Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, October 3, 2019

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 3T/87/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4418010766
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Cviková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2019:4418010766.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky v konaní pred senátom zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany

Cvikovej a prísediacich Beáty Žilčayovej a Georgíny Renčkovej , v trestnej veci obžalovaného Z. E., pre
zločin vydierania podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona, na základe obžaloby prokurátora Okresnej
prokuratúry Nové Zámky sp.zn. 1 Pv 302/18/4404 z 24.09.2018, na hlavnom pojednávaní konanom v
Nových Zámkoch dňa 03.10.2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku sa

obžalovaný Z. E., nar. XX.XX.XXXX v C.P., trvale bytom
K. C., adresa na doručovanie
písomností: C., P. Č.. XX

oslobodzuje

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp. zn. 1Pv/302/18/4404 z 24.09.2018
pre skutok právne posúdený ako zločin vydierania podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona s poukazom
na § 38 odsek 5 Trestného zákona a ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

od presne nezisteného dňa mesiac apríl roku 2018 až do dňa 02.06.2018 v osobnom motorovom vozidle
obžalovaného na rôznych bližšie nezistených miestach v meste Nové Zámky, v kaviarni O. v Nových
Zámkoch, ako i na byte obžalovaného na Ulici G. Č.. XX v Nových Zámkoch, opakovane žiadal od

poškodenej C. U., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom I. - K., O. Č.. XX, aby vo veci vraždy p. K.,
kandidáta primátora mesta I. z roku 2010 svedčila a vypovedala, proti svojmu manželovi poškodenému
P. U., narodenému XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. Č.. XXX, v tom smere, že objednávateľom uvedenej
vraždy bol on a potom, ako s týmto poškodená nesúhlasila, vyhrážal sa jej slovami, že zničí jej rodinu,
manžel príde o prácu, podpáli mu auto, odstráni jej manžela, tak že ho zoberie niekam do lesa, tam ho
priviaže a dobije ho k smrti a potom ho prinúti, nech si vykope vlastný hrob a, že pre neho nie je problém
zastreliť ho, ktorým konaním u poškodených C. U. a P. U. vzbudil obavu o život svoj ako i svojich detí,

pričom rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky spisovej značky 2T/145/2015-76 zo dňa 09.12.2015,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.12.2015, bol uznaný vinným zo zločinu nedovoleného
ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 odsek 2 Trestného zákona a prečinu
nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 odsek 1 Trestného zákona, za
čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky s podmienečným odkladom výkonu
trestu so skúšobnou dobou v trvaní 3 roky,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky podal dňa 24.09.2018 pod sp.zn. 1Pv/302/18/4404
obžalobu na obvineného Z. E. pre hore uvedený trestný čin.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo žalovaného skutku a súd následne
vykonal dokazovanie jeho výsluchom, výsluchom svedkov: C. U., P. U., C. U. M.., N. L., G. O., E. T., B..
E. E., V. U.C., Q. C., znaleckým dokazovaním a oboznámením listinných dôkazov.

Obžalovaný vo svojej výpovedi žalovaný trestný čin poprel v plnom rozsahu s tým, že sa žiadneho

vydierania nedopustil. Dôvodil, že poškodená ho sama oslovila, aby jej pomohol nakontaktovať sa na
políciumimoNovýchZámkovaKomárna,atokvôlitomu,žejejmanželsimalvminulostiobjednaťvraždu
L. K., ktorý vtedy rovnako ako manžel poškodenej kandidoval na post primátora mesta I.. Obžalovaný
preto poškodenej dohodol stretnutie s policajtmi O. a T. z NAKA z Nitry, ktorí sa s poškodenou stretli
v kaviarni O. v Nových Zámkoch dňa XX.XX.XXXX v doobedňajších hodinách a kedy im poškodená

povedala tie informácie, ktoré predtým povedala obžalovanému. Podľa vyjadrenia obžalovaného tento
nebol prítomný počas celého rozhovoru policajtov s poškodenou. Poškodená však bola oficiálne
vypočutá až o 2,5 mesiaca, medzitým sa udobrila s manželom, od ktorého bola predtým odsťahovaná,
pričom podmienkou jej návratu domov bolo, že obžalovaného krivo obviní z vydierania a teda, že všetko
uvedeným policajtom povedala pod nátlakom obžalovaného. Obžalovaný tvrdil, že poškodenú pozná

dlhý čas, boli rodinní priatelia, pripustil opakovane intímny sexuálny kontakt s poškodenou, ale trvalý
milenecký vzťah s ňou poprel. Obžalovaný poprel, že by poškodenú akýmkoľvek spôsobom nútil, aby
čokoľvek policajtom povedala, nevyvíjal na ňu žiadny nátlak, nevyhrážal sa jej, naopak, ona sama mu
zavolal z ničoho nič, keď ho požiadal o túto pomoc. Obžalovaný vypovedal, že poškodená s manželom
mali nezhody denne, poškodený sa jej zvykol vyhrážať, že dieťa - autistu dá ústavu a podľa neho mala

poškodená motív krivo ho obviniť preto, že v tom čase bola poškodená s manželom rozídená, žila s
deťmi u svojich rodičov, ktorí sú alkoholici a bolo tam málo miesta a poškodený preto podmieňoval jej
návrat domov podaním takého trestného oznámenia. Obžalovaný uvádzal, že počas trvania vzťahu s
poškodenou s ňou nemal žiadne konflikty, skôr jej pomáhal. Tvrdil tiež, že uvedených policajtov z NAKA
nepoznal, spoznal ich asi dva dni pred uvedeným stretnutím. Obžalovaný poprel, že by mu poškodená

niekedy priniesla nejakú pištoľ.
Súd prečítal postupom podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku časť výpovede obžalovaného z
prípravného konania, kedy rozdielne vypovedal, že s poškodenou mal milenecký vzťah dlhšiu dobu a
poškodenú a jej deti v podstate živil, ktoré rozpory obžalovaný vysvetlil tak, že na polícii vypovedal
pravdu.

Poškodená C. U. na hlavnom pojednávaní ako svedok vypovedala, že skutočnosti, ktoré obžaloba kladie
za vinu obžalovanému a ktoré uviedla v trestnom oznámení, nie sú pravdivé s tým, že obžalovaný sa
jej nikdy nevyhrážal, nikdy ju k ničomu nenútil a aj trestné oznámenie v tejto veci podala preto, že bola
k tomu prinútená svojim manželom. V tejto súvislosti vypovedala, že v manželstve žila pod psychickým

tlakom, pretože vždy muselo byť všetko tak, ako chcel jej manžel. V uvedenom období ale s manželom
nežili, pretože on sa rozhodol viesť vlastný život, v čom ho ona podporovala, ale dúfala, že sa potom
vráti k deťom. S deťmi žila v nevhodných podmienkach a manžel ju pod psychickým tlakom donútil
podať trestné oznámenie na obžalovaného. Tvrdila, že jej manžel sa nejakým spôsobom dozvedel,
že sa stretla s policajtmi z NAKA, pričom však k tomuto stretnutiu ju obžalovaný žiadnym spôsobom

nedonútil, ale ona sama sa chcela stretnúť s policajtmi, pretože chcela uviesť skutočnosti, ktoré ju ťažili.
Manžel sa to dozvedel, vyhľadal ju a hoci nevedel, čo konkrétne policajtom povedala, len sa bál, že
by musel ísť do väzenia a pod psychickým tlakom ju donútil podať to trestné oznámenie. Vypovedala,
že skutočnosti, uvádzané v trestnom oznámení, si vymyslela, pričom jej manžel od nej iba chcel, aby
v trestnom oznámení uviedla také skutočnosti, aby obžalovaného zavreli. Uvádzala, že s obžalovaným

mala milenecký vzťah 12 rokov, počas ktorej doby sa voči nej nikdy nesprával agresívne, nikdy ju k
ničomu nenútil. Svedkyňa tiež vypovedal, že oslovila obžalovaného, aby jej sprostredkoval stretnutie s
policajtmi, ktorým chcela uviesť skutočnosti, týkajúce sa vraždy pána K., potom sa s policajtmi stretla v
jednejkaviarnivNovýchzámkoch,kdeimpovedalavšetko,čovieouvedenejveci,obžalovanýtamsňou
prišiel, ale nebol prítomný počas celého rozhovoru. Tvrdila, že obžalovaný ju nenútil, čo má policajtom

hovoriť. Podľa vyjadrenia svedkyne na svojho manžela podala trestné oznámenie v období, keď spolunežili, pretože sa jej vyhrážal, že jej zoberie deti a dá ju zavrieť na psychiatriu, čo bolo v čase, keď sa
dozvedel o jej vzťahu s obžalovaným. Vypovedala, že obžalovaného navštívila vo väzbe z jeho podnetu,
keďže jej písal list, pričom sa mu chcela ospravedlniť a všetko mu vysvetliť. Na otázku tiež odpovedala,

že dňa 01.06.2018 sa jej manžel dozvedel, že hovorila s policajtmi a hneď išli na políciu, pričom pri
podaní trestného oznámenia tvorila uvedené výmysly, nevedela však vysvetliť, prečo vymyslené trestné
oznámenie na obžalovaného vykonštruovala v kontexte s jej stretnutím s policajtmi, jej manželom a
kauzou vraždy pána K.. Tiež uvádzala vo svojej výpovedi, že v kauze vraždy pána K. prvýkrát odmietla
vypovedať a po zadržaní jej manžela už vypovedala a uviedla tie skutočnosti, ktoré vtedy povedala na

obžalovaným sprostredkovanom stretnutí policajtmi z NAKA. Tiež tvrdila, že jej manžel mal zbraň a
keďže sa obávala, aby sa s touto niečo nestalo, tak ju dala do úschovy obžalovanému. Vypovedal ďalej,
že potom, ako podala trestné oznámenie na obžalovaného, boli s manželom a potom aj ona sama za
advokátom v Šali.
Súd na návrh prokurátora prečítal výpoveď poškodenej z prípravného konania, kedy rozdielne
vypovedala, že obžalovaný sa voči nej správal agresívne , vulgárne jej nadával už počas ich vzťahu,

pričom sa ho bála. Uvádzala vtedy, že obžalovaný mal finančné problémy a aj problém s tým, že bol
trestne stíhaný a tvrdil jej, že mu môže pomôcť tým, že bude svedčiť proti svojmu manželovi v prípade
vraždy pána K. tvrdením, že jej manžel bol objednávateľom tej vraždy. Toto jej obžalovaný navrhol asi
v apríli 2018, ona to odmietla a vyhrážal jej preto, že si jej manžela počká a niekde ho odvlečie a ublíži
manželovi aj jej. Neskôr s tým súhlasila, obžalovaný zorganizoval stretnutie s policajtmi z NAKA, pričom

sa jej neustále vyhrážal, pretože nechcela ísť na to stretnutie a tvrdil jej, že je to jediný spôsob, akým
sa môže očistiť a nedostať sa do väzenia. S policajtmi sa stretla v kaviarni O. v Nových Zámkoch a
rozprávala im to, k čomu ju obžalovaný vyhrážkami donútil, ale veľa s mini rozprával aj obžalovaný.
Napriek tomu, že vzťah s obžalovaným chcela ukončiť, stretávala sa s ním a dvíhala mu telefóny, pretože
sa ho bála. Prišiel za ňou manžel s tým, že napriek tomu, že podal žiadosť o rozvod, chce dať manželstvo

do poriadku aj napriek tomu, že vedel o jej vzťahu s obžalovaným, videl na nej a aj v telefóne počul, že
jej niečo je, trval na tom, aby mu to povedala a preto mu poškodená povedala, že ju obžalovaný donútil
svedčiť proti nemu, čo manželovi povedala dňa 31.05.2018 večer asi o 22.00. hod., keď prišiel za ňou do
rodičovského domu. Poškodená vtedy tiež opisovala okolnosti a spôsoby vyhrážania sa obžalovaného
voči jej osobe a jeho agresívne správanie.

Poškodená k zisteným rozporom v jej výpovediach uviedla, že pravda je to, čo vypovedala v konaní
pred súdom.

Poškodený P. U. na hlavnom pojednávaní ako svedok opísal počiatky jeho obchodného vzťahu s
obžalovanýmodroku2005stým,žeodroku2008,kedyhopodviedol,snímnebolvkontakte.Vypovedal,

že v roku 2017 mu zmizla zbraň, čo aj riadne nahlásil na polícii. V januári 2018 sa s manželkou rozišiel,
poškodený si požičal 40.000,- Eur a cez svojho šéfa zariadil, že on kúpil byt za tieto peniaze v Nových
Zámkoch na svoje meno s tým, že manželka v ňom bude bývať aj s deťmi a poškodený si požičané
peniaze odrobí a potom byt prevedie na manželku poškodeného. V tom čase na neho manželka podala
trestné oznámenie za vyhrážanie, pričom sa dozvedel, že to bolo na nátlak obžalovaného. Dozvedel sa

potom, že obžalovaný bol milencom jeho manželky, čo ho nahnevalo a preto povedal šéfovi, aby ten
byt predal, čo aj urobil a peniaze mu vrátil. Manželka sa odsťahoval k svojim rodičom do Hurbanova
a poškodený k rodičom do Andoviec. Dňa XX.XX.XXXX mu manželka volala, bola rozcítená a plakala,
potom mu volala dňa XX.XX.XXXX o 22.00. hod., že sa s ním musí stretnúť, preto za ňou išiel do
Hurbanova,kdemuuplakaná anervózna vautepovedala,žebolaobžalovanýmdonútenáurobiťnejaké

veci, že sa ho bojí a že tento ju donútil, aby policajtom povedala, že poškodený si objednal vraždu pána
K., obžalovaný bude mať za to peniaze a poškodená bude bývať v ich spoločnom dome. Poškodený
sa veľmi zľakol, preto hneď volal na linku 158 a následne išli na políciu do Nitry, kde jeho manželka
všetko hneď sama povedala, že obžalovaný sa jej vyhrážal tým, že ho dá zastreliť, pričom jej ukázal aj
zbraň. Po výpovedi išli domov, udobrili sa a poškodený bol vypočutý hneď ráno. Neskôr boli na výsluchu

v Bratislave na NAKA, odkiaľ mu manželka volala, že policajt k nej bol hnusný a tlačil na ňu, ako má
vypovedať a nevypovedala preto. Následne išli k advokátovi B.. E. do Šale a podľa jeho inštrukcii išli
podať trestné oznámenie na policajta. Potom žili ako rodina, v decembri 2018 sa to ale začalo kaziť,
dozvedel sa, že manželka bola za obžalovaným a že mu písala aj ich dcéra. Dňa 23.01.2019 k nim prišla
polícia, pričom vtedy sa manželka priznala, že tú zbraň ukradla pre obžalovaného, ktorý s tou zbraňou

chcel spáchať krádež v rodičovskom dome poškodeného. Poškodený poukazoval na svedkyňu N. L.
ako aj na policajta O. ako na osoby, ktoré sú s obžalovaným nejakým spôsobom prepojené a v prípade,
ak by bol obžalovaný v tejto veci odsúdený, stiahne ich všetkých so sebou. Poškodený tiež uvádzal, že
podľa jeho manželky ju obžalovaný nútil povedať policajtom vymyslené skutočnosti ohľadne predmetnejvraždy pod nátlakom, že ho obžalovaný zastrelí zbraňou, ktorú jeho manželke aj ukazoval s tým, že takto
sa obžalovaný očistí a manželka bude mať ich dom. Obžalovaný však podľa poškodeného nevedel, že
poškodený bol v konkurze, majú rozdelené a vyporiadané BSM a s manželkou nemajú nič. Poškodený

tvrdil, že sa svojej manželke žiadnym spôsobom nevyhrážal, nenútil ju podať trestné oznámenie na
obžalovaného, neinštruoval ju, ako má v tejto veci vypovedať a svoju manželku psychicky netýral.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal i konfrontáciu medzi svedkami C. U. a P. U., v rámci ktorej
poškodená zotrvala na svojom tvrdení, že obžalovaný ju nikdy k ničomu nenútil a naopak, poškodený

ju donútil podať trestné oznámenie na obžalovaného. Poškodený zase zotrval na svojom tvrdení, že
poškodenú nenútil, ale sama poškodená mu tieto skutočnosti uviedla pri ich spoločnom stretnutí dňa
31.05.2018 v čase o 22.00. hod. Poškodený tiež uviedol, že poškodená mu najskôr povedala, že v
kaviarni sa s policajtmi stretla najskôr z pomsty voči nemu, ale potom už nechcela ísť vypovedať
oficiálne a k tomu ju už obžalovaný nútil. V rámci konfrontácie poškodená uviedla, že poškodenému
tvrdila tiež, že obžalovaný ju vydieral, ale toto si vymyslela, pretože sa chcela vrátiť do domu aj s deťmi.

Pokiaľ poškodená tvrdila, že poškodený ju nútil podať trestné oznámenie pod psychickým tlakom, toto
vysvetľovala tak, že poškodený bol nahnevaný, zúrivý a povedal, že idú podať trestné oznámenie.
Poškodená vzápätí uviedla, že poškodený ju nenútil nijakým spôsobom podať nepravdivé trestné
oznámenie na obžalovaného a poškodený vypovedal, že poškodenej uveril to, čo mu hovorila, pretože
poznal obžalovaného. Poškodená v rámci konfrontácie poprela, že by obžalovanému dala v minulosti

zbraň poškodeného aj keď to povedala na polícii a nevie, prečo to povedala. Tiež vypovedala následne
na doplňujúce otázky okrem iného i tom, že aj otcovi poškodeného hovorila vymyslené skutočnosti a
o tom, že aj v trestnom oznámení uvádzala nepravdivé skutočnosti, povedala B.. E. až v čase, keď s
ním ukončila zastupovanie.

SvedkyňaC.U.M..(spoločnádcérapoškodených)nahlavnompojednávanívypovedala,žeouvedenom
vydieraní sa dozvedela až na polícii v Nových Zámkoch, keď bola predvolaná spolu s jej matkou,
osobne nič nevidela. Až neskôr sa dozvedela, že jej matka bola prinútená podať trestné oznámenie na
obžalovaného, ako keby ju otec prinútil trestné oznámenie podať, čo sa dozvedela iba pred pár mesiacmi
s tým, že jej matka mala podať trestné oznámenie pod psychickým nátlakom jej otca, čo jej povedala

matka potom, ako sa priznala na polícii. Svedkyňa následne opisovala vzťah jej matky s obžalovaným
ako kamarátsky s tým, že o ich mileneckom vzťahu nemala vedomosť. Tvrdila tiež, že v čase, keď
obžalovaný ešte nebol vo väzbe, počula, ako ich otec povedal matke, že jej zoberie deti, čo bolo podľa
svedkyne zrejme preto, že sa k nemu nechceli nanovo nasťahovať.

Svedkovia G. O. a E. T. (služobne zaradení ako policajti NAKA Západ v Nitre) vypovedali, že o samotnom
skutku, ktorý je predmetom tohto konania, nemajú vedomosť, avšak s obžalovaným prišli do kontaktu
na pokyn nadriadeného s tým, že obžalovaný má mať informácie vo veci vraždy, dovtedy obžalovaného
nepoznali. S obžalovaným sa najskôr stretli osamote, poskytol informácie týkajúce sa predmetného
trestného činu vraždy, ale keďže tieto mal obžalovaný iba sprostredkované, žiadali o stretnutie s osobou,

ktorá mu ich poskytla. Pár dní na to im obžalovaný sprostredkoval stretnutie s pani U., ktorá im poskytla
informácie o predmetnom trestnom čine, pričom sa stretli v kaviarni v Nových zámkoch. Obžalovaný ich
zoznámil,doichrozhovorunezasahovaladokoncanebolpočasceléhorozhovoruspaniU.aniprítomný.
Podľa vyjadrenia týchto svedkov sa poškodená pri uvedenom rozhovore správala normálne, nevšimli si
žiadne rozrušenie, nenaznačovala im, že by na uvedenom stretnutí bola proti svojej vôli alebo, že by sa

niekoho bála, skôr tvrdila, že sa bojí manžela, pričom informácie, ktoré im poskytla vo veci uvedeného
trestného činu, smerovali aj na jej manžela.

Svedkyňa N. L. vypovedala, že koncom apríla alebo začiatkom mája 2018 stretla obžalovaného s
poškodenou, pričom poškodená sa sťažovala, že nevládze žiť so svojim manželom, že chce niečo

urobiť proti svojmu manželovi, malo ísť o nejaké oznámenie, ale konkrétnosti jej nepovedala. Potom sa
dlhšiu dobu nestretli, až nakoniec poškodená podala trestné oznámenie na obžalovaného. Uvádzala, že
obžalovaného pozná asi od roku 2010, 6 rokov boli partnermi, aj keď nežili v spoločnej domácnosti a aj
po rozchode sa stretávali a majú kamarátsky vzťah. Poškodenú spoznala cez obžalovaného a aktuálne
jej syn chodí s dcérou poškodených.

Svedok V. U. (otec poškodeného) na hlavnom pojednávaní vypovedal, že syn sa rozišiel so svojou
manželkou, potom sa ona nasťahovala späť, ale jeho syn našiel v jej telefóne natočené intímne zábery
poškodenej s obžalovaným. Potom sa poškodená odsťahovala späť do činžiaku, poškodená podalaoznámenienajehosynazaobťažovanie.NáslednesapoškodenáodsťahovalakrodičomdoHurbanova,
asi po dvoch týždňoch povedala jeho synovi, ako ho obžalovaný plánuje dostať do väzby a tak sa
chcel dostať k jeho domu, pričom poškodená sa stretla s policajtmi a tým musela povedať všetko,

čo jej kázal obžalovaný. Svedok ďalej uvádzal, že obžalovaný sa poškodenej vyhrážal, ukazujúc jej
aj zbraň, že jej manžela zastrelí. Svedok opisoval kroky svojho syna- poškodeného U. v súvislosti s
podaním trestného oznámenia na obžalovaného a tvrdil, že aj samotná poškodená mu tieto skutočnosti
potvrdila v rozhovore, keď sa k jeho synovi opätovne nasťahovala, pričom vtedy mu hovorila aj to, že
obžalovaného finančne podporovala. Svedok opisoval aj telefonát Q. C., ktorá podľa jeho vedomostí žila

s obžalovaným, keď si od jeho syna pýtala peniaze a hovorila, že obžalovaný nemá peniaze a chválil
sa, že bude mať veľký dom s terasou v Andovciach a peniaze.

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul ako svedka aj B.. E. E., ktorého poškodená C. U. zbavila
mlčanlivosti. Vypovedal, že poškodených predtým nepoznal a títo sa ne neho obrátili so žiadosťou
o poskytnutie právnych služieb poškodenej až v čase, keď už bolo podané trestné oznámenie na

obžalovaného pre vydieranie a bol následne poškodenou splnomocnený na jej zastupovanie v tomto
konaní. Následne ho poškodení kontaktovali v súvislosti s výsluchom poškodenej na NAKA s tým, že
mala byť nútená vypovedať a preto ich inštruoval o možnosti podať trestné oznámenie na policajtov na
inšpekciu, ktoré i sprostredkoval. Trestné konanie vo veci vydierania bolo ukončené, pričom následne
opäť prišli za ním poškodení s tým, že obdržali z inšpekcie uznesenie o odmietnutí ich trestného

oznámenia, pričom po zanalyzovaní jeho odôvodnenia neodporučil proti nemu podať sťažnosť. Svedok
vypovedal, že už pri druhom a treťom stretnutí s poškodenou v kancelárii s kolegyňou riešil svoje
postrehy z jej správania s tým, že jej neverí a pri treťom stretnutí jej to i povedal. V čase, keď už bol
manžel poškodenej vo väzbe vo veci vraždy, prišla za ním poškodená s tým, že klamala tak vo veci
vydierania, ako aj vo veci oznámenia na policajtov a preto pre narušenie dôvery bolo z jeho strany

ukončené zastupovanie. Poškodená mu tiež tvrdila, že klamala preto, že mala obavu z manžela, ale
túto nešpecifikovala ako nejaké vydieranie alebo násilie, ale v tejto súvislosti hovorila o majetkových
záležitostiach, financiách, deťoch a subjektívny pocit svedka bol ten, že sa nevedela rozhodnúť, s ktorým
mužom chce žiť. Poškodená mu tiež vysvetľovala, že o jej stretnutí s policajtmi, ktoré sprostredkoval
obžalovaný, sa dozvedel jej manžel, bol na ňu nahnevaný a preto mu povedala, že ju k tomuto stretnutiu

obžalovaný donútil, poškodený bol akčný a začal túto záležitosť riešiť a poškodená povedala, že keď
to už bolo rozbehnuté, nechcela povedať, ako to bolo. Svedok tiež vypovedal, že poškodeného vnímal
ako osobu, ktorá chce poškodenej pomôcť a má záujem na tom, aby vec riešila polícia.

SvedkyňaQ.C.,ktorejvýsluchnavrholpoškodenýU.,nahlavnompojednávanívyužilasvojeprávopodľa

§ 130 odsek 2 Trestného poriadku a odmietla vypovedať vzhľadom na svoj pomer k obžalovanému.

Na hlavnom pojednávaní súd vypočul aj znalkyňu z odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia
dospelých M.. C. M., ktorá zotrvala na záveroch ňou podaného písomného znaleckého posudku z
prípravného konania, v ktorom skonštatovala, že osobnosť poškodenej C. U. je menej diferencovaná,

zúžená, egocentrovaná, disharmonicky štrukturovaná, nezrelá, nezistila u nej prítomnosť zvýšenej
úzkosti,resp.intenzívnejšieprežívanéhostrachu,aniznakydepresívneholadenia.Odolnosťpoškodenej
voči psychickej záťaži, frustračná tolerancia je u nej znížená, aj premorbídne, v správaní a reagovaní
sa emócie a nálady môžu prejavovať výraznejšie, aj s prechodom do impulzívneho správania, najmä
v situáciách, kedy je vystavená frustrácii, pričom poškodená sa spoločenským normám prispôsobuje

v miere, ktorá vyhovuje napĺňaniu a uspokojovaniu jej potrieb. Podľa záverov znalkyne je poškodená
schopná správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať vzniknuté javy a vonkajšie podnety, interpretácie
a obsahy reprodukovaného, jej interpretácie prežitého sú však poznačené odbrzdenosťou na verbálnej
úrovni - vytvára úsudky a závery bez zodpovedajúcich, konkrétnych informácii, interpretuje ich tak,
aby vyvolala záujem, pozornosť a tieto interpretácie môžu byť ovplyvnené motiváciou poškodenej,

t.j. jej potrebami, snahou dosiahnuť vytýčený cieľ, pričom tieto motivačné obsahy sa u nej môžu
meniť pod vplyvom jej emočného rozpoloženia, ktoré je menej stabilné a motivácia poškodenej nie je
dostatočne jasná. Podľa záverov znaleckého posudku má poškodená sklon ku skresľovaniu prežitých
udalostí, a to s cieľom uspokojiť svoje aktuálne potreby, v stave afektívneho reagovania je možnosť,
že interpretáciu prežitého bude variovať, meniť, skutočne prežité bude dopĺňať prvkami, obsah ktorých

by podľa jej aktuálneho emočného stavu a potrieb, mal viesť k ich uspokojeniu. U poškodenej
je prítomná skôr tendencia ku skreslenej interpretácii, k vytváraniu subjektívnych, nedostatočne
podložených úsudkov ako k prezentácii neskutočných, vymyslených dejov. Znalkyňa u poškodenej
nezistila výraznejšiu mieru sugestibility, resp. ovplyvniteľnosti. Znalkyňa výpovede poškodenej zprípravného konania zo psychologického hľadiska vyhodnotila ako nedostatočne vierohodné, najmä
z hľadiska špecifickej vierohodnosti, pretože poškodená sa vyjadruje k uvedenému málo konkrétne,
prežité udalosti interpretuje príliš všeobecne, verbalizované pocity ohrozenia nie sú objektivizované

výsledkami psychologického vyšetrenia ani správaním poškodenej, pri odpovediach na doplňujúce a
spresňujúce otázky odpovedá príliš všeobecnými vyjadreniami, resp. vyhýbavými obsahmi. Dôvody na
skúmanie duševného stavu poškodenej znalcom psychiatrom znalkyňa nezistila.
Znalkyňa na hlavnom pojednávaní aj na základe súdom jej zaslaných výstupov z doterajších hlavných
pojednávaní, na ktorých bola poškodená vypočutá a podrobená konfrontácii, doplnila, že zmena

výpovede poškodenej na hlavnom pojednávaní nemá vplyv na závery jej znaleckého posudku, naopak,
skôr závery jej znaleckého posudku z prípravného konania podporuje a výpovede poškodenej na
hlavnom pojednávaní sú plne v súlade s jej osobnostným profilom. Poškodená má zníženú odolnosť
voči psychickej záťaži, môže sa skutočne cítiť ohrozená z obavy z finančného nedostatku, straty
spoločenského postavenia alebo iných potrieb a preto svoje správanie v takej situácii ohrozenia
prispôsobuje tak, aby dosiahla uspokojenie tej svojej aktuálnej potreby. Poškodená podľa znalkyne

síce opisuje to, čo prežila, ale interpretáciu prežitého prispôsobuje svojmu aktuálnemu emočnému
rozpoloženiu, čo znamená, že môže rozdielne opisovať motiváciu svojho konania a rozhodovania.
Poškodená si uvedomuje dôsledky takéhoto svojho správania, pretože jej kognitívne funkcie sú
dostatočné na to, aby tieto situácie správne vnímala a pochopila, avšak v stave afektívneho reagovania,
čo je stav intenzívnej, krátkodobej emociálnej odpovede na nejakú situáciu, reaguje spôsobom, ktorý

vyhovuje jej aktuálnym potrebám. Poškodená sa takto správala v minulosti, v súčasnosti a je predpoklad,
že aj v budúcnosti bude takto reagovať naďalej.

Z ďalších dôkazov súd poukazuje na trestné oznámenie, podané poškodenou dňa 01.06.2018 o 00.50.
hod. ústne do zápisnice na OR PZ Nitra a ostatné listiny.

Vykonaným vyššie opísaným dokazovaním a vyhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj v
ich vzájomných súvislostiach v zmysle zásady bezprostrednosti a ústnosti hlavného pojednávania súd
dospel k záveru, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bola na obžalovaného podaná
obžaloba.

Obžalovanýodzačiatkutrestnéhostíhania,vedenéhoprotinemu,spáchaniežalovanéhoskutkupopieral
s tým, že sa žiadneho vydierania nedopustil, poškodenú k ničomu nenútil. Obžalovaný potvrdil, že
stretnutie poškodenej s policajtmi z NAKA sprostredkoval, avšak konal tak na žiadosť poškodenej, ktorá
sa na neho obrátila s touto požiadavkou, pričom sama a bez akéhokoľvek nátlaku z jeho strany hovorila

skutočnosti, majúce sa týkať prípadu vraždy pána K..

Poškodená C. U. na hlavnom pojednávaní, na rozdiel od jej výpovede z prípravného konania vyhlásila,
že obžalovaný ju nevydieral, nikdy ju k ničomu nenútil a potvrdila obranu obžalovaného, že jej stretnutie
s policajtmi z NAKA sprostredkoval obžalovaný na jej žiadosť, pretože sama chcela týmto uviesť

skutočnosti týkajúce sa predmetnej vraždy. Poškodená na hlavnom pojednávaní rovnako poprela svoje
predchádzajúce tvrdenia z prípravného konania, kedy opisovala svoj strach z obžalovaného a jeho
agresívne správanie sa voči nej s tým, že všetky tieto skutočnosti si vymyslela potom, ako sa jej manžel
dozvedel o jej stretnutí s policajtmi a pod psychickým tlakom ju donútil podať na obžalovaného trestné
oznámenie v tejto veci. Poškodená v rámci konfrontácie s poškodeným P. U. zotrvala na tomto svojom

stanovisku,žezjejstranyišloovymyslenéskutočnosti,týkajúcesasprávaniasaobžalovanéhovočineja
dokoncavtedyuviedla,žeajpoškodenému-svojmumanželoviP.U.uviedlatietonepravdivéskutočnosti,
ktoré následne zopakovala v podanom trestnom oznámení a potom aj vo svojich výpovediach v
prípravnom konaní.

Pokiaľ preto poškodený P. U. vo svojej výpovedi usvedčoval obžalovaného zo spáchania žalovaného
skutku (pri ktorom nebol prítomný ani on, ani iná osoba), vo svojich vyjadreniach vychádzal iba z
tých skutočností týkajúcich sa žalovaného skutku, ktoré mu reprodukovala poškodená a ktorá tieto na
hlavnom pojednávaní označila za ňou vymyslené. Obdobne aj svedok V. U. na hlavnom pojednávaní
uvádzal iba tie informácie o samotnom vydieraní poškodenej, ktoré mu poskytla poškodená pri ich

vzájomnom rozhovore v čase, keď poškodení urovnali svoje manželské problémy a obnovili vzájomné
spolužitie. Znalkyňa M.. C. M. pritom vo svojom znaleckom posudku ešte v štádiu prípravného
konania, t.j. v čase, keď k zmene výpovede poškodenej nedošlo, výpoveď poškodenej z hľadiska
špecifickej vierohodnosti označila za nedostatočne vierohodnú. Znalkyňa v tejto súvislosti vychádzala zoznaleckým psychologickým vyšetrením poškodenej zistených jej osobnostných charakteristík a čŕt s tým,
že poškodená má tendenciu podávať skreslenú interpretáciu ňou prežitých udalostí v závislosti od jej
aktuálneho emočného stavu a snahy dosiahnuť uspokojenie svojich aktuálnych potrieb. Znalkyňa aj na

hlavnom pojednávaní zopakovala svoje závery, ktorých priebeh dokazovania na hlavnom pojednávaní,
pokiaľ ide o zmeny výpovede poškodenej C. U., iba podporil. Podľa názoru súdu postoj poškodenej k
prejednávanému skutku na hlavnom pojednávaní, ktorý sa premietol do zmeny jej výpovede v konaní
predsúdom,akoajobsahjejvysvetľovaniamotiváciejejpredchádzajúcehousvedčovaniaobžalovaného
zo žalovaného trestného činu, je tak plne v súlade s už skôr znalkyňou konštatovanými osobnostnými

charakteristikami poškodenej a jej závermi o absencii špecifickej vierohodnosti výpovedí poškodenej
z prípravného konania. Súd aj snahu poškodenej vysvetliť svoje predchádzajúce výpovede ako
realizované pod psychickým nátlakom jej manžela - poškodeného P. U., vyhodnotil ako nepresvedčivé,
atonielenpreabsenciučoilenobsahovodostatočnejšpecifikácieformypsychickéhonátlaku,majúceho
byť na ňu poškodeným vyvíjaného, ale predovšetkým, a to opätovne, v nadväznosti na závery
znaleckého psychologického dokazovania, z ktorých vyplýva, že poškodená môže podávať skreslené

interpretácie prežitých udalostí v stave afektívneho reagovania v snahe dosiahnuť uspokojenie svojich
aktuálnych potrieb. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, poškodená komunikovala s policajtmi z
NAKA (pri ktorom stretnutí títo nepostrehli žiadne rozrušenie, ani náznaky strachu z obžalovaného alebo
toho, že by poškodená konala pod akýmkoľvek nátlakom) a poskytovala im informácie, týkajúce sa
vraždy L. K. a smerujúce aj proti jej manželovi v čase, keď so svojim manželom nežila v spoločnej

domácnosti a následne svojmu manželovi - poškodenému P. U. nepravdivo interpretovala okolnosti jej
stretnutia s policajtmi z NAKA už za situácie, keď neboli náležite uspokojené potreby bývania a životnej
existencie jej a jej detí, t.j. práve v takom emočnom stave, v ktorom podľa znalkyne má tendenciu
prežité udalosti interpretovať skreslene, prispôsobujúc ich svojim potrebám. Z vykonaného dokazovania
tiež nepochybne vyplýva, že poškodená aj obžalovanému pri ich osobnom kontakte už v čase jeho

väzobného trestného stíhania uvádzala iné dôvody svojho konania v predmetnej veci, majúce následok
v podobe jeho trestného stíhania ( a ktoré dôvody obžalovaný zjavne reprodukoval vo svojej výpovedi
na hlavnom pojednávaní), než v konečnom dôsledku poškodená predniesla v konaní pred súdom.
Poškodená pritom aj na hlavnom pojednávaní následne poskytovala stále iné vysvetlenia motivácie
svojho konania a variovala aj odôvodnenie zmien svojej výpovede, pričom takéto jej správanie v plnom

rozsahu korešponduje zo závermi už skôr podaného psychologického znaleckého posudku, ktoré súd
vyhodnotil ako jasné a odborne presvedčivé.

Súd nemohol neprihliadať ani na svedeckú výpoveď B.. E. E., bývalého splnomocnenca poškodenej
v tejto trestnej veci a poskytujúceho jej právne služby aj vo veci poškodenej podaného trestného

oznámenia v súvislosti s postupom vyšetrovateľa v inej trestnej veci - vo veci vraždy L. K. a ktorý svedok
v konaní pred súdom prezentoval najskôr svoje laické postrehy zo správania sa poškodenej ako jeho
klientky, vzbudzujúce uňho nedôveru vo vzťahu k pravdivosti ňou tvrdených skutočností, pričom toto
podozrenie svedka bolo následne potvrdené priznaním sa mu poškodenou o tom, že klamala v ňou
mu uvádzaných skutočnostiach a týkajúcich sa nielen predmetnej trestnej veci obžalovaného, ako aj vo

veci trestného oznámenia na vyšetrovateľa. Aj vysvetlenie, ktoré poškodená v tejto súvislosti poskytla
tomuto svedkovi - psychický nátlak jej manžela, pod ktorým mala konať a ktorý ani podľa svedka B..
E. nešpecifikovala ako nejaké vydieranie alebo násilie, ale v tejto súvislosti hovorila o majetkových
záležitostiach,financiáchadeťoch,opäťlenplnekorešpondujesozávermivovecipodanéhoznaleckého
psychologického posudku.

Aj pokiaľ ide o vyjadrenia poškodenej C. U. z prípravného konania ohľadne ňou prežívaného strachu
z obžalovaného a jej pôvodný opis predovšetkým jeho verbálneho agresívneho správania voči nej
počas existencie ich vzťahu, tieto nekorešpondujú nielen s výpoveďami vo veci vypočutých svedkov z
okruhu poškodenej, predovšetkým s výpoveďou dcéry poškodených - C. U. M.., ktorá dlhú dobu vnímala

prítomnosť obžalovaného v živote jej matky ako osobu, ktorá jej bola priateľom a pomáhala jej, ako
aj jej deťom, ale súčasne nezodpovedajú ani dĺžke vzťahu medzi poškodenou a obžalovaným a jeho
charakteru (poškodenou charakterizovaný ako dlhodobý milenecký a súčasne ňou opisovaný ako vzťah
dôverný).

Podľa názoru súdu tak nemožno z vykonaných dôkazov vyvodiť jednoznačný, dôvodné pochybnosti
nevzbudzujúci záver o tom, že sa vôbec stal skutok, kladený v prejednávanej veci obžalovanému za
vinu obžalobou prokurátora a žiadne dôkazy, ktorých vykonaním by bolo možné vec v tomto smere
ešte bližšie objasniť, súdu neboli navrhnuté ani známe zvlášť za stavu, že samotná poškodená, akojediný priamy svedok žalovaného skutku, všetky svoje vyjadrenia z prípravného konania a obžalovaného
zo žalovaného skutku usvedčujúce, označila za klamstvo a svoj výmysel. S poukazom na hore
uvedené skutočnosti súd postupoval v zmysle zásady „in dubio pro reo - v pochybnostiach v prospech

obvineného“, z ktorej vyplýva pre súd povinnosť rozhodnúť v prospech obžalovaného, ak zostanú
dôvodné pochybnosti o niektorej otázke, ktoré nemožno odstrániť vykonaním ďalších dostupných
dôkazov a jednak ďalšie pravidlo, v zmysle ktorého nedokázaná vina má rovnaký dôsledok, ako
dokázaná nevina (ktorú obžalovaný ani nie je v konečnom dôsledku povinný dokazovať), keďže
vina obžalovaného musí byť pozitívne prokurátorom dokázaná, t.j. preukázaná dôkazmi, ktoré ho zo

spáchania žalovaného skutku usvedčujú takým spôsobom, že o vine obžalovaného neexistujú žiadne
dôvodné pochybnosti. Nakoľko v prejednávanej veci sa tak nestalo, súd obžalovaného spod obžaloby
podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku oslobodil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde proti ktorého rozsudku smeruje a to do l5 dní od
oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok

doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku, ( § 309
odsek l Trestného poriadku).
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti
konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, (§ 311 odsek l Trestného poriadku).