Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 28, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/133/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118200507
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Anderlová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3118200507.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudkýň JUDr.

Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v spore žalobkyne D. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., V. XXXX/
X, zastúpenej JUDr. V. C., advokátom so sídlom v K., O. XX, proti žalovanému X., s. r. o., so sídlom v B.,
X. XX, D. XXXXXXXX, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 28. marca 2019, č. k. 18Csp/6/2018-70 takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyni p r i z n á v anárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil, že žalovaný nie je oprávnený domáhať

sa voči žalobkyni práva na zrážky zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy a z iných
príjmov zo dňa 17.02.2016 zabezpečujúcej pohľadávku žalovaného zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
č. XXXXXXXXX zo dňa 17.02.2016 a v súvislosti s ňou uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným.
Výrokom II. žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia
uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia, že žalovaný nie je oprávnený domáhať
sa voči nej práva na zrážky zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov

zo dňa 17.02.2016, zabezpečujúcu pohľadávku žalovaného zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXXavsúvislostisňou,uzavretoumedzižalobkyňouažalovaným.Zvykonanéhodokazovania
súd prvej inštancie zistil, že strany sporu dňa 17.02.2016 uzavreli dohodu o zrážkach zo mzdy a z
iných príjmov za účelom zabezpečenia pohľadávok žalovaného zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXX, ktorú strany uzavreli dňa 17.02.2016 a na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni
úver vo výške 2.700 € a žalobkyňa sa zaviazala úver splatiť v celkovej výške 3.194,40 eur. Z dohody
zistil, že zabezpečovaná pohľadávka znamená ktorúkoľvek jednotlivú a tiež všetky nižšie špecifikované

pohľadávky žalovaného voči žalobkyni, ktorých zaplatenie je účelom uzatvorenia tejto dohody, a to:
pohľadávky na zaplatenie peňažných prostriedkov dlhovaných veriteľovi na základe zmluvy o úvere,
najmä pohľadávky na zaplatenie úveru s príslušenstvom, pohľadávky na náhradu škody, ktoré vzniknú
veriteľovi voči dlžníkovi na základe zmluvy o úvere alebo v súvislosti s ňou, pohľadávky, ktoré vzniknú
v dôsledku alebo v súvislosti s odstúpením alebo vypovedaním zmluvy o úvere, pohľadávky na vydanie
bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniknú, resp. vznikli v súvislosti so zmluvou o úvere v dôsledku
plnenia veriteľa dlžníkovi bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením

z právneho dôvodu, ktorý odpadol, pohľadávky, ktoré vzniknú na základe posúdenia právneho úkonu,
v dôsledku ktorého došlo k vzniku, zmene alebo zániku ktorejkoľvek z vyššie uvedených pohľadávok,
alebo odporovateľného právneho úkonu. V dohode žalobkyňa súhlasila s vykonávaním zrážok zo
mzdy vo výške 266,20 eur. Právne vec súd prvej inštancie posúdil podľa § 137 písm. c) Civilnéhosporového poriadku (ďalej len „CSP“); § 37 ods. 1, § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného
dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba podaná žalobkyňou je dôvodná. Keďže na základe
žalobou napadnutej dohody o zrážkach zo mzdy si žalovaný môže uplatniť ako veriteľ svoje právo a

požiadať zamestnávateľa žalobkyne o realizáciu zrážok zo mzdy, mal súd prvej inštancie za to, že
žalobkyňa preukázala existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, nakoľko bez
určenia, či má alebo nemá žalovaný právo domáhať sa voči žalobkyni práva na zrážky zo mzdy na
základe dohôd o zrážkach zo mzdy, by právne postavenie žalobkyne ako dlžníka bolo neisté a súčasne
by bolo ohrozené právo žalobkyne na disponovanie so mzdou. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje

zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom. Dohoda musí v
zmysle § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide
a výšku dohodnutých zrážok. Tieto náležitosti dotknutá dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje. Hoci
v texte dohody je uvedené, že zabezpečenou pohľadávkou je ktorákoľvek jednotlivá a tiež všetky nižšie
špecifikované pohľadávky žalovaného voči žalobkyni, ktorých zaplatenie je účelom uzatvorenia tejto
dohody,ato:pohľadávkynazaplateniepeňažnýchprostriedkovdlhovanýchveriteľovinazákladezmluvy

o úvere, najmä pohľadávky na zaplatenie úveru s príslušenstvom, pohľadávky na náhradu škody, ktoré
vzniknú veriteľovi voči dlžníkovi na základe zmluvy o úvere alebo v súvislosti s ňou, pohľadávky, ktoré
vzniknú v dôsledku alebo v súvislosti s odstúpením alebo vypovedaním zmluvy o úvere, pohľadávky
na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniknú, resp. vznikli v súvislosti so zmluvou o úvere v
dôsledku plnenia veriteľa dlžníkovi bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo

plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, pohľadávky, ktoré vzniknú na základe posúdenia právneho
úkonu, v dôsledku ktorého došlo k vzniku, zmene alebo zániku ktorejkoľvek z vyššie uvedených
pohľadávok, alebo odporovateľného právneho úkonu bolo podľa súdu prvej inštancie takéto určenie
pohľadávky neurčité, v dôsledku čoho mal za to, že je táto dohoda o zrážkach zo mzdy neurčitá, a preto
podľa § 37 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy

musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne
prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku.
Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne
dojednaná. Svojím obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech
žalobkyne, ktorá je spotrebiteľom. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobe

v celom rozsahu vyhovel. V predmetnej veci mal plný úspech žalobca. Preto mu súd priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Žalovaný poukazoval na procesnú

neprípustnosť napadnutých výrokov rozsudku súdu prvej inštancie. Uviedol, že žaloba bola podaná v
zmysle ustanovenia § 137 písm. c) CSP, teda určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
V zmysle uvedeného predpokladom predmetnej žaloby o určenie je preukazovanie naliehavého
právneho záujmu, preukazovanie naliehavého právneho záujmu nie je potrebné preukazovať ak to

vyplýva z osobitného predpisu. Žalovaný bol toho názoru, že žalobca nepreukázal z akého osobitného
predpisu vyplýva domáhať sa určenie zdržať sa zrážky zo mzdy ako aj práva požadovať zaplatenie
plnenie nad istinu. Poukázal na to, rovnaký názor zastáva aj Okresný súd v Žiline v rozsudku sp.
zn. 17Csp/52/2016 zo dňa 7.6.2017. Ďalej k otázke naliehavého právneho záujmu na určení v zmysle
§ 80 písm. c) O.s.p. poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí Cdo/251/2015 zo

dňa 16. marca 2016. Uviedol, že v prípade ak by súd určil, že žalovaný „nemá právo“ nevyriešilo by
to aj tak s konečnou platnosťou stav právnej neistoty medzi sporovými stranami. Pretože definitívne
vyriešiť danú otázku, či bolo plnené na existujúci alebo neexistujúci záväzok, možno len v konaní o
návrhu na plnenie. Rozhodnutie o určenie (ak by to bolo vôbec možné) v tomto konaní, by nevytvorilo
pevný právny základ pre vzťah strán a bolo by iba predpokladom ďalšej žaloby na prípadné vydanie

bezdôvodného obohatenia, respektíve v prípade platnosti zmluvy na plnenie zo zmluvy, jednou zo
sporových strán. Mal za to, že v prípade ak súd určí zdržanie sa práva, nezaloží takýto rozsudok s
konečnou platnosťou všetky práva a povinnosti medzi sporovými stranami, až rozsudok na plnenie
môže s konečnou platnosťou upraviť pomery medzi sporovými stranami. Žalovaný nepopiera, aby sa
žalobca nemohol domáhať bránenia svojho práva ale poukazuje na základné princípy CSP a to čl. 2,

že ochrana práva musí byť spravodlivá a účinná. Vyjadril názor, že je v rozpore s týmto princípom, ak
žalobca na podklade zmluvného vzťahu, ktorým je zmluva o úvere, podáva opakované a nedôvodné
žaloby. Jediným výrokom, a to žaloby na plnenie by žalobca subsumoval všetky svoje sporné práva z
danej zmluvy pod jedinú žalobu a nezaťažoval by nezmyselnými žalobami, ktoré nič neriešia, činnosťvšeobecných súdov SR. Žalovaný sa zároveň domnieva, že ide o naplnenie čl. 5 CSP, teda o zjavné
zneužitie práva, ktoré nepožíva právnu ochranu. Čo sa týka samotnej Dohody o zrážkach zo mzdy,
táto bola podľa žalovaného uzavretá platne podľa § 551 Občianskeho zákonníka v súlade s platnými

právnymi predpismi. Ide o dohodu zmluvných strán, ktorú uzatvoria na základe ich dobrovoľnosti.
Dohoda bola uzavretá písomne medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovanému ako veriteľom ako
prostriedok na zabezpečenie peňažnej pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Žalovaný mal za to, že predmetná dohoda spĺňa všetky všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch
podľa § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Možnosť zabezpečenia záväzku je esenciálnou zložkou

každého zmluvného vzťahu, na základe ktorého je veriteľ, resp. záujem veriteľa chránený pred zlou
platobnou disciplínou dlžníka. Zabezpečenie záväzkov v zmluvných vzťahoch slúži k zvýšeniu právnej
istoty veriteľa a zároveň prispieva k stabilite týchto vzťahov. Dohoda obsahuje tiež súhlas dlžníka s tým,
aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne boli poukazované na účet veriteľa, pričom tieto zrážky
neboli dohodnuté vo výške, ktorá by odporovala ustanoveniu § 551 Občianskeho zákonníka. Dohoda
o zrážkach zo mzdy je obsiahnutá na samostatnom dokumente, a teda predstavuje osobitnú listinu a

žalobca mal možnosť si predmetnú dohodu preštudovať a až následne na to potvrdiť jej prijatie svojim
vlastnoručným podpisom. To, že Dohoda predstavuje samostatný dokument je rovnako v súlade so
zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, v ktorej zákonodarca pripustil možnosť zabezpečenia
uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o
zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ak táto dohoda je uzatvorená vo forme osobitnej listiny. Dohoda

o zrážkach zo mzdy spĺňa základné náležitosti, a to písomnú formu. Zákon vyžaduje, aby dohoda o
zrážkachzomzdyainýchpríjmovbolauzatvorenápísomne.Jednostrannýmpríkazomveriteľaplatiteľovi
mzdy (pravidelného príjmu) takáto dohoda nemôže vzniknúť. Jej obsahom je totiž súhlas dlžníka s tým,
aby platiteľ jeho mzdy alebo iného príjmu (ktorý nie je účastníkom tejto dohody) realizoval zrážky v
dohodnutejvýškeazrazenésumyvyplácalveriteľovi.Právetakýtosúhlasboldanýpodpisomnadohode,

a preto ide o dvojstranný právny úkon, s ktorým sa spájajú následky zabezpečovacieho prostriedku.
Súhlas dlžníka s dohodou, na znak čoho bola Dohoda podpísaná. Uzavretím dohody vzniká veriteľovi
právo, aby mu po uplynutí doby splatnosti pohľadávky boli prevedené sumy zrazené na základe tejto
dohody zo mzdy alebo iného príjmu dlžníka. V dohode musí byť uvedené, v akom rozsahu sa majú
vykonávať zrážky zo mzdy. V nijakom prípade nesmú byť zrážky vyššie, než ako ich ustanovuje pre

výkon rozhodnutia § 866 OZ. Dohoda o vyšších zrážkach by odporovala zákonu, a preto by bola v
časti prevyšujúcej dovolené zrážky neplatná (pozri § 41 OZ). Z toho jasne vyplýva, že celková výška,
ktorá sa má zraziť nie je obligatórna náležitosť Dohody o zrážkach zo mzdy. Obligatórna náležitosť je
výška mesačnej zrazenej sumy. Vyplnením Dohody o zrážkach zo mzdy mal možnosť klient Dohodu
individuálne dohodnúť, teda znemožňuje to aby šlo iba o formulárovú listinu ktorú možno buď prijať alebo

odmietnuť Klient sa svojim pričinením podujal k jej podpisu, prijatiu, ovplyvneniu obsahu, a preto podľa
žalovanéhonemožnohovoriťoabsenciiindividuálnehodojednaniazabezpečovaciehoprostriedku.Ďalej
vyjadril názor, že ak teda zákonodarca v tom istom zákone zakáže použitie jedného zabezpečovacieho
prostriedku v spotrebiteľských vzťahoch a o ostatných mlčí, použitím výkladu a contrario je zrejmé, že
ostatné zabezpečovacie prostriedky sú v spotrebiteľských vzťahoch právne povolené (vrátane dohody

o zrážkach zo mzdy). Ten istý záver platí aj v prípade zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o spotrebiteľských úveroch“). Zákon o spotrebiteľských
úveroch totiž výslovne uvádza, ktoré úvery sa nepovažujú za spotrebiteľské úvery, pričom medzi ne radí:
úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti (§ 1 ods. 3 písm. c) a d)), úver, na zabezpečenie

ktorého sa od spotrebiteľa vyžaduje, aby ako zábezpeku uložil do úschovy veriteľa hnuteľnú vec a
zodpovednosť spotrebiteľa sa obmedzuje výlučne na túto založenú hnuteľnú vec (§ 1 ods. 3 písm. o). Z
toho žalovaný výkladom a contrario vyvodil, že ostatné spôsoby zabezpečenia, medzi nimi aj dohoda o
zrážkach zo mzdy, sú pre spotrebiteľské úvery prípustné. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žalovaný žiadal úhradu trov konania, ktorý mu vznikli, vrátane trov
odvolacieho konania.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že sa stotožňujeme s rozsudkom
súdu prvej inštancie a rovnako aj s vyčerpávajúcim a zrozumiteľným odôvodnením tohto rozsudku, a

preto považuje odvolanie žalovaného za nedôvodné. Žalobkyňa k prípustnosti žaloby uvádza, že súd
iura novit curia - pozná právo. Teda, ak by takýto predpis neexistoval, tak súd by pravdepodobne už pri
predbežnom právnom posúdení, vytkol tento nedostatok žalobkyni. Napriek tomu v rámci právnej istoty
poukazujeme na § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľ má možnosťdomáhať sa na súde ochrany proti porušeniu svojich práv ustanovených zákonom proti porušovateľovi
týchto práv. Žaloba je nepochybne tým procesným právnym úkonom, ktorým sa spotrebiteľ domáha
takejto ochrany, pretože žalobou uplatňuje svoje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného

práva. Vzhľadom na uvedené považuje námietky žalovaného za nedôvodné. Ďalej uviedla, že v danom
prípade sa vychádza z naliehavého právneho záujmu žalobkyne pri určovacej žalobe. Naliehavý právny
záujem má žalobkyňa ako spotrebiteľ z dôvodu právnej istoty v otázke skutočnej výšky dlhu. Žalovaný
si uplatnil pohľadávku aj s pochybným príslušenstvom prostredníctvom neplatného právneho úkonu
(dohoda o zrážkach zo mzdy) a tak na požadovanom určení neoprávneného vykonávania zrážok zo

mzdy podľa žalobkyni existuje naliehavý právny záujem. Žalovaný si môže zo žalobou napadnutej
dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXX uplatniť ako veriteľ svoje právo a požiadať zamestnávateľa
žalobkyne o realizáciu zrážok zo mzdy titulom neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy. Teda žalovaný
by sa mohol domáhať aj plnení, na ktoré nemá právny nárok. Preto existuje naliehavý právny záujem
na požadovanom určení zdržania sa práva domáhať zrážok zo mzdy. Ďalej uviedla, že z textu dohody
o zrážkach zo mzdy vyplýva, že žalobkyňa nemá oprávnenie túto vypovedať, od nej odstúpiť, ani ju

iným spôsobom jednostranne ukončiť a iba vyhovujúci rozsudok určujúci, že žalovaný nie je oprávnený
domáhať sa voči žalobkyni práva na zrážky zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka,
môže zastaviť vykonávanie zrážok zo mzdy zamestnávateľom žalobkyne, na ktoré nemá žalovaný
právny nárok. V opačnom prípade, sa žalobkyňa nemá ako inak brániť voči žalovanému. Preto mala za
to, že určovacia žaloba je prípustná, nakoľko v prípade úspechu odstráni aj stav ohrozenia práva, ale aj

jeho porušenie. Žalobkyňa ďalej uviedla, že žalovaný v odvolaní tiež poukazuje na rozhodnutie najvyššej
súdnej autority - NS SR, ktoré však vôbec nemá súvis s predmetným konaním, keďže žalobkyňa sa
žalobou nedomáha neplatnosti úverovej zmluvy ani dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa považuje
za absurdné tvrdenia žalovaného, že svojou žalobou zneužila právo, ktoré nepožíva právnu ochranu.
Práve naopak, žalobkyňa je toho názoru, že žaloba bola nevyhnutným prostriedkom, aby sa žalobkyňa

ubránila pred zneužitím práva zo strany žalovaného, keďže ten sa snaží na základe neurčitej dohody o
zrážkach zo mzdy dosiahnuť od žalobkyne finančné prostriedky, na ktoré nemá právny nárok, keď žiada
od zamestnávateľa žalobkyne viac ako dvojnásobok celkovej sumy, ktorú mala žalobkyňa podľa zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vrátiť, pričom len ťažko si je možné predstaviť, že by za cca jeden a trištvrte roka
(v čase doručenia žiadosti o zrážky zo mzdy) celková dlžná suma dosiahla tejto výšky, bez toho, že by

žalovaný neuplatňoval neprijateľné či nedovolené zmluvné podmienky, ako napr. neprimerane vysokú
zmluvnú pokutu, nedovolené úroky z omeškania a podobne. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil a žalovaného
zaviazal zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania vrátane trov právneho zastúpenia.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v napadnutom rozsahu podľa § 379 a § 380
CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (keď nebolo potrebné zopakovať
alebo doplniť dokazovanie, ani to nevyžadoval dôležitý verejný záujem) v spojení s § 219 ods. 3 CSP
a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správny potvrdiť.

5. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí dospel k záveru, že žalobkyňa preukázala existenciu
naliehavého právneho záujmu na určení, či má alebo nemá žalovaný právo domáhať sa voči žalobkyni
práva na zrážky zo mzdy. Podľa názoru súdu prvej inštancie predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy
a z iných príjmov uzatvorená medzi žalovaným a žalobkyňou dňa 17.02.2016 (ďalej len „dohoda o

zrážkach zo mzdy“) neobsahuje náležitosti v zmysle ustanovenia § 551 ods. Občianskeho zákonníka, a
to označenie pohľadávky o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok, v dôsledku čoho dospel
k záveru, že táto je podľa § 37 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Ďalej uviedol, že dohoda o
zrážkach zo mzdy predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná.

6. Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj s
odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie jeho
správnosti a k odvolacím námietkam žalovaného uvádza nasledovné:

7. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo

je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.8. Podľa § 3 ods. 3 a 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo
na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Proti porušeniu práv a
povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi

na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde

úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

9. V predmetnej veci z obsahu podanej žaloby vyplýva, že žalobkyňa sa domáha určenia, že žalovaný
nie je oprávnený domáhať sa voči nej práva na zrážky zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy a

z iných príjmov zo dňa 17.02.2016, zabezpečujúcu pohľadávku žalovaného zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len zmluva o úvere“) uzavretou medzi žalobkyňou a žalovaným.

10. Odvolací súd má za to, že z obsahu podanej žaloby vyplýva, že žalobkyňa sa domáha určenia podľa
§ 137 písm. c) CSP, t. j. aby sa rozhodlo o určení, či žalovaný má (alebo nemá) právo domáhať sa

voči žalobkyni práva na zrážky zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy. Prípustnosť podanej
žaloby je preto potrebné vyhodnocovať v zmysle tohto ustanovenia. Z hľadiska prípustnosti určovacej
žaloby podľa § 137 písm. c) CSP je potrebné, aby žalobca preukázal a súd skúmal, či na určení
je naliehavý právny záujem s výnimkou, že naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať,
ak vyplýva z osobitného predpisu. V predmetnom konaní niet pochýb o tom, že uzatvorená dohoda

o zrážkach zo mzdy je spotrebiteľskou zmluvou, keďže žalobkyňa mala postavenie spotrebiteľa a
žalovanýdodávateľa,pričomtátomalazabezpečovaťzmluvuospotrebiteľskomúvereuzatvorenúmedzi
žalobkyňou a žalovanou. Žalobca v konaní nie je povinný právne kvalifikovať svoj nárok, keď táto
povinnosti prináleží súdu. Preto bolo na úvahe súdu posúdiť o akú žalobu podľa § 137 CSP ide a tomu
prispôsobiť svoje dokazovanie. Pokiaľ by súd dospel k záveru, že ide o žalobu podľa § 137 písm. c)

CSP, súd bol povinný preskúmať, či naliehavý právny záujem nevyplýva z osobitného predpisu alebo
je potrebné, aby tento bol žalobcom v konaní preukázaný. Nebolo povinnosťou žalobkyne uvádzať, z
ktorého osobitného predpisu vyplýva naliehavý záujem, keďže nešlo o posúdenie prípustnosti žaloby
podľa § 137 písm. d) CSP (ktorá je prípustná, len keď to vyplýva z osobitného predpisu), za stavu, keď
žalobkyňa predložila argumenty k preukázaniu naliehavého právneho záujmu.

11. Účelom predmetnej uzatvorenej dohody o zrážkach zo mzdy podľa ustanovenia § 551 Občianskeho
zákonníka je zabezpečenie splnenia povinnosti dlžníka v zmysle dohody, ktorá podľa bodu I. písm. a)
odkazuje na zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 17.02.2016, (aj keď z písm. b) nie je zrejmé, či
ide o zabezpečenia nárokov z tejto zmluvy). Pokiaľ však zmluvou o úvere (č. XXXXXXXXX zo dňa

17.02.2016) bol založený spotrebiteľský vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným a žalovaný si dohodou
o zrážkach zo mzdy uplatňuje nároky z tejto zmluvy, je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné aj
dohodu o zrážkach zo mzdy v danom spotrebiteľskom vzťahu podrobiť kontrole, či nejde o neprijateľnú
podmienku v neprospech spotrebiteľa.

12. Vo vzťahu k preukazovaniu naliehavého právneho záujmu podľa § 137 písm. c) CSP pri určení, či
žalovanýmá(alebonemá)právodomáhaťsavočižalobkyniprávanazrážkyzomzdynazákladedohody
o zrážkach zo mzdy, odvolací súd konštatuje, že naliehavý právny záujem bol daný s poukazom na § 3
ods.3 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v spojení s § 3 ods. 5 uvedeného zákona, v zmysle
ktorých každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských

zmluvách (§ 3 ods.3.) a proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany
spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva (§ 3 ods.5 ).
Spotrebiteľ má vždy naliehavý právny záujem na určení, že zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve
je neprijateľná a keďže naliehavý právny záujem v prejednávanej veci vyplýva z osobitného predpisu
(§ 3 ods. 3, 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa), nebolo potrebné osobitne skúmať tento

naliehavý právny záujem. Pokiaľ však súd prvej inštancie pristúpil ku skúmaniu naliehavého právneho
záujmu nad rámec toho, že naliehavý právny záujem bol daný v zmysle uvedeného zákona a dospel
k záveru, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, bol záver súdu prvej
inštancie vecne správny a tento nebolo možné súdu prvej inštancie vytknúť, nakoľko aj podľa názoruodvolacieho súdu, osvojujúc si dôvody posúdenia naliehavého právneho záujmu súdom prvej inštancie,
aj v prípade skúmania naliehavého právnu záujmu na určení ako požadovala žalobkyňa, nebolo možné
dospieť k inému záveru, ako k tomu, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem v predmetnej veci.

Podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí ani odvolacia námietka žalovaného, že takýmto určením by
sa nevyriešilo s konečnou platnosťou stav právnej neistoty medzi sporovými stranami, keďže toto by
bolo možné len v konaní o návrhu na plnenie, keď práve takáto určovacia žaloba poskytne žalobkyni
v postavení spotrebiteľa ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, aby v prípade použitia
prípadne neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy veriteľom nevzniklo na strane veriteľa bezdôvodné

obohatenie, ktoré by bolo dôvodom podania ďalšej žaloby žalobkyňou.

13. Odvolací súd má ďalej za to, že súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že dohoda o zrážkach
zo mzdy neobsahuje náležitosti v zmysle ustanovenia § 551 ods. Občianskeho zákonníka, v dôsledku
čoho je táto podľa § 37 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná.

14. Odvolací súd, ako aj súd prvej inštancie nespochybňuje to, že použitie tohto zabezpečovacieho
prostriedku je prípustné aj v spotrebiteľskom právnom vzťahu. V prípade, ak ide o spotrebiteľský vzťah
je však potrebné túto dohodu podrobiť skúmaniu v zmysle ustanovení na ochranu spotrebiteľa, či takáto
nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Inštitút dohody
o zrážkach zo mzdy je legitímnym zabezpečovacím prostriedkom, a ak neexistuje hoci len potencionálne

riziko vymoženia nezákonného či inak nečestného plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom,
ktorýumožňujesobídenímsúdnehoprocesusiahnuťnamajetokdlžníka.Akvšakexistuječoilenhrozba
vymoženia nečestného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom.

15. Preskúmajúc tak formálne a obsahové náležitosti predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy je odvolací

súd toho názoru, že predmetná dohoda spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán
v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa. Pri uzatváraní tejto dohody spotrebiteľ musí mať vedomosť,
pohľadávku akého druhu a v akej výške dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje. V opačnom prípade
sa vystavuje tomu, že veriteľ vymôže celú pohľadávku, prostredníctvom zrážok z dlžníkovej mzdy, ktorú
by spotrebiteľ nebol povinný zaplatiť pri obligatórnom prieskume neprijateľných zmluvných podmienok

v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Ide o neprimerané zvýhodnenie veriteľa v neprospech spotrebiteľa,
umožňujúce vymôcť pohľadávku vo výške, ktorá mu neprináleží.

16. Pokiaľ v dohode o zrážkach zo mzdy bolo uvedené, že zabezpečená pohľadávka znamená
ktorúkoľvek jednotlivú a tiež všetky nižšie špecifikované pohľadávky žalovaného voči žalobkyni,

ktorých zaplatenie je účelom uzatvorenia tejto dohody a ani v dohode o zrážkach zo mzdy v nižšie
špecifikovaných pohľadávok nie je možné zistiť o akú konkrétne pohľadávku ide, jej výšku a výšku
zrážok zo mzdy, a preto je takáto dohoda neurčitá a teda neplatná podľa § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka(včaseuzatvoreniadohodyozrážkachzomzdymusíbyťzabezpečovanápohľadávkapresne
a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa

prostredníctvom tohto zabezpečovacieho hmotnoprávneho inštitútu). Predložená dohoda o zrážkach
zo mzdy má charakter formulárovej zmluvy, ktorá bola spotrebiteľovi predložená na podpis bez toho,
aby sa spotrebiteľ mohol reálne oboznámiť s jej obsahom a ovplyvniť jej obsah, ktorý bol vopred
predformulovaný žalovaným. Ak by mala byť dohoda o zrážkach zo mzdy právom akceptovateľná
ako prejav zmluvnej autonómie, musela by byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán.

Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom,
čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn.
6 MCdo 9/2012). Žalovaný si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kritériom pre záver, že nejde
o individuálne dojednanú dohodu je nepochybne forma uzavretej dohody, t.j. skutočnosť, že dohoda o
zrážkach zo mzdy bola predložená spotrebiteľovi vo forme formulárovej zmluvy, bez možnosti zmeny jej

obsahu, bez možnosti ju neuzavrieť. Takúto dohoda o zrážkach zo mzdy nemožno v žiadnom prípade
považovať za individuálne dojednanú.

17. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa §
387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

18. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1CSP v spojení s § 255
ods.1, § 262 ods. 1CSP. V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa. Odvolací súd preto žalobkyni
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).