Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. december 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/42/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200327
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014200327.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej PhD., a

členov senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského v právnej veci žalobcu: U. R.,
N. XXXX/XX, XXX XX M. O. U., právne zastúpený: advokátom Mgr. Petrom Starinským, Panenská 13,
811 03 Bratislava, proti žalovanému: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, Chlumeckého 2, P.O.Box
57, 820 12 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. LPO-7506/2013/Sl zo dňa
23.12.2013 takto:

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Žalobca sa žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 04.03.2014, domáhal preskúmania zákonnosti a
zároveň zrušenia rozhodnutia žalovaného ÚGKK č. LPO-7506/2013/Sl zo dňa 23.12.2013 v spojení s
prvostupňovým rozhodnutím č. LPO-4998/2013/Sl zo dňa 29.07.2013.

V žalobe žalobca uviedol, že rozhodnutím Úradu geodézie, kartografie a katastra SR zo dňa 29.07.2013

žalovaný zmenil prvostupňové rozhodnutie Katastrálneho úradu v Žiline tak, že vyhovel protestu
okresného prokurátora Okresnej prokuratúry v Žiline č. Pd 41/12 zo dňa 03.04.2012 a rozhodnutie
Správy katastra Kysucké Nové Mesto č. V-1823/2010 zo dňa 14.12.2010 zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad, ktorému žalovaný nevyhovel. Žalovaný má
za to, že druhostupňové rozhodnutie je v celom rozsahu nezákonné, a preto žiada o jeho zrušenie.
Dôvodomvznikunejasnostíarôznychprávnychnázorovboloazostávazavkladovaniedarovacejzmluvy
zo dňa 24.11.2010, ktorou žalobcovi jeho brat daroval časť svojich podielov v Urbariáte, pozemkové

spoločenstvo Kysucké Nové Mesto. Uvedená časť predstavuje celý spoluvlastnícky podiel darcu na
nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. M. O. U., čím darca previedol na žalobcu ako
obdarovaného nie časť svojho spoluvlastníckeho podielu v Urbariáte, ale celý svoj spoluvlastnícky podiel
na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX. Nehnuteľnosti, ktoré sú v
spoluvlastníctvečlenovUrbariátu,pozemkovéspoločenstvoKysuckéNovéMestosúzapísanénapiatich
listochvlastníctva,pričomnienavšetkýchlistochvlastníctvasúrovnakíspoluvlastníciaaniichpodielyna
jednotlivých listoch vlastníctva nie sú rovnaké. Darovacou zmluvou zo dňa 24.11.2010 daroval L. R. (brat

žalobcu) žalobcovi celý svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č.
XXXX. Správa katastra úrad Kysucké Nové Mesto uvedenú darovaciu zmluvu zavkladovala, konanie
bolo vedené pod č. V XXXX/XX. Proti jej zavkladovaniu podal protest prokurátor Okresnej prokuratúry
v Žiline č. Pd 41/12 zo dňa 03.04.2012. Rozhodnutím č. Pd 41/2012, UP 3/2012 zo dňa 04.05.2012Správa katastra v Kysuckom Novom Meste protestu vyhovela a zrušila vkladové konanie č. V XXXX/
XX a vec vrátila na ďalšie konanie. Následne L. R. (brat žalobcu) daroval žalobcovi spoluvlastnícke
podiely na LV č. XXXX a XXXX v Urbariáte, pozemkové vlastníctvo Kysucké Nové Mesto. Vkladové

konanie bolo vedené na Správe katastra Kysucké Nové Mesto pod č. V 519/12. Ku dňu 01.06.2012
podľa žalobcu došlo ku konvalidácii právneho úkonu prvotného darovania. Touto druhou darovacou
zmluvou boli odstránené nedostatky, ktoré boli predmetom protestu Okresnej prokuratúry v Žiline, čím
podľa žalobcu odpadli dôvody protestu Okresnej prokuratúry.

Žalobca uvádza, že preskúmavaným právnym aktom darovania nedošlo k drobeniu nehnuteľností, ktorá
je následkom prevodu zakázaná. Teda aktom darovania nebol porušený zákon. Ako žalobca má za to,
že obmedzovaním vlastníka - člena Urbariátu v takom rozsahu, že ak chce previesť svoj spoluvlastnícky
podiel na viacerých nehnuteľnostiach zapísaných na viacerých listoch vlastníctva v takom rámci, že musí
previesť všetky svoje spoluvlastnícke podiely na všetkých listoch vlastníctva, je podľa názoru žalobcu
porušené základné ústavné právo vlastniť a disponovať s nehnuteľnosťou.

Ďalej žalobca poukazuje na skutočnosť, že protest prokurátora zo dňa 29.02.2012 smeruje len voči
vkladovému konaniu č. V XXX/XX pre LV č. XXXX, avšak v oznámení Okresnej prokuratúry v Žiline
adresovanej C.. P. T. zo dňa 29.02.2012 sa uvádza, že námestník Okresnej prokuratúry v Žiline podal
protest prokurátora proti rozhodnutiu Správy katastra Kysucké Nové Mesto č. V 174/10, ktorým bol

povolený vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v kat. území M. zapísaným na LV č. XXXX
a LV č. XXXX. Žalobca uvádza, že ide o nezrovnalosť a pochybenie zo strany okresnej prokuratúry,
nakoľko predmetom vkladového konania č. V XXX/XX boli len nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX,
a nie na LV č. XXXX.

Žalobca uvádza, že v danom prípade treba brať ohľad aj na efektívnosť konania. Náprava napadnutého
stavu bola dosiahnutá dodatočným darovaním, preto protest Okresnej prokuratúry v Žiline stratil svoje
opodstatnenie. Tento záver konštatuje aj rozhodnutie Katastrálneho úradu v Žiline č.k. UPo-9/2012-Hu
zo dňa 04.09.2012.

Žalobca v žalobe tvrdí, že skutkové zistenie v danej veci nebolo dostačujúce pre posúdenie veci, čo
zakladá dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p.. Má za to, že
nebola dostatočným spôsobom objasnená ani otázka týkajúca sa preskúmania procesného pochybenia
Správy katastra Kysucké Nové Mesto, ktorá v konaní č. Pd 41/2012, UP 3/2012 zabudla
o odvolaní informovať účastníka konania (L. R.) s výzvou na vyjadrenie sa k podanému odvolaniu. Na

základe tejto skutočnosti bol porušený § 24 správneho poriadku. Správa katastra Kysucké
Nové Mesto sa s touto skutočnosťou nijako nevysporiadala, čím porušila aj ustanovenie § 56 správneho
poriadku, podľa ktorého bola povinná oboznámiť účastníka konania s podaným odvolaním a vyzvať
ho na vyjadrenie sa k nemu. Žalobca v žalobe tvrdí, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav
veci, nezohľadnil a ani sa nijako nevysporiadal s tvrdeniami žalobcu uvedenými v rozklade, čo malo za

následok nesprávne právne posúdenie veci. Žalobca na základe vyššie uvedených dôvodov navrhuje
rozhodnutie žalovaného zo dňa 23.12.2013, ako aj prvostupňové rozhodnutie zo dňa 29.07.2013 zrušiť
a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

II.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 27.03.2014, uvádza, že v danom prípade je
potrebné vychádzať z ust. § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. v spojení s ust. § 4 ods. 1 vtedy
platného zákona č. 181/1995 Z.z., podielové spoluvlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti je nedeliteľné a
nemožno ho zrušiť a vyporiadať podľa osobitných predpisov. Spoločnú nehnuteľnosť v zmysle zákona

o pozemkových spoločenstvách tvoria všetky pozemky nachádzajúce sa v podielovom spoluvlastníctve
členov pozemkového spoločenstva. S poukazom na nález Ústavného súdu č. III. ÚS 154/2010 zo
dňa 05.10.2010, pojem spoločná nehnuteľnosť sa vzťahuje na celý majetkový substrát pozemkového
spoločenstva, keďže každý spoluvlastník môže mať len jeden podiel spoločnej nehnuteľnosti, ktorý
je vyjadrený zlomkom z celku (§ 5 ods. 2 zákona o pozemkových spoločenstvách). Podstatou

nedeliteľnosti je teda zákaz nakladať s jednotlivými časťami (pozemkami) spoločnej nehnuteľnosti
samostatne, čo v prípade darovacej zmluvy zo dňa 24.11.2010 bolo porušené a túto zmluvu tak
treba považovať za absolútne neplatný právny úkon. Predmetom tejto zmluvy neboli všetky podiely naspoločnej nehnuteľnosti, nakoľko spoločnú nehnuteľnosť tvorili aj iné pozemky vedené na ďalších listoch
vlastníctva.

Člen pozemkového spoločenstva môže podľa žalovaného platne nakladať len s celým podielom na
spoločnej nehnuteľnosti, predmetom nakladania nemôžu byť podiely len na niektorých pozemkoch
tvoriacich spoločnú nehnuteľnosť. Spoluvlastník spoločnej nehnuteľnosti je zo zákona aj členom
pozemkového spoločenstva, pričom podiel na spoločnej nehnuteľnosti sa zároveň rovná výška
členského podielu v pozemkovom spoločenstve.

Úrad nesúhlasil s názorom Katastrálneho úradu v Žiline č. UPo-9/2012-Hu zo dňa 04.09.2012, keď
v rozhodnutí, v ktorom správny orgán vo svojom odôvodnení vyslovil názor, že protest prokurátora
Okresnej prokuratúry v Žiline zo dňa 03.04.2012 bol podaný proti rozhodnutiu Správy katastra Kysucké
Nové Mesto č. V-1823/2010 zo dňa 14.02.2010 síce správne, nakoľko došlo k porušeniu zákona ale
zároveň nevyhovel predmetnému protestu. Právnym úkonom darovania z darovacej zmluvy zo dňa

24.11.2010 a 10.03.2012, ktorým previedol darca na obdarovaného celý svoj spoluvlastnícky podiel na
nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX a LV č. XXXX pre k.ú. M. O. U., nemohlo v zmysle vyššie
uvedeného dôjsť k náprave napadnutého stavu dodatočným darovaním, nakoľko darovacia zmluva V-
XXXX/XXXX zo dňa 14.12.2010 sa stala absolútne neplatným právnym úkonom.

K námietke žalobcu, ktorou poukazuje na ďalší povolený vklad vlastníckeho práva darovacej zmluvy
evidovanej pod č. V XXX/XX uzavretej medzi L. R. ako darcom a žalobcom ako obdarovaným,
predmetom ktorej boli spoluvlastnícke podiely na LV č. XXXX a LV č. XXXX Urbariátu, pozemkové
spoločenstvo Kysucké Nové Mesto a ktorej vklad povolila Správa katastra Kysucké Nové Mesto, čím
malo podľa tvrdenia žalobcu dôjsť ku konvalidácii právneho úkonu prvotného darovania, lebo ňou boli

odstránené nedostatky, ktoré boli predmetom protestu Okresnej prokuratúry v Žiline č. Pd 41/2012 zo
dňa 03.04.2012 žalovaný uvádza, že v tejto súvislosti dáva do pozornosti rozsudok NS SR č. 5 Cdo
208/2010zodňa30.07.2010vzmyslektorého,absolútnaneplatnosťprávnehoúkonunastávazozákona
a hľadí sa naň ako keby nebol urobený. Takáto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením.

Čo sa týka žalobcom predložených dôkazov týkajúcich sa rôznych ďalších odplatných či bezodplatných
prevodov nehnuteľností v Urbariáte, pozemkové spoločenstvo Kysucké Nové Mesto, k týmto sa úrad
nevyjadruje, nakoľko ide o osobitné konanie, ktoré so žalovaným rozhodnutím úradu nesúvisia.

Žalovaný uvádza, že Katastrálny úrad v Žiline rozhodnutím č. UPo-9/2012-Hu zo dňa 04.09.2012 na

základe odvolania rozhodnutie Správy katastra Kysucké Nové Mesto č. Pd 41/2012,
UP 3/2012 zo dňa 04.05.2012 zmenil tak, že protestu prokurátora Okresnej prokuratúry v Žiline č. Pd
41/2012 zo dňa 03.04.2012 nevyhovel, a teda Katastrálny úrad v Žiline rozhodol v prospech žalobcu.

Na základe vyššie uvedeného žalovaný žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

III.

Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté
rozhodnutie a po nariadení pojednávania v zmysle ust. § 250g ods. 1 O.s.p., po vypočutí účastníkov

konania a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, ako aj s obsahom písomných podaní
účastníka konania, dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s
právnymporiadkomSR,tedanajmäshmotnýmiaprocesnýmiadministratívnymipredpismi. Vintenciách
citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu,
ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem,

ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán
oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia.Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č.
LPO-7506/2013/Sl zo dňa 23.12.2013, ktorým predsedníčka Úradu geodézie, kartografie a katastra SR
rozklad žalobcu zamietla a rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra SR č. LPO-4998/2013/

Sl zo dňa 29.07.2013 potvrdila.

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že Správa katastra Kysucké Nové Mesto (ďalej len „správa
katastra“)vydalarozhodnutieč.VXXXX/XXzodňa14.12.2010,ktorýmpovolilavkladvlastníckehopráva
k pozemku, parcele reg. E-KN č. XXXX/X, lesné pozemky o výmere 2 458 327 m2, v katastrálnom území

(ďalej len k.ú.) M. O. U. v prospech U. R. v podiele XXX/XXXXXXX. Uvedený vklad bol povolený na
základe darovacej zmluvy uzavretej dňa 24.11.2010 medzi L. R., ako darcom a U. R., ako obdarovaným.

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Žiline podal dňa 03.04.2012 protest prokurátora č.
Pd 41/12 proti rozhodnutiu Správy katastra Kysucké Nové Mesto č. V XXXX/XX zo dňa 14.12.2010.
Prokurátor svoj protest odôvodnil tým, že správa katastra vydala napadnuté rozhodnutie v rozpore s §

31 ods. 1 a ods. 3 zákona NR SR č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a
iných práv k nehnuteľnostiam /katastrálny zákon/ a v rozpore s § 3, § 32 a § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o
správnom konaní /správny poriadok/. Správny orgán v priebehu vkladového konania nesprávne posúdil
podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú uvedené v ustanovení
§ 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Darovaciu zmluvu neskúmal aj z hľadiska, či darca

previedol svoj spoluvlastnícky podiel na všetkých pozemkoch tvoriacich spoločnú nehnuteľnosť.

Rozhodnutím č. Pd 41/2012, UP 3/2012 zo dňa 04.05.2012 Správa katastra Kysucké Nové Mesto
protestu prokurátora vyhovela a zrušila rozhodnutie č. V XXXX/XX zo dňa 14.12.2010 a vrátila vec
na konanie. Správa katastra sa v odôvodnení rozhodnutia o vyhovení protestu stotožnila s právnym

názorom prokuratúry.

Proti rozhodnutiu č. Pd 41/2012, UP 3/2012 zo dňa 04.05.2012 podal U. R. odvolanie dňa 30.05.2012.
Podľa názoru odvolateľa, darca svoj podiel nerozdelil, ale previedol na obdarovaného celý podiel na
spoločnej nehnuteľnosti. Došlo teda k zmene spoluvlastníka pre nehnuteľnosti na LV č. XXXX, k.ú. M.

O. U., bez drobenia spoločnej nehnuteľnosti.

Katastrálny úrad v Žiline rozhodnutím č. UPo-9/2012-Hu zo dňa 04.09.2012 na základe odvolania U.
R., rozhodnutie Správy katastra Kysucké Nové Mesto č. Pd 41/2012, UP 3/2012 zo
dňa 04.05.2012 podľa ustanovenia § 59 ods. 2 správneho poriadku zmenil tak, že protestu prokurátora

Okresnej prokuratúry v Žiline č. Pd 41/12 zo dňa 03.04.2012 nevyhovel.

Správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že „podľa nálezu Ústavného súdu č.
III. ÚS 154/2010 zo dňa 05.10.2010, pojem spoločná nehnuteľnosť sa vzťahuje na celý majetkový
substrát pozemkového spoločenstva, keďže každý spoluvlastník môže mať len jeden podiel spoločnej

nehnuteľnosti, ktorý je vyjadrený zlomkom z celu (§ 5 ods. 2 zákona o pozemkových spoločenstvách).
Pri prevode podielu alebo jeho časti dochádza síce k prevodu častí jednotlivých parciel, ale tie pre účely
aplikácie § 4 ods. 2 zákona NR SR č. 181/1995 Z.z. o pozemkových
spoločenstvách, je potrebné zrátať, pretože v uvedenom ustanovení sa jednoznačne hovorí o zákaze
vzniku vlastníckych podielov (jednotlivých spoluvlastníkov) spoločnej nehnuteľnosti menších než 2 000

m2. K drobeniu pôdy by dochádzalo len v takom prípade, ak by pri prevod časti vlastníckeho podielu na
nečlena spoločenstva bol súčet výmer jednotlivých pozemkov označených parcelnými číslami patriacich
do tohto prevádzaného podielu v súhrne menší ako 2 000 m2, respektíve vtedy, ak by prevodcovi ostal
podiel (v súhrne) menší ako 2 000 m2.
Podstatou nedeliteľnosti je teda zákaz nakladať s jednotlivými časťami (pozemkami) spoločnej

nehnuteľnosti samostatne, čo v prípade darovacej zmluvy zo dňa 24.11.2010 bolo porušené. Rovnako
ako podielový spoluvlastník, ani spoluvlastník spoločnej nehnuteľnosti nesmie samostatne nakladať s
časťou spoločnej nehnuteľnosti (teda len s niektorými pozemkami a podielmi na nich). Na druhej strane
však treba vziať ohľad na skutočnosť, že po podaní protestu prokurátora č. Pd 41/12 zo dňa 03.04.2012,
darovacou zmluvou zo dňa 10.04.2012 daroval L. R. U. R. pozemok, parcelu E-KN č. XXXX/X, lesné

pozemky o výmere 2 458 327 m2, evidovaný na LV č. XXXX, v podiele XXX/XXXXXXX, pozemok,
parcelu E-KN č. XXXX/X, lesné pozemky o výmere 2 619 502 m2, evidovaný na LV
č. XXXX, v podiele XXX/XXXXXXX a v podiele XXX/XXXXXXX oba v k.ú. M. O. U. (ďalej len darovacia
zmluva zo dňa 10.04.2012). Správa katastra Kysucké Nové Mesto rozhodnutím č. V 519/2012 zo dňa01.06.2012 povolila vklad vlastníckeho práva na základe darovacej zmluvy zo dňa 10.04.2012, na
základe ktorej došlo k prevodu všetkých zostávajúcich podielov na nehnuteľnostiach pozemkového
spoločenstva Urbariát Kysucké Nové Mesto vo vlastníctve L. R. do vlastníctva U. R.. Teda cieľ zákona

- nerozdeľovať vlastníctvo podielu v spoločnej nehnuteľnosti, bol v konečnom dôsledku naplnený“.

Podľa názoru Katastrálneho úradu v Žiline vyhovieť protestu prokurátora č. Pd 41/12 zo dňa 03.04.2012
a zrušiť rozhodnutie o povolení vkladu č. V 1823/10 zo dňa 14.12.2010 by spôsobilo, že spoluvlastnícky
podiel v spoločnej nehnuteľnosti, momentálne sústredený v rukách U. R., by sa opätovne rozdelil a

nastal by právny stav v rozpore s ustanovením § 4 ods. 1 zákona o pozemkových spoločenstvách.

Katastrálny úrad v Žiline mal za to, že protest prokurátora Okresnej prokuratúry Žilina č. Pd 41/12 zo dňa
03.04.2012 bol v čase jeho podania podaný správne, nakoľko rozhodnutím Správy katastra Kysucké
Nové Mesto č. V 1823/2010 zo dňa 14.12.2010 došlo k porušeniu ustanovení zákona vytýkaných v
uvedenom proteste prokurátora. Po podaní uvedeného protestu prokurátora však došlo k uzavretiu

darovacej zmluvy zo dňa 10.04.2012, ktorou bol v konečnom dôsledku naplnený účel zákona -
nerozdeľovať vlastníctvo podielu v spoločnej nehnuteľnosti.

Proti právoplatnému rozhodnutiu Katastrálneho úradu v Žiline č. UPo-9/2012-Hu zo dňa 04.09.2012 bol
podaný dňa 05.02.2013 podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania P. T., bytom O.

XXX/X, M. O. U. v zast. JUDr. Milanom Chovancom, advokátom, Vojtecha Tvrdého 17, 010 01 Žilina.

Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky rozhodujúc o preskúmaní rozhodnutia
Katastrálneho úradu v Žiline č. UPo-9/2012-Hu zo dňa 04.09.2012 mimo odvolacieho konania v zmysle
§ 65 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), vydal rozhodnutie č.

LPO-4998/2013/Sl zo dňa 29.07.2013, ktorým zmenil rozhodnutie Katastrálneho úradu v Žiline č.
UPo-9/2012-Hu zo dňa 04.09.2012 tak, že protestu prokurátora Okresnej prokuratúry v Žiline č. Pd 41/12
zo dňa 03.04.2012 vyhovel a rozhodnutie Správy katastra Kysucké Nové Mesto č. V-1823/2010 zo dňa
14.12.2010 zrušil a vec vrátil späť na ďalšie konanie.

Svoje rozhodnutie okrem iného odôvodnil tým, že „podstatou nedeliteľnosti je teda zákaz nakladať
s jednotlivými časťami (pozemkami) spoločnej nehnuteľnosti samostatne, čo v prípade darovacej
zmluvy zo dňa 24.11.2010 bolo porušené a túto zmluvu tak považoval za absolútne neplatný právny
úkon. Predmetom tejto zmluvy neboli všetky podiely na spoločnej nehnuteľnosti, nakoľko spoločnú
nehnuteľnosť tvorili aj iné pozemky vedené na ďalších listoch vlastníctva. Taktiež nebolo možno

akceptovať názor uvedený v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že protest prokurátora Okresnej
prokuratúry Žilina č. Pd 41/12 zo dňa 03.04.2012 bol podaný proti rozhodnutiu Správy katastra Kysucké
Nové Mesto č. V-1823/2010 zo dňa 14.12.2010 síce správne, nakoľko došlo k
porušeniu zákona a zároveň nevyhovel predmetnému protestu“.

Proti rozhodnutiu Úradu geodézie, kartografie a katastra SR č. LPO-4998/2013/Sl zo dňa 29.07.2013
podal rozklad U. R. dňa 13.09.2013. Svoj rozklad odôvodnil tým, že „zavkladovaním darovacej
zmluvy doručenej Správe katastra Kysucké Nové Mesto dňa 11.04.2012 pod č. V 519/12 došlo ku
dňu 01.06.2012 ku konvalidácii právneho úkonu prvotného darovania. Touto darovacou zmluvou boli
odstránené nedostatky, ktoré boli predmetom protestu prokurátora. Podávateľ trvá na tom, že právnym

úkonom darovania (darovacia zmluva z 24.11.2010 a z 10.03.2012) previedol darca na obdarovaného
celý svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX a LV č. XXXX pre k.ú. M.
O. U.. Náprava napadnutého stavu bola dosiahnutá dodatočným darovaním, preto protest prokurátora
stratil svoje opodstatnenie. V konečnom dôsledku sa navrhovateľ stotožňuje so stanoviskom uvedeným
v rozhodnutí Katastrálneho úradu v Žiline č. UPo-9/2012-Hu zo dňa 04.09.2012 aj z toho dôvodu, že

zrušením vkladového konania opäť dôjde k stavu v rozpore so zákonom, nakoľko navrhovateľ (U. R.)
nebude vlastníkom celého podielu na všetkých listoch vlastníctva, ale len niektorých podielov“.

Predsedníčka Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky preskúmala celý spisový
materiál a dospela k záveru, že rozklad treba zamietnuť z týchto dôvodov:

„Podľa nálezu Ústavného súdu č. III. ÚS 154/2010 zo dňa 05.10.2010, pojem spoločná nehnuteľnosť
sa vzťahuje na celý majetkový substrát pozemkového spoločenstva, keďže každý spoluvlastník môže
mať len jeden podiel spoločnej nehnuteľnosti, ktorý je vyjadrený zlomkom z celku (§ 5 ods. 2 zákona
o pozemkových spoločenstvách). Pri prevode podielu alebo jeho časti dochádza síce k prevodu častíjednotlivých parciel, ale tie pre účely aplikácie § 4 ods. 2 zákona o pozemkových spoločenstvách je
potrebné zrátať, pretože v uvedenom ustanovení sa jednoznačne hovorí o zákaze vzniku vlastníckych
podielov (jednotlivých spoluvlastníkov) spoločnej nehnuteľnosti menších než 2 000 m2. K drobeniu

pôdy by dochádzalo len v tom prípade, ak by pri prevode časti vlastníckeho podielu na nečlena
spoločenstva bol súčet výmer jednotlivých pozemkov označených parcelnými číslami patriacich do tohto
prevádzaného podielu v súhrne menší ako 2 000 m2, respektíve vtedy, ak by prevodcovi ostal podiel
(v súhrne) menší ako 2 000 m2.
Podstatou nedeliteľnosti je teda zákaz nakladať s jednotlivými časťami (pozemkami) spoločnej

nehnuteľnosti samostatne, čo v prípade darovacej zmluvy zo dňa 24.11.2010 bolo porušené a túto
zmluvu treba tak považovať za absolútne neplatný právny úkon. Predmetom tejto zmluvy neboli všetky
podiely na spoločnej nehnuteľnosti, nakoľko spoločnú nehnuteľnosť tvorili aj iné pozemky vedené na
ďalších listoch vlastníctva.
Člen pozemkového spoločenstva môže platne nakladať len s celým podielom na spoločnej
nehnuteľnosti, predmetom nakladania nemôžu byť podiely len na niektorých pozemkoch tvoriacich

spoločnú nehnuteľnosť. Spoluvlastník spoločnej nehnuteľnosti je zo zákona aj členom pozemkového
spoločenstva, pričom podiel na spoločnej nehnuteľnosti sa zároveň rovná výške členského podielu v
pozemkovom spoločenstve.“

IV.

Podľa ust. § 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností, kataster nehnuteľností je geometrické
určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a
to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, práve zodpovedajúcom vecnému bremenu
a o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva a o iných právach a povinnostiach z vecného

bremena, ak boli zriadené ako vecné práva k nehnuteľnostiam, ako aj o právach vyplývajúcich zo
správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných
právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov.

Podľa ust. § 31 ods. 1 citovaného zákona, správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä

oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy
vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť prípadné právo nakladať
s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 181/1995 Z.z. v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia, podielové

spoluvlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti je nedeliteľné a nemožno ho vysporiadať podľa osobitných
predpisov.

Spoločnú nehnuteľnosť v zmysle zákona o pozemkových spoločenstvách tvoria všetky pozemky
nachádzajúce sa v podielovom spoluvlastníctve členov pozemkového spoločenstva.

Podľa ust. § 5 ods. 2 citovaného zákona, pomer účasti spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti na
výkone práv a povinností vyplývajúcich zo spoluvlastníckeho práva spoločnej nehnuteľnosti je vyjadrený
súčtom alebo veľkosťou ich podielov na spoločnej nehnuteľnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podstatou nedeliteľnosti je teda zákaz nakladať s jednotlivými časťami spoločnej nehnuteľnosti
samostatne,čovprípadedarovacejzmluvyuzatvorenejdňa24.11.2010boloporušené.Predmetomtejto
zmluvy neboli všetky podiely na spoločnej nehnuteľnosti, nakoľko spoločnú nehnuteľnosti tvorili aj iné
pozemky vedené na ďalších listoch vlastníctva. Člen pozemkového spoločenstva môže platne nakladať
len s celým podielom na spoločnej nehnuteľnosti, predmetom nakladania nemôžu byť podiely len na

niektorých pozemkoch tvoriacich spoločnú nehnuteľnosť. Spoluvlastník spoločnej nehnuteľnosti je zo
zákona aj členom pozemkového spoločenstva, pričom podiel na spoločnej nehnuteľnosti sa zároveň
rovná výške členského podielu v pozemkovom spoločenstve (bližšie pozri nález Ústavného súdu III. ÚS
154/2010 zo dňa 05.10.2010).

V.

V danom prípade z administratívneho spisu je nesporné, že úrad nesúhlasil s názorom Katastrálneho
úradu v Žiline č. UPo-9/2012-Hu zo dňa 04.09.2012, keď v rozhodnutí, v ktorom správny orgán vosvojom odôvodnení vyslovil názor, že protest prokurátora Okresnej prokuratúry Žilina č. Pd 41/2012 zo
dňa 03.04.2012 bol podaný proti rozhodnutiu Správy katastra Kysucké Nové Mesto č. V 1823/10 zo
dňa 14.12.2010 síce správne, nakoľko došlo k porušeniu zákona, ale zároveň nevyhovel predmetnému

protestu.

V tomto prípade právnym úkonom darovania bola darovacia zmluva zo dňa 24.11.2010 a 10.03.2012,
ktorým previedol darca na obdarovaného (žalobcu) celý svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach
zapísaných na LV č. XXXX a LV č. XXXX, k.ú. M. O. U.. Týmto právnym úkonom nemohlo dôjsť k náprave

stavu dodatočným darovaním, nakoľko darovaciu zmluvu č. V 1823/10 zo dňa 14.12.2010 je možné
považovať za absolútne neplatný právny úkon.

Žalobca v žalobe poukazuje na ďalší povolený vklad vlastníckeho práva darovacej zmluvy, zaevidovanej
pod č. V XXX/XXXX, uzatvorenej medzi L. R. ako darcom a U. R. (žalobcom) ako obdarovaným,
predmetom ktorej boli spoluvlastnícke podiely na LV č. XXXX a LV č. XXXX Urbariátu pozemkové

spoločenstvo, Katastrálny úrad Kysucké Nové Mesto a ktorej vklad bol povolený Správou katastra
Kysucké Nové Mesto. Týmto malo podľa tvrdenia žalobcu ku dňu 01.06.2012 dôjsť ku konvalidácii
právneho úkonu prvotného darovania, keďže touto darovacou zmluvou mali byť odstránené nedostatky,
ktoré boli predmetom protestu Okresnej prokuratúry v Žiline č. Pd 41/2012 zo dňa 03.04.2012. V tejto
súvislosti Krajský súd v Bratislave poukazuje na rozsudok NS SR zo dňa 30.07.2012 sp. zn. 5Cdo

208/2010, v zmysle ktorého „absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho zo zákona a
nemôže byť zhojená ani dodatočným schválením ani sa konvalidovať. Absolútny právny úkon nemôže
spôsobiť právne následky a ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade
vlastníckeho práva“.

K ďalšej námietke žalobcu, že zo strany Správy katastra Kysucké Nové Mesto došlo k procesnému
pochybeniu, keď v konaní Pd 41/2012/3/2012 porušila procesné práva darcu L. R., v dôsledku čoho
porušila§24správnehoporiadku,súduvádza,žestoutoniejemožnésastotožniť.Stoutoskutočnosťou
sa dôsledne vysporiadal Katastrálny úrad v Žiline v odôvodnení svojho rozhodnutia zo dňa 04.09.2012,
v ktorom uviedol, že Katastrálny úrad v Žiline zaslal pánovi L. R. rozhodnutie Správy katastra Kysucké

Nové Mesto č. Pd 41/2012, UP 3/2012 zo dňa 04.05.2012, ako aj odvolanie a vyzval ho, že v prípade,
že to považuje za potrebné, aby sa k tomuto vyjadril. Je nesporné, že dňa 17.08.2012 bolo doručené
odvolanie pána R. proti rozhodnutiu Správy katastra Kysucké Nové Mesto zo dňa 04.05.2012, v ktorom
tento uviedol, že sa pripája k odvolaniu žalobcu.

Na základe vyššie uvedených skutočností Krajský súd v Bratislave dospel k právnemu záveru totožnému
so záverom správnych orgánov a konštatoval, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho
orgánu nedošlo k porušeniu zákona. Súd konštatoval, že darovacou zmluvou zo dňa 24.11.2010 a
10.03.2012, ktorými darca previedol na obdarovaného (žalobcu) celý svoj spoluvlastnícky podiel na
nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX a LV č. XXXX pre k.ú. M. O. U. nemohlo, podľa názoru

súdu, dôjsť k náprave napadnutého stavu dodatočným darovaním. Krajský súd v Bratislave konštatoval,
že z obsahu administratívneho spisu je nesporne zrejmé, že v administratívnom konaní bolo vykonané
dostatočné dokazovanie, toto bolo náležité vyhodnotené a v hodnotení dôkazov krajský súd nezistil
právne pochybenie, ani logické nesprávnosti, ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia.

Z týchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie žalovaného je, podľa názoru Krajského súdu v
Bratislave, vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu veci, v konaní neboli
porušené procesné práva účastníkov konania. Žalovaný správny orgán vychádzal zo zákona o katastri
nehnuteľností, ako aj z právneho názoru Ústavného súdu SR (nález č. III. ÚS 154/2010 zo dňa

05.10.2010), ako aj z právneho názoru NS SR (rozhodnutie sp. zn. 5Cdo 208/2010).

Na základe vyššie uvedených skutočností Krajský súd v Bratislave postupom podľa ust. § 250j ods. 1
O.s.p. žalobu zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi ich
náhradu nepriznal.Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch a sudcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Bratislave, písomne, dvojmo.

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p).

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.) uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam;
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.);
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.