Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, October 8, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/25/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318204049
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2318204049.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Silvia Hýbelová a členov: Mgr.

Fedor Benka a Mgr. Katarína Arnouldová, v právnej veci navrhovateľa: S. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.
XXXX/XX, N., zastúpený splnomocnencom Advokátska kancelária JUDr. Eleonóra Zuzáková, s.r.o., so
sídlom Mierové nám. 943/4, Galanta, IČO: 47 244 160, proti povinnému platiť výživné: Mgr. Bc. O. J., nar.
XX.X.XXXX, bytom C. N. XXXX/XX, J., o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa, o odvolaní povinného
proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 19. októbra 2018, č.k. 27Pc/11/2018-78, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., II. m e n í tak, že návrh na
zvýšenie výživného zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Galanta,
č.k. 10C/22/02-64 zo dňa 25.9.2003 v časti výživného povinného voči plnoletému navrhovateľovi tak, že
výživné zvýšil zo sumy 82,98 eur mesačne na sumu 200,- eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti
tohto rozsudku (výrok I.), určil, že výživné je zročné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred
do rúk navrhovateľa (výrok II.), zamietol návrh odporcu na zrušenie vyživovacej povinnosti a návrh
na zníženie vyživovacej povinnosti voči plnoletému dieťaťu - navrhovateľovi (výrok III.) a žiadnemu z

účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok IV.). Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie
právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 62 ods. 1, 2, 5, § 63 ods. 1, § 65 ods. 3, § 75 ods. 1,
§ 77 ods. 1 veta prvá a druhá zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov a § 52 Civilného mimosporového poriadku, pričom vecne dôvodil, že vyživovacia povinnosť
povinného voči navrhovateľovi naďalej trvá, nakoľko navrhovateľ nie je zatiaľ schopný sám sa živiť a
uspokojovať svoje potreby. Zároveň na strane navrhovateľa došlo od poslednej úpravy výživného v roku
2003 k zmene pomerov, keďže v čase pôvodného rozhodovania mal navrhovateľ 4 roky a ešte nebol

školopovinný. V súčasnosti je už vysokoškolským študentom na univerzite v Žiline. V zmysle vyššie
citovaných zákonných ustanovení súd prvej inštancie vychádzal predovšetkým z odôvodnených potrieb
dieťaťa, ktoré v danom prípade predstavujú náklady spojené so štúdiom, výdavky na stravu, hygienu,
oblečenie, obuv, telefón, bývanie a výdavky spojené so záujmami a voľnočasovými aktivitami. Súd prvej
inštancie zároveň považoval za dôvodné aj očakávané výdavky navrhovateľa, ktoré súvisia najmä s
vysokoškolským štúdiom, a to napríklad výdavky na dochádzanie do školy, výdavky na bývanie (je tu
predpoklad, že navrhovateľ bude bývať na internáte) alebo kúpa nového počítača pre potreby štúdia,

pričom sú odôvodnené oblasťou, v ktorej sa navrhovateľ pripravuje na budúce povolanie. Súd prvej
inštancie ustálil, že navrhovateľ žije v spoločnej domácnosti s matkou, jej manželom a ich spoločnou
maloletou dcérou. Mesačný príjem matky je okolo 1.313,- Eur. V porovnaní so stavom v čase posledného
rozhodovania o vyživovacej povinnosti u nej došlo k nárastu príjmu (zo sumy 298,98 Eur na sumu 1.313,-Eur). Avšak matka navrhovateľa uhrádza všetky výdavky spojené s bývaním a vedením domácnosti ako
aj všetky potreby navrhovateľa. Je zrejmé, že na strane matky navrhovateľa došlo od poslednej úpravy
výživného k zmene pomerov zvýšením jej príjmu, z ktorého však matka dlhodobo uspokojuje nielen

potreby navrhovateľa, ale aj svoje, jej manžela a ich spoločnej maloletej dcérky. Súd prvej inštancie
dospel k záveru, že povinný v čase poslednej úpravy mal mesačný príjem 685,06 Eur. V súčasnosti
je invalidným dôchodcom, pričom jeho mesačný príjem predstavuje sumu 708,- Eur. V období keď
nebol na invalidnom dôchodku pracoval ako advokát v oblasti medzinárodných vzťahoch, pričom jeho
príjem bol vyšší. K bežným výdavkom ako je bývanie, TV, internet povinný uviedol, že plní vyživovaciu

povinnosť voči maloletej dcére, ktorá je ťažko zdravotne postihnutá. Ak by aj súd prvej inštancie vzal v
úvahu, že vyživovacia povinnosť je plnená vo výške 170,- Eur, povinnému ešte stále zostáva dostatok
prostriedkov, aby plnil vyživovaciu povinnosť navrhovateľovi vo zvýšenej sume. Výdavky súvisiace so
splácaním hypotéky a spotrebného úveru súd prvej inštancie povinnému neuznal, nakoľko v zmysle
ustanovenia § 62 ods. 5 zákona o rodine, ide o výdavky, ktoré nemajú prednosť pred výživným a súd
prvej inštancie ich do úvahy brať nemusel ani z toho dôvodu, že nejde o nevyhnutné výdavky (potrebné

pre život). Súd prvej inštancie ďalej neprihliadol na povinným tvrdené výdavky na bývanie v sume 145,-
Eur(preukázanélenvrozsahu99,28Eur)abežnévýdavky(strava,ošatenie,drogéria)vsume300,-Eur,
nakoľko tieto súdu prvej inštancie neboli preukázané. Povinný súdu prvej inštancie taktiež nepreukázal,
že by žil s niekým v spoločnej domácnosti, o niekoho sa staral. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam a
zistenému skutkovému stavu súd prvej inštancie zaviazal povinného prispievať na výživu navrhovateľa

sumou 200,- Eur mesačne. Povinný pred súdom prvej inštancie svoje deklarované výdavky dostatočným
a hodnoverným spôsobom nepreukázal, pričom vzhľadom na jeho terajší príjem, ako aj príjem, ktorý
dosahoval pred tým ako sa stal invalidným dôchodcom, má povinný dostatok peňažných prostriedkov,
aby bola jeho vyživovacia povinnosť voči navrhovateľovi zvýšená. Súd prvej inštancie konštatoval,
že čo sa týka návrhu povinného na zníženie, ba dokonca zrušenie jeho vyživovacej povinnosti voči

navrhovateľovi súd prvej inštancie ako nedôvodný a neopodstatnený zamietol, a to práve z dôvodov, pre
ktoré vyživovacia povinnosť povinného bola zvýšená. Na zníženie a rovnako tak na zrušenie vyživovacej
povinnosti v danom prípade neboli splnené zákonom dané predpoklady a podmienky.

2.Protitomutorozsudkuvcelomrozsahupodalvzákonnejlehoteodvolaniepovinný,ktorýargumentoval

tým, že v súčasnosti platná úprava vyživovacej povinnosti je stanovená na základe súdom schváleného
zmieru rodičov vtedy ešte maloletého navrhovateľa, ešte počas trvania manželstva, nakoľko záujmom
odporcu bolo preukázateľným spôsobom zabezpečiť potreby v tom čase ešte maloletého navrhovateľa.
Družstevný byt, ktorý ako odporca spoločne s manželkou nadobudol, v dobrej viere v rámci BSM zatiaľ
nevysporiadal, nakoľko jeho zámerom bolo, aby navrhovateľ, v tom čase dieťa, mal v rámci svojho

detstva garantované bývanie aj keď by bývalá manželka mala za partnerov iných mužov a s nimi
ďalšie deti. Odporca ako povinný si riadne a včas plnil súdom stanovenú vyživovaciu povinnosť, a
to od času jej vzniku až doposiaľ, t.j. počas celého už uplynulého detstva navrhovateľa, až po jeho
súčasnú plnoletosť. Odporca je v súčasnosti poberateľom invalidného dôchodku, iný príjme nemá,
jeho schopnosť sa zamestnať je vzhľadom na zdravotné postihnutie obmedzená. Odporca, ktorý je

ťažko zdravotne postihnutý, má chronické ochorenie, v záujme toho, aby neohrozil svoj život a zdravie
nevstupuje už do pracovnoprávnych vzťahov a je v podstate odkázaný len na príjem z invalidného
dôchodkuatoajpotenciálnedobudúcnosti(potencialitadosahovaniapríjmudobudúcnosti).Počascelej
doby trvania vyživovacej povinnosti (t.j. jedná sa o obdobie viac ako 16 rokov), nedošlo medzi odporcom
a navrhovateľom k žiadnemu osobnému písomnému, ani inému kontaktu, nie je tu žiadny bližší osobný

vzťah,žiadnyvnútornýacitovýzáujemnavrhovateľaoodporcu.Nadôvažokakojednoznačnádeklarácia
obzvlášť narušených vzťahov je skutočnosť, že prvým a jediným kontaktom navrhovateľa voči odporcovi
je podanie návrhu na zvýšenie výživného na plnoletú osobu z dôvodu začatia návštevy vysokej školy,
bez akéhokoľvek predchádzajúceho oznámenia a mimosúdneho prejednania veci. V predmetnej veci
je tu skutkový stav kedy príjemca výživného - matka plnoletého navrhovateľa neohlásila odporcovi (a

to od roku 2011, až doposiaľ), od kedy adresu trvalého pobytu zmenila z pôvodnej - X. ul. XX, N., na
novú (súčasnú) adresu D. XX, Galanta. Nakoľko boli dané zákonné dôvody pre vydedenie navrhovateľa,
odporca tento právny inštitút aplikoval. Navrhovateľ sa k tejto skutočnosti vyjadril, že je mu to jedno
a že mu ide len o peniaze na výživné, po ktorých tvrdo pôjde, napriek tom, že odporca oznámil, že
je invalidným dôchodcom a má druhé zdravotne postihnuté dieťa, ktoré na rozdiel od neho pracovať

nemôže. V súčasnosti sa výrazne (významne zmenil prijem a možnosti ďalšieho dosiahnutia príjmu
odporcu, ktorý trpí chronickým ochorením a je z tohto dôvodu poberateľom invalidného dôchodku, (na
dôvažok, kedy jeho práceneschopnosť, a to aj opakovane, trvala viac ako jeden rok) v aktuálnej výške
708 Eur. To značí, že od času posledného konania a rozhodovania súdu vo veci sa príjem odporcu zvýšilzo sumy 685,09 eur na sumu 708 eur, t.j. celkovo o čiastku len 22,91 Eur (nepodstatné zvýšenie príjmu),
avšakposlednýmrozhodnutímOkresnéhosúduGalantasavýškavýživnéhostanovilaneúmernevysoko
a to až na sumu 200 Eur, t.j. zvýšila sa o 117 Eur (takmer 2,5 násobne), na dôvažok pri závažných

skutočnostiach.Voveciďalejsúdprvejinštancieneuznalakonákladyodporcunasplátkuhypotekárneho
úveru vo výške 248 Eur, čo je prirodzene odôvodnený náklad, nakoľko byt je v súčasnosti miestom
trvalého pobytu odporcu. V odporcom a jeho právnym zástupcom skúmanom období od r. 2011 od r.
2018 nie je na základe rozhodovacej praxe súdov jediné rozhodnutie, v ktorom by súd poprel, že splátka
hypotekárneho úveru nie je nákladom, ktorý je neoddeliteľne spojený s nutne vynaloženými nákladmi

na užívanie bytu, čo je aj právne a aj ekonomicky logické. Pre výdavok odporcu vo výške 360 Eur, za
spotrebný úver určený na zariadenie bytu je podstata obdobná ako pri hypotekárnom úvere, mení sa len
účel poskytnutia a tým sú veci priamo spojené s nehnuteľnosťou - obstaranie kuchynskej linky a kúpeľne
a bežného nábytku. V rozhodnutí o nákladoch odporcu súd taktiež neakceptoval vyživovaciu povinnosť
na maloletú dcéru odporcu, na ktorú preukázal, že riadne plní svoju vyživovaciu povinnosť tým, že k
rukám matky pravidelne poukazuje sumu 170 Eur mesačne (a do 6 rokov veku dieťaťa poukazoval sumu

140 Eur mesačne), dnes má maloletá dcéra vek 11 rokov a vzhľadom na ťažké zdravotné postihnutie
má špecifické zdravotné a vzdelávacie požiadavky. Odporca sa o mnohých podstatných skutočnostiach
pre túto vec dozvedel až po vyhlásení rozsudku a výlučne z toho dôvodu nevzniesol v konaní námietku
zaujatosti. Súd prvej inštancie pri vyhodnotení faktúry za internet zamenil preplatok s fakturačnou
sumou, pričom správny výška fakturačnej sumy je 25,85 eur. Z dôvodu, že matka navrhovateľa žije v

spoločnej domácnosti s novým (druhým) manželom, náklady týkajúce sa spoločnej domácnosti uhrádza
spoločne. Na strane navrhovateľa súd prvej inštancie neskúmal odôvodnenosť, oprávnenosť a výšku ani
len jedného uvádzaného nákladu. Uznal tak pre študenta prvého ročníka VŠ, ako odôvodnený náklad
čiastku 30 Eur na služby mobilného operátora, čo je v praxi čiastka pri súčasných cenách za Business
paušálposkytovanýobvyklečlenommanažmentukomerčnýchfiriem(bezsúkromnýchvolaní).Súdprvej

inštancie nanajvýš právne možno a podrobne skúmal iba náklady odporcu, pričom zamietol tak ako v
tomtoodvolaníodporcauvádzaajvrozhodovacejpraxisúdovbežneaplikovanénáklady,pričomniektoré
náklady uznal, avšak zjavne v nesprávnej výške. Faktom je, že za obdobie posledných dvoch rokov sú
predmetné náklady na potraviny, ošatenie a drogériu v priemere 300 Eur za mesiac (prirodzene tieto nie
sú každý mesiac rovnaké). Celkovo teda bez nákladov na stravu, zdravotné pomôcky a ošatenie príjem z

invalidnéhodôchodkuniejedostatočnýatentojekompenzovaný(jehonutnékompenzovať)mesačnými
príspevkami z príjmu brata a matky odporcu. Schopnosť navrhovateľa, plnoletej osoby samostatnej
sa živiť bola preukázaná jej vlastným prednesom na prvom pojednávaní vo veci, v ktorom uviedol, že
už vykonával brigádnickú prácu za odplatu. Navrhovateľ učinil bez zodpovednosti (zodpovedajúceho
finančného krytia) rozhodnutie, kedy nevie riadne a včas uhrádzať ani pri súčasnom príjme náklady

štúdia. Odporcu (nakoľko je jednoznačne preukázané, že ho kontaktovať mohol) v žiadnom smere
neoboznámil so svojim zámerom a nákladmi vyvolanými príležitosťou tohto štúdia, tak je potrebné
podotknúť, že nie je racionálne podporovať a schvaľovať takéto konanie, keď niekto „kupuje to na čo
nemá“, čo verí, že pravda nie je, nakoľko, navrhovateľ už teraz má aj vzhľadom na štandardné spôsoby
financovania VŠ štúdia bežne používané u väčšiny populácie. Prvostupňový súd nesprávne právne

posúdil vec, že navštevovanie dennej formy vysokoškolského štúdia automaticky zakladá nemožnosť
samostatne sa zárobkovo živiť. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
7Do/122/2011. Žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v časti výživného odporcu
voči plnoletému navrhovateľovi tak, že výživné odporcu voči navrhovateľovi zvyšuje zo sumy 82,98 Eur
mesačne na sumu 100 Eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku, a že navrhovateľ

je povinný odporcovi riadne a včas predkladať potvrdenia o návšteve školy.

3. Vyjadrenie k odvolaniu podal navrhovateľ, ktorý sa plne stotožnil s výrokom napadnutého rozsudku a
navrhol ho v celom rozsahu potvrdiť. Argumentoval, že matka navrhovateľa počas manželstva s otcom
navrhovateľa, keď mal navrhovateľ 2 roky, bola nútená domáhať sa zverenia navrhovateľa do výchovy

a výživy a zaviazať otca na platenia výživného (rozhodnutie Okresného súdu Galanta č. Nc 569/00) a
keď mal navrhovateľ 4 roky došlo k rozvodu manželstva rozhodnutím Okresného súdu Galanta, č. k.
10C/22/02-64 zo dňa 25.9.2003, odkedy sa výška výživného zmenila až napadnutým rozhodnutím zo
dňa 19.10.2018 (po viac ako 15 rokoch). Nik nespochybňuje skutočnosť, že otec zasielal výživné vo
výške 83 Eur (predtým 2.500 Sk) každý mesiac za obdobie od 2002 do 2018, avšak spochybňujeme

skutočnosť, že toto výživné si plnil v súlade s ustanoveniami zákona upravujúcimi výšku výživného (§ 62
ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z.), na základe ktorého dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov,
pričom otec v období od novembra 2016 do mája 2017 popri svojom invalidnom dôchodku zarobil netto
25.355,54 Eur (č.l. 16) a len v mesiaci máj 2017 popri invalidnom dôchodku zarobil netto 11.515,05 Eur.Potvrdil skutočnosť, že medzi odporcom a navrhovateľom za obdobie viac ako 16 rokov (navrhovateľ
dňa 24.12.1998 dosiahol vek 20 rokov) nedošlo k žiadnemu osobnému, písomnému, ani inému kontaktu,
teda od 4 rokov navrhovateľa sa odporca o neho žiadnym spôsobom nezaujímal a navrhovateľ nemal

o ňom žiadne vedomosti. Odporca bližšie neodôvodnil, aké vady konania namieta, ktoré navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností nevykonal. Mal za to, že pri príjme odporcu čo
len ako poberateľa invalidného dôchodku vo výške 708 Eur mesačne potreba kompenzovať mesačnými
príspevkami z príjmu brata a matky odporcu (dôchodkyne), s ktorými je navrhovateľ spoluvlastníkom
rodinného domu s.č. XXX v k.ú. E. zapísaného na LV č. XXXX, je zrejme nelogické a bez výpovednej

hodnoty. Ďalšie tvrdenie odporcu ohľadne spotrebného úveru, ktorý uhrádza mesačne vo výške 360 Eur,
ktorého účelom poskytnutia sú veci priamo spojené s nehnuteľnosťou - obstaranie kuchynskej linky a
kúpeľne - teda vecí, ktoré sú súčasťou nehnuteľností, sú zrejme nepravdivé. Poukázal na reklamu na
internete ohľadne O. T. Mgr. Bc. O. J. - J. Q.. L., aby Krajský súd v Trnave ako príslušný odvolací súd v
zmysle § 387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok potvrdil a to z dôvodu vecne správneho jeho výroku.

4. Repliku podal povinný, ktorý uviedol, že v plnom rozsahu trvá na v odvolaní uvedených právnych
skutočnostiach a odvolacích dôvodoch. Všetky odvolacie dôvody sú v obsahovo značnom odvolaní
právne kvalifikované, výdatne a obsažne popísané a preukázané. Je potrebné zopakovať a doplniť
dokazovanie aj v súvislosti a spojitosti so skutočnosťou, že nebolo umožnené právo účastníka konania
vyjadriť sa k niektorým konkrétne vykonaným dôkazom, čo priamo preukazuje a osvedčuje aj audio

záznam a prepis záznamu z pojednávania. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti, okrem iného súd,
ktorý vo veci koná a rozhoduje, hodnotí okrem súčasného príjmu (invalidný dôchodok), aj potencionalitu
pre dosiahnutie príjmu povinného do budúcnosti, čo prvostupňový súd prirodzene zohľadniť mal, avšak
to nezohľadnil, keďže v prípade ťažkého zdravotného postihnutia ako má odvolateľ, nie je celkom určite
možné uvažovať v hladine príjmov, ktoré dosahoval v minulosti, čomu nasvedčujú aj za posledné roky

dve dlhodobé práceneschopnosti, pričom a na dôvažok jeho maloletá dcéra s ťažkým zdravotným
postihnutím potrebuje v rámci prirodzenej pozitívnej diskriminácie jeho pomoc podstatne viac ako zdravý
dospelý navrhovateľ, ktorý je schopný sa samostatne živiť minimálne čiastočne, ale v podstate v reálnom
živote aj úplne.

5. Dupliku podal navrhovateľ, ktorý uviedol, že súd prvej inštancie správne a úplne zistil skutočný stav
veci. Ani z podania odporcu zo dňa 20.2.2019 nie je možné zistiť, ako mu bolo resp. nebolo umožnené
vyjadriť sa k niektorým konkrétne vykonaným dôkazom. Zdravotný stav odporcu, ako aj zdravotný stav
mal. dieťaťa odporcu, odporca žiadnym spôsobom nepreukázal, bezpochyby nepreukázal ani v akej
sume prispieva na výživu postihnutej mal. dcéry. Navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 CSP

napadnutý rozsudok potvrdil a to z dôvodu vecnej správnosti jeho výroku.

6. Ďalšie vyjadrenie podal povinný, ktorý uviedol, že nie je známa súčasná životná úroveň odvolateľa
ani navrhovateľa, nakoľko nebola predmetom osobitného dokazovania. Podstatným pre konanie a
rozhodovanie vo veci je však pravidelný príjem (invalidný dôchodok) a potencionalita dosahovania

príjmov do budúcnosti (poťažme je tu ŤZP a invalidný dôchodok odvolateľa), čo do budúcnosti zakladá
zásadné a podstatné zníženie potencionality dosiahnutia príjmu. Žiadal odvolací súd, aby v zmysle
aplikovania zásady zákonnosti a spravodlivosti civilného konania, ďalej pre správnosť a úplnosť
dokazovania skutočného stavu veci vyžiadal od navrhovateľa príjem spoločnej domácnosti, v ktorej
žije (príjem manželov) a preukázal náklady, ktoré je nutné nevyhnutne vynaložiť na zabezpečenie

domácnosti. Zároveň žiadal, aby druhoinštančný súd vyžiadal od navrhovateľa potvrdenie o návšteve
školy - letný semester šk. roka 2018/2019, potvrdenie o čerpaní osobitnej štátnej študentskej pôžičky
s platbou istiny úveru po ukončení štúdia, resp. potvrdenie o tom, že predmetná pôžička sa nečerpá,
potvrdenie o zdaniteľných príjmoch zo závislej a inej zárobkovej činnosti dosiahnutých v období rokov
2018-2019. Na základe zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné rodiča na všetky jeho deti (dospelý

zdravýnavrhovateľajmaloletádcérasŤZP)bymalobyťurčenévrozmedzí20-30%zjehopríjmu,čosúd
prvej inštancie pri rozhodovaní o zvýšení výživného nedostatočne zohľadnil. Pravidelným mesačným
príjmom odvolateľa je invalidný dôchodok za obdobie od jeho priznania až doposiaľ v preukázanej výške
708,80 Eur. V súčasnosti odvolateľ prispieva celkove sumou 170 Eur a 83 Eur, t.j. spolu 253 Eur, pričom
už v súčasnosti táto suma prevyšuje 30 % z príjmu otca o 40,36 Eur.

7. Na pojednávaniach pred odvolacím súdom navrhovateľ uviedol, že v súčasnosti odvolateľ poukazuje
na to, že výška výživného má byť v rozmedzí 20 - 30 % z príjmu povinného rodiča. Na toto však povinný
neprihliadal v čase, keď pracoval v bankách, kde popri invalidnom dôchodku 700 eur, dosahoval len vjednej banke sumu 2.500 Eur mesačne. V čase, keď bol zamestnaný, mal vysoké príjmy, tak si mohol
ušetriť na horšie časy a mohol mať našetrené na to, aby mohol riadne prispievať synovi, ktorý študuje na
vysokej škole v Žiline v odbore letectvo a býva na internáte. Navrhovateľ počas prázdnin nebrigádoval a

to z dôvodu, že sa staral o svoju starú matku, ktorá utrpela úraz pravej dolnej končatiny a zo zdravotných
dôvodov bola odkázaná na pomoc druhej osoby.

8. Na pojednávaniach pred odvolacím súdom povinný argumentoval, že v súčasnosti je jeho výlučným
príjmom invalidný dôchodok vo výške 708 Eur. Je pravdou, že počas invalidity sa snažil pracovať, bol

jedenkrát v D. D., a.s., ako šéf analýz, tento pracovný pomer bol krátky, nakoľko často vynechával
a to zo zdravotných dôvodov svojich a aj dcéry, ktorá je zdravotne ťažko postihnutá, tak pracovný
pomer ukončil dohodu. Počas tohto pracovného pomeru dosahoval príjem v priemere 2.500 Eur netto
mesačne. Potom, ako vykonával prácu pre D. sporiteľňu, kde mu boli vyplatené aj odmeny, bol rok PN.
Pri odchode zo zamestnania mu zamestnávateľ vyplatil jednorazovo sumu 11.000 Eur zo sociálneho
fondu určeného pre zdravotne ťažko postihnutých zamestnancov a ich rodinných príslušníkov. Maloletá

zdravotne postihnutá dcéra dostala na kúpu vozidla príspevok vo výške 6.638 Eur, pričom on doplatil
zvyšok v sume 4.800 Eur, na čo použil príspevok vyplatený zo sociálneho fondu. O. T. Mgr. Bc. O. J. - J.
Q.iadnu činnosť nevykonávala, požiadal o výmaz uvedenej stránky na internete asi pred mesiacom a pol
až dvomi mesiacmi. Žiadal uznať ako náklad výdavok na splátku hypotekárneho úveru a spotrebného
úveru. Spotrebný úver bol zobratý v čase, keď pracoval v D. D., bol mu poskytnutý vo výške 12.000

Eur a bol použitý na zariadenie domácnosti. Navrhovateľ ako jeho syn mu ako ťažko chorému človeku
nepomohol, nezaujímal sa oňho, svojho syna považuje za neschopného, nepatrí do ich rodiny, nemá sa
s ním o čom rozprávať, z toho dôvodu ho aj vydedil. Nebol zistený spoločný príjem domácnosti matky
navrhovateľa s poukazom na skutočnosť, že matka je vydatá. Zo zákona je potrebné preukázať, že
ukončil prvý ročník a bol prijatý do ďalšieho ročníka. Navrhovateľ síce predložil potvrdenie o tom, že

škola mu neposkytuje žiadny študentský úver, avšak nemá ešte preukázané, či mu nebol poskytnutý
úver od štátu. Žiadal navýšiť svoje výdavky o pohonné hmoty, nakoľko vozí svoju zdravotne postihnutú
dcéru, pričom pohonné hmoty uhrádza. Chcel navrhovateľovi odovzdať žiadosť o pôžičku pre študentov
v akademickom roku 2019/2020 z fondu na podporu vzdelávania. Navrhol zmeniť petit tak, že žiada
prispievať na výživu navrhovateľa v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na

nezaopatrené plnoleté dieťa počnúc 15.10.2019.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po zistení,
že odvolanie podala včas oprávnená osoba - povinný platiť výživné (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods.
1 Civilného mimosporového poriadku, ďalej len CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný

prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom s nariadením ústneho odvolacieho pojednávania
preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na dôvody odvolania §
66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie povinného je dôvodné a že v zmysle § 388 CSP napadnutý
rozsudok je na mieste zmeniť tak, že žalobu zamietne.

10. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 27Pc/11/2018 je rozhodovanie o
návrhu na zvýšenie výživného na plnoleté dieťa.

11. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým zmenil rozsudok Okresného súdu Galanta, č.k. 10C/22/02-64 zo dňa 25.9.2003 v

časti výživného odporcu voči plnoletému navrhovateľovi tak, že výživné odporcu voči navrhovateľovi
zvýšil zo sumy 82,98 eur mesačne na sumu 200,- eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti tohto
rozsudku (výrok I.), určil, že výživné je zročné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk
navrhovateľa (výrok II.), a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania (súvisiaci
výrok IV.). Povinný síce v úvode odvolania uviedol, že ho podáva proti rozsudku v celom rozsahu, no z

dôvodov odvolania a odvolacieho návrhu vyplynulo, že namieta iba časť rozsudku týkajúcu sa zvýšenia
výživného, a keďže sa podanie posudzuje podľa obsahu a rozsahom odvolania je odvolací súd viazaný,
keďže sa nejedná o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu, výrok III. nepovažoval odvolací súd za
napadnutý odvolaním.

12. Odvolací súd na pojednávaniach doplnilvykonaným dokazovaním skutkový stav zistený súdom prvej
inštancie, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie podmienok na zvýšenie výživného,
pričom odvolací súd ustálil, že z právneho hľadiska súd prvej inštancie nesprávne dospel k záveru, že
ním určená zvýšená výška výživného zodpovedá schopnostiam povinného a potrebám navrhovateľa.13. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zákonnou povinnosťou zaťažujúcou obidvoch rodičov
bez ohľadu na to, či sa dieťa narodilo v manželstve alebo mimo neho. Zahŕňa v sebe komplexné

uspokojenie životných potrieb dieťaťa, ktoré sú potrebné pre jeho všestranný telesný a duševný vývoj,
a trvá až do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Rozvod alebo rozchod rodičov nič nemení na
tom, že na zabezpečení úhrady potrieb detí sa primárne podieľajú obaja rodičia, a že ich vyživovacia
povinnosť k deťom pretrváva v zásade v rovnakom rozsahu. Rozsah tohto druhu vyživovacej povinnosti
je daný právom dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Kritériá, ktoré sa uplatňujú pri určení jeho

rozsahu, sú odôvodnené potreby oprávneného a schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Z toho vyplýva, že rodičia sa podieľajú na výžive svojho dieťaťa tak, ako to zodpovedá schopnostiam,
možnostiam a majetkovým pomerom každého z nich, a že sa pritom dopĺňajú tak, aby odôvodnené
potreby dieťaťa boli náležite zabezpečené. Pokiaľ sú tieto potreby hradené aj z iných zdrojov, napríklad
zo štátnych sociálnych dávok, v žiadnom prípade to neznamená zánik ich vyživovacej povinnosti k
deťom. Vyživovaciu povinnosť si nemožno splniť poskytnutím či už tuzemskej alebo zahraničnej štátom

vyplácanej sociálnej dávky účelovo určenej, pretože tieto nie sú náhradou rodinných príjmov, ale majú
pomáhať riešiť štátom uznávané sociálne situácie. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
sp.zn. 4Cdo/96/2017 zo dňa 23.5.2018)

14. Zmyslom a účelom bežného výživného poskytovaného rodičom na základe povinnosti určenej

ustanovením § 62 Zákona o rodine je pokrytie všetkých aktuálnych mesačných potrieb dieťaťa. Ide o
vyjadrenie tzv. spotrebného charakteru bežného výživného. Súd preto určuje výživné v takej výške, ktorá
bude zodpovedať preukázateľným mesačným výdavkom potrebným na uspokojenie potrieb dieťaťa bez
toho,abypoichuhradenívznikliďalšiefinančnérezervy.Inýmislovamivýživnénemáslúžiťnavytváranie
peňažnej úspory určenej na budúce ešte neexistujúce výdavky dieťaťa, ale na jeho súčasnú ,,spotrebu,,.

(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5 Cdo 101/2015 zo dňa 9.12.2015)

15. Inak povedané, je potrebné odlíšiť prípady rozhodovania o výživnom, kedy ide o neplnoleté
dieťa, resp. dokonca o dieťa vykonávajúce povinnú školskú dochádzku. V týchto prípadoch musí byť
priznanie výživného zodpovedajúceho odôvodneným potrebám dieťaťa samozrejme pravidlom. U detí

už plnoletých je však treba na vyživovaciu povinnosť nazerať optikou výrazne odlišnou: plnoletý jedinec
by mal byť zásadne schopný sa postarať sám o seba, a dôvod pre stanovenie vyživovacej povinnosti
by preto mal byť odôvodnený konkrétnymi okolnosťami daného prípadu. Úlohou súdu je preto vyjadriť
sa tiež k tomu, či daný typ vzdelania predstavuje ešte prípravu na budúce povolanie, alebo ide už len
o nadštandardné doplňovanie znalostí bez tejto nadväznosti. (nález Ústavného súdu Českej republiky

sp.zn. II.ÚS 2121/14 zo dňa 30.9.2014)

16. V zmysle § 75 ods. 1 veta prvá zákona o rodine, pri určení výživného súd prihliadne na odôvodnené
potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Z vyššie
uvedeného ustanovenia vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na

strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné
skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je
daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom
nezahŕňajú iba základné nároky dieťaťa, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými,
zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám,

schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné
výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného (ako sú
napr. liečebné náklady). Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa
tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných
poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a

výška takéhoto výživného. Na strane povinného sa prihliada najmä na jeho schopnosti, teda faktické
príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek,
zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na
trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto
kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú.

Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a
dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným
poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na
zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sapreukáže,žetobolrodič,ktorýsavzdalbezvážnehodôvoduvýhodnejšiehozamestnaniaalebozárobku.
V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

17. Po posúdení zistených a preukázaných možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov
navrhovateľa s prihliadnutím na odôvodnené potreby navrhovateľa, je na mieste konštatovať, že ako sa
zmenili odôvodnené potreby navrhovateľa, tak došlo aj k zmene majetkových pomerov povinného. Je
zrejmé, že navrhovateľovi, v porovnaní s pôvodným rozhodnutím z roku z roku 2003, kedy mal 4 roky
(č.l. 6-7), pribudli v súvislosti so štúdiom na vysokej škole vyššie náklady na ubytovanie, stravovanie,

cestovné a odbornú literatúru. Z čestného prehlásenia navrhovateľa vyplynulo, že navrhovateľ nečerpá
žiadny študentský úver. Naproti tomu je však rovnako nepochybné, že povinný, ktorý podľa pôvodného
rozhodnutia z roku 2003 zarábal 20.639 Sk teda 685,09 Eur (č.l. 6-7), bol medzičasom uznaný za
invalidného dôchodcu a je odkázaný na jediný zdroj príjmu, ktorým je invalidný dôchodok (č.l. 52), keďže
povinný jednoznačne preukázal ukončenie podnikania potvrdením o ukončení podnikania z Okresného
úradu Bratislava (č.l. 173) a vymazanie neaktuálnej reklamy na podnikateľskú činnosť z internetu

emailovou komunikáciou (č.l. 172). Okrem toho je potrebné do úvahy vziať aj tú skutočnosť, že povinný
má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére s ťažkým zdravotným postihnutím, čo preukazoval
čestným vyhlásením matky maloletej dcéry (č.l. 176-179). V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v
minulosti povinný použil krátkodobý vyšší príjem zo zamestnania aj na čiastočnú úhradu kúpnej ceny za
auto pre maloletú dcéru vo výške 4.800 eur (č.l. 166), čo vyplýva z detailu pohybu na bankovom účte,

nakoľko peňažný príspevok od štátu pokryl kúpnu cenu za auto len do výšky 6.638,79 Eur, čo je zrejmé
z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok (č.l. 165). Ešte je potrebné konštatovať,
že splátka hypotekárneho úveru použitého na obstaranie nehnuteľnosti je jednoznačne nevyhnutným
výdavkom odporcu, nakoľko v prípade absencie úhrady splátky hypotekárneho úveru by banka zrejme
pristúpila k výkonu záložného práva viaznuceho na nehnuteľnosti, v dôsledku čoho by odporca stratil

bývanie.

18. Podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné rodiča na všetky jeho deti by malo byť určené
v rozmedzí 20 - 30% z jeho príjmu, čo súd prvej inštancie pri rozhodovaní o zvýšení výživného
nedostatočne zohľadnil. Odporca je invalidným dôchodcom a jeho jediným príjmom je invalidný

dôchodok vo výške 708,80 Eur, čo vyplýva z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 30.11.2017 (č.l. 52)
Vzhľadom na existenciu dvoch vyživovacích povinností u otca je dôvodným pri určení výšky výživného
vychádzať zo sumy 30% z príjmu otca (keďže 1 dieťa je ZŤP), čo predstavuje po zaokrúhlení sumu
212,64 Eur. Uvedenú sumu je potrebné rozdeliť medzi dve deti, pričom aj keď sa zoberú do úvahy
zvýšené náklady plnoletého navrhovateľa spojené so štúdiom na vysokej škole, je nevyhnutné, aby

bola zachovaná životná úroveň maloletého dieťaťa s ťažkým zdravotným postihnutím. Takýto postup
je odôvodnený tým, že je na mieste odlíšiť prípady rozhodovania o výživnom, kedy ide o neplnoleté
dieťa dokonca s ťažkým zdravotným postihnutím a kedy ide o zdravé plnoleté dieťa. Kým pri maloletom
dieťati musí byť priznanie výživného zodpovedajúceho odôvodneným potrebám dieťaťa samozrejme
pravidlom, tak od plnoletého jedinca je legitímne očakávať, že bude schopný aspoň čiastočne pokryť

svoje potreby vlastnou činnosťou, a to aj s poukazom na možnosť uzavretie dohody o brigádnickej práci
študenta a využitia študentského úveru. Z uvedeného je zrejmé, že nie je možné zvýšiť výživné pre
zdravé plnoleté dieťa na úkor výživného pre maloleté dieťa so zdravotným postihnutím. Odvolací súd
ustálil, že je dôvodné, aby výživné na navrhovateľa zostalo vo výške určenej rozsudkom Okresného
súdu Galanta, č.k. 10C/22/02-64 zo dňa 25.9.2003, teda 82,98 Eur, a to pri súčasnom zohľadnení

opodstatnených výdavkov navrhovateľa, veku navrhovateľa, ako aj pri zohľadnení výšky príjmu matky
a povinného. Odvolací súd mal tiež zato, že takúto výšku výživného môže povinný zo svojho príjmu
uhradiť bez toho, aby ohrozil uspokojovanie svojich základných životných potrieb, nakoľko povinný
má pravidelný príjem, keďže je poberateľom invalidného dôchodku. Na druhej strane takto určené
výživné spolu s primeraným výživným od matky umožní uspokojiť odôvodnené potreby navrhovateľa. Z

uvedeného je zrejmé, že aj keď na strane navrhovateľa sa zmenili pomery spôsobom opodstatňujúcim
zvýšenie výživného, avšak zistené pomery na strane povinného (nepatrné zvýšenie príjmu a pribudnutie
1 vyživovacej povinnosti) zvýšenie výživného nedovoľujú.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil rozsudok súdu

prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a II. tak, že návrh na zvýšenie výživného zamietol.

20. O nároku na náhradu trov tohto konania rozhodol súd podľa § 52 CMP v spojení s § 396 ods. 2 CSP.21. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z., alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého,

styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať
návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti CMP.