Rozsudok Judgement was issued on Thursday, November 28, 2012

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 10Cb/51/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010899674
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kristína Lakotová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2012:1010899674.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky pred sudkyňou JUDr. Kristínou Lakotovou, v právnej veci navrhovateľky: G.

GOSSYCOM, Záhorské tlačiarne, štátny podnik v likvidácii, IČO: 30 416 884, Kúty, zast: Kubicová,
Benkóczki, Baláž - advokáti, s.r.o., IČO: 35 917 148, Záhradnícka 68, Bratislava, proti odporcovi: I.
MWH s.r.o. IČO: 35730480, Staničná 502, 952 01 Vráble, zast.: G., II. Bonano Holding AG, Bundesplatz
18, 6304 Zug, Švajčiarsko, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy o predaji nehnuteľnosti a o určenie
neplatnosti kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na určenie neplatnosti zmluvy o predaji nehnuteľností tkáčovňa hala, N., zapísaná na LV č.
XXX, k.ú. U., súpisné č. XXX, parc. č.: XXXX/XX. - bez pozemku uzavretá dňa 20.11.1995 z a m i e t a.

Súd návrh na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam tkáčovňa hala,
N., zapísaná na LV č. XXXX, k.ú. U., súpisné č. XXX, parc. č.: XXXX/K. - bez pozemku z a m i e t a.

Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť odporcovi v I. rade trovy právneho zastúpenia vo výške 651,08
Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporcovi v II. rade náhradu trov konania súd n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným Okresnému súdu Malacky dňa 25.05.1998 s poukazom na
zmenu návrhu za začatie konania zo dňa 28.03.2008 domáhala, aby súd vyslovil neplatnosť zmluvy
uzavretej medzi spoločnosťou GOSSYCOM, Záhorské tkáčovne, š.p. v likvidácii, Továrenská 804, 908
01 Kúty, IČO: 30416884, v zastúpení likvidátorom H. ako predávajúcim a spoločnosťou HEFRA, spol. s
r.o., Podháj 133, 841 03 Bratislava v zastúpení konateľmi spoločnosti M.ČO: 00683051 ako kupujúcim,
o predaji nehnuteľností tkáčovňa hala N. zapísaných na LV č. XXX (neskôr LV č. XXXX), k.ú. U., súpisné
číslo XXX, parc. č. XXXX/XX.-bez pozemku uzavretá dňa 20.11.1995, a aby súd vyslovil neplatnosť

kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti tkáčovňa hala N. zapísaných na LV č.
XXXX, k.ú. U., súpisné číslo XXX, parc. č. XXXX/XX.-bez pozemku uzavretej medzi spoločnosťou MWH
k.s., Podháj 133, Bratislava, IČO: 35730480, ako predávajúcim a spoločnosťou Bonano Holding AG,
Bundesplatz18,6304Zug,Švajčiarskoakokupujúcim.Navrhovateľkasúčasnežiadala,abysúdzaviazal
odporcov v I. a II. rade k náhrade trov konania a trov právneho zastúpenia.

Na základe návrhu navrhovateľky zo dňa 25.05.1998 Okresný súd Malacky vydal rozsudok pod spisovou

značkou 9Cb 100/01-102 zo dňa 17.06.2003, ktorým zamietol návrh na určenie neplatnosti kúpnej
zmluvy o predaji vyššie uvedených nehnuteľností zo dňa 20.11.1995, zamietol návrh na určenie
vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam a vo zvyšku konanie zastavil. Proti predmetnému rozsudku
v časti o zamietnutí návrhu na určenie neplatnosti zmluvy o predaji nehnuteľností zo dňa 20.11.1995podala navrhovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol odvolací súd tak, že v napadnutej časti rozsudok
zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Okresný súd Malacky vec znova prejednal
a rozhodol rozsudok pod spisovou značkou 10Cb/51/2008-307 zo dňa 16.07.2010, ktorým opätovne

zamietol návrh na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy o predaji vyššie uvedených nehnuteľností zo dňa
20.11.1995azamietolajnávrhnaurčenieneplatnostikúpnejzmluvyoprevodevlastníctvakpredmetným
nehnuteľnostiam vklad povolený pod č. J.. Proti uvedenému rozsudku podala odvolanie navrhovateľka,
o ktorom rozhodol odvolací súd tak, že rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil prvostupňovému
súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd vec vrátil súdu prvému stupňu na ďalšie konanie s tým, že

napadnutú rozsudok nie je vecne správny, keď súd nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy a následne
vec neposúdil správne po právnej stránke. Odvolací súd vyslovil právny názor, aby tunajší súd doplnil
dokazovanie a vec opätovne posúdil s prihliadnutím na závery rozsudku Krajského súdu v Bratislave
č.k. 14Cob/253/2003-130 z 28. apríla 2004 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
5Obo/75/97 zo dňa 21.07.1997, ktorými je súd prvého stupňa viazaný.

Pôvodne návrh navrhovateľky smeroval aj voči spoločnosti UKRA, spol. s r.o., IČO: 00683051, Podháj
133, 841 03 Bratislava v postavení odporcu v I. rade. Dňa 16.07.2008 nadobudlo právoplatnosť
uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 3K 4/2005-84, ktorým súd zamietol vyhlásenie konkurzu
voči spoločnosti UKRA, spol. s r.o. pre nedostatok majetku. Na základe uvedeného uznesenia bola
spoločnosti UKRA, spol. s r.o. dňa 09.09.2011 ex offo vymazaná z obchodného registra. Vzhľadom na to,

že uvedená spoločnosť stratila spôsobilosť byť účastníkom konania, súd uznesením č.k. 10Cb/51/2008
zo dňa 13.07.2012 konanie voči tejto spoločnosti zastavil.

Súd vo veci nariadil pojednávanie.

Právny zástupca odporcu v I. rade predložil súdu písomné vyjadrenie k predmetnej veci, kde uviedol,
že i napriek uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Cob/351/2010-130 zo dňa 28.04.2004
konštatujúcemuaktívnulegitimáciusprávcukonkurznejpodstatydomáhaťsaurčenianeplatnostiZmluvy
o predaji a nadväzujúcich zmlúv, je uvedený záver v rozpore s čl. IV ods. 1 a 2 zákona č. 17/1993

Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 253/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov
Slovenskej republiky vo veciach prevodov majetku štátu na iné osoby. Podľa uvedeného článku ak pri
prevode alebo prechode majetku vo vlastníctve štátu na iné osoby, ktorý sa uskutočnil podľa osobitných
predpisov boli porušené ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov, je štát oprávnený
podať návrh na určenie neplatnosti prevodu alebo prechodu vlastníctva. Pri podaní návrhu a v konaní

pred súdom zastupuje štát prokurátor. Na základe uvedeného ustanovenia zákona trval na tom, že
správca konkurznej podstaty nie je oprávnený podať určovaciu žalobu, keďže túto kompetenciu zveril
zákon prokurátorovi. Zároveň poukázal na to, že navrhovateľ nemôže mať naliehavý právny záujem na
požadovanom určení. Túto absenciu oprel o článok 11 Listiny základných práv a slobôd, ktorý chráni
vlastníctvo odporcov, keďže toto bolo nadobudnuté v dobrej viere (osvedčenej evidenciou vlastníctva v

katastri nehnuteľností) a bez rozporu so zákonom. Zdôraznil, že navrhované určenie nebude mať žiadny
vplyvnaotázkuvlastníctvanehnuteľnostísúčasnéhovlastníkazdôvoduustanovenia§457Občianskeho
zákonníka,vzmyslektoréhoakjezmluvaneplatná,jekaždýzúčastníkovpovinnývrátiťdruhémuvšetko,
čo podľa nej dostal. Poukázal na súdnu prax, ktorá ustálila, že tam kde možno žalovať priamo na plnenie,
nie je daný naliehavý právny záujem na určení vzťahu (dôvodu), z ktorého sa má plniť. Vyslovením

neplatnosti nepríde k nadobudnutiu vlastníctva štátu k nehnuteľnostiam, samotné určenie je z tohto
dôvodu bez významu a musí nasledovať ďalší súdny spor.

Právny zástupca navrhovateľky trval na písomne podanom návrhu súčasne reagoval na vyjadrenie
odporcu v I. rade podaním, v ktorom zdôraznil právny názor Krajského súd v Bratislave vyslovený v

uznesení spis. zn. 3Cob/351/2010-321 zo dňa 30.11.2011, a to že v prípade žalovaného právneho
úkonu kúpnej zmluvy zo dňa 20.11.1995 sa nejedná o prevod majetku štátu podľa zákona č. 92/1991
Zb., ale sa jedná o speňaženie majetku z titulu realizácie záložného práva, čo vyplýva aj z notárskej
zápisnice JS. a listov Ministerstva hospodárstva zo dňa 29.01.1996 a 15.04.1998. Nejednalo a teda
o dražbu v zmysle ustanovenia prvej vety § 47b ods. 1 zákona č. 374/1994 Z.z. v spojení s § 47b

ods. 2 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení zákona č.
374/1994 Z.z., teda o dražbu v súlade so zákonom č. 427/1991 Zb. o prevodoch vlastníctva štátu k
niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby v znení neskorších predpisov, ale malo ísť o
dražbu konanú v súlade s § 299 ods. 2 Obchodného zákonníka z titulu realizácie záložného práva. Jetoho názoru, že právnu úpravu o ktorú opiera odporca v I. rade svoj právny názor je možné aplikovať
len v prípade ak by GOSSYCOM Záhorské tkáčovne, š.p. nebol v konkurze a že by napádanému
právnemu úkonu došlo výlučne v procese privatizácie. Právny zástupca navrhovateľky mal za to, že

momentom vyhlásenia konkurzu na majetok GOSSYCOM Záhorské tkáčovne, š.p. prešli akékoľvek
práva a povinnosti súvisiace s majetkom podstaty ako aj oprávnenie iniciovať súdne konanie výlučne
na správcu konkurznej podstaty. Zdôraznil, že o aktívnej legitimácii a existencii naliehavého právneho
záujmu bolo navyše v predmetnom konaní rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Bratislave sp.
zn. 14Cob/253/2003-130 zo dňa 28.04.2004. Práve rozhodnutím vo veci samej v predmetnom konaní

dôjde k výraznému posunu v právnom postavení všetkých zainteresovaných účastníkov. Predmetná
nehnuteľnosť je stále zapísaná ako súčasť konkurznej podstaty a v tomto smere prebieha konanie o
vylúčenie veci z konkurznej podstaty, ktoré je prerušené do právoplatného rozhodnutia tomto konaní.

Právny zástupca odporcu v I. rade sa reagoval na vyjadrenie navrhovateľky, s tým, že ustanovenie
článku IV ods. 1 zákona č. 17/1993 Z.z. založilo aktívnu legitimáciu prokurátora vo všetkých prípadoch

prevodu a prechodu majetku štátu podľa osobitných predpisov, pričom prípady prevodu alebo prechodu
majetku sa neobmedzujú len na zákon č. 92/1991 Zb. ale aj na prevody majetku v rámci likvidácie
štátneho podniku. Uviedol, že akýkoľvek prevod majetku zvereného podniku počas likvidácie štátneho
podniku je prevodom, na ktorý sa uplatní článok IV. ods. 1 zákona č. 17/1993 Z. z. Ďalej poukázal na
to, že zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní účinnom v čase podania návrhu

neoprávňoval správcu konkurznej podstaty na podanie návrhu o určenie neplatnosti zmluvy, tak ako je
tomu v predmetnom konaní, po vyhlásení konkurzu mohol žalobu podať len prokurátor. Ďalej uviedol,
že právoplatné rozhodnutie o neplatnosti záložnej zmluvy nemôže mať vplyv na platnosť zmluvy o
predaji nehnuteľností a ani na ďalšie scudzovanie úkony. Otázku platnosti zmluvy o predaji podniku je
potrebné posudzovať z hľadiska všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka a právnych úkonoch

a ustanovení upravujúcich scudzovanie vecí, či nadobúdanie vlastníctva. Uvedená zmluva sa neprieči
dobrým mravom ani neodporuje zákonu. Práva zo záložnej zmluvy vznikli len medzi účastníkmi záložnej
zmluvy a jej neplatnosť môže mať následky iba medzi nimi a tieto sa môžu riešiť iba medzi nimi. Dôsledky
neplatnosti záložnej zmluvy sa mali riešiť len medzi zmluvnými stranami a buď vo forme reštitúcie plnení
zo zmluvy (vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal) a ak to nie je možné, potom vo forme relutárneho

plnenia.

Právny zástupca navrhovateľky formou písomného vyjadrenia, ktoré možno považovať za záverečnú
reč zdôraznil určenie neplatnosti záložnej zmluvy č. 1/02305 zo dňa 13.10.1992 v znení jej dodatkov.
Účinky neplatnosti nastali ex tunc, t.j. spätne k momentu uzavretia zmluvy, čo znamená, že táto zmluva

bola od počiatku neplatná. Podľa navrhovateľa neplatnosť záložnej zmluvy spôsobila, že záložný veriteľ
nebol za žiadnych okolností oprávnený pristúpiť k realizácii neexistujúceho záložného práva. Verejná
dražba, ktorá sa z titulu realizácie záložného práva konala je z tohto dôvodu v rozpore so zákonom, a
preto je ako taká neplatná. Na tejto skutočnosti nič nemení ani okolnosť, že niektorá z osôb dotknutých
touto neplatnosťou, bola v domnienke, že predmetný právny úkon je platný, prípadne bola dobromyseľná

v tom, že právne účinky takéhoto absolútne neplatného právneho úkonu nastali.

Právny zástupca odporcu v I. rade sa formou záverečného vyjadrenia poukázal na to, že vyslovená
neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva č. X/XXXXX. zo dňa 13.10.1992 v znení jej dodatkov č.
1 a 2 bola určená len medzi účastníkmi GOSSYCOM, Záhorské tkáčovne štátny podnik v likvidácii a

Všeobecná úverová banka a.s.. Teda rozhodnutie súdu na vlastníctvo odporcu v I. rade a jeho právneho
predchodcu nemá žiadny vplyv a právne účinky. Platnosť zmlúv, ktoré su predmetom tohto konania
je možné posudzovať iba z hľadiska skutkového a právneho stavu, ktorý platil v čase ich uzavretia a
realizácie v podobe povolenia vkladu vlastníckeho práva. Vyvodzovať neplatnosť zmluvy o predaji na
základe toho, že po jej uzavretí došlo k začatiu konania a napokon i vysloveniu neplatnosti záložnej

zmluvy, pričom zmluvy o predaji mala nadväzovať práve na predmetnú záložnú zmluvu, nie je možné z
hľadiska platného práva ani súdnej praxe. Dôsledky neplatnosti záložnej zmluvy mal navrhovateľ riešiť
so záložným veriteľom, odporca v I. a II. rade ako tretie osoby konanie účastníkov záložnej zmluvy
nemohli ovplyvniť.

Odporca v II. rade nevyužil právo osobne konať na súde, predvolanie na pojednávania riadne prevzal,
neúčasť na pojednávaní neospravedlnil ani sa k návrhu nevyjadril.Súd konal v neprítomnosti odporcu v II. rade v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku.

Podľa ustanovenia čl. IV zákona č. 17/1993 Z. z. ak pri prevode alebo prechode majetku vo vlastníctve
štátu na iné osoby, ktorý sa uskutočnil podľa osobitných predpisov 1), boli porušené ustanovenia
všeobecne záväzných právnych predpisov, je štát oprávnený podať návrh na určenie neplatnosti
prevodu alebo prechodu vlastníctva. Pri podaní návrhu a v konaní pred súdom zastupuje štát prokurátor.
Návrh na začatie konania možno podať do troch rokov od prevodu alebo prechodu vlastníctva.

Podľa ustanovenia § 72 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu
20.11. 1995 (deň uzavretia Zmluvy o prevode vlastníctva medzi GOSSYCOM Záhorské tkáčovne, š.p.
v likvidácii a HEFRA spol. s r.o. likvidátor robí v mene spoločnosti len úkony smerujúce k likvidácii
spoločnosti.Privýkonetejtopôsobnostiplnízáväzkyspoločnosti,uplatňujepohľadávkyaprijímaplnenia,
zastupuje spoločnosť pred súdmi a inými orgánmi, uzatvára zmiery a dohody o zmene a zániku práv a

záväzkov. Nové zmluvy môže uzavierať len v súvislosti s ukončením nevybavených obchodov.

Podľa ustanovenia § 761 Obchodného zákonníka ustanovenia § 70 až 75 sa použijú obdobne aj na
likvidáciu iných právnických osôb než obchodných spoločností, ak nemajú právneho nástupcu a z
právnych predpisov, ktoré ich upravujú, nevyplýva niečo iné (ods. 2). Do vydania zákonov uvedených

v odseku 1 sa spravuje likvidácia štátnych podnikov ustanoveniami § 27 až 27d Hospodárskeho
zákonníka. Ustanovenia § 71 ods. 3 až 6, § 72, ako aj § 75 ods. 2 a 3 tohto zákona platia aj pre likvidáciu
štátneho podniku (ods. 3).

Podľa ustanovenia § 14 písm. a) zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení účinnom ku dňu

vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu (ďalej ZKV) Vyhlásenie konkurzu má tieto účinky: oprávnenie
nakladaťsmajetkompodstatyprechádzanasprávcu.Právneúkonyúpadcutýkajúcesatohtomajetkusú
voči konkurzným veriteľom neúčinné. Osoba, ktorá uzavrela s úpadcom zmluvu, môže od nej odstúpiť,
ibaže v čase jej uzavretia vedela o vyhlásení konkurzu. Podľa písmena c) tohto ustanovenia konanie
týkajúce sa nárokov na oddelené uspokojenie (§ 28) alebo na vylúčenie veci z podstaty možno začať

a v ňom pokračovať len proti správcovi;
Podľapísmenad)tohtoustanoveniainékonanianežuvedenévpísmenec),ktorýchvýsledkommôžebyť
nárok proti podstate, sa prerušujú. V týchto konaniach sa však pokračuje na návrh správcu, úpadcovho
odporcu alebo nerozlučného účastníka konania. 2) Úpadca môže tento návrh podať, len ak tak neurobí
správca v lehote určenej súdom. Neprerušuje sa však konanie o výživnom maloletých detí a trestné

konanie;

Podľa ustanovenia § 457 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník Ak ie zmluva neplatná alebo ak
bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Povinnosťou súdu je zaoberať sa tými námietkami a vyjadreniami účastníkov, ktoré sa týkajú a majú
vzťah ku konaniu. Jej porušením sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách
rozhodnutiaprávezvolenýmspôsobom)odnímamožnosťnáležitéskutkovoaprávneargumentovaťproti
rozhodnutiusúdu(vrovinepolemikysjehodôvodmi)vrámcivyužitiaprípadnýchopravnýchprostriedkov.
Pozrušenírozsudkutunajšiehosúduč.k.lOCb/51/2008-307zodňa16.07.2010uznesenímodvolacieho

súduč.k.3Cob/351/2010-321zodňa30.11.2011žalovanýv2.rade(MWHs.r.o.)namietolaktívnuvecnú
legitimáciu žalobkyne, ako aj jej naliehavý právny záujem na základe doposiaľ neuplatnených tvrdení
a skutočností. Súd rešpektuje ust. § 226 O.s.p., ale vychádza aj z toho, že rozsah viazanosti právnym
názorom odvolacieho súdu nie je neohraničený. Skutočnosti, ktoré neboli pri vyslovení právneho názoru
odvolacieho súdu známe, alebo zohľadnené alebo vzaté do úvahy, môžu mať následok obmedzenie

princípu viazanosti súdu odľa uvedeného ustanovenia. Ust. § 226 O.s.p. teda platí, dokiaľ sa v konaní
neobjavia nové skutočnosti a súd nemá dôvod sa od právneho názoru odvolacieho súdu odkloniť. Záver,
kedy raz vyslovený názor odvolacieho súdu je nemenný a platný za každých okolností, by bol v rozpore
s povinnosťou súdu prihliadať na všetky skutočnosti, ktoré vyšli za konania najavo a rozhodovať o veci
podľa stavu v čase vyhlásenia rozsudku. Súd preto posúdil vyjadrenia žalovaného v 2. rade, ktoré súdu

prezentoval v podaniach zo dňa 02.07.2012 a zo dňa 09.10.2012 Dôsledne pritom zvážil právny názor
odvolacieho súdu o aktívnej legitimácii z pohľadu nových tvrdení žalovaného v 2. rade, ale aj tvrdení
žalobkyne, ktoré predkladala ako reakciu na tvrdenia žalovaného v 2. rade.Podstatou námietky žalovaného v 2. rade o nedostatku aktívnej legitimácie žalobkyne je právny názor
založený na článku IV. Ods. 1 zákona č. 17/1993 Z.z. ak pri prevode alebo prechode majetku vo
vlastníctve štátu na iné osoby, ktorý sa uskutočnil podľa osobitných predpisov 1), boli porušené

ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov, je štát oprávnený podať návrh na určenie
neplatnosti prevodu alebo prechodu vlastníctva. Pri podaní návrhu a v konaní pred súdom zastupuje
štát prokurátor.
Súd zdôrazňuje, že medzi osobitné predpisy patrí nielen zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu
majetku štátu na iné osoby, ale aj ust. § 761 Obchodného zákonníka. Keďže medzi účastníkmi konania

je zásadný rozpor, či v poradí prvá Zmluva o predaji nehnuteľností je alebo nie je uzavretá v režime
podľa zákona č. 92/1991 Zb., súd pristúpil najskôr k zhodnoteniu ust. § 761 Obchodného zákonníka v
okolnostiach prejednávanej veci a článku IV zákona 17/1993 Zb.
Súd takto postupoval aj preto, že odvolací súd v uznesení, č. k. 3Cob/35l/20l0-321 zo dňa 30.11. 2011
uviedol, že likvidátor speňažoval majetok z titulu realizácie záložného práva.

Ust. § 761 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku 20.11.1995 sa týkal likvidácie štátnych podnikov
tak, že na likvidáciu sa mali použiť ustanovenia o likvidácii obchodných spoločností. Zmyslom zákona č.
17/1993Zb.ajehočlánkuIV.Jeochranavlastníctvaštátunielenvproceseprivatizácie,aleajprilikvidácii
štátnych podnikov. Zákonodarca takto zaviedol špeciálny mechanizmus a postup ochrany vlastníctva
štátu v prípadoch prevodov podľa osobitných predpisov. Medzi ne patrí aj ust. § 761 Obchodného

zákonníka.

Povinnosť likvidátora robiť úkony v mene spoločnosti podľa ust. § 72 ods. 1 Obchodného zákonníka
znamená konať v súlade so zákonom. Keďže likvidátor pri svojom postupe bol povinný dodržiavať platné
právne predpisy, ich porušenie znamená aj porušenie § 761 Obchodného zákonníka. Žalobkyňa tvrdila,

že Zmluva o predaji nehnuteľnosti je neplatnou. Odvolací súd v uznesení zo dňa 30.11. 2011 vyslovil, že
likvidátor speňažoval majetok z titulu realizácie záložného práva. Ak teda pri tomto postupe by likvidátor
uzavrel neplatnú zmluvu. Porušil by svoje povinnosť podľa ust. § 72 ods. 1 Obchodného zákonníka a
tým aj ust. § 761. Režim likvidácie v čase uzavretia Zmluvy o predaji nehnuteľností zo dňa 20.11. 1995
nemožno prehliadať. Súd dospel k záveru, že spochybniť postup speňažovania majetku likvidátorom by

pri uzavretí Zmluvy o predaji nehnuteľností zo dňa 20.11.1995 mohol len prokurátor. Uzavretie neplatnej
zmluvy o predaji tvrdené žalobkyňou teda súd vyhodnotil ako tvrdenie žalobkyne o postupe likvidátora
v rozpore s ust. § 72 ods. 1 Obchodného zákonníka. Išlo by preto o porušenie ust. § 761 Obchodného
zákonníka, ktorý je zaradený medzi osobitné predpisy podľa Článku IV. Zákona 17/1993 Z.z.

Pri skúmaní aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne ako správkyne konkurznej podstaty úpadcu na
podanie žaloby súd dospel k záveru, že vyhlásením konkurzu neprešlo na správkyňu takéto oprávnenie.
V dobe vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu GOSSYCOM, Záhorské tkáčovne š.p. právo domáhať
sa určenia neplatnosti prevodu úpadca nemal. V čase vyhlásenia onkurzu prevedené nehnuteľnosti
neboli ani súčasťou majetku, ku ktorému úpadca vykonával právo hospodárenia.

Podľa obchodného registra vedeného Okresným súdom Bratislava I ohľadne úpadcu rozhodnutím
Krajského súdu v Bratislave sp. Zn. Z-2-3K 282/96 zo dňa 04.02.1998 bol vyhlásený konkurz na majetok
GOSSYCOM, Záhorské tkáčovne, štátny podnik v likvidácii so sídlom Kúty.

Ust. § 14 ods. I písm. a) ZKV v znení účinnom ku dňu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu
GOSSYCOM upravovalo nakladanie s majetkom podstaty od vyhlásenia konkurzu, teda uzatváranie
zmlúv o prevodoch majetku, jeho prenechanie do nájmu, výpožičky atď. Podľa ustáleného výkladu
tohto ustanovenia, na správcu prechádzajú oprávnenia, ktoré patrili pred vyhlásením konkurzu úpadcovi
ohľadne majetku, ktorý spravoval.

Ich súčasťou nebolo právo domáhať sa neplatnosti prevodov majetku štátu spravovaného štátnym
podnikom, a to z dôvodu spomenutého zákona č. 17/1993 Z.z. Správca sa teda vyhlásením konkurzu
nestal legitimovaným na podanie žaloby namiesto prokurátora. Pritom ust. § 14 ods. 1 písm. c) a d) ZKV
v znení účinnom ku dňu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu taxatívne upravovalo prípady súdnych
konaní, v ktorých aktívnu alebo pasívnu vecnú legitimáciu namiesto úpadcu má správca konkurznej

podstaty.Totokonanieourčenieneplatnostivšakpodtamuvádzanéprípadynepatrí,lebovtomtokonaní
nejde o nároky na oddelené uspokojenie (§ 28) alebo na vylúčenie veci z podstaty alebo o konanie,
ktorého výsledkom môže byť nárok proti podstate.Súd dospel k záveru, že žalobkyňa nie je nositeľom aktívnej vecnej legitimácie na podanie žaloby.
Nakoľko túto právomoc mal len prokurátor a správca konkurznej podstaty ju ani vyhlásením konkurzu
nezískal. Žalobkyňa mohla uplatniť právo podať podnet prokurátorovi na podanie žaloby.

Pri posúdení aktívnej vecnej legitimácie v uznesení odvolacieho súdu č.k.
14Cob/253/2003-130 zo dňa 28.04. 2004 nebolo ustanovenie článku IV zákona č. 17/1993 Z.z.
a ani následne aplikované. Súd zastáva názor, že toto zákonné ustanovenie je podstatné v súdenej veci.
Z uvedených dôvodov sa preto od vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu odchyľuje. Námietka

nedostatku aktívnej legitimácie žalobkyne, ktorá je založená na iných tvrdeniach a inej právnej norme
ako posúdil odvolací súd, nemôže zostať bez zhodnotenia. V dôsledku námietky žalovaného v 2. rade
sa totiž skutková i právna stránka ohľadne oprávnenia žalobkyne na podanie žaloby odlišuje od tej, ktorá
platila dňa 28.04. 2004.

Súd žalobu zamietol na základe nedostatku aktívnej legitimácie žalobkyne. Vedený snahou vyriešiť vec

i po stránke vecnej, keďže súdne konanie v tejto veci prebieha viac ako desať rokov, sa vysporiadal aj
s posúdením platnosti Zmluvy o predaji nehnuteľností a následnej Kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva
nehnuteľností. Rozhodovanie súdov v občianskom súdnom konaní predpokladá vyslovovanie právneho
názoru na vec, a samozrejme, rozhodnutie veci.

Žalobkyňa zdôvodnila neplatnosť Zmluvy o predaji nehnuteľností a následnej Kúpnej zmluvy o prevode
vlastníctva nehnuteľností neplatnosťou zmluvy o zriadení záložného práva č. X/XXXXX. Tvrdila, že
záložný veriteľ nebol za žiadnych okolností oprávnený pristúpiť k realizácii neexistujúceho záložného
práva.SúdzozápisnicespísanejG.zistil,žekrealizáciizáložnéhoprávazoZmluvyozriadenízáložného
práva č. X/XXXXX v znení dodatkov došlo formou dražby dňa 22.5.1995. Konanie o určenie neplatnosti

zmluvy 3 zriadení záložného práva č. X/XXXXX zo dňa 13.10. 1992 v znení dodatku č. 1 zo dňa 19.
októbra 1992 a dodatku č. 2 zo dňa 27. októbra 1994 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX kat.
Územie U., sp. Číslo XXX Nová tkáčovňa hala N. a hala Y. podľa kolaudačného rozhodnutia č. XXXX/
XX zo dňa 21.marca 1983 a kolaudačného rozhodnutia Výst. Č. XXXX/XX, XX/XX-H. zo dňa 15. mája
1994 postavená na pozemku pare. č. XXXX/XX . bez pozemku začalo podľa spisovej značky rozsudku

Krajského súdu v Bratislave č.k. Z-2-34Cb 280/96-78 a právoplatne bolo skončené dňa 25.08.1997.
Súd konštatuje, že neplatnosť záložnej zmluvy č. X/XXXXX. bola určená po tom, ako záložné právo bolo
vykonané a Zmluva o predaji nehnuteľností medzi pôvodne žalovaným v 1. rade (UKRA spol. S r.o.) a
úpadcom (vtedy štátny podnik v likvidácii) uzavretá.

Záložné právo zo zmluvy o zriadení záložného práva č. X/XXXXX . vzniklo, a to vkladom. Toto záložné
právo zaniklo jeho vykonaním, a to skôr než došlo k určeniu neplatnosti zmluvy O zriadení tohto
záložného práva. Vyslovenie jej neplatnosti zánik práva spôsobiť znovu nemohlo. Zmluva O zriadení
záložného práva č. X/XXXXX zo dňa 13.10. 1992 v znení jej dodatkov bola určená ako neplatný právny
úkon prvostupňovým rozsudkom zo dňa 16.01.1997 a druhostupňovým zo dňa 21.07. 1997. Právoplatne

konanie skončilo dňa 25.08.1997

Rešpektujúc názor odvolacieho súdu v uznesení na č. 1. 321 súdneho spisu súd posúdil dôsledky
určenia neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva č. X/XXXXX . rozsudkom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky 50bo 75/97, právoplatný dňa 25.8.1997 na právne úkony, ktorých sa toto súdne

konanie týka.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 2Cdo 311/2008 zo dňa 30.03. 2008 vyslovil:
Platnosť právneho úkonu je nutné posudzovať vždy podľa právneho stavu, kedy k úkonu došlo.
Súd sa s právnym názorom Najvyššieho súdu a presvedčivosťou jeho zdôvodnenia stotožňuje. Zmluvné

strany pri podpise zmluvy môžu vychádzať a vychádzajú z jestvujúcich skutočností a S ktorými sa môžu
oboznámiť a byť si ich vedomé. Platnosť napadnutých zmlúv preto súd posudzoval podľa právneho a
skutkového stavu v čase, kedy došlo k ich uzavretiu.
Zmluva sa nemôže stať neplatnou v dôsledku neskôr vzniknutej skutočnosti (ak nejde o prípad tzv.
relatívnej neplatnosti).

V čase uzavretia Zmluvy o predaji nehnuteľností zo dňa 20.11.1995 nebolo konanie o určenie neplatnosti
zmluvy o zriadení záložného práva ani začaté.Neskôr vyslovená neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva rozsudkom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. Zn. 50bo 75/97 nemá na platnosť Zmluvy o predaji nehnuteľností žiadny účinok.
Ak pôvodne žalovaný v 1. rade (HEFRA spol. s r.o., neskôr pod menom UKRA spol. S r.o.) uzavrel

zmluvu, aby nadobudol vlastnícke právo za určitých podmienok, ktoré by sa bez jeho zavinenia podľa
výkladu žalobkyne mali spätne zmeniť, nemôže byť pre to postihnutý on, ale subjekty, ktoré nesú
zodpovednosť za takúto zmenu (teda zmluvné strany Zmluvy o zriadení záložného práva Č. X/XXXXX).
Neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva č. X/XXXXX v znení dodatkov bola určená až po
uzavretí Zmluvy o predaji nehnuteľností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí ex tunc. V

tomto prípade nastala až na základe rozsudku o určení neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva.
Tento rozsudok by teda predstavoval presne takú zmenu, akú mal na mysli Najvyšší súd Slovenskej
republikyvspomenutomrozsudkusp.zn.2Cdo311/2008.Tedazmenuspôsobujúcuspätne,dominulosti
odlišné podmienky oproti tým, z ktorých sa vychádzalo pri uzavretí Zmluvy o predaji nehnuteľností dňa
20.11.1995. Súd odmieta takéto spájanie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva č. X/XXXXX .
so Zmluvou o predaji nehnuteľností. Neplatnosťou záložnej zmluvy nemôžu byť postihovaní tí, ktorí nie

sú jej zmluvné strany a ktorí neplatnosť nespôsobili.

Pripustenie výkladu žalobkyne by bolo v rozpore s princípom právnej istoty a článkom 11 Listiny
základných práv a slobôd. Riadne nadobudnuté vlastníctvo nadobúdateľa znamená, že toto požíva
právnu ochranu v zmysle článku 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, keďže bolo nadobudnuté v

presvedčení a dobrej viere o platnosti titulu pre vlastníctva, v platnosť zápisu V evidencii nehnuteľností
a bez rozporu s ustanoveniami Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch. Prvý nadobúdateľ HEFRA
spol. s r.o. (UKRA spol. s r.o.) sa stal riadnym vlastníkom na základe Zmluvy o predaji nehnuteľností.
Spochybnenie právneho titulu už tohto vlastníctva z dôvodov uvádzaných žalobkyňou je v právnom
štáte neprípustné a narúša akýkoľvek prvok právnej istoty. Zmluvné strany by si v prípade pripustenia

tvrdení žalobkyne vlastne nikdy nemohli byť isté svojím postavením a právami z uzavretých zmlúv. Vklad
vlastníctva bol právoplatne povolený.

V konaní neboli tvrdené a preukázané žiadne iné skutočnosti, pre ktoré by Zmluva o predaji
nehnuteľností zo dňa 20.11. 1995 bola neplatným právnym úkonom. Iné dôvody neplatnosti nevyplývajú

z obsahu spisu a preto súd konštatuje, že Zmluva o predaji nehnuteľností uzavretá medzi GOSSYCOM,
Záhorské tkáčovne, š.p. v likvidácii, Továrenská 804, 908 01 Kúty, IČO: 30 416884, zastúpený
likvidátorom H. ako predávajúcim a spoločnosťou HEFRA, spol. s r.o., Podháj 133, 841 03 Bratislava
zastúpená konateľmi M. IČO: 00683051 ako kupujúcom, o predaji nehnuteľností Tkáčovňa hala N.
zapísaných na LV č. XXX, k.ú U., súpisné číslo XXX, pare č. XXXX/XX. bez pozemku zo dňa

20.11.1995 je platným právnym úkonom. Pôvodne žalovaný v 1. rade sa stal riadnym vlastníkom týchto
nehnuteľností.

Keďže zmluva o predaji nehnuteľností zo dňa 20.11.1995 je platným úkonom, súd z tejto skutočnosti
vychádza aj pri posúdení platnosti Kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľností. Vyslovenia

neplatnosti nepeňažného vkladu v podobe vlastníctva nehnuteľností do Spoločnosti MWH k.s. (teraz
MWH s.r.o.) sa žalobkyňa osobitným výrokom nedomáhala a ZO súdneho spisu žiadne dôvody
neplatnosti tohto úkonu nevyplývajú. Dôkazné bremeno a bremeno tvrdenia v tomto smere bolo na
žalobkyni. Vlastnícke postavenie žalovaného v 2. rade a právny titul jeho vlastníctva podanou žalobou
ani predloženými dôkazmi neboli spochybnené. Prevod vlastníctva nehnuteľností na žalovaného v 3.

rade bol vykonaný právoplatným vlastníkom evidovaným v katastri nehnuteľností. Žalovaný v 3. rade
nadobudol vlastníctvo platnou Kúpnou zmluvou o prevode vlastníctva nehnuteľností od riadneho a
právoplatného vlastníka a vkladom práva z tejto zmluvy v jeho prospech.
Kúpna zmluva o prevode vlastníctva nehnuteľností má všetky zákonné náležitosti, je určitá a
zrozumiteľná. V konaní i neboli tvrdené a preukázané žiadne skutočnosti, pre ktoré by daná zmluva bola

neplatným právnym úkonom.
Iný ako v žalobe uvedený dôvod neplatnosti nevyplýva zo spisu a preto súd konštatuje, že Kúpna zmluva
o prevode vlastníctva k nehnuteľností Tkáčovňa hala N. zapísaných na LV č. XXX,
k.ú U., obec U. a okres H., súpisné číslo XXX, pare č. XXXX/XX . bez pozemku, vklad z nej
povolený pod č.:J.X uzavretá medzi spoločnosťou MWH k.s., Podháj 133, Bratislava, IČO : 35730 480

ako predávajúcim a spoločnosťou Bonano Holding AG, Bundesplatz 18, 6304 Zug, Švajčiarsko ako
kupujúcim i e platným právnym úkonom so všetkými zákonnými náležitosťami.Neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva nemá za následok neplatnosti v poradí ani prvej zmluvy
o prevode nehnuteľností a nemôže spôsobiť ani neplatnosť kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva
nehnuteľností.

Žalovaný v 3. rade (Bonano Holding AG) svoje postavenie vlastníka získal vkladom vlastníckeho práva
zo zmluvy s predchádzajúcim vlastníkom - MWH s.r.o. (pôvodná právna forma komanditná spoločnosť).

Zodpovednosť za neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva nesú len jej zmluvné strany, kam Žiadny

zo žalovaných vrátane pôvodného žalovaného v 1. rade nepatrí. Aj ust. § 457 Občianskeho zákonníka
upravuje riešenie dôsledkov neplatnosti zmluvy len medzi stranami neplatnej alebo zrušenej zmluvy. Ani
jeden zo žalovaných nebol zmluvnou stranou zmluvy o zriadení záložného práva. Dôsledky neplatnosti
nemožno riešiť voči tretím osobám tým, že sa budú nimi riadne a platne uzavreté zmluvy zneplatňovať.
Popri hore uvádzanom by taký postup odporoval aj ust. § 457 Občianskeho zákonníka.

Súd po posúdení veci a vykonanom dokazovaní preto dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby aj po
vecnej stránke.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že priznal úspešným
odporcom v I. rade plnú náhradu trov konania, ktoré potrebovali pri uplatňovaní práva proti účastníkovi,

ktorý vo veci úspech nemal v sume 1 330,- Eur za zaplatený súdny poplatok za návrh na začatie konania
a náhradu právneho zastúpenia navrhovateľa advokátkou za:
- 7 úkonov právnej pomoci vo výške á 58,69 Eur (príprava a prevzatie zastúpenia zo dňa 11.06.2012,
vyjadrenie vo veci samej zo dňa 02.07.2012, zastupovanie klienta na pojednávaní dňa 04.07.2012,
vyjadrenie vo veci samej zo dňa 09.10.2012, zastupovanie klienta na pojednávaní dňa 10.10.2012,

záverečné vyjadrenie vo veci samej zo dňa 30.10.2012, zastupovanie klienta na pojednávaní dňa
07.11.2012) - spolu 493,01 Eur vrátane 20% DPH
- náhrada cestovného za cestu na pojednávanie dňa 04.07.2012, 10.10.2012, 07.11.2012, cesta
Bratislava-Malackyaspäť-72km,spotreba5,8lna100km,cenaza1lPHM1,480Eurdňa07.07.2012,
1,599 Eur dňa 10.10.2012, 1,599 Eur dňa 07.11.2012 - spolu náhrada cestovného v sume 19,14 Eur

- základná náhrada za 3x 72 km, 1 km 0,183 Eur - spolu v sume 47,42 Eur vrátane 20% DPH.

Vzhľadom k skutočnosti, že sídlo advokáta je v Bratislave, teda mimo obvod konajúceho súdu, súd
priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa aj náhradu za stratu času - pojednávanie dňa 04.07.2012,
10.10.2012, 07.11.2012 - počet začatých polhodín 3x 2, náhrada za začatú polhodinu 12,71 Eur, spolu

v sume 91,51 Eur vrátane 20% DPH.

Spolu trovy právneho zastúpenia navrhovateľa advokátom vo výške 651,08 Eur vrátane 20% DPH.

Nakoľko si odporca v II. rade náhradu trov konania neuplatnil súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom Okresného súdu Malacky na Krajský súd v Bratislave.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 ods. 3
O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané datované, v
dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený

na trovy účastníka), a náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205

ods. 2 O.s.p.):a. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c. súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e. doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno navrhnúť súdnu
exekúciu.