Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. október 2019

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 21C/36/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5719203189
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Lucia Važan Valocká
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2019:5719203189.1

Uznesenie

Okresný súd Martin v spore žalobkyne: J. E., P.. XX.XX.XXXX, Y. J.. G. XXXX/XX, Ž., zastúpenej
advokátskou kanceláriou: TOMANÍČEK & PARTNERS, s.r.o. so sídlom Sládkovičova 6, Žilina, IČO:
47 239 000, proti žalovanej: T. Č., P.. XX.XX.XXXX, Y. D., o určenie, že darovacia zmluva je právne
neúčinná, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie zastavuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 02.08.2019 sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že právny úkon D.
U., P.. XX.XX.XXXX, Y. D. v darovacej zmluve uzatvorenej so žalovanou, ktorej predmetom je byt č. XX
J. J. Č.. XX A. I. J. D. na ul. G. B. H..Č.. XXXX vrátane spoluvlastníckeho podielu priestoru na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach ako aj spoluvlastníckeho podielu k pozemku, na ktorom obytný dom
stojí, je voči žalobkyni právne neúčinný s tým, že zároveň žiadala, aby súd žalovanej uložil povinnosť

zaplatiť žalobkyni peňažnú náhradu vo výške 47 022,80 Eur.
2. Okresný súd Martin dvomi výzvami zo dňa 08.08.2019 vyzval žalobkyňu, aby zaplatila súdny poplatok
zo žaloby vyrubený podľa položky č. 1b sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 49,50 Eur (zo žaloby
na určenie neúčinnosti právneho úkonu) a podľa položky č. 1a sadzobníka súdnych poplatkov vo výške
2 751 Eur (zo žaloby o zaplatenie 47 022,80 Eur), t.j. celkom sumu 2 800,50 Eur a to v lehote 10 dní
od doručenia tejto výzvy. Výzvy boli doručené zástupcovi žalobkyne dňa 09.08.2019. V lehote určenej

súdom žalobkyňa súdny poplatok zo žaloby nezaplatila, hoci bola poučená o následkoch nezaplatenia
poplatku, spočívajúcich v zastavení konania.
3. Žalobkyňa dňa 16.08.2019 súdu doručila podanie označené ako sťažnosť proti vyčísleniu 2. súdneho
poplatku, v ktorej uviedla, že s výzvou na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 2 751 Eur určenej
zo sumy 47 022,80 Eur nesúhlasí. Odôvodnila to tým, že odporovacou žalobou sa žalobkyňa domáha
určenia právnej skutočnosti, ktorej bezprostredným následkom je možnosť priamo a bez ďalšieho

exekvovať nehnuteľnosť prevedenú odporovaným právnym úkonom bez potreby poznať a v žalobe
určite jej hodnotu. Určenie právnej neúčinnosti je neurčitou vecou, a preto sa má súdny poplatok
vypočítať z predmetu sporu, ktorý sa nedá oceniť peniazmi. Výška pohľadávky odporovateľa - veriteľa
je bezpredmetná. V tejto súvislosti poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29.07.2010 sp.zn.
2 M Cdo 8/2009. Ďalej uviedla, že nárok na náhradu hodnoty nehnuteľnosti predstavuje eventuálny
výrok, a teda povinnosť nahradiť hodnotu nehnuteľnosti inou formou, spravidla peňažnou, v prípade,

že priama exekúcia veci nie je možná. Je to v podstate iná forma toho istého plnenia, ktorá je navyše
existenčne a rozsahom závislá práve na vyslovení právnej nečinnosti a rozdiel spočíva len v tom,
ktorú časť majetku žalovanej možno podrobiť nútenému výkonu. Tiež uviedla, že rozsah náhrady je
určený výlučne hodnotou nehnuteľnosti, ktorá môže byť aj vyššia, ale aj nižšia ako výška pohľadávky,
pričom ozrejmenie tejto skutočnosti je výsledkom až vykonaného dokazovania. Ustanovenie § 42b
Občianskeho zákonníka však umožňuje, napriek tejto skutočnosti, riešiť obe otázky (neúčinnosť aj

náhradu) súčasne, takže podľa žalobkyne nemožno súdny poplatok určovať podľa hodnoty sporu, resp.
hodnoty náhrady, keďže táto je v čase uplatnenia objektívne neznáma. Muselo by sa vychádzať zvýšky pôvodnej pohľadávky veriteľa, ako to urobil súd v danom prípade, čo však v prípade, že hodnota
nehnuteľnosti je nižšia, znamená určenie nesprávnej výšky poplatku a to v rozpore so zákonom o
súdnych poplatkoch. Navyše pohľadávka veriteľa - žalobkyne nie je predmetom konania a preto nemôže

byť ani predmetom poplatkovej povinnosti. Žalobkyňa tiež uviedla, že uhradí súdny poplatok vo výške
49,50 Eur vypočítaný na určenie právnej neúčinnosti na základe prvej výzvy, ktorú nerozporuje, druhý
poplatok neuhradí, pretože ho považuje za nesprávny, resp. nemal byť určený vôbec a preto nie je
možné ani zastaviť konanie pre nezaplatenie uvedeného poplatku, nakoľko súd vyrubil súdny poplatok
vo výške odporujúcej zákonu.

4. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
(ďalej len zákon o súdnych poplatkoch), ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním žaloby, návrhu
na začatie konania, dovolania alebo kasačnej sťažnosti, súd podľa § 9 vyzve poplatníka, aby poplatok
zaplatil v lehote, ktorú určí, spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve
poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť
poplatník vo výzve poučený.

5. Podľa § 14 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch, v konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje
vyšší súdny úradník vrátane rozhodovania o zastavení konania. Sudca v konaní koná a rozhoduje o
sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Ak sa sťažnosti vyhovie v plnom rozsahu,
rozhodnutie nemusí obsahovať odôvodnenie.
6. K podaniu žalobkyne doručenému súdu dňa 16.08.2019 súd uvádza, že proti výzve na zaplatenie

súdneho poplatku nie je prípustný opravný prostriedok, preto súd o jej podaní osobitne nerozhodoval
avšak vzhľadom na tvrdenia žalobkyne v ňom obsiahnuté o nesprávnosti vyrubeného súdneho poplatku
zo žaloby súd považuje za potrebné zdôrazniť, že má za to, že súdny poplatok zo žaloby bol vyrubený
v správnej výške 2 800,50 Eur. Považuje tento postup za správny z toho dôvodu, že žalobkyňa sa
žalobou domáhala, aby súd rozhodol o dvoch nárokoch (určenie právnej skutočnosti a zaplatenie

peňažnej náhrady), ktoré je možné žalovať aj samostatne. Je pravdou čo uviedla žalobkyňa, že určenie
právnej neúčinnosti právneho úkonu voči žalobkyni je právnou skutočnosťou, ktorá zakladá ďalší právny
nárok a to priznanie peňažnej náhrady čiže priznanie peňažnej náhrady, ktorú požaduje je závislé na
vyslovení právnej neúčinnosti právneho úkonu dlžníka ale napriek tejto vzájomnej závislosti ide o dva
nároky, ktorých je možné sa domáhať aj samostatnými žalobami. Sama žalobkyňa vo svojom podaní

uviedla,žeustanovenie§42bObčianskehozákonníkaumožňujeriešiťobeotázkysúčasnealenemožno
tieto nároky z pohľadu vymedzenia predmetu konania a tým aj určenia súdneho poplatku zo žaloby
považovať za jeden nárok a spoplatniť ich len jedným súdnom poplatkom. Nič nebráni tomu, aby sa
žalobkyňadomáhalajednoužaloboulenurčeniaprávnejneúčinnostiprávnehoúkonudlžníkaanásledne
druhou samostatnou žalobou rozhodnutia súdu o priznaní náhrady hodnoty nehnuteľností. Rovnako

súd nepovažuje za správny názor žalobkyne, že súdny poplatok nemožno počítať z hodnoty náhrady
lebo podľa názoru žalobkyne nie je táto hodnota objektívna známa a nemožno túto hodnotu stotožniť s
pôvodnou pohľadávkou veriteľa. Žalobkyňa je tou, kto určuje predmet konania a žalobkyňa sa domáhala
konkrétne, aby súd zavial žalovanú na zaplatenie sumy 47 022,80 Eur, preto súd vypočítal súdny
poplatok z tejto sumy. Nemožno túto sumu považovať za objektívne neznámu, keď ju žalobkyňa sama

vymedzila v podanej žalobe. To, že výška priznanej peňažnej náhrady môže byť v konečnom rozhodnutí
súdu iná, neovplyvňuje základ súdneho poplatku zo žaloby.
7. Vychádzajúc z uvedeného, súd považuje vyrubenie súdneho poplatku zo žaloby na základe výziev
zo dňa 08.08.2019 za správne a vzhľadom na to, že žalobkyňa v súdom určenej lehote súdny poplatok
nezaplatila (vôbec), súd konanie podľa citovaného § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch zastavil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 CSP).
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná
sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od
doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. O sťažnosti rozhoduje súd prvej

inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je
súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.