej
žalovaný ako druhý spoludlžník nahradil polovicu sumy na úverových splátkach zaplatenej čiastky, čo
je žalovaná suma 3.528,13 EUR. Súd návrh žalovaného na vykonanie dôkazu vyžiadaním výpisov z
účtu, z ktorého sa peniaze prevádzali, a v akom množstve prišli na účet za účelom dokázania pohybu

peňazí z účtu s odkazom na zásadu hospodárnosti konania a sudcovskej koncentrácie konania zamietol,
pretože mal za to, že vykonanie takéhoto dokazovania nebolo právne významné pre rozhodnutie v
predmetnej veci a nemohlo by pre žalovaného privodiť iné rozhodnutie v spore. Ak žalovaný tvrdil,
že sa nepodieľal na spotrebovaní finančných prostriedkov z poskytnutého úveru, a že peniaze z Tatra
banky, a.s. boli prevedené na osobný účet žalobkyne, ktorá ich nikdy neinvestovala do spoločného

majetku, ale ponechala si ich výhradne pre vlastné potreby, ide o jeho samostatný nárok, ktorý nemá
pre rozhodnutie v predmetnej veci právny význam a žalovaný si ho môže prípadne uplatňovať voči
žalobkyni v inom konaní. Ak žalovaný tvrdil, že finančné prostriedky z poskytnutého hypotekárneho
úveru žalobkyňa použila výlučne na svoje ,,súkromné“ potreby a on týmito prostriedkami nedisponoval,
toto tvrdenie v spore nepreukázal žiadnym relevantným dôkazom. Naviac súd poukazuje na čl.VI

bod 1 písm. h) predmetnej Zmluvy o hypotekárnom úvere, podľa ktorého strany sporu boli povinné
banke do 6 mesiacov od vyčerpania finančných prostriedkov z úveru predložiť originály dokladov, ktoré
mali preukázať použitie úveru v súlade s dohodnutým účelom teda, že boli spotrebované na výstavbu
rodinného domu. Pričom nebolo sporným, že túto povinnosť si spoludlžníci voči banke riadne splnili.
Predmetom tohto sporu je regresný nárok žalobkyne proti žalovanému ako solidárnemu dlžníkovi.

Žalobkyňa v spore uniesla dôkazné bremeno a súdu dostatočne preukázala dôvodnosť podanej žaloby.
Z úverového vzťahu vzniká povinnosť úver splácať obom stranám sporu ako spoludlžníkom spoločne
a nerozdielne a je nepochybné, že k poskytnutiu úveru došlo počas trvania manželstva. S poukazom
na ust. § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
3.528,13 EUR ako 50 % zo sumy zaplatenej výlučne žalobkyňou na spoločný hypotekárny úver za

obdobie od 30.11.2014 do 16.11.2017 v sume 7.056,26 EUR v lehote do troch dní od právoplatnosti
rozsudku podľa § 232 ods. 3 CSP, keď v spore nezistil dôvod určenia dlhšej lehoty na plnenie.

(11)Podľa § 255 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej ,,CSP") súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

(12) Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
(13)Podľa§262ods.2CSPovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.(14) O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP.V konaní bola v celom rozsahu úspešná
žalobkyňa, preto jej súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške rozhodne samostatným
uznesením vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky;
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedkyprocesnéhoútoku,ktoréneboliuplatnené;aleborozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaz
nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne

alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym
uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( Exekučný poriadok).