Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, May 5, 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 14C/42/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7103899425
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Brondoš

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7103899425.31

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Borisom Brondošom v právnej veci žalobcov 1/ T. L., M.

XX.XX.XXXX,Q.Č.K.Č..XX,B.J.X/L.L.,M..XX.X.XXXX,Q.Č.K.Č..XX,B.,obochzastúpenýchJUDr.
Jozefom Chmurom, advokátom so sídlom v Košiciach, Zvonárska 8, proti žalovanému JUNEX, s.r.o., I.
Olbrachta 900/6, Trenčín, IČO: 46 516 859, zastúpenému JUDr. Ľudmilou Raffáčovou, advokátkou, so
sídlom v Košiciach, Mäsiarska 4, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Žalobu zamieta.

Žalovanému priznáva náhradu trov konania vo výške 9.442,22 eura, ktorú sú žalobcovia v l. a 2.

rade povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet právnej zástupkyne žalovaného JUDr. Ľudmily
Raffáčovej, advokátky so sídlom Mäsiarska č. 4, Košice do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca v 1. rade sa žalobou podanou na tunajší súd 22.1.2003 domáhal, aby súd určil, že vlastnícke
právo k pozemku parc. Č.. XXXX/X, záhrada o výmere 376 m2 , zapísanej na LV č. XXX, kat. úz. Košice
- Severné mesto sa určuje v prospech žalobcu z právneho titulu vydržania, vlastnícke právo k parcele
č. XXXX, zastavané plochy o výmere 59 m2 , zapísanej na LV Č.. XXX, kat. úz. B. - P. L., žalovaným
zaniká a časť parcely, ktorá bola vo vlastníctve žalobcu sa zapíše spätne v jeho prospech.

Uznesením zo dňa 14.3.2007 č.k. 14C/42/2003-72 súd pripustil, aby do konania na strane žalobcu
pristúpila žalobkyňa v 2. rade.

Uznesením zo dňa 12.11.2007 č.k. 14C/42/2003-134 súd pripustil zmenu žalobného návrhu v
súlade s písomným návrhom žalobcov zo dňa 1.10.2007, ktorým žiadali určiť, že sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti parc. Č.. XXXX/X, záhrada o výmere 376 m2, zapísanej na LV Č.. XXX,
okres B. I., G. B. - P., B.. Ú.. B. - P. L., v podiele 1/1 z dôvodu, že túto užívali nerušene od 17.4.1969

do roku 2002.

Právni predchodcovia žalovaného (manželia L.) žiadali žalobu zamietnuť. Tvrdili, že žalobcovia už v roku
1968 vedeli, že právni predchodcovia žalovaných neboli vlastníkmi pozemku parc. Č.. XXXXX/X, ale len
jeho spoločnými osobnými užívateľmi a že ho užívali v celosti nerušene aj po roku 1968. Žalobcovia mali
najneskôr 31.5.1968 vedomosť o tom, že pôvodná parcela č. XXXXX vlastnícky patrí československému
štátu, keďže v ten deň žalobca v 1. rade žiadal MsNV v Košiciach, odbor výstavby o súhlas s prevedením

novej parcelácie, ktorý mu bol udelený rozhodnutím č. F.. XXXX/XX-W. dňa 10.6.1968. Aj z tohto
rozhodnutia žalobcovia vedeli, že si nad výmeru 800 m2 nemôžu zväčšiť pozemok parc. č. XXXXX/
X, ktorý mali v osobnom užívaní na základe jeho pridelenia finančným odborom Mestského národného
výboru v Košiciach Č.. B.-XXX/XXXX-R. zo dňa 21.7.1965. Vedeli, že vlastníkom tohto pozemku isusediacich pozemkov bol československý štát, ktorý nikdy svojim rozhodnutím neprivodil vznik práva
osobného užívania spornej parcely pre žalobcov, pričom ani po roku 1992 sa žalobcovia ako vlastníci
sporného pozemku nesprávali, keď ani v konaní pred Okresným úradom Košice I Č..T.. Ž.-XXXX/XX-B.

pri zriaďovaní vodovodnej prípojky cez dotknutú nehnuteľnosť žalovanými nevzniesli žiadne námietky.

Rozsudkom zo dňa 14.11.2008 č.k. 14C/42/2003-285 súd žalobu zamietol ako nedôvodnú dospejúc
k záveru, že žalobcovia v súdnom konaní nepreukázali, že nadobudli vlastnícke právo k dotknutej
nehnuteľnosti vydržaním, keďže nepreukázali právny titul vstupu do oprávnenej držby, ani splnenie

ďalších podmienok kvalifikovanej držby, a to jej oprávnenosť a dobromyseľnosť po zákonom stanovenú
dobu. Úspešným žalovaným priznal náhradu trov konania.

Odvolací súd uznesením zo dňa 26.8.2009 č.k. 2Co/132/2009-333 o odvolaní žalobcov proti rozsudku
rozhodol tak, že rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pretože súd vec
nesprávne právne posúdil. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že názor súdu prvého stupňa o nemožnosti

vydržania spornej parcely je nezdôvodnený náležite. Na doplnenie odvolací súd uviedol, že na č. l. 232
sa nachádza kópia vyjadrenia Mestského národného výboru odboru výstavby v Košiciach, ktorý súhlasil
s prevedením parcelácie podľa vyznačenia (modro a červeno) v geometrickom pláne zo dňa 17.4.1969 a
že zákres sa zhoduje s rozhodnutím odboru výstavby zo dňa 10.6.1968. Na č.l. 13 sa nachádzajú kópie a
tozápisnicazodňa10.júna1968spísanánaodborevýstavbyMestskéhonárodnéhovýboruvKošiciach,

v ktorej je uvedené, že Stredisko geodézie v Košiciach bude požiadané, aby podľa geometrického plánu
č. 1640/65 zo dňa 24.1965 bolo prevedené nové zameranie na útraty majiteľov uvedených parciel. Tento
geometrický plán sa však v spise nenachádza. Ďalej je potrebné skúmať aj vierohodnosť kópie snímky
z mapy z 24.7.1974, na ktorej je vedená parc. Č.. XXXXX/X pod samostatným číslom a vyznačená
hraničnými čiarami. Všetky uvedené skutočnosti spochybňujú potom záver súdu prvého stupňa o tom,

že nemohlo dôjsť k vydržaniu nehnuteľnosti, preto odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil
rozsudok a vec vracia na ďalšie konanie, pretože je toho názoru, že súd prvého stupňa vec nesprávne
právne posúdil, keď dospel k záveru, že uvedená parcela nemohla byť predmetom vydržania, a potom
nedostatočne zistil skutkový stav, pokiaľ ide o vydržaciu dobu po 1.1.1992. V súvislosti s týmto dátumom
je potrebné zohľadniť aj to, že z ust. § 134 Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť, aby nebolo možné

prihliadnuť k dobe, po ktorú mal oprávnený držiteľ pozemok v držbe pred 1. januárom 1992.

Po vrátení veci súdu prvého stupňa žalobcovia vo svojich vyjadreniach i v podaní zo dňa 12.12.2012
doplnili, že dohoda susedov na geometrickom pláne Č.. XXX-XX-XXXX/X zo dňa 17.4.1969 (ďalej len
„Y. S. XX.X.XXXX“), na ktorom súčasne graficky vyznačili zmeny na ktorých sa dohodli, bola spísaná

po rokoch rôznych úprav jednotlivých parciel a jej výsledkom mala byť kompenzácia pre žalobcov vo
forme prevodu práv k časti záhrady parc. Č.. XXXXX/X o výmere 376 m2 (dnes parcela Č.. XXXX/X),
čím sa zároveň vyriešil susedský spor. Všetci susedia dohodu rešpektovali a správali sa tak, ako je v
dohode uvedené, čo preukazujú výpovede svedkov Q.. T. L., Š. C., Š. G., I. A. a R. F.. Nakoľko s ich
dohodou následne vyjadril dňa 8.8.1969 súhlas MsNV v Košiciach, odbor výstavby, ako je zrejmé zo

zápisu na zadnej strane Y. S. XX.X.XXXX, odvolávajúci sa na závery rozhodnutia odboru výstavby MsNV
v Košiciach zo dňa 10.6.1968, číslo F..XXXX/XX-W., žalobcovia sa spoliehali na správnosť a zákonnosť
postupu štátneho orgánu a oprávnene sa domnievali, že spornú parcelu dostali do svojho osobného
užívania výmenou, čo založilo ich dobromyseľnosť. Nakoľko dotknutá nehnuteľnosť je zapísaná na LV
Č.. XXX a iný dôkaz o jej vzniku okrem žalobcami predloženého Y. S. XX.X.XXXX neexistuje, je možné

podľa žalobcov prijať jediný záver a to, že sporná parcela vznikla na základe GP zo 17.4.1969. Poukázali
pritom na nález Ústavného súdu Českej republiky, zo dňa 25.4.2000, sp. zn. I. ÚS 28/99. Uviedli, že
podmienky ustanovené v § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka splnili už dňa 1.1.1992, keďže v čase
odo dňa 17.4.1969, resp. dňa 8.8.1969, do 1.1.1992 užívali spornú parcelu nepretržite 22 rokov a 8
mesiacov. V deň podania žaloby 9.12.2002 dokonca 33 rokov.

Právni predchodcovia žalovaného (manželia L.) vo svojich písomných i ústnych vyjadreniach
predovšetkým namietali, že rozhodnutie MsNV, odbor výstavby Výst. XXXX XX-W. zo dňa 10.6.1968,
ktoré umožňovalo nové zameranie pozemkov, nemá charakter dohody o osobnom užívaní, ani nespĺňa
požiadavky rozhodnutia, ktorým by sa privodil nárok na uzatvorenie takej dohody. Pre jeho neurčitosť nie

je možné z neho odvodzovať nárok k časti pozemku, ktorá nebola graficky ani právne odčlenená a preto
nebolaspôsobilýmobjektomdržby.Poukázalivtejtosúvislostinaobsahlistu,ktorýprávnipredchodcovia
žalovaných zaslali stredisku geodézie na vymeranie prístupových schodov v marci 1969, ktoré následne
vyhotovilo Y. S. XX.X.XXXX. Dohodu spísanú na Y. S. XX.X.XXXX označili za falsum vzhľadom napochybnosti o pravosti podpisu V. A. (právnej predchodkyne žalovaných), za falsum označili i udelenie
súhlasu s parceláciou na zadnej strane GP z 17.4.1969 pre nedostatok formy („trojvetovým prípisom
bez hlavičky, bez označenia orgánu, ktorý ho vydal, bez adresáta, bez odôvodnenia, bez uvedenia

pracovníka, ktorý tento úkon vydal, očividný rozpor s enunciátom rozhodnutia, o ktorom úradník tvrdí, že
sa zhoduje so zákresom modrou a červenou, s pečiatkou orgánu, aká sa podľa vedomostí žalovaných
začala používať až po roku 1975“) a geometrický plán č. 1640/65 za nikdy neexistujúci. Napokon
túto dohodu mali za absolútne neplatný úkon, pretože žalobkyňa v 2. rade nie je v poznámke ani
uvedená ani podpísaná, a žalobca v 1. rade, jej manžel, ju nemohol zastupovať, keďže sa nejednalo

o bežnú záležitosť so správou majetku, ktorý tvorí bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Fyzické
osoby uvedené na Y. S. XX.X.XXXX uzatvárajúce dohodu (T. B., T. L., T. A. J. L. V.) právne nemohli
pozemky v osobnom užívaní si vzájomne zamieňať, o žiadosti žalobcu podanej dňa 31.5.1968, aby mu
MsNV v Košiciach, finančný odbor k pozemku parc. Č.. XXXXX/X pričlenil ďalšiu časť, bol oprávnený v
merite veci rozhodnúť len finančný odbor MsNV v Košiciach, o čom mal žalobca v 1. rade vedomosť,
lebo už v roku 1965 mu bolo zriadené právo osobného užívania k pozemku XXXXX/X. Za nevierohodné

preto označili jeho tvrdenie o nevedomosti o forme právneho úkonu, akým sa v roku 1969 nadobúdalo
osobné užívanie. Mali za to, že žalobcovia sa bez primeraného dôvodu spoliehali, že ich vstup do držby
práva osobného užívania zakladá súhlas štátu zo dňa 8.8.1969, daný vo forme vyjadrenia na zadnej
strane Y. S. XX.X.XXXX a pokiaľ aj mohli byť subjektívne v dobrej viere od 8.8.1969, potom ich dobrá
viera zanikla v roku 1973, kedy štát previedol právo osobného užívania na žalovaných. Tvrdili ďalej, že

žalobcovia spornú časť pozemku neužívali ani neupozornili žalovaných na odčlenenie spornej parcely
ešte pred tým, než žalovaní nadobudli právo osobného užívania k celej parcele, naopak, rešpektovali
stav po prevode práva osobného užívania v roku 1973 k pozemku parc. Č.. XXXXX/X v celosti. V
čase, keď žalovaným vzniklo právo osobného užívania k celej parcele Č.. XXXXX/X, reálne ani právne
neexistovala sporná parcela Č.. XXXX/X - záhrada o výmere 376m2, čo podľa žalovaných potvrdzuje aj

stanovisko Katastrálneho úradu v Košiciach, Správa katastra Košice I z 19.5.2002, sp. zn. X-108/2001,
v ktorej sa uvádza (ako odpoveď na reklamáciu žalobcu), že „zápisnica z odboru výstavby č. F.. XXXX/
XX-W. z 10.6.1958, geometrický plán Č.. XXX-XX-XXXX/X S. R. XX.X.XXXX a rozhodnutie MsNV v B.,
odboru výstavby - prevedenie nového zamerania pozemkov sa v zbierke listín nenachádzajú a neboli
zapísané do listu vlastníctva Č.. XXX, kde užívateľom bol T. L., ani do listu vlastníctva Č.. XXX, kde boli

užívateľmi v tom čase T. A. a V. D.. W.“. Uviedli, že žalobcovia neboli ani do roku 1992 a ani po roku
1992 oprávnenými držiteľmi pozemku, pretože mali vedomosť o skutočnom vlastníkovi pozemku, ktorým
bol čsl. štát, mali vedomosť o skutočnom rozmere pozemku prideleného im do osobného užívania vo
výmere 753m2, sporný pozemok užívali do roku 1973 výlučne právni predchodcovia žalovaných a od
roku 1973 až doteraz žalovaní. Žalovaní vstúpili v roku 1973 reálne v prírode do úžitku celej parcely Č..

XXXXX/X - záhrada o výmere 2733m2, pričom sporná časť pozemku bola jej súčasťou, a keďže bola
oplotená, oplotenie bolo tiež predmetnom kúpy od právnych predchodcov. Poukázali, že na spornom
pozemku mali právni predchodcovia žalovaných vybudovanú žumpu slúžiacu domu č. súp. XXXX, ktorú
žalovaní odkúpili v roku 1973 spolu s domom, pričom na svoje náklady vykonali preložku kanalizácie,
ktorá viedla dovtedy cez pozemok XXXXX/X a to tak, aby bola odklonená a viedla len cez pozemok v

osobnom užívaní žalovaných, a to v tej časti pozemku, ktorá je predmetom sporu a potom vyvedená
kanalizácia cez susedný pozemok parc. Č.. XXXXX.

Okresný súd Košice I rozsudkom č.k. 14C/42/2003-676 zo dňa 31.1.2013 určil, že žalobca v 1. rade a
žalobkyňa v 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - parcely číslo XXXX/X - záhrada

o výmere 376 m2, zapísanej na liste vlastníctva číslo XXX, okres B. I., G.: B. - P., katastrálne územie
P. L., v podiele 1/1.

Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 17.4.2014 č.k. 2Co/191/2013-733 o odvolaní žalovaných
proti rozsudku rozhodol tak, že rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že je toho názoru, že ak súd prvého stupňa vo svojom odôvodnení
neuviedol prečo z výpovedí svedkov, ktorých vypočul ešte pred prvým zrušujúcim uznesením teraz
vyvodil iný právny záver, ako v predchádzajúcom rozhodnutí, rozhodnutie sa stalo v tejto časti
nepreskúmateľným a ak je rozhodnutie nepreskúmateľné, došlo k odňatiu možnosti konať účastníkov
pred súdom.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a svedkov a oboznámením sa s návrhom a
vyjadreniami žalobcov, s vyjadreniami pôvodných žalovaných, s vyjadrením žalovaného, s listami
vlastníctva a s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi a zistil nasledovný skutkový stav:Z listu vlastníctva Č.. XXX zo dňa 20.9.2007 na č.l. 129 súd zistil, že bezpodielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti vedenej Katastrálnym úradom F. B., zapísanej na liste vlastníctva číslo XXX,

nachádzajúcej sa v katastrálnom území P. L., F. G. B. - P., F. G. B. I., a to pozemku evidovaného ako
parcela registra "C" parcelné číslo XXXX/X - záhrady vo výmere 376 m2 boli L.. J. L., M.. XX.X.XXXX,
Q. B., Č. K. Č.. XX J. J. L., D.. U., M.. XX.X.XXXX, bytom B., Č. K. Č.. XX.

Z listu vlastníctva č. XXXXX súd zistil, že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti vedenej Katastrálnym

úradom F. B., zapísanej na liste vlastníctva číslo XXXXX, nachádzajúcej sa v katastrálnom území P. L.,
v obci B. - P., v okrese B. I., a to pozemku evidovaného ako parcela registra "C" parcelné číslo XXXX/
X - záhrady vo výmere 376 m2 je spoločnosť JUNEX, s.r.o., I. Olbrachta 900/6, Trenčín, IČO: 46 516
859 - žalovaný.

Súd vec právne posúdil nasledovne:

Podľa ustanovenia § 127 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.3.1983
v osobnom vlastníctve sú predovšetkým príjmy a úspory z práce a zo sociálneho zabezpečenia. V
osobnom vlastníctve sú ďalej najmä veci domácej a osobnej potreby, rodinné domčeky a rekreačné
chaty.

Podľa ustanovenia § 133 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.3.1983
osobné vlastníctvo k veci možno nadobudnúť kúpou, darom alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím
štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa ustanovenia § 134 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do
31.3.1983 k zmluve o prevode nehnuteľnosti je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom. Vlastníctvo
prechádza registráciou zmluvy.

Podľa ustanovenia § 135 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.3.1983

ak ide o nadobudnutie vlastníctva rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom
určeným, a ak nie je určený, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

Podľa ustanovenia § 198 ods.1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do
31.3.1983 právo osobného užívania pozemkov slúži na to, aby si občania na pozemkoch, ku ktorým sa

právo zriadi, mohli vystavať rodinný domček, rekreačnú chatu alebo garáž alebo zriadiť záhradku; toto
právo možno zriadiť aj k pozemkom, na ktorých sú už tieto stavby vystavané alebo záhradky zriadené.
Právo osobného užívania nie je časovo obmedzené a prechádza na dediča. Právo osobného užívania
sa zriaďuje za úhradu; bezplatne sa zriaďuje, len ak to ustanovuje osobitný predpis.

Podľa ustanovenia § 199 ods.1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom
do 31.3.1983 právo osobného užívania môže sa zriadiť len k pozemkom, ktoré sú v socialistickom
spoločenskom vlastníctve a ktoré sú podľa územných plánov alebo územných rozhodnutí určené na
výstavbu rodinných domčekov, rekreačných chát alebo garáží alebo na zriaďovanie záhradiek. Pôda
určená na iné účely, najmä poľnohospodárska pôda, nesmie sa na zriadenie práva osobného užívania

použiť.

Podľa ustanovenia § 199 ods.1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom
do 31.3.1983 právo osobného užívania môže sa zriadiť len k pozemkom, ktoré sú v socialistickom
spoločenskom vlastníctve a ktoré sú podľa územných plánov alebo územných rozhodnutí určené na

výstavbu rodinných domčekov, rekreačných chát alebo garáží alebo na zriaďovanie záhradiek. Pôda
určená na iné účely, najmä poľnohospodárska pôda, nesmie sa na zriadenie práva osobného užívania
použiť.

Podľa ustanovenia § 202 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.3.1983

právo osobného užívania pozemku nemožno zmluvne prevádzať. Prechod práva užívania zastavaného
pozemku pri prevode stavby upravuje ustanovenie § 218.Podľa ustanovenia § 205 a § 206 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom
do 31.3.1983 rozhodnutím o pridelení pozemku do osobného užívania vznikne občanovi právo, aby
sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku. Rozhodnutie vydáva okresný národný výbor.

Na podklade pridelenia pozemku do osobného užívania uzavrie dohodu o zriadení práva osobného
užívania s občanom národný výbor alebo organizácia, ktoré majú pozemok v správe, alebo organizácia,
ktorá je vlastníkom pozemku. Dohoda musí mať písomnú formu; je k nej potrebná registrácia štátnym
notárstvom. Právo osobného užívania pozemku vznikne registráciou dohody na štátnom notárstve.
Dohoda musí obsahovať najmä označenie pozemku prideleného do osobného užívania, účel a rozsah

užívania a výšku úhrady.

Podľa ustanovenia § 61 až 65 zákona č. 95/1963 Zb. o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym
notárstvom (notársky poriadok) v znení účinnom do 31.3.1983 na registráciu zmluvy je príslušné štátne
notárstvo, v obvode ktorého je nehnuteľnosť, ktorej sa zmluva týka. Ak sú nehnuteľnosti, ktoré sú
predmetom zmluvy, v obvode niekoľkých štátnych notárstiev, vykoná každé z nich konanie o registrácii

zmluvy, pokiaľ ide o nehnuteľnosť, ktorá je v jeho obvode. Konanie o registrácii, účastníkmi ktorého
sú účastníci zmluvy, štátne notárstvo začne na ohlásenie ktoréhokoľvek z nich. Ak účastník zmluvy
o obmedzení prevodu nehnuteľnosti ohlási, že obmedzenie prevodu zaniklo, štátne notárstvo tieto
údaje preskúma ako pri registrácii zmluvy (§ 63). Účastníci zmluvy ohlásia zmluvu na registráciu
príslušnému štátnemu notárstvu; ak má zmluvu registrovať niekoľko štátnych notárstiev, stačí ohlásenie

ktorémukoľvek z nich. Zmluva sa ohlasuje na registráciu predložením jej prvopisu a ďalej dvoch
odpisov pre každé štátne notárstvo vykonávajúce registráciu. Štátne notárstvo preskúma, či je zmluva,
ktorá bola ohlásená na registráciu, platná, najmä či sa svojím obsahom neprieči zákonu alebo ho
neobchádza alebo inak neodporuje záujmom spoločnosti. Za tým účelom štátne notárstvo tiež vždy
vyžiada stanovisko miestneho národného výboru obce, kde je nehnuteľnosť. Účastníci sú povinní

preukázať štátnemu notárstvu skutočnosti potrebné na preskúmanie platnosti zmluvy; túto povinnosť
majú i vtedy, ak štátne notárstvo uskutočňuje konanie bez ich ohlásenia. Ak nemožno tieto skutočnosti,
najmä oprávnenie účastníka nakladať nehnuteľnosťou, preukázať inak, treba predložiť o nich písomné
vyhlásenie účastníka. Štátne notárstvo ďalej preskúma predovšetkým na podklade zápisov v evidencii
nehnuteľností (pozemkovej knihe) a za pomoci účastníkov právneho úkonu, ako aj tých, ktorí majú k

nehnuteľnosti nejaké práva, stav tiarch viaznúcich na nehnuteľnosti a nalieha na účastníkov právneho
úkonu, aby záväzky, ktorých sa tieto obmedzenia a ťarchy týkajú, pokiaľ už nestratili význam, uspokojili,
alebo aby nadobúdateľ nehnuteľnosti prevzal príslušné ťarchy viaznúce na nehnuteľnosti. Na ten účel
štátne notárstvo určí účastníkom primeranú lehotu. Ak štátne notárstvo na zmluve nezistí nedostatky,
prípadne ak sa tieto nedostatky v primeranej lehote určenej štátnym notárstvom odstránili, a ak niet

dôvodu pre postup uvedený v odseku 2, štátne notárstvo zmluvu registruje. Ak nie sú splnené podmienky
pre registráciu, štátne notárstvo rozhodne, že registráciu odmieta, a prvopis zmluvy s ostatnými
predloženými dokladmi vráti ohlasovateľovi, len čo rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Rozhodnutie
o registrácii štátne notárstvo vyznačí na prvopise zmluvy s doložkou, že dňom, ktorý je v nej uvedený,
nastávajúprávneúčinkyregistrácie.Prvopiszmluvyštátnenotárstvovrátiohlasovateľovi.Zároveňštátne

notárstvo zašle overený odpis zmluvy s vyznačením jej registrácie príslušnému orgánu Ústrednej správy
geodézie a kartografie v okrese (ďalej len "orgán geodézie"). Štátne notárstvo vedie zbierku overených
odpisov registrovaných zmlúv. Ak zanikne obmedzenie viaznúce na nehnuteľnosti, štátne notárstvo na
návrh to vyznačí na prvopise zmluvy i na jej odpise založenom v zbierke registrovaných zmlúv a oznámi
to orgánu geodézie s poukazom na registrovanú zmluvu.

Podľa ustanovenia § 135a ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom
od 1.4.1983 do 31.12.1991 vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane
občan, ktorý má nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať
rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému

bremenu ( § 132a ods. 2). Ak ide o pozemok alebo jeho časť, ktorý má občan nepretržite v držbe (§
132a ods. 1) desať rokov a ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania (§ 199 ods. 1),
nadobúda vlastníctvo k pozemku alebo k jeho časti štát; občan nadobúda právo, aby sa s ním uzavrela
dohoda o osobnom užívaní pozemku v rozsahu uvedenom v § 200. Ak výmera pozemku je väčšia
než najvyššia prípustná výmera podľa § 200 a ak podľa územného plánu alebo územného rozhodnutia

možno prenechať do osobného užívania viac častí tohto pozemku, má občan právo vybrať si len jednu z
týchto častí, ku ktorej sa potom ako k samostatnému pozemku dohodou zriadi právo osobného užívania.
Takto však nemôže nadobudnúť vec z majetku v socialistickom vlastníctve alebo vec, ku ktorej má
socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov. Takto nemožno nadobudnúť aniprávo k pozemku, ktorý je v socialistickom vlastníctve alebo ku ktorému má socialistická organizácia
právo užívania podľa osobitných predpisov. Do doby podľa odsekov 1 a 2 si občan môže započítať
dobu, po ktorú jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe alebo nepretržite vykonával právo

zodpovedajúce vecnému bremenu.

Podľa ustanovenia § 132 a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení platnom od
1.4.1983 do 31.12.1991, kto s vecou zaobchádza ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti je
dobromyseľný, že mu vec patrí, má - pokiaľ nie je ustanovené inak - obdobné práva na ochranu, ako

má vlastník.

Podľa ustanovenia § 134 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení platnom od
1.1.1992 oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov,
ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa ustanovenia § 129 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení platnom od
1.1.1992 držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

Podľa ustanovenia § 130 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení platnom od
1.1.1992, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí,

je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa ustanovenia § 872 ods. 1, 5 a 6 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení platnom
od 1.1.1992 právo osobného užívania pozemku vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku
dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, mení sa dňom účinnosti tohto zákona na vlastníctvo fyzickej

osoby. Ustanovenie § 8 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku tým nie je dotknuté. Ak predo dňom účinnosti tohto zákona vzniklo
občanovi právo, aby s ním bola uzavretá dohoda o osobnom užívaní pozemku, ale do účinnosti tohto
zákona už nedošlo k dohode, prípadne k jej registrácii právoplatným rozhodnutím štátneho notárstva,
vzniká oprávnenému právo na uzavretie kúpnej zmluvy k pozemku, ktorého sa týkalo rozhodnutie o

pridelení pozemku do osobného užívania. Ak oprávnený neuplatní svoje právo do jedného roka od
účinnosti tohto zákona, právo zanikne. Ak k uzavretiu kúpnej zmluvy nedôjde, nie je dotknuté právo na
vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 451 a nasl.). Ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku
podľa tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na
uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej

právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.

Na základe vykonaného dokazovania a citovaných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba nie je
dôvodná a žalobcovia nepredložili na preukázanie svojich tvrdení relevantné dôkazy.

Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného a
to k pozemku evidovaného ako parcela registra "C" parcelné číslo XXXX/X - záhrady vo výmere 376 m2
nachádzajúceho sa v katastrálnom území P. L., v obci B. - P., F. G. B. I., vedeného Okresným úradom
F. B., Katastrálnym odborom na liste vlastníctva číslo XXXXX.

Pokiaľ ide o preukázanie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe /§ 80 písm. c) O.s.p./,
má súd za to, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k spornej
nehnuteľnosti, pretože takéto určenie by zlepšilo ich právne postavenie.

Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je (určovacie

žaloby), sú po procesnej stránke skutočnosti, že účastníci majú vecnú legitimáciu a že na určení je
naliehavý právny záujem. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je či
nie je, má ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. Naliehavý právny
záujem na určení je daný hlavne tam, kde by sa bez tohoto určenia jeho právne postavenie stalo neistým
alebo kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu.

Ak žalobca navrhuje určenie svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, je na požadovanom určení
vždy naliehavý právny záujem, ak má byť súdne rozhodnutie určujúce vlastnícke právo zaznamenanédo katastra nehnuteľností a týmto spôsobom dosiahnutý stav súladu (zhody) medzi právnym stavom a
stavom zapísaným (evidovaným) v katastri nehnuteľností.

Ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník spornej nehnuteľnosti, žalobca má
naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva, lebo len také súdne rozhodnutie môže
byť aj podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností (Rozsudok Najvyššieho súdu
SR, sp.zn. 1Cdo 56/2003).

Zo skutkových zistení má súd za preukázané, že v roku 1965 došlo k rozdeleniu pozemku parc. č. 11391.
Dňa 8.7.1965 bol pozemok zameraný a vyhotovený geometrický polohopisný plán Č.. XXX-XXXX-X,
schválený odborom výstavby MsNV v B. dňa 13.7.1965 (čl. 11, 12). Právni predchodcovia žalovaného,
T. A. a jeho manželka V., rodená W., sa stali vlastníkmi rodinného domu súp. Č.. XXXX postaveného na
pozemku parc. Č.. XXXXX/X a osobnými užívateľmi pozemku parc. Č.. XXXXX/X o výmere 2.733 m2
na základe Dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku, ktorá bola súčasťou kúpnej zmluvy

uzavretej dňa 30.11.1965 medzi manželmi A. a Bytovým podnikom mesta Košice, majúcom v správe
tento rodinný dom (vlastnícky patriaci čsl. štátu). Dohoda o zriadení práva osobného užívania pozemku
bola schválená finančným odborom Mestského národného výboru F. B. dňa 9.12.1965 a registrovaná
dňa 17.12.1965. Na žiadosť žalobcu zo dňa 3.5.1965 mu bol rozhodnutím ONV, finančný odbor F. B.
zo dňa 21.7.1965 podľa § 205 ods. 1 vtedy platného Občianskeho zákonníka pridelený pozemok parc.

Č.. XXXXX/X, kat. úz. B.I. vo výmere 753 m2, vo vlastníctve čsl. štátu a v správe Bytového podniku
mesta Košíc na výstavbu rodinného dom a Dohodou zo 7.3.1966, registrovanou dňa 23.3.1966 pod D.
bolo zriadené pre žalobcu právo osobného užívania k tomuto pozemku za úhradu 1506,- Sk. Žalobca
podal dňa 31.5.1968 žiadosť na MsNV F. B., finančný odbor na udelenie súhlasu o pričlenenie ďalšej
časti k pozemku parc. č. XXXXX/X tak, aby celková výmera bola aspoň 800 m2. Dňa 10.6.1968 bola

napísaná na MsNV v Košiciach, odbor výstavby pod č. F.. XXXX XX-W. za prítomnosti V. A.A., T. W. a
žalobcu zápisnica. Zo zápisnice vyplýva, že žalobca žiadal „prítomných susedov o povolenie pričlenenia
časti pozemku o rozmeroch 13,00 x 45 m2 západne od starého stojaceho domu“, keďže po vymedzení
prístupovej cesty (vstup do domu) a po úprave terénu mu zostane 619 m2, na ktorej časti musí stavať
oporné múry. Prítomní (V. A. a T. W.) súhlasili s pričlenením novej časti, avšak za podmienky, že žalobca

im povolí vytvoriť si prístupovú cestu od Č. E. k domu v šírke cca 2 m. Štátny orgán („vedúci úkonu“)
oboznámil prítomných, že podľa ich návrhu bude požiadané Stredisko geodézie F. B., aby podľa Y. Č..
G..XXXX/XXXX zo dňa 24.6.1965 bolo vykonané nové zameranie parciel. Dňa 10.6.1968 bolo vydané
rozhodnutie Č..F..XXXX XX-W. vo veci žalobcu a V. A. - prevedenie nového zamerania pozemkov, z
ktorého vyplýva, že odbor výstavby MsNV F. B. po prešetrení žiadosti žalobcu a po kladnom vyjadrení V.

A., súhlasil s prevedením nového zamerania pozemkov parc. Č.. XXXXX J. XXXXX/X v kat. úz. mesta B.
podľa priloženého snímku z kat. mapy č. XXXX/XXXX zo dňa 24.6.1965 s tým, že novovytvorená parcela
nesmie presahovať 800 m2. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že „pričlenenie časti pozemku
k parc. Č.. XXXXX/X, ako aj vytvorenie prístupovej cesty k parc. Č.. XXXXX je z hľadiska stavebného,
ako aj v záujme dobrého susedského vzťahu potrebné a keďže toto bolo opomenuté pri prevádzaní

parcelácie v roku 1965“. Východoslovenský krajský národný výbor F. B., odbor výstavby o odvolaní
proti rozhodnutiu MsNV F. B., odbor výstavby č. F..XXXX/Hr. zo dňa 10.6.1968 rozhodol rozhodnutím z
31.1.1969, č. Výst. XXXX/XXXX-I.. tak, že odvolaniu strán nevyhovel z dôvodu, že rozhodnutím MsNV
F. B., odbor výstavby číslo: F..XXXX/Hr. zo dňa 10.6.1968 sa „zabezpečuje doriešenie majetkoprávnych
otázok a sporu susedov na podklade geometrického plánu, ktorý je východzím podkladom pre riešenie

problému, ... je nutné doriešiť aj vážne technicko-územnícke úpravy, ktoré vo vydanom rozhodnutí MsNV
F. B. nie sú zahrnuté ... z týchto dôvodov žiadame MsNV - OV F. B., aby vo veci zaviedol nové konanie a
vydal k pôvodnému rozhodnutiu dodatok so zohľadnením technických územníckych a majetkoprávnych
otázok na celkové doriešenie“. Z listiny vyplýva, že rozhodnutie bolo zaslané na vedomie Mestskému
národnémuvýboru,V.A.ažalobcovi.Oznámenímzodňa11.2.1969odborvýstavbyMNVF.B.,zaslaným

na vedomie žalobcovi, poukazom na rozhodnutie F.. B. F. B. zo dňa 31.1.1969 čís. F..XXXX/XXXX-I.
konštatoval, že ide o majetkoprávny spor medzi súkromnými osobami, o ktorom je príslušný rozhodnúť
súd F. B. v civilnom spore a „preto odbor výstavby MsNV F. B. neuznávajúc svoju kompetenciu vo veci“,
odkázal V. A. na Okresný súd F. B. (čl. 565). Dňa 14.3.1969 MsNV F. B., odbor výstavby súhlasil, aby
sa „ z parc. Č.. XXXXX/X J. XXXXX/X vyčlenila 3m šírka prístupovej cestičky až k tam nachádzajúcej sa

stavbe“ (čl. 233). Listom zo dňa 21.3.1969 právni predchodcovia žalovaného (T. A. J. L. V.) adresovali
Stredisku geodézie pre okres B. žiadosť o zriadenie prístupovej cesty „ ... v šírke 3m s vyčlenením
parcely číslo XXXXX/X a XXXXX/X až po náš dom, na ktorú sa náhodou zabudlo“. Zo žiadosti vyplýva,
že k nej priložili rozhodnutie MsNV, odboru výstavby F. B. XXXX-XX-W., „ktoré v skutočnosti nadobudloprávoplatnosť24.2.1969...mapkuvydanúdňa14.3.1969,výkazplôchkugeometrickémuplánuČ..XXX-
XXXX-X, geometrický polohopisný plán ...“. Dňa 17. apríla 1969 došlo k vyhotoveniu geometrického
plánu č. XXX-XX-XXXX/X. Z neho vyplýva, že B. T., žalobca a V. A. „ ... sa dňom 2.8.1969 s konečnou

platnosťou dohodli, že navzájom doriešia susedské vzťahy, a to z parcely XXXXX/X sa odčlení k parcele
č.XXXXX/XX,Xmšírkaažkdĺžke,ktorájekparceleXXXXX/XazparcelyXXXXX/Xsaodčleníkparcele
XXXXX/X XX,X metrov šírka a dĺžka k parcele Č.. XXXXX/X, ako je uvedené na zámere v geometrickom
plánku modrou a červenou farbou“ na jeho zadnej strane je uvedené, že dňa 8.8.1969 MsNV, „odbor
výstavby F. B. súhlasí s prevedením parcelácie podľa vyznačenia /modro a červeno/ v GP zo dňa

17.4.1969“ s dodatkom, že „zákres sa zhoduje s rozhodnutím odboru výstavby zo dňa 10.6.1968 číslo F..
XXXX/XX-W.“. Následne sa právni predchodcovia žalovaného (manželia L.i) stali vlastníkmi rodinného
domu súp. č. XXXX, postaveného na pozemku parc. Č.. XXXXX/X, a to na základe kúpnej zmluvy
spísanej formou notárskej zápisnice Š. B. - L. U. P.. S.. M., M. XXX/XX dňa 29.10.1973, registrovanej
dňa 29.10.1973 pod č. D.. Podľa ust. § 218 Občianskeho zákonníka s prevodom vlastníctva k stavbe
(k rodinnému domu), prešlo na nich i právo osobného užívania k pozemku parc. č. XXXXX/X v celkovej

výmere 2.733 m2, za čo žalovaní vyplatili cenu práva osobného užívania pozemku vo výške 3.391,-
Sk. Na žiadosť žalovaného v 1. rade dňa 24.7.1974 Stredisko geodézie F. B. vyhotovilo snímku z mapy
evidencie nehnuteľností na parc. Č.. XXXXX/X. Dňa 7.9.1998 požiadal žalobca katastrálny úrad o zápis
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti XXXXX/X na základe dohody D. XX/XX a Y. XXXXXXX XXX/XX na
parcely č. XXXX, XXXX/X J. XXXX/X (čl. 393). Okresný úrad Košice I rozhodnutím zo dňa 21.7.1999

sp.zn. Ž.-XXXX/XX-B. vydal pôvodným žalovaným stavebné povolenie na realizáciu kanalizačnej a
vodovodnej prípojky k rodinnému domu na parc. Č.. XXXX, XXXX/X,XXXX/X,XXXX, kat. úz. B. - P., Č.
K. XX. Pozemok parc. Č.. XXXX/X o výmere 376 m2 - záhrady bol zapísaný vo vlastníctve pôvodných
žalovaných na LV č. XXX, pričom na parcele Č.. XXXX/X v prospech vlastníkov na C. XXXX F.-XXXX/
XX (B. R. D.. L., D. XX, B.) je zriadené vecné bremeno zodpovedajúce právu uloženia inžinierskych sieti

a to plynovodnej, vodovodnej a kanalizačnej prípojky.

Na základe vykonaného dokazovania a to z výsluchu žalobcov, pôvodných žalovaných a svedkov ako
aj z vyššie uvedených listinných dôkazov má teda súd za preukázané, že neexistuje kúpna zmluva,
ktorú by medzi sebou uzatvorili žalobcovia a právni predchodcovia pôvodných žalovaných (manželia A.)

ani pôvodní žalovaní (manželia L.), predmetom ktorej by bol prevod časti sporného pozemku pôvodne
vedeného ako pozemok parc. Č.. XXXXX/X (tento pozemok však ani nemohol byť predmetom prevodu
v nadväznosti na ustanovenie § 202 Obč. zák. v znení účinnom do 31.3.1983). Nedošlo ani k reálnemu
oddeleniu spornej časti pozemku od pozemku parc. Č.. XXXXX/X a jeho následnému prideleniu do
osobného užívania žalobcom, keďže zo strany žalobcov nebolo ani tvrdené, že existuje rozhodnutie

o pridelení spornej časti pozemku resp. následná dohoda o zriadení práva osobného užívania tohto
pozemku. Žalobcovia tvrdia, že nadobudli vlastnícke právo k spornej časti pozemku vydržaním na
základe zápisnice zo dňa 10.6.1968 a dohody na geometrickom pláne zo dňa 17.4.1969 (tzv. titulus
putativus).

Žalobcovia sa v konaní nemusia nutne opierať o existujúci právny dôvod (titul), postačí, aby tu bol
domnelý právny dôvod (titulus putativus). Ide o to, aby bol držiteľ so zreteľom ku všetkým okolnostiam
v dobrej viere, že tu je taký titul (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 24.8.2000, sp. zn. 22 Cdo
417/1998).

Podľa konštantnej judikatúry oprávnená držba predpokladá, že je držiteľ v dobrej viere, že mu vec alebo
právo patrí a že je v dobrej viere so zreteľom ku všetkým okolnostiam. Uvedené podmienky musia byť
splnené súčasne. Dobrá viera spočíva v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom veci ktorú drží alebo
subjektom práva, ktoré vykonáva, poprípade, že sú dané právne skutočnosti, ktoré majú za následok
vznik vykonávaného práva. Dobrá viera je vnútorný psychický stav držiteľa. Zo zákona vyplýva, že

držiteľ musí byť v dobrej viere so zreteľom ku všetkým okolnostiam. Posúdenie, či je držiteľ v dobrej
viere so zreteľom ku všetkým okolnostiam, je potrebné hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho
hľadiska (osobného presvedčenia) samotného účastníka a je potrebné brať do úvahy, či držiteľ pri
bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu po každom
požadovať, nemal resp. nemohol mať počas celej vydržacej doby dôvodné pochybnosti o tom, že mu

vec alebo právo patrí. Dobrá viera zaniká v okamžiku, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami,
ktoré museli objektívne vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec po práve patrí. Na tom nič nemení
ani skutočnosť, že držiteľ môže byť aj v tomto prípade naďalej subjektívne v dobrej viere (rozsudok
Najvyššieho súdu ČR zo dňa 10.2.1999, sp. zn. 2 Cdon 568/96, publikovaný v súdnych rozhľadochč. 5/1999 a rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 9.11.2000, sp. zn. 22 Cdo 1253/99, publikovaný v
súdnych rozhľadoch č. 5/2000).

Dobrá viera je psychický stav držiteľa - takýto držiteľ sa domnieva, že mu vykonávané právo patrí,
hoci tomu tak v skutočnosti nie je. Dobrá viera musí byť podložená konkrétnymi okolnosťami, z ktorých
možno usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa je opodstatnené. Okolnosti, ktoré môžu svedčiť pre záver
o existencii dobrej viery sú spravidla okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva a
svedčiace o poctivosti nadobudnutia, teda tzv. titulu uchopenia sa držby (objektívne oprávnený dôvod

nadobudnutia držby, napr. existencia zmluvy, ktorá je pre určitú vadu neplatná) (rozsudok Najvyššieho
súdu ČR zo dňa 21.8.2000, sp. zn. 22 Cdo 1007/1998). Zároveň treba zdôrazniť, že povinnosť tvrdiť
a preukázať tieto skutočnosti pritom ťaží toho, kto tvrdí, že došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva
vydržaním (napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.10.2002, sp. zn. 22 Cdo 929/2001)

Oprávnená držba sa teda zakladá na omyle držiteľa, ktorý sa domnieva, že je vlastníkom držanej

veci alebo subjektom vykonávaného práva. Oprávnená držba sa nemôže zakladať na takom omyle
držiteľa, ktorému sa mohlo pri normálnej opatrnosti vyhnúť. Je treba zdôrazniť, že ide o opatrnosť
normálnu, obvyklú, posudzovanú z objektívneho hľadiska. Omyl držiteľa musí byť ospravedlniteľný.
Ospravedlniteľným je omyl, ku ktorému došlo aj napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou
mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom k okolnostiam konkrétneho prípadu po každom požadovať.

Pokiaľ omyl presahuje rámec bežného obvyklého posudzovania veci, nie je ospravedlniteľný. Držiteľ,
ktorý drží vec na základe takéhoto omylu, môže byť síce v dobrej viere, avšak nie „so zreteľom ku
všetkým okolnostiam“ a preto nemôže byť držiteľom oprávneným. Ospravedlniteľným omylom môže
byť výnimočne i omyl právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne
záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov

právnych skutočností. Aj keď zásada, že neznalosť zákona neospravedlňuje, platí naďalej, môžu sa
výnimočne vyskytnúť prípady, kedy držiteľ bude „so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere“
i v prípade, že jeho presvedčenie bude vychádzať z právneho omylu (napr. v prípade objektívne
nejasného znenia zákona). Omyl vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia
zákona platného v dobe, kedy sa držiteľ ujíma držby, však ospravedlniteľný nie je (rozsudok Najvyššieho

súdu ČR zo dňa 10.10.2002, sp. zn. 22 Cdo 490/2001, porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
dňa 30.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 78/2011).

Oprávneným držiteľom nehnuteľnosti, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom,
že je jej vlastníkom, nemôže byť ten, kto do jej držby vstúpil za účinnosti Občianskeho zákonníka v

znení do 31.12.1991 na základe zmluvy o prevode nehnuteľností, ktorá nebola registrovaná štátnym
notárstvom v zmysle zákona č. 95/1963 Zb. o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom
(notársky poriadok) (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.10.2010, sp. zn. 4 Cdo 283/2009,
porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.3.2011, sp. zn. 5 Cdo 49/2010).

Žalobcovia odvodzovali počiatok svojej držby, ktorá mala viesť k vydržaniu pozemku, od okolností, ktoré
nastali v roku 1969.

Podľa § 868 Občianskeho zákonníka, prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 1.1.1992 (zákon
č. 509/1991 Zb.) pokiaľ nie je ďalej uvedené inak, riadia sa ustanoveniami tohto zákona i právne vzťahy

vzniknuté pred 1.1.1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako i nároky z nich vzniknuté pred 1.1.1992 sa
však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Vpredmetnejvecibolojednoznačneanespornepreukázané,ženebolauzavretápísomnákúpnazmluva
resp. neexistuje rozhodnutie o pridelení pozemku, ani následná dohoda o zriadení práva osobného

užívania, predmetom ktorých by bol prevod resp. pridelenie spornej nehnuteľnosti, pričom zákon v dobe,
kedy malo k prevodu (prideleniu) dôjsť, výslovne, nepochybne a jednoznačne vyžadoval pre platnosť
právnych úkonov o právach k nehnuteľnostiam písomnú formu a to zákon č. 40/1964 Zb. a zákon č.
95/1963 Zb. o štátnom notárstve. Navyše, pokiaľ by sa niekto v roku 1969 ujal držby nehnuteľnosti
(pozemku) na základe zmluvy, ktorá nebola registrovaná štátnym notárstvom, nemohol byť so zreteľom

ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že je vlastníkom tejto nehnuteľnosti, aj keď subjektívne mohol
byť o svojom vlastníctve presvedčený (pozri vyššie citované judikáty). Požiadavky písomnej formy
zmluvy o prevode nehnuteľnosti a dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku a ich registrácie
boli v zákone č. 95/1963 Zb. jasne a jednoznačne vymedzené. V predmetnej veci teda išlo o právnyomyl žalobcov, ktorý bol neospravedlniteľný z objektívneho hľadiska, ktorý nemohol založiť dobrú vieru
držiteľov. Navyše dobrú vieru u žalobcov spochybňuje aj skutočnosť, že žalobcom bol známy právny
postup pri zriaďovaní práva osobného užívania pozemku, keďže na žiadosť žalobcu v 1. rade zo dňa

3.5.1965 mu bol rozhodnutím ONV, finančný odbor F. B. zo dňa 21.7.1965 podľa § 205 ods. 1 vtedy
platného Občianskeho zákonníka pridelený pozemok parc. č. XXXXX/X, kat. úz. B. vo výmere 753 m2,
vovlastníctvečsl.štátuavspráveBytovéhopodnikumestaKošícnavýstavburodinnéhodomadohodou
zo 7.3.1966, registrovanou dňa 23.3.1966 pod D. bolo zriadené pre žalobcu v 1. rade právo osobného
užívania k tomuto pozemku za úhradu 1506,- Sk. Dobrú vieru u žalobcov spochybňuje aj skutočnosť,

že dňa 7.9.1998 požiadal žalobca v 1. rade katastrálny úrad o zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
XXXXX/X na základe dohody D. XX/XX J. Y. XXXXXXX XXX/XX na parcely č. XXXX, XXXX/X J. XXXX/
X, teda v tomto čase vedel, že nie je vlastníkom sporného pozemku.

Nad rámec uvedeného, súd ustálil, že sa žalobcovia ujali držby spornej nehnuteľnosti najskôr v
roku 1969. Od 1.4.1964 platí súčasný občiansky zákonník (zákon č. 40/1964 Zb.), ktorý vydržanie

najprv neumožňoval vôbec, neskôr (od 1.4.1983) k veciam, ktoré boli predmetom tzv. socialistického
spoločenského vlastníctva, avšak v prípade pozemkov bolo vydržanie upravené osobitne, pričom
vlastnícke právo k pozemku, ktorý mal občan nepretržite v držbe desať rokov a ku ktorému by sa inak
mohlo zriadiť právo osobného užívania, mohol nadobudnúť len štát. Občan nadobudol právo, aby
sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku. Žalobcovia tak mohli nadobudnúť vlastnícke

právo vydržaním resp. podľa ustanovenia § 872 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka
v znení platnom od 1.1.1992 zmenou práva osobného užívania pozemku (ktorého vznik žalobcovia
nepreukázali) na vlastníctvo fyzickej osoby, najskôr k 1.1.1992, pokiaľ by splňovali podmienky vydržania
dané § 134 vtedy platného občianskeho zákonníka resp. pokiaľ by preukázali (žalobcovia), že uzavreli
dohodu o osobnom užívaní pozemku, prípadne, že došlo k jej registrácii právoplatným rozhodnutím

štátnehonotárstva.Pretoskutočnosť,žesažalobcoviapôvodneujalidržbyvdobrejviere,žesúvlastníci,
nie je významná, ale rozhodujúci bol stav k 1.1.1992. Prípadné skutočnosti, že žalobcovia užívali spornú
nehnuteľnosť, ktoré boli podporené výsluchmi svedkov L., C., G., A., F., svedčia o ich držbe, nič však
nevypovedajú o oprávnenosti tejto držby.

Vzhľadom na ustálenú rozhodovaciu prax v otázke posudzovania oprávnenosti držby, od ktorej sa
súd nemieni odkloniť (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 78/2011,
uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.10.2010, sp. zn. 4 Cdo 283/2009, uznesenie Najvyššieho
súdu SR zo dňa 29.3.2011, sp. zn. 5 Cdo 49/2010, rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 10.10.2002,
sp. zn. 22 Cdo 490/2001, rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 10.2.1999, sp. zn. 2 Cdon 568/96,

publikovaný v súdnych rozhľadoch č. 5/1999, rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 9.11.2000, sp.
zn. 22 Cdo 1253/99, publikovaný v súdnych rozhľadoch č. 5/2000, rozsudok Najvyššieho súdu ČR
zo dňa 21.8.2000, sp. zn. 22 Cdo 1007/1998, rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.10.2002,
sp. zn. 22 Cdo 929/2001), súd nevykonal ďalšie účastníkmi navrhnuté dôkazy (napr. týkajúce sa
znaleckého dokazovania pravosti listín, od ktorých odvodzujú žalobcovia vstup do držby), pričom v tejto

súvislostipovažujeajvýsluchysvedkovzabezpredmetné(keďženičnevypovedajúooprávnenostidržby
žalobcov) a žalobu v celom rozsahu zamietol.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu
trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech

nemal.

Podľa ustanovenia § 137 O.s.p. trovami konania sú aj súdny poplatok a odmena za zastupovanie, ak
je zástupcom advokát.

O trovách konania súd rozhodol podľa prvej vety ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorej
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý oveciúspechnemalvspojenísprvou vetouustanovenia
§ 151 ods. 1 a 2 O.s.p., podľa ktorej o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalovaný mal plný úspech v konaní. Súd mu teda priznal náhradu

trov tohto konania vo výške 9.442,22 eura.

Podľa § 10 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a), c) a d) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. v znení platnom do
31.5.2009 patrí advokátovi za úkon prevzatia a prípravy obhajoby vrátane prvej porady s klientom vroku 2008 odmena vo výške 270,54 eura (hodnota spornej nehnuteľnosti je 11.184,03 eura), za úkon
účasti na pojednávaní pred súdom dňa 14.3.2008 odmena vo výške 270,54 eura, za úkon písomného
podania na súd zo dňa 14.4.2008 odmena vo výške 270,54 eura, za úkon účasti na pojednávaní pred

súdom dňa 18.4.2008 odmena vo výške 270,54 eura, za úkon účasti na pojednávaní pred súdom dňa
16.5.2008 odmena vo výške 270,54 eura, za úkon vyjadrenia vo veci samej zo dňa 12.6.2008 odmena
vo výške 270,54 eura, za úkon účasti na pojednávaní pred súdom dňa 20.6.2008 odmena vo výške
270,54 eura, za úkon vyjadrenia vo veci samej zo dňa 28.7.2008 odmena vo výške 270,54 eura, za
úkon účasti na pojednávaní pred súdom dňa 5.9.2008 odmena vo výške 270,54 eura, za úkon účasti na

pojednávaní pred súdom dňa 26.9.2008 odmena vo výške 270,54 eura, za úkon účasti na pojednávaní
pred súdom dňa 28.10.2008 odmena vo výške 270,54 eura, za úkon účasti na pojednávaní pred súdom
dňa 14.11.2008 odmena vo výške 270,54 eura, za úkon vyjadrenia k odvolaniu zo dňa 9.3.2009 odmena
vo výške 270,54 eura, podľa § 10 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. v
znení platnom do 31.5.2010 patrí advokátovi za úkon účasti na pojednávaní pred súdom dňa 28.5.2010
odmena vo výške 270,54 eura, podľa § 10 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. b) a d) vyhlášky MS SR č. 655/2004

Z.z. v znení platnom od 1.6.2010 patrí advokátovi za úkon účasti na pojednávaní pred súdom dňa
13.6.2010 odmena vo výške 270,54 eura, za úkon účasti na pojednávaní pred súdom dňa 25.6.2010
odmena vo výške 270,54 eura, za úkon účasti na pojednávaní pred súdom dňa 30.6.2010 odmena vo
výške 270,54 eura, za úkon účasti na pojednávaní pred súdom dňa 17.12.2010 odmena vo výške 270,54
eura, za úkon písomného podania na súd zo dňa 19.1.2011 odmena vo výške 270,54 eura, za úkon

účasti na pojednávaní pred súdom dňa 16.1.2011 odmena vo výške 270,54 eura, za úkon účasti na
pojednávaní pred súdom dňa 6.5.2011 odmena vo výške 270,54 eura, za úkon účasti na pojednávaní
pred súdom dňa 1.7.2011 odmena vo výške 270,54 eura, za úkon písomného podania na súd zo dňa
13.7.2011 odmena vo výške 270,54 eura, za úkon písomného podania na súd zo dňa 5.12.2011 odmena
vo výške 270,54 eura, za úkon účasti na pojednávaní pred súdom dňa 27.4.2012 odmena vo výške

270,54 eura, za úkon predloženia dôkazu zo dňa 22.6.2012 odmena vo výške 270,54 eura, za úkon
účasti na pojednávaní pred súdom dňa 20.11.2012 odmena vo výške 270,54 eura, za úkon účasti na
pojednávaní pred súdom dňa 28.1.2013 odmena vo výške 270,54 eura, za úkon účasti na pojednávaní
pred súdom dňa 31.1.2013 odmena vo výške 270,54 eura, podľa § 10 ods. 2, § 13a ods. 1 písm. a) a
d) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. v znení platnom od 1.7.2013 patrí advokátovi za úkon účasti na

pojednávaní pred súdom dňa 12.12.2014 odmena vo výške 270,54 eura, za úkon prevzatia a prípravy
obhajoby vrátane prvej porady s klientom JUNEX, s.r.o. odmena vo výške 270,54 eura, za úkon účasti na
pojednávaní pred súdom dňa 18.2.2016 odmena vo výške 270,54 eura, za úkon účasti na pojednávaní
pred súdom dňa 7.4.2016 odmena vo výške 270,54 eura a za úkon účasti na pojednávaní pred súdom
dňa 5.5.2016 odmena vo výške 270,54 eura, t.j. odmena spolu 9.198,36 eura a podľa § 16 ods. 3

vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. patrí advokátovi režijný paušál za 12 úkonov po 6,31 eura, za 1 úkon
po 6,95 eura, za 5 úkonov po 7,21 eura, za 6 úkonov po 7,41 eura, za 3 úkony po 7,63 eura, za 2 úkony
po 7,81 eura, za 1 úkon po 8,04 eura, za 1 úkon po 8,39 eura, za 3 úkony po 8,58 eura, t.j. 243,86 eura,
čo je odmena vo výške 9.442,22 eura.

Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak ako je uvedené
vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b)
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 O.s.p.).V Košiciach, dňa 5.5.2016

JUDr. Boris Brondoš
s u d c a

Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Boris Brondoš