Rozsudok Judgement was issued on Monday, October 26, 2015

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 2T/32/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415010104
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Cviková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2015:4415010104.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky v konaní pred samosudkyňou JUDr. Dianou Cvikovou, v trestnej veci

obžalovaného W. G. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona a iné, na
základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp.zn. 2Pv/125/14/4404 z 05.03.2015
na hlavnom pojednávaní konanom v Nových Zámkoch dňa 26.10.2015 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný W. G., nar. XX.XX.XXXX X. O. K., trvale bytom O. K., Z..T.. U. Č.. XX,

je v i n n ý , ž e

dňa 21.12.2013, v čase o 03.30. hod., v podniku P. V., O. H. X. X. O. K., po predchádzajúcej slovnej
hádke fyzicky napadol poškodenú X. B., snažiacu sa zabrániť obžalovanému v ďalšom fyzickom útoku
na jej priateľa U.. E. P. tak, že ju päsťou udrel do oblasti tváre, čím jej spôsobil zranenia, a to:
krvácanie z nosa, opuch nosa s krvným výronom v okolí a zlomeninu nosových kostí s posunom
úlomkov, podľa znaleckého posudku z odboru zdravotníctva - odvetvie súdne lekárstvo s dobou liečenia
a práceneschopnosti 10 dní,

t e d a

- inému úmyselne ublížil na zdraví,
- dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa
§ 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona (za zistenia

poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona a priťažujúcej okolnosti podľa § 37
písmeno h) Trestného zákona), § 41 odsek 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody 4 (štyri)
mesiace.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa určuje skúšobná doba 1 (jeden) rok.Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku sa obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenej X.
B., O.. XX.XX.XXXX X. K., trvale bytom O. K., P. M. Č.. XX, škodu vo výške 697,14 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky podal dňa 05.03.2015 pod sp.zn. 2Pv/125/14/4404
obžalobu na obvineného W. G. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona a
prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
dňa21.12.2013,včaseo03.30.hod.,vpodnikuP.V.,O.H.X.X.O.K.,popredchádzajúcejslovnejhádke
asácanídopriateľapoškodenejX.B.,U..E.V.P.,keďsapoškodenásnažilazabrániťďalšiemufyzickému
útoku, obvinený ju fyzicky napadol tak, že ju päsťou udrel do oblasti tváre, čím spôsobil poškodenej X.

B. zranenia, a to: krvácanie z nosa, opuch nosa s krvným výronom v okolí a zlomeninu nosových kostí
s posunom úlomkov, podľa znaleckého posudku z odboru zdravotníctva - odvetvie súdne lekárstvo s
dobou liečenia a práceneschopnosti 10 dní.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním zápisnice o výpovedi obžalovaného z

prípravného konania, výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov: X. B., U.. E. P., K. G., M. M., P. F.,
E. M., F. G. R., F. Z., Y. P., Š. B.R., E. B., znaleckým dokazovaním a oboznámením listinných dôkazov.

Na hlavnom pojednávaní dňa 23.04.2015, ktoré súd vykonal v neprítomnosti obžalovaného za splnenia
podmienok podľa § 252 odsek 2 Trestného poriadku, súd podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku

prečítal zápisnicu o výsluchu obžalovaného z prípravného konania ako aj z konfrontácie s poškodenou
X. B. a svedkom U.. E. P..
Ajvprípravnomkonaníobžalovanýspáchaniežalovanéhoskutkupoprel.Vypovedal,žedopredmetného
baru prišiel s priateľmi, pričom niektorí z nich prišli do slovného konfliktu s poškodenou a jej priateľom,
pretože im rozliali pitie na stole. Tak poškodená, ako aj svedok P. následne vyšli von z podniku a keď

sa vrátili dnu, strhla sa slovná potýčka medzi svedkom P. a celou tou skupinkou, chytili sa za oblečenie
a naťahovali sa medzi sebou. Obžalovaný ale išiel za poškodenou, dohováral jej, aby odišli, ona na to
odstúpila od nich asi o tri kroky. Keďže konflikt sa dostal až pred neho, rukami ich rozdelil, svedka P.
doľava a zvyšok skupinky doprava, čím sa celý konflikt prerušil a nepokračoval ďalej. Podľa vyjadrenia
obžalovaného poškodená so svedkom P. opäť vyšli von, vyšla aj celá skupinka a on sa tiež pobral za

nimi, vonku sedela poškodená na kvetináči, začal sa s ňou rozprávať s tým, aby odišli, pretože vonku
už prebiehala tretia etapa konfliktu, situácia medzi tou skupinkou ľudí a svedkom P. začala byť znovu
vyhrotená, poškodená ich išla rozdeliť, chytil ju za ruku, ale ona sa mu vytrhla. Obžalovaný sa vrátil dnu
a potom opäť vyšiel von, vtedy videl, že poškodená si drží nos a následne aj so svedkom P. odišli preč.
Obžalovaný vtedy vypovedal i to, že v skupinke, ktorá mala konflikt so svedkom P. bol M. M., E. M. a

ďalší, ktorých mená nepozná a tiež nevedel uviesť meno útočníka.
Na tejto verzii priebehu udalosti obžalovaný zotrval aj pri konfrontácii s poškodenou a svedkom P. a
popisoval ich v podstate zhodne.
Vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 27.05.2015 obžalovaný zotrval na uvedenej obrane s
tým, že poškodenú neudrel ani vo vnútri v bare, ani vonku pred ním, len s ňou komunikoval a so svedkom

P. mal slovný a fyzický konflikt spočívajúci vo vzájomnom trzmovaní a doťahovaní sa vo vnútri v bare,
ale poškodenú vtedy nezasiahol, nakoľko bola od nich vzdialená. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní
tvrdil, že videl, v čase, keď druhý krát vychádzal von pred bar, nakoľko tam registroval konflikt, ako
poškodená a svedok P. mali konflikt s M. M., pričom to bol práve M. M., ktorý poškodenú udrel a
poškodená spadla na zem, pričom si pamätá, že tam boli dva údery. Podľa vyjadrenia obžalovaného

sa mu M. M. po výsluchoch na polícii priznal, že on bol útočníkom na poškodenú, avšak obžalovaný
dôvodil, že túto skutočnosť neuviedol už v prípravnom konaní preto, že si myslel, že vec bude riadne
vyšetrená a útočník by sa mal priznať sám. Obžalovaný skutočnosť, že poškodená a svedok P. jeho
označujú za pôvodcu zranení poškodenej a aj pri rekognícii ho označili za útočníka, vysvetľoval tak, že s
poškodenou opakovane komunikoval, preto si ho zrejme najlepšie zapamätala a tiež tým, že sa s M. M.

podobajú, sú rovnako vysoký, majú krátke vlasy. Tvrdenie poškodenej, že sa s ním vôbec v predmetnom
bare nerozprávala tak, ako on tvrdí, obžalovaný označil za klamstvo.

Poškodená X. B. v procesnom postavení svedka na hlavnom pojednávaní dňa 23.04.2015 vypovedala,
že jej priateľ U.. E. P. mal v bare konflikt so skupinkou štyroch mužov, ona sa medzi nich postavila a

vtedy ju obžalovaný udrel päsťou do tváre a zlomil jej nos. Obžalovaného pred tým nepoznala, ani sav bare s ním nerozprávala, prvýkrát ho opoznala pri rekognícii podľa fotografii a prvý krát ho videla pri
konfrontácii v prípravnom konaní. Poškodená uviedla, že v ten večer ju nikto iný fyzicky nenapadol,
vylúčila možnosť, že by ju udrel niekto iný z uvedenej skupiny, ktorých tiež opoznala pri rekognícii aj s

uvedením, ktorý z nich sa akým spôsobom správal počas konfliktu.
Poškodená bola dopočutá na hlavnom pojednávaní dňa 09.07.2015, kedy zotrvala na svojom tvrdení,
že to bol obžalovaný, ktorý ju udrel päsťou do tváre, pričom sa to stalo vo vnútri v bare, na čo spadla
na zem a potom išla na záchod. Tiež potvrdila, že konflikt medzi jej priateľom a ostatnými osobami ďalej
prebiehal a presúval sa z baru von, čo videla cez presklené dvere. Svedkyňa poprela, že by ju udrel

niekto iný ako aj to, že zranenie mala utrpieť vonku pred barom a tiež to, že by vonku pred barom sedela
na kvetináči. Tiež vysvetlila, že v čase, keď sa snažila oddeliť obžalovaného od svojho priateľa a dostala
od neho úder, sa celý konflikt presúval, takže nevedela uviesť, kde presne sa v tom momente jej priateľ
nachádzal.

Svedok U.. E. P. na hlavnom pojednávaní dňa 23.04.2015 vypovedal, že v bare bol aj s kamarátkou X.

B., začala ho tam verbálne atakovať skupinka ľudí a z nej predovšetkým obžalovaný, ktorý ho následne
začal atakovať aj fyzicky, do čoho sa zamiešala poškodená, snažila sa ich rozdeliť alebo ho brániť a
dostala ranu do tváre, v dôsledku čoho jej bol zlomený nos. Nevedel uviesť s istotou, či išlo o úder päsťou
alebo dlaňou ani to, čo sa stalo s poškodenou bezprostredne po tomto útoku, keďže ho tá skupina ľudí
vytláčala z baru von, poškodenú na zemi nevidel. Uviedol, že obžalovaného pred tým nepoznal, opoznal

ho ale pri rekognícii na základe fotografii.
Svedok bol dopočutý na hlavnom pojednávaní dňa 09.07.2015, kedy zotrval na predtým uvádzanej verzii
priebehu celého konfliktu, pričom uviedol, že pri odchode z baru ich nikto fyzicky ani verbálne nenapádal
ako ani on nikoho takto neatakoval.

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul svedkyňu K. G., ktorá v inkriminovanom čase vykonávala prácu
čašníčky, pričom táto vypovedala, že do podniku prišla poškodená, ktorú ako občasnú zákazníčku
podniku z videnia poznala, aj s priateľom sedeli v blízkosti baru v boxe, keď prišla skupina chlapcov, ktorí
zvykli do baru chodiť po diskotéke a vždy s nimi boli nejaké problémy. Títo začali poškodenú a jej priateľa
provokovať,kniečomudošloajvbare,ajvonku,videla,akojedenztýchchlapcovudrelpoškodenú,ktorá

potom hneď išla na záchod a mala aj zlomený nos, pričom krvácal aj jej priateľ. Svedkyňa vypovedala,
že videla poškodenú na zemi, tiež aj jej priateľa. Podľa vyjadrenia svedkyne poškodenú udrel jeden z
tých provokujúcich chlapcov, pričom incident sa začal vo vnútri a potom sa presunul von, poškodená
sa dostala tiež von, ale to bolo až potom, ako dostala ten úder, pretože aj s priateľom chceli odísť, ale
tí chlapci ich ešte aj vonku provokovali. Podľa vyjadrenia svedkyne poškodená dostala úder vo vnútri

podniku, následne išla na záchod, ona jej podávala kabelku a s priateľom odchádzali, ale ešte aj vonku
ich bili, dnu sa už ale nevrátili.

Svedok M. M. na hlavnom pojednávaní dňa 27.05.2015 vypovedal, že v inkriminovanú noc sa v bare P.
aj so svojou priateľkou stretol s obžalovaným a ďalšími priateľmi, E. M. spadol na stôl, pri ktorom sedel

muž so ženou a rozlial tam fľašu vína, na čo došlo k slovnej potýčke, do ktorej sa zapojili viacerí, aj
svedok, jeho priateľka, tiež obžalovaný, ale k žiadnej bitke nedošlo, len sa tak trzmovali. Potom niektorí
vyšli von, niektorí zostali vo vnútri, aj ten pán so ženou vyšli von, obžalovaný išiel za nimi, potom sa vrátili
dovnútra. Svedok vypovedal, že nevidel, že by niekto v bare mal fyzický konflikt s tým mužom a ženou,
on sám mal s nimi slovnú potýčku, keď odchádzali s priateľkou z baru a čakali na taxík, napádali ich

slovne, kričali, on ich len odsotil, ale ani jedného z nich neudrel. Podľa vyjadrenia svedka sa obžalovaný
zapojil do konfliktu v bare aj hneď na začiatku a tiež aj neskôr, keď držal poškodenú, lebo bola dosť
agresívna. Svedok nevidel poškodenú ležať na zemi ani vo vnútri v bare, ani vonku pred ním, nevedel
vysvetliť, prečo obžalovaný tvrdí, že videl, ako udrel poškodenú vonku dvakrát. Na konkrétnu otázku
obžalovaného, že :„Mne si spomínal, že keď si odchádzal domov, že ťa tí dvaja napadli a škriabali a

že sa mohlo stať, že si ich zasiahol“, svedok odpovedal tak, že ho síce tí dvaja začali napádať, ale on
ich len odsotil a išiel domov.
Súd svedka dopočul dňa 09.07.2015, kedy tento zotrval na svojej predchádzajúcej výpovedi s tým, že
poškodenú neudrel, ani s ňou v bare neprišiel do fyzického kontaktu, vonku iba odsotil svedka P.. Tiež
uviedol, že mu obžalovaný hovoril, že v skupine ľudí, ktorá ho pozná a z ktorej časť bola aj prítomná v

bare, sa hovorí, že on mal byť tým, ktorý napadol poškodenú, ale nevie odkiaľ to vie poškodený a nikto
iný mu to nehovoril. Tiež poprel, že by sa chválil, že „upratal“ svedka P..Svedok P. F. vypovedal, že v blízkosti baru sa prevrátil stôl, alebo niečo podobné, pri ňom sedel muž so
ženou, v dôsledku čoho vznikol konflikt medzi nimi a osobami, ktoré stáli pri bare, pričom to vnímal ako
krčmový konflikt a nedochádzalo tam k nejakým výrazným fyzickým napádaniam. Potom si ten muž so

ženou sadli, potom na chvíľu odišli a keď sa vrátili, znovu došlo k obdobnému konfliktu, ktorý sa presunul
von. Svedok však zostal sedieť vo vnútri. Podľa jeho vyjadrenia bol do prvého konfliktu zapojený svedok
M. a do druhého obžalovaný, pričom sa mu zdá, že obžalovaný sa s tou ženou, ktorá bola účastníčkou
konfliktu, rozprával. Nevidel, že by túto ženu niekto sotil, udrel ani fyzicky atakoval, nevidel ju ležať na
zemi a nevšimol si na nej, ako ani na jej spoločníkovi žiadne zranenie. To, že aj vonku pokračoval konflikt,

usúdil z toho, že bolo počuť z vonku ženský krik, obžalovaný sa tam išiel pozrieť a keď sa vrátil, povedal,
že tá žena má krvavé oblečenie. Skutočnosť, že by mal svedok M. vo vnútri v bare nejaký fyzický konflikt
s tou ženou, nevidel, pričom sa nedozvedel nič konkrétne ohľadne toho, kto mal poškodenej spôsobiť
zranenia.
Aj svedka P. F. súd dopočul na hlavnom pojednávaní dňa 10.09.2015, pričom po nahliadnutí do
obžalovaným predloženej komunikácie medzi ním a týmto svedkom, nevedel uviesť, či s obžalovaným

takýmto spôsobom komunikoval prostredníctvom sociálnej siete a nevylúčil možnosť, že pod jeho
prístupovým heslom s obžalovaným takto komunikoval niekto iný. Na otázku, či počul, že zranenia
poškodenej mal spôsobiť svedok M. M., odpovedal, že to hovoril obžalovaný.

Svedok E. M. vypovedal, že ku konfliktu s poškodenou a jej priateľom došlo preto, že nechtiac drgol

do ich stola, došlo k výmene názorov, po dlhšom čase sa to celé presunulo von pred podnik, kde sa to
celé malo stať, avšak on nevidel, k čomu došlo, pretože bol k tej skupine ľudí otočený chrbtom a keď sa
obrátil, videl poškodenú, ako si drží nos. Nevylúčil, že obžalovaný sa s poškodenou rozprával vo vnútri
v bare, avšak tvrdil, že sa s touto rozprával vonku pred barom na betónových kvetináčoch, čo však bolo
ešte pred incidentom vonku, o ktorom vypovedal, v tom čase na poškodenej nevidel žiadne zranenia.

V čase, keď sa otočil a videl poškodenú, ako si drží nos, stál obžalovaný pri ňom, takže to nemohol on
spôsobiť, vonku bol aj M. M., ale nevie, kde. Svedok vypovedal, že sa ho priateľ poškodenej pýtal, kto ju
udrel. Tvrdil, že sa povráva, že poškodenú mal udrieť M. M., ale potvrdiť to nevedel, pretože to nevidel.

F. G. R., priateľka svedka M. M., na hlavnom pojednávaní vypovedala iba o verbálnom konflikte medzi

ich skupinou priateľov na jednej strane a poškodenou s priateľom na strane druhej pre rozliaty nápoj s
tým, že nešlo o žiadny konflikt fyzický, ale len verbálny, ktorý sa presunul von, kde sa viac ľudí hádalo,
avšak potom sa aj s M.Á. M. a P. F. presunili dovnútra, a to do časti, kde sú hracie automaty. Vypovedala
tiež, že nevidela zranenú žiadnu osobu a tiež to, že ani pri odchode z baru nedošlo k žiadneho konfliktu.

Súd na návrh obhajoby vypočul svedkov F. Z., Y. P., Š. B. R. E. B., títo však neboli priamymi svedkami
prejednávanej udalosti, pretože sa v inkriminovanom čase na mieste činu nenachádzali.
Svedkyňa F. Z. vypovedala, že v jej prítomnosti sa M. M. vyjadril v maďarskom jazyku na silvestrovskej
zábave spred dvoch rokov, že v podniku P. V. pričapil jednu babu ako myš, ženu, ktorej mal toto spôsobiť,
však žiadnym spôsobom necharakterizoval, svedkyňa si nevedela spomenúť, v akej súvislosti M. M.

tieto slová uviedol. O obžalovaného sa dozvedela, že má kvôli tejto veci problémy.
Svedkovia Y. P., Š. B. R. E. B. vypovedali, že sa dozvedeli v rámci bežných rozhovorov, že v meste Nové
Zámky sa hovorí v súvislosti s prejednávanou vecou, že poškodenej mal zranenia spôsobiť M. M.. Ani
jeden zo svedkov nevedeli uviesť konkrétnu osobu, ktorá im túto informáciu poskytla a ani jednému z
nich ju nepotvrdil práve M. M..

Súd podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku prečítal znalecký posudok znalca z odboru zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo MUDr. Pavla Gavaľu, ktorý v jeho záveroch uviedol, že poškodená
Veronika Holíková utrpela dňa 21.12.2013 krvácanie z nosa, opuch nosa s krvným výronom v okolí a
zlomeninu nosových kostí s posunom úlomkov, pričom toto zranenie mohlo byť spôsobené úderom

päsťou na nos s väčšou intenzitou vedeného útoku. Znalec zranenie poškodenej z medicínskeho
hľadiska vyhodnotil ako zranenie ľahké , ktoré si obvykle podľa medicínskych zásad vyžaduje dĺžku
liečenia a práceneschopnosti 2 - 3 týždňov, v konkrétnom prípade si u poškodenej vyžiadalo dobu
liečenia 10 dní. Znalec bodovo ohodnotil zranenie poškodenej na 40 bodov.

Zozápisnícorekognícii,kdepoznávajúcimiosobamibolipoškodenáX.B.asvedokU..E.P.,súdzistil,že
obaja v predložených fotoalbumoch opoznali obžalovaného a tohto označili ako osobu, ktorá poškodenú
dňa 21.12.2013 v bare P. napadla a spôsobila jej zranenia. Obaja svedkovia opoznali aj osoby P. F., E.M. R. M. M. ako jedných z tých, ktorí sa zúčastnili slovného konfliktu v bare, pričom však poškodená X.
B. M. M. označila za osobu, ktorá sa počas celého konfliktu držala v ústraní.

Súčasťou spisu je i úradný záznam povereného príslušníka PZ z 28.03.2014, v ktorom sa uvádza, že
„počas šetrenia v teréne bol zabezpečený kamerový záznam,....“. Samotný „videozáznam z kamerového
systému baru P.“ sa v spise nachádza na DVD nosiči na č.l. 124, na č.l. 119 spisu sa nachádza prepis
uvedenej videonahrávky (ktorá mala byť poskytnutá operatívnymi pracovníkmi OKP Nové Zámky a
zabezpečená z baru P. V. O. K.) a na č.l. 120 až 123 sa v spise nachádzajú obrazové sekvencie tohto

videozáznamu.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní predložil záznam z komunikácie na sociálnej sieti zo dňa
21.12.2013 a 22.12.2013, z ktorej súd zistil, že do tejto komunikácie bolo zapojené osoby, vystupujúce
pod profilom (kontom) označeným menami T. I., W. G. R. P. F.. Uvedené osoby riešili v komunikácii
osobu svedka E. P., obžalovaný v nej tiež uvádza, že „sa nebil, dohováral jeho priateľke a prišiel k nemu

a práskol mu jednu, tak vtedy ho nasral a to bolo celé z jeho strany.........“, tiež to, že „.....však je to aj
na kamere, že on mi dal prvú“. Z celej uvedenej komunikácie súd zistil, že skutočnosť, že poškodenej
mal spôsobiť zranenia M. M., neuviedla ani osoba, komunikujúca pod profilom P. F., ani pod profilom T.
I., ale práve obžalovaný slovami “tak babu M. len riešil takže“, načo osoba, komunikujúca pod profilom
P. F. reagovala slovami: „To áno, vyriešil ju“.

Z ostatných dôkazov súd poukazuje na obsah lekárskych správ, dokumentujúcich zranenia poškodenej,
ktoré korešpondujú so závermi znaleckého posudku.

Na základe vyššie opísaného dokazovania, po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj v

ich vzájomných súvislostiach, súd dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil žalovaného skutku tak,
ako mu kládla za vinu obžaloba. Obranu obžalovaného, že poškodenú vo vnútri v bare ako ani vonku
žiadnym spôsobom fyzicky neatakoval, ale zranenie jej úderom do tváre spôsobil svedok M. M., a
to vonku pred zábavným podnikom, mal súd v plnom rozsahu vyvrátenú presvedčivou a v priebehu
celého trestného konania nemennou výpoveďou poškodenej, ktorá aj na hlavnom pojednávaní zotrvala

na tvrdení, že zranenie jej úderom päsťou do tváre spôsobil práve obžalovaný, a to vo vnútri v bare.
Poškodená pritom obžalovaného označila za útočníka už pri rekognícii podľa fotografii v prípravnom
konaní, rovnako opoznala aj ostatné osoby, zo skupiny okolo obžalovaného, ktoré podľa jej vyjadrenia
najskôr iniciovali verbálny konflikt. Poškodená vylúčila, že by jej boli zranenia spôsobené vonku pred
barom, ako aj to, že by jej tieto spôsobila iná osoba. S výpoveďou poškodenej pritom korešponduje

aj výpoveď svedka U.. E. P., ktorý obžalovaného rovnako presvedčivo označil za pôvodcu zranení
poškodenej a tiež výpoveď svedkyne K. G., ktorá vypovedala, že poškodená dostala úder vo vnútri v
bare, videla ju ležať na zemi aj vo vnútri, krvácala, ihneď išla na toaletu a potom aj so svedkom P. odišli
preč. Táto svedkyňa tiež vypovedala o tom, že práve skupina ľudí okolo obžalovaného vyvolala celý
konflikt, pričom ide o problémové osoby. Svedkyňa síce uvádzala, že poškodená a jej priateľ mali byť

fyzicky atakovaní aj vonku pri odchode z baru, čo títo síce na jednej strane popreli, na druhej strane
o istom konflikte aj vonku pred barom vypovedali aj niektorí z ostatných, vo veci vypočutých svedkov,
pre záver súdu o tom, že poškodená bola opísaným spôsobom zranená už pri jej ataku obžalovaným
vo vnútri v bare, to nemá relevantný význam. Tvrdenie obžalovaného, že zranenie poškodenej spôsobil
svedok M. M. nebolo preukázané žiadnym produkovaným dôkazom a toto vylúčil i samotný svedok M.

M.. I sama poškodená túto alternatívu vylúčila a práve svedka M. M. pri vykonanej rekognícii označila za
toho, ktorý sa počas celého konfliktu držal viac v úzadí. Poškodená pritom ani obžalovaného, ani M. M.
osobne nepozná a podľa názoru súdu nemá dôvod označovať za páchateľa obžalovaného na úkor tohto
svedka. Podľa názoru súdu argument obžalovaného, že poškodená si ho mohla pomýliť so svedkom
M. M. na základe podobného výzoru, neobstojí. Súd, prejednávajúci vec na hlavnom pojednávaní, v

zmysle zásady bezprostrednosti mal možnosť pozorovať tak obžalovaného, ako aj svedka M. M., pričom
podľa jeho názoru ide i o typovo rozdielnych mladých mužov a rozhodne nie ľahko zameniteľných. Pri
hodnotení obrany obžalovaného, spočívajúcej v označení osoby M. M. za pôvodcu zranení poškodenej
a útočníka na ňu, súd prihliadal i na fakt, že obžalovaný túto verziu predniesol až v konaní pred súdom,
tvrdiac,ževidel,akoM.M.udrelpoškodenúvonkupredbarom.Vprípravnomkonanípritomtvrdil,žeútok

na poškodenú vôbec nevidel a nevie menom označiť osobu útočníka. Vysvetlenie obžalovaného k tejto
otázke, že bol v domnienke, že sa vec vyrieši bez toho, aby tento fakt uviedol, súd považoval u osoby,
obvinenej z trestného činu, ktorého spáchanie popiera, za nevierohodné. Tento záver o nevierohodnosti
obranyobžalovanéhopodporilaajformulácia otázkyobžalovanéhoprávenasvedkaM.M., stým,žemumal svedok „spomínať“,že keď odchádzal z baru, tak ho poškodená a jej priateľ napadli a pripustil pritom,
že ju mohol udrieť. Obžalovaný pritom na hlavnom pojednávaní tvrdil, že útok M. M. na poškodenú
videl a dokonca konkrétne vypovedal o dvoch úderoch. V neposlednom rade súd poukazuje na to, že

ani jeden z vo veci vypočutých svedkov z okruhu priateľov a známych obžalovaného, nevypovedal,
že videl útok kohokoľvek na poškodenú. Väčšina z nich sa vyjadrovala, že sa v tom čase nachádzala
na inom mieste v podniku, alebo situáciu priamo nesledovali, zjavne sa snažili vo svojich výpovediach
zaujať neutrálny postoj, v snahe nepriťažiť obžalovanému, ako ani sebe, keďže z vyšetrených okolností
vyplýva, že všetci sa nejakým spôsobom zaangažovali aspoň do verbálneho konfliktu s poškodenou a

svedkom P.. Pokiaľ ide o vyjadrenia svedkov, ktorí vypovedali o informáciách, šíriacich sa v spoločnosti
rovesníkov obžalovaného v meste Nové Zámky s tým, že poškodenú mal napadnúť M. M., tieto podľa
názoru súdu nemôžu spochybniť vyjadrenie poškodenej, ako obete fyzického ataku obžalovaného a
svedka P. ako bezprostredného svedka tejto udalosti. Rovnako takýto význam pre hodnotenie priamych
dôkazov, nemôže mať výpoveď svedkyne F. Z., keďže z vyjadrenia M. M. pred svedkyňou nemožno
vyvodiť záver , že tento hovoril o tom útoku na poškodenú Veroniku Holíkovú, ktorý je predmetom tohto

konania. Z týchto dôvodov súd nepovažoval za potrebné opätovne dopočúvať svedka M. M., a rovnako
ani svedka P. F. a vykonať výsluch svedka T. M. (ktorí mali počuť vyjadrenie M. M.D. pred svedkyňou F.
Z.) a návrhy na doplnenie dokazovania v tomto smere odmietol. Pokiaľ ide o následky fyzického ataku
obžalovaného na poškodenú, tieto mal súd preukázané lekárskymi správami z ošetrenia poškodenej a
závermi znaleckého posudku z odboru zdravotníctva.

Súd odmietol na hlavnom pojednávaní vykonať dôkaz prehratím k spisu pripojeného videozáznamu,
ako aj oboznámením jeho prepisu a fotografii zadovážených z neho, pretože z obsahu spisu nie
je zistiteľné, akým spôsobom bol tento dôkaz zabezpečený a teda, či bol zadovážený zákonným
spôsobom, predpísaným Trestným poriadkom. V spise sa totiž nenachádza zápisnica o vydaní tohto

videozáznamu prevádzkovateľom baru P. X. O. K. (ako ani inou osobou) v zmysle ust. § 89 Trestného
poriadku, ako ani nie je zistiteľné, či tento bol zaistený podľa § 91 Trestného poriadku na základe riadne
vydaného príkazu policajta (so súhlasom prokurátora, prípadne bez neho v zmysle odseku 3 tohto
ustanovenia) a kým a či v prítomnosti zúčastnenej osoby, ako ani to, či bol tento zaistený podľa § 21
Zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, ktorým orgánom a ak áno, z

akých dôvodov podľa tohto právneho predpisu (keďže podaním trestného oznámenia poškodenou dňa
28.12.2013 sa začalo vo veci trestné konanie podľa Trestného poriadku) ako ani, to či tento bol následne
v súlade s ust. § 21 odsek 2 citovaného Zákona č. 171/1993 Z.z. a § 92 Trestného poriadku ako zaistená
vec prevzatý policajtom na účely trestného konania. Tieto úkony, dokumentujúce zákonnosť získania
predmetného videozáznamu, nemôžu byť nahradené úradným záznamom povereného príslušníka z

29.01.2014, v ktorom sa konštatuje, že v predmetný deň bolo od O.. E. I., pracovníka odboru kriminálnej
polície OR PZ Nové Zámky zistené, že majú rozpracovaný predmetný prípad, nakoľko sa im podarilo
zabezpečiť kamerový záznam zo dňa 21.12.2003 a tento operatívne preverujú.

S poukazom na hore uvedené výsledky dokazovania súd mal za neexistencie dôvodných pochybností

za preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a týmto
protiprávnym konaním naplnil všetky formálne znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek
1 písmeno a) Trestného zákona, pretože úmyselne (§15 písmneo a) Trestného zákona) zasiahol do
záujmov, chránených Trestným zákonom, a to záujmu na ochrane života a zdravia ľudí a tiež záujmu

na riadnom medziľudskom spolunažívaní tým, že inému úmyselne ublížil na zdraví (t.j. spôsobil dlhšie
trvajúcu, nielen prechodnú poruchu zdravia poškodenej) a tiež tým, že sa dopustil fyzicky na mieste
verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného. Pokiaľ ide o úmyselné zavinenie obžalovaného
vo vzťahu k spôsobenému následku jeho činu vo sfére poškodenia zdravia obžalovaného, túto mal
súd preukázanú spôsobom a intenzitou (silou) fyzického ataku obžalovaného (ruka zovretá v päsť),

smerujúceho na tvárovú časť hlavy poškodenej- osoby ženského pohlavia, ktorá na neho neútočila, ale
len bránila svojho priateľa. Súd súčasne nemal žiadne pochybnosti ani o existencii priamej príčinnej
súvislostimedziuvedenýmprotiprávnymkonanímobžalovanéhoanásledkamijehočinunajednejstrane
a jeho úmyselným zavinením na strane druhej. Obžalovaný zákonné znaky uvedených prečinov naplnil
i po stránke materiálnej, pretože závažnosť jeho konania rozhodne nie je nepatrná. V konkrétnom

prípade je určená predovšetkým spôsobom vykonania činu a okolnosťami jeho spáchania (intenzita
útoku obžalovaného voči poškodenej), tiež s poukazom na následky jeho činu (predovšetkým vo vzťahu
k spôsobenej poruche zdravia), mieru jeho zavinenia a mieru jeho zavinenia tak, ako je vyššie uvedené.Zo správ a charakteristík k osobe obžalovaného súd zistil, že tento je slobodný, je študentom, žije
v mieste trvalého bydliska, pričom o ňom nie sú z miesta bydliska uvádzané žiadne negatívne
charakteristiky ani bližšie poznatky, charakterizujúce jeho povahu a správanie. Obžalovaný dosiaľ nebol

súdne trestaný. V evidencii priestupkov má obžalovaný tri záznamy zo spáchania priestupku, a to
výlučne z dôvodu spáchania priestupkov na úseku cestnej premávky.
Súd pri rozhodovaní o treste postupoval podľa zásad uvedených v § 34 Trestného zákona, zisťoval
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, prihliadol na spôsob spáchania činu, jeho následok, osobu
obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd u obžalovaného zistil poľahčujúcu okolnosť

podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona (t.j. že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život)
a priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona (spáchal viac trestných činov). Súd
obžalovanému vzhľadom na spáchanie viacerých prečinov v jednočinnom súbehu ukladal úhrnný trest
odňatia slobody podľa zásad uvedených v § 41 odsek 1 Trestného zákona, t.j. podľa zákonného
ustanovenia, vzťahujúceho sa na trestný čin najprísnejšie trestný. Trestný zákon za trestný čin podľa
§ 156 odsek 1 Trestného zákona ustanovuje základnú sadzbu trestu odňatia slobody 6 mesiacov až 2

roky a v prípade trestného činu podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona základnú sadzbu trestu odňatia
slobody 0 až 3 roky. Súd tak obžalovanému ukladal trest podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona,
následne podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností a pri ich rovnováhe obžalovanému uložil trest odňatia slobody pri samej dolnej
hranici trestnej sadzby vo výmere 4 mesiace, ktorú výmeru trestu súd vzhľadom spôsob spáchania činu

ajehonásledoktak,akojevyššieuvedené,vzhľadomnasúčasnépomeryobžalovaného,jehodoterajšiu
bezúhonnosť, riadny život ako aj vek, považuje na jeho nápravu a ochranu spoločnosti za dostatočnú.
Keďže ide o trest odňatia slobody neprevyšujúci 2 roky, súd majúc za splnené podmienky podľa § 49
odsek 1 písmeno a) Trestného zákona (že vzhľadom na osobu obžalovaného, najmä s prihliadnutím
na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a na okolnosti prípadu možno dôvodne očakávať, že

na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného nie je nevyhnutný výkon trestu odňatia
slobody) výkon tohto trestu u obžalovaného podmienečne odložil na skúšobnú dobu 1 rok.

Poškodená X. B. v prípravnom konaní, a to vo svojom výsluchu dňa 07.03.2014 (t.j. v zmysle ust. §
46 odsek 3 Trestného poriadku včas) uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 60,- Eur, spôsobenej

jej vynaložením nákladov za ošetrenie v nemocnici, keďže nebola na území Slovenskej republiky
poistená. V priebehu konania pred súdom tento uplatnený nárok na náhradu škody poškodená ďalej
upresnilaprostredníctvomsvojhosplnomocnencastým,ževprípadeuznaniavinyžiadalaobžalovaného
zaviazať k náhrade škody vo výške 697,14 Eur, a to jednak titulom vynaložených nákladov za ošetrenie
vo FNsP Nové Zámky v sume 53,14 Eur, ktoré i preukázala predložením listinných dôkazov o tejto

úhrade, a tiež titulom bolestného v sume 644,- Eur za 40 bodov v zmysle bodového ohodnotenia,
vyplývajúcehozoznaleckéhoposudku.Súdpretopodľa§287odsek1Trestnéhoporiadkuaspoukazom
na Zákon č. 437/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov a opatrenie Ministerstva zdravotníctva SR č.
S02873-0L-2013 z 04.04.2013 zaviazal obžalovaného nahradiť poškodenej škodu vo výške 697,14 Eur
v súlade s jej riadne a včas uplatneným nárokom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje a to do l5 dní od
oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku, ( § 309

odsek l Trestného poriadku).
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti
konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, (§ 311 odsek l Trestného poriadku).