Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. jún 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/162/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016201079
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6016201079.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a členov

senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Jany Novotnej, v právnej veci žalobcu: VERCAJCH CENTRUM,
spol. s.r.o., so sídlom Lieskovská cesta 6, 960 01 Zvolen, IČO: 36 004 359, zastúpený JUDr. Evou
Krchňavou, advokátkou, so sídlom AK Rudlovská cesta 47, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. 104142460/2016 zo dňa 20. novembra
2016 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie žalovaného Finančné riaditeľstvo SR č. 104142460/2016 zo dňa 20. novembra 2016 z r

u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej aj „prvostupňový orgán verejnej správy“ alebo „správca dane“)
žalobcovi (ďalej aj „daňový subjekt“) pod č.9601401/5/121023/2015/Du zo dňa 19. januára 2015 oznámil
výkon daňovej kontroly k dani z pridanej hodnoty za január - december 2012 s tým, že daňová kontrola
začne dňa 24. februára 2015 v priestoroch žalobcu. V nadväznosti na žiadosť daňového subjektu
daňová kontrola začala dňa 9. marca 2015. Správca dane v rámci daňovej kontroly preveroval aj

skutočnosti týkajúce sa iných obchodných prípadov žalobcu, ako sú predmetom súdneho prieskumu,
nakoľko daňová kontrola bola vykonávaná na celé zdaňovacie obdobie roka 2012. Správca dane svojim
rozhodnutím č.20628706/2015 zo dňa 6. augusta 2015 daňovú kontrolu prerušil odo dňa 18. augusta
2015 z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií. Po pominutí dôvodov, pre ktoré sa daňová kontrola
prerušila (12. januára 2016) správca dane pokračoval vo výkone daňovej kontroly. Zamestnanci správcu
dane nahliadli do spisu VERCAJCH CENTRUM, spol. s r.o. vedeného ku kontrole dane z príjmov
právnickej osoby za rok 2012, o zisteniach spísali dňa 22. januára 2016 úradný záznam. Vo vzťahu

k predmetu preskúmavaných rozhodnutí správca dane v úradnom zázname konštatoval, že daňový
subjekt zaradil do užívania v mesiaci apríl 2012 hmotný investičný majetok, inv.č. XXXXXX, diagnostický
prístroj s obstarávacou ceonu 21.960,-Eur a pre rok 2012 si uplatnil daňový odpis vo výške 2.745,-
Eur. Z listín obsiahnutých v spise daňového subjektu vedeného ku kontrole dane z príjmov právnickej
osoby správca dane konštatoval, že podľa vyjadrenia daňového subjektu rehabilitačné zariadenie malo
byť umiestnené v rekreačnom zariadení v M. S., ktoré sa začalo stavať v roku 2013, pre využitie
vlastnými zamestnancami daňového subjektu, pričom v roku 2012 bolo rekreačné zariadenie využívané

zamestnancami daňového subjektu bezodplatne. Následne v odpovedi na výzvu správcu dane daňový
subjekt uviedol, že použitie strojov zamestnancami nebolo evidované, stroje si nevyžadujú obsluhu
a v súčasnej dobe je rehabilitačné zariadenie využívané v Dome seniorov M.. Daňový subjekt tak
zmenil svoje predchádzajúce vyjadrenie, nakoľko pôvodne tvrdil, že stroje - rehabilitačné zariadenie,bolo zakúpené za účelom pokračovania prevádzky soľnej jaskyne. Takéto vyjadrenia daňového subjektu
považoval správca dane za rozporuplné aj vzhľadom k tomu, že prevádzka soľnej jaskyne bola
ukončená v roku 2009. Daňový subjekt si tiež uplatnil do daňových výdavkov položky súvisiace s

poľnohospodárskou činnosťou spoločnosti OVEČKA, s.r.o., pričom pôvodne v zápisnici o ústnom
pojednávaní dňa 23.6.2014 daňový subjekt uviedol, že zmluva o prenájme hmotného majetku a
poskytovaní služieb s uvedenou obchodnou spoločnosťou uzavretá nebola, ani v kontrolovanom roku
nebola vystavená faktúra na refakturáciu nákladov. Správca dane na ústnom pojednávaní dňa 17.
februára 2016 oboznámil daňový subjekt v priebehom daňovej kontroly a s kontrolnými zisteniami s tým,

že podľa záverov správcu dane si daňový subjekt ako platiteľ dane uplatnil odpočítanie z dodávateľských
faktúr, kde nakúpený tovar nepoužil na uskutočňovanie svojich zdaniteľných plnení a fakturovaný tovar
využívala pre uskutočnenie svojich plnení spoločnosť OVEČKA, s.r.o (okrem iného na základe faktúry
od dodávateľa AGROMAJER, s.r.o., za nákup lúčnej brány). Vo vzťahu k diagnostickému prístroju
správca dane konštatoval, že daňový subjekt si odpočítal daň z dodávateľskej faktúry od dodávateľa
BLT Slovakia, s.r.o., za nákup diagnostického prístroja, pričom tento nebol používaný zamestnancami

daňového subjektu, nebol prenajímaný inej obchodnej spoločnosti, nenachádzal sa ani sa nevyužíval
v Dome seniorov M. v A. B.. Diagnostický prístroj tak daňový subjekt nepoužíval na uskutočňovanie
svojich plnení, a preto nebolo možné uznať nárok na odpočítanie DPH. Konateľ žalobcu si na vyjadrenie
sa k zisteniam správcu dane vyhradil lehotu 15 dní. V rámci vyjadrenia ku kontrolným zisteniam
správcu dane daňový subjekt uviedol, že vo vzťahu k spoločnosti OVEČKA, s.r.o,. bol fakturovaný

tovar použitý na uskutočňovanie zdaniteľných plnení žalobcu, tovar využívala spoločnosť OVEČKA,
s.r.o.. Prostredníctvom svojho majetku a svojou činnosťou vykonával služby pre spoločnosť OVEČKA,
s.r.o., ktorých fakturácia bola vykonávaná nepretržite v rokoch 2011, 2012 a 2013. V roku 2012 na
základe dohody refakturácia vykonaná nebola, za toto obdobie bola fakturovaná ako zvýšená v roku
2013. Z uvedeného dôvodu náklady na zakúpenie lúčnej brány považoval za náklady, ktoré slúžili na

zabezpečenie zdaniteľného plnenia žalobcu. Pokiaľ ide o diagnostický prístroj žalobvca v písomnom
vyjadrení zdôraznil, že v zastúpení svojím štatutárnym zástupcom nikdy nekomunikoval so správcom
dane ohľadne preukázania používania diagnostického prístroja, nezúčastnil sa miestneho zisťovania.
Diagnostický prístroj mal byť pôvodne využitý v priestoroch soľnej jaskyne, kde mal daňový subjekt
svoju prevádzku. V roku 2012 záujem o využívanie diagnostického prístroja prejavil nový nájomca a

diagnostický prístroj bol následne po otvorení prevádzky objektu Dom seniorov M. premiestnený do
tohto zariadenia, kde je v čase písomného vyjadrenia k dispozícii zamestnancom a obyvateľom domu
seniorov. Daňovému subjektu plynie príjem z tejto investície, ktorý pravidelne fakturuje občianskemu
združeniu, ktoré dom seniorov prevádzkuje. V rámci vyjadrenia žalobca predložil Dodatok č.1/2014 k
Zmluve o podnájme nebytových priestorov zo dňa 27. decembra 2013, ktorým preukazoval využívanie

diagnostického prístroja pre svoje zdaniteľné plnenia. Správca dane pod č.103129883/2016 zo dňa
12. mája 2016 vypracoval Protokol z daňovej kontroly (ďalej len „Protokol“), ktorý doručil žalobcovi
dňa 17. mája 2016 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole. Vyjadrenie
k Protokolu správca dane s daňovým subjektom prejednal na ústnom pojednávaní dňa 22. augusta
2016. Následne správca dane vydal rozhodnutia o určení rozdielu dane z pridanej hodnoty za jednotlivé

zdaňovacie obdobia kalendárneho roka 2012, vo vzťahu k preskúmavanej veci vydal rozhodnutie č.
103791147/2016 zo dňa 25. augusta 2016 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie
správcu dane“), týkajúce sa mesiaca apríl 2012. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu správcu dane
podal žalobca odvolanie. Žalovaný rozhodnutím č. č. 104142460/2016 zo dňa 20. novembra 2016 (ďalej
len „napadnuté rozhodnutie“) odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu danej potvrdil.

2. Prvostupňové rozhodnutie správcu dane č. 103791147/2016 zo dňa 25. augusta 2016, ktorým bol
žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za apríl 2012 v sume 4 632 EUR, bol odôvodnený tým, že správca
dane neuznal žalobcovi odpočítanie dane z faktúry č. 20120170 (interné číslo 50224) od dodávateľa
BTL Slovakia, s.r.o., Žilina za nákup diagnostického prístroja so základom dane 21 960 EUR a DPH

4 392 EUR nakoľko daňový subjekt nevyužíval uvedený majetok na uskutočňovanie svojich plnení v
kontrolovanom zdaňovacom období, ale ani nepreukázal jeho využitie na uskutočnenie svojich plnení
v budúcich zdaňovacích obdobiach. Uvedené správca dane konštatoval s poukazom na § 49 ods. 2
zákona č. 222/2004 Z. z., podľa ktorého platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť daň z
tovarov a služieb, ktoré použitie na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Správca dane tiež neuznal

nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľskej faktúry č. 1120003 (interné číslo 40062)
od dodávateľa AGROMAJER, s.r.o., za nákup lúčnej brány, základ dane 1 200 EUR a DPH 240 EUR,
nakoľko nakúpený tovar súvisel s poľnohospodárskou činnosťou spoločnosti OVEČKA, s.r.o., Zvolen,
ktorá lúčnu bránu používala na uskutočnenie svojich plnení. Správca dane konštatoval, že daňovýsubjekt nepreukázal použitie nakúpeného tovaru na uskutočňovanie svojich plnení a poukázal opätovne
na ustanovenie § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. Správca dane konštatoval, že zistenia uvedené
v protokole o daňovej kontrole dane z pridanej hodnoty vychádzajú zo zistení kontroly dane z príjmov

právnickej osoby vykonanej za rok 2012. V nadväznosti na vyjadrenia daňového subjektu v protokole
o daňovej kontrole v rámci vyrubovacieho konania vykonané miestne zisťovanie v prevádzke Domu
seniorov M. A. B. za účelom preverenia predmetu nájomného vzťahu v zmysle dodatku č. 1/2014 zo dňa
2.1.2014, ktorým mal daňový subjekt prenechať do prenájmu investičný majetok č. XXXXX: diagnostický
prístroj. Miestnym zisťovaním bolo zistené, že tento majetok sa v Dome seniorov nenachádza, nikdy v

tomto zariadení ani nebol umiestnený a využívaný. Správca dane tak považoval predložený Dodatok
č. 1/2014 za účelovo vystavený, nezakladá sa na skutočnosti, nebol naplnený predmet nájmu a preto
vyjadrenie daňového subjektu považoval za sporné. Ak žalobca namietal postup pri miestnom zisťovaní,
a to skutočnosť, že správca dane mal pri miestnom zisťovaní jednať len so štatutárnym orgánom
žalobcu, žalovaný zdôraznil, že miestne zisťovanie sa vykonáva za účasti daňového subjektu alebo
jeho zamestnanca, inej osoby alebo zamestnanca inej osoby, ktorým sa odovzdá rovnopis alebo kópia

zápisnice. Pri miestnom zisťovaní bola prítomná zamestnankyňa spoločnosti V.. P. M., zodpovedná
vedúca,ktoráposkytlasprávcovidanesúčinnosťazápisnicupodpísalabezpripomienok,zčohovyplýva,
že miestne zisťovanie bolo vykonané zákonným spôsobom a jeho výsledok nemožno spochybniť.
Vo vzťahu k uvedenému obchodnému prípadu, týkajúceho sa diagnostického prístroja správca dane
konštatoval, že zisťovaním v priebehu daňovej kontroly aj vyrubovacieho konania na dani z príjmov

právnickej osoby bolo preukázané, že majetok inventárne číslo 30008 -diagnostický prístroj, nebol
využívaný na zabezpečenie zdaniteľných príjmov daňovým subjektom v kontrolovanom zdaňovacom
období,daňovýsubjektnepreukázal,žediagnostickýprístrojbolnadobudnutýsjednoznačnýmzámerom
plynutia príjmu v budúcnosti a miestnym zisťovaním u spoločnosti Dom seniorov M., A. B. bolo zistené,
že nikdy nebol a nie je využívaný na účel, ako to prezentoval daňový subjekt zmluvou so spoločnosťou

KIVI, s.r.o., Zvolen. Vo vzťahu k druhému obchodnému prípadu, zakúpeniu lúčnej brány, správca dane
vychádzal zo spisu vedeného ku kontrole dane z príjmu právnickej osoby za rok 2012, pričom zistil, že
podľa vyjadrenia daňového subjektu zmluva o prenájme hmotného majetku a poskytovaní služieb so
spoločnosťou OVEČKA, s.r.o., uzatvorená nebola ani v kontrolovanom roku nebola vystavená faktúra za
refakturáciu nákladov súvisiacich so zakúpením lúčnej brány. Ak žalobca tvrdil, že stroje a budovy sú v

užívaní spoločnosti OVEČKA, s.r.o. a dôkazom toho sú aj faktúry č. 700753/14 a 200754/14 zaúčtované
v roku 2013, správca dane konštatoval, že práve daňový subjekt doloženými faktúrami poukázal na
skutočnosť, že lúčna brána súvisí s činnosťou spoločnosti OVEČKA, s.r.o., ktorá tento tovar používala
na uskutočnenie svojich plnení. Správca dane sa vysporiadal aj s tvrdeniami daňového subjektu o
fakturácii služieb v roku 2011 (faktúrami 200740/11 a 200741/11) a v roku 2013 (faktúrami č. 200753/13 a

200754/13) a konštatoval, že faktúry sa netýkajú roku 2012, ale sú fakturáciou služieb za obdobie január
až december 2013. Z vyššie uvedených dôvodov správca dane tak neuznal žalobcovi odpočítanie dane
zdodávateľskejfaktúryč.20120170oddodávateľaBTLSlovakia,s.r.o.,(nákupdiagnostickéhoprístroja)
a ani z dodávateľskej faktúry č. 1120003 od dodávateľa AGROMAJER, s.r.o., za nákup lúčnej brány.

3. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca v zákonom stanovenej lehote
odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol rozhodnutím č. 104142460/2016 zo dňa 20. novembra
2016 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Žalovaný napadnutým rozhodnutím odvolaním napadnuté
rozhodnutie správcu dane potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný odcitoval text
podaného odvolania a text prvostupňového rozhodnutia správcu dane, ktorým bol žalobcovi vyrubený

rozdiel DPH za mesiac apríl 2012. Žalovaný konštatoval, že v odvolacom konaní preskúmal napadnuté
rozhodnutie správcu dane, zistený skutkový stav a námietky odvolateľa a dospel k záveru, že
správca dane sporné odpočítanie dane neuznáva na základe kontrolných zistení získaných v súlade s
ustanoveniami zákona č.563/2009 Z.z. a vyhodnotených v súlade s ustanoveniami zákona č.222/2004
Z.z. K zisteniam a záverom správcu dane žalovaný uviedol, že platiteľ dane z pridanej hodnoty je

povinný postupovať pri uplatnení práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v zmysle ustanovení
zákona č.222/2004 Z.z., ktoré určujú, kedy vzniká právo na odpočítanie dane, za akých podmienok je
možné daň odpočítať, kedy a v akom zdaňovacom období je možné uplatniť právo na odpočítanie dane.
Žalovaný po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a spisového materiálu zistil, že u daňového subjektu
bola správcom dane vykonaná daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl

2012 a vo vyrubovacom konaní bolo vydané rozhodnutie, ktorým správca dane na základe zisteného
skutkového stavu vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 4 632 EUR, nakoľko kontrolovaný
daňový subjekt nepreukázal splnenie jednej zo základných podmienok pre odpočítanie dane. Daňový
subjekt nepreukázal, že nakúpené tovary od subdodávateľov BTL Slovakia, s.r.o. a AGROMAJER,s.r.o., použil na uskutočnenie svojich dodávok tovarov a služieb. K odvolacím námietkam daňového
subjektu žalovaný uviedol, že konanie W. M., či už za daňový subjekt alebo za občianske združenie
Dom seniorov M. spochybnené nebolo, avšak ďalšie zistenia vyvracajú vierohodnosť a preukaznosť

dokladov, ktoré daňový subjekt predložil k výkonu daňovej kontroly ako dôkaz a na základe ktorých si
uplatnil odpočítanie dane. Zisteniami správcu dane nedošlo k preukázaniu využívania diagnostického
prístroja na zdaniteľné plnenie daňového subjektu tak ako deklaroval samotný daňový subjekt, nakoľko
niekoľkokrát zmenil svoje výpovede ohľadom jeho využívania. Evidencia zamestnancov, ktorí ho mali
využívať neexistuje a miestnym zisťovaním bolo zistené, že diagnostické prístroje sa nenachádzajú a

ani nikdy nenachádzali v objekte Domu seniorov M. tak, ako to deklaroval daňový subjekt. Ak daňový
subjekt v odvolaní namietal skutočnosti týkajúce sa vykonaného dokazovania správcu dane a výkonu
miestnehozisťovaniavDomeseniorovM.žalovanýuviedol,žesprávcadaneprivýkonedaňovejkontroly
postupoval v súlade s ustanoveniami zákona č.563/2009 Z.z. a v súlade s ustanoveniami zákona
č.222/2004 Z.z.. Správca dane ako dôkaz použil všetko, čo mohlo prispieť k zisteniu a objasneniu
skutočnosti rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nebolo získané v rozpore so všeobecne

záväznými právnymi predpismi, čo v tomto prípade predstavovali zistenia a dôkazy získané v rámci
daňovej kontroly dane z príjmu právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2012, o čom bol spísaný
úradný záznam č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 22. januára 2016. S týmito zisteniami bol daňový subjekt
zároveň aj oboznámený na ústnom pojednávaní. Vo vzťahu k miestnemu zisťovaniu žalovaný uviedol,
že miestne zisťovanie predstavuje dôkazný prostriedok, ktorý správcovi dane umožňuje na základe

vlastnéhopozorovaniaaporovnaniasvojichzistenínamiestesovtedajšímipoznatkamivyvodiťpotrebný
záver pre rozhodnutie. Podľa Daňového poriadku môže správca dane vykonávať miestne zisťovanie tak
v obvode svojej pôsobnosti, ako aj mimo tohto obvodu. Správca dane v tomto prípade vykonal miestne
zisťovanie v objekte Domu seniorov M., v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie účelu daňovej kontroly
a počas miestneho zisťovania konal s oprávnenou osobou V.. P. M., zamestnankyňou Občianskeho

združenia Domu seniorov M., ktorá bola oprávnená a povinná poskytnúť správcovi dane súčinnosť pri
výkone miestneho zisťovania. Táto zamestnankyňa a zodpovedná vedúca Domu seniorov M. by mala
disponovať informáciami o zariadeniach umiestnených a využívaných v tomto objekte, či už obyvateľmi
tohto domova alebo inými osobami. Rovnako vo vzťahu k zakúpenému tovaru lúčna brána, ktorý mala
využívaťobchodnáspoločnosťOVEČKA,s.r.o.,sažalovanýstotožnilsozávermisprávcudane,zktorých

vyplýva, že za rok 2012 daňový subjekt nedodal a teda ani nefakturoval žiadne služby ani tovar pre
spoločnosť OVEČKA, s.r.o.. Zmluvy resp. iné doklady, na základe ktorých by bolo možné identifikovať
použitie lúčnej brány na dodávky tovarov a služieb pre spoločnosť OVEČKA, s.r.o., v roku 2012 neboli
predložené resp. zmluvy neboli uzatvorené. Predložené dôkazy sa týkajú dodaných služieb - prenájom
a správa majetku v roku 2013, nie je z nich však možné určiť používanie predmetnej lúčnej brány. Ani

vyjadrenie daňového subjektu o upustení od fakturácie v roku 2012 z dôvodu vysokej fakturácie v roku
2011 je nepreukazné a neopodstatnené. Žalovaný sa tak stotožnil so záverom správcu dane, že daňový
subjekt nepreukázal použitie lúčnej brány na dodávky tovaru a služieb, čím nesplnil zákonnú podmienku
pre odpočítanie dane v zmysle ustanovenia § 49 ods.2 zákona č.222/2004 Z.z.. Žalovaný uzavrel,
že správca dane pri daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní postupoval v súlade so všeobecne

záväznými právnymi predpismi, postupoval v súlade s ustanovením § 44 ods.1 zákona č.563/2009 Z.z.,
keď daňovou kontrolou zisťoval a preveroval skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a
dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Zároveň dôkazy boli získané v zmysle § 24 ods.4 zákona
č.563/2009 Z.z.. Správca dane bol v prípade pochybností zistených u uskutočnených zdaniteľných
obchodoch oprávnený preverovať skutkový stav a zistené skutočnosti premietnuť do svojho rozhodnutia.

Posúdenie skutkového stavu a prijatý záver správcu dane žalovaný považoval za vecne správny,
zásady daňového konania boli v predmetnej veci správcom dane dodržané, správca dane dostatočne
zistil skutkový stav a správne aplikoval príslušné zákonné ustanovenia. Správca dane vykonal daňovú
kontrolu v rozsahu, ktorý bol nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. Vzhľadom k uvedenému sa
žalovaný stotožnil so závermi správcu dane, že v danom prípade došlo k porušeniu ustanovenia zákona

č.222/2004 Z.z.. Žalovaný nezistil dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia správcu dane.

4. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonom stanovenej lehote žalobu, ktorou žiadal,
aby správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a zaviazal
žalovaného k náhrade trov konania. V žalobe popísal obsah napadnutého rozhodnutia, tvrdil, že

napadnutým rozhodnutím bol ukrátený na svojich subjektívnych právach, vznikla mu majetková ujma
a bolo porušené jeho právo vlastniť majetok. Popísal obsah napadnutého rozhodnutia. S názormi
žalovaného uvedenými v napadnutom rozhodnutí sa žalobca nestotožnil. Napadnuté rozhodnutie
považoval za vydané v rozpore so zákonom a namietal žalobné na dôvody v zmysle ustanovenia §191 ods.1 písm.c), e), f), g) SSP. Tvrdil, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne
posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia

alebo opatrenie, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a došlo k podstatnému
porušeniu ustanovenia o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie
nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Vo vzťahu k obchodnému prípadu týkajúce
sa diagnostického prístroja žalobca tvrdil, že žalovaný sa právne relevantným spôsobom nevysporiadal
s jeho argumentáciou uvedenou v jeho vyjadreniach, ako aj v odvolaní voči rozhodnutiu správcu dane.

Žalovaný spochybnil vierohodnosť a preukaznosť dodatku č. 1/2014 k zmluve o podnájme nebytových
priestorov zo dňa 27.12.2013 uzatvoreného medzi žalobcom ako prenajímateľom a Občianskym
združením Dom seniorov M. A. B. ako nájomcom. Z napadnutého rozhodnutia však nie je zrejmé,
z akého dôvodu bola táto vierohodnosť spochybnená, keď žalovaný na rozdiel od správcu dane
nespochybňuje hodnovernosť dodatku z dôvodu jeho podpísania za obe zmluvné strany tou istou
osobou, W. M. ako konateľom žalobcu a štatutárnym zástupcom občianskeho združenia. Žalovaný len

poukazuje v tomto smere na zmenu vo vyjadrení žalobcu, za akým účelom bol diagnostický prístroj
v roku 2012 zakúpený. Diagnostický prístroj pritom jednoznačne už v čase jeho nadobudnutia bol
zakúpený za účelom ďalších dodávok služieb, ktoré žalobca uskutoční ako platiteľ, diagnostický prístroj
bol zakúpený za účelom podnikateľských aktivít žalobcu. Ak vývojom rôznych okolností nemohol byť
použitý na realizáciu pôvodného podnikateľského zámeru, žalobca preň našiel využitie a od roku

2014 do súčasnosti slúži toto zariadenie pre dosahovanie zisku žalobcu, keď je využívané v rámci
poskytovania služieb žalobcom za účelom ich skvalitnenia. Žalobca taktiež počas daňovej kontroly i
vyrubovacieho konania poukazoval na skutočnosť, že vo veci nebolo vykonané riadne dokazovanie.
Rozhodnutie správcu dane boli použité ako dôkaz len informácie získané v rámci kontroly dane
z príjmu právnickej osoby za rok 2012, ktoré správca dane získal nazretím do spisu vedeného k

tejto kontrole. V rámci tejto kontroly bolo ale uskutočnené len jediné miestne zistenie, a to dňa
29. mája 2015 v objekte Domu seniorov M., správca dane získal informácie len od zamestnankyne
ObčianskehozdruženiaDomseniorovM.paniV..P.M..Žalobcapritomtvrdil,žetátoosobastitulusvojho
pracovnoprávneho zaradenia nemá a nemôže mať prehľad o všetkých dohodách, zmluvných vzťahoch
a aktivitách svojho zamestnávateľa či spoločnosti KIVI, s.r.o., ako vlastníka nehnuteľnosti, ktorú má

uvedené občianske združenie v užívaní a už vôbec nemôže mať prehľad o aktivitách samotného
žalobcu. Postup žalovaného bol v rozpore so zákonom, keď si informácie získané od pani V.. P. M.
neoveril u žalobcu alebo u samotného nájomcu, ktorý diagnostický prístroj na základe dodatku č.
1/2014 využíval v prevádzke svojho zariadenia. Správca dane bol od počiatku upozorňovaný žalobcom,
že mu neboli poskytnuté úplné a správne informácie o tom, kde sa diagnostický prístroj nachádza,

nakoľko na získanie týchto informácii bola vypočutá nekompetentná osoba. Nie je potom zrejmé, prečo
správca dane nevykonal ďalšie jednoduché a časovo nenáročné šetrenie vypočutím konateľa žalobcu
alebo kontaktovaním štatutára nájomcu, ktorý bez problémov mohol a môže využívanie diagnostického
prístroja preukázať. Správca dane sa uspokojil s informáciou, na základe ktorej mohol odpočítanie
dane žalobcovi neuznať a napriek tomu, že mal dostatočnú súčinnosť žalobcu a vedel ako získať

potrebné informácie o zistení objektívnej pravdy, nepostupoval tak, čím poškodil práva žalobcu. Správca
dane mohol a mal vykonať v rámci kontroly na dani z pridanej hodnoty jednoduché šetrenie, ktorým
by sa presvedčil, že diagnostický prístroj sa skutočne nachádza v objekte označenom žalobcom a
skutočne slúži obyvateľom tohto objektu. Pokiaľ ide o zakúpenie lúčnej brány, vo vzťahu ku ktorej
žalovaný konštatoval, že nakúpený tovar súvisel s poľnohospodárskou činnosťou spoločnosti OVEČKA,

s.r.o., žalobca tvrdil, že preukázal kontinuitu obchodnoprávneho vzťahu so spoločnosťou OVEČKA,
s.r.o., pričom z tohto obchodnoprávneho vzťahu vyplýva uskutočňovanie dodávok tovarov a služieb
žalobcom uvedenej spoločnosti, z ktorých následne plynú pre žalobcu trvalé príjmy podliehajúce dani.
Na súvzťažnosť fungovania predmetných podnikateľských vzťahov medzi žalobcom a spoločnosťou
OVEČKA, s.r.o., je potrebné nahliadať komplexne. Žalovaný sa však striktne obmedzil na chápanie

týchto vzťahov na konkrétne kontrolované zdaňovacie obdobie bez toho, aby sa pokúsil z hľadiska
podnikateľa zamyslieť nad úsilím smerujúcim k trvalo udržateľným príjmom, ktoré presahuje jednotlivé
zdaniteľné plnenia a vyžaduje investície, ktoré sa podnikateľovi vrátia v podobe príjmov v budúcich
období. Žalobca v záujme zachovania týchto zdaniteľných príjmov bol správcom dane znevýhodnený
v rámci kontrolovaného zdaňovacieho obdobia, keď odpočítanie dane z výdavkov uskutočnených v

súvislosti týmito príjmami v kontrolovanom zdaňovacom období nebolo zohľadnené. Žalobca je tak
znevýhodnený, keď v nasledujúcom zdaňovacom období príjmy, zabezpečené aj prostredníctvom
neuznaných výdavkov predchádzajúcich období, pri ktorých mu nebolo uznané odpočítanie dane,
je nútený podriadiť dani. Žalobca zdôraznil, že daňový výdavok na nákup lúčnej brány použil nadosiahnutie svojho zdaniteľného príjmu v budúcnosti prostredníctvom dodávok služieb spoločnosti
OVEČKA, s.r.o. a dosiahnutie tohto zdaniteľného príjmu správcovi aj preukázal. Skutočnosť, že žalobca
preukázaldodávkuslužiebspoločnostiOVEČKA,s.r.o.,predkontrolovanýmobdobímapotomtoobdobí,

žalovaný neoprávnene nezobral do úvahy. Žalobca taktiež namietal, že žalovaný porušil základné
zásady daňového konania, uprednostnil fiškálnu politiku a štátom požadované zlepšenie výberu daní
pred zistením objektívnej pravdy a zohľadnením zistených skutočností pre spravodlivé rozhodnutie
tak, aby boli zachované práva žalobcu ako daňového subjektu a týmto postupom ukrátil žalobcu na
jeho právach. Žalovaný záverom zdôraznil, že nezákonnosť rozhodnutia žalovaného spočíva v tom, že

zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na posúdenie veci, postupom žalovaného boli porušené
základné zásady správneho konania a žalovaný nesprávne vyhodnotil zistené skutočnosti.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť a žalobcu zaviazať znášaním trov konania
so svojho. Poukázal na obsah podanej žaloby a v plnom rozsahu zopakoval argumentáciu uvedenú v
napadnutom rozhodnutí. V súvislosti s odpočítaním dane za nákup diagnostického prístroja poukázal na

skutočnosť, že aj v zmysle rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S193/2015-34 zo dňa 8.
júna2016boložalobcovizamietnutéprávonauplatnenievýdavkovnadanizpríjmovprávnickejosobyza
rok 2012 z nákupu predmetného diagnostického prístroja, nakoľko žalobca nepreukázal jeho využívanie
na dosahovanie príjmov. Žalovaný mal za to, že v rámci kontroly dane z príjmov za rok 2012 vykonanej u
žalobcu správca dane postupoval v súlade s ustanoveniami Daňového poriadku. V rovnakom rozsudku

krajský súd žalobcovi zamietol právo na uplatnenie výdavkov na dani z príjmov právnickej osoby za
roku 2012 za nákup lúčnej brány, nakoľko žalobca nepreukázal jej využívanie na dosahovanie príjmov.
Súd v rozsudku konštatoval, že zo zistení správcu dane a dokladov predložených žalobcom vyplýva,
že žalobca vykonával pre spoločnosť OVEČKA, s.r.o., služby každoročne v porovnateľnej výške a
tvrdenia, že náklady za poskytnuté služby v roku 2012 nefakturoval z dôvodu, že ich zvýšená fakturácia

bola vykonaná v roku 2011 resp. 2013 neobstojí, nakoľko v týchto rokoch boli fakturované spoločnosti
OVEČKA, s.r.o., porovnateľné náklady ako boli fakturované náklady v roku 2012. V písomnom vyjadrení
nesúhlasil ani so vznesenou námietkou porušenia základných zásad daňového konania. Poukázal na
to, že žalobca v žalobe uvádzal len skutočnosti, ktoré už uvádzal v priebehu výkonu daňovej kontroly
a vyrubovacieho konania a ktoré opätovne uvádzal aj v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane. S

týmito skutočnosťami sa správca dane vysporiadal v rámci výkonu daňovej kontroly ako aj v rámci
vyrubovacieho konania a aj žalovaný žalobou napadnutom v rozhodnutí. Žalobca nepredložil nové
skutočnosti, ktoré by preukázali zistený a posúdený skutkový stav inak ako bolo zistené v daňovej
kontrole následnom vyrubovacom a odvolacom konaní.

6. Ďalšie relevantné písomné vyjadrenie vo veci podané nebolo.

7. Krajský súd v Banskej Bystrici preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové
rozhodnutie a konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní
dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a preto rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm.

c) a e) SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

8. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní zotrvala na podanej žalobe a dôvodoch v nej uvedených.
Namietala, že správca dane pri kontrole dane z pridanej hodnoty vychádzal zo záverov kontroly dane
z príjmu právnických osôb. Nevykonal a nedoplnil žiadne dokazovanie a spochybnil dodatok č. 1/2014.

Zásadnou námietkou je námietka, že správca dane použil závery z inej daňovej kontroly, tieto zistené
skutočnostinedošetrilajkeďužvedelonámietkachžalobcu,ktorévznášalvdaňovomkonanítýkajúceho
sa kontroly dane z príjmu právnickej osoby. Vo vzťahu k rozhodnutiu krajského súdu, na ktoré poukázal v
písomnom vyjadrení žalovaný, právna zástupkyňa žalobcu zdôraznila, že vo veci bola podaná kasačná
sťažnosť. Namietla nedostatočné zistenie skutkového stavu, žalovaný návrhom žalobcu na doplnenie

dokazovania nevyhovel a ani v napadnutom rozhodnutí neuviedol prečo tak neurobil. Vo vzťahu k
zakúpeniu lúčnej brány pre OVEČKA, s.r.o., konštatovala, že napadnuté rozhodnutie je založené na
nesprávnom vyhodnotení vnímania podnikateľského zámeru žalobcu.

9. Konateľ žalobcu na pojednávaní zdôraznil, že on svoju výpoveď (v daňovom konaní) nemenil. Prvé

vyjadrenie pri daňovej kontrole bolo pripravené zamestnankyňami on to len podpísal a druhé a tretie
vyjadrenie nebolo podané s úmyslom si niečo vymýšľať. Ak by sa chcel vyhnúť dani, tovar dá na
sklad, na ktorom má asi 44-tisíc položiek. Vo vzťahu k diagnostickému prístroju uviedol, že v roku 2009
prevádzkoval v Bratislave tri soľné jaskyne, ktoré bol nútený zavrieť. Novým podnikateľským zámerombolo využívanie týchto priestorov ako rehabilitačných prístrojov, došlo k spusteniu podnikateľského
zámeru, fungovalo to asi tri mesiace ale nebolo to nerentabilné. Rehabilitačné činnosti v týchto
priestoroch boli vykonávané práve s diagnostickým prístrojom, o ktorý v konaní ide. Po ukončení

rehabilitačných činností bol vypracovaný nový podnikateľský zámer, bol založený Dom seniorov v A.
B., kde sa tieto veci využívajú. On je tam riaditeľom a je jediným oprávneným podpisovať. Pani M.
bola zodpovedná za chod prevádzky, on je zodpovedný za riadenie ako také. Má takú vedomosť, že
pani M. existenciu diagnostického prístroja zatajila s obavy, že na takéto zariadenie je potrebné mať
školenú obsluhu v oblasti rehabilitácie. V súčasnosti je na tieto činnosti zamestnaná oprávnená osoba,

ktorá je odborníkom. Pokiaľ dával v minulosti informáciu, že diagnostický prístroj používali bezplatne
zamestnanci, na tomto stanovisku trval, ale považoval za urážlivé zo strany zamestnancov správcu
dane, ktorí v nadväznosti na túto informáciu chceli zdaniť zamestnancov žalobcu za nadštandardné
benefity. Konateľ žalobcu si nespomenul, či správcovi dane uviedol, že rehabilitačný prístroj bol použitý
na soľnú jaskyňu resp. na rehabilitácie. Pokiaľ ide o lúčnu bránu uviedol, že v minulosti diverzifikovali
podnikateľskú činnosť, OVEČKA, s.r.o., spravuje majetok žalobcu a podniká na jeho majetku. Vzájomné

vzťahy neboli vyúčtované v roku 2012 ale v roku 2013, kedy boli vystavené faktúry. V roku 2012 neprišli
včas dotácie a preto to nebolo fakturované. OVEČKA, s.r.o., nevlastní žiaden majetok, tento vlastní
žalobca ako materská spoločnosť a OVEČKA, s.r.o., na tomto majetku hospodári.

10. Zástupca žalovaného na pojednávaní zotrval na napadnutom rozhodnutí a dôvodoch v ňom

uvedených, zdôraznil, že neboli splnené podmienky na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, najmä
pokiaľideoustanovenie§49ods.2zákonač.222/2004Z.z..VovzťahukOVEČKA,s.r.o.,bolipredložené
faktúry z roku 2011, ktoré sa týkajú účtovníctva a dve faktúry v roku 2013 týkajúce sa prenájmu
hospodárskych budov a správy majetku. Pokiaľ ide o diagnostický prístroj žalobca nepreukázal, kde
bolo toto zariadenie umiestnené aj keď bolo vykonané miestne zisťovanie. Miestne zisťovanie je možné

vykonať aj so zamestnancom podnikateľského subjektu, a preto má žalobca na to, že neprítomnosť pri
miestnom zisťovaní nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia.

11. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP
(1) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom

fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených
týmto zákonom.
(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej
správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto

zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

12.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

13. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

14. Podľa § 19 ods.1 ods.2 zákona č.222/2004 Z.z.
(1) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci
nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom
dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej

obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c)
je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
(2) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

15. Podľa § 49 ods.2 písm. a) zákona č.222/2004 Z.z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný

platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku
z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.16. Podľa § 51 ods.1 písm. d) zákona č.222/2004 Z.z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže
platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú
podľa § 71.

17. Predmetom preskúmavacieho konania bolo rozhodnutie žalovaného č. 104142460/2016 zo dňa 20.
novembra 2016, ktorým bol potvrdené rozhodnutie správcu dane č.103791147/2016 zo dňa 25. augusta
2016,ktorýmbolžalobcoviakoplatiteľovidanezpridanejhodnotyurčenýrozdieldanezpridanejhodnoty
za zdaňovacie obdobie apríl 2012. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj

rozhodnutie správcu dane a postup, ktorým ich vydaniu predchádzal. Rozsah prieskumu bol stanovený
dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobách.

18. Žalobca podľa žalobných bodov namietal nezákonnosť napadnutých rozhodnutí z dôvodu
nedostatočného zistenia skutkového stavu pre riadne posúdenie veci, tvrdil, že postupom žalovaného
boli porušené základné zásady správneho konania a mal zato, že žalovaný nesprávne právne vyhodnotil

zistené skutočnosti.

19. Je potrebné zdôrazniť, že správca dane a žalovaný svoje rozhodnutia založili na zistení, že daňový
subjekt nevyužíval majetok (diagnostický prístroj a lúčnu bránu) na uskutočňovanie svojich plnení v
kontrolovanom zdaňovacom období a ani nepreukázal jeho využitie na uskutočnenie svojich plnení v

budúcich zdaňovacích obdobiach.

20. Žalobca namietal, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Z
administratívneho spisu vyplýva, že správca dane založil svoje rozhodnutie aj na zisteniach týkajúcich
sa daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za rok 2012 a vychádzal pritom aj z dôkazov, na ktorých

správca dane vykonávajúci kontrolu dane z príjmov právnickej osoby za rok 2012 založil svoje skutkové
zistenia. Jedným z dôkazov bolo aj miestne zisťovanie, vykonané v Dome seniorov M. v A. B., ktorým
malo byť zistené, že diagnostický prístroj v tomto zariadení nebol umiestnený. Miestne zisťovanie sa
pritom v rámci daňovej kontroly na daň z príjmov právnickej osoby za rok 2012 uskutočnilo 29. mája
2015, pričom daňový subjekt už 12. septembra 2015 (v rámci rovnakej daňovej kontroly) v písomnom

vyjadrení kontrolné zistenia namietal a zdôraznil, že správca dane mal v prvom rade osloviť ako
oprávnenú osobu konateľa žalobcu, čo neurobil. Zároveň uviedol, že tovar, ktorý bol v rámci miestneho
zisťovania správcom dane zisťovaný (formulácia daňového subjektu: „veci, ktoré ste hľadali“) daňový
subjekt preukáže pri opakovanej miestnej ohliadke (formulácia daňového subjektu: „kedykoľvek vás
opakovane uvítame v Dome seniorov M. a ukážeme Vám všetko, čo ste hľadali“). Po oboznámení s

výsledkami daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2012 až december
2012 daňový subjekt v rámci písomného vyjadrenia zo dňa 29. februára 2016 podal vysvetlenie
k použitiu diagnostického prístroja od jeho zakúpenia a tvrdil, že v čase písomného vyjadrenia je
diagnostický prístroj umiestnený v Dome seniorov M., kde je k dispozícii zamestnancom a obyvateľom
domu seniorov, pričom daňovému subjektu plynie príjem z tejto investície prostredníctvom nájomného.

Daňový subjekt zároveň predložil Dodatok č.1/2014 k zmluve o podnájme nebytových priestorov, ktorým
preukazoval využívanie diagnostického prístroja pre svoje zdaniteľné plnenia. V tomto smere daňový
subjekt namietal, že nikdy so správcom dane ohľadne využitia diagnostického prístroja nekomunikoval
a nezúčastnil sa miestneho zisťovania. Na takýchto skutkových tvrdeniach daňový subjekt zotrval aj vo
vyjadrení k Protokolu o daňovej kontrole. V odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu svoje stanovisko

daňový subjekt zopakoval a tvrdil, že správca dane mohol a mal v rámci kontroly na dani z pridanej
hodnoty vykonať jednoduché šetrenie, ktorým by sa presvedčil, že diagnostický prístroj sa nachádza v
objekte označenom daňovým subjektov a slúži obyvateľom tohto objektu.

21. Podľa § 24 ods.2 zákona č.563/2009 Z.z. správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby

skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba
návrhmi daňových subjektov. Správca dane svoje rozhodnutie vo vzťahu k neuznaniu odpočítania
dane za nákup diagnostického prístroja založil na zistení, že kontrolovaný daňový subjekt nevyužíval
majetok (diagnostický prístroj) na uskutočňovanie svojich plnení v kontrolovanom zdaňovacom období
a ani nepreukázal jeho využitie na uskutočnenie svojich plnení v budúcich zdaňovacích obdobiach.

Podkladom pre takýto záver správcu dane musí byť riadne zistenie skutkového stavu v rozsahu
potrebnom pre rozhodnutie. Z administratívneho spisu, rozhodnutia správcu dane ako aj z napadnutého
rozhodnutia vyplýva, že správca dane si osvojil skutkové zistenia z daňovej kontroly na daň z príjmu
právnických osôb za rok 2012, v daňovej kontrole na daň z pridanej hodnoty za rok 2012 ďalšiedokazovanie v tomto smere nevykonal a napriek tomu konštatoval, že daňový subjekt nepreukázal
využitie tovaru na uskutočnenie svojich plnení ani v budúcich zdaňovacích obdobiach. Tvrdenia
daňového subjektu v rámci daňovej kontroly na daň z pridanej hodnoty za rok 2012 pritom považoval

za účelové.

22. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti súd v zmysle žalobnej námietky dospel k záveru,
že tým, že správca dane nevykonal dokazovanie vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu o súčasnom využití
diagnostického prístroja, a to napriek tvrdeniam daňového subjektu o takomto využití a napriek návrhu

na vykonanie dôkazu, zaťažil konanie vadou nedostatočného zistenia skutkového stavu v rozsahu
potrebnom na riadne posúdenie veci. Skutočnosť, či sa tovar, v danom prípade diagnostické zariadenie,
využíva alebo nevyužíva na dosiahnutie príjmov daňového subjektu, je podstatou skutočnosťou pokiaľ
správca dane mienil aplikovať ustanovenie § 49 ods.2 písm. a) zákona č.222/2004 Z.z.. V tomto
smere neobstojí ani poukaz žalovaného na predchádzajúce rozporné vyjadrenia samotného daňového
subjektu a skutočnosti zistené z miestneho zisťovania (29. mája 2015), najmä keď daňová kontrola

bola ukončená doručením protokolu z daňovej kontroly spolu s výzvou na vyjadrenie sa 17. mája
2016. Nie je v rozpore s ustanovením § 49 ods.2 zákona č.222/2004 Z.z., ak platiteľ dane nevyužije
zakúpený tovar na dosiahnutie príjmov v zdaňovacom období, v ktorom tovar nadobudol. Postačuje
jeho využitie v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach. Ak daňový subjekt využitie takéhoto majetku v
budúcomzdaňovacomobdobípreukazoval,bolopovinnosťousprávcudanezaúčelomriadnehozistenia

skutkového stavu jeho tvrdenia preveriť. Ak tak správca dane (a žalovaný) nepostupoval, nemožno
konštatovať, že skutkový stav bol zistený v rozsahu potrebnom na riadne posúdenie veci.

23. Žalobca zároveň namietal nesprávne právne posúdenie veci, keď vo vzťahu k obchodnému vzťahu
žalobcu a obchodnej spoločnosti OVEČKA, s.r.o., mal zato, že preukázal kontinuitu obchodnoprávneho

vzťahu s touto spoločnosťou, z ktorého žalobcovi plynú sústavné príjmy. Aj vo vzťahu k tomuto
obchodnému prípadu žalobca s poukazom na ustanovenie § 49 ods.2 zákona č.222/2004 konštatoval,
že daňový subjekt nepreukázal použitie nakúpeného tovaru na uskutočňovanie svojich plnení.

24.Zadministratívnehospisuazistenísprávcudanevyplýva,žespoločnosťOVEČKA,s.r.o.,jedcérskou

spoločnosťou žalobcu okrem iného s predmetom činnosti „poľnohospodárstvo včítane predaja výrobkov
na ďalšie spracovanie“ a „chov hospodárskych zvierat“, žalobca má ako predmet podnikania uvedený
okrem iného aj „prenájom hnuteľných vecí“. Zakúpenie lúčnej brány, ktorá mala byť daná žalobcom
do užívania spoločnosti OVEČKA, s.r.o., zo strany správcu dane spochybnené nebolo. Zároveň z
administratívneho spisu vyplýva kontinuálny obchodný vzťah medzi materskou (žalobca) a dcérskou

spoločnosťou (OVEČKA, s.r.o.). Správca dane nespochybnil ani existenciu fakturačných a finančných
tokov medzi žalobcom a spoločnosťou OVEČKA, s.r.o., pričom zo zistení správcu dane vyplýva aj
skutočnosť, že faktúra č.200754/13 vystavená žalobcom je za správu majetku a práce po 1.000,-Eur/
mesiac, celkom 14.400,-Eur s DPH a faktúra č.200753/13 je za prenájom hospodárskych budov po 500
Eur/mesiac, celkom 7.200,-Eur s DPH. Fakturácie zo strany žalobcu správca dane zistil aj za rok 2011.

Správca dane nespochybnil prenechanie majetku žalobcu do užívania spoločnosti OVEČKA s.r.o., na
ktorom predmetná spoločnosť vykonáva podnikateľskú činnosť.

25. V nadväznosti na skutočnosti uvedené v predchádzajúcom bode tohto rozsudku má súd zato,
že právne závery správcu dane sú v rozpore s jeho skutkovými zisteniami, keď pri nespochybnenej

existencii tovaru, kontinuálnemu obchodnému vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou OVEČKA, s.r.o. a
preukázanými fakturačnými a finančnými tokmi v rámci predmetov činností týchto obchodných partnerov
mal zato, že žalobca nepreukázal použitie nakúpeného tovaru na uskutočňovanie svojich plnení.

26. Z ustanovenia § 49 ods.2 písm. a) zákona č.222/2004 Z.z. nevyplýva, že platiteľ môže odpočítať

od dane, ktorú je povinný platiť daň z tovarov a služieb, ktoré použil, ale ktoré použije na dodávky
tovarov a služieb ako platiteľ. S prihliadnutím na definíciu podnikania, ktorým sa rozumie sústavná
činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za
účelom dosiahnutia zisku (§ 2 ods.1 Obchodného zákonníka) a definíciu ekonomickej činnosti, za
ktorú sa považuje každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem možno konštatovať, že podnikaním je

aj využívanie hmotného a nehmotného majetku za účelom dosahovania príjmu z tohto majetku. Pre
účely dane z pridanej hodnoty sa nevyžaduje, aby platiteľ dane využil zakúpený tovar na dosiahnutie
príjmov v zdaňovacom období, v ktorom tovar nadobudol. Postačuje, aby takýto tovar mal potenciál byť
predmetom obchodného vzťahu, a teda byť použitý na uskutočňovanie plnení žalobcu.27. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti tak správny súd konštatuje, že záver žalovaného a
správcu dane ohľadne nepreukázania použitia nakúpeného tovaru na uskutočňovanie plnení žalobcu je

následkom nesprávneho právneho posúdenia skutkových zistení tak ako vyplývajú z administratívneho
spisu a v konečnom dôsledku aj z napadnutého rozhodnutia (a rozhodnutia správcu dane).

28. Žalobca napokon namietal porušenie zásadných zásad správneho (daňového konania) a tvrdil,
že žalovaný vyhodnotil vykonané dôkazy jednostranne, v prípade obchodného prípadu týkajúceho sa

diagnostického prístroja neprihliadol na dôkazy predložené žalobcom (Dodatok č.1/2014), v obchodnom
prípade týkajúcom na lúčnej brány dokazovanie riadne nevyhodnotil a jeho úvaha nie je podložená a
odporuje zistenému skutkovému stavu. K uvedenému správny súd uvádza, že predmetom tejto námietky
sú skutočnosti, ktoré žalobca namietal aj v rámci tvrdeného nedostatočného zistenia skutkového stavu
a nesprávneho právneho posúdenie, k čomu sa správny súd vyjadril v predchádzajúcich bodoch tohto
rozsudku.

29. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods.1
písm. c) a e) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, nakoľko zistenie skutkového
stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a napadnuté rozhodnutia
vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia.

30. V ďalšom konaní žalovaný preverí tvrdenie žalobcu o použití majetku - diagnostického prístroja v
Dome seniorov M. vo vzťahu k jeho použitiu na dosahovanie príjmov žalobcu. Taktiež opätovne právne
posúdi svoje skutkové zistenia vo vzťahu o dodaniu lúčnej brány spoločnosti OVEČKA, s.r.o., pričom
právnym názorom správneho súdu je žalovaný viazaný (§ 191 ods.6 SSP).

31. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná
žalobcovivočižalovanémuprávonaúplnúalebočiastočnúnáhradudôvodnevynaloženýchtrovkonania,
ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobca bol v konaní úspešný v celom
rozsahu, súd mu priznal nárok na úplnú náhradu trov konania.

32. Toto rozhodnutie prijal správny súd pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, podaná na
Krajskom súde v Banskej Bystrici.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na
podaniekasačnejsťažnosti.Kasačnásťažnosťainépodaniasťažovateľamusiabyťspísanéadvokátom.

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.