Rozsudok – Poriadok vo verejných veciach ,
Zrušujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Bratislava I

Judgement was issued by JUDr. Richard Molnár

Legislation area – Trestné právoPoriadok vo verejných veciach

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Zrušujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1To/56/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316010688
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Richard Molnár

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1316010688.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Richarda Molnára a sudkýň JUDr. Ivety

Zelenayovej a Mgr. Marcely Kosovej v trestnej veci obžalovaného N. T., pre zločin útoku na verejného
činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
samosudcu Okresného súdu Bratislava III z 18.04.2019 sp. zn. 3T/174/2016, na verejnom zasadnutí
konanom 11.09.2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, f/, ods. 3 Tr. por. zrušuje sa napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v
odsudzujúcej časti , v časti v ktorej podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. súd obžalovanému uložil povinnosť v
skúšobnej dobe nahradiť škodu poškodenému H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. D., D. XXX/X vo výške

1459 Eur a v časti výroku, v ktorom podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd zaviazal obžalovaného nahradiť trovy
splnomocnenca poškodeného U.. E. H. s.r.o. na účet vedený v Slovenskej sporiteľni a.s. Bratislava č.
účtu XXXXXXXXXX/XXXX, IBAN X XXXX XXXX XX XX XXXX XXXX, BIC: L. vo výške 1.126,32 Euro.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. sa poškodený H. H. nar. XX.XX.XXXX, bytom T. D., D. XXX/X s nárokom
na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom samosudcu Okresného súdu Bratislava III z 11.09.2019 sp. zn. 3T/174/2016 bol obžalovaný
N. T. uznaný za vinného zo zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm.

a/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

obvinený N. T. dňa 26.09.2015 v čase okolo 22.00 v katastri obce T. D., časť A. O. na E. ceste fyzicky
napadol člena poľovnej stráže H. H. tak, že poškodený H., potom čo sa obvinenému riadne legitimoval
preukazom člena poľovnej stráže spoločnosti Y. T. D. vyzval obvineného v zmysle zákona č. 274/2009
Z.z. o poľovníctve, aby mu uviedol dôvod vjazdu vozidlom do poľovného revíru, ktoré viedol obvinený,
po poľovnom revíri, obvinený opakovane päsťou udieral poškodeného H. do tváre, v dôsledku čoho

poškodený spadol na zem, kde obivnený pokračovcal v udieraní. Poškodený H. utrpel v dôsledku
opakovaných úderov od obvineného zranenia - zlomeninu strednej dolnej etáže tvárovej kostry Le Fort I,
subluxácia (potvrtnutie) dvoch hryzákov horného zuboradia, tržnú ranu hornej pery, pomliaždenie okolia
pravej očnice s dobou liečenia cca 5 týždňov, určenou na podklade znaleckého posudku prof. P.. U. D., I..

Za uvedený zločin bol odsúdený podľa § 323 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. k trestu odňatia slobody
v trvaní 3 roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu podmienečne
odložil a podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu v trvaní 3 roky s probačným dohľadom.Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. súd obžalovanému uložil povinnosť

· v skúšobnej dobe uhradiť poškodenému H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. D., D. XXX/X škodu vo

výške 1.459 Eur,
· osobne sa ospravedlniť poškodenému H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. D., D. XXX/X,
· podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii, resp. psychologickému poradenstvu.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd zaviazal obžalovaného nahradiť poškodenej spoločnosti Q., a.s., so

sídlom H. dolina XX W. škodu vo výške 328,28 Eur a nahradiť trovy splnomocnenca poškodeného U..
E. H., s.r.o., na účet vedený v Slovenskej sporiteľni a.s. Bratislava, č. účtu XXXXXXXXXX/XXX, IBAN:
X XXXX XX XX XXXX XXXX, BIC: L. vo výške 1.126,32 Euro.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovej lehote odvolanie obžalovaný N. T. prostredníctvom
svojho obhajcu, po doručení rozsudku, nakoľko hlavné pojednávanie sa konalo v neprítomnosti

obžalovaného a to dňa 30.04.2019 (č.l. 186), ktoré odvolanie smerovalo, čo do viny a náhrade škody.

Odvolanie doplnil obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu samostatným písomným podaním
adresovaným odvolaciemu súdu 03.09.2019.

Odvolanímnapádalrozsudokprvéhostupňavovýrokuovine,použitejprávnejkvalifikácii,výrokuotreste
a výrokov o náhrade škody. Ďalej uviedol, že nepopiera účasť na skutku, ktorý z verbálneho konfliktu
prerástol do vzájomného napadnutia s poškodeným. Namietal, že z jeho strany išlo voči poškodenému
o útok na verejného činiteľa, nakoľko poľovný revír, kde sa udial konflikt nie je ničím vymedzený ani
označený, pričom podľa zákona o poľovníctve musia byť hranice poľovného revíru v teréne zreteľné a

vymedzené, aby bolo každému jasné, že sa pohybuje na území so špeciálnym režimom. Súčasne podľa
zákona je v poľovnom revíri povolený pohyb psa na vzdialenosť 50 metrov od osoby, ktorá ho vedie. Dlhé
roky v tejto lokalite venčil psa a nemal vedomosť, že sa pohybuje na území poľovného združenia, kde sa
mu doposiaľ nestalo, že by došiel do kontaktu s členom poľovnej stráže. Dokazovanie je nesporné až do
momentu, kedy pristúpil poškodený k jeho motorovému vozidlu. Potom ako zbadal jeho psa sa vyjadril

„ak nezmizneš odjebem teba aj tvojho psa“. Ku konfliktu došlo za úplnej tmy na neosvetlenej poľovnej
ceste, kde poškodený bránil prejazdu jeho vozidlom cez poľnú cestu. Poškodený v tomto smere k týmto
udalostiam vypovedá rozporne ako svedok Q.. Vyšetrovanie v prípravnom konaní a v konaní pred súdom
bolo zamerané na preukázanie subjektívnej stránky jeho konania, naplňujúcu skutkovú podstatu zločinu
útoku na verejného činiteľa. Ak by sa ukázalo, že poškodený mal v čase incidentu na odeve pripnutý

odznak poľovnej stráže je nanajvýš otázne a sporné v podmienkach, ktoré na mieste panovali, bol pre
neho viditeľný. Poškodený v čase, keď vystúpil z vozidla bol v absolútnej tme, bolo možné rozpoznať iba
siluetu a osvetlenie vozidiel, nakoľko poškodený vstúpil do priestoru, kde nebol osvetlený a preto tento
odznak nemohol vidieť. Skutočnosť, že je poľovníkom mu oznámil až potom, keď ho fyzicky napadol,
vykrútil mu malíček na ruke, na čo ho on buchol do tvárovej časti. Následne ho vyzval, aby sa preukázal ,

čo aj urobil, prišiel k jeho vozidlu, ukázal mu púzdro na doklady, odkiaľ vybral poľovný lístok, ktorý mu
nevrátil, nakoľko chcel informovať predsedu poľovného združenia, lebo poškodený jazdil po revíri pod
vplyvom alkoholu. Nakoľko nevedel, že sa jedná o poľovnú stráž, nie je možné jeho konanie kvalifikovať
ako útok na verejného činiteľa. Ďalej namietal skutočnosť, že znalec F.. P.. U. D. vypracoval znalecký
posudok ohľadom zranení poškodeného výlučne zo zdravotnej dokumentácie, o ktorej má pochybnosti,

nakoľko poškodený sa počas PN zúčastnil poľovných skúšok a stavebných prác na základnej škole,
pričom osobným preverovaním u P.. P., ošetrujúcej lekárky, má informáciu, že táto nemá v zdravotnej
karte poškodeného informáciu o povolených vychádzkach. Vzhľadom na pochybnosti , hodnotením
dôkazov má za to, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa treba zrušiť a vrátiť prokurátorovi na
doplnenievyšetrovanianariadenímvyšetrovaciehopokusuadoplnenímdokazovaniavýsluchomsvedka

P.. P..

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.) primárne konštatoval prípustnosť odvolania
(§ 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a
preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,

proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo,
riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zistil pritom, že odvolanie obžalovaného
N. T. je čiastočne dôvodné, a to v odsudzujúcej časti, kde súd uložil obžalovanému povinnosť vskúšobnej dobe uhradiť poškodenému H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. D., D. XXX/X vo výške 1.459
Eur a v časti výroku, v ktorom podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd zaviazal obžalovaného nahradiť trovy
splnomocnenca poškodeného U.. E. H. s.r.o., na účet vedený v Slovenskej sporiteľni a.s. Bratislava č.

účtu XXXXXXXXXX/XXXX, IBAN X XXXX XXXX XX XX XXXX XXXX, BIC: L. vo výške 1.126,32 Euro.

Krajský súd v Bratislave vykonal dňa 11.09.2019 vo veci verejné zasadnutie v zmysle § 293 ods. 7 Tr.
por., za splnenia zákonných podmienok, v neprítomnosti obžalovaného N. T. a v zmysle § 294 ods. 1,
ods. 2 Tr. por. v neprítomnosti poškodenej strany Q., a.s..

Obhajca obžalovaného sa na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu pridržal svojich písomných
návrhov, ďalej dodal, že v čase keď došlo k incidentu bola absolútna tma, obžalovaný nemohol vidieť
poškodeného v tme, ani jeho označenie, toto sa dá objasniť rekonštrukciou prípadu a preto navrhol vec
zrušiť a vrátiť prokurátorovi na došetrenie.

Prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa považuje za
dostatočne odôvodnený v súlade s § 168 Tr. por. za správny a zákonný a vrhol odvolanie obžalované
ako nedôvodné zamietnuť.

Zástupkyňa poškodeného, U.. E. H., na verejnom zasadnutí uviedla, že rozsudok súdu prvého stupňa

považuje za zákonný a správny a navrhla, aby odvolací súd zaviazal obžalovaného k náhrade škody
117,05 eur ako trovy zastúpenie pred odvolacím súdom.

Okresný súd v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal základné zásady trestného konania
uvedené v § 2 Tr. por., najmä však zásady zákonného procesu - § 2 ods. 7 Tr. por., práva na obhajobu - §

2 ods. 9 Tr. por., voľného hodnotenia dôkazov - § 2 ods. 12 Tr. por., i rovnosti strán (kontradiktórnosti) - §
2 ods. 14 Tr. por. Odvolací súd teda konštatuje, že súd prvého stupňa dospel k vyhláseniu vyhláseného
rozsudku po bezchybnom procesnom postupe vo vzťahu k žalovanému skutku a právnej kvalifikácii a v
súlade so všetkými procesnými ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní, vyhodnotení a posúdení
dôkazného stavu ustálil vo výroku o vine svojho rozsudku priebeh skutkového deja, zodpovedajúci
všetkým vykonaným dôkazom. Výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú
jednoznačne a tvoria úplne ucelenú reťaz tak priamych ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých možno
vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti

rozsudku súdu prvého stupňa. Právna kvalifikácia súdeného skutku ako zločin útoku na verejného
činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. aj podľa názoru krajského súdu zodpovedá
správnym úvahám súdu prvého stupňa v tomto smere a všetkým zákonným predpokladom na posúdenie
prejednávaného skutku práve podľa vyššie uvedeného zákonného ustanovenia.

Samotnýskutokuvedenývskutkovejvetesúduprvéhostupňa,ktoréhosprávnosťaúplnosťodvolacísúd
skúmal, z hľadiska objektívneho i subjektívneho zavinenia obžalovaného zodpovedá zákonným znakom
skutkovej podstaty úmyselného zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/, ods.
2 písm. a/ Tr. zák.

Závery okresného súdu ohľadne skutkových zistení a viny, prezentované vo výrokovej časti rozsudku
a vysvetlenie týchto záverov v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktorý bol vyhotoveý v súlade s
ustanovením § 168 Tr. por., si krajský súd osvojil a preto v zásade na odôvodnenie rozsudku súdu prvého
stupňa v tejto časti odkazuje.

Je nesporné, že 26.09.2015 v čase okolo 22.00 hod. došlo najprv k verbálnemu a potom fyzickému útoku
medzi obžalovaným N. T. a poškodeným H. H. na ustálenie miesta incidentu v rámci poľovného revíru.
Obhajobné tvrdenia obžalovaného N. T. v odvolacích dôvodoch, vzhľadom na produkované dôkazy v
predmetnej trestnej veci sú výslovne účelové v snahe zbaviť sa trestnej zodpovednosti. Priebeh skutku
popisuje H. H. ako poškodený v zhode s priamym svedkom incidentu F. Q., ktoré výpovede sa snaží

obžalovaný spochybniť, avšak nie je dôvod poškodenému a svedkovi neveriť. Presne popisujú priebeh
incidentu kedy obžalovaný hneď po kontakte s nimi bol agresívny a fyzicky napadol poškodeného a
vyhrážal sa aj svedkovi Q.. Agresívne správanie potvrdzuje aj ďalší svedok U. W., ktorý sa nachádzal v
inkriminovaný večer v revíri, videl idúce vozidlo, pred ktorým bežal pes, na toto vozidlo zasvietil, z vozidlavystúpil neznámy muž, ktorý nadával na poľovníkov. Tento nezaujatý svedok, ktorý sa nenachádzal na
mieste incidentu potvrdzuje výpovede poškodeného a svedka Q. o agresívnom správaní poškodeného s
tým, že si bol obžalovaný dobre vedomí, že sa nachádza v poľovnom revíri, keď nadával na poľovníkov.

Okrem toho, že obhajobné tvrdenia sú vyvrátené svedeckými výpoveďami je preukázané, že poškodený
sa mu preukázal osobnými dokladmi, teda vedel že sa jedná o člena poľovnej stráže. V ďalšej časti je
výpoveď obžalovaného vyvrátená v tom smere, že poškodený bol v čase incidentu pod vplyvom alkoholu
sú vyvrátené lekárskymi správami z uvedeného dňa, krátko po incidente a policajnými záznamami,
nakoľko poškodený bol po napadnutí v kontakte s políciou. Teda keby v čase týchto udalostí bol

poškodený pod vplyvom alkoholu, tieto skutočnosti by boli zaznamenané v spise. Námietka v tom smere,
že znalec F.. P.. U. D. vypracoval znalecký posudok iba zo zdravotnej dokumentácie, kde vyhodnotil
zranenia poškodeného a predpokladanú dĺžku práceneschopnosti pri zraneniach, nie je dôvod, aby
odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok. Práve prvotná zdravotná dokumentácia a následná liečba,
ktorú znalec skúmal, tvorí podklad pre spracovanie tohto znaleckého posudku. Navyše tieto skutočnosti
obžalovaný ani nenamietal, pri oboznámení so spisom nemal návrhy na doplnenie dokazovania ani

nežiadal úkony zopakovať, navrhol iba skutok prekvalifikovať ako trestný čin ublíženia na zdraví. Preto
návrhy v odvolacích námietkach nemohol odvolací súd ani akceptovať, prokurátor uniesol dôkazné
bremeno pred súdom prvého stupňa, čo sa týka žalovaného skutku a právnej kvalifikácie.

Čo sa týka uloženého trestu súdom prvého stupňa treba uviesť, že súd správne vyhodnotil pomer

poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v pomere 1:1, preto správne ukladal trest za použitia § 38 ods.
2 Tr. zák. v základnej trestnej sadzbe 3 až 8 rokov a vzhľadom na osobu obžalovaného, následky
a doterajší spôsob jeho života mu uložil trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby v
trvaní 3 roky so skúšobnou dobou v trvaní 3 roky s probačným dohľadom za uloženia primeraných
povinností osobne sa ospravedlniť poškodenému a podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii, resp.

psychologickému poradenstvu.

V ďalšej časti rozsudok prvého stupňa bol vo výrokovej časti odvolacím súdom zrušený postupom podľa
§ 321 ods. 1 písm. d/, f/, ods. 3 Tr. zák., nakoľko došlo k porušeniu ustanovenia Trestného zákona a
rozhodnutie o uplatnení o náhrade škody je v rozpore so zákonom.

Súd prvého stupňa nesprávne uložil obžalovanému povinnosť v rozsudku, v jeho výrokovej časti, kde
mu uložil povinnosť v skúšobnej dobe uhradiť poškodenému H. H. škodu vo výške 1.459 Eur v zmysle
§ 51 ods. 2 Tr. zák., bez toho, aby rozhodol o náhrade škody postupom podľa § 287 ods. 1 Tr. por.,
že by zaviazal obžalovaného k uplatneniu nároku o náhrade škody. Keďže v tejto časti rozsudok súdu

prvého stupňa nebol napadnutý procesnou stranou H. H., tento bol postupom podľa § 288 ods. 1
Tr. por. s nárokom na náhradu škody odkázaný na civilný proces. Takisto bol zrušený výrok súdu
prvého stupňa, ktorým podľa § 287 ods. 1 Tr. por. zaviazal obžalovaného nahradiť trovy splnomocnenca
poškodeného U.. E. H. s.r.o. v sume 1.126,32 Eur. V zmysle Trestného zákona nie je možné tento
nárok kvalifikovať ako nárok na náhradu škody. Škoda je definovaná v § 124 a nasl. Tr. zák. Pokiaľ sa

týka povinnosti obžalovaného na náhradu trov poškodeného, tento nárok je upravený v § 557 Tr. por.
v rámci vykonávacieho konania, podľa ktorého ak bol poškodenému aspoň sčasti priznaný nárok na
náhradu škody, je odsúdený, ktorému bola povinnosť na náhradu škody uložená, povinný mu nahradiť
trovy potrebné na účelné uplatnenie jeho nároku v trestnom konaní vrátane trov vzniknutých pribratím
splnomocnenca. Zo systematického zaradenia tohto ustanovenia ako aj z definovania procesného

postavenia osoby „odsúdený“ je zrejmé, že o takomto nároku poškodeného je súd oprávnený rozhodnúť
až po právoplatnom skončení veci za predpokladu, že poškodenému bol aspoň sčasti priznaný nárok
na náhradu škody spôsobený týmto odsúdeným, resp. podľa okolností prípadu vychádzať z odseku 2
naposledy označeného ustanovenia.

Na základe uvedeného rozhodol krajský súd tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny
opravný prostriedok.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.