Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, October 23, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/48/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118208157
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8118208157.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu
JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Gabriely Világiovej v spore žalobkyne R. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom O.. F.. U. XXX/XX, XXX XX G., právne zastúpená advokátom JUDr. Igor Šafranko, so sídlom Sov.
hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému X. J.., so sídlom U. O., XXX XX V., právne zastúpený
advokátskou kanceláriou ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o., so sídlom Kýčerského 7, 811 05 Bratislava, o

vydanie bezdôvodného obohatenia 88,19 Eur a o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o odvolaní
žalobkyneprotirozsudkuOkresnéhosúduPrešov,č.k.9Csp/142/2018-62zodňa10.januára2019,takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%, a to do 3 dní odo dňa
právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 43a ods. 1, § 43c ods. 1, § 44 ods. 2, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 457,
§ 107 ods. 1 až 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, čl. 2 ods. 2, 3, § 251, § 255 ods. 1, 2, §

262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

3. Vychádzal zo zistenia, že zo žiadosti o vydanie pôžičkovej karty Z. podpísanej žalobkyňou dňa
XX.XX.XXXX vyplýva, že táto žiadala poskytnutie úveru od žalovaného vo forme úverového rámca
900,- Eur a splátky 30,- Eur. Podľa platobnej histórie, súčet debetných transakcií zo strany žalobkyne
predstavuje 2.078,45 Eur a súčet kreditných transakcií sumu 915,82 Eur, pričom z uvedenej platobnej

histórie tiež vyplýva, že žalobkyňa posledné čerpanie uskutočnila dňa 24.09.2014 a posledné plnenie
dňa23.03.2015.RovnakosasúdoboznámilajslistomNBF.,ktoréhozneniejetakéakouvádzažalovaný
vo svojom vyjadrení k žalobe. Zo žiadosti o vydanie pôžičkovej karty Z. zo dňa XX.XX.XXXX je zrejmé,
že žalobkyňa požadovala úverový rámec 900,- Eur a splátku 30,- Eur, pričom iné údaje uvedené nie
sú. Na návrh reagoval žalovaný Schválením žiadosti o P. kartu Z. - P. list, podľa ktorého úverový rámec
predstavoval výšku 200,- Eur, splátku 10,- eur a ročnú úrokovú sadzbu 23,76 Eur.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že zmluva je uzavretá v momente zhody (konsenzu) vôle
zmluvných strán o obsahu zmluvy tým, že riadne a včasné prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobudlo
účinnosť. V prejednávanej veci je tak zrejmé, že zmluva o úvere nevznikla. Návrh žalobkyne totiž prijatý
nebol, keďže Potvrdzujúci list zo strany žalovaného obsahoval zmeny a dodatky, ako to vyplýva z
uvedeného. Správny mal byť taký postup, že žalovaným zmenený návrh mal byť predložený na prijatie

žalobkyni. Súd prvej inštancie poukázal na to, že uvedený záver o neexistencii úverovej zmluvy vyplýva
aj z iných rozsudkov, na ktoré v odôvodnení odkázal. Keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania, súdsa primerane zaoberal jej posúdením. Keďže posledná platba zo strany žalobkyne bola poskytnutá dňa
23.03.2015, tak subjektívna premlčacia lehota na vrátenie plnenia poskytnutého bez právneho dôvodu
začala plynúť dňa 24.03.2015 a uplynula dňa 24.03.2017. Žaloba bola podaná na súde dňa 12.07.2018,

tak bola podaná po uplynutí subjektívnej premlčacej lehoty a preto jej nebolo možné vyhovieť. Vo
vzťahukneprijateľnostizmluvnejpodmienkyuviedol,žekeďžezmluvanevznikla,neexistujeanizmluvná
podmienka neprijateľnosti, ktorej sa žalobkyňa domáha, preto žaloba bola v tejto časti bez ďalšieho
zamietnutá.

5. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný bol v konaní plne úspešný a preto má nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100%. Súd nezistil a zo strany žalobkyne neboli uvedené dôvody na aplikáciu
§ 257 C.s.p., a takým dôvodom nie je samotné postavenie spotrebiteľa, ktoré automaticky neznamená
výhru v spore, resp. v prípade prehry nepriznanie náhrady trov konania dodávateľovi.

6. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, a to z dôvodu nesprávnych skutkových

zistení a z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie. Uviedla, že čo sa týka
zistenia súdu prvej inštancie, že zmluva nevznikla, v spojení s odvolávaním sa na rozsudky Krajského
súdu v Prešove, tak aj v kontexte s ďalšími rozhodnutiami súdov, nie je jasné, či má súd prvej inštancie v
odôvodnení8.1.rozsudkunamyslinonnegotiumalebonegotiumnullum.Súdprvejinštancietotižhovorí,
že zmluva nevznikla, ale rozsudky na ktoré odkazuje nehovoria, že zmluvy nevznikli, ale hovoria, že

nevznikli platne. Ďalej poukázala na to, že v prípade, ak je neplatná celá zmluva, neplatnou musí byť aj v
nejobsiahnutázmluvnápodmienkaasúdnemalžalobuourčeniejejneprijateľnostizamietnuť,aležalobe
mal vyhovieť. Ďalej mala za to, že podľa nej sú aj mylné úvahy súdu prvej inštancie ohľadne premlčania
bezdôvodnéhoobohatenia.Vovzťahukobjektívnejpremlčacejdobeuviedla,žejevylúčené,žežalovaný
ako profesionál v poskytovaní úverov, nepoznal spotrebiteľské právo a prijímal platby nad istinu úveru

bezúročných a bezpoplatkových úverov dobromyseľne, a to o to skôr, ako sa ju snažil súd prvej inštancie
presvedčiť,žetovedela,pretomalazato,žejepotrebnénatentoprípadaplikovaťdesaťročnúobjektívnu
premlčaciudobu.Vovzťahuksubjektívnejpremlčacejlehoteuviedla,ženesúhlasískonštatovanímsúdu
prvej inštancie, a to ani s tým, ako toto konštatovanie súd prvej inštancie chápe a vykladá. Poukázala na
to, kedy začína k plynutiu subjektívnej premlčacej doby, pričom zdôraznila, že nevedela, že platby, ktoré

od nej žalovaný prijal nad výšku istiny, tak ich prijímal protizákonne. Uviedla, že žila v omyle, že žalovaný
tieto platby prijíma v súlade so zákonom a tento omyl spôsobil porušením spotrebiteľského práva, pričom
verila tomu, že postupuje pri poskytovaní úveru s náležitou odbornou starostlivosťou, bezo zbytku podľa
zákona. Uviedla, že až od združenia na ochranu spotrebiteľov sa dozvedela, že žalovaný od nej prijal
platby v rozpore so zákonom a že jej predložil na podpis formulárovú spotrebiteľskú zmluvu, ktorá v

rozpore so zákonom vytvárala dojem, že na platby, na ktoré podľa zákona právo nemal, právo má a až
získaním uvedených vedomostí o týchto skutočnostiach prichádzalo u nej do úvahy podanie žaloby, a až
tohto momentu mohla začať plynúť subjektívna premlčacia doba. Záverom poukázala aj na rozhodnutia
Krajského súdu v Prešove, ktorými zrušil rozsudky konajúceho súdu vychádzajúce z rovnako mylných
predstáv o premlčaní, rovnako ako je tomu v súdenej veci. Navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec

vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Žalovaný sa k podanému odvolaniu vyjadril tak, že v časti týkajúcej sa otázok súvisiacich s témou
premlčania je písomné vyhotovenie rozsudku jasné, zreteľné, porozumiteľné a prehľadne štruktúrované.
Uviedol,žeodvolaniežalobkyneprameníjedinevneochoteakceptovaťprávnynázorvovecikonajúceho

súduprvejinštancieaopakujevňomlensvojpohľadnavecazakaždúcenusasnažínájsťvodôvodnení
rozsudkunedostatky,ktorébymalizanásledokrevíziučizrušenievodvolacomkonaní.Uviedol,žezjeho
pohľadu je odvolanie odsúdené na neúspech. Záverom už len poukázal na to, že súd prvej inštancie sa
detailne, podrobne a najmä vyčerpávajúco vysporiadal s argumentáciou žalobkyne, ako aj so všetkými
relevantnými otázkami súvisiacimi s témou premlčania, preto z dôvodu hospodárnosti nebudú opakovať

argumentáciu svojej procesnej obrany, pričom odkázal len na podania, ktoré sú súčasťou spisu. Navrhol,
aby odvolací súd rozsudok potvrdil ako vo výroku vecne správny a zaviazal žalobkyňu na náhradu trov
odvolacieho konania, vrátane trov právneho zastúpenia.

8. Žalobkyňa sa k podanému vyjadreniu žalovaného nevyjadrila.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 C.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásadvyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p.
a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

11. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd na tomto mieste zdôrazňuje, že
dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov
súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých
poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom

vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje.
Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností
v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi
overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a
unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní

(primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí
rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu
zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné
úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené
procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade

s platným procesným poriadkom, s to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu
uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu
spisu mal odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka bola naplnená, pretože sa súd prvej
inštancie nezaoberal zistením skutočnosti, kedy sa žalobkyňa dozvedela o tom, že žalovaný sa na jej
úkor bezdôvodne obohatil, resp. sa bezdôvodne obohacuje.

12. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na
zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval

správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Odvolací súd má
za to, že aj táto odvolacia námietka bola naplnená, z dôvodu nesprávnej aplikácie plynutia subjektívnej
premlčacej doby.

13. V predmetnom prípade sa žalobkyňa domáhala vrátenia bezdôvodného obohatenia z dôvodu,
že uzatvorená zmluva neobsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti, a teda je bezúročná a
bez poplatkov. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania mal však za preukázané, že k vzniku
predmetnej zmluvy medzi sporovými stranami vôbec nedošlo, pretože nedošlo k zhode vôle zmluvných
strán o obsahu zmluvy. S uvedeným záverom súdu prvej inštancie sa stotožnil aj odvolací súd a pre

zdôraznenie správnosti uvedeného záveru ešte dodáva, že predpokladom vzniku zmluvy je návrh toho,
kto mieni uzavrieť zmluvu. Návrh zmluvy musí byť prejavom vôle smerujúcej k uzavretiu zmluvy, musí
byť adresovaný, určitý. Včasné vyhlásenie osobou, ktorej bol návrh určený, a z ktorého možno vyvodiť
jej súhlas, je prijatím návrhu. Ide o jednostranný adresovaný právny úkon adresáta návrhu, ktorým
akceptuje návrh (ofertu) v jeho celom rozsahu (obsahu), a tým prejavuje súhlas s uzavretím zmluvy.

Forma tohto včasného vyhlásenia nie je predpísaná, okrem prípadov, keď ju určuje zákon alebo dohoda
účastníkov. Platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy je zmluva uzavretá a nadobúda účinnosť.
Dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné podstatné zmeny, ktoré sú obsiahnuté v prijatí návrhu na
uzavretie zmluvy, sa považujú za nový návrh adresáta pôvodného návrhu a súčasne platí, že takýto
prejav vôle je aj odmietnutím návrhu (oferty). Uvedené bráni tomu, aby zmluva vznikla inak, než na

základe konsenzu zmluvných strán.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd prvej inštancie správne ustálil, že žalobkyni bol predostretý nový
návrh na uzavretie zmluvy a to bez toho, aby žalobkyňou došlo k prijatiu tohto nového návrhu. Akžalovanýmalvúmysleposkytnúťžalobkyniúvernazákladeinýchpodmienokakoboliuvedenévžiadosti
žalobkyne, mal uzavrieť zmluvu, obsahom ktorej by boli jeho nové podmienky. Nemohlo sa to udiať iba
formou schválenia žiadosti - potvrdzujúcim listom, v ktorom boli uvedené úplne iné údaje ako v žiadosti

žalobkyne.

15. Odvolací súd na tomto mieste uvádza, že proces uzatvárania zmlúv je možné rozdeliť na fázu
návrhu a na fázu jeho akceptácie, ale stále musí ísť o prijatie návrhu bez jeho podstatných zmien. Ak
nie je návrh akceptovaný v celom rozsahu, ide o nový návrh, ktorý musí byť prijatý druhou stranou.

Ani prípadná zmluvná voľnosť a mechanizmus vzniku zmlúv, ktorý by mal byť dohodnutý v rozpore so
zákonom upravujúcim uzatváranie zmlúv, nemôže mať za následok vznik platnej zmluvy.

16. Súd prvej inštancie sa ďalej zaoberal žalovaným vznesenou námietkou premlčania, pričom dospel
k záveru, že v predmetnom prípade podala žalobkyňa žalobu po uplynutí subjektívnej premlčacej doby,
ktorej začiatok plynutia počítal od poskytnutia poslednej platby žalovaným žalobkyni. S uvedeným

záverom sa však odvolací súd nestotožnil, pretože aj keď súd prvej inštancie na predmetný prípad
správne aplikoval ust. § 107 Občianskeho zákonníka, nesprávne určil začiatok jej plynutia, v dôsledku
čoho dospel k nesprávnemu záveru o uplynutí subjektívnej premlčacej doby a naplneniu podmienok pre
zamietnutie žaloby.

17. Zákon pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby predpokladá to, kedy sa dotknutá osoba
dozvedela o bezdôvodnom obohatení a kto ho získal. Nie teda čas, od kedy sa dozvedieť mala a mohla
s poukazom na to, že mala poznať právo. Právny poriadok slova „vedieť mal a mohol“ pritom obsahuje
v iných prípadoch, na účely začiatku premlčacej doby ich nestanovil.

18. Existuje preto obava, že nedôsledným výkladom zákonného termínu „dozvie“ sa otiera rozdiel medzi
objektívnou a subjektívnou dobou. Najzávažnejšie negatívne následky by nastali v prípade rozumovo
menej vyspelých osôb, ktorým by sa nanútila povinnosť poznať aplikáciu práva bez ohľadu na úroveň ich
mysle (OGH 3Ob592/77 - „Na slabomyseľnosť podľa § 879 Abs 2 Z 4 ABGB je potrebný menší stupeň
slabosti mysle ako taký, ktorý má za následok nesvojprávnosť“).

19. Inými slovami povedané, nemožno prikázať všetkým bez rozdielu úrovne mysle byť ,,advokátom“, aj
keď ani u advokátov nemožno vylúčiť, že sa o bezdôvodnom obohatení dozvedia až s odstupom času
po vykonaní plnenia.

20. Relevanciu má teda to, od kedy sa dotknutá osoba dozvie, že plniť nemala a nie odkedy plnila,
resp. jej plnenie bolo poskytnuté. Z nateraz zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalobkyňa mala
od počiatku za to, že zmluva medzi ňou a žalovaným bola uzatvorená platne a mala všetky stanovené
náležitosti, pričom až s odstupom času nadobudla pochybnosti o korektnosti úveru, a až s odstupom
času po tom, čo žalovanému úver splatila sa dozvedela od Združenia, že ňou uzatvorený úver

nemá všetky prepísané náležitosti, teda, že je podľa názoru Združenia bezúročný a bez poplatkov
a žalobkyňa tak má možnosť domáhať sa súdnou cestou vydania bezdôvodného obohatenia -
preplatenia istiny poskytnutého úveru. Z uvedeného prehlásenia vyplýva, že dňa 27.04.2018 predložila
žalobkyňa združeniu všetky podklady a po ich posúdení ju oboznámili so záverom o bezúročnosti
a bezpoplatkovosti. Až od uvedeného dátumu možno začať počítať začatie plynutia subjektívnej

premlčacej doby.

21. Vzhľadom na to, že žalobkyňa sa dozvedela o bezúročnosti a bezpolatkovosti poskytnutého úveru
až dňa 27.04.2018, nasledujúcim dňom, t.j. 28.04.2018 jej začala plynúť subjektívna premlčacia doba
na podanie žaloby, ktorá by bola uplynula dňa 28.04.2020 a keďže žaloba bola podaná na súd

prvej inštancie dňa 13.07.2018, možno konštatovať, že táto bola podaná v rámci zákonnej 2-ročnej
subjektívnej premlčacej doby na podanie odvolania.

22. Odvolací súd poukazuje aj na to, že z početných rozhodnutí súdov tiež vyplýva, že pre
začiatok plynutia subjektívnej doby je rozhodujúce poznanie skutkových okolností (ani nie tak právneho

posúdenia), no okolností nie zo zmluvy, ale okolností z porušenia práva, v danom prípade z
bezdôvodného obohatenia (okolnosť, že došlo k porušeniu zákona, o výške bezdôvodného obohatenia
a príčinnej súvislosti medzi prvými dvoma okolnosťami). Zdá sa teda, že nepostačujú pochybnosti,
ale ,,dozvedenie“ sa o skutkových okolnostiach bezdôvodného obohatenia.23. Odvolací súd naviac poukazuje na to, že žalobkyňa mala celý čas za to, že právny vzťah medzi ňou
a žalovaným vznikol platne, avšak nemá všetky zákonom prepísané náležitosti, čo vyplýva jednak aj z

prehlásenia Združenia, ako aj z podanej žaloby. Skutočnosť, že právny vzťah medzi sporovými stranami
nevznikol sa dozvedela až z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie.

24. Odvolací súd preto s poukazom na vyššie uvedené postupom podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p.
zrušil rozsudok a postupom podľa § 391 C.s.p. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

25. Úlohou súdu prvej inštancie tak bude znova vo veci konať v intenciách naznačených odvolacím
súdom - opätovne sa zaoberať nárokom uplatneným žalobkyňou v podanej žalobe, posúdiť oprávnenosť
výšky sumy ktorej sa domáha a posúdiť neprijateľnosť zmluvných podmienok obsiahnutých v zmluve a
svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v § 220 ods. 2 CSP aj riadne a náležite odôvodniť.

26. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade všetkých trov konania
(§ 396 ods. 3 C.s.p.).

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).