Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 27, 2013

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/309/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2101899960
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2101899960.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr. Fedora

Benku a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci navrhovateľa: Bytové družstvo so sídlom v Trnave,
Beethovenova 26, Trnava, IČO: 00 175 480, zastúpeného advokátom: JUDr. Dušanom Slaninom,
Bradlanská 2, Trnava, proti odporcovi: J. H., nar. X.X.XXXX, bytom L. XXXX/XX, X., o návrhoch
navrhovateľa na zaplatenie istiny 29,87 eur, poplatku z omeškania 139,28 eur, poplatku z omeškania
154,68 eur a vzájomných návrhoch odporcu, o odvolaní odporcu proti čiastočnému rozsudku Okresného
súdu Trnava zo dňa 22. februára 2013, č. k. 12C/22/2001-1031, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej vyhovujúcej časti p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým čiastočným rozsudkom určil odporcovi povinnosť zaplatiť

navrhovateľovi poplatok z omeškania v sume 90,92 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zvyšnú
časť návrhov navrhovateľa súd zamietol s tým, že o zostávajúcej časti vzájomných návrhov odporcu
bude rozhodnuté v konečnom rozsudku. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že navrhovateľ v konaní
vedenom na súde prvého stupňa pod sp. zn. 12C/22/2001 sa návrhom domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu 900,- Sk a poplatok z omeškania v sume 4.196,-
Sk. Dôvodil, že odporcovi ako nájomcovi 3-izbového bytu družstevného v Trnave, na Hospodárskej ul.
86 vznikol nedoplatok z platenia nižších zálohových úhrad o 154,- Sk v mesiacoch 10. až 12./1998 a

1. až 3./1999 a z nedoplatkového vyúčtovania úhrad za užívanie bytu za r. 1997 v sume 2.698,- Sk
tak, že k 30.4.1999 činil 3.622,- Sk, v mesiaci máj 1999 sa nedoplatok preplatkovým vyúčtovaním za
r. 1998 v sume 1.379,- Sk znížil na 1.243,- Sk a v júni 2000 sa preplatkovým vyúčtovaním za r. 1999
v sume 1.558,- Sk znížil na 685,- Sk., zníženou mesačnou platbou v septembri 2000 o 215,- Sk sa
nedoplatok zvýšil na 900,- Sk, za obdobie od 1.10.1998 do 30.9.2000 odporca dlhuje navrhovateľovi
sumu 900,- Sk, poplatok z omeškania v sume 4.196,- Sk. Súd návrhu vyhovel vydaním platobného
rozkazu, proti ktorému podal odporca odpor, uviedol, že mesačné zálohové úhrady za dodávky služieb a

ročné vyúčtovanie nákladov za r. 1997 až 1999 za dodávky služieb neboli vypočítané v súlade s platnými
právnymi predpismi, čo pravidelne reklamoval. Navrhovateľ uviedol, že odporca celý obsah odporu v
pravidelných intervaloch predkladá pri každom vyúčtovaní za príslušné obdobie spochybňuje všetko,
čo vykonáva navrhovateľ cituje právne ustanovenia, ktoré nie sú údajne dodržiavané navrhovateľom
aj ich porušovaním vraj poškodzuje odporcu výpočet ako a o koľko však chýba. Písomným podaním
zo dňa 31.5.2005 navrhovateľ oznámil súdu, že odporca zo žalovaného nedoplatku uhradil listinu
900,- Sk bez poplatku z omeškania na základe čoho navrhol konanie v časti istiny zastaviť. Istina

900,- Sk bola uhradená v marci 2003 preplatkovým vyúčtovaním za r. 2002. Odporca nesúhlasil so
zastavením konania v časti istiny 900,- Sk. Súd prvého stupňa uznesením konanie o zaplatenie 29,87
eur zastavil, odvolací súd však napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že ohľadne istiny
900,- Sk t. j. 27,87 eur sa konanie nezastavuje. Konaním pôvodne vedenom na súde prvého stupňapod sp. zn. 12C/94/2003, ktoré bolo uznesením zo dňa 23.2.2005 spojené na spoločné konanie s
vecou vedenou na tunajšom súde pod sp. zn. 12C/22/2001 sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil
odporcovi zaplatiť mu 4.660,- Sk t. j. 154,68 eur titulom poplatku z omeškania za obdobie od 1.10.2000

do 31.3.2003. V konaní pôvodne vedenom pod sp. zn. 18C/342/2001, ktoré bolo takisto spojené
na spoločné konanie s touto vecou sa navrhovateľ domáhal uloženia povinnosti odporcovi v konaní
12C/22/2001 v postavení navrhovateľa namontovať meradlá a zaplatenia 25.755,36,- Sk so 17,6 %
úrokom z omeškania od 4.9.2001do zaplatenia a 11.486,58 ,- Sk so 17,6 % úrokom z omeškania
od 4.9.2001 do zaplatenia. Okrem toho sa domáhal uloženia povinnosti stornovať všetky vyčíslené

poplatky z omeškania, namontovania meradiel. Toto konanie bolo právoplatne skončené. Odporca v
konaní stále podával buď nové návrhy alebo vzájomné návrhy rozširoval a zužoval ich, niektoré jeho
návrhy a vzájomné návrhy boli právoplatnými uzneseniami súdu odmietnuté, v niektorých častiach bolo
konanie o nich zastavené resp. nebola pripustená zmena vzájomného návrhu. Uznesením Okresného
súdu Trnava zo dňa 13.12.2011 č. k. 12C/22/2001-778 bola pripustená zmena petitu vzájomného
návrhu odporcu. Týmto uznesením bol ustálený celkový vzájomný návrh odporcu vo všetkých jeho

častiach. Právoplatným uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 13.3.2012 súd čiastočne zastavil
konanie oproti návrhu odporcu v časti, v ktorej sa domáhal zaplatenia sumy 225,72 eur s úrokom
z omeškania následne ďalšími dvoma uzneseniami súd pripustil zmenu vzájomného návrhu odporcu
a v časti navrhovanú zmenu nepripustil. Súd vykonal dokazovanie výsluchmi účastníkov, písomnými
podaniami oboch účastníkov, listinnými dôkazmi, pripojenými spismi Okresného súdu Trnava sp. zn.

11C/108/2003, 19C/52/2001, 22C/22/1994. Z navrhovateľom predloženého stavu konta odporcu zo
dňa 23.10.2000 prepisov mesačných zálohových úhrad za užívanie bytu a z vyúčtovania zálohových
úhrad a nákladov za užívanie bytu za r. 1997 až 1999 a r. 2002 vyplýva, že v období od októbra
1998 do marca 1999 vznikol nedoplatok na zálohových platbách v sume 924,- Sk, keď už predtým
mal z nedoplatkového vyúčtovania zálohových úhrad za r. 1997 nedoplatok v sume 2.698,- Sk, od

apríla do decembra 1999 uhrádzal odporca zálohové platby v predpísanej výške, takže k 30.4.1999 činil
nedoplatok 3.622,- Sk, v mesiaci máj 1999 sa nedoplatok preplatkovým vyúčtovaním za r. 1998 v sume
1.379 znížil na 2.243,- Sk a v júni 2.000,- Sk a preplatkovým vyúčtovaním za r. 1999 v sume 1.558 znížil
na 685,- Sk, o 215,- Sk zníženou mesačnou platbou v septembri 2000 sa nedoplatok zvýšil na 900,-
Sk. Z vyúčtovania zálohových úhrad za užívanie bytu za r. 2002 vyplýva, že bolo preplatkové v sume

4.234,- Sk. Podľa pripojeného rukou písaného textu nedoplatok 900,- Sk v máji 2003 bol uhradený i z
preplatkového vyúčtovania za r. 2002. Z navrhovateľom predložených výpočtov poplatkov z omeškania
zo dňa 23.10.2000 a 11.5.2001 vyplýva, že odporca mal za obdobie od októbra 1998 do r. 2000
poplatok z omeškania v celkovej sume 4.196,- Sk. Z navrhovateľom predložených výpočtov poplatkov
z omeškania zo dňa 31.3.2003 vyplýva, že z nedoplatku, ktorý odporca neuhradil boli navrhovateľom

odporcovi účtované poplatky z omeškania do 31.12.2003 v sume 4.660,- Sk. Na pojednávaní dňa
27.2.2012 súd uviedol účastníkom, že zostalo sporným ročné vyúčtovanie v r. 1998 a 1999 v časti
studenej vody, teplej vody, tepla, spoločnej elektriny, smeti. Odporca uviedol, že nemá záujem na
predražení sporu vypracovávaním znaleckých posudkov. Súd uznesením nariadil v predmetnej veci
znalecké dokazovanie znalcom Ing. Bartišekom, ktorému uložil v bod. 1 a 2 skontrolovať správnosť

vyúčtovania zálohových úhrad a nákladov za užívanie bytu za r. 1998 a 1999. Odporca v podaní zo
dňa 30.6.2012 upresnil, že netrvá na vznesených námietkach voči správnosti vyúčtovania za r. 1998 a
1999. Následne súd zrušil uznesenie o ustanovení znalca. Navrhovateľ na záver zhrnul, že návrhom
zo dňa 12.12.2000 bola preukázaná žalovaná istina 29,87 eur. Právne súd prvého stupňa vec posúdil
podľa § 696, § 697 O.z., podľa § 120 ods. 1 O.s.p., § 154 ods. 1 O.s.p. a § 517 ods. 1, 2 O.z.

Námietky odporcu voči navrhovateľom uplatnenej pohľadávke v časti o istine 29,87 eur sa dajú zhrnúť
tak, že vyčíta navrhovateľovi neustále porušovanie všetkých platných právnych predpisov. V predpisoch
mesačných zálohových úhrad navrhovateľ nesprávne uvádzal štyri osoby, keď v byte v rozhodnom
období bývali tri osoby. V predpisoch nebola dodržiavaná zákonom a stanovami určená 1/12 skutočných
nákladov z vyúčtovania predchádzajúceho roku. Súd sa najskôr zaoberal dôvodnosťou návrhu v časti

o istine 29,87 eur, kde mal za preukázané, že odporca ako nájomca bytu neplatil v rozhodnom období
10/98 až 3/99 zálohové úhrady za plnenia poskytované s užívaním družstevného bytu v takej výške,
ako mu bolo určené podľa predpisov mesačných záloh. Zálohové platby platil v nižšej sume. Výšku
nedoplatku odporca nenamietal, namietal však oprávnenosť nároku. Výška mesačných záloh sa určuje
dohodou, ak sa dohoda nedosiahne, tak úhradu určí predstavenstvo družstva ( R34/1983 ). Toto právo

navrhovateľa vyplýva tak zo zákona ako aj zo stanov bytového družstva. Odporca namietal spôsob
výpočtu z výšky úhrady, ktorej určenie však nemôže byť preskúmavané súdom ( R7/1967). V
konaní bolo nepochybne preukázané, že medzi účastníkmi vznikol záväzkovo-právny nájomný vzťah a
tým, že odporca platil zálohové úhrady v nižšej sume vznikol mu za každý mesiac v rozhodnom obdobínedoplatok v sume 154,- Sk, ďalej z vyúčtovania úhrada nákladov za užívanie bytu za r. 1997 mu
vznikol nedoplatok v sume 2.698,- Sk, takže dlžil navrhovateľovi 3.622,- Sk a to až do 30.4.1999, keď v
mesiaci máj 1999 sa nedoplatok preplatkovým vyúčtovaním za r. 1998 znížil na 2.243,- Sk, v júni 2000 sa

preplatkovým vyúčtovaním za r. 1999 znížil na 685,- Sk, zníženou mesačnou platbou v septembri 2000
o 215,- Sk sa nedoplatok zvýšil na 900,- Sk, takže za sporné obdobie dlhoval odporca navrhovateľovi
900,- Sk t. j. 29,87 eur. Vychádzajúc z názoru vysloveného NS SR v rozsudku č. 4CdO/83/2006 sa
navrhovateľ v tomto konaní nemohol úspešne domáhať zaplatenia nedoplatku na zálohových platbách
s užívaním bytu za obdobie 10/1998 až 03/1999 v sume 924,- Sk, keď tento sa už v čase podania

návrhu stal predmetom ročných vyúčtovaní za r. 1998 a 1999. Aj podľa ďalšieho rozhodnutia NS SR č. k.
4CdO/140/02 nájomca nie je v omeškaní s úhradou za plnenia spojené s užívaním bytu pred vykonaním
vyúčtovania. Vtedy totiž táto úhrada ešte nie je splatná a preto prenajímateľovi nevzniká nárok na
poplatok z omeškania. V čase podania návrhu navrhovateľovi mohol vzniknúť nárok na zaplatenie
nedoplatku na úhradách za plnenia poskytované s užívaním bytu z ročného zúčtovania. Takýto nárok
si však navrhovateľ ohľadom sumy 924,- Sk a 215,- Sk neuplatnil. Návrh v priebehu konania nezmenil.

Preto ohľadom týchto súm súd považoval nárok za nedôvodne uplatnený a keďže vo zvyšku istiny si
navrhovateľnárokuplatnilakonárokzročnýchzúčtovanípretoajvtejtočastinároknebolnavrhovateľom
uplatnený dôvodne. Na základe uvedeného súd posúdil nárok navrhovateľa v časti o zaplatenie 29,87
eur ako nedôvodný a zamietol ho. Následne súd pristúpil k posúdeniu akcesorického príslušenstva. V
prípade, ak nájomca včas neplatí preddavky za plnenia spojené s užívaním bytu navrhovateľ by mal

nárok na úrok z omeškania podľa § 517 O.z, tento si však neuplatňoval. Nájomca nie je v omeškaní
s úhradou pred vykonaním vyúčtovania týchto platieb, pred vyúčtovaním táto úhrada totiž nie je ešte
splatná a prenajímateľovi vzniká nárok na poplatok z omeškania podľa § 697 O.z. Za súladné so
zákonom súd považoval iba účtovanie poplatkov z omeškania 2,5 ‰ za každý deň z omeškania z
nedoplatku zročného vyúčtovania za r. 97 t. j. zo sumy 2.689,- Sk, za obdobie od 1.10.1998 do 30.4.1999

a zo sumy 1.319,- Sk od 1.5.1999 do 31.5.2000 výsledkom takéhoto účtovania poplatkov z omeškania
je suma 90,92 eur, preto súd v tejto časti poplatkov z omeškania a návrhu vyhovel a vo zvyšku návrh
zamietol. V časti zaplatenia poplatku z omeškania 154,68 eur pôvodne 4.660,- Sk rovnako platí to, čo je
uvedené v predchádzajúcej časti, preto pokiaľ ku dňu 1.10.2000 neexistoval žiadny nedoplatok odporcu
vyplývajúcizročnýchzúčtovanízar.1997až1999potomtunebolprávnydôvodpreúčtovaniepoplatkuz

omeškania z istiny 900,- Sk a zostalo posúdiť, či tu bol právny nárok na účtovanie poplatkov z omeškania
zo sumy 1.907,- Sk od 1.10.2000 do jej zaplatenia. Z pripojeného rozsudku č. k. 22C/22/1994-224 v
spojení s rozsudkom KS v Trnave, ktorý nadobudol právoplatnosť 18.3.1999 súd zistil, že istina bola
navrhovateľovi priznaná titulom nedoplatku na zálohových platbách a nie zročných zúčtovaní nájomca
tak nie je v omeškaní s úhradou za plnenia spojené s užívaním bytu pred vykonaním vyúčtovania.

Preto v časti o zaplatenie poplatku z omeškania 154,68 eur návrh nie je dôvodný a súd ho zamietol. V
predmetnej veci súd považoval za účelné rozhodnúť v súlade s § 152 ods. 2 O.s.p. najprv o návrhoch
navrhovateľaažvkonečnomrozsudkuovzájomnomnávrhuodporcuspoukazomnaskutočnosť,ževoči
dvom posledným rozhodnutiam o pripustení zmeny vzájomného návrhu podal odporca odvolania a to aj
napriek poučeniu, že odvolanie nie je prípustné. Na základe uvedeného bol vydaný v predmetnej veci

čiastočný rozsudok s tým, že v zostávajúcej časti predmetu konania o vzájomných návrhoch odporcu a
trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozsudku.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa zákonom určenej lehote podal odvolanie odporca. Uviedol,
že súd prvého stupňa vo veci nespravodlivo rozhodol, robí zbytočné súdne prieťahy a neefektívne

koná. V celom komplexe veci zastrašoval ho tým, že mu vyruboval vysoké zálohové platby na
znalecké dokazovanie, aj keď znalecké dokazovanie nebolo potrebné. Napr. na odhadnuté výpočtové
jednotky k čomu súdu doložil príslušné doklady, následkom čoho pre nedostatok financií bol súdom
donútený zobrať svoje protinávrhy späť. V priebehu konania sa postupne dozvedel o protiprávnosti
účtovania navrhovateľom za dodávané služby, protiprávnom započítavaní protiprávnych pohľadávok

na konte úhrad s príslušnými preplatkami zročného vyúčtovania. Keď sa konkrétne dozvedel o
spôsobovaných škodách navrhovateľom, nesprávnym účtovaním nákladov uplatňoval po tomto svoje
oprávnené vzájomné návrhy a nové návrhy, ktoré mu súd neumožňoval uplatniť v celom rozsahu
z dôvodu ich zamietnutia. Nakoniec mu bolo aj zamietnuté oslobodenie od súdnych poplatkov. Súd
nespravodlivo vo veci rozhodol aj z dôvodu, že v rozhodnutí v zostávajúcej časti vzájomných návrhov

odporcu bude rozhodnuté v konečnom rozsudku, čo je neefektívne, keď od podania prvého vzájomného
návrhu zo dňa 9.7.2002 uplynula lehota takmer 11-rokov a súd do dnešného dňa nerozhodol, pričom
jeho prvý vzájomný návrh neovplyvňovali, nemenili ani nedoplňovali jeho podávané ďalšie vzájomné
návrhy. Súd sa v dostatočnej miere nezaoberal jeho podaniami, pri ktorých sa odvolával na príslušnédoložené dokumenty zákonné ustanovenia iba mu neumožňoval uplatnenie jeho zákonných práv.
nespravodlivo rozhodol o povinnosti navrhovateľovi zaplatiť poplatok z omeškania v sume 90,92 eur
najmä v tom, že sumy vyčíslené ako nedoplatok 2.698,- Sk, 1.319,- Sk sú nesprávne vyčíslené vo

vyúčtovaní zálohových úhrad. Tieto sumy boli vyčíslené firmou ISTA, ktorá robila vyúčtovanie na základe
odhadnutých spotrebných jednotiek a neprimerane vysokých korekčných koeficientov. Povinnosťou
navrhovateľa bolo vyčíslené preplatky im zaplatiť, okrem toho nesprávne boli účtované v mesačných
predpisoch náklady za štyri osoby z toho dôvodu, že v byte bývali iba tri osoby. Navrhol odvolaciemu
súdu, aby zrušil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi poplatok z omeškania 90,92 eur.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - účastník konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
prípustný, postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal napadnutý
rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania podľa
§ 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu v časti vyhovenia návrhu i v zamietajúcej

časti nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je v tejto napadnutej časti vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 12C/22/2001 je rozhodnutie o návrhu
navrhovateľa o zaplatenie istiny 29,87 eur ( pôvodne 900,- Sk), poplatku z omeškania 139,28 eur
(pôvodne 4.196,- Sk) a poplatku z omeškania 154,68 eur ( pôvodne 4.660,- Sk) a vzájomné návrhy

odporcu.

Premetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorým čiastočne rozhodol o určení povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľovi poplatok z omeškania
v sume 90,92 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je daný, ak výsledok hodnotenia
dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p., pretože súd

zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani
inak nevyšli počas konania najavo, súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo alebo v hodnotení dôkazov príp. poznatkov vyplynuli
z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti a
vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktoré odporujú ustanoveniam § 122 až 135 O.s.p.. Odvolací dôvod

v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy,
ktorá na zistení skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce správne určenú nesprávne vyložil
príp. ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého spisového materiálu dospel k záveru,

že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe
vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého
stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje

( § 219 ods. 2 O.s.p. ).

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že návrh
navrhovateľa v časti, v ktorej mu bolo vyhovené je dôvodný. Odvolací súd nezistil, aby prvostupňový
súd porušil zásady vyplývajúce z ust. § 132 O.s.p. v súvislosti s hodnotením dôkazov. Skutkové

zistenia správne subsumoval pod aplikované právne predpisy a daný právny vzťah správne posúdil
ako nárok navrhovateľa na zaplatenie akcesorického príslušenstva a poplatku z omeškania, keď za
súladnésozákonomprávnepovažovalúčtovaniepoplatkovzomeškania2,5‰zakaždýdeňomeškania
z nedoplatku zročného vyúčtovania za r. 1997 t. j. zo sumy 2.698,- Sk za obdobie od 1.10.1998
do 30.4.1999, zo sumy 1.319,- Sk od 1.5.1999 do 31.5.2000, pričom výsledkom takéhoto účtovania

poplatkov z omeškania je suma 90,92 eur. Odvolateľ v odvolaní neuviedol žiadne nové relevantné
skutočnosti, ktorými by sa súd prvého stupňa nebol zaoberal a ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu
rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti.Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd čiastočný rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
vyhovujúcej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil.

O práve na náhradu trov odvolacieho konania bude rozhodnuté v konečnom rozsudku.

Uvedený rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.