Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 4, 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 37C/13/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117209255
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Brondoš

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7117209255.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Borisom Brondošom v spore žalobcov X/ Q. Š., K.. XX.X.XXXX,

O. X. Q. Č.. XXX/XX, S. U. X/ E. V., K.. X.X.XXXX, O. W. XX, S., obaja zastúpení advokátskou
kanceláriou GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Vodná 3, Košice, proti žalovanej Q. Z.,
K.. XX.XX.XXXX, O. X. Q. Č.. XX, S., o zaplatenie 59.845,84 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu vo výške 29.904,90 eura spolu s úrokmi z
omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 29.904,90 eura od 9.8.2010 do zaplatenia a to všetko do 3 dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi v 2. rade sumu vo výške 29.904,90 eura spolu s úrokmi z
omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 29.904,90 eura od 9.8.2010 do zaplatenia a to všetko do 3 dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

IV. Žalobcom v l. a v 2. rade priznáva proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 49,90%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou zo dňa 24.8.2010 domáhali voči pôvodným žalovaným o zaplatenie 115.680,32

eura s príslušenstvom titulom náhrady zodpovedajúcej ich zákonnému podielu. Žalobu odôvodnili
tým, že manželia U. U. U.O. S. boli bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa
v katastrálnom území obce Krásna nad Hornádom zapísané v pozemno-knižnej vložke č. XX: V.D..
Č.. XXX/XXX roľa o výmere X,XXXX Z., V.. Č.. XXX/XX roľa o výmere X.XXX Q.X V. O. B. XX/XX
a v pozemno-knižnej vložke Č..XX: V.. Č.. XXX/XX roľa o výmere X,XXXX Z., V.. Č.. XXX/XX roľa o
výmere 2.487 m2, parc. Č.. XXX/XX Y.U. R. B. X.XXX m2, parc. Č.. XXX/XX Y. o výmere X,XXXX Z., v
podiele 1/1 k celku (ďalej len „nehnuteľnosť"). Rozhodnutím zo dňa 07.09.1972, sp.zn.: D 491/1972-10,

ktoré sa stalo právoplatným dňa 02.11.1972 a vykonateľným dňa 26.03.2007 (ďalej len „rozhodnutie"),
vydanom vo veci prejednania dedičstva po nebohom U. S., G. P. XX.XX.XXXX (ďalej len „poručiteľ"),
Štátne notárstvo Košice vidiek v Košiciach rozhodlo, že dedičstvo po nebohom U. S., ktoré tvoria
čiastky predmetnej nehnuteľnosti v podiele 1/2 k celku nehnuteľnosti (ďalej všetko spoločne iba „prvá
polovica nehnuteľnosti"), ktoré v zmysle predmetného rozhodnutia nadobudli v prvej skupine manželka
a deti poručiteľa, každý rovnakým dielom, preberá na základe dohody dedičov obsiahnutej priamo v
predmetnom rozhodnutí, syn poručiteľa E.A. S. „bez náhrady so záväzkom, že ak v budúcnosti z tejto

pôdy niečo vykúpi, vyvlastní, alebo ináč speňaží, vyplatí ustupujúcim dedičom U. S. Y.. S.B., Q. S. U.
Q. V., Y.. S. rovnakú čiastku z náhrady odpovedajúcu ich zákonnému podielu do jedného mesiaca po
jej prevzatí. ". Po smrti poručiteľovej manželky, U. S., Y.. S. (ďalej len „poručiteľka") bol jej podiel, ktorý
predstavoval druhú polovicu k celku predmetnej nehnuteľnosti prerozdelený rovným dielom medzi jej trideti ako oprávnených dedičov, a teda medzi E. S., Q. S.Á. U. Q. V., Y.. S.. Každý z dedičov tak nadobudol
podiel o veľkosti 1/3 k celku dedičstva po poručiteľke, čo predstavovalo 1/6 k celku nehnuteľnosti. Po
smrti Františka Kováča sa jeho právnymi nástupcami z titulu dedenia stali žalované Q. Z., Y.. S. , K..

XX.XX.XXXX U. Y. P., rod. S., K.. XX.XX.XXXX. Po smrti Q.U. S. sa jeho právnym nástupcom z titulu
dedenia stala žalobkyňa Q. Š.I., Y.. S. a po smrti Q. S. sa jej právnym nástupcom z titulu dedenia
stal žalobca E.Š. V.. Na žalované ako právne nástupkyne E. S., prešla okrem práv, ktoré nadobudli
z titulu dedenia po E. S. ako preberateľovi polovice predmetnej nehnuteľnosti, aj povinnosť v zmysle
dohodyzodňa07.09.1972,nazákladektorejsúpovinnévprípadeakéhokoľvekscudzenianehnuteľností

tvoriacich predmet dedičstva po poručiteľovi, vyplatiť ustupujúcim dedičom U. S. Y.. S., Q. S. a Q. V.,
r. Kováčovej, resp. ich právnym nástupcom „rovnakú čiastku z náhrady, odpovedajúcu ich zákonnému
podielu do jedného mesiaca po jej prevzatí". Z titulu uzatvorenia kúpnych zmlúv zo dňa 17.02.2010 a
06.07.2010, previedla každá zo žalovaných svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti nachádzajúcej
sa na parcele registra „E" Č..XXX/XX o celkovej výmere XX.XXX Q.X, druh pozemku - orná pôda,
nachádzajúcej sa v katastrálnom území S. a v súčasnosti zapísanej na J. Č.. XXXX, registrovanom

KatastrálnymúradomvKošiciach,SprávakatastraKošice(ďalejlenparcela„..XXX/XX"),ktorábolapred
uvedenými prevodmi zapísaná na J. Č.. XXXX. Prevádzaný spoluvlastnícky podiel každej zo žalovaných
bol o veľkosti 1/3 k celku nehnuteľnosti, čo predstavuje reálnu výmeru X.XXX Q.X. Žalobcovia majú
vedomosť o tom, že žalovaná Q. Z., previedla svoj spoluvlastnícky podiel k parcele Č.. XXX/XX v reálnej
výmere X.XXX Q.X G. D. XX,XX€/mX, čo predstavuje celkovú kúpnu cenu za predmetný podiel vo výške

119.691,66 € a o tom, že žalovaná Y. P. previedla svoj spoluvlastnícky podiel k V. Č.. XXX/XX v reálnej
výmere 3.60 m2 za cenu 14,94 €/m2, čo predstavuje celkovú kúpnu cenu za predmetný podiel vo výške
53.828,82 €. V zmysle dohody zo dňa 07.09.1972 boli žalované, ako oprávnené dedičky po E. S., a
teda nielen ako nástupkyne do všetkých jeho práv, ale aj ako nástupkyne do všetkých jeho povinností,
povinné uhradiť do 1 mesiaca od prevzatia kúpnej ceny každému z právnych nástupcov ustupujúcich

dedičov, časť zodpovedajúcu ich zákonnému dedičskému podielu. Náhrada zodpovedajúca zákonnému
podielu každého zo žalobcov tak predstavuje 1/3 z kúpnej ceny, za ktorú každá zo žalovaných previedla
svoj podiel. Na základe rozhodnutia Štátneho notárstva v Košiciach zo 07.09.1972 sa preberateľom
majetku po poručiteľovi stal E. S. s tým, že v prípade scudzenia pozemkov za náhradu sa, táto
rozdelí medzi ustupujúcich dedičov v pomere zodpovedajúcom ich zákonnému dedičskému podielu.

Žalobcovia takéto vysporiadanie vzájomných majetkovoprávnych vzťahov so žalovanými považujú za
správne, a to tak s prihliadnutím na skutočnosť, že k ustúpeniu ostatných dedičov došlo najmä z
dôvodu rešpektovania vtedajšej právnej úpravy, ktorá člena družstva zaväzovala združovať pozemky do
spoločnéhodružstevnéhohospodáreniaaktorápresadzovalanadobúdaniepôdyvdôsledkudedenialen
jediným z dedičov (§23 odsek 1 zákona č.49/1959 Zb. o jednotných roľníckych družstvách a § 40 zákona

č. 95/1963 Zb. o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom), ale aj na základe presvedčenia
o spravodlivom vzájomnom vysporiadaní, keďže dohoda o tom, že v prípade scudzenia pozemkov
za náhradu sa táto rozdelí medzi ustupujúcich dedičov v pomere zodpovedajúcom ich zákonnému
dedičskému podielu bola priamo obsiahnutá v rozhodnutí Štátneho notárstva v Košiciach. Skutočnosť,
že právo na vysporiadanie vzájomných majetkovoprávnych vzťahov podľa veľkosti dedičských podielov

sú si oprávnení uplatňovať aj právni nástupcovia ustupujúcich dedičov, vychádza priamo zo znenia
dohody, ktorá vysporiadanie vzájomných majetkovoprávnych vzťahov viaže na podmienku scudzenia
pôdy v budúcnosti. Z predmetnej formulácie „scudzenie pôdy v budúcnosti " jednoznačne vyplýva,
že právo na náhradu nie je obmedzené len na osoby ustupujúcich dedičov, ale že sa týka aj ich
právnych nástupcov. Povinnosť poskytnúť náhradu, ktorá zodpovedá právu ustupujúcich dedičov, resp.

ich právnych nástupcov na náhradu, sa evidentne nedotýka len toho dediča, ktorému pripadla pôda do
výlučného vlastníctva, ale aj tých jeho právnych nástupcov, ktorí sa stanú jeho vlastníkmi a pripadne im
náhrada za pôdu v prípade jej scudzenia.

2. Žalobcovia podaním zo dňa 24.1.2011 opravili žalobný návrh s odôvodnením, že chybou v písaní sa

žalobcoviavpetitežalobydomáhajú,abyžalovanáY.P.,Y..S.uhradilakaždémuzožalobcovnielenistinu
vo výške 17.942,94 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 23.07.2010 09.08.2010
do zaplatenia, ale aj istinu vo výške 39.897,22 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od
09.08.2010 do zaplatenia. Správne mala byť na úhradu istiny vo výške 39.897,22 eura spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9 % ročne od 09.08.2010 do zaplatenia zaviazaná žalovaná Q. Z. Y.. S.R..

3. Žalobcovia v podaní zo dňa 5.6.2012 uviedli, že žalobkyňa Q. Š., Y.. S. berie späť svoj návrh voči
žalovanej Y. P. Y.. S. v rozsahu 4.485,73 € a voči žalovanej Q. Z. Y.. S.Č. berie späť svoj návrh v rozsahu
9.974,30 € a navrhuje, aby súd v tejto časti konanie zastavil. Žalobca E. V. berie späť svoj návrh vočižalovanej Y. P. rod. S. v rozsahu 4.485,73 € a voči žalovanej Q. Z. Y.. S. berie späť svoj návrh v rozsahu
9.974,30 € a navrhuje, aby súd v tejto časti konanie zastavil. Navrhujú, aby súd vyhlásil tento rozsudok:
Žalovaná Y. P. Y.. S. je povinná uhradiť žalobkyni Q. Š., Y.. S.R. istinu vo výške 13.457,21 € spolu s

úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 23.07.2010 do zaplatenia. Žalovaná Y. P. Y.. S. je povinná
uhradiť žalobcovi E. V. istinu vo výške 13.457,21 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od
23.07.2010 do zaplatenia. Žalovaná Q. Z. Y.. S. je povinná uhradiť žalobkyni Q. Š., Y.. S. istinu vo výške
29.922,92 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 09.08.2010 do zaplatenia. Žalovaná Q.
Z. rod. S. X.e povinná uhradiť žalobcovi E. V.S. istinu vo výške 29.922,92 € spolu s úrokom z omeškania

vo výške 9 % ročne od 09.08.2010 do zaplatenia. Súd konanie čiastočne zastavil.

4. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 8.8.2011 uviedla, že s nárokom žalobcov na vyplatenie
peňažnej náhrady nesúhlasí. Žalobcovia nie sú v tomto spore aktívne legitimovaní na podanie žaloby.
Žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali právny nárok na finančnú náhradu za odpredané pozemky.
Ani citované rozhodnutie štátneho notárstva S. - B. zo dňa X.X.XXXX nezakladá tento ich právny

nárok. Nárok na primeranú finančnú náhradu patrí iba ustupujúcim dedičom, ktorí sú v dohode presne
vymenovaní a to U. S., Q. S.R. U. Q. V.. Zo znenia dohody, ktorú dedičia uzavreli v dedičskom konaní
po poručiteľovi U. S. vyplýva, že právo na náhradu patrí len ustupujúcim dedičom, nie ich právnym
nástupcom. Obsah tejto dohody nie je možné vykladať inak. Žalobcovia nepredložili žiaden relevantný
doklad (osvedčenie o dedičstve alebo potvrdenie o nadobudnutí dedičstva), z ktorého by bol zrejmý

ich právny nárok na túto náhradu. Žalobcovia v žalobe uvádzajú, že sú právnymi nástupcami z titulu
dedenia po smrti Q. S. U. Q. V., Y.. S.. Je toho názoru, že sú oprávnenými dedičmi iba tých hnuteľných
a nehnuteľných vecí, ktoré boli v predmetnom dedičskom konaní po Q. S. U. Q. V.Č. prejednané. Nie
je možné automaticky ich posudzovať ako jediných oprávnených dedičov aj vo vzťahu k uplatňovanej
finančnej náhrade. Vyplatená finančná náhrada, ktorej sa žalobcovia domáhajú, je majetkom, ktorý sa

objavil po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa skončilo konanie o dedičstve po Q. S. a Q. V., Y.. S.Č..
V zmysle § 175x OSP by mal súd vykonať konanie o dedičstve. Až po právoplatnom skončení tohto
konania by mohli navrhovatelia nárok na finančnú náhradu uplatniť na súde. Z uvedených dôvodov bola
žaloba podaná predčasne.

5. Okresný súd Košice I medzitýmnym rozsudkom č.k. 37C 90/2011- 241 zo dňa 17.4.2014 rozhodol,
že základ nároku žalobcov na náhradu zodpovedajúcu ich zákonnému podielu je daný.

6. V dôvodoch rozsudku uviedol, že pôvodné žalované v 1. a v 2. rade ako právne nástupkyne E. S.,
K.. X.X.XXXX (pôvodného výlučného vlastníka predmetnej nehnuteľnosti a povinného z rozhodnutia

Štátneho notárstva Košice - vidiek, č.k. D 491/1972-10 zo dňa 7.9.1972) previedli svoje spoluvlastnícke
podiely k predmetnej nehnuteľnosti na tretiu osobu. Žalobcovia sú právnymi nástupcami z titulu dedenia
po smrti Q. S. U. Q. V., Y.. S., t.j. pôvodných oprávnených (ustupujúcich dedičov) z rozhodnutia
Štátneho notárstva Košice - vidiek, č.k. D 491/1972-10 zo dňa 7.9.1972. Spornou je skutočnosť, či
predmetné rozhodnutie Štátneho notárstva Košice - vidiek, č.k. D 491/1972-10 zo dňa 7.9.1972 zaväzuje

aj právnych nástupcov - dedičov pôvodných účastníkov dohody. Pre posúdenie právnej otázky, či
základ nároku žalobcov na náhradu zodpovedajúcu ich zákonnému podielu je daný, považoval súd za
rozhodujúci obsah právoplatného rozhodnutia bývalého štátneho notárstva a cieľ ním sledovaný, t.j.
spravodlivé vysporiadanie ustupujúcich dedičov s prihliadnutím na podmienky a okolnosti, za ktorých k
tomuto vysporiadaniu došlo. Z rozhodnutia bývalého štátneho notárstva je zrejmé, že prakticky jediným

a rozhodujúcim aktívom po zomrelom poručiteľovi bola poľnohospodárska pôda, o ktorej je všeobecne
známe, že je výrobným faktorom, ktorý sa nespotrebúva a pri riadnom užívaní ani neopotrebúva.
Dôvodnepretomožnopredpokladať,žededičiapoporučiteľovisiuvedomovalijejjedinečnosťahodnotu,
a že len v dôsledku vtedajších právnych úprav ukladajúcich členovi družstva povinnosť združiť pozemky
do spoločného družstevného hospodárenia a presadzujúcich nadobúdanie pôdy v dôsledku dedenia

len jedným z dedičov (§ 23 ods. 1 zák. č. 49/1959 o jednotných roľníckych družstvách a § 40 zák. č.
95/1963 Zb. o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom), rešpektovali také vysporiadanie
dedičstva, pri ktorom sa výlučným vlastníkom všetkej pôdy stal len jeden z nich - právny predchodca
pôvodných žalovaných 1/ a 2/. Ustupujúci dedičia, spoliehajúc sa na právoplatné rozhodnutie orgánu
štátu mohli nadobudnúť presvedčenie o spravodlivom vysporiadaní dedičstva. Rozdelenie náhrady

za pôdu, ktorá pripadla do výlučného vlastníctva jednému z dedičov, v prípade jej scudzenia medzi
ustupujúcich dedičov podľa výšky ich dedičských podielov, predstavovalo, vzhľadom na už uvedené
okolnosti, za ktorých k tejto úprave vysporiadania došlo, spravodlivú alternatívu takému vysporiadaniu
dedičstva (najmä z hľadiska hodnoty pôdy v čase jej scudzenia, ovplyvňujúcu dohodnutú náhradu),pri ktorom by predmet dedičstva pripadol do podielového spoluvlastníctva dedičov podľa výšky ich
dedičských podielov. Vzhľadom na podmienku scudzenia pôdy v budúcnosti je zrejmé, že právo na
náhradu nebolo obmedzené len na osoby ustupujúcich dedičov, ale sa malo týkať aj ich právnych

nástupcov, a tomuto právu zodpovedajúca povinnosť poskytnúť náhradu sa netýkala len toho dediča,
ktorému pripadla pôda do výlučného vlastníctva, ale aj tých jeho právnych nástupcov, ktorí sa stanú jej
vlastníkmi a pripadne im náhrada za pôdu v prípade jej scudzenia. Dôvera občanov v právo priznané
právoplatným súdnym rozhodnutím patrí medzi základné istoty, na ktoré sa možno v demokratickom a
právnom štáte spoliehať. Pretože Slovenská republika je podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky

takýmto štátom, nemôže byť takáto dôvera právnych nástupcov ustupujúcich dedičov v predmetnej veci
sklamaná. Rozhodnutie o vysporiadaní dedičstva v prejednávanej veci, so zreteľom na jeho obsah,
možno považovať za obdobu (analógiu) zmluvy (dohody), ktorá zakladajúc majetkové právo zaväzuje
nielen jej účastníkov, ale aj ich právnych nástupcov, a ktorá im umožňuje domáhať sa práv, resp. nárokov
ňou založených, ak sa stanú splatnými. I keď v rozhodnutí sa neuvádzala konkrétna výška náhrady
ustupujúcim dedičom (a ani sa uvádzať nemohla, lebo vzhľadom na to, že sa mala odvíjať od skutočne

poskytnutej náhrady za pôdu v čase jej scudzenia a nie od jej hodnoty ako predmetu dedičstva, sa
mohla stať známou až v budúcnosti), bola určená takým spôsobom, ktorý pri splnení v ňom uvedenej
podmienky umožňoval jej vyčíslenie bez akýchkoľvek pochybností (rozsudok Najvyššieho súdu SR z
26.11.2003, sp. zn. 5 Cdo 96/2000).

7. Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 6 Co 694/2014 - 279 zo dňa 19.5.2015 potvrdil rozsudok č.k.
37C 90/2011- 241 zo dňa 17.4.2014 vo vzťahu k žalovanej v 1. rade a odmietol odvolanie žalovanej v
2. rade (teraz žalovanej).

8. V dôvodoch rozsudku okrem iného uviedol, že so záverom o prechode práv a povinností z dedičskej

dohody na súčasných účastníkov konania ako právnych nástupcov pôvodných dedičov sa v celom
rozsahu stotožňuje a nemá dôvod odkloniť sa od ustálenej súdnej praxe v tejto otázke. Z právnej vety
vyššie citovaného rozsudku, ktoré bolo uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov SR č. 5/2005 pod č. 45 vyplýva, že rozhodnutie o vysporiadaní dedičstva, podľa ktorého sa
preberateľom dedičstva - poľnohospodárskych pozemkov stáva jeden z dedičov s tým, že v prípade

scudzenia pozemkov za náhradu sa táto rozdelí v rovnakom pomere medzi všetkých dedičov, možno
považovať za obdobu (analógiu) zmluvy (dohody), ktorá zakladajúc majetkové právo zaväzuje nielen
jej účastníkov, ale aj ich právnych nástupcov a ktorá im umožňuje domáhať sa práv, resp. nárokov
ňou založených, ak sa stanú splatnými. Aplikujúc vyššie uvedené rozhodnutie aj na prejednávanú vec
súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že žalobcom vzniklo v rozsahu dedičských podielov

právo na úhradu kúpnej ceny získanej žalovanými za prevod pozemku, a to titulom prechodu tohto
záväzku z E. S. na žalované ako jeho právne nástupkyne. Vzhľadom na podmienku scudzenia pôdy
v budúcnosti uvedenú v dohode o dedičstve je zrejmé, že právo na náhradu nebolo obmedzené
len na osoby ustupujúcich dedičov, ale sa malo týkať aj ich právnych nástupcov a tomuto právu
zodpovedajúca povinnosť poskytnúť náhradu sa netýkala len toho dediča, ktorému pripadla pôda do

výlučného vlastníctva, ale aj tých jeho právnych nástupcov, ktorí sa stanú jej vlastníkmi a pripadne im
náhrada za pôdu v prípade jej scudzenia.

9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán konania a oboznámením sa so žalobou a s vyjadreniami
žalobcov, s vyjadreniami žalovanej, s rozhodnutím Štátneho notárstva Košice - vidiek v Košiciach, č.k. D

491/1972-10 zo dňa 7.9.1972 a s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými stranami a zistil nasledovný
skutkový stav:

10. Z rozhodnutia Štátneho notárstva Košice - vidiek, č.k. D 491/1972-10 zo dňa 7.9.1972 vo
veci prejednania dedičstva po nebohom U. S. súd zistil, že dedičstvo po nebohom U. S. a to

poľnohospodársku pôdu vrátane pozemku zapísanom v pozemnoknižnej vložke Č.. XX ako V.. Č.. XXX/
XX - roľa vo výmere XXXXX Q., preberá na základe dohody dedičov obsiahnutej priamo v predmetnom
rozhodnutí E. S., K.. X.X.XXXX bez náhrady so záväzkom, že ak sa v budúcnosti z tejto pôdy niečo
vykúpi, vyvlastní alebo ináč speňaží, vyplatí ustupujúcim dedičom U. S. Y.. S., Q. S. U. Q. V. Y.. S.
rovnakú čiastku z náhrady odpovedajúcu ich zákonnému podielu do jedného mesiaca po jej prevzatí.

V odôvodnení tohto rozhodnutia sa okrem iného uvádza, že dohoda dedičov neodporuje zákonu a
všeobecnému záujmu, je v záujme soc. poľnohosp. veľkovýroby, nakoľko ku drobeniu pôdy nedochádza
a preto bola schválená.11. Z listu vlastníctva Č.. XXXX G. P. XX.X.XXXX súd zistil, že vlastníkom nehnuteľnosti a to pozemku
evidovaného ako parcela registra „E“ parcelné číslo XXX/XX - orná pôda vo výmere XXXXX Q.,
nachádzajúceho sa v okrese S. H., v obci S.Š. - S., v katastrálnom území S., pôvodne vedeného v

pozemnoknižnej vložke Č.. XX pre katastrálne územie S., je spoločnosť Cleaners s.r.o., Mäsiarska 13,
Košice.

12. Z kúpnej zmluvy zo dňa 4.12.2009 súd zistil, že žalovaná ako predávajúca predáva spoločnosti
Cleaners s.r.o. ako kupujúcemu spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/3 z celku na pozemku evidovaného

ako parcela registra „E“ parcelné číslo XXX/XX - orná pôda vo výmere XXXXX Q., nachádzajúceho sa
v okrese Košice H., B. R. S. - S., v katastrálnom území Krásna a zapísaného na liste vlastníctva Č..
XXXX za kúpnu cenu 119.619,60 eura.

13. Súd vec právne posúdil nasledovne:

14. Podľa ustanovenia § 460 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len
„Občiansky zákonník“) dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

15. Podľa ustanovenia § 579 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka smrťou dlžníka povinnosť nezanikne,
ibaže jej obsahom bolo plnenie, ktoré mal osobne vykonať dlžník. Smrťou veriteľa právo zanikne, ak

bolo plnenie obmedzené len na jeho osobu; zanikne aj právo na bolestné a na náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia.

16. Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 zákona č. 49/1959 Zb. o jednotných roľníckych družstvách v znení
platnom do 31.12.1975 družstevníci sú povinní združiť pozemky včítane lesných a odovzdať ostatné

výrobné prostriedky do spoločného družstevného hospodárenia v rozsahu a za podmienok určených
stanovami.

17. Podľa ustanovenia 40 zákona č. 95/1963 Zb. o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym
notárstvom v znení platnom do 31.3.1982, ak je predmetom dedičstva poľnohospodársky podnik alebo

poľnohospodárska alebo lesná pôda, štátne notárstvo za súčinnosti miestneho národného výboru vedie
dedičov k takej dohode, ktorá by najlepšie vyhovovala potrebám poľnohospodárskej (lesnej) výroby.
Ak by k takejto dohode nedošlo, štátne notárstvo rozhodne o vyporiadaní medzi dedičmi podľa tej istej
zásady.

18. Predmetom konania je nárok žalobkyne v 1. rade proti žalovanej na zaplatenie 29.922.92 eura s
príslušenstvom a nárok žalobcu v 2. rade proti žalovanej na zaplatenie 29.922.92 eura s príslušenstvom
titulom záväzku z dedičskej dohody.

19.Vykonanýmdokazovanímvprejednávanejvecibolonepochybnepreukázané,žeprávnypredchodca

žalovaných E. S. ako jeden z dedičov (syn poručiteľa) po nebohom U. S. ako vlastníkovi (aj) V. Č.. XXX/
XX, Y. W. B. XXXXX m2, zapísanej v pozemnoknižnej vložke XX, S.. Ú.. R. S. K. Z., v podiele 1/2, uzavrel
dohodu s ostatnými dedičmi po poručiteľovi U. S., U. I. W. U.Ž. S., rodenou S. (manželka poručiteľa),
Q. S. (syn poručiteľa) a Q. V., rodenou S. (dcéra poručiteľa), v zmysle ktorej prebral (aj) vyššie uvedenú
poľnohospodársku pôdu v družstevnom obhospodarovaní so záväzkom, že ak sa v budúcnosti z tejto

pôdy niečo vykúpi, vyvlastní alebo ináč speňaží, vyplatí ustupujúcim dedičom U. S., Y. S., Q. S. a Q. V.,
rodenej S. rovnakú čiastku z náhrady zodpovedajúcu ich zákonnému podielu do jedného mesiaca po
jej prevzatí. Vyššie uvedený záväzok je záväzkom z dedičskej dohody, ktorý bol viazaný na odkladaciu
podmienku (scudzenie prevzatej pôdy v budúcnosti).

20. Je nesporné, že Y. P., K.. XX.X.XXXX a žalovaná ako právne nástupkyne E. S., K.. X.X.XXXX
(pôvodného výlučného vlastníka nehnuteľnosti pozemku evidovaného ako parcela registra „E“ V. Č.
XXX/XX - orná pôda vo výmere XXXXX Q., nachádzajúceho sa v okrese S. H., v obci S. - S.Á., v
katastrálnom území S., pôvodne vedeného v V. B. Č.. XX pre katastrálne územie S. a povinného z
rozhodnutia Štátneho notárstva Košice - vidiek, č.k. D 491/1972-10 zo dňa 7.9.1972) previedli svoje

spoluvlastnícke podiely k predmetnej nehnuteľnosti na tretiu osobu. Nespornou je aj skutočnosť, že
žalobcovia sú právnymi nástupcami z titulu dedenia po poručiteľoch Q. S. U. Q. V., Y.. S., t.j. pôvodných
oprávnených (ustupujúcich dedičov) z rozhodnutia Štátneho notárstva Košice - vidiek, č.k. D XXX/XXXX-
XX G. P. X.X.XXXX.21. Rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. 37C/90/2011-241 zo dňa 17.4.2014 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach č.k. 6Co/694/2014-279 zo dňa 19.5.2015 bolo rozhodnuté o základe nároku

žalobcov na náhradu zodpovedajúcu ich zákonnému podielu tak, že tento je daný. Tým bola právoplatne
vyriešená sporná otázka o prechode práv a povinností z dedičskej dohody obsiahnutej v rozhodnutí
Štátneho notárstva S.-B. zo dňa 7.9.1972, Č..S.. P. XXX/XXXX tak, že na súčasné sporové strany ako
právnych nástupcov pôvodných dedičov prešli práva a povinnosti, ktoré vyplývajú z tejto dohody pre
jej účastníkov, t.j. pre dedičov poručiteľa U. S., a teda táto dohoda zaväzuje nielen jej účastníkov, ale

aj ich právnych nástupcov, teda súčasných účastníkov konania (strany sporu). Žalobcom preto patrí
v rozsahu ich zákonných dedičských podielov právo na výplatu časti kúpnej ceny, ktorú za predaj
zdedenej nehnuteľnosti, parcely Č.. XXX/XX, pôvodne zapísanej v pozemnoknižnej vložke XX, S..Ú..
S. K. Z., v súčasnosti zapísanej K. J. XXXX S..Ú.. S., G. Y. P., K.. XX.X.XXXX a žalovaná. Akékoľvek
spochybňovanie tohto nároku z vyššie uvedených hľadísk je preto neprípustné.

22. V ďalšom konaní po rozhodnutí vo veci medzitýmnym rozsudkom súd rozhodoval už len o výške
nároku žalobcov vo vzťahu k obom pôvodným žalovaným, pričom pre rozhodnutie o tejto výške bolo
potrebnéurčiťrozsahzákonnýchdedičskýchpodielovžalobcovakoprávnychnástupcovQ.Š.S.U.Q.V..

23. Žalobcovia v žalobe a počas celého konania žiadali výplatu v rozsahu ich zákonných dedičských

podielov, ktoré vymedzili 1/3-inou a toto vymedzenie je správne z nasledujúcich dôvodov: V zmysle
dedičskej dohody dedičov po U. S., I..X.. E. S., U. S., rodenej S. (manželky poručiteľa), Q. S. U. Q. V.,
Y. S. (E. S., Q. S. U. Q. V. sú deťmi poručiteľa), prebral poľnohospodársku pôdu, okrem iných aj parcelu
Č.. XXX/XX - Y. s výmerou XXXXX Q., zapísanú v pozemnoknižnej vložke 86 v celosti, t.j. v podiele
1/2-ice k celku, ktorého vlastníkom bol U. S., E. S. ako jeden zo štyroch dedičov so záväzkom, že ak k

budúcnosti z tejto pôdy niečo vykúpi, vyvlastní, alebo ináč speňaží, vyplatí ustupujúcim dedičom U. S.,
Q. S. U. Q. V. rovnakú čiastku z náhrady zodpovedajúcu ich zákonnému podielu. Tento zákonný podiel
predstavoval 1/4-inu z dedičstva (predmetom dedenia bola 1/2-ica nehnuteľnosti), teda v prípade, že by
E. S. predal uvedenú nehnuteľnosť, 1/4-ina z kúpnej ceny by zostala jemu a po 1/4-ine by bol povinný
vyplatiť podiel U. S., Q. S. a Q. V., za predpokladu že by k tomuto došlo za života tak E. S., ako aj

ustupujúcich dedičov U. S., Q. S. a Q. V..

24. Právo na výplatu 1/4-iny kúpnej ceny v pomere po 1/3-ine prešlo po smrti U. S. na Q. V., Q. S. a
titulom právneho nástupníctva po synovi E. S. na Y. P. a žalovanú (spolu na obe 1/3 v rovnakom podiele).
Keďže podiel 1/4-iny U. S. sa rozdelil rovnakým dielom medzi jej tri deti, Q. V. tak získala právo na

výplatu voči E. S. (a teda voči Y. P. a žalovanej) po U. S. v rozsahu 1/12-iny z kúpnej ceny (1/3 z 1
predstavuje 1/12), Q. S. taktiež v rozsahu 1/12-iny a Y. P. a žalovaná spolu v rozsahu 1/12-iny, teda
každá po 1/24. Keďže právnou nástupkyňou po Q. S. sa stala Q. Š., žalobkyňa v 1. rade, a právnym
nástupcom po Q. V.S. sa stal E. V., žalobca v 2. rade, prešlo na týchto žalobcov, na každého z nich
právo na výplatu voči E.S. S., a teda voči Y. P. a žalovanej, titulom nároku na výplatu U. S.Á., u každého

z nich v rozsahu 1/12-iny.

25. Právnym nástupcom Q. S. sa stala Q. Š., žalobkyňa v 1. rade, na ktorú prešlo právo výplaty Q. S.
B. E. S., a teda voči Y. P. a žalovanej, v rozsahu 1/4-iny z kúpnej ceny za prevod spoluvlastníckeho
podielu 1/2 k celku.

26. Právnym nástupcom po Q. V. sa stal žalobca v 2. rade, E. V., na ktorého prešlo právo výplaty Q. V.
voči E. S., a teda voči Y. P. a žalovanej, v rozsahu 1/4-iny z kúpnej ceny za prevod spoluvlastníckeho
podielu 1/2 k celku.

27. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobkyňa v 1. rade Q. Š. mala právo na výplatu voči E. S., a teda
voči Y. P. a žalovanej (pôvodným žalovaným v 1. a 2. rade), titulom právneho nástupníctva po Q.R. S. v
rozsahu 1/4-iny a titulom právneho nástupníctva po Q.R. S. aj na podiel, ktorý mal vyplatiť E. S. U. S.Á.,
v rozsahu 1/12-iny a rovnako to bolo aj v prípade žalobcu v 2. rade. Obaja tak majú nárok na výplatu
4/12-ín z celej kúpnej ceny od Y. P. a žalovanej (1/4-ina + 1/12-ina = 3/12 + 1/12, t.j. 4/12), t.j. ich zákonný

podiel predstavuje 1/3-inu z kúpnej ceny získanej predajom podielu E. S., t.j. 1/2-ice nehnuteľnosti.

28. Keďže túto 1/2-icu uvedenej nehnuteľnosti nadobudli Y. P. a žalovaná každá rovnakým dielom, t.j. po
1/4 k celku, sú obe povinné vyplatiť žalobcom v 1. a 2. rade každá z nich 1/3-inu z kúpnej ceny získanejza ich podiel na uvedenej nehnuteľnosti (každá má podiel 1/4, až vyplatením 1/3 z oboch podielov dôjde
k vyplateniu 1/3 z 1/2).

29. Pôvodným žalovaným v 1. a 2. rade (teraz Y. P. U. Q. Z. - žalovanej) vznikla výplatná povinnosť iba
v súvislosti s predajom podielu, ktorí nadobudli po E. S.. Po E. S. nadobudli 1/2-icu nehnuteľnosti každá
v rovnakom podiele, to znamená Y. P. U. Q. Z. nadobudli po 1/4-ine nehnuteľnosti k celku. Výplatná
povinnosť sa preto vzťahuje iba na tento podiel.

30. Žalovaná však predávala podiel v rozsahu 1/3-iny, pretože okrem podielu, ktorý nadobudla po E.
S. (po 1/4-ine k celku), nadobudla podiel na tejto nehnuteľnosti aj titulom dedenia po U. S., ktorá bola
vlastníčkou druhej polovice nehnuteľnosti a po jej smrti sa druhá polovica nehnuteľnosti dedila tak, že
pôvodné žalované v 1. a 2. rade nadobudli podiel po 1/12-ine (t.j. 1/6-ina právom nebohého E. S.Č.),
Q. S. nadobudol podiel 1/6-ina a Q. V. rovnako nadobudla podiel 1/6-iny. Y. P. U. Q. Z. teda celkove
nadobudli podiel po E. S. v rozsahu 1/4-iny k celku, t.j. 3/12-iny a 1/12-inu po U. S., čo spolu predstavuje

4/12-iny, a teda každá z nich bola spoluvlastníčkou nehnuteľnosti v rozsahu 1/3-iny k celku. Predmetom
predaja následne v prípade žalovanej Q. Z. bol celý jej spoluvlastnícky podiel 1/3-ina, ako to vyplýva z
uzavretej kúpnej zmluvy zo dňa 4.12.2009, a tento podiel 1/3-iny predala za 119.619,60 eura.

31. Vychádzajúc zo záveru, že podiel 1/3-iny pozostáva z 1/4-iny po E. S.R. U. G. X/XX-H. V. U. S., t.j.

spolu 4/12-iny boli predané za 119.619,60 eura (a nie 119.691,66 eura ako tvrdia žalobcovia), 1/12-inu
predala za 29.904,90 eura a 3/12-iny, t.j. 1/4-inu po E. S., teda predala za 89.714,70 eura.

32. Žalovaná teda získala za predaj podielu po E. S. sumu 89.714,70 eura, z ktorej je povinná vyplatiť
podiel v rozsahu 1/3-iny obom žalobcom, každému zvlášť, t.j. po 29.904,90 eura.

33. Z výpovede žalovanej vyplynulo, že svoj spoluvlastnícky podiel na predmetnej nehnuteľnosti
zapísanej na liste B. Č.. XXXX, nachádzajúcej sa v katastrálnom území Krásna predala na základe
kúpnej zmluvy zo dňa 4.12.2009 spoločnosti Cleaners, s.r.o., Mäsiarska 13, Košice za kúpnu cenu
119.619,60 eura, ktorá jej bola zaplatená v čase podpisu zmluvy resp. overovania podpisov na zmluve

pred notárom, t.j. 4. decembra 2009.

34. Pokiaľ ide o určenie dňa omeškania žalovanej s plnením peňažného dlhu, súd má za to, že žalovanej
vznikla povinnosť vyplatiť časť tejto kúpnej ceny do jedného mesiaca od jej prevzatia dňa 4.12.2009, do
4.1.2010 (deň splatnosti dlhu). Žalovaná sa teda dostala do omeškania so splnením dlhu dňa 5.1.2010.

Žalobcovia požadujú úroky z omeškania až od 9.8.2010 do zaplatenia. Nad rámec uvedeného súd
uvádza, že nárok na výplatu vznikol až momentom scudzenia nehnuteľnosti a vyplatenia kúpnej ceny
žalovanej, t.j. 4.12.2009, do jedného mesiaca bola žalovaná povinná uskutočniť výplatu a až po uplynutí
jedného mesiaca od prevzatia kúpnej ceny bolo možné právo na súde uplatniť prvý krát, t.j. 5.1.2010.
Žaloba bola podaná dňa 24.8.2010.

35. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom,
má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto
podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

36. Podľa ustanovenia § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom
2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu
omeškania po 31. januári 2013.

37. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 a 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania jeo 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

38. Výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu bola k 5.1.2010 1%.

39. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd preto žalobe v časti

vyhovel a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu vo výške 29.904,90 eura spolu s úrokmi z
omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 29.904,90 eura od 9.8.2010 do zaplatenia a žalobcovi v 2. rade
sumu vo výške 29.904,90 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 29.904,90 eura
od 9.8.2010 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti ohľadne požadovanej istiny nad sumu 29.904,90 eura
u každého zo žalobcov a ohľadne úrokov z omeškania vo výške 9% ročne nad sumu 29.904,90 eura u
každého zo žalobcov žalobu ako nedôvodnú zamietol.

40. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

41. Podľa ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,

súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

42. Podľa ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie
konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

43. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

44. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd

prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

45. Súd o trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 Civilného
sporového poriadku tak, že žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 49,90%.

Predmetom konania boli pôvodne samostatné nároky žalobkyne v 1. rade proti žalovanej na zaplatenie
39.897,22 eura s príslušenstvom a žalobcu v 2. rade proti žalovanej na zaplatenie 39.897,22 eura
s príslušenstvom. Žalobcovia mali vo veci úspech v pomere 74,95% k 25,05% úspechu žalovanej
(žalobcovia celkovo v žalobe žiadali vo vzťahu k žalovanej sumu 79.794,44 eura /39.897,22 eura x 2/,
pričom podaním zo dňa 5.6.2012 vzal každý zo žalobcov bez uvedenia dôvodu žalobu proti žalovanej v

časti o zaplatenie 9.974,30 eura s príslušenstvom späť, čím procesne zavinili zastavenie konania v tejto
časti, a zároveň súd zamietol žalobu v celkovej časti o zaplatenie 36,04 eura s prísl., teda žalobcovia
boli úspešní vo výške 59.809,80 eura, t.j. každý po 29.904,90 eura).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch

písomných vyhotoveniach.
Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.
Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
(ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)

neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, abyuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno

odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť

len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho
obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred
súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie
exekúcie označí oprávnený (ust. § 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak
osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (ust. § 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).