Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. január 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 25C/125/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113227173
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vorobelová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8113227173.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobcu: Ú. J. I. I. M. Ú. J.

I. Y. Q. N., F.: XX XXX XXX, H.. J. X, K., proti žalovanému: Y. N., J.. XX.XX.XXXX, G. K., G. X, v konaní
právne zastúpený Z.. A. L., M. N. N. I. G., E. XX, v konaní o vypratanie služobného bytu, takto

r o z h o d o l :

žalobu zamieta,

žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške X XXX,XX Eur v lehote 3 dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX žiadal súd, aby uložil žalovanému
povinnosť vypratať byt č. X na ulici G. Č.. X v K., na prízemí, pozostávajúci zo Š. izieb, kuchyne

a príslušenstva, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe
nájomnej zmluvy č. XX/XX zo dňa XX.XX.XXXX žalobca prenechal žalovanému predmetný byt na dobu
trvania služobného pomeru. Personálnym rozkazom riaditeľa Ústavu na výkon väzby K. č. XXX zo
dňa XX.XX.XXXX bol žalovaný na jeho žiadosť uvoľnený zo služobného pomeru a tento mu skončil
dňom XX.XX.XXXX. Vzhľadom na to, že žalovaný prestal u žalobcu vykonávať prácu, bola mu zaslaná
výpoveď z nájmu služobného bytu podľa § 711 ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka. Žalovaný
nespochybniljejplatnosťnasúdeanájombytuskončiluplynutím3-measčnejvýpovednejdoby.Žalovaný

prevzal výpoveď XX.XX.XXXX, výpovedná lehota skončila XX.XX.XXXX. Žalovaný však predmetný byt
dobrovoľne ani ku dňu podania žaloby nevypratal.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že predmetný byt začal užívať po tom, čo mu bol ponúknutý
pre zlepšenie jeho bytovej situácie, pričom pred užívaním sporného bytu musel odovzdať svoj predošlý
byt, čo sa udialo ešte pred XX.XX.XXXX. Tento bol pôvodne klasifikovaný ako podnikový byt. Pôvodný
byt ako svoje jediné obydlie žalovaný užíval od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Dňa XX.XX.XXXX

bola podpísaná nájomná zmluva na predmetný byt, pričom následne bol uzatvorený dodatok k tejto
nájomnej zmluve, keďže až po nasťahovaní do sporného bytu sa dozvedel, že byt, ktorý dostal a
na ktorého dokončovaní pracoval v dobrej viere, že bude mať rovnaký charakter ako predchádzajúci
byt, ktorý odovzdal, avšak nový byt mal mať charakter bytu služobného. Po zistení tejto skutočnosti
však už nebolo možné veci vrátiť do pôvodného stavu, keďže s novým nájomcom predošlého bytu už
bola dňom XX.XX.XXXX uzatvorená nájomná zmluva. Dňa XX.XX.XXXX bol teda podpísaný dodatok,
ktorého účelom bolo zmiernenie zhoršeného postavenia žalovaného, do ktorého sa žalovaný dostal bez

upozornenia zo strany žalobcu. Žalovaný sa teda dovolával naplnenia tohto dodatku, ktorý hovoril, že
žalobca môže upustiť od vypratania bytu, ak ide o príslušníka, ktorý odslúžil v zbore viac ako XX rokov,
čo žalovaný spĺňa, keďže v zbore pracoval viac ako XX rokov. Žalovaný žiadal prihliadnuť na svoje
postavenie a uplatniť § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda ustanovenie o dobrých mravoch.Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením písomným vyjadrením žalobcu,
rozhodnutím o pridelení bytu žalovanému zo XX.XX.XXXX, nájomnou zmluvou č. XX/XX zo dňa

XX.XX.XXXX, personálnym rozkazom č. XXX zo dňa XX.XX.XXXX, výpoveďou z nájmu č. Ú.-X-XX/XX-
XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, výzvou na vypratanie bytu zo dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX, zápisom
o dohode, odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa XX.XX.XXXX, zmluvou o nájme bytu s Z. S. zo dňa
XX.XX.XXXX, doplnkom k nájomnej zmluve z XX.XX.XXXX, rozsudkom tunajšieho súdu č. k. XXC
XXX/XXXX a Krajského súdu č. k. XCo XX/XXXX, čiastočným výpisom z LV č. XXXX v kat. úz. K.,

rozhodnutím o prideleníslužobného bytu D. G. z XX.XX.XXXX, pokynom Generálneho riaditeľstva Zboru
väzenskejajustičnejstrážeSlovenskejrepublikyzodňaXX.XX.XXXX,správouNajvyššiehokontrolného
úradu Slovenskej republiky, správou o výsledku následnej finančnej kontroly v Ústave na výkon väzby a
Ústave na výkon trestu odňatia slobody K. vykonanej Generálnym riaditeľstvom, odpoveďou na žiadosť
o odkúpenie služobných bytov zo dňa XX.XX.XXXX, výsluchom svedka F.. K. S., ako aj ďalším spisovým
materiálom a zistil tento stav:

ŽalovanýpracovalprežalobcuakopríslušníkZboruväzenskejajustičnejstráže.Personálnymrozkazom
č.XXXriaditeľaÚstavunavýkonväzbyK.zodňaXX.XX.XXXXbolžalovanýnavlastnúžiadosťuvoľnený
zo služobného pomeru príslušníka zboru väzenskej a justičnej stráže a služobný pomer mu končil dňom
XX.XX.XXXX.

V čase keď žalovaný už bol príslušníkom zboru väzenskej a justičnej stráže, mu bol pridelený byt
rozhodnutím Mestského národného výboru, odbor bytový v K. zo dňa XX.XX.XXXX, a to v K. na ulici na
K. M.. Tento byt ako jediné obydlie užíval so svojou rodinou od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Vzhľadom
k tomu, že žalovanému sa postupne narodili X deti, požiadal o pridelenie väčšieho bytu.

VrokuXXXX,včasekeďbolhospitalizovaný,kontaktovalžalovanéhožalobca,stým,žezasadalabytová
komisia, ktorá mu môže prideliť 4-izbový byt na G. ulici, či tento byt akceptuje. Žalovaný uviedol, že s tým
súhlasil, pričom dostal ústny rozkaz odovzdať byt, v ktorom býval dovtedy, teda byt na ulici K.. Vzhľadom
na charakter zamestanávateľa žalovaného, teda systém rozkazov a subordinácie, žalovaný rešpektoval

udelený rozkaz a predmetný byt odovzdal, s tým, že byt na ulici G., vzhľadom na to, že ešte nebol
plne dokončený, si žalovaný sám musel svojpomocne dokončovať. Byt na ulici K. uvoľnil XX.XX.XXXX.
Do tohto bytu, ako bytu mestského, sa nasťahoval iný príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže, Z.
S., ktorý podpísal s Mestským bytovým podnikom nájomnú zmluvu dňa XX.XX.XXXX, s účinnosťou od
XX.XX.XXXX. Tento byt bol príslušníkovi Z. S. prenechaný na dobu neurčitú.

Žalovaný súhlasil s prechodom do bytu na ulici G. za účelom vylepšenia bytovej otázky a situácie
rodiny, keďže ako bolo uvedené vyššie, predchádzajúci byt bol nevyhovujúci. Nájomná zmluva v čase
odovzdania pôvodného bytu a naťahovania do bytu na ulici G. spísaná nebola. Táto bola podpísaná až
XX.XX.XXXX, s tým, že v tejto nájomnej zmluve už bolo uvedené, že byt je služobný a jeho užívanie

trvá po dobu trvania služobného pomeru.

Vzhľadom na skutočnosť, že nebolo možné navrátiť situáciu do pôvodného stavu, podpísali tak žalobca,
ako aj žalovaný dňa XX.XX.XXXX doplnok k nájomnej zmluve, ktorý v bode 1 mení výšku nájomného na
sumu XXX Sk a v bode 2. dopĺňa článok 12. nájomnej zmluvy, ktorý znie: „od vymáhania uvoľnenia bytu

možno upustiť v týchto prípadoch, ak: a) príslušník odpracoval v službách ZVJS SR viac ako 15 rokov, b)
príslušníkovi bol priznaný plný invalidný alebo starobný dôchodok, c) došlo k úmrtiu príslušníka v čase
trvania služobného pomeru a v byte zostali bývať priami príslušníci rodiny zomrelého“. Tento doplnok za
žalobcu podpisoval F.. K. S., ktorý bol vypočutý v konaní ako svedok.

Po ukončení služobného pomeru bola žalovanému daná výpoveď z nájmu. Tento platnosť výpovede
nenapadol a výpovedná lehota skončila XX.XX.XXXX. Následne žalobca niekoľko krát žalovaného
vyzval na vypratanie predmetného bytu, a to výzvami zo dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX.

Svedok, F.. K. S., ktorý podpisoval doplnok k nájomnej zmluve, uvádzal, že pred podpisom nájomnej

zmluvy boli ústne dohodnuté podmienky nájomnej zmluvy. Dĺžka nájmu dohodnutá nebola, resp. bolo
dohodnuté, že nájom bude trvať aj po ukončení služobného pomeru, ak tento služobný pomer potrvá
určitú dobu, alebo v prípade úmrtia príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže. Na základe tohto
potom boli uzatvárané nájomné zmluvy. Neskôr bol uzatvorený aj doplnok, a to z dôvodu, aby bolona papieri to, čo bolo už dohodnuté ústne a tiež z dôvodu, že v tom čase už existovalo usmernenie
Generálneho riaditeľstva, ktoré taktiež uvádzalo dané skutočnosti. Svedok uvádzal, že v tom čase išlo
o revolučné roky, mnohé zákony a usmernenia sa menili. Svedok uviedol, že v čase uzatvárania zmluvy

nevedel, že ide o byty služobné.

ZrozhodnutiaoprideleníslužobnéhobytuzodňaXX.XX.XXXXD.G.súdzistil,žeÚstavzboruväzenskej
a justičnej stráže ako služobný byt pridelil D. G. byt na K. J.. Išlo však o mestský byt, ktorý následne D.
G. odkúpil po ukončení služobného pomeru.

Žalovaný namietal, že žalobca ako vlastník zanedbáva údržbu predmetného bytu a celého objektu.
Žalobca podal žalobu o vypratanie až po tom, čo v rámci záveru kontroly Najvyššieho kontrolného úradu
bolo zistené, že v predmetných bytoch bývajú príslušníci aj po ukončení služobného pomeru. Žalovaný
uviedol, že od bývalých riaditeľov mal prísľub, že v predmetnom byte môže ostať aj naďalej, teda aj po
ukončení služobného pomeru.

Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou
prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez
určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.
Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v

zákone.

Podľa § 685 ods. 3 OZ, zákony národných rád ustanovia, čo sa rozumie služobným bytom, bytom
osobitného určenia a bytom v domoch osobitného určenia a za akých podmienok možno uzavrieť
nájomnú zmluvu o nájme služobného bytu, o nájme bytu osobitného určenia a o nájme bytu v domoch

osobitného určenia.

Podľa § 686 ods. 1 OZ, nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku
nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež
obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví

sa o jej obsahu zápisnica.

Podľa § 686 ods. 2 OZ, ak doba nájmu nie je dohodnutá, predpokladá sa, že zmluva o nájme sa uzavrela
na dobu neurčitú.

Podľa § 710 ods. 1 OZ, nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom
alebo písomnou výpoveďou.

Podľa§711ods.1písm.b)OZ,prenajímateľmôževypovedaťnájombytu,aknájomcaprestalvykonávať
prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný.

Podľa § 711 ods. 6 OZ, neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov odo
dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu,
ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu.

Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s

bytovými náhradami, v platnom znení ku dňu podpisu nájomnej zmluvy, (ďalej len citovaného zákona),
služobným bytom je byt, ktorého nájomca vykonáva prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný.

Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona, služobným bytom je
a) byt postavený v prevádzkovej, verejnej alebo verejnoprospešnej stavbe a trvale určený na

bývanie zamestnanca povereného strážením, údržbou, obsluhou alebo inou obdobnou činnosťou
prevádzkového charakteru, bez ktorej nie je prevádzka možná, najmä byt, ktorý je súčasťou školy alebo
školského zariadenia, zdravotníckeho zariadenia, zariadenia sociálnej starostlivosti, hájovne, stavby
slúžiacej vodnému hospodárstvu alebo železničnej doprave,b) byt v obytnom dome trvale určený na bývanie zamestnanca, ktorý je vlastníkom alebo správcom1)
tohto domu, poverený údržbou domu alebo výkonom niektorých služieb pre nájomcov bytov v dome
(domovnícky byt),

c) byt stavebne súvisiaci s nebytovými priestormi určenými na výkon obchodnej, výrobnej alebo inej
podnikateľskej alebo prevádzkovej činnosti a trvale určený na bývanie osoby, ktorá vykonáva v týchto
nebytových priestoroch uvedenú činnosť,
d) byt trvale určený na bývanie zahraničného lektora, ktorý sa podieľa na výchove a vzdelávaní žiakov
alebo študentov v školách alebo zariadeniach, alebo zahraničného stážistu,

e) byt získaný vojenskou správou zo štátnej bytovej výstavby podľa doterajších predpisov, ak jeho
nájomcom ku dňu účinnosti tohto zákona je vojak z povolania (vojenský byt),
f) byt získaný Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Federálnym ministerstvom vnútra, alebo
Zborom väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky zo štátnej bytovej výstavby podľa doterajších
predpisov, ak jeho nájomcom ku dňu účinnosti tohto zákona je policajt Policajného zboru Slovenskej
republiky, Federálneho policajného zboru alebo Zboru hradnej polície alebo príslušník Zboru väzenskej

a justičnej stráže Slovenskej republiky (ďalej len "príslušník").

Podľa § 1 ods. 3 citovaného zákona, služobným bytom je aj byt vo vlastníctve štátu trvalo určený na
bývanie
a) profesionálnych vojakov ozbrojených síl,

b) príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov a príslušníkov ozbrojených zborov,
príslušníkov Slovenskej informačnej služby a príslušníkov Národného bezpečnostného úradu,
c) zamestnancov štátnych rozpočtových organizácií a štátnych príspevkových organizácií /1c/
a zamestnancov Armády Slovenskej republiky,
d) sudcov a prokurátorov.

Podľa § 1 ods. 4 citovaného zákona, nájomcom služobného bytu môže byť iba ten, kto vykonáva prácu,
na ktorú je nájom služobného bytu viazaný, a v mieste výkonu práce nie je vlastníkom, spoluvlastníkom,
nájomcom alebo spoločným nájomcom iného bytu, rodinného domu alebo bytového domu. Na uzavretie
nájomnej zmluvy je potrebný súhlas orgánu alebo fyzickej alebo právnickej osoby, pre ktorú nájomca

vykonáva prácu, ak tento orgán alebo fyzická alebo právnická osoba nie je zároveň prenajímateľom.

Podľa § 4 citovaného zákona, pri zániku nájmu dohodnutého na dobu určitú nájomca nemá právo na
bytovú náhradu, okrem prípadu, ak nájom bytu skončil pred uplynutím dohodnutej doby z dôvodu, že
byt bez zavinenia nájomcu nie je možné ďalej užívať alebo ak ide o služobný byt alebo o byt osobitného

určenia a nájomca pred jeho užívaním ukončil užívanie iného bytu.

Podľa článku 16 ods. 1 Ústavy SR, nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená
môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa článku 19 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti,
dobrej povesti a na ochranu mena.

Podľa článku 19 ods. 2 Ústavy SR, každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do
súkromného a rodinného života.

Podľa článku 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na
rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

Podľa čl. 31 Európskej sociálnej charty na zabezpečenie účinného výkonu práva na bývanie sa zmluvné

strany zaväzujú prijať opatrenia určené na:
1) podporu prístupu k bývaniu na dostačujúcej úrovni,
2) predchádzanie výskytu a zníženie počtu osôb bez prístrešia s cieľom postupného vyriešenia ich
situácie,
3) sprístupnenie ceny bývania osobám bez dostatočných príjmov.

V predmetnom konaní mal súd za nepochybne preukázané, že medzi účastníkmi existoval nájomný
vzťah, pričom žalobca bol prenajímateľom služobného bytu v súlade so zákonom č. 189/92 Zb. a
žalovaný bol nájomcom tohto bytu počas doby trvania jeho služobného pomeru. Bolo nepochybnepreukázané, že nájom bytu bol viazaný na existenciu služobného pomeru a po jeho ukončení stratil
žalovaný oprávnenie tento byt užívať. Napriek týmto preukázaným skutočnostiam súd žalobe nevyhovel
a priznal žalovanému ochranu podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Súd vychádzal z toho, že predmetný byt je jediným obydlím žalovaného a jeho rodiny. Počas trvania
služobného pomeru žalovaného u žalobcu, čo bolo viac ako XX rokov, bol žalovanému dvakrát
poskytnutý služobný byt. Aj keď prvý byt, ktorý žalovaný užíval a ktorý mu bol pridelený ešte v roku
XXXX nebol klasickým služobným bytom, tento byt, pokiaľ by v ňom žalovaný ostal bývať aj po roku

XXXX, by zrejme prešiel do jeho vlastníctva, vzhľadom na vykonané dokazovanie, pretože všetky byty,
ktoré v tomto roku príslušníci na základe rozkazu opustili a nasťahovali sa do bytovky na ulici G., prešli
do osobného vlastníctva iných príslušníkov, ktorí tieto byty dostali ako byty služobné, hoci charakter
služobných bytov už nemali.

Súd prihliadal aj na to, aký je charakter žalobcu ako zamestnávateľa, teda že je postavený na princípe

subordinácie a príslušníci žalobcu sú povinní rešpektovať tak ústne, ako aj písomné rozkazy. Žalovaný
teda bol dlhodobo vedený k tomuto rešpektovaniu rozkazov, tieto rozkazy aj náležite plnil, čo bolo
preukázané aj tým, s akými poctami ukončil služobný pomer. Pokiaľ teda žalovaný požiadal žalobcu o
pridelenie väčšieho bytu a následne mu tento bol ponúknutý s tým, že ak ho prijme, dostáva rozkaz
opustiťpôvodnýbyt.Žalovanýuposlúcholrozkaz,pôvodnýbytodovzdalanasťahovalsadonovéhobytu.

Súd poukazuje na to, že v čase sťahovania nebola k dispozícii písomná nájomná zmluva, žalovaný
mal len ústne prísľuby. V danom čase sa menilo množstvo právnych predpisov, inštitút služobného
bytu bol v tom čase ešte malo zaužívaný, prípadne chápaný rôznym spôsobom a žalovaný opúšťal
byt, ktorý mohol užívať na dobu neurčitú. Za tejto situácie teda došlo k presťahovaniu, s tým, že do

pôvodného bytu bol nasťahovaný iný príslušník. Následné uzatváranie nájomnej zmluvy znamenalo
pre žalovaného zistenie, aký charakter má byt a že jeho postavenie ako nájomníka sa v druhom byte
podstatne zhoršilo. Vzhľadom však na nezvratnosť situácie ostal žalovaný v predmetnom byte, s tým,
že aj s inými príslušníkmi žiadali určité záruky, že v byte budú môcť ostať aj po ukončení služobného
pomeru, tak ako im to bolo sľúbené pri sťahovaní, čo potvrdil aj svedok F.. S.. Tieto snahy potom vyústili

do podpisu doplnku k nájomnej zmluve.

Hoci sa žalobca snažil tvrdiť, že tento doplnok nie je právne záväzný a dáva mu možnosť pristúpiť alebo
nepristúpiť k vyprataniu bytu, súd vychádzal tak z výpovede svedka S., ako aj pokynu generálneho
riaditeľa, ktorý sa taktiež týkal služobných bytov a situácie, za ktorej bolo doplnok podpísaný, ako aj vôle

účastníkov tento dodatok uzatvoriť. Podľa súdu vôľa oboch strán bola taká, že ak sa splnia podmienky
v doplnku uvedené k vyprataniu bytu sa nepristúpi. Žalovaný teda predmetný byt bez obáv užíval ďalej.
O tom, že ani zo strany žalobcu tu nebola enormná snaha získať predmetný byt žalovaného, svedčí
aj skutočnosť, že žalobca dal žalobu o vypratanie predmetného bytu po takmer desiatich rokoch od
ukončenia služobného pomeru. Je pravdou, že žalobca dvakrát vyzval žalovaného na vypratanie bytu,

súd mal však za to, že tieto výzvy boli formálne.

Taktiež tvrdenie žalobcu, že žalobu podal z dôvodu, že potrebuje predmetný byt pre ďalších príslušníkov
Zboru väzenskej a justičnej stráže podľa súdu neobstojí, pretože za takejto situácie by žalobca pristúpil
k vyprataniu bytu krátko po uplynutí výpovednej lehoty. Súd teda vychádzal z toho, že žalobca dlhé

roky rešpektoval dodatok, ktorý so žalovaným uzatvoril a žalobu podal až po kontrole Najvyššieho
kontrolného úradu. Súd tiež poukazuje na to, že vlastník bytu, Slovenská republika, rozhodnutím súdu
nepríde o žiadny prospech, keďže žalovaný, tak ako doteraz, aj naďalej bude uhrádzať riadne všetky
platby spojené s užívaním bytu.

Súd poukazuje tiež na to, žalovaný nemal možnosť si zabezpečiť iný byt, pretože za platnosti vtedajších
právnych predpisov nemohol byť súčasne nájomcom dvoch bytov, aby jeden z nich držal pre prípad, že
bude musieť služobný byt opustiť a taktiež si ani nemohol zakúpiť iný byt do vlastníctva a nemôže ani
toho času, vzhľadom na jeho finančné pomery, keďže žalovaný je už dôchodcom. Vyhovením žalobe
by podľa súdu vznikla neprimeraná situácia, kedy rodina žalovaného by sa doslova dostala na ulicu

a na druhej strane žalobca a štát by mal k dispozícii služobný byt, ktorý mu 10 rokov od ukončenia
služobného pomeru žalovaného nechýbal. Toto konanie by však mohlo privodiť pre žalovaného a jeho
rodinu nedozierne následky, tak na fyzické ako aj psychické zdravie a celkové rodinné zázemie.Súd mal za to, že je namieste v demokratickej spoločnosti poskytnúť ochranu týmto záujmom pred
záujmom štátu, za situácie kedy sám štát a žalobca pripustili možnosť obmedzenia svojho práva aj po
ukončení služobného pomeru. Súd poukazuje na to že odopretie práva žalobcovi nie je trvalé ale len

dočasné.

Rozpor s dobrými mravmi predstavuje také konanie, ktoré je zjavne právne neprijateľné, pretože z
hľadiska oprávnených záujmov strán a spoločnosti hrubo nevyvážené. Dobré mravy sú nepochybne
formou slušnosti v práve a patria do oblasti ekvivalentného práva, sú teda formou ekvivalentného práva,

ktorého funkciou je korekcia striktného práva. Za danej situácie, kedy je Slovenská republika viazaná tak
medzinárodnými záväzkami ako aj Ústavou a Základnou listinou práv a slobôd, by podľa súdu striktná
aplikácia zákona bola neadekvátna a vôbec by nerešpektovala základné ústavné právo, a to ochranu
súkromia, obydlia a rodinného života.

Akákoľvek osoba, ktorej hrozí zásah do práva na obydlie, by mala v princípe mať možnosť dať si

preskúmať proporcionalitu a odôvodnenosť zásahu nezávislým súdom vo svetle relevantných princípov
podľa čl. 8 Dohovoru, a to napriek tomu, že podľa vnútroštátneho práva nemá právo bývať v byte (pozri
McCann verzus Spojené kráľovstvo č. 19009/04, Paľa 50, XX. S. XXXX). V tejto súvislosti súd uvádza,
že strata obydlia je najextrémnejšou formou zásahu do práva na rešpektovanie obydlia (rozsudok Cosič
verzus Chorvátsko z XX.XX.XXXX). Takýto stav (strata obydlia) hrozí aj v prípade žalovaného a jeho

rodiny.

S poukazom teda na tieto skutočnosti mal súd za to, že je namieste priznať vyššiu ochranu rodinnému
životu, zdraviu a obydliu žalovaného, ako právu na vlastníctvo štátu v správe žalobcu aj s poukazom na
to, že toto obmedzenie je len dočasné. Vzhľadom na vyššie uvedené teda súd žalobu ako nedôvodnú

zamietol.

Žalovaný v prípade, že by súd žalobe vyhovel, žiadal bytovú náhradu. Súd mal však za to, že nie je
možné za použitia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka priznať určité právo, ktoré účastník nemá, ale
možno len oprávnenému subjektu vzhľadom na existenciu inštitútu dobrých mravov jeho právo, resp.

výkon jeho oprávnenia odoprieť.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalovaný bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal náhradu trov konania titulom trov právneho
zastúpenia.

V súlade s ustanovením § 11 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb je základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej
služby vo výške XX,XX € v roku XXXX, XX,XX € v roku XXXX a XX,XX € v roku XXXX. Vzhľadom k
tomu trovy právneho zastúpenia žalovaného pozostávajú z odmeny za 1 úkon právnej služby á XX,XX
Eur (prevzatie a príprava zastúpenia ), X úkonov právnej služby á XX,XX Eur (odpor proti rozkazu na
plnenie, vyjadrenie k žalobe, účasť na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX, písomné podanie na súd, účasť

na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX), za 1 úkon právnej služby á XX,XX Eur (účasť na pojednávaní dňa
XX.XX.XXXX) a z režijného paušálu vo výške XX,XX Eur (X,XX € + X × X,XX € + X,XX €) priznaného
postupom podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky. Odmena spolu s režijným paušálom sú tak spolu vo
výške XXX,XX Eur.

Súd priznal právnemu zástupcovi žalovaného aj cestovné náhrady podľa zákona č. 283/2002
Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov pri použití osobného motorového vozidla
a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 632/2008 o sumách pri použití
osobného motorového vozidla s priemernou spotrebou 6/7 l/100 km a vzdialenosti XXX km:
cesta G. - K. a späť na pojednávanie dňa XX.XX.XXXX vo výške XXX,XX Eur (pri cene PHM 1,360 €/l),

cesta G. - K. a späť na pojednávanie dňa XX.XX.XXXX v uplatnenej výške XXX,XX Eur (pri cene PHM
1,291 €/l),
cesta G. - K. a späť na pojednávanie dňa XX.XX.XXX5 v uplatnenej výške XX,XX Eur (pri cene PHM
1,323 €/l).Náhrada za stratu času cestou G. - K. a späť dňa XX.XX.XXXX vo výške XXX,XX Eur (XX,XX Eur
× X polhodín), dňa XX.XX.XXXX v uplatnenej výške XX,XX Eur (X/X z XX,XX € × X polhodín) a dňa
XX.XX.XXXX v uplatnenej výške XX,XX Eur (X/X z XX,XX € × X polhodín).

Cestovné a náhrada za stratu času sú tak spolu vo výške XXX,XX Eur.

Keďže právny zástupca žalovaného je platcom DPH, súd postupom podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky
priznal mu aj túto daň vo výške XXX,XX Eur (20 % z X XXX,XX €).

Z vyššie uvedeného vyplýva, že celkové trovy konania, ktoré vznikli žalovanému, sú vo výške X XXX,XX
Eur, na ktorých náhradu súd zaviazal žalobcu, pričom podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je tento povinný zaplatiť
ich na účet právneho zástupcu žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.