Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. máj 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10Csp/152/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117220207
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Sedláková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117220207.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prešove sudkyňou JUDr. Michaelou Sedlákovou v spore žalobcu: LONLER, s.r.o., so

sídlom Nezábudova 31, Sabinov, IČO: 36454729, proti žalovanému: O. N., D.. XX.X.XXXX, N. Z., D.N.
XX, o zaplatenie 1289,08 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.289,08 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,15 %
ročne zo sumy 1.289,08 eura od 2.6.2017 do zaplatenia a to v lehote 90 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný n e m á nárok na náhradu trov konania a žalobcovi sa ich náhrada n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 30.08.2017 domáhal zaplatenia 1.289,08 eura s úrokmi z omeškania vo
výške 5,15 % ročne zo sumy 1.289,08 eura od 05.06.2017 do zaplatenia. Uplatnený nárok vyčíslil ako

náklady za nájomné a služby spojené s užívaním jeho priestorov žalovaným za rok 2016.

2. Vychádzal pritom z mesačného nájomného 132,77 eura (za 12 mesiacov 1.593,31 eura) a
rozúčtovaných nákladov v roku 2016 na teplo 797,181 eura, teplú úžitkovú vodu 96,379 eura a vodné a
stočné 62,207 eura. Po odpočítaní úhrad žalovaného vo výške 1260 eur rozdiel predstavuje žalovanú
sumu.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že je spoluvlastníkom budovy a bytu č. 101, ktorý
mu bol pridelený v roku 1986 bývalým zamestnávateľom ZŤS Sabinov š.p. Namietal, že žalobca užíva
priestory bývalej slobodárne bez stavebného povolenia, projektovej dokumentácie a kolaudačného
rozhodnutia. V roku 2000 odpojil aj vykurovacie zariadenie pod jeho bytom. Navrhol žalobu zamietnuť.

4. Žalobca v replike poukázal na to, že z predchádzajúcich rozhodnutí súdov všetkých stupňov
jednoznačne vyplýva, že predmetný nebytový priestor užíva žalovaný bez právneho titulu a jeho vzťah

k žalobcovi nie je založený na základe nájomnej zmluvy, a preto nejde o chránený nájom. To znamená,
že nie je žalovanému povinný poskytovať žiadne služby, ktoré sú obvykle spojené s nájmom. Žalobca
zaslal žalovanému faktúru č. 201705632, ktorou vyfakturoval náklady za nájom, za dodávku tepla, TÚV
a VaS za rok 2016, v ktorom boli správcom BD Prešov vyúčtované náklady za teplo, TÚV a VaS, ktoré
boli spotrebované žalovaným v priestore č. 101.

5. Žalovaný v replike poukázal na rozhodnutie NSSR sp. zn. 5Cdo 113/2008, pričom žiadal vyžiadať si

od žalovaného kúpnu zmluvu medzi ZŤS Sabinov a žalobcom, stavebné povolenie o zmene charakteru
stavby z roku 2000, projektovú dokumentáciu z roku 200 na byt zapísaný na LV č. XXXX, ako aj
kolaudačné rozhodnutie o povolení užívať stavbu ako bytový dom. Zároveň ďalším podaním navrholustanoviť znalca z odboru stavebníctva, aby posúdil podľa projektovej dokumentácie, či sa jedná o
bytové alebo nebytové priestory, a zároveň zásah do vykurovacích zariadení pod bytom.

6. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že užíval byt od roku 1986, bol mu pridelený zamestnávateľom
ZŤS Sabinov. Po roku 2000 ho údajne odkúpil žalobca. Urobil z bytu nebytový priestor, urobil zmenu
charakteru stavby bez kolaudačného rozhodnutia. Zmenil aj vchod, odpojil elektriku od roku 2003 do
roku 2008, odpojil aj radiátory v pivničných priestoroch od roku 2000.

7. Žalobca na pojednávaní poukázal na to, že žalovaný užíva nebytové priestory bez právneho titulu,
spotrebováva pri tom energie, preto sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia na energiách
a na nájomnom. Žalobca vo vzťahu k vyjadreniu žalovaného poukázal na to, že v minulosti
kúpili dvestoposteľovú slobodáreň, ktorá bola určená ako slobodáreň kolaudačným rozhodnutím. Po
rekonštrukcii zmenili charakter niektorých častí na bytové priestory, tie následne boli prevedené na
základe kúpnych zmlúv na nových vlastníkov. Všetko prebehlo v súlade s rozhodnutiami príslušných

úradov.Všetkojezapísanénalistevlastníctva.Pokiaľideopriestoružívanýžalovaným,tenbolvytvorený
umelým spôsobom na bývanie pre domovníka. V samotnej kúpnej zmluve bolo upozornenie na vzťah
so žalovaným. Keď budovu kúpili, chcel to zákonne všetko upraviť so žalovaným, žalovaný to však
odmietol. Žalovaný žije v tomto priestore už 18 rokov. Pokiaľ ide o odpojenie radiátorov, nevykonali to oni,
ale noví vlastníci, ktorý nepotrebujú vykurovať pivničné priestory. Plánovali rekonštrukciu tohto priestoru

aj s odkazom na právoplatný rozsudok, avšak ani s asistenciou polície sa tam nedostali. Pokiaľ ide o
elektrinu, urobili samostatný merač pre tento priestor. Žalovaný však neplatil elektrinu, preto ho odpojili.
Tiež poukázal na to, že žalovaný podal žalobu o povinnosť znovu ho pripojiť na elektrinu, ktorú okresný
súd zamietol, krajský súd však zmenil a vyhovel tejto žalobe. Najvyšší súd však k tejto veci konštatoval,
že keďže ide o nebytový priestor a je užívaný bez právneho titulu, neprislúcha im povinnosť pripojiť ho

k elektrine. Žiadal žalobe vyhovieť, náhradu trov konania si neuplatnil.
8. Súd vykonal dokazovanie vyúčtovaním nájmu a nákladov za teplo, teplú úžitkovú vodu a vodné
s stočné za obdobie roku 2016, oznámením o výsledku prešetrenia sťažnosti zo dňa 14.12.2010,
dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 2.6.1986, stanoviskom k bytovému domu zo dňa 14.3.2007,
doplnením podania žaloby o vypratanie priestorov v konaní 10C 573/2000, faktúrou č. 201705632,

vyúčtovaním mesačných zálohových platieb a úhrad spojených s užívaním bytu za rok 2016 zo strany
Bytového družstva Prešov, obsahom prílohovej obálky (projektová dokumentácia Slob. ZŤS priestoru č.
101, prízemie, obálky obsahujúce vyúčtovanie z roku 2016), stavebným povolením zo dňa 14.1.1999
vydaným Okresným úradom v Sabinove na zmenu stavby slobodáreň na bytový dom, rozhodnutím
o povolení užívania stavby zo dňa 16.5.2000, rozhodnutím o povolení zmeny užívania stavby zo

dňa 7.2.2001, rozhodnutím o povolení zmeny užívania stavby zo dňa 10.10.2003, situačným náčrtom
stavebných úprav, projektovou dokumentáciou z 8.1.1998, čiastočným výpisom z listu vlastníctva č.
XXXX, cenami nájmov v obci Šarišské Michaľany a v Sabinove, vyjadreniami sporových strán, ako aj
ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

9. Je nesporným a vyplynulo to aj z písomných podaní žalovaného, že žalovanému bol pridelený do
užívania jeho bývalým zamestnávateľom ZŤS Sabinov byt č. 1 nachádzajúci sa na prízemí stavby v
Sabinove na D. X. Č.. XX. Išlo o budovu slobodárne súp. č. XXX na parc. č. XXX/X zapísanú na LV č.
XXXX kat. úz. Sabinov, ktorú nadobudol kúpnou zmluvou žalobca.

10. Stavebným povolením zo dňa 14.01.1999 vydaným Okresným úradom v Sabinove žalobcovi bola
povolená zmena stavby slobodáreň na bytový dom.

11. Dňa 16.05.2000 rozhodol Okresný úrad v Sabinove o povolení užívania stavby - bytový dom na
pozemku parc. č. XXX/X, k. ú. Sabinov, pričom stavba obsahuje prevádzkové priestory a 47 bytových

jednotiek s príslušenstvom.

12. Okresný úrad v Sabinove rozhodol dňa 07.02.2001 o povolení zmeny užívania stavby nebytových
priestorov na bytové v bytovom dome na ulici D. XX v Sabinove. Týkalo sa to priestorov č. XXX a č.
XXX. Rozhodnutím o povolení zmeny užívania stavby zo dňa 10.10.2003 bola povolená zmena užívania

stavby, pričom išlo o bytové priestory nachádzajúce sa na 1. nadzemnom podlaží obytného domu.13. Žalovaný užíva nebytový priestor č. XXX na prízemí obytného domu vo vchode č. XX, súpisné číslo
stavby XXX na parc. č. XXX/X zapísané na LV č. XXXX kat. úz. Sabinov, ktorého vlastníkom je žalobca
(č.l. 51a)

14. Najvyšší súd SR vo svojom uznesení 5Cdo 113/2008 zo dňa 24.3.2010 v spore medzi totožnými
stranami sporu o určenie charakteru obývanej nehnuteľnosti vyslovil právny názor, že pre posúdenie
toho, či určité priestory sú bytom je rozhodujúci kolaudačný stav - príslušné kolaudačné rozhodnutie a
nie stav faktický, teda skutočný spôsob užívania miestností. Poukázal pritom na ustanovenie § 118 ods.

2 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že miestnosti, ktoré žalovaní užívajú nie sú bytom, pretože
v stavebnom konaní sa nerozhodlo o zmene charakteru stavby. Žalovaný O. N. teda podľa Najvyššieho
súdu nepreukázal, že sa stal nájomcom bytu, a preto nemôže požívať zákonnú ochranu nájmu bytu.

15. Správcom objektu na D. XX v Sabinove je Bytové družstvo Prešov. Podľa vyúčtovania dodaných
energií zo strany bytového družstva žalobcovi za sporný priestor (s výmerou 101 m2) bytové družstvo

vyúčtovalo za rok 2016 za dodávku tepla 797,181 eura, za teplú vodu 96,379 eura a za vodné a stočné
62,2070 eura.

16. Žalobca tieto náklady uhrádzal bytovému družstvu v Prešove zálohovite - v roku 2016 spolu v sume
1703,34 eura (Lonler predpis 703,86 eura + N. predpis 999,48 eura), pričom skutočné náklady boli v

sume 1589,98 eura (634,22 eura + 955,767 eura) (prehľad na č.l. 21 - 22). Žalovaný uhradil žalobcovi
za obdobie 2016 sumu 1260 eur. Táto skutočnosť medzi sporovými stranami nebola spornou.

17. Žalobca vyfakturoval žalovanému žalovanú sumu 1.289,08 eura faktúrou č. 201705632 zo dňa
22.05.2017 so splatnosťou 01.06.2017, pričom táto suma predstavuje rozdiel medzi skutočnými

úhradami za predmetný priestor a platbami, ktoré platil žalovaný.

18. Z podkladov doložených do spisu žalobcom vyplýva, že za napr. za byt s výmerou 53,42 m2 v
Sabinove je nájomné 127,18 eura, za byt (v bytovom dome so 16 bytovými jednotkami) s výmerou
69,02 m2 v Šarišských Michaľanoch je nájomné 144,94 eura, za byt (v bytovom dome s 20 bytovými

jednotkami) s výmerou 79,80 m2 v Šarišských Michaľanoch je nájomné 128,79 eura a za byt (v bytovom
domes29bytovýmijednotkami)svýmerou75,21m2vŠarišskýchMichaľanochjenájomné149,79eura.

19. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

20. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať.

21. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

22. Podľa § 454 OZ bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

23. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

24. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaný býva v nebytovom priestore č. 101
na prízemí obytného domu na ulici Nezábudovej č. 31 v Sabinove, pričom tento priestor patrí žalobcovi.

25. Žalovaný svoje tvrdenie o tom, že je spoluvlastníkom budovy, ako aj predmetného priestoru
č. 101 žiadnym spôsobom nepreukázal. Dohoda o pridelení 3-izbového podnikového bytu bývalým
zamestnávateľom žalovaného (ZŤS Sabinov) na dobu určitú od 02.06.1986 do 01.06.1996 preukazuje
len právny dôvod na užívanie daného priestoru žalovaným v uvedenom časovom období, nie však
vlastníctvo žalovaného k predmetnému priestoru.

26. Pokiaľ žalovaný namietal, že v danom prípade nejde o nebytový priestor, ale o byt, súd v tomto
smere poukazuje to, že miestnosti, ktoré žalovaný užíva nie sú bytom, pretože nebolo preukázané, aby
sa v stavebnom konaní rozhodlo o zmene charakteru stavby - konkrétne priestoru č. 101, pričom aj zLV č. XXXX vyplýva, že sa jedná o nebytový priestor. Súd pripomína, že pre posúdenie toho, či určité
priestorysúbytom,jerozhodujúcikolaudačnýstav-príslušnékolaudačnérozhodnutieaniestavfaktický,
teda skutočný spôsob užívania miestností. Kolaudačné rozhodnutie totiž povoľuje užívanie stavby k

určenému účelu. S ohľadom na uvedené nepovažoval súd za potrebné ustanoviť znalca za účelom
overenia priestorov a posúdenia projektovej dokumentácie tak, ako to navrhol žalovaný, pretože znalec
nie je kompetentný určiť kvalifikáciu toho, či ide o byt alebo nebytový priestor, to je určené rozhodnutím
stavebného úradu.

27. So zreteľom na vyššie uvedené bolo potrebné uzavrieť, že žalovaný užíva priestor patriaci žalobcovi
bez právneho dôvodu (čo už uzavrel súd vo viacerých predchádzajúcich súdnych konaniach, napr. sp.
zn. 14C 154/2009, 15C 241/2010, 11C 226/2010). Za ich užívanie pritom žalovaný uhrádza ako nájomné
nízku sumu, ktorú si určil sám. Mal by však uhrádzať sumu, ktorá zodpovedá primeranému a obvyklému
nájomnému v žalovanom období, teda v roku 2016. O bezdôvodné obohatenie totiž ide aj v prípade, ak
majetok obohateného sa nezmenšil, hoci sa mal zmenšiť. Týmto spôsobom sa bezdôvodne obohatí aj

ten, kto užíva cudziu nehnuteľnosť bez platnej nájomnej zmluvy. Bezdôvodné obohatenie potom spočíva
v tom, že obohatený vykonával právo nájmu cudzej veci bez toho, aby platil nájomné.

28. Užívateľ cudzej veci bez právneho dôvodu je povinný vydať bezdôvodné obohatenie peňažnou
formou, rozsah ktorého plnenia, ak tento nie je stanovený predpisom, je vyjadrený peňažnou čiastkou,

ktorúbyobvyklebolonevyhnutnévynaložiťvdanommiesteačasezaporovnateľnéužívanie(prenajatie)
veci. Prihliadne sa pritom na účel a spôsob užívania a na druh právneho dôvodu, ktorým sa spravidla
právo užívania veci vzhľadom na jeho rozsah a spôsob zakladá; najčastejšie ide o nájomnú zmluvu,
kedy sa výška náhrady určuje podľa obvyklej hladiny nájomného, ktoré by nájomca v danom mieste a
čase platil, ak by vec užíval na základe platnej nájomnej zmluvy. Obvyklé nájomné je nájomným trhovým.

29. Nesporné v danom prípade je aj to, že žalovaný užíva priestory ako byt, preto súd vychádzal z
hodnoty nájomného vo výške 132,77 eur/mesačne (po zaokrúhlení) predstavujúcej primerané a obvyklé
nájomné, tak, ako to ustálil žalobca, ktoré by žalovaný mal žalobcovi platiť v roku 2016, za 12 mesiacov
to činí 1.593,31 eura. Z podkladov doložených do spisu žalobcom vyplýva, že za napr. za byt s výmerou

53,42 m2 v Sabinove je nájomné 127,18 eura, za byt (v bytovom dome so 16 bytovými jednotkami) s
výmerou 69,02 m2 v Šarišských Michaľanoch je nájomné 144,94 eura, za byt (v bytovom dome s 20
bytovými jednotkami) s výmerou 79,80 m2 v Šarišských Michaľanoch je nájomné 128,79 eura a za byt
(v bytovom dome s 29 bytovými jednotkami) s výmerou 75,21 m2 v Šarišských Michaľanoch je nájomné
149,79 eura.

30.Spoukazomnauvedenésúdpretokonštatuje,ževzhľadomnato,žežalovanýužívaakobytpriestory
o výmere 101 m2, nájomné požadované žalobcom vo výške 132,77 eur/mesačne nepresahuje bežný
rámec nájomného v obdobnej lokalite. Kým si titulom nájomného uplatňuje žalobca nárok na zaplatenie
sumy 132,77 eura, čo pri výmere 101 m2 predstavuje cenu 1,3 eura za m2, v obci Sabinov pri výmere

53,42 m2 je nájomné vo výške 127,18 eura, čo predstavuje cenu nájomného 2,38 eura za m2, v obci
Šarišské Michaľany (ako susediacej obce mesta Sabinov) pri výmere 75,21 m2 a cene nájomného
149,79 eura cena nájomného predstavuje 1,99 za m2, pri výmere 79,80 m2 a cene nájomného 128,79
eura cena nájomného predstavuje 1,61 za m2 a pri výmere 61,79 m2 a cene nájomného 130,14 eura
cena nájomného predstavuje 2,11 za m2.

31. V konaní bolo nepochybne preukázané, že do priestorov užívaných žalovaným boli dodané služby
ich správcom Bytovým družstvom v Prešove - dodávka tepla, teplej vody, vodné a stočné v úhrnnej
výške za rok 2016 za dodávku tepla 797,181 eura, za teplú vodu 96,379 a za vodné a stočné 62,2070
eura, t. j. spolu 1.589,98 eura. Za tieto služby zaplatil žalobca, hoci uvedené služby využil a spotreboval

žalovaný. Žalovaný preto musí žalobcovi vrátiť opäť titulom bezdôvodného obohatenia príslušnú sumu
za tieto služby. V súvislosti s jeho tvrdením o nedostatočnej dodávke tepla súd uvádza, že to nie je
možné zohľadniť v danom spore, a to aj v prípade, ak by žalovaný svoje tvrdenie preukázal. Uvedená
skutočnosť by mala význam len vtedy, ak by išlo o byt a ak by žalovaný bol jeho nájomcom, a teda
by išlo o právny vzťah medzi prenajímateľom a nájomcom oprávňujúci k uplatneniu práva na zľavu z

nájomného. Ani jeden z týchto predpokladov však splnený nie je.32. Celkove teda má žalovaný zaplatiť žalobcovi zaplatiť 1.289,08 (za rok 2016 nájomné 1.593,31 eura
+ energie 955,767 eura - záloha 1260 eur = 1.289,08 eura). Súd preto z vyššie uvedených dôvodov
považoval za dôvodné žalobe vyhovieť.

33. Úroky z omeškania boli priznané podľa § 517 ods. 1, 2 OZ.

34. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

35.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

36. V zmysle § 3 naradenia v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

37. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou žalovanej sumy odo dňa nasledujúceho po doručení
faktúry (§ 563 OZ), teda od 02.06.2017. Súd preto priznal žalobcovi aj úroky z omeškania v rozsahu
ich uplatnenia, keďže požadované úroky z omeškania podľa vyčíslenia v žalobnom petite predstavujú

ročne 5,15 %.

38. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

39. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaný poberá starobný a vdovecký dôchodok vo výške 521 eur, z
ktorého sú vykonávané zrážky vo výške 122,04 eura. Súd zohľadnil túto sociálnu situáciu žalovaného
a preto, aby sa predišlo ohrozeniu živobytia žalovaného, súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
sumu 1.289,08 eura v lehote 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku z dôvodu, že podľa § 232 ods.
3 druhá veta CSP považoval 3 - dňovú lehotu na plnenie za príliš krátku na zabezpečenie finančných

prostriedkov zo strany žalovaného.

40. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

42. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

43. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

44. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Žalobca
bol v spore plne úspešný, a preto podľa zásady úspechu by mu mal patriť nárok náhradu trov konania

v rozsahu 100 %. Keďže si však žalobca náhradu trov konania napokon neuplatnil, súd mu ich náhradu
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.