Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. august 2012

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 15C/71/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8106227639
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2012:8106227639.25

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Annou Vargovou v právnej veci navrhovateľky: 1.) B.. D. W., C..

XX.X.XXXX, S. M., P.. N. Č.. XX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Prešov, 2.) B. H. W., C.. XX.XX.XXXX, S. M., P.. N. Č.. XX proti odporcovi: E. R., C.. XX.XX.XXXX,
S. R. X, XXXX A., Š., o určenie otcovstva, takto

r o z h o d o l :

u r č u j e , že odporca E. R., nar. 16. 10. 1964 je otcom maloletej D. W., nar. 12. 08. 2006, pochádzajúcej
z matky H. W., nar. 13. 12. 1983.

Z v e r u j e maloletú D. W. do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená o povinná maloletú

zastupovať a spravovať jej majetok.

Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej D. sumou 300,-Eur od 12. 08. 2006 do 12. 08.
2012 a sumou 500,-Eur od 13. 08. 2012 opakovane do budúcna, ktoré bude poukazovať k rukám matky
vždy k 15.-tému dňu v mesiaci vopred.

Dlžné výživné za obdobie od 12.08.2006 do 31.07.2012 vo výške 21.600,-Eur p o v o ľ u

j e súd odporcovi splatiť v 500,-Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod následkom
straty výhody splátok.

N e u p r a v u j e styk odporcu s maloletou.

Konanie o nároku z titulu náhrady nákladov na výbavičku z a s t a v u j e ,

v prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a ,

o trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo v e c i s a m e j v lehote 30 dní.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu 13. 12. 2006 sa maloletá navrhovateľka zastúpená kolíznym opatrovníkom
a navrhovateľka zákonná zástupkyňa matka domáhali, aby súd určil, že odporca je otcom maloletej.
Zároveň žiadali, aby súd zveril maloletú do starostlivosti matky a zo strany otca určil výživné vo výške
pôvodne 15.000,-Sk (497,91 Eur). Súčasťou uplatneného nároku bola aj náhrada z titulu úhrady časti
nákladov na zakúpenie detskej výbavičky v prospech matky, na čom však táto netrvala, nakoľko výšku

uplatneného nároku preukázať nevedela.

Odporca s návrhom navrhovateľky nesúhlasil.Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, znaleckým posudkom, správou kolízneho
opatrovníka, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Maloletá sa narodila dňa 12. 08. 2006 matke H. W., ktorá uviedla, že otcom maloletej je cudzí štátny
príslušník E. R. s ktorým udržiavala intímny pomer od 11/2005 do 4/2006, kedy po vzájomných
nezhodách odišla zo spoločnej domácnosti. O tehotenstve matky odporca vedel. Podľa vyjadrenia matky
maloletej otcom dieťaťa môže byť len odporca, pretože v čase kedy došlo k oplodneniu, nemala iný
intímny pomer.

Odporca je cudzí štátny príslušník žijúci vo Š., ktorého súd vypočul prostredníctvom dožiadaného súdu
vo Š. dňa 09. 10. 2007. Odporca uviedol, že s matkou maloletej mal intímny pomer, ale nežili spolu.
Bolo to niekedy v rokoch 2005 a 2006. Pohlavný styk bol dokonaný, odporca prezervatív nepoužíval. Na
položenú otázku, či uznáva otcovstvo maloletej D. W. uviedol, že o svojom otcovstve má pochybnosti.
Nemôže vylúčiť, že H. W. udržiaval intímny styk aj s iným mužom. Bol ochotný podrobiť sa analýze DNA.

K rodinným pomerom odporca uviedol, že je ženatý, ale od 1/2005 je s manželkou v rozluke. Má dve
dcéry narodené v rokoch 1998 a 2001. Odporca manželke a dcéram prispieva na výživu sumou 3.000,-
CHF mesačne. Odporca žije sám, je zamestnaný ako presný technik a mesačne zarába 6.160,- CHF
netto + 13. plat. Jeho profesionálna situácia je stabilná, pracuje v spoločnosti S. V. A. A. už trinásť rokov.
Manželka odporcu podľa jeho vyjadrenia zarába len niekoľko stoviek frankov mesačne, pretože pracuje

v skrátenom pracovnom čase na Inštitúte bytovej údržby. Odporca uhrádza z príjmu nájomné mesačne
500,-CHF,zdravotnépoistenie174,-CHF,cestovné60,-CHF.Navýživumaloletejbolochotnýprispievať
sumou 100,- CHF. Podľa jeho názoru, by maloletá od štátu mohla dostávať rodinný príspevok 180,- CHF.

Matka maloletej vo výpovedi na pojednávaní dňa 18. 11. 2008 uviedla, že otcom maloletej môže byť

len odporca, pretože s nikým iným sa nestýkala. Odporca na výživu maloletej od jej narodenia ničím
neprispieva. Podľa vyjadrenia matka je s odporcom v každodennom telefonickom kontakte a keď ho
bola s maloletou navštíviť vyjadril sa, že je to nepochybne jeho dieťa.

Nakoľko odporca otcovstvo k maloletej neuznal, pribral súd znalca z odboru genetiky, odvetvia analýzy

DNA Prof. RNDr. Ivana Bernasovského, Dr.Sc. Fakulta humanitných a prírodných vied Prešov za účelom
vykonania analýzy DNA. Za súčinnosti univerzitnej nemocnice Ženeva, oddelenie forenznej genetiky
bol vypracovaný znalecký posudok č. 6/2012 zo záverov ktorého vyplýva, že na základe porovnania
DNA profilov nie je možné vylúčiť otcovstvo odporcu. Pravdepodobnosť otcovstva vypočítaná na
základe údajov o frekvencii vyšetrovaných znakov v našej populácii má číselnú hodnotu W=99,9999%.

Kombinovaný paternitný index CPI dosiahol hodnotu 11.366.438,43. L. A. R., C.. XX. XX. XXXX k
maloletej D. W., C.. XX. XX. XXXX, matke H. W., C.. XX. XX. XXXX možno preto pokladať za prakticky
dokázané. Porovnaním genetických znakov bola zistená zhoda vo všetkých testovaných genetických
systémoch, čím bolo otcovstvo potvrdené.

Po vypracovaní znaleckého posudku a doručení účastníkom konania vytýčil súd termín pojednávania na
30. 08. 2012 na ktoré predvolal aj odporcu a zabezpečil prítomnosť prekladateľky. Odporca sa súdneho
pojednávania nezúčastnil, vo vzťahu k doručenému znaleckému posudku nezaujal žiadne stanovisko
a to ani písomné.

Matka maloletej na pojednávaní dňa 30. 08. 2012 uviedla, že s odporcom už kontakt neudržiava, aj keď
informácie o ňom má. Odporca aj naďalej tvrdí, že nie je otcom maloletej D., nezaujíma sa o ňu a na
jej výchovu a výživu ničím neprispieva. Dokonca mal vedomosť o vytýčenom súdnom pojednávaní, z
ktorého sa ospravedlnil prostredníctvom matky maloletej, pretože údajne mu zamestnávateľ neposkytne
dovolenku.

Matka maloletej je zamestnaná ako opatrovateľka v U. s príjmom cca 700,- Eur mesačne, stará sa o
prestarlé osoby, kde v takomto veku je vyššia úmrtnosť opatrovaných osôb a po úmrtí klienta trvá aj
niekoľko mesiacov, kým si opätovne nájde prácu. V predchádzajúcom období od 2/2007 do 12/2009
pracovala v spoločnosti Milk Agro s príjmom cca 12.000,-Sk (v prepočte na platnú menu, cca 350,-Eur).

Maloletá D. navštevuje škôlku, mala odklad školskej dochádzky a výdavky na maloletú sú bežné.
Maloletá navštevuje predškolské zariadenie od dvoch rokov, je zdravým dieťaťom, prekonáva len
bežné detské ochorenia. Výdavky matka vyčíslila na 100,-Eur poplatok za škôlku, 80,-Eur príspevok naubytovanie matke s ktorou býva a 300,-Eur je strava a ošatenie pre ňu a pre maloletú spolu. O odporcovi
má matka vedomosť, že je aj naďalej zamestnaný v rovnakom pracovnom zaradení u totožného
zamestnávateľa a na deti pochádzajúce z manželstva má mať určené výživné 1.000,-CHF na každé

dieťa. Keďže matka maloletej v minulosti žila vo Š. vie posúdiť, že príjem odporcu je nadštandardný,
nakoľko zamestnanci v profesiách napr. predavač, čašník a pod. zarábajú cca 2.000,-CHF.

Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa nariadenia Rady č. 44/2001, kapitola II, odd 1. článok 4.1., o právomoci a o uznávaní a výkone
rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel I.), ak žalovaný nemá bydlisko na území
členského štátu, právomoc súdov každého členského štátu sa určí podľa právneho poriadku tohoto
členského štátu, ak nestanovia niečo iné články 22 a 23.

Podľa nariadenia Rady č. 44/2001, kapitola II, odd 2. článok 5.2., o právomoci a o uznávaní a výkone

rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel I.), osobu s bydliskom na území členského
štátu možno žalovať v druhom členskom štáte vo veciach výživného na súdoch podľa bydliska alebo
obvyklého pobytu osoby oprávnenej na výživné, alebo ak je vec spojená s konaním o právnom stave
osoby, na súde, ktorý podľa právneho poriadku svojho štátu má právomoc vo veci konať, ak sa táto
právomoc nezakladá výlučne na štátnom občianstve niektorého z účastníkov.

Podľa § 23 ods. 1 zák.č. 97/1963 o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, určenie (zistenie
alebo zapretie) rodičovstva sa spravuje právnym poriadkom štátu, ktorého príslušnosť nadobudlo dieťa
narodením.

Podľa § 24 ods. 1 zák.č. 97/1963, vzťahy medzi rodičmi a deťmi vrátane vzniku alebo zániku práv a
povinností rodičov sa spravujú právom štátu, na ktorého území má dieťa obvyklý pobyt. Ak si to vyžiada
ochrana osoby alebo majetku dieťaťa, súd môže pri rozhodovaní výnimočne prihliadnuť aj na právo
iného štátu, s ktorým má vec podstatnú väzbu.

Podľa § 24a zák.č. 97/1963, vyživovacia povinnosť rodičov k deťom sa spravuje právom štátu, v ktorom
má dieťa obvyklý pobyt. Iné vyživovacie povinnosti sa spravujú právom štátu, v ktorom má bydlisko
oprávnený na výživné.

Podľa § 25 zák.č. 97/1963,

(1) nároky matky dieťaťa voči jeho otcovi, za ktorého nie je vydatá, spravujú sa právom štátu,
príslušníčkou ktorého je matka v čase narodenia dieťaťa.
(2) Ak matka dieťaťa, ktorá je cudzou štátnou príslušníčkou, má bydlisko v Slovenskej republike a otec
dieťaťa je slovenským príslušníkom, nároky matky dieťa sa spravujú podľa slovenského práva.

Podľa § 84 zák.č. 36/2005 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, otcovstvo sa určuje
na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov, alebo
rozhodnutím súdu.

Podľa § 94 zák.č. 36/2005,

(1) ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý
tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.
(2) Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia
dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

Podľa § 36 ods. 1 zák.č. 36/2005, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 4 zák.č. 36/2005, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa navýchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 1,2 zák.č. 36/2005,
(1) rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým
sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia

o rozvode.
(2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk
rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú
neupraviť. (Per analogiam)

Podľa § 28 ods. 1,2 zák.č. 36/2005,

(1) Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.
(2) Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy

maloletého dieťaťa.

Podľa § 62 ods. 1-5 zák.č. 36/2005,
(1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým
deti nie sú schopné samé sa živiť.

(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciupovinnosťvminimálnomrozsahuvovýške30%zosumyživotnéhominimananezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13)

(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
(5)Výživnémáprednosťpredinýmivýdavkamirodičov.Priskúmaníschopností,možnostíamajetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

Podľa § 65 zák.č. 36/2005,
(1) ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli
ich dohodu o výške výživného.
(2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť

voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
(3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 113 ods. 1 O.s.p.,
(1) s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom

z ich manželstva na čas po rozvode.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 160 ods. 1,2 O.s.p.,
(1) Ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd
môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých
výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok

zročnosť celého plnenia.
(2) Ak súd odsúdil na opakujúce sa plnenie v budúcnosti zročných dávok, treba ich plniť, len čo sa podľa
rozsudku stanú zročnými.Prioritným záujmom spoločnosti je poskytnúť ochranu maloletému dieťaťu. Rodičia majú nielen
právo vychovávať svoje deti, ale aj povinnosť tieto zabezpečiť. V predmetnom konaní sa maloletá
navrhovateľka a jej matka domáhajú určenia otcovstva, ktoré podľa tvrdenia matky maloletej svedčí

výlučne odporcovi. Keďže k určeniu otcovstva nedošlo súhlasným vyhlásením rodičov a odporca nie
je manželom matky dieťaťa, bol podaný návrh, aby otcovstvo určil súd. Odporca mal pochybnosti, či
je otcom maloletej, pretože nevylúčil, že matka maloletej udržiavala intímny kontakt aj s iným mužom.
Súhlasil, či skôr vyslovene uvítal možnosť zistiť otcovstvo vykonaním dôkazu skúšky DNA, ktorá
pravdepodobnosť otcovstva potvrdila na 99,9999%. Porovnávaním genetických znakov bola zistená

zhoda vo všetkých testovaných genetických systémoch, čím bolo otcovstvo potvrdené. Vypracovaný
znalecký posudok súd po preložení do jazyka francúzskeho doručil odporcovi. Odporca nevzniesol
voči vykonanému znaleckému dokazovaniu žiadne námietky. Súd preto rozhodol v súlade s návrhom
navrhovateliek a určil otcovstvo svedčiace odporcovi.

Ďalej súd rozhodoval o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu, ktorého rodičia spolu nežijú.

Odporca ako otec maloletej, ktorý svoje otcovstvo spochybňuje o maloletú ani nejaví záujem, na jej
výživu neprispieva. Vzhľadom na prístup odporcu, tento nepožadoval zverenie maloletej do svojej
starostlivosti. Maloletá je od narodenia vo výlučnej starostlivosti matky, ktorá podľa hodnotenia
opatrovníka má zabezpečenú primeranú starostlivosť. Pri rozhodovaní o zverení maloletej do osobnej
starostlivosti sa súd riadil predovšetkým záujmom maloletého dieťaťa, ktoré je od narodenia vo výlučnej

starostlivosti svojej matky, odporcu ako otca prakticky nepozná, tento o ňu nejaví záujem, preto
súd nemal pochybnosti o zverení maloletej do výchovy matky. Ďalšou náležitosťou rozhodovania o
rodičovských právach a povinnostiach je určenie výživného, ktoré súd určil zo strany odporcu ako rodiča,
ktorý nemá maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči
deťom je právom dieťaťa, ktoré vzniká jednoznačne narodením a trvá do obdobia, kým nie je dieťa

schopné samo sa živiť. Výška vyživovacej povinnosti na strane povinného sa odvodzuje od faktorov,
ako sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet vyživovacích
povinností a pod.. Na strane dieťaťa súd prihliada na jeho oprávnené potreby, vek, zdravotný stav,
záujmyapod..Zároveňsúdzohľadňujemožnostidruhéhorodičaajehomajetkovépomery.Zuvedeného
je zrejmé, že určenie výšky výživného je individuálne v každom jednom prípade a vodiacou zásadou

je zásada, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Životná úroveň musí byť približne
rovnaká. Ak je životná úroveň rodičov nízka a nemajú možnosť ju zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť
nároky dieťaťa a prispôsobiť ich úrovni rodičov. Rovnako to platí aj v prípade, ak je životná úroveň
rodičovvysoká.Vprípaderozdielnostiživotnejúrovnetoho-ktoréhorodičasapremietavýškavyživovacej
povinnosti na toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom,

ktoréhoživotnáúroveňjeporovnateľnenižšianežživotnáúroveňdruhéhorodiča,potommožnozaviazať
povinného rodiča na plnenie všetkých preukázateľných potrieb dieťaťa. Vykonaným dokazovaním mal
súd za preukázané, že príjem odporcu prestavuje 6.160,- CHF+13.plat podľa výpovede dňa 09.10.2007.
V tom čase na Slovensku bola platná mena Slovenská koruna a podľa kurzového lístka NBS v mesiaci,
kedy bol výsluch realizovaný predstavoval 1,-CHF hodnotu 20,15 Sk. Pri príjme odporcu v prepočte na

Slovenskú korunu jeho príjem predstavoval 124.124,-Sk, teda 4.120,16 Eur mesačne + 13.plat. Odporca
okrem maloletej D. má vyživovaciu povinnosť k ďalším dvom maloletým deťom, na ktoré prispieva
na každé sumou 1.000,-CHF, teda 20.150,-Sk = 668,86 Eur. S prihliadnutím na výživné poukazované
deťom z manželstva považoval súd za primerané výživné pre maloletú Tamaru vo výške 300,- Eur za
obdobie od 12.08.2006 do 12.08.2012 a od 13.08.2012 do budúcna vo výške 500,-Eur. Takto určené

výživnépovažovalsúdzaprimeranévychádzajúczoskutočnenadštandardnéhopríjmuodporcu,naopak
relatívne nízkeho príjmu matky maloletej a tiež nevidel dôvod diskriminovať maloletú D. v porovnaní
s deťmi odporcu pochádzajúcimi z manželstva výživným vo výške 100,-CHF (cca 66,86 Eur), keď
na výživu ďalších dvoch detí prispieva sumou 1.000,- CHF (cca 668,86 Eur) na každé, čo je takmer
desaťnásobne viac. Súd rozdelil výživné za obdobie predškolského veku maloletej, obdobie prvých

šesť rokov života na 300,- Eur a po dovŕšení šiestich rokov do budúcna určil výživné vo výške 500,-
Eur. Určenie výživného nie je záležitosťou dní alebo mesiacov, ale určuje sa na dlhší časový úsek a v
danom prípade, keď odporca je cudzí štátny príslušník a komunikácia je preto obzvlášť zložitá, nakoľko
zahŕňa preklady do materinského jazyka, komunikáciu prostredníctvom Ministerstva zahraničných vecí
SR a súčinnosť príslušných orgánov vo Švajčiarsku to boli skutočnosti, na ktoré súd bral zvlášť ohľad.

Maloletá D. onedlho nastúpi do školy a výdavky na ňu sa s pribúdajúcim vekom, vzdelávaním a záľubami
budú nepochybne zvyšovať, pričom prípadná zmena výšky výživného by nemusela reflektovať na
zmenu pomerov u maloletej práve z pohľadu cezhraničnej spolupráce a náročnosti takéhoto konania.V prevyšujúcej časti bol návrh vo výške výživného zamietnutý, pretože matka požadovala určiť výživné
cca 500,- Eur od narodenia maloletej, ale takto určené výživné považoval súd za primerané.

Odporca si vyživovaciu povinnosť od narodenia dieťaťa nijakým spôsobom neplnil, teda mu vznikol
na výživnom dlh. To, že sa necítil byť otcom maloletej je irelevantné. Za obdobie od 12.08.2006 do
31.07.2012muvznikolnavýživnomdlhvovýške21.600,-Eur (6rokovx300,-Eur).Vzhľadomna
to,ževýškadlžnéhovýživnéhojeextrémnevysoká,zohľadniljusúdprivýškesplátokdlžnéhovýživného,
ktoré tak určil na 500,- Eur mesačne. Odporca by mal tak platiť 500,- Eur bežné výživné + 500,- Eur

dlžné výživné, kým dlh na výživnom nevyrovná. Poskytnutie splátok je pre povinného výhodou, ktorú
súd podmienil následkom straty výhody splátok v prípade omeškania so splácaním dlžného výživného.
(§ 160 ods. 1.2. O.s.p.)

Styk odporcu s maloletou súd neupravoval, pretože odporca o stretávanie sa s dieťaťom neprejavil
žiadenzáujem.Násilnevnútiťsúdnymrozhodnutímotcovirodičovsképrávonastretávaniesasdieťaťom

by nebolo v záujme predovšetkým maloletého dieťaťa. Ak by otec v budúcnosti prejavil záujem o
stretávanie sa s dcérou, môžu sa s matkou maloletej na úprave styku dohodnúť, v opačnom prípade o
návrhu na úpravu styku rozhodne súd.

Matka ako navrhovateľka v 2. rade zobrala návrh v časti náhrady z titulu nákladov na výbavičku späť,

pretože oprávnenosť tohto nároku nevedela preukázať a súd konanie v tejto časti zastavil (§ 96 O.s.p.)

Podľa 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo
väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne
do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia

odsekov1a2platiaprimeranestým,želehotatrochpracovnýchdníplynieodprávoplatnostirozhodnutia
vo veci samej.

O trovách konania pozostávajúcich predovšetkým z rozsiahlych trov štátu za znalecké dokazovanie,
preklady písomností, tlmočenie a pod. budú predmetom samostatného súdneho rozhodnutia potom, ako

rozhodnutie vo veci samej nadobudne právoplatnosť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.