Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 14, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/79/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4313224949
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:4313224949.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr.
Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobkyne Y. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. F. XX
proti žalovanej C. L., bytom B. XXX o zaplatenie 200,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 10C/474/2014-99 zo dňa 14. júla 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaná m á proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobkyne zamietol a žalovanej priznal náhradu
trov konania vo výške 100 %. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia vo veci samej súd uviedol, že
žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala od žalovanej zaplatenia 200,- eur spolu s úrokom vo výške
8,50 % ročne od 24.01.2014 do zaplatenia, čo odôvodnila tým, že dňa 19.01.2012 vložila na účet
žalovanej sumu 200,- eur s tým, že jej žalovaná prisľúbila, že jej vybaví úver na kúpu nehnuteľnosti.

Žalovaná úver nevybavila, preto ju žalobkyňa vyzvala listom zo dňa 21.01.2013 na vrátenie peňažných
prostriedkov. Žalovaná na výzvu nereagovala. Podaním došlým súdu dňa 16.10.2015 žalobkyňa
spresnila žalobný nárok tak, že žiada, aby súd uložil žalovanej zaplatiť 400,- eur spolu 8,50 % ročným
úrokom z omeškania zo sumy 400,- eur od 24.01.2014 do zaplatenia, keď popri sume 200,-eur za
vybavenie úveru zaplatila ešte tzv. urgent 200,- eur s tým, že úver bude vybavený do 18.02.2012.
Žalovaná poprela nárok žalobkyne, navrhla ukončiť spor vyrovnaním požiadavky žalobkyne a predložila

doklad o zaplatení vo výške 247,60 eur žalobkyni. Uviedla, že splnila všetky nároky žalobkyne s tým,
že ďalších 200,- eur žalobkyňa poukázala na spoločnosť D&M Brokers Group, s.r.o. a s jej osobou
to nemá nič spoločné. Súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, po tom, čo vykonaným
dokazovaním zistil, že dňa 19.01.2012 žalobkyňa uhradila na účet žalovanej 200,- eur, pričom listom
zo dňa 21.01.2013 žalobkyňa vyzvala žalovanú na vrátenie finančnej čiastky. Žalovaná dňa 16.11.2015
uhradila na účet žalobcu 247,60 eur, teda uhradila celú istinu vrátane úrokov z omeškania a nahradila
trovy konania spočívajúce zo zaplateného súdneho poplatku za návrh. Tieto skutočnosti súd posúdil

podľa § 11, § 13 ods. 1, § 451 ods. 1, 2, § 559, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia
vládyč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskehozákonníka.Keďževčase
rozhodnutia súdu dlh žalovanej neexistoval (zanikol splnením) a žalobkyňa nevzala v tejto časti svoj
nárokspäť,súdvtejtočastižalobnýnávrhzamietol.Vrámcirozšírenéhožalobnéhonávrhusažalobkyňa
domáhala ochrany osobnosti spočívajúcej v tom, že žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení - odpore
voči platobnému rozkazu uviedla, že žalobkyňa mala uviesť nepravdivé a zavádzajúce údaje o svojich

majetkových pomeroch. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade ide len o tvrdenie voči tvrdeniu (ani
jedno stanovisko strán nie je v zásade podporené žiadnymi iným dôkazmi) a zároveň medzi účastníkmi
konania nie je sporné, že sa nikdy v minulosti nestretli, súd konštatoval, že postupom žalovanej nedošlodo zásahu osobnosti žalobkyne, nakoľko žalovaná len využila svoju argumentačnú možnosť v rámci
tohto konania, pričom tieto informácie nikde nerozširuje ani ich nezverejňuje. Z týchto dôvodov súd
žalobu v tejto časti ako nepreukázanú a nedôvodnú zamietol. Pre úplnosť súd ďalej uviedol, že ak

žalobkyňa argumentovala, že celkovo vynaložil na získanie úveru 400,- eur (200,- eur na účet žalovanej
a 200,- eur na účet D&M Brokers Group, s.r.o.), tak na strane žalovanej absentuje vecná legitimácia
v časti úhrady na účet D&M Brokers Group, s.r.o., nakoľko ide samostatnú právnickú osobu, teda k
bezdôvodnému obohateniu na strane žalovanej v tomto smere nemohlo dôjsť. Rozhodnutie o trovách
konania súd odôvodnil podľa § 255 ods. 1, v spojitosti s § 262 ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa. Podľa nej rozhodnutie spočíva na
nesprávnomprávnomposúdeníveci.Vznášanámietkuzaujatostivočisudcovisúduprvejinštancie,ktorý
vo veci konal a rozhodol z dôvodu ovplyvňovania sudcu a nestrannosti sudcu. Ona požaduje zaplatenie
200,- eur s príslušenstvom od pána Jambora a nie od žalovanej Ivy Jamborovej. Žalovaná si splnila
svoje záväzky voči žalobkyni, ale nie pán Jambor. Ten svoju časť istiny spolu s príslušenstvom neuhradil.

Navrhla preto, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a zaviazal pána Jambora, aby jej
zaplatil 200,- eur s príslušenstvom ako aj náhradu trov konania.
3. K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadrila žalovaná. Zopakovala, že všetky záväzky voči žalobkyni
si ona splnila. Žalobkyňa uvádza ako žalovaného „pána Jambora“, ktorý však žalovaným nebol a spor je
od začiatku len medzi žalobkyňou a ňou. Tak bol vynesený aj rozsudok súdu prvej inštancie. K námietke

zaujatosti konajúceho sudcu uviedla, že s týmto sa nikdy nestretla, nie je s ním v žiadnom priamom,
či nepriamom kontakte.
4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 379 a §
380 ods. 1 CSP v rozsahu a z dôvodov odvolania žalobkyne, bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny

potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.
5. Súd prvej inštancie pri rozhodnutí o zamietnutí žaloby žalobkyne vzal do úvahy všetky skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu vyplynuli, neopomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok
hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri

rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový
stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu
prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom
rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalobkyne dodáva
nasledovné:

6. Žalobkyňa vo svojom odvolaní uvádza, že trvá na svojej žalobe a žiada, aby „pánovi Jamborovi“ bola
uložená povinnosť zaplatiť jej 200,- eur s príslušenstvom.
7. Z obsahu spisu vyplynulo, že žalobkyňa si svoje nároky uplatnila len voči žalovanej Ive Jamborovej.
Toto vyplýva z obsahu samotnej žaloby žalobkyne, kde menovanú žalobkyňa presne označila ako
žalovanú a podľa textu žaloby i žalobného petitu žiadala, aby bola žalovanej Ive Jamborovej

uložená súdom povinnosť zaplatiť žalobkyni požadovanú sumu. Písomným podaním doručeným súdu
prvej inštancie dňa 05.08.2015 žalobkyňa rozšírila svoju žalobu o zaplatenie ďalších 200,- eur s
príslušenstvom /spolu tak už požadovala zaplatenie 400,- eur s príslušenstvom/, pričom podľa textu
podania opätovne žalobkyňa za žalovanú označuje len Ivu Jamborovú a žiada, aby povinnosť zaplatiť
jej 400,- eur s príslušenstvom bola uložená žalovanej Ive Jamborovej.

8. Súd je v zmysle § 216 CSP /platného a účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie/ viazaný
žalobným návrhom žalobcu. Táto viazanosť sa netýka len žalobného petitu uvedeného v žalobe, či v
žalobe opísaných rozhodujúcich skutočností, na základe ktorých si žalobca svoje nároky vyjadrené v
žalobnom petite uplatňuje. Konajúci súd je viazaný aj tým, koho žalobca svojou žalobou žaluje, teda proti
komusvojužalobusmeruje.Vprípadežalôbnaplnenie/takakovtomtospore/ježalovanýmtáosoba,od

ktorej žalobca požaduje v žalobe uplatnené plnenie. Túto osobu /žalovaného/ je žalobca povinný označiť
vo svojej žalobe. Ak je rozpor medzi označením žalovaného a textom žaloby, resp. žalobného petitu v
tom zmysle, že žalobca v žalobe označí ako žalovaného istú osobu ale požadované plnenie žiada podľa
textu žaloby, či žalobného petitu priznať od inej osoby, je potrebné tento rozpor odstrániť. Konajúci súd
v takýchto prípadoch postupom podľa § 129 CSP žalobcu vyzve na opravu alebo doplnenie žaloby.

9. V tomto spore bola nepochybne žalovanou Iva Jamborová, štátna občianka Slovenskej republiky,
bytom Haluzice 710. Takto žalobkyňa žalovanú označila vo svojej žalobe i neskorších písomných
podaniach a od tejto osoby, podľa textu žaloby, žalobného petitu i obsahu neskorších písomných
podaní, žiadala priznať požadované peňažné plnenie. Skutočnosťou, že žalovanou je v tomto spore IvaJamborová a nie „pán Jambor“ bol konajúci súd prvej inštancie /a rovnako aj odvolací súd/ viazaný a
nemohol žalobu žalobkyne prekročiť v tom zmysle, že by splnenie v žalobe požadovanej povinnosti uložil
inej osobe ako žalovanej, a to ani v prípade, že by vykonaným dokazovaním bola existencia povinnosti

tejto tretej osoby preukázaná.
10. Ak žalobkyňa považuje napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za nesprávny z dôvodu, že „pánovi
Jamborovi“ nebola uložená povinnosť na peňažné plnenie žalobkyni, nemôže odvolací súd inak, ako
považovať odvolanie žalobkyne za nedôvodné.
11. Pokiaľ ide o žalobkyňou v odvolaní uvedenú námietku zaujatosti sudcu súdu prvej inštancie, ktorý vo

veci konal a rozhodol, na túto odvolací súd neprihliadal. V zmysle § 52 ods. 2 CSP musí strana sporu
v námietke zaujatosti sudcu okrem všeobecných náležitostí podania uviesť, proti komu smeruje, dôvod,
pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si námietku o dôvode vylúčenia dozvedela
a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez
svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa tieto náležitosti súd neprihliada. Námietka zaujatosti sudcu
súdu prvej inštancie, ktorú žalobkyňa vo svojom odvolaní vzniesla neobsahovala presný dôvod, pre

ktorý by mal byť sudca vylúčený, ani kedy sa o takomto dôvode žalobkyňa dozvedela a svoje tvrdenia
žalobkyňa ani nedoložila potrebnými dôkazmi. Odvolací súd podľa zákona preto na takúto námietku
zaujatosti sudcu súdu prvej inštancie pri svojom rozhodovaní nemohol prihliadať.
12. Na základe týchto záverov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa §
387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej odvolací súd priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania.
14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Poučenie: Protirozhodnutiuodvolaciehosúdu je prípustné dovolanie,aktozákonpripúšťa(§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).