Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. november 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 5Nt/26/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117011515
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Polaček
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117011515.3

Uznesenie

OkresnýsúdPrešovvsenátezloženomzpredsedusenátuMgr.MariánaPolačekaaprísediacichVerony
Bebkovej a Petra Železníka v Prešove dňa 8.11.2018 na verejnom zasadnutí konanom podľa § 402 ods.
1 Trestného poriadku takto

r o z h o d o l :

ods. M. A.,
nar. XX.X.XXXX S. G., trvale bytom S. Č.. XX, P.. G., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody, t.č. v ÚVV

a ÚVTOS Košice.

Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku sa návrh na povolenie obnovy konania v trestnej veci rozsudku
Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T/70/2012 zo dňa 5.11.2012, v spojení s rozsudkom Krajského
súdu Prešov sp. zn. 6To/53/2012 zo dňa 30.1.2013, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 24.7.2017 bol na Okresný súd Prešov doručený návrh na povolenie obnovy konania podaný
obhajcom odsúdeného M. A.. V návrhu poukazuje na jeho odsúdenie Okresným súdom v Prešove sp.
zn. 33T/70/2012 zo dňa 5.12.2012, pričom rozsudkom bol uznaný vinným z obzvlášť závažného
zločinu vražda v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k 145 ods. 1 Trestného zákona. Za to mu bol
uložený trest odňatia slobody na 10 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia ako aj trest prepadnutia veci, ďalej mu uložil ochranný dohľad a bol zaviazaný k náhrade

škody. Ďalej poukázal na to, že bolo podané odvolanie prokurátora Krajskej prokuratúry Prešov proti
rozsudku Okresného súdu v Prešove, kde Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. 6To/53/2012 zo dňa
30.1.2013 rozhodol, že zrušil v napadnutom rozsudku výrok o treste podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods.
2 Trestného poriadku a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku mu uložil podľa § 145 ods. 1 Trestného
zákona, za použitia § 36 písm. j/, písm. l/ Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona trest
odňatia slobody na 15 rokov. Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona ho pre výkon tohto trestu zaradil do

ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona
mu uložil trest prepadnutia veci krátkej guľovej zbrane zn. ČZ, O. XX, G. X O., U., výrobného čísla N..
Ďalej v návrhu ohľadom viny poukázal na nedostatky diagnostiky patického efektu, jeho rizikových
faktorov, to že znalci neskúmali všetky faktory, ktoré vznik patického afektu podmieňujú, že znalci
neskúmali jeho lekársku správu po skutku, kde je uvedené, že bol spavý bradypsychický, poukázal na to,
či znalci mali lekárske správy ohľadom jeho osoby, poukázal na užívanie liekov O. V. A. a ich vedľajšie

účinky. Ich vplyv na patický afekt. Poukázal aj na to, že bol v tej dobe vydieraný, že v jeho prípade nebol
skúmaný patický afekt, ale len prostý afekt. Ďalej navrhol súdu, aby boli zabezpečené dôkazy, a to
zdravotná dokumentácia z ÚVTOS Košice, aby boli vypočutí svedkovia T. V. Č., aby boli zabezpečené
civilné spisy OS Kežmarok sp. zn. 9C/159/2016 a 2C/57/2012 a urobené nové znalecké dokayovanie.
Preto potom navrhol, aby súd povolil obnovu konania.

Na verejnom zasadnutí potom poukázal na okolnosti, pred skutkom a čo si pamätal on - priebeh skutku.
V súvislosti s tým poukázal na pôžičku, ktorá podľa neho nebola. K afektu potom uviedol, že na str.36 je odpoveď na otázku č. 4, kde znalkyňa Ľ. A., na otázku, či je schopný chápať zmysel, uviedla že
jeho verbanologická pamäť, t.j. 5 mesiacov po skutku je podpriemerná, tzn. že nebol schopný objasniť
celý skutkový stav s takým rozsahom. Ďalej uviedol, že je tam uvedené, že nedokázal vnímať, že mu

unikali detaily, podstata toho celého. Nemal prístup k týmto informáciám, aby logicky dokázal túto zložitú
situáciu vysvetliť a zvládnuť v danom čase.
Došlo hádke, odchádzal preč, do dverí vstúpil tam F. H., vtedy vytiahol zbraň. Aj F..H. vypovedá, že
kričal na neho choď preč. Potom sa rozbehol, že vybehne druhými dverami cez kuchyňu okolo Bachledu.
„Stôl držal na lakti“. Chýba mu tá časť, kde strieľal. „Ako odišiel preč, to boli tie údery kolien do brady,

je to porucha vnímania, ja nedokážem chodiť a búchať si do brady“. Cez dvere išiel dolu, po schodoch,
„halucinácie, kde je tam krv na obrázku č. 86“, šiel dole a šiel doľava, je tam kotolňa, „je to dezorientácia,
jasne nevedel som kde ísť, pozeral som na tú krv na tých stenách, na tie fľaky, zrazu on otvoril dvere,
podivil sa čo tam chce. Skryl sa za roh pod schody, tam ma aj našli, tam som ešte volal manželke, že
za chvíľku som doma“. Ďalej uviedol, že je zásadový človek, nikdy sa nerozhoduje na základe jednej
skutočnosti, k tomu aby sa správne rozhodol, potrebuje dané body, o ktoré sa vie oprieť, to v tomto čase

tam nemá, chýba, „tá podstata tej streľby“. Nedokázal si to poskladať, zdravotný stav mu to nedovolil
vysvetliť. Poukázal na list 184, kde došlo k ústnej dohode, ktorá je na tom papieri zachytená, bola tam
aj jeho mama, „na tú sumu 90-tisíc, je tam dlh 41-tisíc“. S ďalším listom, prišiel 8.1. je tam ďalší dlh 10-
tisíc z tých 51-tisíc. Je tam exekúcia na 51-tisíc. Nevedel si vysvetliť, prečo na neho strieľal. Preto aj
hovoril, že nedokázal to vysvetliť, nedokázal to vnímať. Jeho pamäť pracovala ako blikajúca žiarovka,

záblesk a nič. Teraz to vie presne popísať, je to už 6 rokov, čo sa sám so sebou vyrovnáva.
Ďalej k tomu uviedol, že užíval v tej dobe lieky O. D. W., A.. Liečil sa na vysoký krvný tlak a dnu.
V tej dobe mal zlý pocit, nedával to najavo svojej rodine, bolo tam vyhrážanie sa likvidáciou jeho
rodiny. Keď ho pripravil o autodopravu, „ten pocit tu“. Počas výkonu trestu je to zlý psychický stav,
až taký, že sa mohol zabiť vo väzení, až odpadával, rozbil umývadlo, čo ho kriesili na zemi, „na druhý

deň prišla záchranka“, tieto depresívne stavy mal po celý čas. Depresia ovplyvňovala jeho myslenie.
Toto vyplýva zo znaleckého posudku, „to bránenie v tom uvedomovaní, v prístupe k tým detailom,
spôsobovala tá vzniknutá depresia“. Toto mal celý čas či už v Prešove alebo v Košiciach. O tejto chorobe
vedel, pozisťoval si, že väčšinou sa táto choroba končí smrťou a snaží sa to udržiavať tak, aby dokázal
rozmýšľať.

Vyjadril sa k rekonštrukcii, kde uviedol, že jeho zdravotný stav bol v tom čase „absolútne“, nedokázal
rozmýšľať. Keď mu predložil vyšetrovateľ na podpis jeho spis, povedal mu, že nedokáže rozmýšľať.
Nevedel si to vysvetliť, „vie že depresia spôsobovala, že nedokázal rozmýšľať“. Čo si pamätal k skutku
vtedy a teraz k tomu uviedol, že vtedy si pamätal, „že nevedel som, prečo som zmenil smer úniku“.
Išiel preč, dával si papiere do vrecka, vstup F. H., on po schodoch šiel dole, „čo tam bolo tie tá krv na

stene, toto mi nešlo, čo tam nie je vôbec, ten úsek, ku tomu úseku. Vlastne ten úseku som si nedokázal
vysvetliť, jak som zmenil, prečo som zmenil a časť tej streľby. To bol skok, ja som vlastne bol tu, ten stôl.
So stolom došlo k zápasu, to teraz som si spomenul. Ten stôl som si nepamätal“. To si teraz pamätá.
Vtedy si pamätal krv, „išiel som dole, išiel som vedľa do práčovne, vrátil som sa naspäť, to bolo vtedy.
Naraz zrazu pozeral som na tie schody, krv, čo tam nie je. Tam nie je krv na obrázku 86, otvoril zrazu

on dvere, som sa zľakol, som zabuchol, čo si to spravil, do čoho si ma dostal, nevedel som kde ísť a
tam som sa skryl pod schody“. Ďalej si pamätal príchod polície, kričali na neho, aby odhodil zbraň, ktorú
odhodil. S odstupom času si pamätá na stôl, na to si spomenul s odstupom času, „to je čo mi nedávalo
zmysel, pretože ten smer mi zmenil vlastne príchod F. H., preto som sa rozhodol pre tie dvere, to je to
čo viem, že som držal ten stôl na lakti. Toto je ten detail, ktorý na 100 percent viem a toto mi tu chýba,

tu som stál pri komode, na rohu, kde sa vchádza do kuchyni. K streľbe som si nič nespomenul“.
Pri svojej ďalšej výpovedi poukázal na stanovisko Najvyššieho súdu k § 257 ods. 1 Trestného
poriadku, že urobil vyhlásenie v trestnej veci sp. zn. 33T/70/2012 tento rozoberá analógiu podmienenosť
mimoriadneho zníženia trestu. Ďalej k tomu uviedol, že oboma procesnými úpravami na rovnakom
princípe, ktorý umožňuje obžalovanému vzdať sa dokazovania na hlavnom pojednávaní, ako v prípade

dohody o vine a treste a zároveň aj vyhlásenia o vine a treste a jeho prijatia súdom. Z rozsudku
Okresného súdu sp. zn. 33T/70/2012 je zrejmé, že v zmysle § 257 ods. 5 Trestného poriadku súd zistil
stanovisko prokurátora, ktorý navrhol prijať vyhlásenie, nakoľko ide o procesné vyhlásenia a s prijatím
vyhlásenia súhlasili aj obhajca a splnomocnenec poškodeného. Keďže ide o uznanie viny bez garancie
alebo predpokladu určitého, pre obžalovaného priaznivého rozhodnutia o treste, možno mimoriadne

znížiť trest, preto sa tretia právna veta zmieňuje o medzere v zákone. Ide o procesnú logiku vzdania
sa práva na konkrétne súdne konanie, v rámci ktorej je vhodné a vecne správne umožniť mimoriadne
zmiernenie trestu. V súvislosti s tým, poukázal na jeho zdravotný stav v čase dokazovania, dôkazom
je znalecký posudok, kde jeho pamäť verbálno-logická a mechanická boli podpriemerné, čo je na 23.strane zo dňa 11.5.2012. „Po druhé vyjadriť sa k vykonaným dôkazom. Máte aj vy v spise tento obrázok?
Zápisnica o vyšetrovacom pokuse z 8.6.2012. Dôvodné podozrenie na marenie alebo zneužitie, neviem
čo to je, lebo som zásadový človek, niektoré veci robím automaticky, tzn. pri vyšetrovacom pokuse

zbraň som dával rukoväťou pod pazuchu. Neviem kto to robil, ale jednoznačne je vidieť, že hlaveň je
poukazuje na obrázok 2 a 3“. Pri vyšetrovacom pokuse bol. Toto zistil teraz, keď si vyžiadal spis, pretože
sa mu vybavili niektoré veci. Na záver potom uviedol, že ak hovoril, že k streľbe si nič nepamätá, že
je to rok. V apríli - marci prerušil liečbu. Tie lieky mu spôsobovali halucinácie, depresie, počas väzby
odpadával, rúcal sa.

Z rozsudku Okresného súdu v Prešove sp. zn. 33T/70/2012 zo dňa 5.11.2012 vyplýva, že obž. M. A. bol
uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu vražda v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k § 145 ods. 1
Trestného zákona. Z rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6To/53/2012 zo dňa 30.1.2013 vyplýva,
že podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Trestného poriadku bol zrušený v napadnutom rozsudku výrok
o treste. Na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku bol obž. M. A. uložený trest podľa § 145 ods. 1

Trestného zákona za použitia § 36 písm. j/, písm. l/ Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona na
15 rokov. Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona ho pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia. Ďalej mu bol uložený trest prepadnutia veci krátke guľovej zbrane zn. ČZ,
model XX, G. Xmm U., výrobného čísla N. podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona.
Odsúdený A. predložil súdu lekárske správy č.l. 25-30, tieto lekárske správy sú zo dňa 9.1.2012 O..

A. interná ambulancia 4-krát ohľadom jeho hypertenzie. Prepúšťaciu správu z Východoslovenského
ústavu srdcových a cievnych chorôb zo dňa 11.1.2012 ohľadom vyššie uvedeného, ako aj správu tohto
ústavu zo dňa 10.1.2012 ohľadom toho či môže byť vypočutý ako obvinený. Na č.l. 36-40, 41-42 -
uznesenia OR PZ, OKP, Oddelenia vyšetrovania v Kežmarku sp. zn. ORP-334/KP-KK-2013 zo dňa
3.12.2014 a 15.11.2013 ohľadom o zastavení, resp. o odmietnutí, obe uznesenia sa týkajú L.. M.

N., t.j. poškodeného v tejto trestnej veci. Na č.l. 44 - lekárska správa z 2.11.2015 zo zdravotníckeho
zariadenia ÚVV ÚVTOS Košice O.. S., ktorá popisuje jeho predchádzajúci zdravotný stav a k súčasnému
sa vyjadruje v tom zmysle, že bola zistená bolesť hlavy a vzostup TK, boli mu predpísané okuliare.
Ďalej boli bežné infekty horných dýchacích ciest. Bolesti hlavy a nervozita pred súdnymi pojednávaniami
boli riešené analgetikami a podaním Magneziových tabliet. Z ďalšej lekárskej správy č.l. 45 O.. O. Z.a

vyjadruje k jeho zdravotnému stavu od roku 2009 do 6.11.2011, aké lieky bral (A. V. O.). Z registra
trestov potom vyplynul iba tento trest č.l. 48, 89. Obžalovaný súdu predložil aj čestné prehlásenie jeho
matky č.l. 61-65 k sp. zn. 3C/5/2017 Okresného súdu Kežmarok ohľadom poškodeného v tejto trestnej
veci, ohľadom ich podnikania. Zo stanoviska NS SR č. 44/2017 vyplýva, že ak obžalovaný vyhlási, že
je vinný môže súd mimoriadne znížiť trest č.l. 75-85. Z tohto stanoviska však vyplýva aj to, že súd tak

nemusí urobiť.

V tejto trestnej veci súd zamietol návrhy obhajoby na vykonanie dôkazov viď. vyššie okrem znaleckého
posudku. Podľa názoru súdu tieto dôkazy nie sú nové. Tieto najmä poukazujú na jeho spor s
poškodeným. Ďalej by tieto mali preukazovať jeho zdravotný stav počas výkonu trestu, čo nie je

nová skutočnosť ani nový dôkaz. K znaleckému posudku súd nariadil obhajobe, aby si tento dôkaz
zabezpečila sama, pričom následne od neho upustila. Netrvala na novom znaleckom posudku. Taktiež
zamietol návrhy na prečítanie listín z trestného spisu, keďže tieto listiny boli známe už v dobe
rozhodovania Krajského súdu.

Obhajkyňa v rámci záverečného návrhu povoliť jeho klientovi obnovu konania.

Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku obnova konania, ktoré skončilo právoplatným rozsudkom
alebo právoplatným trestným rozkazom sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti, alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samé osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi

odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré, by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania, alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom nepomer s účelom trestu.

Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí
podmienky obnovy konania podľa § 394.Podľa názoru súdu v tomto prípade nevyšli najavo také nové skutočnosti, ktoré by boli súdu skôr
neznáme a ktoré by mohli či už sami osebe alebo s ostatnými dôkazmi mať za následok iné rozhodnutie
o vine resp. o treste. Ak odsúdený poukazuje na svoj zdravotný stav počas výkonu trestu, k tomu súd

uvádza, že jeho zdravotný stav nie je taký vážny, ktorý by mu bránil vo výkone trestu, jeho zdravotný stav
pred skutkom bol braný znalcami do úvahy. Pokiaľ sa tento s odstupom času rozpamätal čo sa udialo
ohľadom skutku, to nie je nová skutočnosť a ani rozpamätanie sa nie je dôvodom na to, aby tomuto bola
povolená obnova konania. Na záver súd uvádza, že zo stanoviska NS SR síce vyplýva, že by súd mohol
brať do úvahy vyhlásenie v tej dobe obžalovaného k vine, resp. nepopretia spáchania skutku uvedeného

v obžalobe, avšak to neznamená, že by súd musel mimoriadne znížiť trest.

Preto potom súd považoval návrh za účelový a zamietol ho, keďže nezistil podmienky obnovy podľa §
394 Trestného poriadku.

Preto bolo rozhodnuté tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 pracovných dní odo dňa jeho oznámenia, ktorú je
možné podať u tunajšieho súdu. Včas podaná sťažnosť má odkladný účinok.