Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. máj 2019

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 5C/38/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2617205785
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stella Al Khufash

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2019:2617205785.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou Mgr. Stellou Al Khufash v spore žalobkyne: I. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom

Q. XXX/XX, XXX XX Q., štátna občianka T., zastúpená Advokátskou kanceláriou Kurucová, s.r.o., so
sídlom Hurbanova 486/2, 905 01 Senica, IČO: 36 271 268 proti žalovanej: Y. I., nar. XX.X.XXXX,
bytom Š. XXXX/XX, XXX XX Q., štátna občianka T., zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Katarína
Filová, s.r.o., so sídlom Konventná 7/625, 811 03 Bratislava, IČO: 47 256 460 o zaplatenie 8.137,50 €
s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 25.8.2017 domáhala, aby súd zrušil Darovaciu
zmluvu L. XXXX/XX z XX.XX.XXXX v časti medzi darcom I. Y.N., I.. I. a obdarovanou Y. I., I.. I., nakoľko
obdarovaná hrubým spôsobom porušila dobré mravy a nakoľko sa nedá dar vrátiť v stave v akom bol
predmetom daru, žiadala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni za 232,50 m2/35,00 € 1
m2/sumu8.137,50€anáhradutrovkonania.Podanímzodňa3.4.2018,doručenýmtunajšiemusúdudňa
4.4.2018, označeným ako doplnenie podania, sa domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť

žalobkyni sumu 8.137,50 € ako náhradu za pozemok, ktorý vylákala od žalobkyne za účelom, aby ho
mohla predať svojej neteri. Žalovaná hrubým spôsobom porušila dobré mravy tým, že uviedla žalobkyňu
do omylu tým, že sa zmocnila pozemku, ktorého bola žalobkyňa spoluvlastníčkou. Súčasne žiadala,
aby sú zaviazal žalovanú na úhradu súdneho poplatku. V odôvodnení žaloby uviedla, že Darovacou
zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX pod č. L. XXXX/XX darovala svojej sestre nehnuteľnosť pod zámienkou,
že v rodičovskom dome nemôže vysporiadať elektrickú energiu, nakoľko toľko vlastníkov nehnuteľnosti
by komplikovalo zmluvu a tým, že bude zmluva o obstaraní elektrickej energie jednoduchá. V dobe

podpísania darovacej zmluvy bola vlastníčkou v podieloch X/XX LV č. XXXX pre obec a k.ú. Q., parcela
č. XXXX/X - orná pôda vo výmere XXXX m2, LV č. XXXX pre obec a k.ú. Q., parcela č. XXXX/X
- orná pôda vo výmere XXXX m2. Zistila, že pozemok darovala tretej osobe bez jej upovedomenia.
Zdravotný stav žalobkyne bol veľmi zlý, však denno denne pri jej pozemku chodí, preto oslovila sestru
prečo jej o darovacej zmluve nič nepovedala, veď obdarovaní sú v rovnakom príbuzenskom vzťahu
ako deti žalobkyne. Žalovaná s ňou nechcela hovoriť, jej problém podceňuje, na jej list nereagovala,
že po 5 rokoch obdarovania si s darom môže robiť čo chce. Na pozemkoch, ktoré boli predmetom

daru, boli vytvorené dve stavebné parcely. Jedna parcela evidovaná na LV č. XXXX pre obec a k.ú. Q.,
parcely registra „A.“ parc. č. XXXX/X - orná pôda vo výmere XXXX m2, X/X vlastníctvo X. R. - naša
neter, X/X vlastníctvo X. R. - bez príbuzenského vzťahu. Darovacie zmluvy L. XXX/XXXX z X.X.XXXX.
Druhá stavebná parcela evidovaná na LV č. XXXX pre obec a k.ú. Q., parcely registra „A.“ parc. č.XXXX - orná pôda vo výmere XXXX m2, vlastníctvo X/XH. P.. Darovacia zmluva L. XXXX/XXXX z
XX.XX.XXXX. Nakoľko na nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom daru, sú na základe GP vytvorené nové
parcely, na ktorých začali novostavby a nie je možné vydať nehnuteľnosť tak ako bola darovaná, žiada

finančné náhrady. V obci a k.ú. Q. je cena obvyklá za stavebnú parcelu 35,00 € až 40,00 € za 1 m2.
Pohŕdanie jej osobou, čo je zjavné i z výzvy na vrátenie daru, považuje za hrubé porušenie dobrých
mravov. V odôvodnení doplnenia žaloby zo dňa 3.4.2018 uviedla, že sa cíti podvedená a okradnutá od
sestry, nakoľko v snahe zmocniť sa jej podielu na nehnuteľnosti, využila jej nevedomosť a podpísala
zmluvu za účelom vybudovania elektrickej prípojky. Po vybavení, podľa vyjadrenia jej sestry, veľmi

problémovej administratívnej záležitosti, mali svoje podiely dostať späť. Po prvý raz počula o držbe
piatich rokov. Nevie čo tým sestra sledovala. Po podpísaní zomrel ich brat a sestra, ktorá bola tiež na
strane darujúcich, nežije v Q.. Nakoľko zrušenie Darovacej zmluvy L. XXXX/XX z XX.XX.XXXX, vklad
povolený XX.XX.XXXX, nie je možné (vzhľadom, že na nehnuteľnosti je rozostavaný rodinný dom a
dar sa nedá vrátiť v stave v akom bol v dobe prevzatia) súhlasí s finančným vyrovnaním. Podstatná
skutočnosť je v tom, že obdarovaná už nehnuteľnosť, ktorá je predmetom súdneho sporu, nevlastní.

2. Okresný súd Senica žalobe v celom rozsahu vyhovel, a to platobným rozkazom č.k. 5C/38/2017-32
zo dňa 28.8.2018, proti ktorému podala žalovaná v zákonom stanovenej lehote odpor.

3. Žalovaná v odôvodnení odporu uviedla, že žalovaná uzavrela so žalobkyňou dňa XX.XX.XXXX riadnu

darovaciu zmluvu, na základe ktorej žalobkyňa previedla na žalovanú svoj spoluvlastnícky podiel X/
XX na novovytvorených pozemkoch parc. č. XXXX/X, druh orná pôda, výmera XXXX m2 a parc. č.
XXXX/X, druh orná pôda, výmera XXXX m2 v obci Q., katastrálne územie Q.. Spolu so žalobkyňou
prevádzali svoje spoluvlastnícke podiely na uvedených pozemkoch aj ďalšie osoby - brat žalobkyne
aj žalovanej T. I., ich sestra S. R. a neter H. P.. Žalobkyňa a rovnako ostatní darcovia v darovacej

zmluve vyhlásili, že zmluvu uzatvorili slobodne, vážne, nie v tiesni, ani za nápadne nevýhodných
okolností, vyhlásili, že ich zmluvná voľnosť nie je obmedzená, že porozumeli obsahu zmluvy a tieto
skutočnosti potvrdili podpisom darovacej zmluvy. Podpis žalobkyne na zmluve bol úradne overený.
Žalobkyňavčasepodpisudarovacejzmluvynebolaobmedzenávspôsobilostinaprávneúkony,netrpela
žiadnym zdravotným hendikepom, ktorý by jej znemožňoval prečítať si alebo pochopiť znenie zmluvy,

ktorú podpisuje. Žalovaná na žalobkyňu nevyvíjala žiaden nátlak, podpísanie darovacej zmluvy bolo
slobodným rozhodnutím žalobkyne. Nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne, že žalovaná ju k podpisu
darovacej zmluvy presvedčila pod zámienkou, že v rodičovskom dome nemôže vysporiadať elektrickú
energiu a že jej prisľúbila, že následne bude vykonaný spätný prevod na žalobkyňu ako pôvodnú
vlastníčku pozemkov. V tom čase sa síce na rodinnom dome so súpisným číslom XXXX vybavovala

zmluva o dodávke elektriny, ale aj v prípade viacerých spoluvlastníkov pozemku, na ktorom je rodinný
dom postavený, bolo pripojenie do distribučnej siete možné. Podmienky pripojenia do distribučnej siete
máobchodnáspoločnosťZápadoslovenskáenergetika,a.s.verejneprístupnénasvojejwebovejstránke
a bolo tomu tak aj v minulosti. V súvislosti s vybavovaním elektriny sa však zistilo, že vlastnícke
pomery k pozemkom parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X (vtedy ešte v pôvodnom stave ako parc.

č. XXXX/X, druh orná pôda, výmera XXXX m2, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX a parc. č.
XXXX/X, druh orná pôda, výmera XXXX m2, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX) nezodpovedajú
dohode o rozdelení rodičovského majetku medzi žalovanou a jej súrodencami v rámci dedičských
konaní po rodičoch. V dedičskom konaní po otcovi žalobkyne a žalovanej K. I. v roku XXXX bolo
žalovanej na základe právoplatne schválenej dedičskej dohody potvrdené nadobudnutie dedičstva X/

X rodinného domu so súpisným číslom XXXX spolu s X/X pozemkov parc. č. XXXX/X a parc. č.
XXXX, na ktorých je rodinný dom postavený. V dedičskom konaní po matke žalobkyne a žalovanej
Z. I. v roku XXXX bola uzavretá dohoda dedičov tak, že 1/2 rodinného domu so súpisným číslom
XXXX preberá žalovaná (čím sa stala výlučnou vlastníčkou rodinného domu), nedopatrením však
boli pozemky parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX, na ktorých je rodinný dom postavený, označené

ako pozemky poľnohospodárskeho charakteru užívané socialistickým sektorom a boli spolu s inými
poľnohospodárskymi pozemkami prededené medzi všetkých súrodencov, nie len na žalovanú, ako sa
žalobkyňa, žalovaná a ich ďalší súrodenci dohodli. Po zistení tohto stavu sa žalovaná so žalobkyňou,
sestrou S. R., bratom T. I. a dcérou po zomrelej sestre H. P. dohodli na vysporiadaní pozemkov
a na uzavretí darovacej zmluvy. Túto skutočnosť potvrdzuje písomným čestným vyhlásením zo dňa

18.08.2017 aj sestra žalobkyne a žalovanej S. R.. Zároveň potvrdzuje, že všetci darcovia v čase podpisu
darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX nepochybne vedeli, čo je predmetom darovania a aký bol úmysel
zmluvných strán. Tento fakt môže v súdnom konaní svojou svedeckou výpoveďou potvrdiť aj ďalšia
darkyňa H. P.. V čase podpisovania darovacej zmluvy v roku 2008 bolo nepochybne zrejmé, že vlokalite, v ktorej sa nachádzajú oba pozemky, bol obcou Q. vytvorený nový stavebný obvod, určený
na výstavbu rodinných domov, verejne prístupný bol aj územný plán obce ako najvyšší a záväzný
dokument územného plánovania v obci Q.. Žalovaná teda pred podpisom darovacej zmluvy bola

nepochybne oboznámená s obsahom právneho úkonu, s jeho zmyslom a právnymi následkami, mala
tiež možnosť vopred sa oboznámiť so všetkými skutočnosťami, ktoré mohli mať vplyv na jej rozhodnutie,
a to nielen získaním informácií od žalovanej ako obdarovanej, ale aj z iných, nezávislých zdrojov
(súrodenci, obchodné podmienky spoločnosti Západoslovenská energetika, a.s., územnoplánovacia
dokumentácia obce a podobne). Vklad vlastníckeho práva v prospech žalovanej podľa darovacej

zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX bol povolený dňa XX.XX.XXXX pod č. L.-XXXX/XX. Momentom povolenia
vkladu vlastníckeho práva sa výlučnou vlastníčkou pozemkov parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X
stala žalovaná. V darovacej zmluve nebolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté žiadne predkupné
právo, právo spätného prevodu vlastníckeho práva, ani iné právo, ktoré by limitovalo žalovanú v
nakladaní s jej nehnuteľnosťami, alebo ktoré by žalobkyni dávalo nejaké špeciálne oprávnenie alebo
postavenie vo vzťahu k uvedeným pozemkom. Zo žiadneho ustanovenia platných právnych predpisov

v takejto situácii nevyplýva povinnosť vlastníka nehnuteľností upovedomiť predchádzajúceho vlastníka,
ak má záujem nehnuteľnosti previesť na tretiu osobu. Možno konštatovať, že žalovaná následným
prevodom vlastníckeho práva k pozemkom v roku 2010 darovacou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX
neporušila žiaden právny predpis ani zmluvné dojednanie medzi žalovanou a žalobkyňou. Upozornila
na skutočnosť, že žalobkyňa býva v bezprostrednej blízkosti sporných pozemkov a až do roku 2017

nemala žiadne pripomienky k výlučnému vlastníctvu pozemkov zo strany žalovanej. V prípade, ak
by existovala akákoľvek dohoda o spätnom prevode vlastníckeho práva k pozemkom po vybudovaní
elektrickej prípojky späť na žalobkyňu, nepochybne by žalobkyňa od žalovanej požadovala vykonanie
tohto kroku už skôr. Má za to, že celá žaloba, ktorá bola podaná po takmer desiatich rokoch od uzavretia
darovacej zmluvy, je len prejavom zlých rodinných vzťahov a závisti, keď žalobkyňa nevie zniesť, že

na pozemkoch vznikli dva stavebné pozemky, na ktorých stavajú resp. pripravujú výstavbu rodinných
domov netere žalovanej, a nie deti žalobkyne. Nasvedčujú tomu viaceré písomné aj ústne vyjadrenia
žalobkyne. Podľa názoru žalobkyne však v tomto prípade nie je možné hovoriť o konaní žalovanej v
rozpore s dobrými mravmi, keďže žalovaná len využila svoje vlastnícke právo, ktorého súčasťou je aj
oprávnenie nakladať so svojím majetkom. Fakt, že pozemky darovala svojim neteriam H. P. a X. X.,

a nie deťom žalobkyne, je prejavom zmluvnej voľnosti žalobkyne a v žiadnom prípade nie konaním v
rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyni v súvislosti s uzavretím darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX
nevznikol žiaden nárok na peňažné plnenie zo strany žalovanej, keďže darovacia zmluva je právny
úkon bezodplatný. Neexistuje žiaden právny dôvod na to, aby žalovaná bola povinná žalobkyni uhradiť
sumu 8.137,50 €. Navyše, v roku 2008 bola trhová cena stavebných pozemkov v obci Q. cca 20,00

€ za meter štvorcový pozemkov, čo pri podiele X/XX z výmery XXXX m2 (XXXX m2 a XXXX m2)
predstavujesumu4.650,00€,nie8.137,50€.Vzhľadomnaznačnýčasovýodstupmedzipodanímžaloby
a uskutočnením úkonu, od ktorého si žalobkyňa vyvodzuje svoj nárok na peňažné plnenie od žalovanej,
vzniesla žalovaná aj námietku premlčania.

4. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 14.11.2018 k odporu žalovanej uviedla že, jej
tvrdenia o prechode a prevode nehnuteľnosti na žalovanú z dôvodu vysporiadania zmluvy o elektrickej
energii sú pravdivé. Dôkazom, že žalovaná už pri podpísaní darovacej zmluvy uvažovala o prevedení
pozemku na tretiu osobu, je list Y. I. z XX.X.XXXX, ktorá v liste uvádza: „ O pozemky a v tom čase
prislúchajúce polia som sa starala, dodržala zákonom stanovenú lehotu piatich rokov a následne v roku

2015 a 2016 darovala pozemky.“ Nikto nespochybnil vlastníctvo rodinného domu p.č. XXXX. Boli sme
piati súrodenci. Moja sestra, žalovaná, ako slobodná zostala bývať v rodičovskom dome, z toho dôvodu
bolo prirodzené, že jej dom zostane. Preto sme uzavreli dedičskú dohodu v prospech našej sestry.
Prekvapením bol dôkazný prostriedok mojej sestry S. R. - čestné vyhlásenie. Skutočnosti, ktoré tam
uvádza sú v časovom horizonte od roku 1978 - dedičské konanie po otcovi až po darovaciu zmluvu do

roku 2008. Zrejme sestra Y. I. vyplatila mojej sestre S. R. 5000,00 Sk, ale ja čestne vyhlasujem, že po
nebohom otcovi som neobdržala žiadnu finančnú náhradu. Pochybujem, že nezávisle od seba dvaja
notári urobili rovnakú chybu, aby nedopatrením nepreviedli v dedičskom konaní všetky pozemky na Y. I..
VšetciúčastnícikonaniaokremY.I.majúdeti,ktobysavzdaldedičskéhopodieluvprospechdetíjednejz
dedičov. Čestným vyhlásením S. R. vyhlasuje, že v dobe podpísania darovacej zmluvy mala vedomosť o

tom,žepopiatichrokochvýlučnávlastníčkapredmetnúnehnuteľnosťprevedienaneterinudcéru,ktoráv
dobe podpísania zmluvy mala 13 rokov. Súčasne čestne prehlasujem, že pri podpísaní darovacej zmluvy
v roku 2008 nikto nemal vedomosť o tom, že moja sestra to chce dať neterinej dcére R. X. za účelom
stavby rodinného domu a neteri H. P.. Je pravdou, že môj syn býva v bezprostrednej blízkosti. Položenímzákladného kameňa sme sa snažili so sestrou komunikovať ako odstrániť krivdy, ktoré spôsobila nielen
mne, ale i ostatným neterám a synovcovi. Súrodenci, ktorí boli účastníkmi darovacej zmluvy zomreli.
Stav, ktorý spôsobila moja sestra Y.Í. I., ktorá uviedla do omylu svojich súrodencov v snahe zmocniť

sa pozemkov, aby to mohla následne previesť na svoju neter a praneter spôsobilo takú nevraživosť a
nenávisť, že jej konanie je v rozpore s dobrými mravmi. Cena pozemkov pri predaji je trhová, je možné
že v roku XXXX nám mohla vyplatiť 20,00 €/1m2, to je úvaha len hypotetická. Nakoľko nie je možné
vzhľadom na rozostavaný dom, náhradu určiť inak ako vo finančnom vyjadrení, trhová cena pre rok 2018
je uvedená v žalobe. K tomuto vyjadreniu nedoložila žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

5. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne k odporu uviedla, že z citácie: „O
pozemky a v tom čase prislúchajúce polia som sa starala, dodržala zákonom stanovenú lehotu piatich
rokov a následne v roku 2015 a 2016 darovala pozemky" žiadnym spôsobom nevyplýva, že by žalovaná
v čase uzatvárania darovacej zmluvy so žalobkyňou už uvažovala o prevedení pozemku na tretiu osobu,
tvrdenia žalobkyne v tomto smere sú nepravdivé a zavádzajúce a žalobkyňa na podporu takýchto tvrdení

nemá žiadne dôkazy. Rovnako nepravdivá a zavádzajúca je interpretácia čestného vyhlásenia p. S.
R., že: "... v dobe podpísania darovacej zmluvy mala vedomosť o tom, že po piatich rokoch výlučná
vlastníčka predmetnú nehnuteľnosť prevedie na neterinu dcéru, ktorá v dobe podpísania zmluvy mala
13 rokov ..."; takéto tvrdenie sa v čestnom vyhlásení nenachádza, p. R. len vyhlasuje, že mala vedomosť
o tom, že žalovaná darovala pozemky neterinej dcére a neteri za účelom výstavby rodinného domu.

Čestné vyhlásenie bolo podpísané dňa 18.08.2017. Žalovaná v čase uzavretia darovacej zmluvy so
žalobkyňou nemala zámer pozemky obratom previesť na iné osoby, k prevodu došlo až po tom, čo bol
v lokalite otvorený nový stavebný obvod a príbuzné žalovanej prejavili záujem o výstavbu rodinného
domu na týchto pozemkoch. Opätovne zdôrazňujeme že v darovacej zmluve, ktorou žalovaná pozemky
nadobudla, nebolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté žiadne predkupné právo, právo spätného

prevoduvlastníckehopráva,aniinéprávo,ktorébylimitovaložalovanúvnakladanísjejnehnuteľnosťami
alebo ktoré by žalobkyni dávalo nejaké špeciálne oprávnenie alebo postavenie vo vzťahu k sporným
pozemkom. Možno konštatovať, že žalovaná následným prevodom vlastníckeho práva k pozemkom
neporušila žiaden právny predpis ani zmluvné dojednanie medzi žalovanou a žalobkyňou a jej konanie
nie je možné posudzovať ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, keďže žalovaná len využila svoje

vlastnícke právo, ktorého súčasťou je aj oprávnenie nakladať so svojím majetkom. Nepravdivé a účelové
je tvrdenie žalobkyne o tom, že žalovaná uviedla do omylu svojich súrodencov, keďže žiaden zo
súrodencov po podpise darovacej zmluvy tento právny úkon nespochybnil, darovaciu zmluvu všetci
podpísali dobrovoľne, vyhlasujú v nej, že zmluvu uzatvorili slobodne, vážne, nie v tiesni ani za nápadne
nevýhodných podmienok, zmluvu si prečítali a jej obsahu porozumeli, podpis darcov je úradne overený.

DarkyňaS.R.navyšečestnýmvyhlásenímnáslednepotvrdila,ženemalavýhradyvočiobsahudarovacej
zmluvy. Darcovia, vrátane žalobkyne, mali možnosť sa o okolnostiach uzatvárania darovacej zmluvy
informovať aj z nezávislých zdrojov (územnoplánovacia informácia obce, zmluvné podmienky ZSE, a.s.
a pod.). Navyše aj samotná žalobkyňa začala spochybňovať darovaciu zmluvu až v momente, kedy
sa začali prípravné práce na výstavbe rodinných domov na sporných pozemkoch, tzn. v čase, kedy si

zrejme uvedomila, že pozemky mohol na výstavbu použiť jej syn, resp. niektorý z blízkych príbuzných
z jej strany. Ak by bol akceptovaný názor žalobkyne, že konanie žalovanej pri uplatňovaní si svojho
vlastníckehopráva"spôsobilotakúnevraživosťanenávisť,žejejkonaniejevrozporesdobrýmimravmi",
potom by sa nepochybne obdobné hodnotenie muselo použiť aj na konanie žalobkyne, ktorá zo závisti,
že pozemky sa nestali vlastníctvom jej syna, resp. iných blízkych príbuzných z jej strany, podala na svoju

sestru žalobu na súd a požaduje od nej ako starobnej dôchodkyne finančné prostriedky vo výške viac
ako 8.000,00 € napriek tomu, že vie, že žalovaná z darovania nemala žiaden majetkový prospech.

6. Súd na prvom pojednávaní v danej veci dňa 27.3.2019, po oboznámení žaloby zistil, že žalobkyňa s
poukazom na jej vek, nie je schopná v spore sa primerane orientovať, a preto pojednávanie odročil na

15.5.2019 za tým účelom, že žalobkyňa si zvolí právneho zástupcu, ktorý ju bude v spore zastupovať.

7. Dňa 11.4.2019 Advokátska kancelária Kurucová, s.r.o. doručila súdu len plnomocenstvo zo dňa
3.4.2019, na základe ktorého ju žalobkyňa splnomocnila na svoje zastupovanie v danej veci, a to bez
akéhokoľvek vyjadrenia.

8. Súd poukázal na ustanovenie § 153 CSP, teda na zásadu koncentrácie sudcovskej moci v súvislosti s
tým, že už na predchádzajúcom pojednávaní bola žalobkyňa oboznámená s tým, že o svojich tvrdeniachv žalobe nepredložila súdu žiadne dôkazy a neurobila tak ani dodatočne, napriek tomu, že dňa 3.4.2019
udelila splnomocnenie na svoje zastupovanie v danej veci Advokátskej kancelárii Kurucová, s.r.o.

9. Právny zástupca žalobkyne až na pojednávaní v danej veci dňa 15.5.2019, bez akejkoľvek aktivity
pred pojednávaním, uviedol, že má vedomosť o tom, že žaloba žalobkyne je neurčitá a čo sa týka
požadovanej sumy prepočítal nárok žalobkyne a správne má ísť o sumu bezdôvodného obohatenia vo
výške 8.263,50 €. K tomto svojmu tvrdeniu však nepredložil žiadne dôkazy ani výpočty, ku ktorým by sa
mohla žalovaná vyjadriť. Až na tomto pojednávaní poukázal na zmenu právnej kvalifikácie žaloby, kedy

začal tvrdiť, že žalobkyňa bola žalovanou uvedená do omylu, a preto je darovacia zmluva v zmysle § 37
Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Len skonštatoval, že žalobkyňa má na určení neplatnosti
darovacej zmluvy naliehavý právny záujem, neuviedol však aký. Pri neplatnosti darovacej zmluvy si majú
strany navzájom vrátiť plnenia, čo však v danom prípade nie je možné, a preto sa žalobkyňa domáha
žalobou vydania bezdôvodného obohatenia. Navrhol vykonať dokazovanie výsluchom svedka R.Á. V.,
ktorej výsluchom mala byť preukázaná skutočnosť, že žalobkyňa konala v omyle, pretože žalovaná ju

presvedčila, že podpisuje prevod pozemkov pod domom.

10. Podľa § 153 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), strany
sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť

už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

11. Podľa § 153 ods. 2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré
strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

12. Koncentrácia konania predstavuje efektívny nástroj racionálneho a odôvodneného zrýchlenia
sporového konania. Zákonná koncentrácia konania predstavuje objektívnu časovú hranicu pre
uplatnenie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktorá môže byť ešte
sprísnená uplatnením sudcovskej koncentrácie. Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného

útokuaprostriedkyprocesnejobranyvčas.Prostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobrany
(teda najmä skutkové tvrdenia, popretia skutkových tvrdení, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky
k návrhom a hmotnoprávne námietky) nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr,
ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Prostriedky procesného
útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým

sa dokazovanie končí, samozrejme, ak súd neaplikoval sudcovskú koncentráciu konania. Ak strana
nepredložila prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, súd nemusí na ne
prihliadnuť, najmä ak by prihliadnutie na tieto prostriedky vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

13. Súd v danej veci dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť z toho dôvodu, že žalobkyňa v
spore neuniesla dôkazné bremeno, nakoľko súdu nepredložila absolútne žiadne dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení. Žalobkyňa k žalobe okrem Darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, výpisov z listov
vlastníctva, svojej písomnej výzvy zo dňa 24.7.2017 na mimosúdne vyrovnanie adresovanej žalovanej
a odpovede žalovanej zo dňa 11.8.2017 na túto výzvu žalobkyne, nedoložila vôbec žiadne listinné

dôkazy a ani nenavrhla vykonanie žiadnych dôkazov na preukázanie svojich tvrdení v žalobe týkajúcich
sa konania žalovanej v rozpore s dobrými mravmi a ani žiadne dôkazy, na základe ktorých dospela
k výške žalovanej sumy. V žalobe sa obmedzila výlučne len na svoje tvrdenia. Nestalo sa tak ani
po tom, čo súd prvé pojednávanie v danej veci, po oboznámení žaloby, odročil s tým, že žalobkyni,
ktorá s poukazom na svoj vek, nebola schopná v spore sa primerane orientovať, takto poskytol časový

priestor na zvolenie si právneho zástupcu, ktorý ju bude v spore zastupovať. Žalobkyňa si síce právneho
zástupcu zvolila, a to dňa 3.4.2019, kedy Advokátskej kancelárii Kurucová, s.r.o. udelila splnomocnenie
na svoje zastupovanie v danej veci, avšak aj právny zástupca žalobkyne zostal až do pojednávania v
danejvecidňa15.5.2019celkomnečinný.Nepredložilsúduvôbecžiadnelistinnédôkazyaaninenavrhol
vykonanie žiadnych dôkazov (napr. výsluchy svedkov a pod.) na preukázanie tvrdení žalobkyne, ako i

tvrdení svojich. Aktivitu vyvinul až na pojednávania v danej veci dňa 15.5.2019, kedy len poukázal na
zmenu právnej kvalifikácie žaloby tvrdením, že žalobkyňa bola žalovanou uvedená do omylu, a preto je
darovacia zmluva v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná a žalobkyňa má na určení
neplatnosti darovacej zmluvy naliehavý právny záujem, pričom neuviedol aký, a preto sa žalobkyňadomáha žalobou vydania bezdôvodného obohatenia. Priznal, že žaloba žalobkyne je neurčitá a čo sa
týka požadovanej sumy prepočítal nárok žalobkyne a správne má ísť o sumu bezdôvodného obohatenia
vo výške 8.263,50 €. O tomto tvrdení nepredložil súdu žiadny dôkaz a ani nepožiadal o pripustenie

zmenypetitužaloby.AžnapojednávanínavrholvykonaťdokazovanievýsluchomsvedkaR.V..Súdtento
návrh žalobkyne na výsluch svedka R. V. zamietol z toho dôvodu, že vykonanie tohto dôkazu nenavrhla
žalobkyňa včas, nakoľko to mohla urobiť už súčasne s podaním žaloby alebo minimálne od 3.4.2019
do 14.5.2019, kedy už mala právneho zástupcu, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania. Žalobkyňa teda neuplatnila návrh na vykonanie dôkazu výsluchom svedka včas,

čo bol v konečnom dôsledku jej jediný prezentovaný prostriedok procesného útoku, napriek tomu, že
súd ju v uznesení č.k. 5C/38/2017-49 zo dňa 10.11.2018 podľa § 167 ods. 3 CSP vyzval, aby sa vyjadrila
k odporu žalovanej, označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a súčasne ju poučil o následkoch
sudcovskej koncentrácie konania. S poukazom na hore uvedené skutočnosti súd na jediný prostriedok
procesného útoku žalobkyne z dôvodu aplikácie sudcovskej koncentrácie konania neprihliadol.

14. V žalobe boli uvedené len základné skutkové tvrdenia žalobkyne a žaloba bola, i podľa tvrdenia
samotného právneho zástupcu žalobkyne, neurčitá, a to najmä po stránke jej právnej kvalifikácie, čím
nebolo možné žalobkyňou tvrdený skutkový stav jednoznačne podradiť pod príslušnú hmotnoprávnu
normu, a tým nebolo možné jednoznačne ani posúdiť námietku premlčania vznesenú žalovanou, a preto
sa súd v tomto rozhodnutí vznesenou námietkou premlčania ani bližšie nezaoberal.

15. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

16. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

17. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanej, ktorá mala v spore plný úspech, náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

18. Súd rozhodne o výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto
rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Senica.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku.