Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. február 2019

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 11C/29/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717206585
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kubusová
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2019:8717206585.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Kubusovou v právnej veci žalobcu: O. G.,
E.. XX.XX.XXXX, I. D.. A. XXX, XXX XX K. S., Y..: O.. A. I., W., S. S. Š. X, XXX XX Z.d proti žalovanej:
W. I., E.. XX.XX.XXXX, I. O.G. XXX/XX, XXX XX S., Y..: W. D. G. &. Z. S.. X.. F.., U.: XX XXX XXX, S.
S. A. XXX/XX, XXX XX Z., o zaplatenie 12 500,- eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaná m á p r á v o na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o výške tejto
náhrady bude rozhodnuté súdom samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 7.6.2017 podal žalobu o zaplatenie istiny 12 500 eur s
príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzavrel dňa 31.1.2017 so žalovanou zmluvu o
pôžičke na sumu 12 500 eur, predmetom ktorej bolo požičanie peňazí. Žalovaná sa zaviazala predmetnú
sumu vrátiť jednorázovo, bezúročne v lehote do 31.3.2017. Predmet zmluvy, t. j. hotovosť vo výške

12 500 eur žalobca žalovanej odovzdal v hotovosti a v celosti bezodkladne pred podpisom zmluvy o
pôžičke. V čase poskytnutia pôžičky žalovanej existoval medzi nimi blízky partnerský vzťah, napriek
tomu však o predmetnej pôžičke spísali aj písomnú zmluvu, na ktorej boli následne overené podpisy, a
to na obecnom úrade vo Veľkom Slavkove. Žalovaná v zmysle predmetnej zmluvy potvrdila, že predmet
zmluvy o pôžičke jej žalobca pred podpisom zmluvy odovzdal a ona si ich v celosti a v hotovosti od
neho prevzala. Žalobca v žalobe uviedol, že so žalovanou medzi časom poskytnutia pôžičky a termínu

jej splatnosti ukončil partnerský vzťah a žalovaná v lehote splatnosti predmet zmluvy nevrátila. Žalobca
disponuje úradne osvedčenou kópiou originálu zmluvy o pôžičke, ktorú si nechal osvedčiť na Notárskom
úrade O.. U. Č.. Žalobca po tom, čo podpísal so žalovanou na obecnom úrade zmluvu o pôžičke, resp.
osvedčil pravosť svojich podpisov, túto následne nechal overiť s predloženým originálom na notárskom
úrade z dôvodu zaužívanej praxe, pričom disponuje len overenou kópiou zmluvy o pôžičke. Žalobca
uviedol, že fin. prostriedky boli odovzdané žalovanej pred podpisom zmluvy. Osobne odovzdal žalovanej
tieto prostriedky za prítomnosti známeho p. X. D.. Takže nebol dôvod jej poskytnúť tieto fin. prostriedky

aj za jeho prítomnosti. Peniaze si prevzala v mieste jeho bydliska. V spoločnej domácnosti strany sporu
nežili, pretože šlo o vyššiu hotovosť, tak žalobca sa rozhodol to podporiť písomným listinným dôkazom.
Žalobca uviedol, že listiny mal vo svojom aute, kde mala prístup aj žalovaná, resp. boli v druhom aute,
ktoré jej požičal v tom čase a má za to, že originálna časť zmluvy bola odcudzená žalovanou. Žalobca
na základe prevencie bol rád, že medzi jeho dokumentmi našiel aspoň overenú zmluvu kópie zmluvy o
pôžičke. Priateľský vzťah ukončili v mesiaci marec. Žalobca uviedol, že nevie ako došlo k strate zmluvy.

Faktom je, že zmluva, ktorá bola predložená je overená s originálom a iná zmluva nebola podpísaná.
2. Okresný súd Poprad vydal dňa 10.8.2017 platobný rozkaz č.k. 11C/29/2017-16, v ktorom súd zaviazal
žalovanú na zaplatenie istiny 12 500 eur s prísl. Proti tomuto platobnému rozkazu dňa 7. 9. 2017 podalaodpor žalovaná, v ktorom uviedla, že si od žalobcu nepožičala žiadne fin. prostriedky, žiadnu hotovosť,
a že na úrade vo Veľkom Slavkove boli overené podpisy na úplne inej listine, a to na dohode o užívaní
vozidla. Právny zástupca žalovanej uviedol, že nie je pravdou, aby si dňa 31.1.2017 od žalobcu požičala

sumu 12 500 eur. O tejto skutočnosti sa dozvedela až od právneho zástupcu žalobcu, ktorý jej zaslal
kópiu zmluvy. Žalovaná nepopiera, že dňa 2.2.2017 boli so žalobcom na obecnom úrade v obci Veľký
Slavkov, kde overovali podpisy, ale tieto podpisy sa netýkali zmluvy o pôžičke, ale týkali sa zmluvy o
užívaní vozidla D. Z., C.: D. XXX T.. Na základe tejto zmluvy o užívaní vozidla žalovaná zaslala na účet
žalobcu sumu 1 000eur. Žalovaná namietala, že na predloženej kópii zmluvy o pôžičke nie je jej podpis.

Žalovaná uviedla, že pána X. D. nepozná, a že sa stretli v Košiciach v reštaurácii Kráľovský dvor, ale
v bydlisku žalobcu ho nikdy nevidela.
3. Súd vykonal dokazovanie a na základe listinných dôkazov, a to zmluvy o pôžičke - fotokópia,
predžalobnej upomienky, vyjadrenia strán sporu, fotokópie vyšetrovacieho spisu zo dňa 6.3.2018,
zápisnice o výsluchu svedka X. D. č.l. 29-32, fotokópie zápisnice o výsluchu žalovanej, fotokópie
overovacej knihy č.l. 45, fotokópie overovacej knihy č.l. 53, uznesenia OR PZ Poprad ČVS: ORP-568/1-

VYS-PP-2017 zo dňa 14.5.2018, pripojeného kompletného vyšetrovacieho spisu z OR PZ Poprad a
zistil nasledovný skutkový stav:
4. Súd pri hodnotení dôkazov jednotlivých a navzájom vychádzal z predloženého kompletného
vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-568/1-VYS-PP-2017, a to z dôvodu efektívnosti konania. Súd mal
predloženú v spise nachádzajúcu sa zmluvu o pôžičke zo dňa 31.1.2017, kde predmetom zmluvy o

pôžičke je suma 12 500 eur a kde zmluvné strany sa dohodli, že dlžník vráti veriteľovi dlh jednorázovo
do 31.3.2017. Zmluva o pôžičke bola uzavretá medzi žalobcom a žalovanou. Podpis zmluvných strán
bol overený na obecnom úrade, kde je odtlačok pečiatky Obec Veľký Slavkov dňa 2.2.2017 a kde je
potvrdené, že osvedčuje sa podpis W. I. a O. G.. Zároveň dňa 4.4.2017 bola osvedčená listina, ktorá
sa skladá z troch listov, ide o odpis úplný v Notárskom úrade O.. U. Č.. Súd mal ďalej z vyšetrovacieho

spisu preukázané z farebnej fotokópie na č.l. 49 vyšetrovacieho spisu, že z overovacej knihy, v ktorej
bol uvedený podpis W. I. a O. G. a uvedené zmluva o pôžičke pred písmenom „P“ je voľným okom
viditeľné, že bol robený zásah do zápisu o pôžičke. To znamená, že zmluva o pôžičke do slova pôžička
bolo zasahované, gumované, resp. iným spôsobom zasahované do popisu (skôr súd podľa logiky má za
to, že bol zápis urobený „zmluva o výpožičke“ a následne boli písmena V Y vygumované a ostal názov

pôžičke. Kto zásah robil, súd nezisťoval, nakoľko predmetom konania bolo vrátenie pôžičky a súd pri
hodnotení považoval za dostačujúci dôkaz, a to tú skutočnosť, že vyjadrenia žalobcu sa nezakladajú
na pravde, sú nepravdivé a jeho tvrdenia sú najprv, že odovzdal fin. prostriedky tesne pred podpisom
zmluvy, to znamená dňa 31.1.2017, podpis bol overený 2.2.2017 a následne vyjadrenie žalobcu bolo, že
fin. prostriedky odovzdal za prítomnosti svedka p. X. D., I. D., I. XXXX/XX, ktorý pri svojom výsluchu na

OR PZ Poprad uviedol, že niekedy v období mesiaca január alebo február 2017 prechádzal cez Poprad
a zastavil sa u O. G., mohlo to byť v poobedňajších hodinách, okolo 15 - 16 hod a zistil, že je u neho
aj W. I., ktorá sedela v obývačke. Následne O. išiel k p. I. a niečo medzi sebou rozprávali, nepočul
obsah rozhovoru. Mali pred sebou nejaké papiere a videl, že niečo podpisujú, a to jednak O. G. W. Z..
I.. Aké listiny podpisovali, nevidel. Následne videl, že O. G. držal v rukách nejakú fin. hotovosť, nevedel

sa vyjadriť k výške hotovosti, ktorú držal v ruke, ale videl bankovku nominálnej hodnoty 500 eur. Videl,
že p. O. G. odovzdal p. I. túto fin. hotovosť, ona ju prevzala a po chvíli sa obliekla a odišla z domu.
Svedok ďalej uviedol, že začiatkom jesene roku 2017 ho telefonicky kontaktoval O.F. G. a povedal, že p.
I. požičal nejaké peniaze a táto to teraz popiera a povedal mu, že tieto peniaze jej požičal práve vtedy,
keď sa u neho zastavil cestou z Poľska. Pýtal sa ho, či si na to spomína, či by to vedel dosvedčiť. O. mu

povedal, že p. I. požičal sumu 12 500 eur a že ma od nej podpísanú aj zmluvu o pôžičke, na ktorej je
podpis p. I. overený notárom. Na dátum, kedy sa stretli vo veľkom Slavkove, si už nepamätá, ale mohlo
to byť aj dňa 31.1.2017.
5. Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi
veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby

veci rovnakého druhu. Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu a
dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Zmluva o pôžičke je
zmluvou neformálneho charakteru - reálnou zmluvou čo znamená, že zmluvné strany môžu uzavrieť
zmluvu akýmkoľvek spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti obsahu ich dojednania, pričom založeniu
zmluvného vzťahu dochádza reálnym odovzdaním veci. Podstatnými náležitosťami takejto zmluvy je

dohoda o prenechaní druhovo určených vecí, vrátení vecí rovnakého druhu, dočasnosť prenechania
a faktické odovzdanie veci dlžníkovi. K druhovo určenej veci jej charakteristickým znakom je druhovo
určená vec, t. j. poskytnutie finančných prostriedkov, ktoré má byť jasné, zrozumiteľné. Zmluva o pôžičkeje zmluvou reálnou, čo znamená, že nevzniká iba dohodou strán (účinným prijatím návrhu na uzavretie
zmluvy, ale aj skutočným odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi).
6. V konkrétnom prípade veriteľ nepreukázal, že došlo k odovzdaniu predmetu pôžičky, nakoľko zo

svedeckejvýpovedep.D.súdnemalpreukázané,žedošlokodovzdaniufinančnýchprostriedkovvsume
12500eur.Žalovanápopieraskutočnosť,žedošlokuzatvoreniuzmluvyopôžičkeataktiežkodovzdaniu
finančných prostriedkov. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že boli naplnené znaky ustanovené v
§ 657 Obč. zákonníka a to tým, že nedošlo k odovzdaniu predmetu pôžičky. Žalobca nepreukázal a
zároveň súd má za to, že k riadnemu uzatvoreniu zmluvy o pôžičke nedošlo, nakoľko z overovacej

knihy podpisov súd mal preukázané, resp. videl voľným okom rozpoznateľné znaky zasahovania do
slova „pôžičky“ a súd má za to, že žalovaná tvrdila, že neuzatvorila zmluvu o pôžičke, ale o požičaní
auta, čo aj súd považuje za pravdivé, nakoľko súd má za to, že skutočne bola uzatvorená zmluva, ale o
výpožičke, čo zodpovedalo aj tvrdeniam žalovanej, že uzatvorili zmluvu o výpožičke motorového vozidla,
ktorého vlastníkom bol žalobca a taktiež tvrdenia, že žalovaná poukazovala žalobcovi fin. prostriedky za
používanie mot. vozidla. Síce žalobca tvrdil, že nevie z akého titulu mu zasielala fin. prostriedky na jeho

bankový účet, ale súdu sa javí pravdivé tvrdenie žalovanej, že skutočne došlo k uzatvoreniu inej zmluvy
a k overeniu podpisov nie zmluvy o pôžičke, ale zmluvy o výpožičke.
7. V prípade, ak by aj žalobca predložil originál listiny, a to zmluvy o pôžičke tak nepreukázal skutočnosť,
že došlo k odovzdaniu finančných prostriedkov, nakoľko dôkazné prostriedky boli na strane žalobcu, ako
jediného svedka uviedol p. D., ktorý nepotvrdil, že došlo k odovzdaniu sumy 12 500 eur žalovanej a

zároveň sa aj rozchádzajú vyjadrenia žalobcu, že k podpisu zmluvy došlo na obecnom úrade a svedok
D. tvrdil, že pred ním podpisovali nejakú listinu, tieto vyjadrenia sa navzájom rozchádzajú.
8. Veriteľ, ktorý sa súdne domáha voči dlžníkovi vrátenia požičaných peňazí musí splniť dôkaznú
povinnosť nielen o tom, že s dlžníkom v určitej dobe uzavrel zmluvu o pôžičke peňazí, a že peniaze mali
byť v dohodnutej dobe vrátené, ale aj o tom, že tieto peniaze dlžníkovi skutočne požičal, prenechal mu

ich. (rozsudok NS ČR 33 Cdo/4312/2008). Žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo sa týka uzatvorenia
zmluvy o pôžičke, či vôbec takáto zmluva o pôžičke bola uzatvorená a taktiež neuniesol dôkazné
bremeno preukázania, že fin. prostriedky žalovanej odovzdal. Súd zamietol návrh na vykonanie dôkazu,
a to výsluchu svedka p. D., nakoľko súd vychádzal z výpovede z vyšetrovacieho spisu a p. D. by na
súdnom pojednávaní nič iné súdu nepovedal a súd považoval jeho výsluch pred orgánmi činnými v

trestnom konaní za dostatočný a z dôvodu hospodárnosti konania súd nepristúpil k výsluchu svedka,
keďže súdu nebol predložený originál listiny zmluvy o pôžičke, avšak žalobca tvrdí, že originál sa stratil,
avšak v apríli 2017 bol originál overený u notára JUDr. U. Č. a že tento doklad - zmluva o pôžičke
zodpovedá originálu listiny. Žalobca tvrdil, že žalovaná originál listiny mu zobrala z auta. Aj uvedené
tvrdenie sa nezakladá na pravde, nakoľko žalovaná odovzdala a žalobca to potvrdil motorové vozidlá

pred dovolenkou v Thajsku a dňa 10.3.2017 už žalovaná nemala prístup k motorovým vozidlám, ani
kľúče od osobných motorových vozidiel. To znamená, že nemohla zobrať originál zmluvy o pôžičke,
nakoľko zmluva o pôžičke musela byť k dispozícii žalobcovi ešte v apríli 2017. To znamená, že aj čo sa
týka listiny zmluvy o pôžičke súd má za to, že žalobca nepreukázal resp. neuniesol dôkazné bremeno
pravdivosti svojho tvrdenia. Súd žalobu zamietol v celom rozsahu z dôvodov, ktoré vyššie uviedol.

9. Podľa čl. 6 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) strany sporu majú v konaní rovné postavenie
spočívajúcevrovnakejmieremožnostíuplatňovaťprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnej
obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom
vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.

10. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

11. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

12. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy,
prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia ich
tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného čl. 8 CSP, ale aj so
zásadou rovnosti účastníkov konania.13. Podľa § 215 ods. 1, 2 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, ktorý zisťuje
procesným postupom podľa cit. zákona. V zmysle týchto ustanovení skutkovým základom súdneho
rozhodnutia je súhrn skutkových zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu konania. K skutkovým

zisteniam súd dospieva vyhodnotením skutkových poznatkov, ktoré získava viacerými spôsobmi,
predovšetkým v sporovom konaní dokazovaním.
14. Civilný sporový proces sa, okrem iného, zásadne riadi princípom dispozičným a prejednacím,
princípom kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a s ním spojeným princípom formálnej pravdy. V
sporovom konaní, ako v danom prípade, žalobca uplatňuje na základe existujúceho právneho vzťahu

na súde svoje práva, resp. právom chránené záujmy, vyplývajúce z hmotného práva, vo vzťahu k
žalovanému, ktorým sú tieto porušené, resp. ohrozené. Žalovaný v sporovom konaní následne v rámci
procesných ustanovení vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku poskytne rozhodujúce skutočnosti
na svoju obranu, na preukázanie ktorých zároveň pripojí listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp.
navrhne dôkazy.
15. V ustanovení § 185 CSP je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní

vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu
pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia
strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán
sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na
strany sporu.

16. Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno,
t.j. dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach a to
prioritne žalobca v podanej žalobe a žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového
konania je tak plne zodpovedná sama sporová strana.
17. Povinnosťou súdu je v prejednávaných prípadoch postupovať v súlade so zásadou spravodlivosti.

Pri rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany
porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Do
práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV.ÚS 252/04) a
rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo

rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. I. ÚS 50/04). Žalobca svoj nárok
síce uplatnil, avšak vo výške, ktorú nemožno preskúmať. Bez podrobnej špecifikácie je nárok žalobcu
nepreukázaný a nepreskúmateľný.
18. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
19. Súd priznal úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený

môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.