Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 9, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/94/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119014714
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3119014714.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr. Patrika
Príbelského, PhD. a JUDr. Romana Hargaša v trestnej veci proti obžalovanému E. E. pre obzvlášť
závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a
iné, na verejnom zasadnutí konanom dňa 09. októbra 2019 prejednal odvolania prokurátora Krajskej
prokuratúry Trenčín a obžalovaného E. E. proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 11. júla 2019,

sp.zn.2Tk/1/2019, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolania prokurátora a obžalovaného E. E. z a m i e t a j ú , pretože nie
sú dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 11.07.2019, sp.zn.2Tk/1/2019 bol obžalovaný E. E.
(ďalej len „obžalovaný“) uznaný za vinného zo skutku v bode 1/ napadnutého rozsudku zo zločinu

nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1, 2, 4 písm. a/ Tr. zák. s
poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák. a zo skutku v bode 2/ napadnutého rozsudku z obzvlášť závažného
zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom
základe, že

skutok v bode 1 napadnutého rozsudku

-obvinený si v presne nezistenom čase takmer pred 30 rokmi na nezistenom mieste kúpou zadovážil a
až do vykonania domovej prehliadky dňa 09.03.2019 v záhradnej chatke s popisným
číslom XXXX v záhradkárskej oblasti zvanej "R." v katastrálnom území obce L., okres J. bez povolenia
prechovával podomácky upravenú krátku strelnú zbraň - pôvodne išlo o vzduchovú (plynovú) pištoľ
značky TEX mod. 086 s výrobným číslom 29012, výrobcu ČZ Uherský Brod, ktorá v súčasnom stave

umožňuje streľbu s nábojmi s okrajovým zápalom kalibru 22 (5,6 mm), taktiež podomácky
vyrobenú jednovýstrelovú dlhú strelnú palnú zbraň v rozobranom stave (samostatné časti - hlaveň, telo
so záverom a s puškohl'adom, tlmič a pažba) bez akéhokoľvek označenia, ktorá po zložení
umožňuje nabitie s nábojkami so stredovým zápalom kalibrov 9 mm R Blanc a 9 mm Jat, pred ktoré je
možné vložiť strelu a ostatne 10 ks nábojov s okrajovým zápalom kalibru 22 Long Rifle, juhokórejského
výrobcu značky PMC (Precise Made Catridge), pričom znaleckým skúmaním bolo zistené, že:

- u predloženej podomácky upravenej krátkej strelnej zbrane - pôvodne išlo o vzduchovú (plynovú) pištoľ
značky TEX mod. 086 s výrobným číslom 29012, výrobcu ČZ Uherský Brod, ktorá v súčasnom stave
umožňuje streľbu s nábojmi s okrajovým zápalom kalibru 22 (5,6 mm) ide z technického hľadiska v
zmysle ustanovení zákona č.190/2003Z.z. o strelných zbraniach a strelive v platnom znení podľa § 4
ods. 2 písm. c), g) o zbraň kategórie A - zakázanú, ktorú v zmysle § 8 ods. 1 uvedeného zákona je

zakázané nadobúdať do vlastníctva, držať alebo nosiť,- u predloženej podomácky vyrobenej jednovýstrelovej dlhej strelnej palnej zbrane v
rozobranom stave (samostatné časti - hlaveň, telo so záverom a s puškohl'adom, tlmič a pažba)
bez akéhokoľvek označenia, ktorá po zložení umožňuje nabitie s nábojkami so stredovým zápalom

kalibrov 9 mm R Blanc a 9 mm Jat, pred ktoré je možné vložiť strelu, ide z technického hľadiska
v zmysle ustanovení zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive, v platnom
znení, podľa § 4 ods. 2 písm. g) o zbraň kategórie A - zakázanú, ktorú v zmysle § 8 ods. 1
uvedeného zákona je zakázané nadobúdať do vlastníctva, držať alebo nosiť

- v prípade predloženého streliva a to 10 ks nábojov s okrajovým zápalom kalibru 22 Long Rifle,
juhokórejského výrobcu značky PMC (Precise Made Catridge) ide v zmysle ustanovení zákona č.
190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive v platnom znení ide o strelivo podľa § 2 písm. g),
ktoré môže podľa § 12 ods. 1 zákona č.190/2003Z.z. nadobudnúť do vlastníctva len držiteľ zbrojného
preukazu, držiteľ zbrojnej licencie alebo držiteľ zbrojného sprievodného listu na trvalý vývoz,

skutok v bode 2 napadnutého rozsudku

-dňa 08.03.2019 v čase približne o 15.35 hod. v chatke s popisným číslom XXXX v
záhradkárskej oblasti zvanej "R." v katastrálnom území obce L., okres J., po predchádzajúcej verbálnej
hádke s poškodenou U. E., trvale bytom J. si obvinený z priestorov chatky vzal svoju podomácky

upravenú vzduchovú pištoľ zn. TEX model 086 s výrobným číslom 29012 prispôsobenú na použitie
nábojov 22 Long Rifle, vyšiel s ňou do altánku pred chatkou, kde ju nabil, vrátil sa do chatky, zo svojho
pohľadu z ľavej strany pristúpil k poškodenej U. E., ktorá v tom čase sedela na posteli a so slovami, že ju
to nebude bolieť pravou rukou namieril hlaveň zbrane do stredu čela poškodenej a následne jedenkrát
vystrelil zo vzdialenosti približne 10 cm od čela poškodenej, pričom poškodená U. E. v snahe vyhnúť sa

útoku obvineného v rýchlosti pootočila hlavu, v dôsledku čoho ju strela zasiahla do
oblastipravéholíca,počompoškodenázakrvavenávybehlazchatkyaušla,pričomvdôsledkustrelného
poranenia, ktoré jej spôsobil obvinený E. E. utrpela strelné poranenie tváre v lícovej oblasti, poúrazový
opuch krku a zakrvácanie v lícovej oblasti vpravo, zakrvácanie do príušnicovej žľazy, zakrvácanie do
svalu - musculus sternocleidomastoideus, zakrvácanie pozdĺž veľkých karotických ciev krku, poúrazový

podkožný vzduch, bublinky vzduchu v mäkkých tkanivách krku a v dôsledku ktorého poškodenej uviazol
v tele projektil priemeru cca 5 až 6 mm a dĺžky 14 mm, ktorý je v smere strelného kanálu lokalizovaný nad
trapézovým svalom na kontralaterálnej (ľavej) strane, asi 10 mm nad hrebeňom lopatky, ktoré zranenia
zanechajú trvalé následky na poškodenej spočívajúce minimálne v jazve v lícnej oblasti po vstrele, ako
aj poruche až strate citlivosti v tejto oblasti, pričom svojím charakterom a povahou ide jednoznačne o

život ohrozujúce poranenia, kedy pri zasiahnutí veľkých ciev na krku, kde projektil tieto minul o jeden
milimeter, by boli následky fatálne, pričom znaleckým skúmaním bolo jednoznačne zistené, že streľbou
nábojov kalibru Long Rifle 22 z krátkej zbrane s hladkým vývrtom je možné spôsobiť smrť do vzdialenosti
160 m.

Za tento trestný čin bol obžalovaný odsúdený podľa § 145 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 2 Tr. zák.,
§ 36 písm. l/, písm. n/ Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 3
písm. b/ Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 13 rokov nepodmienečne, na výkon ktorého bol
podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Súčasne
okresnýsúdpodľa§60ods.1písm.a/Tr.zák.obžalovanémuuložiltrestprepadnutiaveci,atoupravenej

pištole značky TEX model 086 výrobné číslo 29012, po domácky vyrobenej dlhej zbrane bez výrobného
čísla s puškohľadom s ramennou opierkou a tlmičom hluku výstrelu, pištoľ Lov 2 bez výrobného čísla, 2
ks vyterákov, 67 ks oválnych olovených striel o priemere 0-8 mm o hmotnostiach od 5,85 gramu do 7,10
gramu, 6 ks mosadzných jatočných nábojov kalibru 9 mm značky Sellier a Bellot. Zároveň okresný súd
uložil obžalovanému podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou

formou a podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. mu uložil ochranný dohľad v trvaní 2 (dva) roky. Taktiež podľa § 288
ods. 1 Tr. por. poškodenú U. E. odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ihneď do zápisnice o hlavnom
pojednávaní zahlásili odvolanie prokurátor krajskej prokuratúry pre nesprávnosť výroku o treste v

neprospech obžalovaného (ďalej len „prokurátor“) a obžalovaný pre nesprávnosť výroku o uloženom
treste.Prokurátor v písomných dôvodoch svojho odvolania uviedol, že s uvedenými závermi okresného súdu
sa v podstatnom rozsahu nestotožňuje a má za to, že obžalovanému bol uložený trest v rozpore s §
34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., pričom podľa jeho názoru okresný súd nesprávne aplikoval postup podľa §

39 ods. 1 Tr. zák. V prípade obžalovaného je potrebné uviesť, že okresný súd síce postupoval v súlade
so stanoviskom Trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.Tpj/55/2016, podľa
ktorého ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne
znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák., teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno
(teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori

admaior(odmenšiehokväčšiemu)použiťajvprípadeuznaniavinypodľa§257ods.1písm.b/,c/Tr.por.
(po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal
všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané
rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu, avšak takýto postup zo strany súdu nemôže byť
automatický, bez dostatočného a primeraného odôvodnenia. Prokurátor ďalej uviedol, že už z názvu
ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. je zrejmé, že pôjde o ojedinelý a nie o pravidelný postup súdu. Preto

takýto postup nemôžu odôvodniť len bežne sa vyskytujúce skutočnosti. Uvedený záver obsahovala už
staršia judikatúra (napríklad judikát Najvyššieho súdu č. R/24/1966). Vyhlásenie obžalovaného o vine
na hlavnom pojednávaní má procesnoprávne následky spočívajúce v obmedzenom rozsahu ďalšieho
dokazovania v súdnom konaní a následnej možnosti podľa § 36 písm. l/ Tr. zák., avšak takéto vyhlásenie
samo osebe nemôže byť dôvodom na mimoriadne zníženie trestu, čo je ostatne konštatované aj v

rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR, napríklad v rozhodnutí č. R/19/1967, kde Najvyšší súd SR
jednoznačne konštatoval, že mimoriadnymi pomermi páchateľa sú okolnosti, ktoré nemajú priamy vzťah
k spáchaniu trestného činu, a ktoré nie sú hodnotené v rámci stupňa spoločenskej nebezpečnosti činu.
Takými okolnosťami nie je skutočnosť, že sa páchateľ k činu doznal, ľutoval ho a pomáhal ho objasniť.
Prokurátor poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.4Tdo/66/2013 zo dňa 03.12.2014, v

ktorom Najvyšší súd SR, rozhodujúc o dovolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 15. júla
2013, sp.zn.23To/62/2013
konštatoval, že pomery obvineného sa týkajú jeho osobnostného hodnotenia- charakterizujú jeho osobu
ako objektu trestu a jeho citeľnosti pre neho a význam týchto pomerov sa zhodnotí vo všetkých týchto
súvislostiach významných pre jeho nápravu a z toho plynúci záver musí byť zjavný, že trest uložený

v rámci zákonnej trestnej sadzby by obvinený pociťoval podstatne citeľnejšie ako iní páchatelia. Teda,
že by bol neprimerane prísny a súčasne, že narušenosť obvineného nie je až taká závažná, aby bolo
potrebné na neho pôsobiť trestom dlhšieho trvania. V aplikačnej praxi súdov okolnosťami prípadu sú
všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu,
vrátane možnosti nápravy

obvineného. Za pomery obvineného možno zase považovať viac významných poľahčujúcich okolností
prinedostatkupriťažujúcichokolností.Prokurátorďalejuviedol,žetrestnásadzbapriobzvlášťzávažnom
zločinevraždypodľa§145odsek1Tr.zák.savprávnejvedeoznačujeakorelatívneurčitá.Zákonodarca
teda určil hornú a dolnú hranicu trestnej sadzby, pričom výškou trestných sadzieb vyjadril škodlivosť,
respektíve typovú závažnosť toho ktorého trestného činu. Preto porovnaním trestných sadzieb trestných

činov možno zistiť, ktorý z nich je podľa zákonodarcu pre spoločnosť škodlivejší. Každá zákonná trestná
sadzba zodpovedá stupňu typovej závažnosti, ktorý je charakteristický pre trestné činy určitého druhu.
K stanoveniu trestných sadzieb za trestné činy určitého druhu pritom dochádza práve z dôvodu, že
i trestné činy toho istého druhu sa navzájom odlišujú, a to konkrétnymi okolnosťami toho ktorého
prípadu. Trestnou sadzbou zákonodarca v súlade so zásadou nulla poena sine lege stanovuje súdu

isté mantinely pri jeho rozhodovaní, no zároveň mu ponecháva dostatočný priestor pre individualizáciu
trestu podľa okolností konkrétneho prípadu v rámci zákonom relatívne určenej trestnej sadzby. Podľa
názoru prokurátora, z uvedeného vyplýva, že zákonodarca práve tým, že určil vysokú trestnú sadzbu,
ktorú súd môže uložiť za trestný čin spáchaný obžalovanými, vyjadril typovú závažnosť tohto trestného
činu ako trestného činu pre spoločnosť vysoko škodlivého. Ďalej uviedol, že v záujme zákonnosti

má súdom uložený trest spĺňať podmienku primeranosti. V rámci požiadavky primeranosti trestu
zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá umožňuje naplnenie tejto požiadavky
v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh
a výmera trestu preto musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali
všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Uložením neprimeraného trestu dochádza zo strany súdov k

negácii práva, čím sa zakladá
bezprávie, a teda stav v právnom štáte neakceptovateľný. Prokurátor ďalej uviedol, že je nesporné, že v
rámci sudcovskej individualizácie trestu môže dôjsť aj k aplikácii ustanovenia § 39 Tr. zák. dovoľujúceho
mimoriadne zníženie trestu. Takéto zníženie nie je bežné, ale je možné len v individuálnom prípadeexistencie okolností odôvodňujúcich mimoriadne zníženie trestu, teda v prípade existencie okolností,
ktoré logicky musia mať povahu okolností mimoriadnych. V tejto súvislosti poukázal na záver Ústavného
súdu Slovenskej republiky, ktorý v otázke ukladania trestov „považoval za potrebné pripomenúť, že v

praxi sa
oveľa častejšie vyskytujú bežné (nemimoriadne) okolnosti než mimoriadne okolnosti“ (Nález Ústavného
súdu SR sp.zn.106/2011 z 28. novembra 2012). Prokurátor má za to, že okresný súd neuviedol,
prečo a z akých dôvodov nebolo možné uložiť obžalovanému trest v zákonnej trestnej sadzbe a
z jeho rozhodnutia ani nie je zrejmé, prečo by práve obžalovaný mal pociťovať uloženie takéhoto

trestu podstatne citeľnejšie. Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu je zrejmé, že súd mimoriadne
zníženie trestu odňatia slobody odôvodnil len ovplyvnením ovládacích schopností ťažkou opitosťou,
pričom konštatovanie o prvotrestanom páchateľovi vyvracia oboznámený odpis registra trestov, podľa
ktorého sa obžalovaný dopustil úmyselného trestného činu už v roku 2015. Prokurátor ďalej poukázal
na skutočnosť, že zo záverov znaleckého posudku č.48/2019 založeného na č.1.86-109 spisu je
zrejmé, že obžalovaný netrpel v čase spáchania trestného činu a ani netrpí duševnou chorobou v

pravom slova zmysle. Tempore criminis trpel a aj v súčasnosti trpí škodlivým užívaním alkoholu.
Obžalovaný dokázal rozpoznať protiprávnosť svojho konania v plnej miere, jeho ovládacie schopnosti
však boli pod vplyvom stredne ťažkej opitosti v stave vystupňovaného afektu znížené vo forenzne
významnej miere. V súvislosti s uvedeným je potrebné poukázať na skutočnosť, že do stavu stredne
ťažkej opitosti sa obžalovaný privodil sám a vedome, uvedená skutočnosť preto nemôže byť dôvodom

na mimoriadne zníženie trestu. Zo záverov znaleckého posudku č.914927-03/19 znalca z odboru
zdravotníctva a farmácie, odvetvia chirurgie a traumatológie založeného v spise na č.l.113 až 137
vyplýva, že poškodená U. E. utrpela strelné poranenie tváre v lícovej oblasti, poúrazový opuch krku a
zakrvácanie v lícovej oblasti vpravo, zakrvácanie do príušnicovej žľazy, zakrvácanie do svalu - musculus
sternocleidomastoideus,zakrvácaniepozdĺžveľkýchkarotickýchcievkrku,poúrazovýpodkožnývzduch,

bublinky vzduchu v mäkkých tkanivách krku v dôsledku ktorého poškodenej uviazol v tele projektil
priemeru cca 5 až 6 mm, ktorý je v smere strelného kanálu lokalizovaný nad trapézovým svalom
na kontralaterálnej (ľavej) strane, asi 10 mm nad hrebeňom lopatky, pričom svojim charakterom a
povahou ide jednoznačne o život ohrozujúce poranenia, pričom pri zasiahnutí veľkých ciev na krku,
kde projektil tieto minul o jeden milimeter, by boli následky fatálne. Od bezprostrednej smrti a inak

vedeného strelného kanála do tváre poškodenej ju zachránil iba jej uhýbavý manéver, jej vlastná
reakcia v momente výstrelu. Prokurátor ďalej uviedol, že medzi funkcie trestu patrí aj tzv. generálna
prevencia, ktorej úlohou je výchovné pôsobenie trestov na ostatných členov spoločnosti -potenciálnych
páchateľov. Uložením neprimerane nízkeho trestu nedochádza k naplneniu funkcie trestu v rozsahu
generálnej prevencie, a teda nedochádza ani k zabezpečeniu ochrany spoločnosti. Zľahčovanie trestnej

činnosti je v rozpore s § 34 odsek 1 Tr. zák., podľa ktorého okrem iného trest má odradiť iných od
páchania trestnej činnosti a vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Mimoriadne znížený
trest uložený obžalovanému v tejto trestnej veci rozhodne podľa názoru prokurátora nie je spôsobilý
odradiť potencionánych páchateľov od páchania závažnej a spoločensky mimoriadne nebezpečnej
trestnej činnosti, práve naopak. V súvislosti so zaradením obžalovaného do ústavu na výkon trestu

so stredným stupňom stráženia nemožno akceptovať názor súdu, podľa ktorého by mohol obžalovaný
v maximálnom stupni stráženia získať negatívne postoje nielen k páchaniu trestnej činnosti, ale aj k
životu. Vzhľadom na charakter spáchaného trestného činu, pohnútku obžalovaného, jeho vyjadrenie k
poškodenej bezprostredne pred streľbou a spôsobený následok, je potrebné obžalovanému dôsledne
zabrániť v ďalšom páchaní trestnej činnosti a pôsobiť na neho výchovne práve v ústave s maximálnym

stupňom stráženia, kde sú vytvorené podmienky pre výkon trestu odňatia slobody páchateľov trestného
činu vraždy. Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že senát Okresného súdu Trenčín nesprávne
a v rozpore s ustanoveniami Trestného zákona rozhodol o treste, ktorý považuje za neprimerane
nízky. Prokurátor z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písmeno
d/, e/ Tr. por., pri nezmenenom výroku o treste prepadnutia veci, zrušil odvolaním napadnutý výrok

o treste napadnutého rozsudku a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol tak, že obžalovanému uloží
nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby so zaradením do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia podľa § 48 odsek 3 písm. b/ Tr. zák.

K odvolaniu prokurátora sa obžalovaný do konania nariadeného verejného zasadnutia krajského súdu,

písomne bližšie nevyjadril.

Obžalovaný v písomných dôvodoch svojho odvolania, ktoré podal prostredníctvom svojho obhajcu
poukázal na to, že na hlavnom pojednávaní vykonanom bezprostredne po predbežnom prejednaníobžaloby urobil vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., ktoré súd následne prijal. V
súlade so stanoviskom trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR č.Tpj 55/2016 publikovaného v
Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č.5/2017 bol tak učineným vyhlásením

založený základný predpoklad pre použitie praxou aplikovaného inštitútu mimoriadneho zníženia trestu
podľa § 39 ods. 4 Tr. zák. pri ukladaní trestu. Na tomto mieste však obžalovaný chce poukázať na
skutočnosť, že k jeho priznaniu a napomáhaniu orgánom činným v trestnom konaní došlo preukázateľne
už počas prípravného konania, kedy svojim postojom prispel k rýchlemu objasneniu veci. V dôsledku
tohto postoja nebolo dokonca potrebné ani čakať na vykonanie dokazovania v rozsahu akom ho

iniciovali v prípravnom konaní samotné orgány činné v trestnom konaní. Taktiež dokonca doposiaľ nebol
podrobený balistickému skúmaniu projektil, ktorý uviazol v tele poškodenej. Jeho postoj a priznanie
poňaté v obsahu vyhlásenia o vine, nie je teda odrazom vypočítavosti, ale naopak úprimnej snahy
objasniť vec už počas prípravného konania. Na tomto mieste nemôže naopak obstáť argumentácia
prokurátora, ktorá sa navyše opiera už o prekonanú judikatúru, pričom sa vymyká bežne zaužívanej
praxi všeobecných súdov Slovenskej republiky. Naopak, obžalovaný má za to, že sú tu okolnosti, na

ktoré súd opomenul prihliadnuť, ktoré by odôvodňovali s použitím § 39 ods. 4 Tr. zák. zníženie trestu
odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby na desať rokov. Jednou z
týchto okolností a zároveň aj ďalšou skutočnosťou, ktorá by aj sama o sebe podmieňovala aplikáciu
mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 2 písm. c/ Tr. zák., je záver znaleckého posudku
č.48/2019 z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, vypracovaného MUDr. Antonom

Puchoňom, ktorý konštatuje zníženú ovládaciu schopnosť obvineného v čase spáchania skutku vo
forenzne významnej miere, čo znamená, že skutok spáchal v stave tzv. zmenšenej príčetnosti. Okrem
toho znalec konštatuje, že uvedený skutok spáchal v stave vystupňovaného afektu. Ako už uviedol
aj na hlavnom pojednávaní, jeho konanie predstavovalo vyústenie celej situácie, kedy sa poškodená
správala voči jeho osobe spôsobom, ktorý možno označiť ako nesúladný so zákonom (tým nechce

zľahčovať stíhaný skutok, avšak chce poukázať na motív, ktorý v značnej miere vyvolala sústavným
a dlhodobým a aj protiprávnym konaním) samotná poškodená. Orgány činné v trestnom konaní mu v
týchto situáciách nijakým spôsobom nepomohli, pričom uvedené pociťoval ako zlyhanie systému voči
jeho osobe a v danej situácii a amoku zrejme nevidel iné východisko. Za týmto účelom navrhoval už pri
preštudovaní vyšetrovacieho spisu, ako aj v návrhu na vykonanie dokazovania na hlavnom pojednávaní

a následne aj na samotnom hlavnom pojednávaní vykonať výsluch svedka, jeho sestry B. E., ako aj
vyžiadať si výpis z evidencie priestupkov o osobe poškodenej a mojich hlásení tak na štátnu, ako
aj mestskú políciu, týkajúcich sa správania poškodenej voči jeho osobe, avšak všetky tieto návrhy
boli tak vyšetrovateľom, ako aj súdom zamietnuté. Okrem toho bol zamietnutý jeho návrh na výsluch
znalca MUDr. Antona Puchoňa, ktorý vypracoval znalecký posudok č.48/2019 z odboru zdravotníctvo

a farmácia, odvetvie psychiatria, a to práve za účelom prípadnej aplikácie § 39 ods. 2 písm. c/ Tr.
zák. Samozrejme, obžalovaný rešpektuje záver okresného súdu o tom, že tento dôkaz nepovažuje za
potrebné vykonať (napriek tomu to v odôvodnení nekonštatuje), avšak len za predpokladu, že by bez
potreby vypočutia znalca po prečítaní znaleckého posudku na hlavnom pojednávaní aplikoval § 39 ods.
2 písm. c/ Tr. zák., kde súd dokonca nie je viazaný ani obmedzeniami vymedzenými v § 39 ods. 3 Tr.

zák. pri aplikácii mimoriadneho zníženia trestu. Inak povedané, súd by v danom prípade mohol uložiť aj
trest odňatia slobody nižší ako 8 rokov. Z výrokovej časti rozsudku je však zrejmé, že súd § 39 ods. 2
písm. c/ Tr. zák. neaplikoval, čo nezdôvodnil. Obžalovaný má za to, že uvedeným postupom súdu mohlo
dôjsť k porušeniu môjho práva na obhajobu. Pokiaľ ide o argumentáciu prokurátora v tom smere, že
do tzv. stavu nepríčetnosti sa uviedol sám, s týmto záverom sa nestotožňuje, nakoľko jeho ovládacia

schopnosť bola znížená aj z dôvodu vystupňovaného afektu, čo konštatuje aj samotný znalec. Okrem
toho zákon v tomto prípade neobmedzuje aplikáciu § 39 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s prihliadnutím na
konkrétne dôvody stavu zníženej príčetnosti, ako je tomu napríklad pri trestnom čine opilstva podľa §
363 Tr. zák. Obžalovaný má za to, že okresný súd sa s otázkou aplikácie mimoriadneho zníženia trestu
podľa § 39 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. vysporiadal nedostatočne, respektíve ak nepovažoval za potrebné

v tomto smere doplniť navrhované dokazovanie výsluchom znalca, mal mimoriadne znížiť trest odňatia
slobody na základe písomného vyhotovenia znaleckého posudku, a to ak nie pod výmeru desiatich
rokov trestu odňatia slobody, tak aspoň na desať rokov trestu odňatia slobody, čo by podľa názoru
obžalovaného zároveň korešpondovalo aj s mimoriadnym znížením trestu odňatia slobody podľa § 39
ods. 4 Tr. zák. v zmysle už uvádzaného stanoviska Najvyššieho súdu SR. Ďalej obžalovaný uviedol,

že následok a síce smrť poškodenej nenastal. Je si vedomý, že tento nenastal v podstate šťastnou
náhodou, avšak tá nastala len v kontexte s výstrelom, ktorý učinil pod vplyvom vystupňovaného afektu,
ako to konštatuje znalec a za znížených ovládacích schopností vo forenzne významnej miere. V tomto
kontexte je ďalej potrebné vnímať aj následnú dejovú líniu a iné okolnosti a síce, nedokonať tentoskutok, kedy jeho osoba je mužského pohlavia, fyzicky oveľa viac disponovaná oproti poškodenej ako
žene, ktorá bola navyše poranená, možno z jeho strany považovať za výhradne jeho vôľu upustiť od
ďalšieho konania a neútočiť na poškodenú. V čase spáchania skutku sa totiž žiadna osoba, ktorá by

mu zabránila dokonať skutok, o ktorý sa pokúsil v afekte, na mieste nebola. Je teda zrejmé, že to,
že následok, a síce smrť poškodenej nenastal, nebol v následnej dejovej línii len odrazom šťastnej
náhody, ale aj jeho vôle, kedy si po osobnom ľudskom zlyhaní v afekte (vyvolaného dlhotrvajúcim
správaním poškodenej) uvedomil, čoho sa dopustil, avšak okamih jeho zlyhania už nešlo vrátiť späť.
Okrem toho by obžalovaný chcel poukázať na fakt, že bude mať 51 rokov a v prípade uloženia trestu

odňatia slobody v trvaní desať rokov a viac pre neho znamená v podstate výkon trestu po zvyšok jeho
produktívneho veku. Okrem toho v súčasnosti žije ešte jeho matka, ktorá je vo vysokom veku a v zlom
zdravotnom stave a situáciu znáša veľmi ťažko. Je pravdepodobné, že jeho prepustenia na slobodu sa
nedožije. V tomto smere sa dotkne aj tzv. vonkajšej diferenciácie výkonu trestu odňatia slobody, kedy
jeho zaradenie do ústavu so stredným stupňom stráženia, s ktorým sa stotožňuje, zabezpečuje jednak
väčšiu pravdepodobnosť pre jeho pracovné zaradenie, ako aj možnosť väčšieho kontaktu s rodinou,

vrátane matky, čo má pre resocializáciu odsúdeného nesmierny význam. Vzhľadom na skutočnosť, že
nebol doposiaľ súdne trestaný, ako aj na jeho psychologický profil, považuje argumentáciu prokuratúry
v tomto smere za absurdnú. Pokiaľ ide ešte o výmeru samotného trestu, obžalovaný poukázal na jeho
doterajší spôsob života, a síce že bol riadne pracovne zaradený, nepáchal trestnú činnosť, nebol súdne
trestaný, pričom prokurátor navrhuje, aby mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 15 rokov.

Obžalovanýďalejuviedol,žeakvtomtokontexteprihliadnenaskutočnosť,žepánS.,vystupujúcivrámci
verejne dostupných zdrojov pod pseudonymom "J." ako "hlava" organizovanej zločineckej skupiny tzv.
„J.“, bol odsúdený na základe obžaloby za 19 skutkov na 18 rokov trestu odňatia slobody (a to podotýka
tých najzávažnejších), vzhľadom na všetky okolnosti, ktoré vyplynuli z dokazovania v tomto konaní,
vrátane znaleckého dokazovania, obžalovaný má za to, že pre neho ako prvotrestaného páchateľa,

je trest uložený rozsudkom okresného súdu neprimerane prísny. Obžalovaný uvádza, že je vzhľadom
na všetky okolnosti, a to tak na jeho osobu, ako aj jeho pohnútku vo vzťahu ku skutku, možnosti jeho
resocializácie, predchádzajúci spôsob života, vplyv trestu na jeho rodinu, ochranu spoločnosti (kedy
sám znalec konštatuje, že jeho pobyt na slobode nie je nebezpečný pre spoločnosť) ako aj generálnu
prevenciu, zrejmé, že by v danom prípade postačoval trest výrazne kratšieho trvania. Obžalovaný z

vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v časti výroku o treste zrušil
a rozhodol tak, že ho s prihliadnutím na § 39 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. odsúdi na trest odňatia slobody
vo výmere nižšej ako desať rokov trestu odňatia slobody, ktorú ponecháva na úvahu súdu. S odkazom
na toto znenie odôvodnenia odvolania záverom uvádza, že sa nestotožňuje s odvolaním prokurátora,
ktoré navrhuje ako nedôvodné zamietnuť.

K odvolaniu obžalovaného sa prokurátor do konania nariadeného verejného zasadnutia krajského súdu,
písomne bližšie nevyjadril.

Na verejnom zasadnutí krajského súdu prokurátor krajskej prokuratúry sa pridržal písomných dôvodov

odvolania a navrhol, aby odvolací súd rozhodol v súlade s petitom uvedeným v dôvodoch tohto
odvolania. Zároveň navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietnuť.

Obžalovaný a jeho obhajca na verejnom zasadnutí krajského súdu uviedli, že sa v celom rozsahu
pridržiavajú písomných dôvodov odvolania obžalovaného a navrhujú, aby krajský súd rozhodol v súlade

s petitom písomných dôvodov odvolania obžalovaného. Pokiaľ ide o odvolanie prokurátora, tak toto
navrhli ako nedôvodné zamietnuť. Obžalovaný dodal, že chce znížený trest, pretože bez príčiny by to
neurobil, svoje konanie ľutuje. Osobne bol dlhodobo týraný, policajti s tým nevedeli nič urobiť a on sa
v jednej sekunde takto rozhodol.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na podklade podaných odvolaní, nezistiac dôvody pre
zamietnutie odvolaní obžalovaného a prokurátora podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie
napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., vykonal vo veci verejné zasadnutie dňa 09. októbra
2019, preskúmal postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého
rozsudku, proti ktorým obžalovaný a prokurátor podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania,

ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a mohli by pritom
odôvodňovať podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Uvedeným postupom zistil, že odvolania
obžalovaného a prokurátora nie sú dôvodné.Pokiaľ ide o preskúmanie správnosti postupu okresného súdu, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním
napadnutých výrokov rozsudku, z odvolania prokurátora a obžalovaného vyplýva, že odvolania
neobsahujú žiadne námietky voči postupu okresného súdu, pričom odvolací súd nezistil v postupe

okresného súdu chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd, vychádzajúc zo zisteného
skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania, teda výrokov o vine, ktoré neboli a ani nemohli byť
napadnuté odvolaním (podľa § 257 ods. 5 Tr. por. súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine je

neodvolateľnéavtomtorozsahunenapadnuteľnéodvolaním)aktorýchsprávnosťodvolacísúdnemohol
preskúmavať, nepochybil vo výroku, ktorým uložil obžalovanému podľa § 145 ods. 1 Tr. zák. s použitím
§ 41 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l/, n/ Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Tr. zák.,
§ 39 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 13 rokov nepodmienečne,
pretože takto uložený trest obžalovanému okresným súdom je zákonný, spravodlivý a primeraný.

Obžalovaný bol za skutok v bode 1 napadnutého rozsudku uznaný za vinného zo zločinu nedovoleného
ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1, ods. 2, ods. 4 písm. a/ Tr. zák., za ktorý
Trestný zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby vo
výmere 4 roky a s hornou hranicou trestnej sadzby vo výmere 10 rokov. Za skutok v bode 2 napadnutého
rozsudku bol uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1 Tr. zák. v štádiu

pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., za ktorý Trestný zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou
hranicou trestnej sadzby vo výmere 15 rokov a s hornou hranicou trestnej sadzby vo výmere 20 rokov.
Obžalovaný konaním vymedzením v skutku v bode 1 sebe zadovážil a držal strelivo a strelnú zbraň bez
povolenia a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania, a to po dlhší čas. V skutku v bode 2 sa
obžalovaný dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a ktorého sa

dopustil v úmysle iného úmyselne usmrtiť, avšak nedošlo k dokonaniu trestného činu.

Okresný súd pri ukladaní druhu a výmery trestu dôsledne prihliadal na spôsob spáchania činov a ich
následky, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. s prihliadnutím na účel trestu v zmysle §

34 ods. 1 Tr. zák. Odvolací súd považuje za potrebné vysloviť názor, podľa ktorého na okolnosti uvedené
v ustanovení § 34 ods. 4 Tr. zák. nie je možné prihliadať mechanicky, ale v kontexte prejednávaného
prípadu je potrebné priradiť im rozumný význam pre potreby naplnenia účelu trestu. Okresný súd pri
ukladaní trestu postupoval v súlade s ustanoveniami § 34 ods. 4 Tr. zák.

Okresný súd pri ukladaní druhu a výmery trestu obžalovanému správne zistil dve poľahčujúce okolnosti
podľa § 36 písm. l/ Tr. zák., že sa obžalovaný priznal a svoje konanie úprimne oľutoval a podľa § 36
písm. n/ Tr. zák., že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom tým, že na hlavnom
pojednávaní okresného súdu spravil vyhlásenie o vine a okresný súd jeho vyhlásenie o vine po splnení
zákonných podmienok prijal. Na druhej strane okresný súd správne zistil priťažujúcu okolnosť podľa §

37 písm. h/ Tr. zák., že obžalovaný spáchal viac trestných činov. Odvolací súd žiadne ďalšie poľahčujúce
a priťažujúce okolnosti v predmetnej trestnej veci nezistil.

Pokiaľ ide o hodnotenie osoby obžalovaného odvolací súd zistil, že obžalovaný bol doteraz súdne
trestaný, a to v roku 2015 pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák.,

pričom v tejto veci sa osvedčil, takže sa na neho hľadí, ako keby nebol súdne trestaný. Priestupkovo
bol obžalovaný riešený jeden krát pre priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1
písm. e/ zákona o priestupkoch, za čo mu bolo uložené pokarhanie.

Odvolacísúdvpredmetnejtrestnejvecidospelkzáveru,ženepodmienečnýúhrnnýtrestodňatiaslobody

uložený obžalovanému vo výmere 13 rokov za súčasného uloženia ochranného protialkoholického
liečenia ambulantnou formou a ochranného dohľadu vo výmere 2 rokov zodpovedá všetkým zákonným
hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a zohľadňuje všetky
zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaných trestných činov (ide o zločin a
obzvlášť závažný zločin v štádiu pokusu) i zistené pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy z

hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v
takto stanovenej výmere je dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.Knámietkeprokurátora,ževpredmetnejtrestnejveciniesúsplnenézákonnépodmienkynamimoriadne
zníženie trestu v súlade s ustanovením § 39 ods. 1 Tr. zák., odvolací súd uvádza, že podľa § 39 ods. 1 Tr.
zák. môže súd páchateľovi znížiť (uložiť) trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom,

ak vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej
sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany
spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Zo znenia citovaného zákonného ustanovenia vyplýva,
že hoci neviaže jeho aplikáciu na „výnimočné“ okolnosti prípadu, ani na „mimoriadne“ pomery páchateľa,
už z názvu ustanovenia § 39 Tr. zák. a jeho výkladu vyplýva, že ide o mimoriadne zníženie trestu

odňatia slobody, a nie o pravidelný postup súdu. Z uvedeného dôvodu sa použitie ustanovenia § 39
ods. 1 Tr. zák. nemôže odôvodniť len bežne sa vyskytujúcimi skutočnosťami, ale súd môže pristúpiť k
mimoriadnemu zníženiu trestu len za existencie takých okolností alebo pomerov, ktoré sa u trestných
činov a ich páchateľov bežne nevyskytujú a ktoré je možné vyhodnotiť v prospech páchateľov. Práve
táto ich výnimočnosť alebo neštandardnosť objektívne spôsobuje, že trest ukladaný v rámci zákonom
ustanovenej trestnej sadzby by bol pre páchateľa neprimerane prísny a na dosiahnutie účelu trestu

by postačoval aj trest kratšieho trvania. Pri rešpektovaní zásady adekvátnosti trestu s prihliadnutím
na povahu, závažnosť činu a osobu páchateľa preto Trestný zákon umožňuje súdu na túto situáciu
reagovať možnosťou mimoriadneho zníženia trestu aj pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej
zákonom, pričom je dôležité, aby súd jeho uplatnenie vždy argumentačne odôvodnil takým spôsobom,
aby nevznikli žiadne pochybnosti o oprávnenosti použitia tohto ustanovenia.

Odvolací súd v predmetnej trestnej veci dospel k záveru, že okresný súd pri ukladaní trestu
obžalovanému správne prihliadol na ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák. Okresný súd pri hodnotení
okolností daného prípadu správne prihliadol na ich výnimočnosť, nakoľko podľa znaleckého posudku
a záverov znalca z odboru psychiatrie MUDr. Antona Puchoňa, ovládacie schopnosti obžalovaného

boli pod vplyvom stredne ťažkej opitosti a pod vplyvom vystupňovaného afektu znížené vo forenzne
významnej miere, čo malo vplyv na prejav zhoršených úsudkov obžalovaného a ovládacích schopností
obžalovaného. V čase skutku boli u obžalovaného prítomné značné oslabenia schopnosti plnej
racionálnej korekcie konania. Na konanie obžalovaného významným spôsobom prispela i skutočnosť,
že s poškodenou mal dlhodobo negatívny vzťah, pričom v mnohých situáciách požiadal o pomoc

i príslušníkov polície, ktorí mu nevedeli účinne pomôcť pri riešení problémov vzniknutých medzi
obžalovaným a poškodenou. Taktiež odvolací súd okrem priznania sa obžalovaným k predmetnej
trestnej činnosti už v prípravnom konaní, prihliadol aj na okolnosť, že obžalovaný po výstrele zo zbrane
na poškodenú, upustil od svojho ďalšieho protiprávneho konania a čin nedokonal.

Odvolací súd nad rámec úvah okresného súdu uvádza, že v predmetnej trestnej veci existoval aj ďalší
dôvod na mimoriadne zníženie trestu u obžalovaného pod dolnú hranicu trestu ustanoveného Trestným
zákonom s poukazom na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
27. júna 2017, sp.zn.Tpj/55/2016, uverejnenom v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 5/2017
pod č.44. Z právnej vety č. 4 citovaného stanoviska totiž vyplýva, že ak možno páchateľovi trestného

činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm.
d/, ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne)
naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho
k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Trestného poriadku
(po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal

všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané
rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný urobil na hlavnom
pojednávaní vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. a okresný súd jeho vyhlásenie
o vine v súlade s ustanovením § 257 ods. 7 Tr. por. prijal, obžalovaný takýmto postupom
umožnil prevziať výsledky dokazovania z prípravného konania bez toho, aby tieto boli konfrontované

s výsledkami dokazovania na hlavnom pojednávaní, tak obžalovaný založil dôvod podľa § 39 ods. 2
písm. d/, ods. 4 Trestného zákona per analógiam na mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu
zákonom stanovenej trestnej sadzby o 1/3.

Odvolací súd v predmetnej trestnej veci dospel k záveru, že okresný súd pri ukladaní druhu a výmery

trestu obžalovanému vyvážene posúdil okolnosti svedčiace v jeho prospech, ale aj okolnosti ktoré
svedčia v jeho neprospech. Skutočnosti, ktoré zdôraznila tak obžaloba ako aj obhajoba, okresný súd
citlivo zvážil.K námietke prokurátora, že okresný súd nezohľadnil pri ukladaní trestu obžalovanému dôsledne
všetky zásady pri ukladaní trestov vyplývajúce z ustanovenia § 34 Tr. zák., odvolací súd opakovane
zdôrazňuje, že nepodmienečný úhrnný trest uložený okresným súdom obžalovanému zodpovedá

všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre ukladanie v zmysle § 34 ods. 1, ods. 3 a ods. 4 Tr. zák.

Odvolací súd sa na druhej strane nestotožnil s názorom obžalovaného uvedeného v jeho odvolaní,
podľa ktorého by mal byť trest uložený okresným súdom neprimerane prísny, pričom takto uložený trest
obžalovanému je vymeraný aj v súlade s požiadavkou primeranosti a humánnosti.

Odvolací súd považuje za vecne správny aj výrok o zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia v súlade s ustanovením § 48 ods. 4 Tr. zák., keďže na obžalovaného
sa hľadí, akoby nebol doteraz odsúdený, nie je kriminálne narušenou osobou, nebol doteraz vo výkone
trestu a jeho náprava aj podľa záverov odvolacieho súdu bude lepšie zabezpečená v ústave na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

Za vecne správny a v súlade s ustanovením § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. považuje odvolací súd výrok
o treste prepadnutia veci, ktoré sú bližšie špecifikované v napadnutom rozsudku okresného súdu.

Rovnako je vecne správny výrok o uloženom ochrannom ambulantnom protialkoholickom liečení

obžalovanému podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. a výrok o ochrannom dohľade vo výmere 2 roky, ktorý
je uložený v súlade s ustanovením § 76 ods. 1 Tr. zák. Taktiež je vecne správny výrok okresného súdu,
ktorým okresný súd odkázal poškodenú na náhradu škody na civilný proces, keďže zranenia poškodenej
v súčasnosti predpokladajú trvalé následky, ktoré v rámci tzv. adhézneho konania neboli špecifikované.

Krajský súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok okresného súdu je dostatočne jasný, zrozumiteľný,
dostatočne zdôvodnený a majúci v celom rozsahu oporu v zákone.

Z hľadiska doteraz uvedených dôvodov je zrejmé, že odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky
prokurátora a obžalovaného za opodstatnené, nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo

výrokoch o treste na podklade podaných odvolaní, a preto odvolania prokurátora a obžalovaného ako
nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.