Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 31, 2017

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14C/230/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111227954
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Libuša Záthurecká

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2017:6111227954.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudkyňou JUDr. Libušou Záthureckou v právnej veci

žalobcu D. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. XX, T. T., v konaní právne zastúpený JUDr. Peter
Fischer, advokát, so sídlom Horná 30, Banská Bystrica proti žalovanej Národná diaľničná spoločnosť,
a. s., so sídlom Dúbravská cesta 14, Bratislava, IČO: 35919001, o náhradu škody 3636 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

Žalovaný má nárok na náhradu trov tohto konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca navrhol, aby mu žalovaný zaplatil istinu vo výške 3636 Eur s úrokom z omeškania a trovami

konania titulom náhrady škody.

2. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

3. W. uviedol, že je vlastníkom nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX kat. ú. T. T., parcela č. CK-N
XXXX záhrady o výmere XXX m2, o čom ako dôkaz predložil list vlastníctva. H. hraničí s cestnou
komunikáciou R1 - I./XX v T. T.. Q. je veľmi svahovitý a pre možnosť uloženia cestného telesa

bola pôvodnému vlastníkovi vyvlastnená časť záhrady, na ktorú bol situovaný oporný múr a na ňom
vybudované teleso rýchlostnej komunikácie, tak ako vyplýva z kópie katastrálnej mapy. V dôsledku
nedostatočného technického riešenia odvodu vôd z telesa komunikácie, ktorú má v správe žalovaný,
respektíve z dôvodu zanedbania technickej údržby dochádzalo postupne k pohybu svahu, jeho parcely.
J. posuny mu spôsobovali škodu a časovo ich možno ohraničiť do rokov XXXX, XXXX a začiatok roka
XXXX. Na zistenie príčin zosuvu svahu si dal vyhotoviť geotechnický posudok, ktorý vypracoval S.. T.
J. pod č. H z ktorého záveru je príčinnou vzniku svahových pohybov v predmetnej lokalite sústredený

prítok povrchovej vody pochádzajúci z telesa cesty R1 - I./XX v dôsledku čoho došlo k zníženiu stability
a súdržnosti málo odolných dolomitických hornín vo svahu. K udalostiam došlo v rokoch XXXX až
XXXX, pričom od výstavby cesty v XX-tych rokoch minulého storočia k takýmto javom až do uvedených
udalostí nedochádzalo. H. vody z telesa cesty do záhrady a následné zosuvy sa po sťažnostiach majiteľa
nehnuteľnosti u správcu komunikácie neopakovalo z dôvodu, že správca vykonal na úseku cesty v
susedstve poškodenej nehnuteľnosti údržbu a nápravné opatrenia, čo potvrdil listom zo dňa XX. XX.
XXXX. H., či prívalové vody, ktoré nie je schopná zachytiť cestná komunikácia môžu voľne vytekať mimo

komunikácie a poškodzovať susediace nehnuteľnosti, nie je predmetom posudku.

4. W. uviedol, že spočiatku nevedel koho a akým spôsobom má kontaktovať na odstránenie závadného
stavu, lebo mu bola spôsobovaná škoda. Q. kontaktoval zamestnancov žalovaného, ktorý sa dostavili namiesto a vykonali zabezpečovacie opatrenia, aby zabránili vzniku ďalších škôd. Na činnosti žalovaného
reagoval listom zo dňa XX. XX. XXXX. W. odmietol obhliadku poškodenej záhrady a návrh
odškodnenia, a to listom zo dňa XX. XX. XXXX sp. zn. XXXX/XXXXX/XXXX. F. vyzval žalovaného listom

zo dňa XX. XX. XXXX náhrade škody, na ktorý list nereagoval.

5. K zosuvu pôdy v dôsledku sústredeného prítoku povrchových vôd z telesa komunikácie dochádzalo
do začiatku roka XXXX a žalovaný sa listom zo dňa XX. XX. XXXX vyjadril, že nie je zodpovedný
za škody spôsobené v jeho záhrade. Na zabránenie zvyšovania škôd musel vykonať opatrenia, a

to stavebné úpravy, aby sa zosunutý svah neprevalil aj na ďalšie vedľajšie stavby, ktoré na zvalený
oporný múr bezprostredne nadväzujú. Q. práce mohol vykonať až po zimnom období. D. vykonané
práce dal oceniť s materiálnymi vstupmi rozpočtom, od ktorého odvodzuje výšku náhrady škody. S. bol
vypracovaný dňa XX. XX. XXXX. J. úpravy vykonával do konca augusta XXXX a od septembra XXXX si
uplatňuje aj zákonný ročný úrok z omeškania z požadovanej sumy. V dôsledku stanoviska žalovaného
mu nezostávalo iné ako uplatniť si nárok súdnou cestou, ktorý opiera o ustanovenia § 415, § 420, §

420a OZ. N. z omeškania si uplatňuje podľa § 517 ods. X OZ a žalobu procesne opiera o ustanovenie
§ 80 písm. b/ Z..

6. W. vo svojom vyjadrení uviedol, že nemôže súhlasiť s právnou kvalifikáciou žalobcu zodpovednosti za
škodu žalovaného. I. vyplýva z opisu škodovej udalosti svoj nárok odvíja od skutočnosti, že v dôsledku

nedostatočného technického riešenia odvodu vôd z telesa komunikácie, ktorú má v správe žalovaný,
respektíve z dôvodu zanedbania technickej údržby dochádzalo postupne k pohybu svahu, ako vyplýva
z ním predloženého geotechnického posudku H od výstavby komunikácie v XX-tych rokoch k poruchám
na svahu nedochádzalo. J. žalobca potvrdil, že technické riešenie komunikácie je správne a ku škodovej
udalosti nemohlo prísť vplyvom nesprávneho technického riešenia. Čo sa týka zanedbania povinnosti

žalovaný vykonáva správu predmetnej komunikácie a v danom prípade by prípadná zodpovednosť
žalobcu za škodu mala byť posudzovaná podľa ustanovení zákona č. XXX/XXXX Z. z. o pozemných
komunikáciách. W. vykonal miestnu obhliadku, bola vykonaná funkčná skúška cestnej kanalizácie
fekálnym vozom a bolo skonštatované, že je plne funkčná. W. má za to, že ako správca dodržal pri
údržbe cesty príslušné ustanovenia cestného zákona a nie je zodpovedný za vzniknutú škodu. W. sa

domáha náhrady škody z titulu zosuvu pôdy. H. na rozpornosť tvrdení žalobcu, kde prostredníctvom
posudku tvrdí, že k udalostiam došlo v rokoch XXXX a XXXX. W. v žalobe uvádza, že dochádzalo
ku škode do začiatku roka XXXX. O tom, že mal vedomosť o škodovej udalosti pred začiatkom roka
XXXX svedčí skutočnosť, že v súvislosti s udalosťou zaslal žalovanému list zo dňa XX. XX. XXXX,
kedy preukázateľne vedel, respektíve sa domnieval, kto za škodu zodpovedá a že dochádza ku škode.

W. mal za to, že došlo k uplynutiu trojročnej premlčacej doby a nárok je premlčaný, vzniesol námietku
premlčania nároku v celom rozsahu. V prípade, že by nedošlo k uplynutiu objektívnej premlčacej doby
došlo k uplynutiu subjektívnej, keďže v čase XX. XX. XXXX o škode vedel aj o tom, kto za ňu zodpovedá,
žalobu podal dňa XX. XX. XXXX. W. namietol úrok z omeškania s tým, že podania žaloby žalovaný
nemal vedomosť o presnom rozsahu škody. H. cesta bola daná do užívania v roku XXXX, pričom

žalobca a znalec uvádzajú, že do obdobia roku XXXX k takýmto klimatickým javom nedochádzalo. Z
uvedeného vyplýva, že kanalizácia od spustenia do prevádzky až do decembra XXXX fungovala, t. j.
bola naprojektovaná a postavená v zmysle príslušných technických noriem a plnila svoju funkciu. To
znamená, že príčinou vzniku škody nemohlo byť nedostatočné technické riešenie odvodu vôd z cesty
ako uvádza žalobca. Čo sa týka zanedbania technickej údržby, žalovaný ako správca cesty vykonával

a vykonáva pravidelnú bežnú údržbu, zabezpečuje zametanie, čistenie, prečisťovanie odvodňovacích
žľabov, drobné opravy, o čom existujú záznamy. C. záznamy o výkonoch vozidla za určité vybrané
obdobie dokladajú do spisu ako dôkaz, že žiadne povinnosti pri správe a údržbe predmetného úseku
cesty nezanedbali a teda vykonali dostatočné preventívne opatrenia na zabránenia vzniku škody. W.
žalovaného na základe sťažností žalobcu zo dňa XX. XX. XXXX prišli na miesto poškodenej záhrady,

vykonali obhliadku a následne zabezpečili funkčnú skúšku cestnej kanalizácie fekálnym vozom ako aj
jej prečistenie a bolo konštatované, že kanalizácia je plne funkčná a nie je upchatá. K. sa to za účelom
preverenia, či nedošlo k upchatiu kanálov odvádzajúcich vodu, uskutočnilo sa to dňa XX.
XX. XXXX, o čom žalovaný predložil faktúru J. vodárenskej prevádzkovej spoločnosti, a. s. R.. W. mal
za to, že škodu nezavinil, prívalové dažde je nutné považovať za náhodu, za ktorú sa nezodpovedá a

škodu si poškodený znáša sám. W. ak škoda bola spôsobená aj zavinením poškodeného znáša škodu
pomerne, ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením znáša ju sám. W. mal za to, že žalobca
svojimi svojpomocnými zásahmi, terénnymi úpravami a spevňovaním svahu mohlo narušiť jeho stabilitua tým spôsobiť škodu, ktorá je predmetom tohto sporu. H. na ustanovenie § 14 vyhlášky k cestnému
zákonu. F. vo veci vykonať znalecké dokazovanie.

7. W. vo svojej výpovedi uviedol, že rodinný dom, v ktorom býva bol postavený v roku XXXX, ktorý kúpili v
roku XXXX. M. záhrady bola zobratá na výstavbu cestnej komunikácie, ktorá bola zhotovovaná v rokoch
XXXX až XXXX. Q. úpravy svahovitej záhrady boli uskutočnené v prírode, keď dom a záhradu kúpili.
Od kúpy po rok XXXX sa priebežne robila oprava terénnych úprav. Z. spevnenia svahu v roku XXXX
bola z betónových kvadier, ktoré boli spevnené vo vnútri roxorovým železom a betónom. Q. istý materiál

použil znovu po zosuve svahu. H. si zabezpečoval prostredníctvom kamarátov. Na fotografii, ktorá je na
(č. l. XX) je začiarknutá časť, kde sa vykonávala oprava cesty, lebo tam došlo k úplnému prepadnutiu
cestného telesa bola diera smerom do zeme, a to spôsobilo zosuv pôdy smerom dole do záhrady. H.
opravasauskutočnilapojeholistevofebruáriXXXXadruháopravakoncomrokaXXXXalebozačiatkom
rokaXXXX.P.rokaXXXXdošloknadmernémudažďu,jarokneboldostatočnespevnený,kanálenestačili
brať povrchovú vodu a cestné teleso sa v časti jarku prepadlo. E. tým žľab odvádzajúci vodu ku kanálu.

W. má povrch trávu, sú tam nasadené stromy a kríky, v prednej časti je postavený na pozemku rodinný
dom, za ním dvor, potom je oporný múr a za ním začína sporná záhrada, ktorá je situovaná šikmo hore
do svahu a v hornej časti nad ňou je cestné teleso.

8. J. H. I. uviedol, že so žalobcom sú priatelia, pozná pozemok, ktorý vlastní. V roku XXXX bol na

pozemku a videl, že v jeho zadnej časti pod cestou pozemok nie je spevnený, z cesty stekalo, preto
sa žalobca rozhodol, že pozemok spevní pod cestou a vybuduje tam oporný betónový múr. H. týchto
prácach bol prítomný. E. mal slúžiť na to, aby zemina sa nezosýpala smerom do záhrady. E. sa robil
tak, že sa vykopal základ na spodu, na to ukladali betónové duté tvárnice, do ktorých boli zapustené
železné roxorové tyče a vnútro tvárnic bolo zaliate betónom. I. po roku od jeho postavenia mu zavolal

žalobca, že v dôsledku stekajúcej vody zo svahu aj so zeminou došlo k porušeniu tohto múru, ktorý sa
zosunul a rozpadol. B. priestor bol zamokrený, zemina zosunutá a žalobca mal dvor plný vody. Z dôvodu
obavy, že sa zemina bude znovu zosúvať osadili kolíky, natiahli šnúru, aby videli posun zeminy. W. sa
posúvala. H. dátumy týchto udalostí uviesť nevedel. H. opravách v roku XXXX nebol, ale pamätá si, že
sa ho žalobca pýtal, či uvoľnený materiál sa dá použiť, vie, že mu povedal, že nie, že treba nový.

9. J. O.. R. P. uviedol, že vypracoval predmetný rozpočet, ktorý sa nachádza v spise na (č. l. XX). Je v
ňom uvedená cena za použitý materiál a kalkuluje aj s cenou práce, ktorú treba vynaložiť na to, aby sa
mohol pôvodný vybudovaný oporný múr dostať do pôvodného stavu. T. na mieste samom, konštatoval,
že pozemok žalobcu sa nachádza pod cestným telesom, v cestnom telese je kanál, na ktorý sa bol

pozrieť, keďže konštatoval, že tam neustále zateká z cesty voda. P. je nedostatočne funkčný z dvoch
dôvodov, buď je upchatý a preto nie je spôsobilý celé množstvo vody odviesť alebo je poddimenzovaný a
teda nie je postavený na také množstvo vody ako sa na ceste nachádza. R. nepreteká v celom rozsahu
do kanála a teda nie je odvádzaná do šachty, hromadí sa a steká na pozemok žalobcu. K., že práve
kvôli stekajúcej alebo pre stekajúcu vodu a podmočenú zeminu dochádza k zosuvu zeminy smerom

až do dvora žalobcu. W. má na svojom pozemku vybudovanú vlastnú šachtu, ktorá mu túto stekajúcu
vodu sťahuje. V prípade, že by ju nemal alebo by bola zanesená zeminou a upchala by sa a mohla
by podmočiť až dom žalobcu, určite by podmočila pivničné priestory, čo by mohlo mať vplyv na celú
statiku stavby. Z. múr stratil stabilitu práve v dôsledku zosuvu zeminy s vodou, stratil svoju stabilitu a
funkciu tak, že sa zničila jeho celistvosť, rozbila sa na menšie kusy, ktoré sa už ako materiál pri oprave

nedajú použiť, preto kalkuluje, že je potrebné použiť nové betónové duté tvárnice, nové železné tyče,
výstuže a zaliatie betónom a vyčíslená cena XXXX L. je cena primeraná, iný materiál sa v
rozpočte nenachádza a materiál je započítaný aj s prácou = osadenie. K., že obhliadku robil v mesiaci
november XXXX a vychádzal z cenníka stavebných prác firmy B., ktorý sa aktualizuje podľa aktuálnych
cien, vychádzal z cien pre rok XXXX. J. zároveň uviedol, že v prípade, že by bol oslovený žalobcom tak

by mu takto vyčíslil náklady a ponechal by si aj otvorenú možnosť, že sa takýto rozpočet mohol navýšiť,
ak by sa zistilo, že základ by bol poškodený a vyžiadalo by si to ďalšie náklady. K., že sa nevyžaduje
vydanie stavebného povolenia na opravu múru.

XX. Vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie - statika

stavieb. N. znalca bolo po oboznámení sa so súdnym spisom a dôkazmi vykonať obhliadku miesta
samého na parcele C-KN č. XXXX, LV č. XXXX, kat. ú. T. T., uviesť, či príčinou zosuvu zeminy v záhrade
žalobcu k opornému múru bola stekajúca voda z cestného telesa, či to bola jediná príčina, ak nie, uviesť
ďalšie príčiny, ak bolo príčin viac, ktorá bola dominantná. K rozpočtu zo dňa XX. XX. XXXX uviesť,či vyčíslená suma za materiál a cenu práce sú primerané vzhľadom na stav poškodenia oporného
múru podľa fotografie z roku XXXX. Ak výpočet v rozpočte nie je primeraný, vyčísliť primerané náklady
na použitý materiál a cenu práce, a to z dôvodu uvedenia pôvodného stavu a zistiť, či stavebník na

zhotovovaný oporný múr urobil ohlásenie na stavebnom úrade, v ktorom roku, či urobil aj nové ohlásenie
za účelom opravy, v ktorom roku.

XX.Zoznaleckéhoposudkuč.X/XXXXznalcaO..H.U.,atozáveruznaleckéhoposudkubolozistené,že
hlavnoupríčinouzosunuapoškodeniavybudovaniaopornéhomúrubolaintenzívnainfiltráciapovrchovej

vody pritekajúcej z povrchu cestného telesa - cesty R1 - I/XX do strmých kvartérnych vrstiev, ktorá
spôsobila vznik plošnej svahovej deformácie siahajúcej až ku konštrukcii oporného múru. J. deformácia
priťažila konštrukciu múru, čo spôsobilo jeho deštrukciu a naklonenie zvyšných častí po stranách od
poruchy. P. múru nebola na takúto skutočnosť staticky dimenzovaná a v zrealizovanej podobe nemohla
zabrániť tlaku zeminy od vzniknutého zosuvu. H. stekajúcej vody bolo upchatie dažďového vpustu v
odvodňovacom rigole komunikácie alebo kanalizácie vedenej od tohto vpustu. K rozpočtu zo dňa XX.

XX. XXXX znalec uviedol, že výkaz výmer materiálu v rozpočte zo dňa XX. XX. XXXX zodpovedá
stavu poškodenia oporného múru podľa fotografie z roku XXXX okrem množstva lepených kotiev, ktoré
upravil na XX kusov. H. kontrolného rozpočtu je výsledná suma bez C. XXXX,XX L.. W. nezisťoval na
stavebnom úrade, či boli urobené ohlásenia vzhľadom na vyjadrenie žalobcu, že na stavebnom úrade
žiadne ohlásenie na vybudovanie zrúteného oporného múru a jeho opravu nepodal.

XX. W. nemal žiadne výhrady k znaleckému posudku.

XX. Z vyjadrení žalovaného k znaleckému posudku žalovaný uviedol, že považuje za nedostatočne
preukázané, že naozaj došlo k upchatiu dna dažďového vpustu, čo malo údajne spôsobiť, že si voda

vytvorila novú cestu a začala vyvierať spod zeme. W. len skonštatoval a popísal hypotézu, ktorá sa
predpokladá po vzhliadnutí nahrávky žalobcu nedisponoval žiadnym reálnym dôkazom, ktorý by si
sám vyhotovil, že vyvierajúca voda spod zeme nemohla byť aj príčinou geologických pomerov vôbec
nesúvisiacich s cestou. E. skonštatovať, že z videonahrávky sa dá posúdiť, že kanál v dôsledku dažďa
odtekal pomalšie, ale nebol upchatý a voda spod zeme vytekala v dôsledku miestnych svahových

pomerov bez zavinenia žalovaného a nepostačuje, že znalec stroho skonštatoval, že daný stav možno
vyhodnotiť a postaviť posudok na dohadoch a nepodložených dôkazoch. W. mal za to, že samotným
posúdením videa žalobcu na ktoré sa znalec odvoláva sa dá tiež skonštatovať, čo je na záberoch
zreteľné, že v rigole do vpustu vteká kalná voda, ale z prameňov o meter vedľa vpustu vyteká čistá
voda a teda je pravdepodobné, že zdrojom vytekajúcej čistej vody nebude upchatá kanalizácia, ktorá

sa na dráhe jeden meter nestihne vyčistiť a pramene čistej vody majú vyšší prietok ako je prítok kalnej
vody v žľabe. R. prítok z prameňov je pravdepodobne dotovaný iným zdrojom vody ako upchatý vpust a
žalovaný trvá na tom, že na zázname je zachytené, že zrážková voda z rozsiahleho strmého územia nad
cestou vsiakla do podložia a prirodzenými cestami preteká nadol, čistí sa a vyviera v záhrade žalobcu.
W. poukázal, že k zrúteniu došlo koncom roku XXXX a znalec podložil svoje tvrdenia o príčine zrútenia

na videonahrávke z októbra XXXX a videonahrávka by sa mohla zobrať do úvahy vtedy, keby žalobca
žiadal náhradu škody za zrútenie oporného múru v danom období ako bola vyhotovená.

XX. W. nie je technicky správne tvrdenie znalca, že došlo k upchatiu dna dažďového vpustu, všetky
typy vpustov majú prehĺbené dno vo funkcii kalníka a odtok vpustu je od všetkých typov v určitej výške

nad dnom kalníka, čím sa vytvára pracovný objem kalníka a po technickej stránke sa môže hovoriť,
že sa upchá odtok z vpustu nie jeho dno. Ak by bol riešený cez dno, t. j. bez zachytávania kalov a
nečistôt pri väčšom daždi by sa nečistotami upchala odtoková kanalizácia. W. poukázali na tvrdenie
znalca na (str. X - 5) znaleckého posudku a na skutočnosť, že z odpovede na otázku č. X vyplýva, že si
žalobca nesplnil svoju zákonnú povinnosť v zmysle stavebného zákona. W. nevie preukázať, či oporný

múr vybudoval tak, aby spĺňal naozaj funkciu oporného múru, keďže sa záhrada nachádza v extrémne
strmom svahu a akýkoľvek neodborný zásah spôsobený vybudovaním nelegálneho oporného múru
mohlo viesť k ohrozeniu stability i cesty. W. mal za to, že žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi
zrútenímopornéhomúruakonanímžalovanéhoanepreukázal,žeopornýmúrspĺňalstavebnotechnické
predpisy. W. neporušil žiadnu svoju povinnosť ako správca cestnej komunikácie naopak žalobca porušil

stavebnotechnické predpisy a mohol svojim neodborným zásahom ohroziť stabilitu svahu.

XX. Z dôvodu námietok zo strany žalovaného súd vypočul znalca, ktorý vypracoval znalecký posudok.
W.uviedol,ženapodanomposudkuzotrvávaakoajnajehozáverochvcelomrozsahu.K.,žepokiaľbolavyhotovená videonahrávka musel z niečoho vychádzať, výron vody tam bol v roku XXXX a k námietkam
ohľadne vtekania kalnej a vytekania čírej vody uviedol, že nezaregistroval, že by to bola kalná voda, nie
je číra, ale je to voda z cestného telesa po daždi, čiže taká voda ako vteká aj vyteká. W. poukázal na

fotografiu č. X znaleckého posudku. K., že sa najobjektívnejšie snažil zistiť príčinu porušenia oporného
múru a vzhľadom na prítok vody z komunikácie (veľký prítok) musel mať vplyv na poruchu múru a
porušený bol práve v časti, kde je najväčší prítok vody, čiže z cesty, múr má desať metrov, zrútilo sa
asi päť - šesť metrov, v časti, kde bol prítok vody najväčší z komunikácie, ktorá má šírku XX metrov,
tam kde prítok nezasahoval múr zostal neporušený. Na otázku, či na porušenie múru môžu mať vplyv

aj iné vedľajšie príčiny znalec uviedol, že pokiaľ popisuje všeobecné geologické pomery poukázal na
odpoveď v časti X strana X znaleckého posudku a zotrval na skutočnosti, že zosuv múru bol vplyvom
prítoku vody, čím sa zmenili fyzikálne vlastnosti zeminy za oporným múrom, zvýšil sa tlak na múr a
múr tomu neodolal. Z. múr bol vybudovaný svojpomocne a vychádzal z toho, že časť múru sa nezrútila
tam, kde nepôsobil prítok vody a bol vyhotovený po celej svojej dĺžke rovnakým spôsobom. K., že nevie
posúdiť, či spĺňal parametre zo stavebno-technického hľadiska. Q. prítok vody ako tam bol musel mať

vplyv na jeho poškodenie a pokiaľ došlo k oprave odvodnenia v časti nad pozemkom žalobcu na ceste
nedochádza už k výronu vody.

XX. J. vo veci rozhodol tak, že žalobe vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť náhradu škody v
uplatnenej výške spolu s príslušenstvom.

XX. H. rozsudku podal odvolanie žalovaný.

XX. P. súd v T. T. uznesením č. k. XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa XX. XX. XXXX rozsudok Z. súdu T. T.
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že úlohou procesného súdu bude:

a) zaoberať sa otázkou, či v prípade „prívalového dažďa“ nejde o náhodu, za ktorú žalovaný samozrejme
nezodpovedá, bude nútený zistiť, či predmetná cestná komunikácia pri projektovaní a stavby mala v
konečnom dôsledku eliminovať aj prívalové dažde.

b) bude potrebné, aby súd prvej inštancie aspoň pravdepodobne ustálil skutočnú škodu (teda škodu

spôsobenú zrútením „oporného múru“), pretože bez dôkazu nemožno akceptovať, že hodnota novo
vybudovaného „oporného múrika“ je skutočnou škodou. J. žalobcom vo vyjadrení tvrdené poškodenia
ovocných stromov, prípadne trvalých porastov, nemožno do tejto škody zahrňovať, pretože nebola
uplatnená.

c) procesný sú bude nútený ujasniť si ako je rozvrhnuté dôkazné bremeno a čo ktorá strana je nútená
v konaní dokazovať. V tejto súvislosti treba uviesť, že teória procesného práva podmieňuje prospech
účastníka konania v spore unesením dvoch bremien. O. jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré
môžu potvrdiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. O. pri zhromaždení
dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. N., ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie

svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať
zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. S. následky postihujú i toho účastníka,
ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom
vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. W. určuje
dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný

výsledkom vykonaného dokazovania. H. ide o vyhodnotenie dôkazného bremena súdom prvej inštancie,
odvolací súd dodáva, že samotná skutočnosť, či účastník konania vystupuje na strane žalobcu alebo
žalovaného, nemá priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo
označiť dôkazy svojho tvrdenia. S. bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov v spore
závisí na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Z. platí, že skutočnosti

navodzujúce žalovaného právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce, sú
záležitosťou žalovaného. T. tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu
konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať aj k jeho prerozdeľovaniu. Z.
súd zdôrazňuje, že pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka, treba
rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci

charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu
neexistenciu určitej právnej skutočnosti.d) procesný súd vo vzťahu k dôkaznej povinnosti uviedol: „Do konania žalovaný nepredložil dôkaz, z
ktorého by vyplývalo, že predmetný vpust bol riadne udržiavaný, a že pokiaľ dochádzalo k prívalovým
dažďom, voda nepretekala cez rigol, ktorý tak ako vyplýva z predloženej fotodokumentácie, bol postupne

opravovaný a vyvýšený až do výšky cestného zábradlia, čiže voda už následne nemohla pretekať do
záhrady žalobcu“; „J. mal potom za to, že medzi vznikom škody a protiprávnym úkonom je príčinná
súvislosť, ktorá bola zo strany žalobcu preukázaná...“. Q. tvrdenie procesného súdu však nezodpovedá
celkom skutočnosti, pretože dôkazy o údržbe cestného telesa, a teda aj predmetného vpustu, boli zo
strany žalovaného produkované, naviac ale dôkazné bremeno zaťažovalo žalobcu, ktorý mal preukázať,

že vpust bol neudržiavaný, zanedbaný, nepriepustný, prípadne upchatý. C. však musia byť produkované
k momentu škodovej udalosti, pričom zdokumentovanie okolností niekoľko rokov po škodovej udalosti
môže slúžiť iba ako podporný dôkaz.

e) procesný súd zatiaľ nevenoval pozornosť ani tvrdeniu žalovaného, ktoré požadovalo skúmanie
„kvality“ „oporného múru“. J. žalobca tvrdí, že termín „oporný múr“ používa opisne a podľa neho sa

jedná o záhradnú kaskádu. T. teda potrebné zistiť, či predmetný múr bez ohľadu na to, či bol stavebne
projektovaný alebo postavený iba svojpomocne, bol vybudovaný tak, aby zvládal záťaž obvyklú danú
charakterom miestnych pomerov, a teda aj pokiaľ ide o vodné zrážky. Q. skutočnosť však má význam
iba v prípade, že najprv bude preukázané zavinené konanie (opomenutie) zo strany žalovaného.

f) pri zodpovedaní otázky, či prípadne nejde o premlčaný nárok, bude procesný súd musieť vychádzať z
nasledujúcich skutočností. J. žalobca tvrdí, že múriky mali byť pováľané už dňa XX. XX. XXXX, pričom
v návrhu hovorí o svahových posunoch od rokov XXXX, XXXX a začiatok roku XXXX. W. tvrdí, že o
zodpovednostnom subjekte sa dozvedel až posudkom, ktorý mu bol odovzdaný dňa XX. XX. XXXX.
P. súd však poukazuje napr. na rozhodnutie NS SR sp. zn. XCdo XX/XXXX, z ktorého vyplýva: „O

tom, kto za škodu zodpovedá, sa poškodený dozvie vtedy, ak obdrží informáciu, na základe ktorej si
môže urobiť úsudok o osobe konkrétneho škodcu, teda akonáhle získa vedomosť o takých skutkových
okolnostiach, ktoré sú rozhodné pre určenie zodpovedného subjektu. H. stačí, aby skutkové okolnosti,
ktorými poškodený disponuje, boli spôsobilé urobiť záver o tom, kto zodpovedá za škodu, ktorá mu
vznikla. S. teda je, kedy sa poškodený o skutkových okolnostiach preukázateľne dozvedel, a nie či

a kedy si mohol na ich základe vytvoriť právny záver o zodpovednosti určitej osoby či si overiť jej
identitu. W. behu subjektívnej premlčacej doby nie je závislý na tom, či a kedy si poškodený zabezpečí
dostatok dôkazov alebo kedy si vytvorí pre neho priaznivejšiu procesnú situáciu k tomu, aby skutkové
okolnosti, o ktorých má vedomosť, mohol v súdnom konaní preukázať. J. vedomosť poškodeného o
osobe, ktorá je zodpovedná za škodu, teda nepredpokladá nespochybniteľnú istotu v určení osoby

zodpovednej za vznik škody, ale vychádza sa z predpokladu, že od osoby, ktorá vie o vzniku škody,
možno požadovať, aby nárok uplatnila na súde, ak má k dispozícii také informácie o okolnostiach vzniku
škody,zaktorýchsajavízodpovednosťurčitejkonkrétnejosobydostatočnepravdepodobná“.Vspornom
prípade je nespochybniteľným faktom, že žaloba bola podaná dňa XX. XX. XXXX.

XX. Po rozhodnutí odvolacieho súdu žalovaný zotrval na svojich ústnych vyjadreniach a písomných
podaniach a vznesenej námietke premlčania a uviedol, že žaloba bola podaná dňa XX. XX. XXXX. W.
tvrdí, že ku škodovej udalosti, respektíve spadnutiu časti múru malo dôjsť už dňa XX. XX. XXXX, v
žalobe sa vyjadril o svahových posunoch od roku XXXX, XXXX a začiatkom roku XXXX. Q. vyjadrenia
žalovaný považuje za rozpoluplné a špekulatívne a zo strany žalobcu ani zo svedeckých výpovedí

nebolo preukázané, kedy v skutočnosti došlo ku škodovej udalosti a žalobca má za to, že nárok je
objektívne premlčaný. H. žalobca zotrváva na svojich tvrdeniach, že sa o zodpovednostnom subjekte
dozvedel až dňa XX. XX. XXXX, jeho vyjadrenia sú v rozpore s predloženým listom, ktorý vlastnoručne
podpísaný odoslal F. diaľničnej spoločnosti, a. s. zo dňa XX. XX. XXXX, doručený dňa XX. XX. XXXX.
W. poukazuje na jeho vyjadrenia v tomto liste, ktoré jasne preukazujú jeho vedomosť o vzniknutej škode

a zodpovednostnom subjekte. W. už najneskôr dňa XX. XX. XXXX mal vedomosť o vzniknutej škode a
o zodpovednostnom subjekte, čím bolo preukázané, že minimálne od tejto doby začala bežať dvojročná
subjektívna lehota vzhľadom na skutočnosť, že žaloba bola podaná dňa XX. XX. XXXX. W. uviedol, že
vyjadrenie opiera i o uznesenie odvolacieho súdu, ktorý poukázal na rozhodnutie NS SR č. k. XCdo/
XX/XXXX a rozhodujúcim je, kedy sa poškodený o skutkových okolnostiach dozvedel a nie či a kedy si

mohol na ich základe vytvoriť právny záver o zodpovednosti určitej osoby a overiť jej identitu. W. behu
subjektívnej premlčacej doby nie je závislý na tom, či a kedy si poškodený zabezpečí dostatok dôkazov
alebo kedy si vytvorí pre neho priaznivejšiu procesnú situáciu k tomu, aby skutkové okolnosti, o ktorých
máme vedomosť mohol v súdnom konaní preukázať. J. lehota plynie od vzniku vedomosti poškodenéhoo tom, že škoda bola spôsobená, ale aj o tom, že vznikla majetková ujma určitého rozsah, ktorú možno
natoľko objektívne vyčísliť, aby poškodený mohol svoj nárok uplatniť na súde a vedomosť o tom, kto za
ňu zodpovedá. W. má za to, že nárok je premlčaný.

XX. W. žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal v konaní príčinnú súvislosť medzi zrútením oporného
múru a konaním žalovaného, keďže vzťah medzi príčinou a následkom musí byť bezpečne preukázaný
a bezprostredný. H. tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno týkajúce sa
príčinnej súvislosti v civilnom procese zaťažuje toho účastníka, ktorého tvrdenie má byť preukázané,

t. j. žalobcu.

XX. W. po rozhodnutí odvolacieho súdu vznesenej námietke premlčania uviedol s poukazom na
skutočnosti uvedené v uznesení odvolacieho súdu, že škodová udalosť sa nestala v jednom okamihu
išlo o postupný časový dej, na R. XX. XX. XXXX sa začala škoda prejavovať prvým a najväčším
zosuvom dokumentovaným na fotografiách v geotechnickom posudku S.. T. J. zo dňa XX. XX. XXXX.

Q. skutočnosť preukazoval písomným vyjadrením svojej matky, ktoré predložil a zároveň navrhol jej
výsluch. F. vedomosť, čo mohlo zosuv spôsobiť, či ide o nezavinené prírodné javy, či zosuvy nespôsobil
svojou činnosťou, či bol spôsobený rôznymi prírodnými či ľudskými činiteľmi. F. koho osloviť, kontaktoval
Z. správu ciest, odpoveď nedostal, tak sa obrátil na žalovaného listom zo dňa XX. XX. XXXX, doručeným
dňa XX. XX. XXXX, v liste zdôraznil, že nevie na koho sa má obrátiť, má na nich kontakt. W. odpovedal

listom zo dňa XX. XX. XXXX, v ktorom konštatovali, že v mieste nad jeho domom vykonali ohliadku,
funkčnú skúšku cestnej kanalizácie, ktorá bola prečistená a nebolo zistené jej zanesenie a upchatie.
P., že si plnia všetky zákonné požiadavky na údržbu cesty a k zosuvu pôdy mohlo dôjsť pôsobením
vonkajších vplyvov alebo poveternostnými podmienkami vplyvom prívalových dažďov. J. žalovaného
akceptoval a doma sa zhodli, že je potrebné, aby zistil príčinu zosuvu ak má zistiť, kto za škodu

zodpovedá. P. S.. T. J., ktorý vypracoval geotechnický posudok zo dňa XX. XX. XXXX a určil, že
príčinou bol sústredený prítok povrchovej vody pochádzajúci z cesty S Až z tohto posudku sa mohol
dozvedieť, kto je za škodu zodpovedný. C. nemohol ani teoreticky vedieť, kto za škodu zodpovedá. Q.
skutočnosťjepotvrdenáidoplňujúcimstanoviskomznalcazodňaXX.XX.XXXX,ktorýpríkladmouvádza
rôzne zosuvové faktory. H. žalobcu otázka zistenia zodpovedného subjektu bola závislá od zistenia

príčiny zosuvu, odpoveď ustálil znalec posudkom zo dňa XX. XX. XXXX, on na to nemal vedomosti ani
skúsenosti. H. mal za to, že zosuv spôsobil žalovaný. F. bol uplatnený dňa XX. XX. XXXX v objektívnej
trojročnej lehote, ktorá plynula od XX. XX. XXXX do XX. XX. XXXX a zároveň subjektívnej dvojročnej
premlčacej dobe od XX. XX. XXXX a teda nárok bol uplatnený v zákonom stanovenej lehote.

XX. H. § X06 ods. 1 a X OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. F. sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky a ak
ide o škodu spôsobenú úmyselne za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla;
to neplatí ak ide o škodu na zdraví.

XX. H. § X00 ods. 1 OZ právo sa premlčí ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až
§ 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.

XX. H. je márne uplynutie doby ustanovenej v zákone na vykonanie práva a znamená výrazné oslabenie

subjektívneho práva účastníka, keďže premlčaním síce jeho nárok nezaniká, nemôže byť však súdom
priznaný. N. inštitútu premlčania v občianskoprávnych vzťahoch je, aby veriteľ pod hrozbou sankcie
premlčania uplatnil svoje právo v ustanovenej premlčacej dobe, teda včas. N. vznesenie námietky
premlčania práva znamená, že súd oprávnenej osobe nemôže premlčané právo priznať. H. subjektu
je poskytnutá námietka premlčania ako účinná možnosť jeho ochrany pred uvedenými negatívnymi

dopadmi dlhotrvajúcich občianskych subjektívnych práv.

XX. V prípade, že je v konaní vznesená námietka premlčania súd musí námietku posúdiť a v prípade,
že je nárok premlčaný nevykonáva ďalšie dôkazy na zistenie škody.

XX. V konaní nebola sporná skutočnosť, že žalovaný po vykonaní znaleckého dokazovania vzniesol
námietku premlčania uplatneného nároku. F. je sporná skutočnosť, že žalobu žalobca podal na tunajšom
súde dňa XX. XX. XXXX.XX. W. v žalobe tvrdil, že z dôvodu zanedbania technickej údržby cestného telesa dochádzalo postupne
k pohybu svahu, jeho parcely a svahové posuny mu spôsobovali škodu a časovo ich možno ohraničiť
do rokov XXXX, XXXX a začiatok roku XXXX. O zodpovednostnom subjekte sa dozvedel z posudku,

ktorý mu bol odovzdaný dňa XX. XX. XXXX, ktorý si dal vyhotoviť na zistenie príčin posunu svahu. W.
na pojednávaní dňa XX. XX. XXXX predložil svedectvo svojej matky pre potreby tohto súdneho
konania ako došlo k spadnutiu záhradných múrikov. K., že si spomína na R. XXXX, ktoré boli jedny
z najhorších, lebo záhrada vyzerala ako po nejakej katastrofe, podmyté stromy, naklonené kaskádové
múriky, ktoré syn staval dva roky predtým, skoro celé zvalené, na dvore ako na pieskovisku. P. súd v

T. T. poukázal na rozhodnutie NS SR č. k. XCdo/XX/XXXX, z ktorého vyplýva: „O tom, kto za škodu
zodpovedá, sa poškodený dozvie vtedy, ak obdrží informáciu, na základe ktorej si môže urobiť úsudok
o osobe konkrétneho škodcu, teda akonáhle získa vedomosť o takých skutkových okolnostiach, ktoré
sú rozhodné pre určenie zodpovedného subjektu. H. stačí, aby skutkové okolnosti, ktorými poškodený
disponuje, boli spôsobilé urobiť záver o tom, kto zodpovedá za škodu, ktorá mu vznikla. S. teda je,
kedy sa poškodený o skutkových okolnostiach preukázateľne dozvedel, a nie či a kedy si mohol na ich

základe vytvoriť právny záver o zodpovednosti určitej osoby či si overiť jej identitu. W. behu subjektívnej
premlčacej doby nie je závislý na tom, či a kedy si poškodený zabezpečí dostatok dôkazov alebo kedy si
vytvorí pre neho priaznivejšiu procesnú situáciu k tomu, aby skutkové okolnosti, o ktorých má vedomosť,
mohol v súdnom konaní preukázať. J. vedomosť poškodeného o osobe, ktorá je zodpovedná za škodu,
teda nepredpokladá nespochybniteľnú istotu v určení osoby zodpovednej za vznik škody, ale vychádza

sa z predpokladu, že od osoby, ktorá vie o vzniku škody, možno požadovať, aby nárok uplatnila na súde,
ak má k dispozícii také informácie o okolnostiach vzniku škody, za ktorých sa javí zodpovednosť určitej
konkrétnej osoby dostatočne pravdepodobná“. H. žalobca tvrdil, že žalobu podal včas v rámci plynutia
objektívnej i subjektívnej lehoty, lebo subjektívna dvojročná lehota začala plynúť odo dňa XX. XX. XXXX,
kedy obdržal predmetný znalecký posudok, z ktorého sa mal dozvedieť, že škodu spôsobil žalovaný.

J. sa nestotožňuje s týmto posúdením, ale poukazuje a stotožňuje sa s názorom žalovaného, ktorý
vzniesol námietku premlčania, že žaloba bola podaná po uplynutí premlčacej lehoty. W. jednoznačne
nepreukázal, že táto škoda sa stala na R. roku XXXX, tieto skutočnosti zostali len v polohe tvrdenia. J.
pokiaľ predložil vyjadrenie matky, takéto vyjadrenie po vykonanom dokazovaní vyhodnotil ako účelové.
Je však nepochybné, že ku škode došlo v roku XXXX a teda pokiaľ by súd bral za lehotu R. XXXX žaloba

by bola podaná v rámci objektívnej premlčacej lehoty, avšak pokiaľ žalovaný tvrdí a preukazuje, že sa o
zodpovednostnom subjekte dozvedel až doručením znaleckého posudku súd uvedené nepovažuje za
relevantné, keďže sám žalobca doručil F. diaľničnej spoločnosti, a. s. list zo dňa XX. XX. XXXX, ktorý
vlastnoručne písal a z obsahu tohto listu má súd za preukázanú jeho vedomosť o vzniknutej škode
a zodpovednostnom subjekte a od uvedenej doby začala plynúť dvojročná subjektívna lehota, ktorá

uplynula s poukazom na § 106 OZ dňa XX. XX. XXXX. W. mal vedomosť, na základe ktorej si urobil
úsudok o osobe konkrétneho škodcu vzhľadom na uvedený obsah listu a nie je možné, aby uvedená
lehota začala plynúť až dňom doručenia posudku, ktorý si dal žalobca vyhotoviť, ktorý znalec podľa jeho
uvedenia vykonával niekoľko mesiacov. W. subjektívnej premlčacej doby pri práve na náhradu škody
sa viaže na okamih, kedy sa poškodený dozvedel o zodpovednom subjekte a o tom, že mu vznikla

majetková ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyjadriť v peniazoch a vyžaduje sa
preukázaná vedomosť poškodeného a k tomu dochádza vtedy, keď poškodený zistí skutkové okolnosti,
z ktorých možno vyvodiť vznik škody a orientačne jej rozsah. F. je potrebné, aby poškodený poznal
rozsah škody presne napríklad na základe odborného posudku, ale poškodený sa s poukazom na §
X06 ods. 1 OZ dozvie o škode vtedy, keď má k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu na

náhradu škody, t. j. keď nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy aspoň v približnej sume s
možnosťou jej dodatočného spresnenia. J., aby poškodenému boli známe také skutkové okolnosti, ktoré
sú spôsobilé pre záver o finančnom vyjadrení spôsobenej majetkovej ujmy. Z., či a kedy si potom vyžiada
od odborníka informáciu nie je rozhodujúca. J. vzhľadom na citované rozhodnutie č. k. XCdo/XX/XXXX
mal za to, že začiatok behu subjektívnej premlčacej lehoty bol dňa XX. XX. XXXX a nie až dňa XX. XX.

XXXX ako tvrdil žalobca. J. potom žalobu z dôvodu vznesenej námietky premlčacia zamietol, premlčaný
nárok nie je možné priznať v súdnom konaní.

XX. J. zamietol vykonanie dôkazu v konaní výsluchom svedkyne, a to matky žalobcu, ktorý navrhol
žalobca vykonať v rámci prebiehajúceho súdneho konania po vyslovení názoru odvolacím súdom, ktorú

by súd považoval za účelovú vzhľadom na vznesenú námietku premlčania a vykonané dokazovanie.XX. O trovách konania rozhodol súd podľa § 262 ods. X B. a § 255 ods. X B. a priznal žalovanému nárok
na náhradu trov tohto konania v plnej výške ako úspešnému účastníkovi v konaní. O výške trov bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti vo veci samej.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C. s. p.) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné
rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie v zmysle
zvláštneho predpisu.