Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 17, 2018

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 21C/168/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113232579
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Porubänová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3113232579.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r.

o., Bratislava, Pajštúnska č. 5, IČO 35 724 803, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ
KUŠNÍR s. r. o., Bratislava, Pajštúnska č. 5, IČO 36 613 843, za ktorú koná Mgr Tomáš Kušnír, proti
žalovaným 1/ T. V., narodenému XX. 8. XXXX, bytom v W. H., 2/ L. V., narodenej XX.X.XXXX, bytom v W.
H., občanom Slovenskej republiky, do 30.6.2016 za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných,
občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Šafárikovo nám. č. 7, Bratislava, IČO 42
362 962, právne zastúpeného JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom v Bratislave, Dobrovičova č. 13,
o zaplatenie 6.634,00 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba s a z a m i e t a .

II. Žalovaným 1/, 2/ sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaných na zaplatenie istiny 6 634,00 eur s úrokom z
omeškania 480,76 eur od 21.12.2010 do 4.8.2013 a úrokom z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 6
634,00 od 5.8.2013 do zaplatenia. Svoju žalobu odôvodnil tým, že nadobudol uvedenú pohľadávku
od pôvodného úverového veriteľa Slovenskej sporiteľne, a. s.. Právny predchodca žalobcu a žalovaní

uzatvorili dňa 27.1.2005 zmluvu o splátkovom úvere č. 362654503, na základe ktorej právny predchodca
žalobcu poskytol žalovaným úver vo výške 300 000,- Sk, pri premenlivej úrokovej sadzbe 9,8 %
ročne. Žalovaní sa zaviazali uvedený úver splácať mesačne vo výške 3 997,- Sk, vždy do 20-teho
dňa toho-ktorého mesiaca. Pohľadávka žalobcu bola ku dňu postúpenia v celkovej výške 16 130,31
eur, pozostávala z istiny 14 297,53 eur, riadneho úroku 0,00 eur, úroku z omeškania 1 832,78 eur a
ostatného príslušenstva 0,00 eur. Žalobca si v konaní uplatnil 50 splátok v celkovej výške žalovanej
sumy, splatných od 20.12.2010 do 20.1 2015, mimoriadna splatnosť úveru nastala dňa 4.8.2013.

2. Žalovaní sa k žalobe nevyjadrili.

3. Vedľajší účastník na strane žalovaných navrhol žalobu zamietnuť. Poukázal okrem premlčania
uplatneného nároku na to, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný v spore, pretože neboli splnené
podmienky postúpenia pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, v zmysle
ktorých môže byť predmetom postúpenia pohľadávky z banky na inú osobu, nebanku, len pohľadávka

zodpovedajúca nesplácanému dlhu, teda len splátka úveru, ktorá je nepretržite viac ako 90 dní po
lehote splatnosti. Postupca je tak povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka
klienta písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením
svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie tejto skutočnosti má za následok nepreukázanie aktívnejlegitimácie postupníka. V danej veci žalobca nepreukázal, že pohľadávka banky v čase postúpenia bola
spôsobilanapostúpenie.Kplatnémupostúpeniupohľadávkybolotedapotrebnésplniťurčitépodmienky,
konkrétne pred postúpením pohľadávky mala banka povinnosť vyzvať klienta písomne na splnenie

jeho záväzku a ak klient zostal napriek tomu v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní
mohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky. Ak takýto postup dodržaný nebol, pohľadávka banky nebola
postupiteľná.

4. Dňa 4. 11. 2009 uzavreli Slovenská sporiteľňa a. s. Bratislava ako postupca a žalobca ako postupník

zmluvu o postúpení pohľadávok č. 1105/2009/CE, jej súčasťou bola aj pohľadávka postupcu, žalobcom
uplatnená v tomto konaní.

5. Právny predchodca žalobcu a žalovaní uzatvorili dňa 27. 1. 2005 zmluvu o splátkovom úvere č.
0362654503, na základe ktorej právny predchodca navrhovateľa poskytol odporkyni úver vo výške 300
000,- Sk, pri premenlivej úrokovej sadzbe 9,8 % ročne. Žalovaní sa zaviazali uvedený úver splácať

mesačne vo výške 3 997,- Sk, vždy do 20-teho dňa toho-ktorého mesiaca, a to celkom po dobu 10
rokov do 20. 1. 2015, kedy nastala konečná splatnosť úveru. Žalovaní ako dlžníci sa zaviazali splatiť
poskytnutý úver v dohodnutom čase, v stanovenom čase platiť úroky, poplatky dohodnuté v zmluve,
ďalšie poplatky a náklady spojené s úverom a dodržiavať dohodnuté zmluvné podmienky.

6. Podľa § 52 ods. 1-3 Občianskeho zákonníka (platného v čase podpísania zmluvy medzi účastníkmi)
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.

7. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

8. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/, b/ z. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy o splátkovom úvere na účely tohto zákona sa rozumie: spotrebiteľom fyzická osoba,

ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu
osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti, predávajúcim
podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby.

9. Podľa § 23a ods. 1, 2 z. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase

uzavretia zmluvy o splátkovom úvere spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho
zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že
sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane
použijú ustanovenia tohto predpisu.

10. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

11. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

12. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť

písomnou zmluvou inému.

13. Podľa § 526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovialebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať
preukázania zmluvy o postúpení.

14.Podľa§2ods.1z.č.483/2001Z.z.obankáchvzneníúčinnomvčaseuzavretiazmluvyosplátkovom
úvere (ďalej len "zákon o bankách") banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky
založená ako akciová spoločnosť, ktorá a) prijíma vklady a b) poskytuje úvery a ktorá má na výkon
činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje.

15. Podľa § 7 ods. 1 zákona o bankách o udelení bankového povolenia rozhoduje Národná banka
Slovenska. O udelení bankového povolenia pre banky podľa osobitného predpisu 21)a o udelení
bankového povolenia na vykonávanie hypotekárnych obchodov rozhoduje Národná banka Slovenska po
prerokovaní s Ministerstvom financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"). Žiadosť o udelenie
bankového povolenia sa predkladá Národnej banke Slovenska.

16. Podľa § 92 ods. 8 z. č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o
postúpení pohľadávok, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky

svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe,
a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo
pobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo
pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to

neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo

pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch právne vzťahy, ktoré
vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších
predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

18. Podľa § 2 písm. a/ zákona 258/2001 o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy o splátkovom úvere (ďalej len "zákon o spotrebiteľských úveroch") na účely tohto zákona sa
rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

19. Podľa § 2 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

20. Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania
kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré

sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu
vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo
služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na
ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú
percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez

poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená
ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté
do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ
zaplatiťzvýšenénáklady.Uvediesavýškatýchtonákladov,spôsobvýpočtualebočonajpresnejšíodhad.21. Na základe vykonaného dokazovania v predmetnej veci a uvedených zákonných ustanovení mal
súd za to, že medzi Slovenskou sporiteľnou, a.s. - bankou (ako veriteľom) a žalovanými (ako dlžníkmi)

vznikla zmluva o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka - dvojstranný záväzkovoprávny
vzťah, podľa ktorého banke - veriteľovi vznikla povinnosť poskytnúť úver a žalovaným povinnosť vrátiť
ho podľa dohodnutých podmienok v úverovej zmluve. Zmluva obsahuje po právnej stránke všetky znaky
a podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka. Žalovaní akceptovali
jednotlivé ustanovenia tejto zmluvy ich podpísaním, a preto mali povinnosť za predmet zmluvy riadne

a včas zaplatiť, teda vrátiť požičané finančné prostriedky tak, ako sa k tomu zmluvou zaviazali.

22. Súd ďalej zmluvu o splátkovom úvere vyhodnotil ako typovú spotrebiteľskú zmluvu v zmysle
§ 2 písm. b/ a § 23a ods. 1, 2 z. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu
vzniku zmluvného vzťahu. Základnou črtou typizovaných spotrebiteľských zmlúv je totiž to, že sú pre
spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej

zmeny. Právny vzťah medzi bankou - veriteľom a žalovanými túto charakteristiku spĺňa, pretože zmluva
bola vyhotovená ako formulár a jej súčasťou boli bez akýchkoľvek pochybností Všeobecné obchodné
podmienky, pričom text dokumentov menovaní ovplyvniť nemohli, nakoľko boli pripravené už vopred pre
veľký počet spotrebiteľov. Je pritom nepochybné, že banka - veriteľ pri uzavieraní zmluvy vystupoval
v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaní v čase uzavretia zmluvy nekonali v súvislosti

s výkonom svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, zmluvu podpísali ako fyzické osoby za
účelom priamej osobnej spotreby pre seba, resp. pre príslušníkov svojej domácnosti.

23. Ďalej, predmetná zmluva o splátkovom úvere je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v
zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného

vzťahu. Žalovaní zmluvu podpísali ako fyzické osoby a zo samotnej zmluvy nevyplýva iný účel použitia
poskytnutých peňažných prostriedkov. Posúdenie predmetného právneho vzťahu ako spotrebiteľského
úveru nevylučuje § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, kde sú taxatívne
vymenované zmluvy, na ktoré sa daný zákon nevzťahuje. Právny vzťah medzi stranami možno podradiť
pod § 2 písm. b/ citovaného zákona a zmluva by mala obsahovať náležitosti, stanovené v § 4 ods. 1, 2

zákona. Súd po preskúmaní veci konštatoval, že zmluva o splátkovom úvere obsahuje všetky náležitosti,
stanovené v § 4 ods. 1, 2 z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu vzniku
zmluvného vzťahu.

24. Pojem spotrebiteľská zmluva do Občianskeho zákonníka zaviedla jeho novela z. č. 150/2004 Z. z.,

ktorú úpravu neskôr výrazne pozmenil z. č. 568/2007 Z. z. (a neskôr i ďalšie čiastkové novelizácie).
Spotrebiteľská zmluva pritom nie je samostatný typ zmluvy, ale ide o druh zmluvy, pre ktorú právne
predpisy (nielen Občiansky zákonník) stanovujú osobitné podmienky a určujú jej náležitosti. Právna
úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromnoprávnych vzťahoch.
Ako je uvedené vyššie, zmluvný vzťah medzi bankou - veriteľom a žalovanými bol síce tzv. absolútnym

obchodom, čo však v zmysle uvedeného nevylučuje možnosť a povinnosť súdu aplikovať na ten istý
právny vzťah i ustanovenia spotrebiteľského práva slúžiace na ochranu spotrebiteľa. Z materiálneho
hľadiska sa totiž pozícia zmluvnej strany, uzatvárajúcej zmluvu pred účinnosťou novely Občianskeho
zákonníka z. č. 568/2007 Z. z., nelíšila od pozície spotrebiteľa, uzavierajúceho zmluvu už v režime
spotrebiteľských zmlúv podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. 1.

2008. Ustanovenie § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka prikazuje aplikovať ustanovenia
Občianskeho zákonníka na práva a povinnosti zo spotrebiteľskej zmluvy, pokiaľ sú pre spotrebiteľa
priaznivejšie než príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka. Inými slovami Obchodný zákonník
možno v prípade spotrebiteľskej zmluvy aplikovať iba tam, kde nenarazí na obmedzenia vyplývajúce z
Občianskeho zákonníka.

25. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou aktívnej legitimácie žalobcu v konaní. Aktívnou vecnou
legitimáciou je hmotnoprávne postavenie účastníka, z ktorého vyplýva ním
uplatňované právo, resp. jeho procesné právo taký hmotnoprávny nárok uplatňovať. Súd skúma vecnú
legitimáciu sám, z úradnej povinnosti, a to i bez toho, aby to strany navrhli.

26. Je pravdou, že vo veci sa jedná o tzv. bankový úver, ktorý bol žalovaným poskytnutý bankou,
ktorá podniká na základe povolenia v zmysle § 2 ods. 1 v spojení s § 7 ods. 1 z.č. 483/2001 Z.z.
o bankách. Žiadne zákonné ustanovenie neobmedzuje banku, ktorá poskytla úver podľa § 2 ods. 1zákona č. 483/2001 Z. z., aby kedykoľvek počas trvania zmluvného vzťahu, alebo i po jeho zániku,
postúpila pohľadávku voči dlžníkovi z daného úveru na tretiu osobu. Uvedené nemožno vyvodiť ani
výkladom § 92 ods. 8 zákona o bankách, resp. dôvodovej správy k tomuto zákonnému ustanoveniu.

Zákonné ustanovenie hovorí o tom, že ak je napriek písomnej výzve banky jej klient nepretržite dlhšie
ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke,
môže banka, za splnenia ďalších podmienok (ak klient pred postúpením pohľadávky neuhradí banke
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; existencia písomnej výzvy
banky na plnenie) svoju pohľadávku zodpovedajúcu celému tomuto peňažnému záväzku (nielen časti)

postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"),
aj bez súhlasu klienta. Uvedený výklad korešponduje i s dôvodovou správou k tomuto zákonnému
ustanoveniu, ktorá hovorí o pohľadávke, zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, nielen nesplácanej časti
dlhu. V prípade, že dlžník neplní splátky úveru včas a riadne, znamená to nesplácanie celej pohľadávky,
ktorú môže následne banka i za trvania zmluvného vzťahu postúpiť inej osobe, ktorá nemusí byť bankou.

27. Uvedené napokon vyplýva aj z vyjadrenia Národnej banky Slovenska zo dňa 24.07.2014, podľa
ktorého banky a pobočky zahraničných bánk sú oprávnené v súlade s § 524 a nasl. Občianskeho
zákonníka postúpiť svoje pohľadávky tretej osobe, pričom musia byť dodržané ustanovenia zákona
o bankách o ochrane bankového tajomstva. V zmysle § 91 ods. 1 zákona o bankách môže banka
alebo pobočka zahraničnej banky poskytnúť tretím osobám informácie a doklady chránené bankovým

tajomstvom len s predchádzajúcim súhlasom alebo na písomný pokyn klienta, ktorý obsahuje účel
a prípadne aj podmienky poskytnutia informácii a dokladov chránených bankovým tajomstvom tretím
osobám. Pokiaľ banka alebo pobočka zahraničnej banky disponuje súhlasom klienta s postúpením
pohľadávky z úveru, ktorý neobsahuje podmienku obmedzujúcu postúpenie len na splatnú pohľadávku,
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže pohľadávku postúpiť na tretiu osobu. Ak banka alebo

pobočka zahraničnej banky nedisponuje súhlasom klienta s postúpením pohľadávky, môže postúpiť
pohľadávku len v súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách. Takto môže postupovať, ak je klient napriek
písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky v omeškaní so splnením ním čo len časti svojho
peňažnéhozáväzkuvočibankealebopobočkezahraničnejbankynepretržitedlhšieako90kalendárnych
dní. Toto právo nemôže uplatniť, ak klient pred postúpením uhradí banke alebo pobočke zahraničnej

banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku presiahol 1 rok. Aplikácia
tohto ustanovenia závisí od dohodnutej doby splatnosti záväzku klienta. Ak je úver splatný v splátkach,
banka alebo pobočka zahraničnej banky má právo postúpiť postupníkovi celú, teda aj nesplatnú časť
pohľadávky z úveru za podmienky že: a/ klient nesplnil riadne a včas čo i len jednu splatnú splátku istiny

úveru a/ alebo úrokov alebo ich časť, b/ jeho omeškanie trvá nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní, c/ na zaplatenie omeškanej časti peňažného záväzku bol písomne vyzvaný. V prípade, že je úver
splatný jednorázovo, podmienky postúpenia pohľadávky bez súhlasu klienta sú splnené, ak klient v deň
splatnosti nezaplatil úver s úrokmi alebo zaplatil len časť úveru a napriek písomnej výzve banky alebo
pobočky

zahraničnej banky na zaplatenie dlhu je v omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní po dni splatnosti
úveru. Pokiaľ ide o osobu postupníka, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky postúpiť svoju
pohľadávku písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou.

28. Čo sa týka samotného postúpenia pohľadávky, podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak

postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania
zmluvy o postúpení. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, publikovaného pod R 119/2003,
relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu
legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez
toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto

prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To
by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník.

29. Žalobca v konaní predložil zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 4. 11. 2009 a tiež oznámenie
Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 20. 11. 2009, ktorým žalovaným oznámila postúpenie pohľadávky

voči nim na žalobcu. Žalobca však nepredložil súdu dôkaz o tom, že žalovaných písomne vyzval pred
postúpením pohľadávky na zaplatenie omeškanej časti peňažného záväzku.30. Za týchto okolností mal súd za to, že právny predchodca žalobcu nepostúpil pohľadávku voči
žalovaným platne, pretože nepreukázal, že by dodržal pri tomto postúpení podmienky predpokladané
zákonom, ako sú vyššie popísané. Tým zároveň žalobca nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu k

uplatneniu nároku voči žalovaným, preto súd žalobu zamietol. Z tohto dôvodu potom nebolo potrebné
ďalej sa zaoberať možným premlčaním uplatnenej pohľadávky.

31. Žalovaní boli v konaní plne úspešní, patrila by im preto náhrada trov konania (§ 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku), žiadne trovy im nevznikli, preto im súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu písomne dvojmo.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP "odvolacie dôvody" (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie
súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP "Novoty v odvolacom konaní" - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.