Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Trnava

Judgement was issued by JUDr. Eva Behranová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/111/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317200863
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2317200863.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a sudkýň JUDr.

Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci žalobcu: Ing. B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
M. XXXX/X, XXX XX V., zastúpený JUDr. Ľudovítom Štanglovičom, advokátom so sídlom Jarmočná
2264/3, 927 01 Šaľa, proti žalovanej: B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. W. XXX/X., XXX XX S. K., o
zaplatenie 1.320 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Galanta
č.k. 19C/5/2017 - 63 zo dňa 19. februára 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobca má voči žalovanej n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.000
eur v splátkach po 100 eur mesačne, splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci s účinnosťou od
právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého
plnenia. Vo zvyšku konanie zastavil. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 51,52%.

2. Súd svoje rozhodnutie vecne odôvodnil zistením, že žalobca poskytol žalovanej spotrebiteľský úver
vo výške 1.000 eur. Žalovaná nenamietala poskytnutie úveru v uvedenej výške. Obranu žalovanej, že ju

žalobcanevyzvalkplneniuzáväzkupredpodanímžalobysúdprvejinštancievyhodnotilakonepodstatnú
pre rozhodnutie vo veci, nakoľko takáto výzva nepodmieňuje plnenie zo strany žalovanej. Svoj záväzok
mala plniť podľa podmienok dohodnutých v zmluve. Tvrdenie žalovanej, že záväzok nemohla plniť,
pretože kancelária žalobcu bola zrušená, súd prvej inštancie vyhodnotil ako účelové, pretože podľa
zmluvy mala možnosť plniť aj na účet veriteľa. K námietke nedostatku aktívnej legitimácie na strane
žalobcu súd prvej inštancie zistil, že B. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý mal byť podľa tvrdenia žalovanej tou
osobou, ktorá jej mala poskytnúť pôžičku, je synom žalobcu a v čase uzatvorenia zmluvy medzi stranami

sporu bol zamestnancom žalobcu, konal teda za žalobcu ako jeho zástupca. Tvrdenie žalovanej,
že syn žalobcu mal súhlasiť s odkladom splátok, považoval súd prvej inštancie za nepodstatné s
odkazom na čl. V.2 zmluvy, v zmysle ktorého je možné meniť zmluvu (vrátane dohodnutej splatnosti) len
písomne, pričom žalovaná ani netvrdila, že k takejto písomnej dohode malo dôjsť. Žalovaná požiadala
súd o povolenie splatenia záväzku v splátkach. Súd prvej inštancie sa na jednej strane stotožnil so
žalobcom, že žalovaná mala dostatok času na dobrovoľné plnenie, pričom konštatoval, že povolenie
splátok povinnému subjektu (žalovanej) je vždy zásahom do práva oprávneného subjektu (žalobcu)

na dosiahnutie priznaného plnenia, na druhej strane je tento zásah vyvážený právom povinného na
zachovanie dôstojných životných podmienok. Súd prvej inštancie prihliadol na príjmy a výdavky, resp.
majetkovépomerypovinnej,navýškupriznanéhoplnenia,aleajnahľadiskoochranyoprávneného,teda,
či zdržanie v plnení súdom ustanovenej povinnosti nebude vzhľadom na pomery oprávneného preňhopríliš ťaživé. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne a výsluchu žalovanej zistil, že žalovaná je poberateľkou
invalidného dôchodku vo výške 270,60 eura mesačne. Žije v rodinnom dome s dvoma maloletými deťmi,
na ktoré otec platí výživné vo výške spolu 360 eur. Náklady na bývanie predstavujú spolu 170 eur,

teda podiel na žalovanú vzhľadom na tri osoby v domácnosti je vo výške 57 eur. Životné minimum
plnoletejfyzickejosoby,predstavujesumu199,48euramesačne.Žalovanánepreukázalamieruzníženia
pracovnej schopnosti, a teda nepreukázala, že vôbec nie je schopná výkonu práce. Súd prvej inštancie
tak dospel k záveru, že je daný dôvod na povolenie splátok žalovanej vo výške 100 eur mesačne.
Nakoľko posledná splátka bola splatná v novembri 2014 a žalovaná nepreukázala žiadnu snahu o

splatenie dlhu, určenie nižšej splátky, a teda splatenie dlhu v čase dlhšom ako 10 mesiacov, by súd
považoval za rozpor s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie zároveň rozhodol, že nesplnením jednej
splátky sa stane splatným celý dlh. Súd prvej inštancie zastavil konanie v časti istiny 320 eur a úrokov
z omeškania, v ktorej zobral žalobca v priebehu konania žalobu späť, pričom žalovaná s čiastočným
späťvzatím vyslovila súhlas. Právne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil poukazom na
ustanovenie § 1 ods. 2, § 9 ods. 1, ods. 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch

a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení v
čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke (ďalej len „ZoSÚ“), § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1,
3 a 4 Občianskeho zákonníka, § 232 ods. 3 a 4, § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (v ďalšom texte „C.s.p.“). O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a
§ 256 ods. 1 C.s.p., a priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 51,52 % (rozdiel medzi

úspechom 75,76% a neúspechom 24,24%).

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom jeho rozsahu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná
a žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil. Odvolanie odôvodnila tým, že pôžička vo výške
1.000 eur nebola poskytnutá žalobcom, ale B. B. ml., boli to jeho finančné prostriedky, návrh na súd však

podal jeho otec. Odvolateľka poukázala na svoju nepriaznivú finančnú situáciu.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej žiadal buď odmietnutie odvolania pre nesplnenie
základných náležitostí odvolania, keď žalovaná neuvádza, proti ktorému výroku napadnutého rozsudku
odvolanie smeruje, alebo potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie ako vecne správneho. Námietky

žalovanej sú podľa žalobcu neopodstatnené a oneskorené. Sama žalovaná na pojednávaní uviedla, že
o pôžičku požiadala v „podniku v Močenku“, z čoho vyplýva, že si bola vedomá, že neberie pôžičku od B.
B. ml. ako súkromnej osoby. O aktívnej legitimácii žalobcu svedčí aj zmluva o pôžičke zo dňa 15.11.2013,
ktorá obsahuje jednoznačnú identifikáciu veriteľa - žalobcu ako podnikateľa, ktorého zamestnancom
bol B. B. ml., čo vyplýva z potvrdenia Sociálnej poisťovne založeného v súdnom spise. Žalovaná na

pojednávaní nenamietala uzavretie a podpísanie zmluvy o pôžičke. Tvrdenia žalovanej uvádzané v
odvolaní sú irelevantné, žiaden odvolací dôvod nie je naplnený.

5. Žalovaná odvolaciu repliku nedoručila.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané proti rozhodnutiu, proti
ktorému bol tento opravný prostriedok prípustný, oprávnenou osobou - stranou, v neprospech ktorej bolo
rozhodnutie vydané, bolo podané včas, preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom
a dôvodmi odvolania, s prihliadnutím ex offo na vady týkajúce sa procesných podmienok, viazaný
skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania

a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné, v dôsledku čoho napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny s použitím § 387 C.s.p. potvrdil.

7. Podľa ustanovenia § 387 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne (ods. 1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods.
2).

8. K námietke žalobcu, ktorý žiadal odmietnutie odvolania žalovanej pre nesplnenie základných

náležitostí odvolania, keď žalovaná neuvádza, proti ktorému výroku napadnutého rozsudku odvolanie
smeruje, odvolací súd uvádza, že odvolanie žalovanej nevykazovalo také vady, ktoré by neumožňovali
odvolaciemu súdu v odvolacom konaní pokračovať. Z obsahu odvolania je zrejmé, že žalovaná sadomáha zrušenia napadnutého rozsudku, pričom opakovala svoje tvrdenia o nedostatku aktívnej
legitimácie na strane žalobcu.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospel záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec i správne právne posúdil, pričom svoje rozhodnutie náležite, logicky aj presvedčivo
odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi
súdu prvej inštancie obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré ako správne

poukazuje. Na zdôraznenie správnosti tohto rozhodnutia a za účelom vysporiadania sa s odvolacími
námietkami žalovanej, uvádza nasledovné:

10. Súd prvej inštancie sa správne vysporiadal s námietkami žalovanej o nedostatku aktívnej legitimácie
na strane žalobcu, keď mal z potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 06. júla 2017 preukázané, že B.
B. ml. bol v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke zamestnancom v pracovnom pomere u Ing. Stanislava

Szabóa ES-KREDIT, IČO: 30761000, so sídlom v Šali. Zmluva o pôžičke bola pritom uzatvorená
medzi žalovanou ako dlžníkom a veriteľom ES Kredit Šaľa, IČO: 30761000, keď za veriteľa konal jeho
zamestnanec B. B. ml. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal aj s tým,
prečo B. B. ml. nevypočul ako svedka. Samotné uzavretie zmluvy o pôžičke a poskytnutie sumy 1.000
eur žalovaná nepoprela a výsluch svedka by vzhľadom k písomne uzatvorenej zmluve a jej obsahu na

skutkovom stave, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie súdu, nič nezmenil.

11. Odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky žalovanej sú nedôvodné a s poukazom na uvedené
skutočnosti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s citovaným ustanovením § 387 ods. 1,
2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

12. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške podľa § 396
ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., vzhľadom na to, že bol v odvolacom konaní v celom rozsahu
úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne
mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne

podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednomyseľne (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.