Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 2. december 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20Csp/54/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116217236
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8116217236.1

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov, samosudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobu CRIF - Slovak
Credit Bureau, s.r.o., so sídlom Malý trh 2/A, 811 08 Bratislava IČO: 35 886 013, právne zastúpeného
advokátskou kanceláriou Havel, Holásek & Partners, so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava,
IČO: 36 856 584, proti žalovanému I. W., G.. XX.XX.XXXX, K. B. XX, XXX XX O., právne zastúpenému
advokátskou kanceláriou SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný

Kubín, o zaplatenie 787,47 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na súde dňa 16.2.2016 si žalobca uplatnil voči žalovanému právo na zaplatenie
sumy 787,47 eura s príslušenstvom. V odôvodnení svojej žaloby uviedol, že žalovaný uzatvoril dňa
25.5.1987 s právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. (ďalej len ako
„právny predchodca“) Zmluvu o sporožírovom účte. Predmetom zmluvy bolo zriadenie bežného účtu
na menu SKK. Právny predchodca uzatvoril so žalovaným dňa 29.7.2002 Zmluvu o kontokorentnom
úvere č. XXXXXXXXXX/X (ďalej len ako „Úverová Zmluva“), ktorej predmetom bolo poskytnutie

kontokorentného úveru vo výške 663,88 eura (20.000,- Sk) (ďalej len ako „Úver“). Zmluvné strany si
dohodli poplatok za poskytnutie úveru vo výške 2% z výšky úverového rámca a poplatok za správu
úveru vo výške 0,20% z výšky úverového rámca/mesačne. Výška úrokovej sadzby ako odplaty za
poskytnutý Úver bola dohodnutá 11,85% ročne, pričom úroková sadzba bola dohodnutá ako premenlivá
a platná v deň podpisu Zmluvy. Právny predchodca uzatvoril so žalovaným dňa 31.1.1995 Zmluvu o
používaní Platobnej karty Slovenskej štátnej sporiteľne, predmetom ktorej bolo vydanie platobnej karty,

prostredníctvom ktorej mohol žalovaný realizovať transakcie s prostriedkami na vyššie uvedenom účte.
Zmluva o používaní Platobnej karty bola modifikovaná Zmluvou o vydaní a používaní bankovej platobnej
karty zo dňa 6.8.2002 a Zmluvou o vydaní a používaní Platobnej karty zo dňa 16.2.2005. Slovenská
sporiteľňa umožnila žalovanému čerpať Úver tak, že realizovala platobné príkazy žalovaného na prevod
alebo výbery hotovosti žalovaného, a to aj v prípade, ak neexistovala pohľadávka žalovaného voči
Slovenskej sporiteľni z účtu žalovaného, ktorá vznikla v dôsledku pripísania platieb uskutočnených

v prospech účtu žalovaného alebo vkladom v hotovosti na účet žalovaného. Žalovaný sa zaviazal
Úver splácať tak, že bol povinný splatiť pohľadávku najneskôr v deň konečnej splatnosti Úveru,
pričom pohľadávka do konečnej splatnosti bola splácaná formou započítania a to vždy v momente
vzniku pohľadávky z účtu žalovaného. Žalovaný využil možnosť čerpať Úver, avšak podmienky
pre splácanie nedodržiaval, a dostal sa do omeškania so splácaním. Listom zo dňa 15.2.2013
uplatnil právny predchodca právo vypovedať Zmluvu a požadovať splatenie celého zostatku Úveru

s príslušenstvom. Výpoveď nadobudla v zmysle Obchodných podmienok účinnosť dňom doručenia
a povinnosť žalovaného zaplatiť zostatok vznikla bezodkladne po doručení Výpovede. Právnemupredchodcovi vznikla pohľadávka v celkovej výške 866,47 eura, pričom táto suma pozostáva z
istiny Úveru po splatnosti vo výške 861,56 eura a zákonného úroku z omeškania vo výške 14,91
eura vyčísleného od prvého dňa omeškania žalovaného so splácaním záväzku do dňa postúpenia

pohľadávky, t.j. do 27.3.2014. Žalobca a Slovenská sporiteľňa uzatvorili dňa 27.3.2014 Zmluvu o
postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE, na základe ktorej prešla s účinnosťou od 27.3.2014 na
žalobcu pohľadávka zo Zmluvy.

2. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný odpor. V odpore žalovaný

vzniesol námietku premlčania, pretože Zmluva o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXXX/X zanikla dňa
29.7.2003,pretožejejautomaticképredlžovaniejeneprijateľnoupodmienkou.Všetkynárokysaspravujú
ustanoveniami o bezdôvodnom obohatení, ktoré sa premlčujú v 2 ročnej premlčacej dobe.

3. Žalobca k odporu uviedol, že automatické predlžovanie trvania zmluvy je nekalou podmienkou len v
prípade, že čas na vyjadrenie spotrebiteľovi je neprimerane krátky. Žalovaný mohol vyjadriť nesúhlas

kedykoľvek počas jej trvania, najneskôr mesiac pred uplynutím doby jej trvania. K odstúpeniu od zmluvy
uviedol, že právny vzťah sa ma spravovať ustanoveniami obchodného zákonníka. Ak by však aj súd
aplikoval ustanovenia občianskeho zákonníka, tak strany si dohodli, že odstúpením od Zmluvy nezaniká
záväzok dlžníka splatiť pohľadávku veriteľa vrátane jej príslušenstva.

4. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu uviedol, že Odstúpenie od Zmluvy nadobudlo účinnosť dňom jeho
doručenia (najneskôr v priebehu 3 dní), teda 18.2.2013. Žalobcov nárok sa teda premlčal najneskôr
18.2.2016.

5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to Zmluvou o sporožírovom účte na č.l. 20-21, Zmluvou

o používaní platobnej karty na č.l. 22, Zmluvou o kontokorentnom úvere na č.l. 23-27, Zmluvou o vydaní
a používaní bankovej platobnej karty na č.l. 28, Zmluvou o vydaní a používaní platobnej karty na č.l.
29, prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok na č.l.30-32, odstúpením od zmluvy na č.l. 33-34,
Oznámením o postúpení pohľadávky na č.l. 36, fotokópiou obálky na č.l. 37-38, upomienkou na č.l. 39,
históriou účtu na č.l. 44-52, odporom proti platobnému rozkazu na č.l. 59-64, vyjadrením k odporu na

č.l. 75-77, vyjadrením na č.l. 86-87 a zistil tento skutkový stav:

6. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili Zmluvu o sporožírovom účte, predmetom ktorej bolo
zriadenie bežného účtu pre žalovaného na menu SKK.

7. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 29.7.2002 Zmluvu o kontokorentnom úvere
č. XXXXXXXXXX/X, ktorej predmetom bolo poskytnutie kontokorentného úveru vo výške 663,88 eura
(20.000,- Sk). Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 11,85% ročne, úrok z omeškania 26,40%
ročne a úrok z prečerpania 26,40% ročne. Zmluvné strany si dohodli poplatok za poskytnutie úveru vo
výške 2% z výšky úverového rámca a poplatok za správu úveru vo výške 0,20% z výšky úverového

rámca/mesačne. Konečná splatnosť bola dohodnutá k 29.7.2003. Podľa č. 1. Záverečných ustanovení
sa trvanie zmluvy predlžuje o dobu jedného roka, ak Dlžník neoznámi veriteľovi najneskôr v lehote 1
mesiaca pred uplynutím doby trvania zmluvy (pôvodnej alebo predlženej), že nemá záujem o predlženie
doby trvania zmluvy, max. však do dosiahnutia 65. roku veku Dlžníka.

8. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 16.8.2002 Zmluvu o vydaní a používaní
kariet VISA Elektron k účtu XXXXXXXXXX/XXXX, predmetom ktorej bolo vydanie platobnej karty,
prostredníctvom ktorej mohol žalovaný realizovať transakcie s prostriedkami na vyššie uvedenom účte.

9. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 1.3.2005 zmluvu o vydaní a používaní bankovej

platobnej karty,

10. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 15.2.2013 odstúpil od Zmluvy o sporožírovom účte a
Zmluvy, na základe mu bolo poskytnuté povolené prečerpanie k bežnému účtu XXXXXXXX/XXXX.

11. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 1.4.2014 vyplýva, že pohľadávka z nepovoleného
prečerpania bola postúpená na žalobcu.

12. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:13. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“)
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak

mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

14.Podľa§53ods.1až3a5 OZSpotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,ktoréspôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

15. Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť

od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

16. Podľa § 48 ods. 1 OZ od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone

ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

17. Podľa § 48 ods. 2 OZ odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym
predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

18. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

19. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

20. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

21. Podľa § 100 ods.1, 2, 3 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než

zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných
formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

22. Podľa § 107 ods. 1,2 OZ Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor

obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak
ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.23. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov Orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku

predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

24. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

25. Definícia spotrebiteľských zmlúv bola zavedená do Občianskeho zákonníka až od 01.04.2004 (jej
modifikácia bola následne vykonaná novelou č. 379/2008 Z.z. účinnou od 01.11.2008), pričom Úverová
zmluva bola uzavretá ešte dňa 29.7.2002, „spotrebiteľskými zmluvami od účinnosti zákona č. 634/1992
Zb., pokračujúc zavedením § 23a citovaného zákona až po transpozíciu Smernice rady 93/13 EHS
do Občianskeho zákonníka sú všetky zmluvy bez ohľadu na konkrétny zmluvný typ, bez ohľadu na

právny režim alebo právny základ, ktoré uzaviera spotrebiteľ s dodávateľom. Je zrejmé, že určujúcim pre
použitie režimu spotrebiteľskej zmluvy je len štatút subjektov ako zmluvných strán, ktorým z právneho
vzťahu vyplývajú konkrétne práva a povinnosti“ (cit.: Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M.,
Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2015,
str. 450).

26. Úverová Zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je na základe vyššie
uvedeného spotrebiteľskou zmluvou, lebo žalovaný v danom prípade vystupoval ako fyzická osoba,
ktorá zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ a právny predchodca žalobcu pri uzatvorení
zmluvy vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Pre spotrebiteľské zmluvy

je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom
zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ
nemá možnosť meniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to aj predmetnej veci, pretože zmluva
bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive.

27. Žalobca svoje právo na žalovanú sumu, teda svoju pohľadávku voči žalovanému odôvodňuje tým,
že žalovaný využil možnosť čerpať Úver, avšak podmienky pre splácanie nedodržiaval, dostal sa do
omeškania so splácaním a listom zo dňa 15.2.2013 uplatnil právny predchodca právo vypovedať zmluvy.
Podľa bodu VIII č. 2 písm. b) Úverovej Zmluvy je banka oprávnená vypovedať zmluvu o úvere, alebo
od nej odstúpiť zmluvy. V danom prípade však z listu zo dňa 15.2.2013 nepochybne vyplýva, že právny

predchodca žalobcu využil druhú možnosť a od zmluvy o kontokorentnom úvere odstúpil a nie ako tvrdil
žalobca v podanej, že zmluvu vypovedal. V zmysle citovaného § 48 ods. 2 OZ sa zmluva pri odstúpení
ruší ex tunc (od začiatku), pokiaľ účastníci sa nedohodnú inak. Právny predchodca žalobcu si teda mal
byť vedomý, že pokiaľ sa rozhodne pre odstúpenie od zmluvy, dôjde k jej zrušeniu. Vzhľadom na vyššie
uvedené, keďže toto odstúpenie od zmluvy má účinky ex tunc, teda spätne ku dňu uzavretia zmluvy,

zmluva sa od začiatku zrušila, pričom v súlade s ust. § 457 OZ ak bola zmluva zrušená, je každá zo
strán povinná vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostala. Dôsledkom plnenia zo zrušenej zmluvy je
teda povinnosť účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť všetko, čo plnením z takejto zmluvy nadobudli,
ako výslovne stanovuje § 457 OZ, ktorý je špeciálnou úpravou bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k
zrušenej alebo neplatnej zmluve.

28. Pokiaľ ide o použitie inštitútu odstúpenia od zmluvy upraveného v Občianskom zákonníku pred
úpravou v Obchodnom zákonníku (§ 349 ods. 1) tak súd poukazuje na ustanovenie Občianskeho
zákonníka na § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom od 01.04.2015, podľa ktorého na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj

keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva. Aj napriek tomu, že ide o ustanovenie, ktoré nebolo platné a účinné v čase
uzavretiapredmetnejzmluvy,časovopôsobíajnaprávnevzťahypredjehoúčinnosťou.Podľauznesenia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ktorým bolo rozhodnuté o mimoriadnom dovolaní generálneho
prokurátora) sp. zn. X M. R. XX/XXXX zo dňa 21.04.2015 cit.: „V preskúmavanom prípade je - aj

bez vyriešenia otázky, či je opodstatnená námietka generálneho prokurátora o tom, že premlčanie
práva malo byť posudzované podľa ustanovení Obchodného (a nie Občianskeho) zákonníka - zrejmé,
že ak by najvyšší súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie, musel by prvostupňový súd vziať na zreteľ § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.o ochrane spotrebiteľa, pričom by ako „orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ bol
povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Mal by tiež
zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a
právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti
sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom“

29. K námietke žalobcu, že ustanovenie § 48 ods. 2 OZ umožňuje účastníkom zmluvy dohodnúť sa
na inom zrušení zmluvy, než od jej začiatku, súd uvádza, že pri spotrebiteľskom vzťahu táto možnosť
je výrazne obmedzená ustanovením § 54 OZ. Podľa tohto ustanovenia zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktorému tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. Akákoľvek dohoda posúvajúca moment zrušenia zmluvy na iný termín než

od začiatku, vzhľadom na následky tohto právneho úkonu, bez akýchkoľvek pochybností zmluvné
postavenie žalovaného zhoršuje. Ak zmluva alebo všeobecné obchodné podmienky upravovali následky
odstúpenia odlišne, takéto dojednanie je neplatné v zmysle § 39 OZ pre jeho rozpor s ustanovením §
54 OZ.

30. Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a osobitné premlčacie doby. Všeobecná
premlčacia doba má subsidiárny charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je Občianskym
zákonníkom alebo iným predpisom ustanovená osobitná premlčacia doba. V prejednávanej veci
ide o premlčanie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, preto je potrebné na
premlčanie aplikovať ust. § 107 Občianskeho zákonníka. Pri premlčaní práva na vydanie plnenia z

bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna.
Subjektívna dvojročná premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Objektívna premlčacia doba začína plynúť od
okamihu,keďkbezdôvodnémuobohateniuskutočne(fakticky)došlo,atobezohľadunato,čioprávnený
o ňom vedel alebo nie. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že právny predchodca žalobcu dňa

15.2.2013 odstúpil o zmluvy o povolenom prečerpaní a teda v uvedený deň právny predchodca žalobcu
mal nepochybne vedomosť, že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil a aká konkrétna je výška
jej bezdôvodného obohatenia. Subjektívna premlčacia doba tak začala plynúť právnemu predchodcovi
žalobcu dňa 16.2.2013, keďže týmto dňom bol naplnený subjektívny prvok rozhodujúci pre začatie jej
plynutiapozostávajúcizvyššieuvedenýchdvochzložiek.Zmenavosobežalobcunemávplyvnaplynutie

premlčacej doby. Žalobu podal žalobca na súd dňa 16.2.2016, t.j. po uplynutí

dvojročnej premlčacej doby, keďže dvojročná premlčacia doba uplynula žalobcovi dňa 16.2.2015.

31. Súd v predmetnom spore prihliadol na námietku premlčania uplatnenej pohľadávky, a preto mu
nezostávalo nič iné ako žalobu veriteľa, ktorou sa domáhal premlčaného práva bez ďalšieho zamietnuť.

32. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, a preto

súd priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania bude po
právoplatnosti rozhodnutia rozhodnuté samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov

tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie

podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).