Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. marec 2019

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 6T/76/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5818010205
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2019:5818010205.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti obžalovanému

F. B., nar. XX. XX. XXXX, pre pokračovací zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1.
ods. 2 písm. b/ Tr. zákona a iné na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12. 03. 2019 v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný F. B., nar. XX. XX. XXXX S. D., trvale bytom N., R., Č.. XXX, ženatý, na slobode

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

ako konateľ spoločnosti FRAME plus, s.r.o., IČO: 45275351, so sídlom Námestovo ul. Miestneho

priemyslu č. 1009, mal disponibilné finančné prostriedky a napriek tomu,

v bode I/ neodviedol poistné na sociálne poistenie za zamestnancov v období od marec 2016 do augusta
2017 vo výške 4.153,44 Eur,

v bode II/ nezaplatil poistné na sociálne poistenie za zamestnávateľa v období od mesiaca marec 2016
do augusta 2017 vo výške 11.136,00 Eur,

čímporušilzákonommuuloženúpovinnosťplatiťaodvádzaťvčasavsprávnejvýškepoistnénasociálne
poistenie podľa z.č. 461/2003 Z.z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov a tak mu voči
Sociálnej poisťovni Bratislava- pobočka Dolný Kubín vznikol dlh vo výške najmenej 15.289,44 Eur,

t e d a

v bode I/

- vo väčšom rozsahu zadržal a neodviedol určenému príjemcovi poistné na sociálne poistenie, ktoré
zrazil podľa zákona, v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech,

v bode II/

- vo väčšom rozsahu nezaplatil splatné poistné na sociálne poistenie,

t ý m s p á c h a l

v bode I/

- pokračovací zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1. ods. 2 písm. b/ Tr. zákonav bode II/

- pokračovací prečin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 277 ods. 2 Tr. zákona, § 41 ods. 1, 2 Tr. zákona, § 38 ods. 7 Tr. zákona, § 37 písm. h/, m/ Tr.

zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona z a r a ď u j e obžalovaného na výkon trestu do Ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresná prokuratúra Námestovo podala dňa 6. 8. 2018 tunajšiemu súdu obžalobu na F. B. pre

pokračovací zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1. ods. 2 písm. b/ Tr. zákona a iné.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 16. 10. 2018 neurobil žiadne z vyhlásení podľa § 257 ods.
1 Tr. poriadku Na hlavnom pojednávaní sa bránil, že v rozhodnom období mala spoločnosť FRAME
plus, s.r.o. finančné problémy, tieto problémy nastali ešte v roku 2012, kedy im zhorela veľká stavba

v Bratislave, čo spoločnosť vtedy položilo a len v súčasnej dobe sa postavili na nohy a splácajú dlhy.
Priznal, že v rozhodnom období si neplnil odvodové povinnosti voči sociálnej poisťovni, ale nebolo to
preto, že by odvody nechcel platiť, ale preto, že síce spoločnosť vykazovala na účte nejaké peniaze,
v skutočnosti však tieto peniaze spoločnosť nemala, resp. časť z nich nemala. V r. 2015, 2016 mala
spoločnosť vyrobených, ale ešte nie vyfakturovaných 150.000,- €, v tomto období prebiehala exekúcia a

exekútortietovyrobenépeniazezablokovalastiaholpriamoodfirmy,prektorúvtedytietoprácevykonali.
Vobdobír.2016-2017spoločnosťzamestnávalaasi10-12ľudí,aleneviepresne,pretožeprespoločnosť
robili aj živnostníci. Výplatné termíny boli 25. dňa v mesiaci, bol si vedomý, že je povinný odvádzať
poistné za zamestnancov, bol na to upozornený aj účtovníčkou p. G.. V r. 2017 spol. FRAME plus už
nevykonávala žiadnu činnosť, nemali na materiál, neboli im vyplatené peniaze za vykonané práce. V

spol. bol jediným konateľom do mája 2016, potom konateľom nebol. Spoločnosť najskôr riešila mzdy
pre zamestnancov, potom nákup materiálu, ak sa ešte pracovalo.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá znalkyňa Ing. Želmíra Kralčáková, znalkyňa z odboru ekonómia
a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, ktorá vo veci vypracovala znalecký posudok č.

2018001, z ktorého vyplynulo, že spoločnosť v účtovnej závierke k 31. 12. 2016 vykázala stratu vo výške
-64.149 €, za obdobie marec 2016 až august 2017 spoločnosť nedosiahla žiadne tržby, v tomto období
už nevykonávala činnosť. Spoločnosť hospodárila od roku 2013 so stratou, strata bola preúčtovaná
na neuhradenú stratu minulých rokov. Zdroje na fungovanie spoločnosti počas sledovaného obdobia
od marca 2016 do augusta 2017 pochádzali výlučne z počiatočného stavu pokladničnej hotovosti.

Od marca 2016 do augusta 2017 spoločnosť neprijala žiadne peňažné prostriedky na bankový účet
ani do pokladne. Svoje výdavky spoločnosť uhrádzala iba v hotovosti, pričom disponibilné peňažné
prostriedky pochádzali z počiatočného stavu pokladničnej hotovosti. Disponibilné prostriedky spoločnosť
použila tak, že prioritne uhrádzala čistú mzdu zamestnancom a neuhrádzala poistné. Všetky ostatné
výdavky sa týkali prevádzkových výdavkov, čisté mzdy boli zamestnancom vyplatené v hotovosti z

pokladne spoločnosti (str. 20, 22 ZP). Spoločnosť v skúmanom období (marec 2016 až august 2017)
mesačne zrážala zamestnancom z vymeriavacieho základu zamestnanca poistné na jednotlivé druhy
sociálneho poistenia. Spoločnosť zároveň vypočítala poistné, ktoré je povinný zamestnávateľ platiť
z vymeriavacieho základu zamestnávateľa a vypočítane poistné uviedla v mesačných výkazoch
poistného a príspevkov. Spoločnosť v skúmanom období mala zostatok finančných prostriedkov v

hotovosti na úhradu miezd zamestnancom z kumulatívneho zostatku pokladničnej hotovosti. Záznamy
z vykonávania fyzickej inventúry pokladničnej hotovosti neboli predložené, preto nie je preukázateľné,
či spoločnosť skutočne disponovala takou vysokou hotovosťou v pokladni. V deň splatnosti bol dostatok
finančných prostriedkov v hotovosti na odvedenie poistného do Sociálnej poisťovne za zamestnávateľa
z kumulatívneho zostatku pokladničnej hotovosti. Znalkyňa uviedla, že výdavky spoločnosti sa týkali

iba úhrad faktúr za telefón, nákup pohonných hmôt a najvýznamnejšie náklady týkajúce sa miezd aodvodov zamestnancov. Platobný styk bol v tomto období vykonávaný výlučne v hotovosti, na bankovom
účte nebol žiaden obrat. Znaleckým dokazovaním tak bolo zistené, že v pokladni spoločnosti peniaze
boli evidované, ale či tam boli aj skutočne, k tomu sa nevie vyjadriť, to by muselo byť podložené

inventúrou, ale v každom prípade, keďže tento stav bol vykázaný v účtovnej závierke, tak sa vychádza
z predpokladu, že peniaze v pokladni boli.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne Mgr. Bibiány Valentínyovej,
ktorá ako splnomocnenec poškodeného vypovedala, že obžalovaný ako konateľ spol. FRAME plus,

s.r.o. si neplnil povinné odvody do Sociálnej poisťovne za zamestnancov a zamestnávateľa v období
od marca 2016 do augusta 2017 v celkovej sume 15.289,44 €. Z celkového dlhu obžalovaný neuhradil
žiadnu čiastku, dlhovanú sumu vymáha poisťovňa prostredníctvo spol. GENERAL FACTORING, a.s.
Bratislava.

Svedkyňa O.. O. G. vypovedala, že v označenej spoločnosti pracovala ako účtovníčka asi do 31. 5.

2017. Potvrdila, že spol. FRAME PLUS, s.r.o. neplatila odvodovú povinnosť do Sociálnej poisťovne, čo
mal na starosti obžalovaný ako konateľ, ktorého na túto povinnosť aj upozornila. Mzdy boli uhrádzané v
hotovosti. Od roku 2011 bola spoločnosť nefunkčná, nemala žiadne príjmy, žiadne zákazky, zamestnanci
boli len umelo vedení, v skutočnosti pracovali pre spoločnosť GNGM, s.r.o. Námestovo. V reáli to
bolo tak, že spoločnosť GNGM, s.r.o. vyhrala zákazku, túto zákazku vykonali zamestnanci spol.

FRAME PLUS, následne vykonané práce vyfakturovala GNGM, s.r.o., avšak GNGM, s.r.o. tieto faktúry
nevyplatila, sú tam záväzky okolo 100.000,-€.

Svedkyňa L. B. na hlavnom pojednávaní využila ako manželka obžalovaného svoje právo a odmietla
vypovedať.

Boli oboznámené listinné dôkazy - výpis z obchodného registra na č.l. 59, rozpis nezaplateného
poistného na sociálne poistenie za obdobie marec 2016 až august 2017, rozpis úhrad poistného voči
Sociálnej poisťovni na č.l. 91, prehľad zamestnancov spoločnosti na č.l. 93 FRAME plus, s.r.o. so sídlom
Námestovo, výpis z účtu VUB na č.l. 98- 124 a iné.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že skutky uvedené vo výroku tohto
rozsudku sa stali, tieto sú trestným činom a skutky spáchal obžalovaný. Z vykonaných výsluchov,
prečítaných listinných dôkazov, ale najmä zo znaleckého posudku znalkyne z odboru ekonómia
a manažment bolo preukázané, že obžalovaný ako konateľ spoločnosti v jednotlivých obdobiach

uvedených vo výrokovej časti tohto rozsudku neodviedol Sociálnej poisťovni zrážky na poistnom, ktoré
boli zrazené z miezd zamestnancov spoločnosti a za zamestnávateľa, pričom v jednotlivých obdobiach
splatnosti mal v pokladni finančné prostriedky. Uvedeným konaním po objektívnej stránke došlo k
naplneniu skutkovej podstaty súdeného zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1. ods.
2 písm. b/ Tr. zákona a prečinu nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Tr. zákona.

Subjektívna stránka konania obžalovaného je daná formou nepriameho úmyslu podľa § 15 písm. b) Tr.
zákona, pretože vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem štátu na riadnom plnení
odvodových a daňových povinností, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.

Zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods.2 písm. b/ Tr. zákona sa dopustí, kto vo
väčšom rozsahu zadržal a neodviedol určenému príjemcovi poistné na sociálne poistenie, ktoré zrazil
podľa zákona, v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech.

Prečinu nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Tr. zákona sa dopustí , kto vo väčšom rozsahu

nezaplatil splatné poistné na sociálne poistenie.

Podľa § 124 ods. 1 Tr,. zákona škodou sa na účely tohto zákona rozumie ujma na majetku alebo reálny
úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s
trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na účely tohto

zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom.

Podľa § 125 ods. 1 Tr,. zákona škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou
väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumiesuma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma
dosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky
prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.

Podľa§122ods.10Tr.zákonazapokračovacítrestnýčinsapovažuje,akpáchateľpokračovalvpáchaní
toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin,
ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania
a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený

trestný čin.

Skutkové podstaty trestných činov zakotvujú trestno-právny postih za nesplnenie záväzku, ktorý vyplýva
z príslušných zákonov, ktorým je v oblasti platenia poistného zákon č.461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
v jeho neskorších zmien a doplnení

Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení jeho neskorších zmien a doplnení v ustanovení
§ 141 ods. 1, 2 fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné
odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak. Za zamestnanca odvádza poistné na nemocenské
poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti zamestnávateľ.
Zamestnávateľ vykoná zrážku poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie

a poistného na poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinný platiť zamestnanec. Podľa § 143 ods.
1, 2 citovaného zákona poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho
po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Poistné z vymeriavacieho základu zamestnanca
uvedeného v § 4 ods. 2 písm. d) a poistné z vymeriavacieho základu zamestnávateľa fyzickej osoby
uvedenej v § 4 ods. 1 písm. d), ak jej bol po skončení pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého

pomeru príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 zúčtovaný na výplatu a zúčtovaním tohto príjmu táto
osoba nenadobudla postavenie zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 písm. d), sú splatné do ôsmeho
dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a)
a ods. 2 a 3 zúčtovaný na výplatu po skončení pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého
pomeru. Poistné z vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 písm. a) a poistné

z vymeriavacieho základu podľa § 139a a 139b sú splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol príjem zúčtovaný na výplatu. Poistné, ktoré
platí a odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím
základom zamestnanca. Ak je výplata týchto príjmov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa
rozložená na rôzne dni, poistné je splatné v deň poslednej výplaty príjmov zúčtovaných za príslušný

kalendárny mesiac. Ak nie je taký deň určený, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Ak deň splatnosti poistného pripadne na sobotu a
na deň pracovného pokoja, poistné je splatné v najbližší nasledujúci pracovný deň. veta prvá upravuje
poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za
ktorýsaplatípoistné.Podľa§144ods.1citovanéhozákonaSociálnapoisťovňapredpíšepoistnéfyzickej

osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo
ak ho odviedla v nesprávnej sume. Podľa § 146 ods.1citovaného zákona Sociálna poisťovňa môže
na základe písomnej žiadosti fyzickej alebo právnickej osoby povinnej odviesť poistné, povoliť splátky
dlžných súm poistného pre jej platobnú neschopnosť alebo z iného dôvodu, pre ktorý by jej vznikla
platobná neschopnosť, ak: a) možno dôvodne predpokladať, že v období nie dlhšom ako 24 mesiacov

bude schopná zaplatiť dlžné sumy poistného a b) je v čase rozhodovania o povolení splátok dlžných
súm poistného schopná riadne odvádzať poistné, ak je v tomto čase odvádzačom poistného.

Podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné
zistenie, či konanie nesie nielen všetky formálne znaky trestného činu - prečinu, ale i toho, či ide o

prečin aj v intenciách § 10 ods. 2 Tr. zákona to znemená, že vzhľadom na spôsob vykonania činu
a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je
jeho závažnosť nie nepatrná (materiálny korektív). V súdenej veci mal súd preukázané naplnenie
materiálneho korektívu osobou obžalovaného a následkom jeho konania, objektom súdeného trestného
činu, ktorým je záujem štátu na riadnom plnení odvodových a daňových povinností. Závažnosť konania

obžalovaného zvyšuje aj skutočnosť, že obžalovaný už bol v minulosti trestaný za iné trestné činy, ale
aj za rovnaké konanie ( rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 2T/40/15, Okresného súdu
Námestovo sp. zn. 4T/1/18).Obžalovaný sa priznal, že si je vedomý, že v rozhodnom období neodviedol Sociálnej poisťovni
zrážky na poistnom, ktoré boli zrazené z miezd zamestnancov spoločnosti a tiež neodviedol odvody
poistného za zamestnávateľa. Na svoju obranu uvádzal, že odvody neboli odvádzané z dôvodu,

že spoločnosť nemala finančné prostriedky a že konateľom spoločnosti bol do mája 2016. Vina
obžalovaného bola preukázaná výpisom z obchodného registra na č.l. 59, z ktorého bolo zistené,
že obžalovaný bol v čase spáchania trestných činov (minimálne do 11. 1.2018) konateľom spol.
FRAME plus, s.r.o. so sídlom Námestovo, rozpisom nezaplateného poistného na sociálne poistenie
za obdobie marec 2016 až august 2017 na č.l. 89 - 90, z ktorých vyplýva presný mesačný rozpis

poistného zamestnávateľa za zamestnancov a za zamestnávateľa s uvedením konkrétnej sumy za
každý mesiac spolu s uvedeným dňom splatnosti, rozpisom úhrad odvodových povinností voči Sociálnej
poisťovni na č.l. 91, prehľadom zamestnancov spoločnosti na č.l. 93 FRAME plus, s.r.o. so sídlom
Námestovo, výpisom z účtu VUB na č.l. 98- 124, z ktorých v súhrne ,vyplynulo, že obžalovaný
ako konateľ označenej spoločnosti FRAME plus, s.r.o, neodviedol poistné na sociálne poistenie za
zamestnancov v období od marca 2016 do augusta 2017 vo výške 4.153,44 € a nezaplatil poistné na

sociálne poistenie za zamestnávateľa v období od mesiaca marec 2016 do augusta 2017 vo výške
11.136 €, na základe čoho Sociálna poisťovňa voči označenej spoločnosti evidovala dlh na poistnom
spolu vo výške najmenej 15.289,44 €. Obrana obžalovaného, že nemal finančné prostriedky na účte
bola vyvrátená závermi znaleckého posudku z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo
a daňovníctvo, ktorého závery na hlavnom pojednávaní potvrdila vypočutá znalkyňa Ing. Želmíra

Kralčáková, ktorá sa jednoznačne vyjadrila, že síce spoločnosť hospodárila od roku 2013 so stratou,
zdroje na fungovanie spoločnosti od marca 2016 do augusta 2017 pochádzali z počiatočného stavu
pokladničnej hotovosti, spoločnosť síce neprijala žiadne peňažné prostriedky na bankový účet ani do
pokladne, svoje výdavky však spoločnosť uhrádzala z pokladničnej hotovosti. Disponibilné prostriedky
spoločnosť použila tak, že prioritne uhrádzala čistú mzdu zamestnancom a neuhrádzala poistné, ostatné

výdavky sa týkali prevádzkových výdavkov (úhrad faktúr za telefón, nákup pohonných hmôt). Čisté
mzdy boli zamestnancom vyplatené v hotovosti tiež z pokladne spoločnosti. Spoločnosť v období
marec 2016 až august 2017 mesačne zrážala zamestnancom z vymeriavacieho základu zamestnanca
poistné na jednotlivé druhy sociálneho poistenia, mala v pokladni finančnú hotovosť na úhradu miezd
zamestnancom a tiež v deň splatnosti mala dostatok finančných prostriedkov na odvedenie poistného

do Sociálnej poisťovne za zamestnávateľa. Znaleckým dokazovaním tak bolo zistené, že v pokladni
spoločnosti peniaze boli evidované, či tam boli aj skutočne, k tomu sa znalkyňa nevedela vyjadriť, ale v
každom prípade, keďže takýto stav bol vykázaný v účtovnej závierke, tak sa vychádza z predpokladu,
že peniaze v pokladni aj skutočne boli. K uvedenému súd dodáva, že nemá pochybnosti o tom, že
peniaze v pokladni spoločnosť mala, keďže evidovala zamestnancov, preukázateľne zamestnancom

vyplácala mzdy a tiež platila režijné, prevádzkové náklady. Obrana obžalovaného bola tiež vyvrátená
svedeckou výpoveďou O.. O. G., ktorá ako účtovníčka spoločnosti potvrdila, že spol. FRAME PLUS,
s.r.o. neodvádzala odvody do Sociálnej poisťovne, čo mal na starosti obžalovaný ako konateľ, na
čo bol aj ňou upozornený. Potvrdila, že mzdy zamestnancom boli uhrádzané v hotovosti, zároveň
vypovedala, že asi od roku 2011 bola spoločnosť nefunkčná, ale zamestnanci boli v spoločnosti umelo

vedení, v skutočnosti pracovali pre spol. GNGM, s.r.o. Námestovo a fungovalo to tak, že spol. GNGM,
s.r.o. vyhrala zákazku, zákazku vykonali zamestnanci spol. FRAME PLUS, následne vykonané práce
boli vyfakturované GNGM, s.r.o., avšak GNGM, s.r.o. tieto faktúry nevyplatila. Z výpisu z obchodného
registra na č.l. 60 súd zistil, že majiteľkou a jedinou konateľkou spoločnosti GNGM, s.r.o. bola manželka
obžalovaného, ktorá využila svoje právo a na hlavnom pojednávaní odmietla vypovedať. V súhrne

týchto dôkazov bolo jednoznačne, bez akýchkoľvek pochybností v preukázané, že obžalovaný ako
konateľ spol. FRAME plus, s.r.o. Námestovo spáchal zločin neodvedenia dane a poistného podľa §
277 ods. 1. ods. 2 písm. b/ Tr. zákona a prečin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Tr.
zákona v pokračovacom konaní, pretože obžalovaný pokračoval v páchaní toho istého trestného činu,
pričom všetky čiastkové útoky spájala objektívna súvislosť v čase, spôsobe a v predmete útoku, ako aj

subjektívna súvislosť, t.j. jeho jednotiaci zámer spáchať uvedený trestný čin. V danom prípade jednotlivé
čiastkové útoky, napĺňajú znaky toho istého trestného činu, sú po subjektívnej stránke spojené jedným
a tým istým zámerom obžalovaného, jednotlivé útoky boli postupne s tým istým zámerom a bola medzi
nimi blízka súvislosť v čase a aj predmete útoku. Časovú súvislosť pre určenie pokračovacieho trestného
činu nemožno presne ohraničiť, ale spravidla ide o dní, týždne a aj mesiace. Podmienkou spočítania

škôd spôsobených čiastkovými útokmi pri majetkovom trestnom čine je, že ide o pokračovací trestný
čin, a nie o opakovanie trestného činu. Vzhľadom na uvedené skutkové zistenia, bola obžalovanému
bez pochybnosti vina na súdených skutkoch preukázaná.V rámci hlavného pojednávania boli čítané najmä správy o povesti, odpis z registra trestov, výpis z
registra priestupkov a pripojené spisy Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 2T/40/15 a Okresného súdu
Námestovo sp. zn. 4T/1/18.

K osobe obžalovaného bolo ďalej zistené, že v mieste trvalého bydliska požíval dobrú povesť. Z odpisu
z registra trestov vyplynulo, že v registri trestov má 5 záznamov, z tohto na prvé dve odsúdenia súd
neprihliadal ako na priťažujúcu okolnosť, pretože platila fikcia neodsúdenia. Naposledy bol odsúdený
rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 4T/1/2018 z 10.4.2018, právoplatným dňa 10.4. 2018

pre rovnaké trestné činy neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1. ods. 2 písm. b/ Tr. zákona
a prečin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1,2 Tr. zákona, súd upustil od uloženia
súhrnnéhotrestuspoukazomnaodsúdenierozsudkomOkresnéhosúduDolnýKubínsp.zn.2T/40/2015
z 3.3.2016, právoplatný 3. 3. 2016 opäť pre rovnaké trestné činy neodvedenia dane a poistného podľa
§ 277 ods. 1. ods. 2 písm. b/ Tr. zákona a prečin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1, 2
Tr. zákona, za ktoré bol odsúdený na podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky s probačným

dohľadom, výkon trestu mu bol podmienečne odložený so skúšobnou dobou 5 rokov.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods. 1,
4 Tr. zákona, pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaných,
ich zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti ich nápravy a v neposlednom rade aj

poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, súd vychádzal zo zásady, že trest je právnym následkom trestného
činu, a teda musí byť úmerný k spáchaniu trestného činu (zásada proporcionality trestu). Trest je jedným
z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch,
v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči
ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie

(výchovykriadnemuživotu-rehabilitácia)ajednakajvočiďalšímobčanompotencionálnympáchateľom,
voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostaných členov
spoločnosti). Trest zároveň musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).
V prípade obžalovaného súd poľahčujúce okolnosti nezistil, boli zistené priťažujúce okolnosti, že už
spáchal viac trestných činov a už bol v minulosti za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. h/ a m/ Tr. zákona.

Úhrnný trest podľa § 41 ods. 1, 2 Tr, zákona bol obžalovanému ukladaný zároveň aj za použitia § 38
ods. 7 Tr. zákona, súd neprihliadal na prevahu priťažujúcich okolnosti, keďže obžalovaného odsudzoval
za viac (dva) trestných činov vo viacčinnom súbehu, z ktorých jeden bol kvalifikovaný ako zločin, pri
ukladaní trestu tak zvyšoval hornú hranicu trestnej sadzby podľa § 41 ods. 2 Tr,. zákona.
Obžalovanému nebol ukladaný súhrnný a spoločný trest, a to i napriek tomu, že obžalovaný pokračoval

v páchaní rovnakej trestnej činnosti kvalifikovanej ako zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277
ods. 1. ods. 2 písm. b/ Tr. zákona a ako prečin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1,2 Tr.
zákona a súdenej trestnej činnosti sa dopustil ešte predtým, ako bol vyhlásený odsudzujúci rozsudok
OkresnéhosúduNámestovosp.zn.4T/1/2018z10.4.2018,právoplatnýmdňa10.4.2018.Podľanázoru
súdu, nebolo možné obžalovanému za súdenú trestnú činnosť uložiť spoločný a súhrnný trest pretože

rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 4T/1/2018 z 10.4.2018, právoplatným dňa 10. 4. 2018
bolo upustené od uloženia súhrnného trestu s poukazom na odsúdenie rozsudkom Okresného súdu
Dolný Kubín sp. zn. 2T/40/2015 z 3.3.2016, právoplatný 3. 3. 2016, čím došlo k deklarovaniu právneho
stavu, že trestná činnosť obžalovaného za ktorú bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Námestovo
sp. zn. 4T/1/2018 bola spáchaná pred vyhlásením odsudzujúceho rozsudku Okresným súdom Dolný

Kubín sp. zn. 2T/40/2015 z 3.3.2016, právoplatný 3. 3. 2016, t.j. pred dátumom 3. 3. 2016, pričom
predmetom súdenej trestnej činnosti v tejto veci bolo obdobie od 30. 4. 2016 do 2.10. 2017 (dátum
splatnosti poistného) a nešlo tak o viacčinný súbeh súdenej trestnej činnosti s predchádzajúcou trestnou
činnosťou,zaktorúbolobžalovanýodsúdenýrozsudkamiOkresnéhosúduNámestovosp.zn.4T/1/2018
zo dňa 10. 4. 2018 a Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 2T/40/2015 z 3.3.2016. Zároveň podľa názoru

prvostupňového súdu nebolo možné vo veci uložiť ani spoločný trest, pretože súdená trestná činnosť
bola spáchaná iba čiastočne v pokračovacom konaní s trestnou činnosťou, za ktorú bol obžalovaný
odsúdený Okresným súdom Námestovo sp. zn. 4T/1/2018 zo dňa 10. 4. 2018 a nebola v pokračovacom
konaní ( ani viacčinnom súbehu) s trestnou činnosťou, za ktorú bol obžalovaný odsúdený rozsudkom
Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 2T/40/2015 z 3.3.2016.

Vzhľadom na predchádzajúcu kriminálnu minulosť obžalovaného, s prihliadnutím tak na osobu
obžalovaného, možnosti jeho nápravy, tiež okolnosti spáchania trestného činu súd uložil obžalovanému
úhrnný nepodmienečný trest na úplne dolnej hranici trestnej sadzby, a to trest odňatia slobody vo výmere3 roky a na výkon trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia, nakoľko obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody, Takto uložený trest
považuje súd za spravodlivý a objektívny obraz potrieb tak individuálnej ako aj generálnej prevencie,

ktorý odzrkadľuje závažnosť spáchaného zločinu, spôsob jeho vykonania a jeho následok a rovnako
zohľadňuje možnosť nápravy obžalovaného a jeho pomery.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15
dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 Tr. por. )

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)

-obžalovanýprenesprávnosťvýroku,ktorýsahopriamotýka(§307/1bTr.por.)atolenvosvojprospech
(§ 308/2 Tr. por.)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti

jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.), (§ 45/1 Tr.por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.