Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 5, 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 37C/43/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116203484
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Brondoš

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7116203484.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Borisom Brondošom v spore žalobcu E. W., W. XX.X.XXXX, F.

E. X, V., zastúpeného JUDr. Kristínou Piovarčíovou, advokátkou so sídlom Štúrova 20, Košice, proti
žalovanému Y. V., W. XX.X.XXXX, F. V. XX, V., E. W. H.: V., G.. E. X, o zaplatenie 4.300,- eur a zmluvnej
pokuty, takto

r o z h o d o l :

Konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 2.400,- eur zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.900,- eur a zmluvnú pokutu za obdobie od
1.4.2014 do 31.10.2017 vo výške 2.150,- eur a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto

rozsudku.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 50,- eur mesačne počnúc od
1.11.2017 do zaplatenia dlžnej sumy.

IV. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 15.2.2016 domáhal zaplatenia sumy vo výške 4.300,- eur a zmluvnej
pokuty. Zároveň požadoval náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 28.2.2014 požičal

žalovanému sumu 4.300,- eur v hotovosti s 0% úrokom z omeškania s tým, že je povinný mu túto sumu
vrátiť do 1.4.2014. V prípade omeškania splatenia pôžičky mal žalovaný zaplatiť 50,- eur mesačne za
každý začatý mesiac až do úplného zaplatenia. O tomto právnom úkone bola spísaná zmluva o pôžičke
zo dňa 28.2.2014. Z dôvodu, že žalovaný na jeho ústne výzvy nereagoval a finančné prostriedky mu
nevrátil, vyzval ho písomne listom zo dňa 1.2.2016 na vrátenie sumy 4.300,- eur. Výzvu žalovaný osobne
prevzal dňa 5.2.2016. V stanovenej lehote mu nevrátil nič. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu
vo výške 4.300,- eur a zmluvnú pokutu za obdobie od 1.4.2014 do 29.2.2016 v sume 1.150,- eur a od

1.3.2016 mesačne po 50,- eur až do zaplatenia.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a oboznámením sa so žalobou žalobcu, so zmluvou
o pôžičke zo dňa 28.2.2014 a s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a zistil nasledovný
skutkový stav:

4. Z výpovede žalobcu vyplynulo, že písomnú zmluvu o pôžičke zo dňa 28.2.2014 vypracoval žalovaný.5. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 28.2.2014 súd zistil, že žalobca ako veriteľ prenechal žalovanému
ako dlžníkovi peňažnú sumu 4.300,- eur ako bezúročnú peňažnú pôžičku, pričom žalovaný ako dlžník
podpisom zmluvy potvrdil prevzatie peňažnej sumy 4.300,- eur a zaviazal sa vrátiť požičanú sumu

žalobcovi ako veriteľovi do 1.4.2014. V prípade omeškania splatenia pôžičky mal žalovaný zaplatiť
žalobcovi zmluvnú pokutu 50,- eur mesačne za každý začatý mesiac až do úplného vrátenia pôžičky.

6. Podľa ustanovenia § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len
„Občiansky zákonník“) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä

peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

7. Podľa ustanovenia § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

8. Podľa ustanovenia § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad
porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný

pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú
pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob
jej určenia.

9. Podaniami zo dňa 24.4.2017 a zo dňa 5.9.2017 vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie istiny vo

výške 2.400,- eur späť z dôvodu, že žalovaný po začatí konania uhradil žalobcovi časť dlhu vo výške
2.400,- eur.

10. Podľa ust. § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu
späť.

11.Podľaust.§145ods.1a2Civilnéhosporovéhoporiadkuakježalobavzatáspäťcelkom,súdkonanie
zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby
rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

12. Podľa ust. § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so
späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa
neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168
alebo pojednávanie.

13. Súd preto konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 2.400,- eur zastavil.

14. Predmetom konania (procesným nárokom) po čiastočnom späťvzatí žaloby je zaplatenie istiny vo
výške 1.900,- eur a zmluvnej pokuty.

15. Zo zákonného ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pre uzavretie dohody
o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo
konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia
zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť
dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Zmluva o pôžičke má reálnu (nie len konsenzuálnu)

povahu; vznik právneho vzťahu z pôžičky predpokladá nielen zmluvné dohody strán, ale aj skutočné
odovzdanie (slovami zákona "prenechanie") predmetu pôžičky (odovzdanie peňazí alebo bezhotovostný
prevod dohodnutej sumy). Inak povedané, k zmluve o pôžičke nedochádza (a právny vzťah z pôžičky
nevzniká) len na základe dohody strán (účinným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy), ale až skutočným
odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 14. mája 2004,

sp . zn. 21 Cdo 2217/2003, uverejnený v časopise Súdna judikatúra 6/2004 pod č. 110, uznesenie
Najvyššieho súdu ČR z 30. októbra 2007, sp. zn. 21 Cdo 3161/2006, uverejnené v Zbierke súdnych
rozhodnutíastanovískpodč.58/2008,aďalejrozsudokz11.decembra2009,sp.zn.21Cdo4520/2007,
rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 27. augusta 2008, sp. zn. 29 Odo1386/2006). Rozhodovacia prax
Najvyššieho súdu ČR vyvodila, že pri peňažnej pôžičke veriteľ zo zmluvy o pôžičke splní svoj záväzok

prenechať dlžníkovi peniaze v zmysle § 657 obč. zák. nielen ich odovzdaním dlžníkovi v hotovosti, ale aj
formou bezhotovostného platobného styku, tj. bezhotovostným prevodom na účet dlžníka, popr. podľa
dohody zmluvných strán na dlžníkom označený účet tretej osoby, ku ktorému má dlžník dispozičné
oprávnenie (pozri rozsudky Najvyššieho súdu ČR z 11. novembra 2008, sp. zn. 28 Cdo 3790/2008, z24. marca 2004, sp. zn. 29 Odo 350/2003, z 29. mája 2008, sp. zn. 33 Odo 454/2006, a z 29. septembra
2010, sp. zn. 33 Cdo 4312/2008). Reálna podstata zmluvy o pôžičke je naplnená aj vtedy, ak poukáže
veriteľ zo zmluvy o pôžičke podľa zmluvnej dohody s dlžníkom (dohody o platobnom mieste) určitú

peňažnú čiastku na účet dlžníkovho veriteľa, pričom dlžník sa zaviaže mu takto poskytnutú čiastku v
dohodnutej lehote vrátiť; uskutočnením prevodu je potom splnená podmienka odovzdania predmetu
pôžičky dlžníkovi (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR z 29. augusta 2012, sp. zn. 33 Cdo
671/2011).

16. Súd má na základe vykonaného dokazovania (z výsluchu žalobcu, zo zmluvy o pôžičke zo dňa
28.2.2014 a podporne aj zo správania žalovaného, ktorý po začatí konania uhradil žalobcovi časť
dlhu vo výške 2.400,- eur) za preukázané a nesporné, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol dňa
28.2.2014 záväzkový právny vzťah na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 28.2.2014, ktorej platnosť strany
nenamietali (uvedené ani netvrdili), v zmysle obsahu ktorej žalobca ako veriteľ prenechal žalovanému
ako dlžníkovi peňažnú sumu 4.300,- eur ako bezúročnú peňažnú pôžičku, pričom žalovaný ako dlžník

podpisom zmluvy potvrdil prevzatie peňažnej sumy 4.300,- eur a zaviazal sa vrátiť požičanú sumu
žalobcoviakoveriteľovido1.4.2014.Takistojenesporné,žetútopohľadávkužalobcuvočižalovanémusi
účastníci zmluvy o pôžičke zo dňa 28.2.2014 zabezpečili písomne zmluvnou pokutou (čl. III. predmetnej
zmluvy) a to tak, že v prípade omeškania splatenia pôžičky mal žalovaný zaplatiť žalobcovi zmluvnú
pokutu 50,- eur mesačne za každý začatý mesiac až do úplného vrátenia pôžičky, ktorej platnosť strany

taktiež nenamietali (uvedené ani netvrdili).

17. Súd opätovne konštatuje, že strany neurobili spornou zmluvu o pôžičke zo dňa 28.2.2014, ktorú
súd považuje za platnú. Navyše v tejto súvislosti súd poukazuje na judikatúru súdov, ktorá sa týka
zásahov súdov do zmluvnej slobody vyplývajúcej z princípu zmluvnej voľnosti (autonómie vôle) podľa

čl. 2 ods. 3 ústavy. Jedným zo základných princípov výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nevedie
k neplatnosti zmluvy, pred takým výkladom, ktorý vedie k neplatnosti, ak do úvahy prichádzajú obidva
výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva
a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy (porovnaj nález Ústavného súdu Českej
republiky sp. zn. I. ÚS 625/03 zo 14. apríla 2005). Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou, a nie

zásadou. V súkromnom práve sa aplikuje zásada pacta sunt servanda (zmluvy sa musia dodržiavať) -
a to i v prípadoch, keď je to pre niektorú zo zmluvných strán nevýhodné. Zmluvná strana si musí byť
vedomá svojej zodpovednosti v zmluvných vzťahoch a nemôže zmluvy uzavierať a neskôr namietať ich
neplatnosť podľa svojej vlastnej vôle. V súkromnoprávnej sfére platí zásada, že čo nie je zakázané, je
dovolené. Každý zákonný zásah do tejto sféry je potrebné vnímať ako obmedzenie ľudskej slobody, a

preto je nutné vykladať ustanovenie o neplatnosti právnych úkonov pre rozpor so zákonom reštriktívne a
nie extenzívne. Opačný výklad by bol v rozpore s článkom 4 odst. 4 Listiny, podľa ktorého pri používaní
ustanovení o medziach základných práv a slobôd (v tomto prípade zmluvnej voľnosti strán) musí byť
chránená ich podstata a zmysel a takéto obmedzenia nesmú byť zneužívané k iným účelom, než pre
ktoré boli stanovené." (podľa nálezu Ústavného súdu ČR sp. zn. III.ÚS 3900/12, zo dňa 28. 2. 2013).

18. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že z obsahu tejto zmluvy, ktorú jej účastníci podpísali vážne,
slobodne, nie v tiesni a nie za zjavne nevýhodných podmienok (čl. V. bod 4. zmluvy o pôžičke zo dňa
28.2.2014) a ktorú vypracoval dlžník (žalovaný), má súd za preukázané, že žalobca poskytol (odovzdal)
žalovanému ako dlžníkovi v deň podpisu tejto zmluvy sumu 4.300,- eur v hotovostnej forme.

19. Pokiaľ ide o nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie zmluvnej pokuty, súd konštatuje, že
účastníci zmluvy o pôžičke zo dňa 28.2.2014, ktorú vypracoval žalovaný, sa v čl. III. predmetnej zmluvy
písomnedohodlinaspôsobezabezpečeniazáväzkužalovanéhozmluvnoupokutouatotak,ževprípade
omeškaniasplateniapôžičkymalžalovanýzaplatiťžalobcovizmluvnúpokutu50,-eurmesačnezakaždý

začatý mesiac (od 1.4.2014) až do úplného vrátenia pôžičky.

20. Inštitút zmluvnej pokuty je jedným z právnych prostriedkov slúžiacich k zabezpečeniu záväzkov,
ktorej základná úprava je obsiahnutá v ust. § 544 a § 545 Občianskeho zákonníka. Zmluvná pokuta je
peňažnásuma,ktorújedlžníkpovinnýzaplatiťveriteľovivprípade,žeporušíresp.nesplnísvojuzmluvnú

povinnosť. Je to teda sankcia za porušenie zmluvnej povinnosti.21. Na základe uvedených skutočností súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi zvyšnú časť istiny
vo výške 1.900,- eur, zmluvnú pokutu za obdobie od 1.4.2014 do 31.10.2017 vo výške 2.150,- eur a
zmluvnú pokutu vo výške 50,- eur mesačne počnúc od 1.11.2017 do zaplatenia dlžnej istiny pôžičky.

22. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

23. Podľa ust. § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

24. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

26. Podľa ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie

konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

27. Súd o trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 Civilného
sporového poriadku tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, keďže
žalovaný tým, že zaplatil časť istiny pohľadávky po začatí konania, procesne zavinil zastavenie konania

v tejto časti, pričom žalobca bol vo zvyšnej časti nároku na zaplatenie istiny a zmluvnej pokuty plne
úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch
písomných vyhotoveniach.

Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.
Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)
neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú

prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho

obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následoknesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred
súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie
exekúcie označí oprávnený (ust. § 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak
osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (ust. § 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).