Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. september 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/109/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7018200812
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Hvišč, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7018200812.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, ako správny súd, v právnej veci žalobkyne Q. U., bytom Z. XX, W., zast.
advokátskou kanceláriou IURISTICO, s.r.o., Cimborkova 13, Košice, za ktorú koná advokát a konateľ
Mgr. Radislav Rigo, LL.M., proti žalovanému Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov,
Komenského 52, 041 26 Košice, o žalobe proti nečinnosti žalovaného v právnej veci vedenej pod sp.
zn. OU-KE-OOP-2018/032913, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd u k l a d á žalovanému, Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, aby v
lehote do 14 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia konal a rozhodol v právnej veci vedenej
pod spisovou značkou OU-KE-OOP-2018/032913 o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu mesta Košice
spisová značka MK/A/2017/06230-16 zo dňa 12.07.2017 v spojení s opravným rozhodnutím spisová
značka MK/A/2017/06230-18 zo dňa 15.08.2017.

II. Žalobkyni p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou,podanouelektronickýmiprostriedkamidňa10.09.2018,sažalobkyňadomáhala,abysprávny
súd uložil žalovanému povinnosť rozhodnúť o odvolaní žalobkyne zo dňa 02.08.2017, proti rozhodnutiu
mesta Košice zo dňa 12.07.2017 č. MK/A/2017/06230-16 v spojení s opravným rozhodnutím č. MK/
A/2017/06230-18 zo dňa 15.08.2017 v lehote vyplývajúcej u ustanovení zákona č. 71/1967 Zb. o

správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“).

2. V podanej žalobe žalobkyňa uviedla:
„Dňa 21. júla 2017 nám bolo doručené rozhodnutie mesta Košice zo dňa 12. júla 2017 č. k. MK/
A/2017/06230-16, ktorým mesto Košice, ako správny orgán, príslušný na základe ust. § 7 zákona č.
260/2011 Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení

zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 260/2011 Z. z.“)
rozhodlo o priznaní nároku na náhradný byt s jednou obytnou miestnosťou žiadateľke Q. U., narodenej
XX. B. XXXX, trvale bytom Z. XX, W., (ďalej len „žalobkyňa“), v konaní o nároku na pridelenie bytovej
náhrady vedenom v zmysle zákona o ukončení nájomných vzťahov k bytom.

Dňa 21. augusta 2017 nám bolo doručené rozhodnutie mesta Košice označené ako Oprava rozhodnutia

mesta Košice zo dňa 15. augusta 2017 č. k. MK/A/2017/06230, ktorým mesto Košice opravilo zrejmú
nesprávnosť v písomnom vyhotovení rozhodnutia zo dňa 12. júla 2017 č. MK/A/2017/06230-16 v časti
Poučenie o opravnom prostriedku. V pôvodnej verzii rozhodnutia mesta Košice zo dňa 12. júla 2017 č.
k. MK/A/2017/06230-16 správny orgán uviedol, že žalobkyňa môže podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia rozhodnutia na Okresný úrad v Košiciach prostredníctvom mesta Košice, Trieda SNP 48/A.
Opravným rozhodnutím mesto Košice opravilo poučenie o opravnom prostriedku tak, že podľa ust. § 9

ods. 6 zákona č. 260/2011 Z. z. o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu rozhoduje súd, pričom podľa
ust. § 10, § 13 a ust. § 181 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskoršíchprepisov možno podať správnu žalobu v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia na Krajský
súd v Košiciach.

VočiuvedenémurozhodnutiumestaKošicesmepodalidňa03.októbra2017správnužalobu,ktorousme
žiadali, aby Krajský súd nariadil správnemu orgánu - mestu Košice vykonať úkon - postúpiť odvolanie
odvolaciemu orgánu, alebo aby sám Krajský súd zrušil rozhodnutie mesta Košice zo dňa 12. júla 2017
v znení opravného rozhodnutia zo dňa 15. augusta 2017. Krajský súd v Košiciach svojím rozhodnutím
zo dňa 18. januára 2018 sp. zn. 8S/55/2017 našej žalobe vyhovel a uložil mestu Košice, aby konal o

odvolaní žalobkyne.

Následne mesto Košice postúpilo odvolanie žalobkyne odvolaciemu orgánu Okresnému úradu Košice.“

3. Ďalej v žalobe žalobkyňa uvádza, že sa domáhala preskúmania postupu a rozhodnutia mesta Košice
aj prostredníctvom podnetu na Krajskú prokuratúru v Košiciach. Krajská prokuratúra sa stotožnila s

právnym názorom žalobkyne, aj krajského súdu, že postup mesta nebol správny, avšak s ohľadom na
rozhodnutie krajského súdu, uvedeného v bode 2 tohto uznesenia, už vo veci ďalej nekonala.

4. Žalobkyňa uviedla, že jej bol doručený list Okresného úradu Košice, odboru opravných prostriedkov č.
OU-KE-OOP-2018/032913 zo dňa 10. júla 2018, v ktorom okresný úrad oznámil svoje stanovisko, že v

zmysle ustanovení zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon 180/2013 Z. z.“), nemá kompetenciu
rozhodnúť o odvolaní voči rozhodnutiu mesta (obce) na úseku nájomných vzťahov k bytom a nie je teda
ani príslušný rozhodnúť.

5. V ďalšej časti žaloby sa žalobkyňa zaoberá rozborom príslušných ustanovení zákona č. 180/2013 Z.
z. a zákona č. 260/2015 Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom
a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 260/2015 Z. z.“) v nadväznosti na zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok (ďalej len „SSP“).

6. V závere žaloby žalobkyňa uvádza:
„Máme za to, že výklad, na základe ktorého správny orgán odmieta prejednať odvolanie žalobkyne,
poškodzuje práva žalobkyne, nakoľko zákon č. 260/2011 Z. z. jej právo na riadny opravný prostriedok
priznáva so všetkými súvisiacimi dôsledkami - odkladným účinkom a možnosťou apelačného prieskumu.

Výkladom a postupom správneho orgánu bolo právo žalobkyne podať riadny opravný prostriedok
odňaté. Máme za to, že správny orgán mohol a mal ustanovenia zákona, ktoré uviedol v napádanom
rozhodnutí a jeho oprave, aplikovať ústavne konformným spôsobom tak, aby právo žalobkyne na
uplatnenie riadneho opravného prostriedku voči rozhodnutiu mesta, a teda i jej právo na súdnu a inú
právnu ochranu, zostalo i po zmene právnej úpravy zachované“

7. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobkyňa navrhuje, aby Krajský sú v Košiciach uložil v zmysle § 242
SSP Okresnému úradu Košice povinnosť rozhodnúť o odvolaní žalobkyne zo dňa 02. augusta 2017
proti rozhodnutiu mesta Košice zo dňa 12. júla 2017 č. MK/A/2017/06230-16 v spojení s opravným
uznesením zo dňa 15. augusta 2017 č. MK/A/2017/06230, v lehote vyplývajúcej z ustanovení zákona

o správnom konaní.

8. Na výzvu Krajského súdu v Košiciach sa vyjadril aj žalovaný správny orgán listom sp. zn. OU-KE-
OOP-2018/047957 zo dňa 28. novembra 2018, ktorý okrem skutočností uvedených v žalobe (bod 2.
a 4. uznesenia) uviedol ďalšie informácie o jeho postupe v preskúmavanom konaní. Žalovaný správny

orgán uviedol, že mesto Košice na základe vyjadrenia Ministerstva vnútra SR, sekcie verejnej správy,
odboru miestnej štátnej správy, samosprávy a zahraničných vzťahov (ďalej len „MV SR“) sp. zn. SVS-
OMSZV1-2018/024007zodňa02.08.2018opakovanepredložiloodvolaniežalobkyneodboruopravných
prostriedkov Okresného úradu Košice.

9. Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov na vyššie uvedené vyjadrenie MV SR sp.
zn. SVS-OMSZV1-2018/024007 zo dňa 02.08.2018 reagoval listom č. OU-KE-OOP- 2018/038600 zo
dňa 13.09.2018. Následne MV SR odpovedalo listom sp. zn. SVS-OMSZV 1-2018/029345 zo dňa21.09.2018, adresovaným priamo prednostovi Okresného úradu Košice, v ktorom je uvedené, že
odvolacím orgánom je podľa uznesenia Krajského súdu v Košiciach, Okresný úrad Košice.

10. Ďalej vo vyjadrení žalovaný správny orgán uviedol:
„Ing. Jozef Lazár, LL.M, prednosta Okresného úradu Košice, pridelil vec na vybavenie odboru opravných
prostriedkov Okresného úradu Košice, vedúca odboru opravných prostriedkov JUDr. Anna Vantová
pridelila predmetné odvolanie na vybavenie zamestnankyni pozemkového referátu odboru opravných
prostriedkov Okresného úradu Košice, ktorá v súlade s § 4 ods. 7 zákona č. 180/2013 Z. z. listom č.

OU-KE-OOP-2018/044508 zo dňa 19.10.2018 požiadala o usmernenie ústredný orgán štátnej správy,
do ktorého pôsobnosti patrí úsek štátnej správy pôdohospodárstvo, Ministerstvo pôdohospodárstva a
rozvoja vidieka Slovenskej republiky“

11. Na vyššie uvedený list zamestnankyni pozemkového referátu, odboru opravných prostriedkov,
Okresného úradu Košice sp. zn. OU-KE-OOP-2018/044508 zo dňa 19.10.2018 odpovedalo Ministerstvo

pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky listom sp. zn. 4259/2018-430 zo dňa
20.12.2018, v ktorom okrem iného poukázalo na povinnosti štátneho zamestnanca v zmysle § 111 ods.
3 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
o štátnej službe“).

12. Správny orgán vo vyjadrení ešte uviedol:
„Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, nespochybňuje právo žalobkyne, aby bolo
rozhodnuté o jej odvolaní, ale o odvolaní musí rozhodnúť príslušný správny orgán. Zároveň nenamieta
skutočnosť, že zákon č. 180/2013 Z. z. dáva kompetenciu rozhodovať o odvolaní proti rozhodnutiu
obce (mesta) okresnému úradu v sídle kraja. Odbor opravných prostriedkov Okresného úradu Košice

však zastáva názor, že tento odbor okresného úradu v sídle kraja nemá kompetenciu rozhodovať o
odvolaní proti rozhodnutiu obce vydanému podľa zákona č. 260/2011 Z. z. o ukončení a spôsobe
usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách
v znení neskorších predpisov. Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov namietal svoju
nepríslušnosť, nie nepríslušnosť okresného úradu v sídle kraja, teda Okresného úradu Košice.“

Tento názor žalovaného správneho orgánu vychádza aj z dikcie zákona o štátnej službe, pretože
podľa názoru žalovaného, príslušnosť správneho orgánu je nevyhnuté posudzovať aj vo vzťahu k
príslušným odborom štátnej služby, v ktorých sa štátna služba vykonáva a k opisom jednotlivých
štátnozamestnaneckých miest.

13. Na základe vyššie uvedených konštatácií, žalovaný správny orgán navrhol, aby Krajský súd
v Košiciach žalobu proti žalovanému Okresnému úradu Košice, odboru opravných prostriedkov,
Komenského 52, Košice, ako nedôvodnú zamietol.

14. Podľa § 9 ods. 5, 6 zákona č. 260/2011 Z. z., ak žiadateľ spĺňa podmienky na poskytnutie bytovej
náhrady, obec rozhodne o priznaní nároku na bytovú náhradu, inak rozhodnutím nárok neprizná.
Rozhodnutie obce o priznaní nároku na bytovú náhradu musí obsahovať aj poučenie o povinnosti podľa
§ 6 ods. 3. Kópiu rozhodnutia zašle obec prenajímateľovi. O opravnom prostriedku proti rozhodnutiu
obce podľa ods. 5 rozhoduje súd.

15. Podľa § 4 ods. 2 písm. d/ zákona č. 180/2013 Z. z., okresný úrad v sídle kraja, okrem pôsobnosti
podľa ods. 1, 5 a 6, je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni
rozhoduje obec, ktorá sa nachádza v jeho územnom obvode, ak osobitný predpis neustanovuje inak

16. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 180/2013 Z. z., na plnenie úloh podľa odseku 2 písm. b/ sa v okresnom
úrade v sídle kraja zriaďuje osobitný organizačný útvar; môže plniť aj úlohy podľa odseku 2 písm. a/,
c/ a d/.

17. Podľa § 58 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb., ak nemožno odvolací orgán určiť podľa odsekov 1 a 2,

rozhoduje vedúci správneho orgánu na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie.

18. Podľa § 242 ods.1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej
správy v začatom administratívnom konaní.19. Podľa § 244 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník
administratívneho konania namietajúca nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala

sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre.

20. Podľa článku 152 ods. 4 Ústavy SR, výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných
všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.

21. Správny súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či žalobkyňa splnila procesné podmienky pre
konanie podľa prvej hlavy štvrtej časti SSP (konanie o žalobe proti nečinnosti orgánov verejnej správy).
Ustanovenie § 244 ods. 1 SSP, ako procesnú podmienku žalobnej legitimácie, stanovuje neúspešné
vyčerpanie sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo podnetu na prokuratúre. V zmysle § 246 ods. 2
prílohou žaloby proti nečinnosti má byť aj oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného
predpisu alebo vybavenie podnetu prokurátorom. Táto podmienka bola splnená, a to prílohou správnej

žaloby na č.l. 9 súdneho spisu, ktorý obsahuje list Krajskej prokuratúry Košice sp. zn. Kd 255/17/8800 -
19 zo dňa 21.02.2018, ktorým bola žalobkyňa upovedomená o spôsobe vybavenia podnetu. Prokurátor
krajskejprokuratúryvlistepoukázalnaskoršieuznesenieKrajskéhosúduvKošiciachzodňa18.januára
2018 sp. zn. 8S/55/2017, pričom sa stotožnil s jeho záverom, a preto považoval využitie prokurátorského
oprávnenia za duplicitné a nadbytočné.

22. Žalovaný svoju nečinnosť - odmietnutie postupu v zmysle § 59 a nasl. Správneho poriadku
odôvodnil tým, že odbor opravných prostriedkov Okresného úradu Košice nemá kompetenciu na úseku
nájomných vzťahov k bytom, a teda, že nie je príslušný o odvolaní rozhodnúť. Prednostom okresného
úradu a následne vedúcou odboru opravných prostriedkov určená zamestnankyňa tohto odboru,

odmietla postupovať v preskúmavanom odvolacom konaní a zároveň listom požiadala o vyjadrenie sa k
príslušnosti na konanie Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, pretože
ako zamestnankyňa pozemkového referátu, namietala jeho nepríslušnosť.

23. Právny názor žalovaného uvedený v predchádzajúcom odseku je založený na odkazovacej norme

v § 2 ods. 5 zákona č. 180/2013 Z. z. podľa ktorej, podrobnosti o vnútornej organizácii okresného
úradu upravuje ministerstvo smernicou po dohode s ústredným orgánom štátnej správy, do ktorého
pôsobnosti patrí výkon štátnej správy uskutočňovaný odborom okresného úradu. Keďže smernica MV
SR z 22.01.2018, ktorou sa upravujú podrobnosti o vnútornej organizácii okresného úradu, odboru
opravných prostriedkov (ďalej len „smernica“) neobsahuje v popise úloh taký úsek správy, ktorý by

zodpovedal nájomným vzťahom k bytom, žalovaný mal za to, že nie je príslušný vo veci konať a
rozhodnúť. Mal teda za to, že smernica determinovala právny predpis vyššej právnej sily.

24. Už v skoršom rozhodnutí (uznesenie sp. zn. 8S/55/2017 zo dňa 18. januára 2018), týkajúceho sa
toho istého administratívneho konania, tunajší krajský súd poukázal na metodológiu výkladu právnych

predpisov, pričom akcentoval rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález č. k. II. ÚS
202/2017-37 zo dňa 25.07.2017), z ktorého vyplýva, že k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov
nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako
jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona.

25. Vo vyššie naznačenej súvislosti a v okolnostiach daného prípadu považuje krajský súd nečinnosť
Okresného úradu Košice, odboru opravných prostriedkov, za evidentnú nečinnosť, ktorá zasiahla až
ústavné práva žalobkyne. Právo na súdnu a inú právnu ochranu, zakotvené v čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky je garantované aj v konaní pred správnymi orgánmi.

26.Správnysúdpoukazujeopäťnasvojeskoršieuzneseniesp.zn.8S/55/2017zodňa18.januára2018,
v ktorom sa na str. 9 (bod 30.) uvádza, že o odvolaní žalobkyne je príslušný rozhodnúť Okresný úrad
Košice. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že v zmysle § 4 ods. 2 písm. d/ zákona č. 180/2013
Z. z., odvolacím orgán je okresný úrad v sídle kraja a v nadväznosti na zákonom určenú príslušnosť sa
v zmysle § 4 ods. 4 toho istého zákona zriadil na plnenie úloh vyplývajúcich z § 4 ods. 2 písm. d/, odbor

opravných prostriedkov. Zákon o správnom konaní predvída situáciu, že ak príslušnosť nemožno zistiť
ani na základe zákonom predvídaných pravidiel, určí ju v zmysle § 58 ods. 3 Správneho poriadku vedúci
správneho orgánu, ktorým je v preskúmavanom prípade prednosta Okresného úradu Košice.27. Keďže smernica, ako organizačný akt, neobsahovala popis úloh, na ktorých plnenie zákon
splnomocnil odbor opravných prostriedkov, hoci zákon, ako právny predpis vyššej právnej sily
(všeobecne záväzný), predvídal takúto príslušnosť a takýto typ konania (t.j. odvolanie vo veciach

samosprávy), bolo na vedúcom správneho orgánu takýto organizačný akt doplniť svojou právomocou.
Paradoxom však je, že k takémuto postupu počas konania došlo, pričom k takémuto konaniu nabádali
aj ústredné orgány štátnej správy. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na tú skutočnosť, že vecnú
príslušnosť na konanie určuje vždy zákon, nie akt nižšej právnej sily, hoci funkčnú príslušnosť môže
(nemusí) spresniť aj akt nižšej právnej sily.

28.Vpreskúmavanomprípade,tedažalovanýsprávnyorgánspochybňovalprávomocodboruopravných
prostriedkov Okresného úradu Košice rozhodovať o odvolaní proti rozhodnutiu obce v zmysle zák. č.
260/2011 Z. z. (bod 12. uznesenia) na tom skutkovom základe ako je popísaná v bode 23. uznesenia.
Táto otázka však už bola vyriešená v skoršom rozhodnutí správneho súdu sp. zn. 8S/55/2017 zo dňa
18. januára 2018, a preto konajúci súd považuje nečinnosť žalovaného správneho orgánu za arbitrárnu

a evidentnú.

29. Námietky ohľadom absencie určenia úloh na úseku usporiadania nájomných vzťahov v smernici sú
irelevantné, pretože zákon č. 180/2013 Z. z. založil príslušnosť konať v danom type konania Okresnému
úradu Košice, odboru opravných prostriedkov, pričom určenie funkčnej príslušnosti ponechal na akty

nižšej právnej sily akými sú smernice, opatrenia, pokyny, príkazy atď. Taktiež pre úplnosť je potrebné
konštatovať, že zákon o štátnej službe nemá s určovaním príslušnosti správnych orgánov žiadny súvis,
pretože daný zákon upravuje inú oblasť správy, ktorou je vzťah štátnych zamestnancov k služobným
úradom.

30. Žalobkyňa bola v konaní o správnej žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy úspešná. Preto jej
súd podľa § 167 ods. 1 SSP priznal právo na úplnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania
rozhodne správny súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Protitomutouzneseniujeprípustnákasačnásťažnosť,ktorúmožnopodaťnaKrajskomsúdevKošiciach

v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 Správneho
súdneho poriadku uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo
sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých

dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že

sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, ak má sám vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa.