Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 15, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1To/26/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1519010131
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Richard Molnár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1519010131.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Richarda Molnára a sudkýň JUDr. Ivety
Zelenayovej a Mgr. Marcely Kosovej, v trestnej veci obžalovaného I. R., pre prečin krádeže podľa §
212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava V sp. zn. 0T/52/2019 zo dňa 19.03.2019, na verejnom zasadnutí konanom dňa 15. mája 2019,
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného I. R., nar. XX.XX.XXXX v Q. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 0T/52/2019 zo dňa 19.03.2019 bol
obžalovaný I. R. uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr.
zák., na tom skutkovom základe, že:

dňa 27.02.2019 v presne nezistenom čase od 21.20 hod. do 21.50 hod. v Bratislave v mestskej časti
Petržalke na Kopčianskej ulici č. 10 v priestoroch predajne A. V. F. Y. z predajnej plochy odcudzil tovar a
to kávu zn. Nescafé Gold 200 g v hodnote 11,59 €, kávu zn. Jacobs Kronung 200 g sklo v hodnote 8,49
€ a 2 kusy balení rybacích konzerv 3x80g/156 g v hodnote za jeden kus 4,19 € a to tak, že tento tovar
postupne vybral z regálov a vložil do prinesenej tašky, ktorá bola zvnútra vystlaná alobalom a následne
bez zaplatenia tohto tovaru prešiel cez pokladničnú zónu a po odchode z priestorov predajne A. V. na

B. ulici bol zadržaný pracovníkmi súkromnej bezpečnostnej služby.
Obvinený I. R. týmto konaním spôsobil poškodenej spoločnosti A. P. SR, a. s., so sídlom v Q. na B.
námestí č. X/A, majetkovú škodu vo výške 28,46 €.
Obvinený sa tohto konania dopustil napriek tomu, že dňa 11.10.2018 bol uznaný vinným zo spáchania
priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zák. č. 372/90 Zb. o priestupkoch, za čo mu bola uložená
bloková pokuta vo výške 30 eur a napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II

sp. zn. 0T/401/18 zo dňa 21.10.2018, právoplatným dňa 21.10.2018, bol uznaný vinným zo spáchania
prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia
slobody v trvaní 12 ( dvanásť ) mesiacov, výkon ktorého bol podmienečný odložený na skúšobnú dobu
v trvaní 30 (tridsať ) mesiacov a trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 0T/34/2019 zo
dňa 10.02.2019, právoplatným dňa 10.02.2019, bol uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa
§ 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v

trvaní 6 ( šesť ) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Za uvedený prečin bol podľa § 212 ods. 3 s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2 Tr. zák.
odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. ho súd na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia.Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas odvolanie obžalovaný I. R. dňa 29.03.2019 na č.l. 73, ktoré
doplnil podaním prostredníctvom svojho obhajcu L.. I. F. dňa 02.04.2019.

V odvolacích dôvodoch napádal výšku uloženého trestu z toho dôvodu, že sa priznal k trestnej činnosti,
túto oľutoval a na hlavnom pojednávaní učinil vyhlásenie. Z tohto dôvodu navrhol odvolaciemu súdu,
aby mu znížil uložený trest.

V písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom obhajcu poukázal na výšku spôsobenej škody a

k tomu neprimerane prísny trest v trvaní 6 mesiacov, vzhľadom na postoj obžalovaného k trestnej
činnosti, ktorú doznal a oľutoval, pričom súd nezohľadnil spoločenskú nebezpečnosť a následok konania
obžalovaného, keď mu ukladal trest pri strede trestnej sadzby, pri rovnakom pomere poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností. Súd prihliadol na tú skutočnosť, že bol v minulosti odsúdený, i napriek tomu, že
špeciálna recidíva je súčasťou kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu krádeže. Na okolnosť,
ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadať ako na priťažujúcu okolností. Ďalej

poukázal za bežných okolností by tento skutok bol iba prečin a je dôvodné aplikovať ustanovenie § 10
ods. 2 Tr. zák. pre nepatrnú závažnosť. vzhľadom na nepatrnú škodu a postoj obžalovaného k trestnej
činnosti navrhol odvolaciemu súdu, aby zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám rozhodol
tým spôsobom, že podľa § 44 Tr. zák. upustí od uloženia ďalšieho trestu.

K odvolaniu obžalovaného sa okresný prokurátor pre Bratislavu V nevyjadril.

Za splnenia podmienok v zmysle § 294 ods. 1, ods. 2 Tr. por. sa verejné zasadnutie vykonalo v
neprítomnosti splnomocnenca poškodenej strany.

Obhajca obžalovaného sa na verejnom zasadnutí pridržal písomných dôvodov odvolania, poukázal na
skutočnosť, že súd prvého stupňa dvakrát prihliadol na kvalifikačný znak a zároveň ako priťažujúcu
okolnosť, čo nie je možné. Poukázal na doznanie obžalovaného, následok a navrhol u obžalovaného
upustiť od ďalšieho trestu, alternatívne znížiť trest.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu poukázal na správne
rozhodnutiesúduprvéhostupňa,čosatýkanámietokobhajobyvskutkovejvetesapremietolkvalifikačný
moment vo vzťahu k dvom odsúdeniam, pričom okrem týchto bol v posledných piatich rokoch 7-krát
trestaný a tieto odsúdenia spôsobili priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák., preto rozsudok
je vecne správny a preto odvolanie obžalovaného vzhľadom na jeho predchádzajúci život navrhol ako

nedôvodné zamietnuť.

Obžalovaný I. R. sa na verejnom zasadnutí nevyjadril.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.) primárne konštatoval prípustnosť odvolania

obžalovaného I. R. (§ 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo
ods. 3 Tr. por. a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zistil pritom, že odvolanie

obžalovaného I. R. nie je dôvodné, vzhľadom na správnosť a zákonnosť napadnutého prvostupňového
rozsudku.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že povinnosťou odvolacieho súdu na základe revízneho princípu,
determinovaným uvedeným ustanovením, je preskúmanie len tých výrokov, proti ktorým odvolateľ podal

odvolanie a preskúmanie správnosti postupu konania, ktoré predchádzalo týmto napadnutým výrokom.
Výnimkou z uvedenej zásady je to, že odvolací súd musí prihliadať aj na chyby, ktoré síce odvolaním
neboli vytýkané, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali (po právoplatnosti rozsudku) podanie
mimoriadneho opravného prostriedku, t. j. dovolania v zmysle ustanovenia § 371 ods.1 Tr. por. Takéto
chyby však v posudzovanom prípade zistené neboli.

V nadväznosti na vyššie uvedené zistenia, ako aj vzhľadom k podanému odvolaniu obžalovaného I.
R. a z toho vyplývajúceho rozsahu prieskumnej povinnosti, odvolací súd nepreskúmaval výrok o vine,
vrátane právneho posúdenia skutku.Odvolací súd v tomto smere iba konštatuje, že obžalovaného I. R. poučil súd o jeho právach, ;urobil
na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25. 06. 2015 vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por.,

následne prvostupňový súd prijal vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 7 Tr. por. Je nutné uviesť,
že pred prijatím vyhlásenia okresný súd obžalovaného poučil o jeho právach, o zmysle priznania, jeho
význame a prípadnom ďalšom postupe. Súd prvého stupňa obžalovanej položil podľa § 257 ods. 4 a §
333 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. por. otázky, na ktoré obžalovaný odpovedala kladne a až potom rozhodol
okresný súd podľa § 257 ods. 7 Tr. por. uznesením, že vyhlásenie obžalovanej prijíma a s poukazom na

ustanovenie § 257 ods. 8 Tr. por. tiež rozhodol, že nevykoná dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný
priznal skutok a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Vzhľadom na uvedené, nezistiac žiadne procesné pochybenie v postupe prvostupňového súdu v
súvislosti s vyhlásením obžalovaného a jeho prijatím v zmysle § 257 Tr. por., odvolací súd sa zaoberal
len výrokom o treste, ktorý bol napadnutý prejednávaným odvolaním obžalovaného.

Úvodom je potrebné uviesť, že okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, riadiac sa
ustanovením § 168 Tr. por., podrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje
skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov vo vzťahu k
výroku o treste. Z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s

obhajobou obžalovaného a akými úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa
príslušnýchustanovenívotázkerozhodovaniaodruhuavýmereuloženéhotrestu.Krajskýsúdsapretov
týchto smeroch stotožňuje s presvedčivým a správne odôvodneným rozsudkom prvostupňového súdu a
v ďalšom na ňom odkazuje s tým, že považuje, na podklade podaného odvolania, za potrebné zdôrazniť
nasledovné:

Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že dostatočným a vystihujúcim všetky
zásady ukladania trestov je trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov so zaradením obžalovaného
na výkon trestu odňatia slobody do ústavu pre výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom
stráženia.

Prvostupňový súd v súlade so stavom veci zistil a ustálil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností,
prihliadol na spôsob spáchania činu, zavinenie, pohnútku ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosti jeho nápravy.

Nepochybil okresný súd, keď vzhliadol u obžalovaného na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr.
zák. (priznanie a oľutovanie trestnej činnosti) a jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m/ Tr.
zák. (už bol za trestný čin odsúdený).

Za situácie, keď pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností bol v pomere 1:1, pri ukladaní trestu

za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák. súd správne ukladal trest v rozpätí trestnej sadzby 6 mesiacov až 3
roky. Prvostupňový súd pri takto vymeranom treste, ako aj pri určení samotné druhu trestu, vychádzal
zo zásad ukladania trestov, keď súčasne zohľadnil aj predchádzajúce odsúdenia obžalovaného.

Odvolací súd považuje za potrebné ďalej zdôrazniť, že úlohou súdu pri určovaní druhu trestu a jeho

výmery je sledovanie a dodržiavanie zásady humanizmu, ako jednej zo základných zásad trestného
práva a to predovšetkým tak, že trest má spôsobiť len takú ujmu, akú vyžaduje splnenie účelu trestu.
Je pri tom potrebné prihliadnuť na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy.
Uvedené atribúty, relevantné pri určovaní druhu a výmery trestu, je nevyhnutné hodnotiť komplexne

a vo vzájomných súvislostiach. Tu treba poukázať na tú skutočnosť, že obžalovaný I. R. bol doposiaľ
sedemnásť krát súdne trestaný podľa aktuálneho odpisu registra trestov z 19.03.2019. Trestnej činnosti
sa dopustil v krátkej dobe, po tom, čo bol odsúdený taktiež pre majetkovú trestnú činnosť Okresným
súdom Bratislava V. Takisto bol priestupkovo postihnutý za krádeže a predchádzajúce odsúdenia sú
prevažne za majetkovú trestnú činnosť.

Nepodmienečný trest odňatia slobody uložený obžalovanému prvostupňovým súdom vo výmere 16
mesiacov je na spodnej hranici trestnej sadzby, ide o trest uložený na základe zákona, v súlade s
ustanovením § 34 Tr. zák., podľa ktorého páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takejvýmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné
sadzby trestu odňatia slobody. Vzhľadom na osobu obžalovaného a doterajší jeho spôsob života sa javí
takto uložený trest vzhľadom na jeho predchádzajúce odsúdenia ako mierny a nie je preto dôvod, aby

odvolací súd znižoval takto uložený trest alebo upustil od uloženia ďalšieho trestu, vzhľadom na spôsob
života obžalovaného a jeho predchádzajúce odsúdenia.

Nepochybil okresný súd ani v zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so
stredným stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch bol vo výkone trestu odňatia

slobody a takýto trest aj vykonal.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam odvolacie námietky obžalovaného I. R. považuje odvolací
súd za neopodstatnené. Súd správne ustálil priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 písm. m/ Tr. zák.,
nakoľko v posledných piatich rokoch bol sedemkrát súdne trestaný.

S poukazom na všetky relevantné okolnosti prejednávaného prípadu krajský súd rozhodol tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako
nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.